EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32003D0335

Rozhodnutie Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov

Ú. v. EÚ L 118, 14.5.2003, p. 12–14 (ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT, FI, SV)

Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (CS, ET, LV, LT, HU, MT, PL, SK, SL, BG, RO, HR)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2003/335/oj

32003D0335



Úradný vestník L 118 , 14/05/2003 S. 0012 - 0014


Rozhodnutie Rady 2003/335/SVV

z 8. mája 2003

o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 30, 31 a 34 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na podnet Dánskeho kráľovstva [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

keďže:

(1) Od roku 1995 medzinárodné trestné súdy pre bývalú Juhosláviu a Rwandu vyšetrujú, trestne stíhajú a konajú vo veci porušenia medzinárodného práva v súvislosti s vojnou, genocídou a zločinmi proti ľudskosti.

(2) Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu zo 17. júla 1998, ktorý ratifikovali všetky členské štáty Európskej únie, potvrdzuje, že väčšina závažných trestných činov, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo ako celok, najmä genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, nesmú zostať nepotrestané a že sa musí zabezpečiť efektívne trestné stíhanie prijatím opatrení na vnútroštátnej úrovni a zvýšením medzinárodnej spolupráce.

(3) Rímsky štatút pripomína, že je povinnosťou každého štátu, aby uplatňoval svoju trestnú právomoc nad tými, ktorí sú zodpovední za takéto medzinárodné zločiny.

(4) Rímsky štatút zdôrazňuje, že Medzinárodný trestný súd zriadený na jeho základe, má dopĺňať vnútroštátne trestné jurisdikcie. Efektívne vyšetrovanie, a ak je to potrebné, trestné stíhanie za trestné činy genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny by sa malo zabezpečiť bez zasahovania do súdnej právomoci Medzinárodného trestného súdu.

(5) Za vyšetrovanie a trestné stíhanie a výmenu informácií týkajúcich sa genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov majú zostať zodpovedné vnútroštátne orgány s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje medzinárodné právo.

(6) Členské štáty sú pravidelne konfrontované s osobami, ktoré boli zapojené do takýchto zločinov a ktoré sa pokúšajú vstúpiť do Európskej únie a zdržiavať sa na jej území.

(7) Príslušné orgány členských štátov majú zabezpečiť, aby v prípade, že dostanú informáciu, že osoba, ktorá požiadala o povolenie na pobyt, je podozrivá zo spáchania alebo z účasti na spáchaní genocídy, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov bolo možné príslušné činy vyšetriť, a ak je to odôvodnené, trestne stíhať v súlade s vnútroštátnym právom.

(8) Príslušné orgány činné v trestnom konaní a imigračné orgány, hoci majú samostatné úlohy a zodpovednosť, by mali veľmi úzko spolupracovať, aby sa príslušným orgánom, ktoré majú právomoc na vnútroštátnej úrovni, umožnilo efektívne vyšetrovanie a trestné stíhanie takýchto zločinov.

(9) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali orgány činné v trestnom konaní a imigračné orgány primerané prostriedky a štruktúry, ktoré im umožnia efektívnu spoluprácu a efektívne vyšetrovanie, a ak to bude potrebné, trestné stíhanie genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.

(10) Pre úspešný výsledok efektívneho vyšetrovania a trestného stíhania takýchto zločinov je potrebná aj úzka spolupráca na nadnárodnej úrovni medzi orgánmi štátov, zmluvných strán Rímskeho štatútu, vrátane členských štátov.

(11) Rada prijala 13. júna 2002 rozhodnutie 2002/494/SVV, ktorým sa ustanovuje Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny [3]. Členské štáty by mali zabezpečiť plné využitie kontaktných miest s cieľom uľahčenia spolupráce medzi príslušnými medzinárodnými orgánmi.

(12) V spoločnej pozícii Rady 2001/443/SZBP z 11. júna 2001 o Medzinárodnom trestnom súde [4] členské štáty vyhlásili, že trestné činy v rámci súdnej právomoci Medzinárodného trestného súdu sú vecou všetkých členských štátov, ktoré sú odhodlané spolupracovať s cieľom zabránenia týmto zločinom a skoncovania s beztrestnosťou ich páchateľov,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Cieľ

Cieľom tohto rozhodnutia je zvýšiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi zložkami, aby sa v najvyššej možnej miere zvýšila schopnosť orgánov činných v trestnom konaní v jednotlivých členských štátoch efektívne spolupracovať v oblasti vyšetrovania a trestného stíhania osôb, ktoré spáchali alebo sa zúčastnili na spáchaní genocídy, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov, ako sú vymedzené v článkoch 6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu zo 17. júla 1998.

Článok 2

Informácie pre orgány činné v trestnom konaní

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby boli orgány činné v trestnom konaní informované, ak sa zistia skutočnosti, ktoré vyvolávajú podozrenie, že žiadateľ o povolenie na pobyt spáchal zločiny uvedené v článku 1, ktoré môžu mať za následok trestné stíhanie v členskom štáte alebo na medzinárodných trestných súdoch.

2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby si príslušné štátne orgány činné v trestnom konaní a imigračné orgány mohli vymieňať informácie, ktoré potrebujú na efektívne plnenie svojich úloh.

Článok 3

Vyšetrovanie a trestné stíhanie

1. Členské štáty si navzájom pomáhajú pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní zločinov uvedených v článku 1 v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami a vnútroštátnym právom.

2. Ak sa v súvislosti s vybavovaním žiadosti o povolenie na pobyt imigračné orgány dozvedia o skutočnostiach, ktoré vyvolávajú podozrenie, že žiadateľ sa zúčastnil na zločinoch uvedených v článku 1, a keď sa ukáže, že žiadateľ už predtým žiadal o povolenie na pobyt v inom členskom štáte, orgány činné v trestnom konaní sa môžu obrátiť so žiadosťou na príslušné orgány činné v trestnom konaní v druhom zmienenom členskom štáte s cieľom získať príslušné informácie vrátane informácií z imigračných orgánov.

3. Pokiaľ sa orgány činné v trestnom konaní v členskom štáte dozvedia, že osoba podozrivá zo zločinov uvedených v článku 1 sa nachádza v inom členskom štáte, informujú príslušné orgány činné v trestnom konaní v druhom zmienenom členskom štáte o svojom podozrení a o dôvode podozrenia. Tieto informácie sa poskytnú v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami a vnútroštátnym právom.

Článok 4

Štruktúry

Členské štáty posúdia potrebu zriadenia alebo určenia špecializovaných zložiek v rámci príslušných orgánov činných v trestnom konaní s osobitnou zodpovednosťou za vyšetrovanie, a ak je to potrebné, trestné stíhanie uvedených zločinov.

Článok 5

Koordinácia a pravidelné stretnutia

1. Členské štáty koordinujú prebiehajúce úsilia zamerané na vyšetrovanie a trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania alebo z účasti na spáchaní genocídy, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov.

2. Na podnet predsedníctva sa kontaktné miesta určené na základe článku 1 rozhodnutia 2002/494/SVV pravidelne stretávajú s cieľom výmeny informácií o skúsenostiach, praktických postupoch a metódach. Tieto stretnutia sa môžu konať súbežne so zasadnutiami v rámci Európskej súdnej siete a v závislosti od okolností je možné pozvať na tieto stretnutia aj zástupcov z Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu a Rwandu.

Článok 6

Súlad s právnymi predpismi na ochranu údajov

Každý typ výmeny informácií alebo iné typy spracovania osobných údajov podľa tohto rozhodnutia sa uskutočňujú za predpokladu úplného súladu s požiadavkami vyplývajúcimi z platných medzinárodných a vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu údajov.

Článok 7

Vykonávanie

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím do 8. mája 2005.

Článok 8

Územná pôsobnosť

Toto rozhodnutie sa vzťahuje na Gibraltár.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť v deň jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 8. mája 2003

Za Radu

predseda

M. Chrisochoïdis

[1] Ú. v. ES C 223, 19.9.2002, s. 19.

[2] Stanovisko zo 17. decembra 2002 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku).

[3] Ú. v. ES L 167, 26.6.2002, s. 1.

[4] Ú. v. ES L 155, 12.6.2001, s. 19.

--------------------------------------------------

Top