31990L0425

Smernica Rady

z 26. júna 1990

týkajúca sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu

(90/425/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 43,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže spoločenstvo má prijať opatrenia zamerané na postupné vytvorenie vnútorného trhu v období, ktoré sa končí 31. decembra 1992;

keďže harmonické fungovanie spoločnej organizácie trhu so zvieratami a výrobkami živočíšneho pôvodu predpokladá odstránenie zootechnických a veterinárnych prekážok rozvoja obchodu s príslušnými zvieratami a výrobkami vnútri spoločenstva; keďže v tomto smere je voľný pohyb zvierat a poľnohospodárskych výrobkov základnou črtou spoločnej organizácie trhu a mal by uľahčiť racionálny rozvoj poľnohospodárskej produkcie a optimálne využitie výrobných faktorov;

keďže vo veterinárnej oblasti sa v súčasnosti hranice využívajú na vykonávanie kontroly zameranej na zabezpečenie všeobecnej hygieny a zdravia zvierat;

keďže konečným cieľom je zabezpečiť, aby sa veterinárna kontrola vykonávala len v mieste expedície; keďže dosiahnutie tohto cieľa predpokladá harmonizáciu základných požiadaviek na zabezpečenie zdravia zvierat;

keďže s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu do doby, než sa dosiahne tento cieľ, by sa mal klásť dôraz na kontroly, ktoré by sa vykonávali v mieste expedície, a na organizáciu tých, ktoré by sa mohli vykonávať na mieste určenia; keďže takéto riešenie by znamenalo prerušenie veterinárnej kontroly na vnútorných hraniciach spoločenstva a keďže je v tejto súvislosti dobrý dôvod zachovať zdravotný certifikát alebo identifikačný dokument, ako ho upravujú predpisy spoločenstva;

keďže toto riešenie predpokladá zvýšenú dôveru vo veterinárnu kontrolu vykonávanú štátom odoslania, obzvlášť vytvorením systému rýchlej výmeny informácií; keďže členský štát odoslania musí zaručiť, že takáto veterinárna kontrola sa vykonáva vhodným spôsobom;

keďže v štáte určenia veterinárna kontrola na mieste by sa mohla vykonávať na mieste určenia; keďže v prípade vážneho podozrenia na nedostatky veterinárna kontrola zvierat a výrobkov by sa mohla vykonávať počas obdobia tranzitu a keďže možno zachovať takúto úpravu, že by sa i naďalej dávalo do karantény v oblastiach, ktoré neboli harmonizované;

keďže sa musí prijať ustanovenie, ktoré by umožňovalo zasiahnuť v prípade, keď sa veterinárnou kontrolou zistili v zásielke nedostatky;

keďže sa musí prijať ustanovenie týkajúce sa postupu pri rozhodovaní konfliktov, ktoré by mohli vzniknúť a týkali by sa majetku, centra alebo organizácie;

keďže sa musia prijať ochranné opatrenia; keďže v tejto oblasti, obzvlášť z dôvodov efektivity, zodpovednosť musí mať v prvom rade členský štát odoslania; keďže Komisia musí byť schopná konať rýchle, obzvlášť cestou návštev na mieste, a prijímať opatrenia vhodné v danej situácii;

keďže, aby sa zaručila efektivita, predpisy určené touto smernicou by mali obsiahnuť všetky druhy zvierat a výrobky, ktoré podliehajú veterinárnym požiadavkám v rámci obchodu vo vnútri spoločenstva;

keďže z pohľadu súčasného stavu harmonizácie a do obdobia, než sa prijmú predpisy spoločenstva, zvieratá a výrobky, ktoré nie sú predmetom harmonizovaných predpisov, by mali spĺňať požiadavky štátu určenia za predpokladu, že sú v súlade s článkom 36 zmluvy;

keďže by sa vyššie spomínané predpisy mali uplatňovať na zootechnické kontroly;

keďže ustanovenia súčasných smerníc by mali byť prispôsobené novým pravidlám určeným touto smernicou;

keďže by sa tieto predpisy mali znovu preveriť pred koncom roka 1993;

keďže Komisia mala byť poverená úlohou prijať opatrenia na uplatňovanie tejto smernice; keďže by na tento účel mali byť upravené postupy zavádzajúce úzku a efektívnu spoluprácumedzi Komisiou a členskými štátmi v rámci Stáleho veterinár neho výboru,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Členské štáty zabezpečia, aby sa veterinárne kontroly živých zvierat, ktoré sú upravené smernicami uvedenými v prilohe A, alebo tie, na ktoré sa odvoláva prvý odsek článku 21 a ktoré sú určené pre obchod, ďalej nevykonávali bez toho, aby bol dotknutý článok 7, na hraniciach, pretože sa budú vykonávať v súlade s touto smernicou.

Členské štáty ďalej zabezpečia, že kontroly zootechnických dokumentov budú podliehať kontrolným predpisom určeným touto smernicou.

Táto smernica neovplyvňuje ani kontrolu blaha zvierat počas transportu, ani kontrolu vykonávanú ako súčasť úkonov vykonávaných nediskriminačným spôsobom úradmi zodpovednými za všeobecné dodržiavanie zákonov v tom-ktorom členskom štáte.

Článok 2

Na účely tejto smernice:

1. "veterinárna kontrola" znamená akúkoľvek fyzickú a/alebo administratívnu formalitu, ktorá sa vzťahuje na zvieratá alebo výrobky, na ktorú sa odvoláva článok 1, určenú na priamu ochranu alebo ochranu iného druhu, verejného zdravia alebo zdravia zvierat;

2. "zootechnická kontrola" znamená akúkoľvek fyzickú a/alebo administratívnu formalitu, ktorá sa vzťahuje na zvieratá, upravenú smernicami spomínanými v oddiele II prílohy A, a ktorá je určená na priame a nepriame zlepšenie chovov;

3. "obchod" znamená obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 9 (2) zmluvy;

4. "farma" znamená poľnohospodárske zariadenie alebo objekt dílera, ako je definovaný platnými predpismi členských štátov, rozprestierajúci sa na území členského štátu, v ktorom sú zvieratá, na ktoré sa odvolávajú prílohy A a B, držané alebo regulárne chované, s výnimkou koní, a farma, ako je definovaná v článku 2 a) smernice Rady 90/426/EHS z 26. júna 1990 o zdravotných podmienkach, ktorými sa riadi presun a dovoz živých koní z tretích krajín [4];

5. "stredisko alebo organizácia" znamená akýkoľvek podnik, ktorý vyrába, skladuje alebo manipuluje s výrobkami, na ktoré sa odvoláva článok 1;

6. "kompetentný úrad" znamená centrálny úrad členského štátu kompetentný na vykonávanie veterinárnych alebo zootechnických kontrol alebo akýkoľvek úrad, ktorému bola táto kompetencia delegovaná;

7. "oficiálny veterinár" znamená veterinár menovaný kompetentným úradom.

KAPITOLA I

Kontrola v mieste pôvodu

Článok 3

1. Členské štáty zabezpečia, že len tie zvieratá a výrobky, na ktoré sa odvoláva článok 1 aktoré spĺňajú nasledujúce podmienky, môžu byť predmetom obchodu:

a) zvieratá a výrobky, na ktoré sa odvoláva príloha A, musia spĺňať požiadavky príslušných smerníc vymenovaných v uvedenej prílohe a zvieratá a výrobky, na ktoré odkazuje príloha B, musia spĺňať požiadavky zdravia zvierat členského štátu určenia;

b) musia pochádzať z fariem, stredísk alebo organizácií, ktoré sú pod pravidelnou oficiálnou veterinárnou kontrolou v súlade s odsekom 3;

c) musia na jednej strane byť identifikované v súlade s požiadavkami predpisov spoločenstva a na strane druhej musia byť registrované takým spôsobom, aby bolo možné vysledovať pôvodnú alebo tranzitnú farmu, stredisko alebo organizáciu; národné identifikačné alebo registračné systémy musia byť uverejnené do 3 mesiacov od dátumu uverejnenia tejto smernice.

Pred 1. januárom 1993 musia členské štáty prijať vhodné opatrenia, aby zaručili, že identifikačné a registračné systémy uplatňované v obchode vnútri spoločenstva sú rozšírené na presun zvierat v rámci ich územia;

d) pri preprave musia byť sprevádzané zdravotnými certifikátmi a/alebo akýmikoľvek inými dokumentmi, ktoré určí smernica a na ktoré odkazuje príloha A, a u iných zvierat a výrobkov predpismi členského štátu určenia.

Tieto osvedčenia alebo dokumenty, vystavené oficiálnym veterinárom, ktorý má farmu, stredisko alebo organizáciu pôvodu na starosti, a v prípade dokumentov požadovaných zootechnickou legislatívou, na ktorú odkazuje oddiel II prílohy A, vystavené kompetentným úradom, musia sprevádzať zviera, zvieratá alebo výrobky do miest/a určenia;

e) náchylné zvieratá alebo výrobky z náchylných zvierat nesmú pochádzať:

i) z fariem, stredísk alebo organizácií, oblastí alebo regiónov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia vydané v súlade s predpismi spoločenstva na príslušné zvieratá alebo výrobky z nich vzhľadom na podozrenie, prepuknutie alebo existenciu nákaz, na ktoré sa vzťahuje príloha C, alebo z dôvodu uplatňovania poistných opatrení;

ii) z farmy, strediska alebo organizácie, oblasti alebo regiónu, na ktorý sa vzťahujú obmedzenia z podozrenia, prepuknutia alebo existencie iných nákaz, ako sú uvedené v prílohe C, alebo z dôvodu uplatňovania poistných opatrení;

iii) v prípadoch, keď sú určené do fariem, stredísk alebo organizácií ležiacich v členských štátoch, ktoré získali záruky podľa článku 9 smernice 64/432/EHS alebo iných ekvivalentných predpisov spoločenstva, ktoré boli alebo budú prijaté v krajine uznanej podľa legislatívy spoločenstva za zbavenú nákazy ako celok alebo na časti územia, z farmy, ktorá neposkytuje záruky požadované členskými štátmi v súvislosti s inými nákazami ako tie, ktoré sú vymenované v prílohe C;

iv) keď sú určené členskému štátu alebo časti územia členského štátu, ktorý má výhodu dodatočných záruk podľa článku 9 smernice 64/432/EHS alebo iných ekvivalentných predpisov spoločenstva, ktoré boli alebo budú prijaté, z farmy, strediska alebo organizácie z časti územia, ktoré neposkytuje také dodatočné záruky, aké boli prijaté.

Kompetentný úrad krajiny pôvodu zabezpečí pred vystavením certifikátu alebo sprievodného dokumentu, že farmy, strediská alebo organizácie spĺňajú požiadavky tohto bodu;

f) v prípade, ak sa preprava uskutočňuje na rôzne miesta určenia, musia byť zvieratá a výrobky zoskupené do toľkých jednotlivých zásielok, koľko je miest určenia. Každú zásielku musí sprevádzať certifikát a/alebo dokument podľa bodu d);

g) kde sú zvieratá a výrobky, upravené smernicami, na ktoré odkazuje príloha A, a ktoré spĺňajú predpisy spoločenstva a sú určené na vývoz do tretích krajín cez územie iného členského štátu, preprava musí — okrem naliehavo nutných prípadov schválených kompetentným úradom, aby sa zabezpečilo blaho zvierat — zostať pod colným dohľadom až do miesta výstupu z územia spoločenstva, v súlade s detailnými dohovormi, ktoré stanoví Komisia, konajúc podľa postupu určeného v článku 18 alebo, kde je to vhodné, v článku 19.

Navyše, v prípadoch zvierat alebo výrobkov, ktoré nespĺňajú predpisy spoločenstva, alebo zvierat a výrobkov, na ktoré odkazuje príloha B, tranzit sa môže uskutočniť len vtedy, ak bol vyslovene schválený kompetentným úradom tranzitného členského štátu.

2. Členské štáty tiež zabezpečia, že:

- zvieratá a výrobky, na ktoré odkazuje článok 1, ktoré by mohli byť utratené podľa celoštátneho programu eradikácie nákaz, na ktoré neodkazuje príloha B, sa nebudú expedovať na územie iného členského štátu,

- zvieratá a výrobky, na ktoré odkazuje príloha A, alebo zvieratá a výrobky, na ktoré odkazuje príloha B, sa nebudú vyvážať na územie iného členského štátu, ak nemôžu mať odbyt na vlastnom území zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodov zdravia zvierat, ako odôvodňuje článok 36 zmluvy.

3. Bez toho, aby boli dotknuté oficiálne povinnosti pridelené oficiálnemu veterinárovi legislatívou spoločenstva, kompetentný úrad vykonáva kontrolu farmy, schválených trhov a miest zvodov, stredísk alebo organizácií, aby sa ubezpečil, že zvieratá a výrobky určené na obchodovanie spĺňajú požiadavky spoločenstva, a najmä podmienky stanovené v odseku 1 c) a d) s ohľadom na identifikáciu.

Tam, kde je dôvod na podozrenie, že sa požiadavky spoločenstva neplnia, kompetentný úrad vykoná potrebnú kontrolu, a ak sa podozrenie potvrdí, prijme vhodné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať izoláciu príslušnej farmy, strediska alebo organizácie.

4. Podľa postupu určeného v článku 18 alebo, kde je to vhodné, v článku 19 Komisia môže prijať detailné pravidlá uplatňovania tohto článku, berúc obzvlášť do úvahy príslušný živočíšny druh.

Článok 4

1. Vyvážajúce členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili, že:

a) majitelia dobytka a výrobkov, na ktoré sa odvoláva článok 1, spĺňajú zdravotné alebo zootechnické požiadavky krajiny alebo spoločenstva, na ktoré sa odvoláva táto smernica, vo všetkých štádiách výroby a marketingu;

b) zvieratá a výrobky, na ktoré sa odvoláva príloha A, sa z veterinárneho hľadiska kontrolujú minimálne tak dôsledne, akoby boli určené na domáci trh, ak nie je predpismi spoločenstva konkrétne určené niečo iné;

c) zvieratá sa prepravujú vo vhodných dopravných prostriedkoch, ktoré spĺňajú hygienické pravidlá.

2. Kompetentný úrad členského štátu, ktorý vystavil osvedčenie alebo dokument sprevádzajúci zvieratá alebo výrobky, oznámi v deň ich vystavenia prostredníctvom počítačového systému upraveného článkom 20 centrálnemu kompetentnému úradu členského štátu určenia a kompetentnému úradu miesta určenia údaje, ktoré má určiť Komisia podľa procedúry upravenej článkom 18.

3. Vyvážajúce členské štáty prijmú vhodné opatrenia na penalizáciu akéhokoľvek porušenia veterinárnej alebo zootechnickej legislatívy fyzickými alebo právnickými osobami, ak sa zistí, že došlo k porušeniu predpisov spoločenstva a obzvlášť, ak sa zistí, že certifikáty, dokumenty alebo identifikačné označenie nezodpovedajú stavu zvierat alebo farmám, z ktorých pochádzajú, alebo skutočným charakteristikám výrobkov.

KAPITOLA II

Kontrola po príchode na miesto určenia

Článok 5

1. Členské štáty určenia vykonávajú nasledujúce kontrolné opatrenia:

a) kompetentný úrad môže na miestach určenia zvierat a výrobkov zistiť prostredníctvom nediskriminačných veterinárnych kontrol na mieste, či boli splnené požiadavky článku 3; môže zároveň odobrať vzorky.

Navyše možno vykonávať kontrolu počas prepravy zvierat a výrobkov kompetentnými úradmi tranzitného členského štátu alebo členského štátu určenia na ich území, ak majú informácie vedúce k podozreniu z porušenia predpisov;

b) navyše, ak sú zvieratá, na ktoré sa odvoláva článok 1 a pochádzajú z iného členského štátu, určené:

i) na schválený trh alebo miesto zvodu, ako ho definujú predpisy spoločenstva, ich prevádzkovateľ je zodpovedný za prijatie zvierat, ktoré nespĺňajú požiadavky článku 3 (1).

Kompetentné úrady musia skontrolovať prostredníctvom nediskriminačnej kontroly certifikátov alebo dokumentov sprevádzajúcich zvieratá, že zvieratá spĺňajú uvedené požiadavky;

ii) pre bitúnky, ktoré sú pod dohľadom oficiálneho veterinára, musia zabezpečiť, obzvlášť na základe certifikátov alebo sprievodných dokumentov, že sa zabíjajú iba zvieratá, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v článku 3 (1).

Prevádzkovateľ bitúnku je zodpovedný za zabíjanie zvierat, ktoré nespĺňajú požiadavky článku 3 (1) c) a d);

iii) u registrovaného dílera, ktorý rozdeľuje zásielky, alebo v akejkoľvek prevádzke, ktorá nepodlieha trvalému dozoru, takéhoto dílera alebo prevádzku kompetentný úrad chápe ako adresáta — príjemcu zvierat a platia podmienky druhého pododseku;

iv) pri farmách, strediskách alebo organizáciách vrátane tých, kde zásielku čiastočne vyloženú počas prepravy, každé zviera alebo skupinu zvierat musí sprevádzať v súlade s článkom 3 originál zdravotného certifikátu alebo sprievodný dokument až do doby doručenia adresátovi, ktorý je v ňom uvedený.

Adresáti, na ktorých odkazujú body iii) a iv) prvého pododseku, musia, skôr ako je zásielka rozdelená alebo následne daná na odbyt, skontrolovať, či identifikačné označenie, certifikáty alebo dokumenty, na ktoré odkazuje článok 3 (1) c) a d) sú v poriadku, a oznámiť kompetentnému úradu akékoľvek nezrovnalosti alebo anomálie, a ak je tak, izolovať zvieratá, ktorých sa to týka, do doby, než kompetentné úrady prijmú v súvislosti s nimi nejaké rozhodnutie.

Záruky, ktoré musia poskytnúť adresáti, na ktoré odkazujú body iii) a iv) prvého pododseku, budú špecifikované v zmluve s kompetentným úradom, ktorá sa podpíše v dobe predošlej registrácie upravenej článkom 12. Kompetentný úrad vykoná námatkové kontroly, aby si overil splnenie záruk.

Tento bod platí mutatis mutandis pre adresátov výrobkov, na ktorých odkazuje článok 1.

2. Všetci adresáti objavujúci sa v certifikáte alebo v dokumente upravenom článkom 3 (1) d):

a) musia na žiadosť kompetentného úradu členského štátu určenia v rozsahu nutnom na vykonanie kontroly, na ktorú sa odvoláva odsek 1, vopred oznámiť príchod zvierat a výrobkov z iného členského štátu, a najmä charakter zásielky a očakávaný dátum príchodu.

Lehota pre toto oznámenie však nebude ako všeobecné pravidlo dlhšia než jeden deň; avšak v prípade mimoriadnych okolností môžu členské štáty požadovať dvojdňové predbežné oznámenie.

Toto oznámenie sa nepožaduje pri registrovaných koňoch, ktoré majú vydaný identifikačný doklad upravený smernicou 90/427/EHS;

b) zadržia na obdobie najmenej 6 mesiacov, ktoré má špecifikovať kompetentný úrad, zdravotné certifikáty alebodokumenty, na ktoré odkazuje článok 3, aby mohli byť predložené kompetentnému úradu na požiadanie.

3. Detailné pravidlá vykonávania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom určeným v článku 18 alebo, kde je to vhodné, v článku 19.

Článok 6

1. Tam, kde pravidlá spoločenstva, alebo v oblastiach, kde legislatíva nebola zatiaľ harmonizovaná, úpravy jednotlivých krajín, ktoré zodpovedajú všeobecným pravidlám zmluvy, vyžadujú umiestniť živé zvieratá do karantény, stane sa tak na farme miesta určenia.

2. Môže sa použiť karanténna stanica, ak je na to dôvod z veterinárneho hľadiska. Takáto stanica sa považuje za miesto určenia zásielky. Príslušný členský štát oznámi Komisii dôvody takého opatrenia.

3. Povinnosti vzťahujúce sa na karanténu a jej umiestnenie sa špecifikujú vo veterinárnych požiadavkách, na ktoré sa odvoláva pododsek článku 21.

Článok 7

1. Členské štáty zabezpečia, že v priebehu kontroly vykonávanej na miestach, kadiaľ môžu prichádzať zvieratá a výrobky, na ktoré sa odvoláva článok 1, z tretích krajín na území spoločenstva, ako sú prístavy, letiská a hraničné priechody s tretími krajinami, sa prijmú nasledujúce opatrenia:

a) kontrolujú sa certifikáty alebo dokumenty sprevádzajúce zvieratá alebo výrobky;

b) tam, kde sa zvieratá a výrobky dovážajú z tretích krajín, musia byť sprevádzané pod colným sprievodom na miesta kontroly, aby sa mohla vykonať veterinárna kontrola.

Zvieratá a výrobky, na ktoré sa vzťahuje príloha A, nesmú byť colne odbavené skôr, než sa pri týchto kontrolách ukáže, že zodpovedajú pravidlám spoločenstva;

c) zvieratá a výrobky spoločenstva sú podrobené kontrolným predpisom stanoveným v článku 5.

2. Zvieratá a výrobky, na ktoré sa vzťahuje príloha B, a tie, ktoré sa dovážajú na základe vnútroštátnych predpisov zdravia zvierat, musia byť dopravené priamo na územie spoločenstva cez niektoré inšpekčné miesto členského štátu, ktorý ich zamýšľa doviezť, a tam sa musia preveriť v súlade s odsekom 1 b).

Členské štáty, ktoré vykonávajú dovozy z tretích krajín na základe štátnych predpisov zdravia zvierat, informujú Komisiu a ostatné členské štáty, obzvlášť tranzitné členské štáty, o existencii takýchto dovozov a o požiadavkách, ktorými podmieňujú tieto dovozy.

Členské štáty určenia zakazujú, aby zvieratá boli posielané ďalej z ich územia bez toho, aby sa tam zdržali po dobu určenú konkrétnou legislatívou spoločenstva, a podobne je to s výrobkami, na ktoré sa odvoláva druhý pododsek, iba ak smerujú bez tranzitu do iného členského štátu za použitia rovnakej voľby.

Než sa však prijmú pravidlá spoločenstva, tieto zvieratá a výrobky môžu byť premiestnené na územie členského štátu inak ako podľa druhého pododseku po predbežnej dohode všeobecne danej iným členským štátom, a kde je to vhodné, tranzitným členským štátom v súvislosti s postupom pri kontrole. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty v rámci Stáleho veterinárneho výboru, pokiaľ používajú túto derogáciu, a o dohodnutých kontrolných postupoch.

3. Od 1. januára 1993 a odchylne od odseku 1 všetky zvieratá a výrobky prepravované pravidelnými priamymi dopravnými prostriedkami, spájajúcimi dva zemepisné body spoločenstva, sa podrobia kontrolným predpisom stanoveným v článku 5.

Článok 8

1. Pokiaľ v priebehu kontroly zásielky vykonanej na mieste určenia alebo počas prepravy kompetentné úrady členského štátu zistia:

a) prítomnosť infekčnej agens nákazy, na ktorú poukazuje smernica 82/894/EHS [5], naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 90/134/EHS [6], zoonózy alebo ochorenia či akúkoľvek príčinu, ktorá môže zapríčiniť vážne ochorenie zvierat alebo ľudí, alebo že výrobky pochádzajú z regiónu s výskytom epizoocie, nariadia, aby zviera alebo zásielka zvierat boli dané do karantény na najbližšej karanténnej stanici alebo boli zabité a/alebo zmárnené.

Náklady súvisiace s týmito opatreniami, ako uvádza prvý pododsek, hradí odosielateľ alebo jeho zástupca, alebo osoba zodpovedná za zvieratá alebo výrobky.

Kompetentné úrady členského štátu určenia okamžite písomne upovedomia kompetentné úrady ostatných členských krajín a Komisiu, a to najvhodnejšími spôsobmi, o zisteniach, prijatých rozhodnutiach a ich dôvodoch.

Môžu sa uplatňovať ochranné opatrenia upravené článkom 10.

Na základe žiadosti niektorého členského štátu a v súlade s postupom stanoveným v článku 17 Komisia môže prijať akékoľvek opatrenia potrebné na dosiahnutie spoločného postupu členských štátov na vyriešenie situácií neupravených predpismi spoločenstva;

b) že bez toho, aby bolo dotknuté písmeno a), zvieratá a výrobky nespĺňajú určené podmienky smernice spoločenstva alebo ak členský štát dostal záruky podľa článku 9 smernice 64/432/EHS alebo ekvivalentných pravidiel spoločenstva, ktoré boli alebo budú prijaté, môžu za predpokladu, že je to dovolené s ohľadom na verejné zdravie alebo zdravie zvierat, dať odosielateľovi alebo jeho zástupcovi možnosť výberu:

- nechať zvieratá a výrobky pod dozorom, než sa potvrdí splnenie predpisov tam, kde existujú, a v prípade nemožnosti splniť tieto predpisy, uplatňovať opatrenia upravené legislatívou spoločenstva,

- zabiť zvieratá a neškodne odstrániť výrobky,

- vrátiť zvieratá alebo zásielku po schválení kompetentným úradom vyvážajúceho členského štátu a po predbežnom oznámení tranzitným členským štátom.

V prípade zistenia nezrovnalosti v osvedčení alebo dokumentoch, vlastník alebo jeho zástupca musia dostať určitý čas odkladu, skôr než sa pristúpi k tejto poslednej možnosti.

2. V súlade s postupom určeným v článku 18 Komisia vypracuje zoznam ochorení, na ktoré odkazuje odsek 1, a detailné pravidlá uplatňovania tohto článku.

Článok 9

1. V prípadoch, ktoré upravuje článok 8, kompetentný úrad členského štátu určenia bezodkladne kontaktuje kompetentné úrady vyvážajúcich krajín. Kompetentné úrady členských krajín určenia informujú úrady vyvážajúceho členského štátu o povahe vykonanej kontroly, prijatých rozhodnutiach a dôvodoch pre takéto rozhodnutia.

Ak sa kompetentné úrady členského štátu určenia obávajú, že tieto opatrenia sú neadekvátne, kompetentné úrady oboch členských krajín budú spoločne hľadať cesty a prostriedky na nápravu situácie; ak je to vhodné, môže sa vykonať kontrola na mieste.

Tam, kde kontrola upravená článkom 8 ukáže opakované nezrovnalosti, kompetentný úrad členského štátu určenia informuje Komisiu a kompetentné úrady všetkých ostatných členských štátov.

Komisia na žiadosť kompetentného úradu členského štátu určenia alebo na základe vlastnej iniciatívy, berúc do úvahy povahu zistených porušení, môže:

- poslať na príslušné miesto v spolupráci skompetentnými národnými úradmi inšpektorov,

- dať inštrukcie oficiálnemu veterinárovi, ktorého meno bude uvedené na zozname, ktorý pripraví Komisia na návrh členských štátov a ktorý je prijateľný pre rôzne zúčastnené strany, aby skontroloval fakty na mieste,

- požiadať kompetentné úrady, aby zintenzívnili kontrolu farmy, strediska, organizácie, schváleného trhu alebo miesta zvodu, alebo regiónu pôvodu.

Informuje členské štáty o svojich zisteniach.

Počas obdobia, keď prebieha zisťovanie Komisie, vyvážajúci členský štát musí na základe žiadosti členského štátu určenia zintenzívniť kontrolu nad zvieratami avýrobkami pochádzajúcimi z predmetnej farmy, strediska, organizácie, schváleného trhu alebo regiónu, a ak sú vážne dôvody ohrozenia verejného zdravia alebo zdravia zvierat, pozastaviť vystavovanie akýchkoľvek certifikátov alebo dokumentov o presune.

Členský štát určenia môže zintenzívniť kontrolu zvierat prichádzajúcich z rovnakej farmy, strediska, organizácie, schváleného trhu, miesta zvodu alebo regiónu.

Na žiadosť jednej zo zainteresovaných členských krajín — keď sú nezrovnalosti potvrdené názorom odborníka — Komisia musí v súlade s postupom určeným v článku 17 prijať primerané opatrenia, ktoré môžu siahať až tak ďaleko, že schváli, aby členské štáty zakázali dočasne dovoz zvierat a výrobkov na svoje územia z danej farmy, strediska, organizácie, schváleného trhu, miesta zvodu alebo regiónu. Tieto opatrenia musia byť potvrdené alebo revidované pokiaľ možno v čo najkratšom čase v súlade s postupom určeným v článku 17.

2. Okrem prípadov upravených štvrtým pododsekom odvolacie práva existujúce podľa platných zákonov v členských štátoch proti rozhodnutiam kompetentných úradov nie sú touto smernicou dotknuté.

Rozhodnutia prijaté kompetentným úradom štátu určenia a dôvody takýchto rozhodnutí sa oznámia odosielateľovi alebo jeho zástupcovi a kompetentnému úradu vyvážajúceho členského štátu.

Ak o to odosielateľ alebo jeho zástupca požiada, uvedenérozhodnutie a dôvody sa mu písomne predložia s detailmi o odvolacíchprávach, ktoré má k dispozícii podľa platného zákona v členskom štáte určenia, a o aplikovanom postupe a termínoch.

Avšak v prípade sporu obe dotknuté strany môžu, pokiaľ sa tak dohodnú, maximálne do jedného mesiaca postúpiť spor na posúdenie expertovi, ktorého meno bude uvedené v zozname expertov spoločenstva, ktorý vyhotoví Komisia; náklady na konzultáciu u experta hradí spoločenstvo.

Títo experti vypracujú svoje stanoviská v lehote nie dlhšej než 72 hodín alebo po obdržaní výsledkov akýchkoľvek analýz. Strany v spore sa riadia názorom experta, s patričným zreteľom na veterinárnu legislatívu spoločenstva.

3. Náklady na vrátenie zásielky, držanie alebo izoláciu zvierat, alebo, kde je to vhodné, ich zabitie, alebo zmárnenie hradí odosielateľ, jeho zástupca alebo osoba zodpovedná za tieto zvieratá alebo výrobky.

4. Detailné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom určeným v článku 18 alebo, kde je to vhodné, v článku 19.

KAPITOLA III

Spoločné ustanovenia

Článok 10

1. Každý členský štát bezodkladne informuje ostatné členské štáty a Komisiu, ak by na jeho území prepukli okrem nákaz, na ktoré sa odvoláva smernica 82/894/EHS, akékoľvek zoonózy, choroby alebo iné príčiny, ktoré by pravdepodobne predstavovali vážne riziko pre zdravie zvierat alebo zdravie ľudí.

Vyvážajúci členský štát bezodkladne zavedie do praxe kontrolné alebo preventívne opatrenia upravené podľa predpisov spoločenstva, obzvlášť vymedzenie ochranných pásiem uvedených v týchto predpisoch, alebo prijme akékoľvek iné opatrenia, ktoré považuje za vhodné.

Členský štát určenia alebo tranzitu, ktorý počas kontroly, na ktorú sa odvoláva článok 5, zistí prítomnosť jednej nákazy alebo príčiny, na ktoré sa odvoláva prvý pododsek, môže, ak je to nevyhnutné, prijať preventívne opatrenia upravené predpismi spoločenstva vrátane karantény zvierat.

Než budú prijaté opatrenia v súlade s odsekom 4, členský štát určenia môže, pokiaľ sú na to závažné dôvody týkajúce sa zdravia zvierat alebo ľudí, prijať dočasné ochranné opatrenia týkajúce sa fariem, stredísk alebo organizácií v prípade epizoocie vo vzťahu k ochrannému pásmu, upravené predpismi spoločenstva.

Opatrenia prijaté členskými štátmi sa bezodkladne oznámia Komisii a ostatným členským štátom.

2. Na žiadosť členského štátu, na ktorú sa vzťahuje prvý pododsek odseku 1, alebo na základe iniciatívy Komisie jeden alebo viac zástupcov Komisie sa môže bezodkladne dostaviť na príslušné miesto, aby preskúmali v spolupráci s kompetentnými úradmi, aké opatrenia boli prijaté, a vydajú o týchto opatreniach svoje stanovisko.

3. Ak Komisia nebola informovaná o prijatých opatreniach alebo ak považuje prijaté opatrenia za neadekvátne, môže v spolupráci s predmetným členským štátom do času, než zasadne Stály veterinárny výbor, prijať dočasné ochranné opatrenia na zvieratá a výrobky z oblasti s výskytom epizoocie alebo z určitej farmy, strediska alebo organizácie. Tieto opatrenia sa predložia v čo najkratšom čase Stálemu veterinárnemu výboru na odsúhlasenie, zmenu, doplnenie alebo zrušenie v súlade s postupom určeným v článku 17.

4. Komisia v každom prípade reviduje situáciu pri najbližšej príležitosti v Stálom veterinárnom výbore. Prijme nevyhnutné opatrenia na zvieratá a výrobky, na ktoré odkazuje článok 1, a ak to situácia bude vyžadovať, aj na výrobky získané z týchto zvierat, v súlade s postupom stanoveným v článku 17. Komisia sleduje situáciu a podľa rovnakého postupu zmení, doplní alebo zruší prijaté rozhodnutia v závislosti od toho, ako sa situácia bude vyvíjať.

5. Detailné pravidlá uplatňovania tohto článku, a najmä zoznam zoonóz alebo príčin, ktoré by pravdepodobne mohli vyvolať vážne ohrozenie ľudského zdravia, sa prijme v súlade s postupom určeným v článku 18.

Článok 11

Každý členský štát a Komisia určia veterinárne oddelenia a oddelenia zodpovedné za vykonávanie veterinárnych kontrol a spolupracujúce s kontrolnými oddeleniami ostatných členských štátov.

Článok 12

Členské štáty zabezpečia, aby všetci obchodníci, ktorí sa zaoberajú obchodom so zvieratami a/alebo výrobkami uvedenými v článku 1 vnútri spoločenstva:

a) boli na žiadosť kompetentného úradu vopred zaregistrovaní v oficiálnom registri;

b) viedli evidenciu dodávok a u adresátov, na ktorých odkazuje článok 5 (1) b) iii), nasledujúce miesto určenia zvierat a výrobkov.

Uvedená evidencia sa archivuje taký dlhý čas, aký určí kompetentný úrad, tak aby mohla byť na žiadosť predložená kompetentnému úradu.

Článok 13

Členské štáty tiež zabezpečia, aby úradníci ich veterinárnych oddelení, ak je to vhodné, v spolupráci s úradníkmi iných na to právomocami vybavených oddelení boli oprávnení:

- vykonávať previerky fariem, technológií, dopravných prostriedkov a spôsobov používaných na označovanie a identifikáciu zvierat,

- kontrolovať vo vzťahu k výrobkom, ktoré sú uvedené v prílohe A, že personál spĺňa požiadavky uvedené v texte tejto prílohy,

- odoberať vzorky:

i) zo zvierat chovaných na účely predaja, umiestnenia na trh alebo prepravy;

ii) z výrobkov držaných na účely predaja, umiestnenia na trh alebo transportu,

- skúmať dokumentačný alebo údaje spracúvajúci materiál súvisiaci s následnou kontrolou prijatých opatrení podľa tejto smernice.

Členské štáty musia požadovať na farmách, v strediskách či organizáciách, ktoré sú kontrolované, aby umožnili spoluprácu potrebnú na výkon vyššie uvedených úloh.

Článok 14

1. Smernica 64/432/EHS [7], naposledy zmenená a doplnená smernicou 89/662/EHS [8], sa týmto mení a dopĺňa nasledujúcim spôsobom:

a) Článok 6 je nahradený nasledujúcim textom:

"Článok 6

Zvieratá na zabitie, ktoré boli prevzaté po príchode v štáte určenia buď priamo, alebo prostredníctvom schváleného trhu, alebo zhromažďovacieho strediska na bitúnky, tam musia byť zabíjané čo najskôr v súlade s požiadavkami zdravia zvierat.

Zvieratá na zabitie, ktoré boli prevzaté po príchode do štátu určenia na trh susediaci s bitúnkami, podľa ktorého predpisov všetky zvieratá môžu byť premiestnené obzvlášť po trhu len na bitúnky schválené na tento účel kompetentným ústredným úradom, musia byť zabíjané na týchto bitúnkoch najneskôr 5 dní po príchode na trh.

Kompetentný úrad krajiny určenia môže s ohľadom na zdravie zvierat určiť bitúnky, do ktorých musia byť tieto zvieratá odoslané."

b) Článok 7 (3) a prvý pododsek článku 8 (2) sa týmto rušia.

c) Články 9 a 10 sú nahradené nasledujúcim textom:

"Článok 9

1. Členský štát, ktorý má národný kontrolný program na jednu z nákazlivých chorôb, na ktorú odkazuje príloha E, na celom svojom území alebo jeho časti, môže uvedený program predložiť Komisii, kde zdokumentuje:

- rozšírenie nákazy v členskom štáte,

- dôvody programu, berúc do úvahy závažnosť nákazy a pravdepodobný prínos programu vo vzťahu k nákladom,

- zemepisnú oblasť, kde sa bude program uplatňovať,

- kategórie štatútu, ktoré sa majú uplatňovať na zariadenia, štandardy, ktoré sa musia dosiahnuť v každej kategórii, a testovacie procedúry, ktoré sa použijú,

- spôsoby sledovania programu,

- úkony, ktoré sa majú prijať, ak niektoré zo zariadení z akéhokoľvek dôvodu stratí štatút,

- opatrenia, ktoré sa majú prijať, ak výsledky testov vykonaných v súlade s ustanoveniami programu budú pozitívne.

2. Komisia preverí programy predložené členskými štátmi. Programy, na ktoré odkazuje odsek 1, môžu byť schválené v súlade s kritériami stanovenými v odseku 1 podľa postupu upraveného článkom 12. Podľa rovnakého postupu dodatočné záruky, všeobecné alebo obmedzené, ktoré sa môžu požadovať pre obchod vnútri spoločenstva, budú definované súčasne alebo najneskôr do 3 mesiacov po schválení programov. Tieto záruky nesmú prevyšovať tie, ktoré členské štáty uplatňujú v štátnom meradle.

3. Programy predložené členskými štátmi môžu byť zmenené alebo doplnené v súlade s postupom určeným v článku 12. Zmeny, doplnky alebo dodatky k programu, ktoré už boli schválené, alebo k zárukám, ktoré boli definované v súlade s odsekom 2, môžu byť schválené podľa rovnakého postupu.

Článok 10

1. Ak členský štát vyhlási, že jeho územie alebo časť jeho územia je zbavená jednej z nákaz, na ktoré sú náchylné ošípané alebo hovädzí dobytok, predloží Komisii vhodnú podpornú dokumentáciu, v ktorej uvedie:

- povahu nákazy a históriu jej výskytu na území,

- výsledky pozorovacieho testovania založeného na sérologickom, mikrobiologickom, patologickom alebo epidemiologickom šetrení a na fakte, že nákaza musí byť ohlásená kompetentným úradom,

- obdobie, počas ktorého sa vykonávalo pozorovanie,

- kde sa dá uplatňovať, obdobie, počas ktorého bolo očkovanie proti danej nákaze zakázané, a zemepisnú oblasť, na ktorú sa tento zákaz vzťahoval,

- postupy k monitoringu neprítomnosti nákazy.

2. Komisia preverí dokumentáciu predloženú členskými štátmi. Dodatočné záruky, všeobecné alebo konkrétne, ktoré sa môžu požadovať v obchode vnútri spoločenstva, môžu byť definované v súlade s postupom určeným v článku 12. Takéto záruky nesmú prevyšovať tie, ktoré členský štát uplatňuje vnútroštátne. Ak sa predloží odôvodnenie pred 1. júlom 1991, rozhodnutia o dodatočných zárukách sa prijmú pred 1. januárom 1992.

3. Príslušný členský štát oznámi Komisii akékoľvek zmeny podrobností špecifikované v odseku 1, ktoré sa vzťahujú na nákazu. Definované záruky určené v odseku 2 môžu v zmysle tohto oznámenia byť zmenené, doplnené alebo zrušené v súlade s postupom určeným v článku 12."

2. Pododseky 2 a 5 článku 5 (2) a články 7 a 15 smernice 88/407/EHS [9] sa týmto rušia.

3. Pododseky 2 a 4 článku 5 (2) a článku 14 smernice 89/556/EHS [10] sa týmto rušia.

4. V piatom riadku prvého pododseku článku 13 smernice 72/462/EHS [11], naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 89/227/EHS [12], sa slovo "tri" nahrádza slovom "päť".

Článok 15

1. Nasledujúci článok sa vkladá do smerníc 64/432/EHS a 89/556/EHS:

"Článok 14

Pravidlá určené smernicou Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúce sa veterinárnych a zootechnických kontrol v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami so zreteľom na dokončenie vnútorného trhu [13] platia najmä pri kontrolách v mieste pôvodu, organizácii kontrol a následných kontrol, ktoré majú vykonávať štáty určenia, a poistných opatreniach, ktoré sa majú plniť."

2. Nasledujúci článok sa vkladá do smernice 88/407/EHS:

"Článok 15

Pravidlá určené smernicou Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúce sa veterinárnych a zootechnických kontrol v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami so zreteľom na vytvorenie vnútorného trhu [14] platia najmä pri kontrolách v mieste pôvodu, organizácii kontrol a následných kontrol, ktoré majú vykonávať štáty určenia, a poistných opatreniach, ktoré sa majú plniť."

3. Článok 9 smernice 90/426/EHS sa nahrádza nasledujúcim textom:

"Článok 9

Pravidlá určené smernicou Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúce sa veterinárnych a zootechnických kontrol v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami so zreteľom na dokončenie vnútorného trhu [15] platia najmä pri kontrolách v mieste pôvodu, organizácii kontrol a následných kontrol, ktoré majú vykonávať štáty určenia, a poistných opatreniach, ktoré sa majú plniť."

Článok 16

Komisia môže v súlade s postupom definovaným v článku 18 zmeniť a doplniť zoznam chorôb, na ktoré odkazuje príloha C.

Článok 17

Tam, kde sa odkazuje na postup definovaný v tomto článku, Stály veterinárny výbor ustanovený rozhodnutím 68/361/EHS [16] prijme rozhodnutie v súlade s predpismi určenými v článku 17 smernice 89/662/EHS.

Článok 18

Tam, kde sa odkazuje na postup definovaný v tomto článku, Stály veterinárny výbor prijme rozhodnutie v súlade s článkom 18 smernice 89/662/EHS.

Článok 19

Tam, kde sa odkazuje na postup definovaný v tomto článku, Stály zootechnický výbor ustanovený rozhodnutím 77/505/EHS [17] prijme rozhodnutie v súlade s predpismi určenými v článku 11 smernice 88/661/EHS [18].

KAPITOLA IV

Záverečné a prechodné ustanovenia

Článok 20

1. Komisia zavedie v súlade s postupom určeným v článku 18 počítačový systém spájajúci veterinárne úrady najmä z dôvodov uľahčenia výmeny informácií medzi kompetentnými úradmi regiónov, kde bol zdravotný certifikát alebo dokument sprevádzajúci zvieratá alebo výrobky živočíšneho pôvodu vystavený, a medzi kompetentnými úradmi členského štátu určenia.

2. Postupy pre finančný príspevok spoločenstva, ako sú definované v článku 37 rozhodnutia 90/424/EHS a ktoré sú potrebné na naplnenie tohto programu, sa prijmú v súlade s postupom upraveným článkom 42 vyššie uvedeného rozhodnutia.

3. Na základe postupu definovaného v článku 18 Komisia prijme postup na uplatňovanie tohto článku a zvlášť vhodné postupy na výmenu údajov apravidlá zaručujúce bezpečnosť vymieňaných údajov.

Článok 21

Do 31. decembra 1992 obchod so zvieratami a výrobkami, ktorých zoznam obsahuje príloha B, do času, než budú prijaté predpisy spoločenstva, bez toho, aby bolo dotknuté zachovanie štátnych pravidiel identifikácie dávok, podlieha kontrolným pravidlám určeným touto smernicou, obzvlášť tým, ktoré sú uvedené v druhej časti vety článku 3 (1) a).

Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom pred dátumom určeným v článku 22 podmienky a postupy súčasne platné pre prijatie zvierat a výrobkov na ich územie, na ktoré odkazuje prvý odsek, vrátane predpisov na identifikáciu.

V súlade s postupom stanoveným v článku 17 Komisia určí opatrenia potrebné na komputerizáciu výkazov podmienok uvedených v druhom pododseku.

Kontrolné pravidlá stanovené pre zvieratá a výrobky uvedené v prílohe A sa rozširujú na zvieratá a výrobky živočíšneho pôvodu, ktoré ešte nepokrýva táto príloha, keď sú prijaté harmonizované pravidlá, ktoré upravujú obchodovanie s nimi. Pred 1. januárom 1992 Rada rozhodne o zahrnutí 31. decembra 1992 do rozsahu smernice 89/662/EHS i tých zvierat a výrobkov živočíšneho pôvodu, ktoré uvedená smernica nepokrýva.

Článok 22

1. Členské štáty predložia Komisii pred 1. októbrom 1991 program načrtávajúci národné opatrenia, ktoré chcú prijať na dosiahnutie proklamovaných cieľov tejto smernice, predovšetkým početnosť kontrol.

2. Komisia preverí programy oznámené členskými štátmi v súlade s odsekom 1.

3. Každý rok a prvýkrát v roku 1992 Komisia osloví členské štáty s odporúčaním programu kontrol na nasledujúci rok; Stály veterinárny výbor vysloví vopred názor na toto odporučenie. Toto odporučenie možno neskôr upraviť.

Článok 23

1. Pred 1. januárom 1991 Rada, konajúc kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie, rozhodne o pravidlách a všeobecných zásadách uplatňovaných na kontroly, ktoré sa majú vykonávať v tretích krajinách, a na kontroly dovozov zvierat a výrobkov z tretích krajín, upravených touto smernicou. Rovnakým spôsobom kontrolné miesta na vonkajších hraniciach, rovnako ako aj požiadavky, ktoré budú plniť tieto miesta, budú určené pred týmto dátumom.

2. Pred 1. januárom 1993 Rada na základe správy Komisie o získaných skúsenostiach, sprevádzanej relevantnými návrhmi, o ktorých rozhodne kvalifikovanou väčšinou, bude revidovať ustanovenia tejto smernice, obzvlášť ustanovenia článku 10 a článku 5 (2) a).

Článok 24

Do 31. decembra 1992 alebo najneskôr 12 mesiacov po dátume, ku ktorému členské štáty musia vyhovieť smernici 90/423/EHS, tak aby sa umožnilo postupne naplniť kontrolné postupy určené touto smernicou, členské štáty môžu odchýlením sa od článku 5 (1):

- zachovať dokumentačné kontroly počas prepravy zvierat a výrobkov obsiahnuté v prílohách A a B, aby sa ubezpečili, že boli splnené konkrétne požiadavky určené predpismi spoločenstva,

- vykonávať dokumentačnú kontrolu počas prepravy zvierat a výrobkov dovezených z tretích krajín a im určených.

Článok 25

Rada, konajúc kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie, určí pred 1. októbrom 1992 postupy, ktoré majú platiť po ukončení platnosti prechodných ustanovení upravených článkom 24.

Článok 26

Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na vytvorenie súladu s:

i) článkom 10 tejto smernice a článkom 9 smernice 89/662/EHS dva mesiace po dátume notifikácie tejto smernice;

ii) inými ustanoveniami k dátumu, ktorý bude určený, až sa prijme rozhodnutie pred 31. decembrom 1990, nie však neskôr než 31. decembra 1991.

Helénska republika má však dodatočnú lehotu jedného roka na pristúpenie na tieto ustanovenia.

Článok 27

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 26. júna 1990

Za Radu

predseda

M. O'Kennedy

[1] Ú. v. ES C 225, 31.8.1988, s. 4.

[2] Ú. v. ES C 326, 19.12.1988, s. 28.

[3] Ú. v. ES C 56, 6.3.1989, s. 20.

[4] Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 42.

[5] Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 58.

[6] Ú. v. ES L 76, 22.3.1990, s. 23.

[7] Ú. v. ES 121, 29.7.1964, s. 2012/64.

[8] Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13.

[9] Ú. v. ES L 134, 22.7.1988, s. 10.

[10] Ú. v. ES L 302, 19.10.1989, s. 1.

[11] Ú. v. ES L 302, 31.12.1972, s. 28.

[12] Ú. v. ES L 93, 6.4.1989, s. 25.

[13] Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

[14] Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

[15] Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

[16] Ú. v. ES L 255, 18.10.1968, s. 23.

[17] Ú. v. ES L 206, 12.8.1977, s. 11.

[18] Ú. v. ES L 382, 31.12.1988, s. 16.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA A

I. VETERINÁRNA LEGISLATÍVA

Smernica Rady 64/432/EHS z 26. júna 1964 o zdravotných problémoch zvierat ovplyvňujúcich obchod s hovädzím a bravčovým mäsom vnútri spoločenstva.

Ú. v. ES 121, 29.7.1964, s.1977/64.

Smernica Rady 88/407/EHS zo 14. júna 1988, ktorou sa stanovujú požiadavky na zdravie zvierat vzťahujúce sa na dovoz a obchodovanie s hlboko zmrazenou spermou hovädzieho dobytka v rámci spoločenstva.

Ú. v. ES L 194, 22.7.1988, s. 10.

Smernica Rady 89/556/EHS z 25. septembra 1989 o zdravotných podmienkach zvierat, ktorými sa riadi obchod s embryami hovädzieho dobytka a ich dovoz z tretích krajín v rámci spoločenstva.

Ú. v. ES L 302, 19.10.1989, s. 1.

Smernica Rady 90/426/EHS z 26. júna 1990 o podmienkach zdravotnej politiky, ktorou sa riadi presun koní a dovoz koní z tretích krajín [1].

Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 42.

Smernica Rady 90/429/EHS z 26. júna 1990 určujúca požiadavky na zdravie zvierat aplikované na obchod vnútri spoločenstva a na dovoz semena zvierat druhu ošípaných.

Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 62.

II. ZOOTECHNICKÁ LEGISLATÍVA

Smernica Rady 77/504/EHS z 25. júla 1977 o čistokrvných plemenných zvieratách hovädzieho dobytka.

Ú. v. ES L 206, 12.8.1977, s. 8.

Smernica Rady 88/661/EHS z 19. decembra 1988 o zootechnických normách aplikovaných na chovné zvieratá druhu ošípaných.

Ú. v. ES L 382, 31.12.1988, s. 36.

Smernica Rady 89/361/EHS z 30. mája 1989 týkajúca sa čistokrvných chovných oviec a kôz.

Ú. v. ES L 153, 8.6.1989, s. 30.

Smernica Rady 90/427/EHS z 26. júna 1990 o zootechnických a genealogických podmienkach, ktorými sa riadi obchod s koňmi vnútri spoločenstva.

Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 55.

[1] Od 1. januára 1992.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA B

ZVIERATÁ A VÝROBKY, KTORÉ NIE SÚ PREDMETOM HARMONIZÁCIE, ALE OBCHOD S NIMI BUDE PREDMETOM KONTROL UPRAVENÝCH TOUTO SMERNICOU

A. Živé zvieratá nasledujúcich druhov

- ovce a kozy

- živá hydina

- králik domáci.

B. Výrobky

- odpad (patogény)

- násadové vajcia.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA C

ZOZNAM CHORÔB ALEBO EPIZOOCIÍ, PRI KTORÝCH SÚ POVINNÉ MIMORIADNE OPATRENIA S ÚZEMNÝMI OBMEDZENIAMI (ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, REGIÓNOV ALEBO ZÓN)

- slintačka a krívačka (FMD)

- klasický mor ošípaných (CSF)

- africký mor ošípaných (ASF)

- vezikulárna choroba ošípaných (SVD)

- newcastleská choroba (ND)

- mor hovädzieho dobytka

- mor malých prežúvavcov (PPR)

- vezikulárna stomatitída (VS)

- modrý jazyk

- africký mor koní (AHS)

- vírusová encefalomyelitída koní

- tešínska choroba

- mor hydiny

- kiahne oviec a kôz

- choroba hrudkovitej kože

- horúčka údolia Rift

- nákazlivá pleuropneumónia hovädzieho dobytka.

--------------------------------------------------