31.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 285/10

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu (3) bola podstatným spôsobom zmenená a doplnená. Pri príležitosti ďalších zmien a doplnení, striktne obmedzených na rozšírenie rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice na všetky energeticky významné výrobky, je z dôvodu prehľadnosti vhodné ju prepracovať.

(2)

Rozdiely medzi právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami prijatými členskými štátmi vo vzťahu k ekodizajnu energeticky významných výrobkov môžu vytvárať prekážky obchodu a narúšať hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva, a tým môžu mať priamy vplyv na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov je jediným prostriedkom ako zabrániť takýmto prekážkam obchodu a nekalej hospodárskej súťaži. Rozšírením rozsahu pôsobnosti na všetky energeticky významné výrobky sa umožní, aby boli na úrovni Spoločenstva zharmonizované požiadavky na ekodizajn pre všetky dôležité energeticky významné výrobky.

(3)

Energeticky významné výrobky majú veľký podiel na spotrebúvaní prírodných zdrojov a energie v Spoločenstve. Majú aj množstvo iných významných vplyvov na životné prostredie. Vo veľkej väčšine kategórií výrobkov dostupných na trhu Spoločenstva možno pozorovať rôzne stupne vplyvu na životné prostredie napriek tomu, že majú podobný funkčný výkon. V záujme trvalo udržateľného rozvoja je potrebné podporovať nepretržité zlepšovanie celkového vplyvu týchto výrobkov na životné prostredie, a to predovšetkým zistením hlavných zdrojov negatívnych vplyvov na životné prostredie a zabránením prenosu znečistenia, ak toto zlepšovanie nespôsobuje nadmerné náklady.

(4)

Mnohé energeticky významné výrobky majú významný potenciál na zlepšenie, pokiaľ ide o znižovanie vplyvov na životné prostredie a dosiahnutie úspor energie prostredníctvom lepšieho projektovania, ktoré povedie aj k hospodárskym úsporám pre podniky a koncových užívateľov. Okrem výrobkov, ktoré využívajú, vyrábajú, prenášajú alebo merajú energiu, niektoré energeticky významné výrobky vrátane výrobkov používaných na stavbách, ako sú okná, izolačné materiály alebo výrobky, ktoré používajú vodu, ako sú sprchovacie hlavice alebo vodovodné kohútiky, by mohli pri používaní tiež prispieť k značným úsporám energie.

(5)

Ekodizajn výrobkov je rozhodujúcim faktorom stratégie Spoločenstva v integrovanej politike výrobkov. Ako preventívny prístup vytvorený na účely optimalizácie environmentálnych vlastností výrobkov a zároveň zachovania ich funkčných vlastností poskytuje výrobcom, spotrebiteľom a spoločnosti ako celku úplne nové možnosti.

(6)

Zlepšenie energetickej účinnosti – kde účinnejšie konečné využitie elektrickej energie predstavuje jednu z dostupných možností – sa považuje za výrazne prispievajúce k dosiahnutiu cieľov pre emisie skleníkových plynov v Spoločenstve. Dopyt po elektrickej energii je najrýchlejšie rastúcou kategóriou konečného využitia energie a predpokladá sa, že v priebehu nasledujúcich 20 až 30 rokov vzrastie, ak sa na boj proti tomuto trendu neprijmú žiadne politické kroky. Významné zníženie spotreby energie, ako ho navrhuje Komisia v Európskom programe klimatických zmien (European Climate Change Programme - ECCP), je možné. Zmena klímy je jednou z priorít šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES (4). Úspora energie je z hľadiska nákladov najúčinnejší spôsob, ako zvýšiť bezpečnosť zásobovania a znížiť závislosť od dovozu. Z tohto dôvodu by sa mali prijať zásadné opatrenia a ciele na strane dopytu.

(7)

Mali by sa prijať opatrenia vo fáze projektovania energeticky významných výrobkov, pretože je zrejmé, že o znečistení spôsobenom počas životného cyklu výrobku sa rozhoduje práve v tejto fáze a zároveň vtedy vzniká väčšina vzniknutých výdavkov.

(8)

Mal by sa vytvoriť jednotný rámec na uplatnenie požiadaviek Spoločenstva na ekodizajn energeticky významných výrobkov s cieľom zabezpečiť voľný pohyb takých výrobkov, ktoré spĺňajú tieto požiadavky, a zlepšiť ich celkový vplyv na životné prostredie. Tieto požiadavky Spoločenstva by mali rešpektovať zásady spravodlivej hospodárskej súťaže a medzinárodného obchodu.

(9)

Požiadavky na ekodizajn by sa mali stanoviť, zohľadňujúc ciele a priority šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva, podľa potreby aj vrátane príslušných cieľov týkajúcich sa tematických stratégií tohto programu.

(10)

Cieľom tejto smernice je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia prostredníctvom zníženia potenciálnych vplyvov energeticky významných výrobkov na životné prostredie, čo bude v konečnom dôsledku prínosom pre spotrebiteľov a iných koncových užívateľov. Trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje aj náležité zohľadnenie zdravotného, sociálneho a hospodárskeho vplyvu plánovaných opatrení. Zlepšenie energetickej účinnosti výrobkov a účinnosti využívania zdrojov prispieva k bezpečnosti dodávok energie a k znižovaniu dopytu po prírodných zdrojoch, čo je základnou podmienkou zdravej hospodárskej činnosti, a tým aj trvalo udržateľného rozvoja.

(11)

Členský štát, ktorý považuje za potrebné zachovať vnútroštátne ustanovenia z naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany životného prostredia alebo zaviesť nové ustanovenia založené na nových vedeckých dôkazoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia ohľadom problému, ktorý je špecifický pre daný členský štát a ktorý sa vyskytne po prijatí uplatniteľného vykonávacieho opatrenia, tak môže urobiť za podmienok uvedených v článku 95 ods. 4, 5 a 6 zmluvy, podľa ktorého sa vyžaduje predchádzajúce oznámenie tejto skutočnosti Komisii a jej súhlas.

(12)

S cieľom maximalizovať environmentálne prínosy vyplývajúce zo zlepšeného projektovania môže byť potrebné informovať spotrebiteľov o environmentálnej charakteristike a vlastnostiach energeticky významných výrobkov a upovedomiť ich o tom, ako výrobky používať spôsobom, ktorý je ohľaduplný voči životnému prostrediu.

(13)

Cieľom prístupu ustanoveného v oznámení Komisie z 18. júna 2003 nazvanom „Integrovaná politika výrobkov – Rozvoj environmentálneho prístupu k životnému cyklu“, ktorý predstavuje hlavný inovačný prvok šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva, je zníženie vplyvu výrobku na životné prostredie počas jeho celého životného cyklu, a to vrátane výberu a použitia surovín, výroby, balenia, dopravy a distribúcie, inštalácie a údržby, používania a ukončenia používania. Zváženie vplyvu výrobku na životné prostredie počas jeho životného cyklu už vo fáze projektovania má vysoký potenciál umožniť environmentálne zlepšenie hospodárnym spôsobom vrátane účinného využívania zdrojov a materiálov, a tým aj plnenie cieľov tematickej stratégie v oblasti trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov. Mala by existovať dostatočná flexibilita, aby sa tento faktor mohol začleniť do projektovania výrobku, a pritom zohľadniť technické, funkčné a ekonomické zretele.

(14)

Napriek tomu, že je žiadúce mať komplexný prístup k environmentálnym vlastnostiam, zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom zvýšenej energetickej účinnosti by sa malo do prijatia pracovného plánu považovať za prvoradý environmentálny cieľ.

(15)

Môže byť potrebné a opodstatnené ustanoviť špecifické kvantifikované požiadavky na ekodizajn niektorých výrobkov alebo niektorých ich environmentálnych aspektov s cieľom zaručiť, aby ich vplyv na životné prostredie bol minimálny. V súvislosti s naliehavou potrebou prispieť k dosiahnutiu záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy a bez toho, aby bol dotknutý integrovaný prístup podporovaný v tejto smernici, je potrebné prideliť istú prioritu tým opatreniam, ktoré majú vysoký potenciál znížiť emisie skleníkových plynov pri nízkych nákladoch. Takéto opatrenia môžu prispievať aj k trvalo udržateľnému využívaniu zdrojov a tvoria hlavný prínos k desaťročnému rámcu programov pre trvalo udržateľnú výrobu a spotrebu dohodnutému na Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu od 26. augusta do 4. septembra 2002.

(16)

Vo všeobecnosti a ak je to vhodné, mala by sa spotreba energie energeticky významných výrobkov v stave pohotovosti alebo vo vypnutom stave znížiť na minimum nevyhnutné na ich riadne fungovanie.

(17)

Zatiaľ čo najvýkonnejšie výrobky či technológie dostupné na trhu vrátane medzinárodných trhov by sa mali považovať za referenčné, úroveň požiadaviek na ekodizajn by sa mala stanoviť na základe technických, ekonomických a ekologických analýz. Pružná metóda stanovenia úrovne týchto požiadaviek môže uľahčiť rýchle zlepšenie environmentálnych vlastností. Pri tejto analýze treba konzultovať so zainteresovanými stranami, ktoré by mali na nej aktívne spolupracovať. Vypracovanie povinných opatrení si vyžaduje riadne konzultácie zainteresovaných strán. Počas týchto konzultácií sa môže ukázať, že je nutné tieto opatrenia zavádzať postupne alebo že sú potrebné prechodné opatrenia. Stanovenie dočasných cieľov zvyšuje predvídateľnosť politiky, umožňuje prispôsobiť vývojové cykly výrobku a uľahčuje zainteresovaným stranám dlhodobé plánovanie.

(18)

Mali by sa uprednostniť alternatívne postupy, ako je samoregulácia zo strany priemyslu, ak by takýto postup zabezpečil výsledky danej politiky rýchlejšie alebo lacnejšie ako záväzné požiadavky. Legislatívne opatrenia môžu byť potrebné v prípadoch, keď sa trhové sily nedokážu vyvíjať správnym smerom alebo prijateľne rýchlo.

(19)

Samoregulácia vrátane dobrovoľných dohôd, ponúknutých ako jednostranné záväzky zo strany priemyslu, môže umožniť rýchly pokrok vďaka rýchlemu a nenákladnému vykonaniu a umožňuje pružné a vhodné prispôsobenie sa technickým možnostiam a citlivým stránkam trhu.

(20)

Na to, aby sa mohli vyhodnotiť dobrovoľné dohody, či iné samoregulačné opatrenia predstavované ako alternatívy k vykonávacím opatreniam, mali by byť k dispozícii informácie aspoň o nasledujúcich otázkach: o otvorenosti účasti, pridanej hodnote, reprezentatívnosti, kvantifikovaných a rozvrhnutých cieľoch, zapojení občianskej spoločnosti, monitorovaní a predkladaní správ, nákladovej efektívnosti samoregulačnej iniciatívy a trvalej udržateľnosti.

(21)

Oznámenie Komisie zo 17. februára 2002 o environmentálnych zmluvách na úrovni Spoločenstva v rámci akčného plánu o zjednodušení a zlepšení regulačného prostredia by mohlo poskytnúť užitočný návod pri posudzovaní samoregulácie zo strany priemyslu v súvislosti s touto smernicou.

(22)

Táto smernica by mala tiež podporiť využívanie ekodizajnu v malých a stredných podnikoch (MSP) a vo veľmi malých podnikoch. Využívaniu môže pomôcť široká dostupnosť a ľahký prístup k informáciám týkajúcich sa udržateľnosti ich výrobkov.

(23)

Na energeticky významné výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky na ekodizajn ustanovené vo vykonávacích opatreniach k tejto smernici, by malo byť umiestnené označenie CE a súvisiace informácie, aby sa mohli uviesť na vnútorný trh a voľne pohybovať. Rigorózna vynútiteľnosť vykonávacích opatrení je potrebná na to, aby sa znížil vplyv regulovaných energeticky významných výrobkov na životné prostredie a aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž.

(24)

Pri príprave vykonávacích opatrení a pracovného plánu by Komisia mala konzultovať so zástupcami členských štátov, ako aj so zainteresovanými stranami, ktorých sa týka daná skupina výrobkov, napríklad s priemyselným odvetvím vrátane MSP a remeselných odvetví, s odbormi, obchodníkmi, maloobchodníkmi, dovozcami, skupinami na ochranu životného prostredia a spotrebiteľskými organizáciami.

(25)

Pri príprave vykonávacích opatrení by Komisia mala tiež riadne zohľadniť existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa životného prostredia, bez toho, aby sa zmenšila existujúca a opodstatnená úroveň ochrany v členských štátoch, najmä tie, ktoré sa týkajú toxických látok, o ktorých členské štáty uviedli, že by sa mali zachovať.

(26)

Mali by sa zohľadniť moduly a pravidlá určené na použitie v technických harmonizačných smerniciach uvedené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh (5).

(27)

Orgány dohľadu by si mali vymieňať informácie o opatreniach plánovaných v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice s cieľom zlepšiť dohľad nad trhom so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (6). Takáto spolupráca by mala v maximálnej miere využívať elektronické spôsoby komunikácie a príslušné programy Spoločenstva. Mala by sa uľahčiť výmena informácií o environmentálnych vlastnostiach počas životného cyklu a o technických riešeniach. Jedným z najvýznamnejších prínosov tejto smernice je zhromažďovanie a rozširovanie fondu poznatkov vytvorených snahou výrobcov o ekodizajn.

(28)

Príslušným orgánom je vo všeobecnosti verejný alebo súkromný orgán určený verejnými orgánmi, ktorý predstavuje potrebné záruky nestrannosti a technickej spôsobilosti potrebnej na overenie toho, či je výrobok v zhode s uplatniteľnými vykonávacími opatreniami.

(29)

So zreteľom na to, že je dôležité vyhnúť sa nezhode, členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli k dispozícii potrebné prostriedky na účinný dohľad nad trhom.

(30)

V súvislosti s informovanosťou a prípravou MSP na ekodizajn môže byť vhodné zvážiť sprievodné činnosti.

(31)

V záujme fungovania vnútorného trhu je mať normy, ktoré boli harmonizované na úrovni Spoločenstva. Po uverejnení odkazu na takúto normu v Úradnom vestníku Európskej únie by mal súlad s danou normou zakladať predpoklad zhody s príslušnými požiadavkami ustanovenými vo vykonávacom opatrení prijatom na základe tejto smernice, hoci by sa mali pripustiť aj iné spôsoby preukázania takejto zhody.

(32)

Jednou z hlavných úloh harmonizovaných noriem by mala byť pomoc výrobcom pri uplatňovaní vykonávacích opatrení prijatých podľa tejto smernice. Tieto normy môžu byť kľúčové na stanovenie skúšobných a meracích metód. V prípade všeobecných požiadaviek na ekodizajn by harmonizované normy mohli výrazne prispieť k tomu, aby naviedli výrobcov k vytvoreniu ekologického profilu svojich výrobkov v súlade s požiadavkami uplatniteľného vykonávacieho opatrenia. Tieto normy by mali jasne uvádzať väzby medzi ich ustanoveniami a súvisiacimi požiadavkami. Cieľom harmonizovaných noriem by nemalo byť fixné ustanovovanie limitov pre environmentálne aspekty.

(33)

Na účely vymedzenia pojmov použitých v tejto smernici je užitočné odkazovať na príslušné medzinárodné normy, napríklad ISO 14040.

(34)

Táto smernica je v súlade s určitými zásadami vykonávania nového prístupu ustanoveného v uznesení Rady zo 7. mája 1985 o novom prístupe k technickej harmonizácii a normám (7) a odkazovania na harmonizované európske normy. Uznesenie Rady z 28. októbra 1999 o úlohe štandardizácie v Európe (8) odporúča, aby Komisia preskúmala, či zásadu nového prístupu možno rozšíriť aj na doposiaľ nepokryté sektory ako prostriedok na skvalitnenie a zjednodušenie právnych predpisov vždy, keď je to možné.

(35)

Táto smernica dopĺňa existujúce nástroje Spoločenstva, napríklad smernicu Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (9), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky (10), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (11), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (12) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/121/ES z 18. decembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 67/548/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok s cieľom prispôsobiť ju nariadeniu (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (13) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008 o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (14). Synergické účinky medzi touto smernicou a existujúcimi nástrojmi Spoločenstva by mali prispieť k zvýšeniu ich príslušných vplyvov a k stanoveniu koherentných požiadaviek, ktoré budú môcť výrobcovia uplatňovať.

(36)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (15).

(37)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu a doplnenie alebo zrušenie smernice Rady 92/42/EHS (16) a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES (17) a 2000/55/ES (18). Tieto zmeny a doplnenia alebo zrušenia musia byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(38)

Komisia by mala byť tiež splnomocnená na prijatie vykonávacích opatrení ustanovujúcich požiadavky na ekodizajn určitých energeticky významných výrobkov vrátane zavedenia vykonávacích opatrení počas prechodného obdobia a v prípade potreby i ustanovení o vyvážení rôznych environmentálnych aspektov. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(39)

Komisia by mala na základe skúseností získaných pri uplatňovaní tejto smernice, smernice 2005/32/ES a vykonávacích opatrení preskúmať fungovanie, metódy a účinnosť tejto smernice a posúdiť vhodnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti nad rámec energeticky významných výrobkov. V rámci tohto preskúmania by Komisia mala konzultovať zástupcov členských štátov, ako aj príslušné zainteresované strany.

(40)

Členské štáty by mali ustanoviť sankcie, ktoré sa uložia v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(41)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečenie fungovania vnútorného trhu tým, že sa bude vyžadovať, aby výrobky dosahovali primeranú úroveň environmentálnych vlastností, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(42)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní so smernicou 2005/32/ES. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva zo smernice 2005/32/ES.

(43)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v časti B prílohy IX do vnútroštátneho práva.

(44)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (19) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

1.

„energeticky významný výrobok“ (ďalej len „výrobok“) je akýkoľvek tovar, ktorý má vplyv na spotrebu energie pri používaní, ktorý je uvádzaný na trh a/alebo do prevádzky vrátane dielov určených na začlenenie do energeticky významného výrobku, na ktorý sa vzťahuje táto smernica, a uvedených na trh a/alebo uvádzaných do prevádzky ako samostatné diely pre koncových užívateľov, ktorých environmentálne vlastnosti možno samostatne posúdiť;

2.

„súčiastky a podzostavy“ sú diely, ktoré sa majú začleniť do výrobku a ktoré sa neuvádzajú na trh a/alebo sa neuvádzajú do prevádzky ako samostatné diely pre koncových užívateľov, alebo ktorých environmentálne vlastnosti nemožno samostatne ohodnotiť;

3.

„vykonávacie opatrenia“ sú opatrenia prijaté podľa tejto smernice, ktoré stanovujú požiadavky na ekodizajn vymedzených energeticky významných výrobkov alebo ich environmentálne aspekty;

4.

„uvedenie na trh“ je sprístupnenie výrobku po prvýkrát na trhu Spoločenstva na účely jeho šírenia alebo používania v rámci Spoločenstva, či už odplatne alebo bezodplatne, a bez ohľadu na techniku predaja;

5.

„uvedenie do prevádzky“ je prvé použitie výrobku na plánovaný účel koncovým užívateľom v Spoločenstve;

6.

„výrobca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica a je zodpovedná za ich zhodu s touto smernicou berúc do úvahy, že sú uvádzané na trh a/alebo uvádzané do prevádzky pod výrobcovým vlastným menom alebo obchodnou značkou alebo slúžia na výrobcove vlastné použitie. V prípade, že neexistuje výrobca tak, ako je vymedzený v prvej vete tohto bodu, ani dovozca, ako je vymedzený v bode 8, akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uvádza na trh a/alebo do prevádzky výrobky podľa tejto smernice, sa považuje za výrobcu;

7.

„splnomocnený zástupca“ je akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba usadená v Spoločenstve, ktorá bola výrobcom písomne poverená, aby v jeho mene vykonávala všetky alebo niektoré povinnosti a formality spojené s touto smernicou;

8.

„dovozca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba usadená v Spoločenstve, ktorá v rámci svojej obchodnej činnosti umiestni výrobok pochádzajúci z tretej krajiny na trh Spoločenstva;

9.

„materiály“ sú všetky materiály použité počas životného cyklu výrobku;

10.

„navrhovanie výrobku“ je súbor postupov, ktoré pretvárajú právne, technické, bezpečnostné, funkčné, trhové alebo iné požiadavky, ktoré výrobok musí spĺňať, do technickej špecifikácie takého výrobku;

11.

„environmentálny aspekt“ je prvok alebo funkcia výrobku, ktoré môžu počas jeho životného cyklu pôsobiť na životné prostredie;

12.

„vplyv na životné prostredie“ je akákoľvek zmena životného prostredia, ktorá je úplne alebo čiastočne spôsobená výrobkom počas jeho životného cyklu;

13.

„životný cyklus“ sú po sebe nasledujúce a vzájomne prepojené fázy výrobku, počínajúc od použitia základnej suroviny až po konečné zneškodnenie;

14.

„opätovné použitie“ je akákoľvek činnosť, pri ktorej sa výrobok alebo jeho súčiastky po ukončení svojho prvého použitia použijú na ten istý účel, na ktorý boli vytvorené, vrátane ďalšieho používania výrobku, ktorý bol vrátený do zberne, distribútorovi, recyklovateľovi alebo výrobcovi, ako aj opätovné používanie výrobku po jeho renovácii;

15.

„recyklácia“ je opätovné spracovanie odpadového materiálu vo výrobnom procese na pôvodné účely alebo na iné účely s výnimkou energetického zhodnotenia;

16.

„energetické zhodnotenie“ je použitie horľavého odpadu ako prostriedku na výrobu energie prostredníctvom priameho spálenia s iným odpadom alebo bez neho, avšak s využitím tepla;

17.

„zhodnotenie“ je akákoľvek z príslušných činností uvedených v prílohe II B k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (20);

18.

„odpad“ je akákoľvek látka alebo predmet z kategórií uvedených v prílohe I k smernici 2006/12/ES, ktorých sa držiteľ zbavuje, ktorých sa chce zbaviť alebo ktorých je povinný sa zbaviť;

19.

„nebezpečný odpad“ je každý odpad, na ktorý sa vzťahuje článok 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečných odpadoch (21);

20.

„ekologický profil“ je opis vstupov a výstupov (napr. materiálov, emisií a odpadu) súvisiacich s výrobkom počas jeho životného cyklu, ktoré sú významné z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie a vyjadrujú sa vo fyzikálnych veličinách, ktoré možno odmerať, a to v súlade s vykonávacími opatreniami vzťahujúcimi sa na výrobok;

21.

„environmentálne vlastnosti“ výrobku sú výsledky riadenia environmentálnych aspektov výrobku zo strany výrobcu, ako sú uvedené v spise s technickou dokumentáciou výrobku;

22.

„zlepšenie environmentálnych vlastností“ je proces skvalitnenia environmentálnych vlastností výrobku v priebehu nasledujúcich generácií, hoci nie nevyhnutne všetkých environmentálnych aspektov výrobku súčasne;

23.

„ekodizajn“ je začlenenie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobku s cieľom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobku počas celého jeho životného cyklu;

24.

„požiadavka na ekodizajn“ je akákoľvek požiadavka ohľadom výrobku alebo akákoľvek požiadavka ohľadom navrhovania výrobku, ktorá má zlepšiť jeho environmentálne vlastnosti, alebo akákoľvek požiadavka na poskytnutie informácií týkajúcich sa environmentálnych aspektov výrobku;

25.

„všeobecná požiadavka na ekodizajn“ je akákoľvek požiadavka na ekodizajn na základe ekologického profilu výrobku ako celku bez stanovených limitných hodnôt pre konkrétne environmentálne aspekty;

26.

„špecifická požiadavka na ekodizajn“ je kvantifikovaná a merateľná požiadavka na ekodizajn týkajúca sa jednotlivého environmentálneho aspektu výrobku, napríklad energetickej spotreby pri používaní vypočítanej na danú jednotku výstupného výkonu;

27.

„harmonizovaná norma“ je technická špecifikácia prijatá uznanou normalizačnou inštitúciou na základe mandátu Komisie v súlade s postupmi ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (22) na účely vytvorenia európskej požiadavky, zhoda s ktorou nie je povinná.

a)

organizovať v primeranej miere príslušné kontroly zhody výrobku a zaväzovať výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu k stiahnutiu výrobkov, ktoré nie sú v zhode, z trhu v súlade s článkom 7;

b)

vyžadovať, aby dotknuté strany predložili všetky potrebné informácie uvedené vo vykonávacích opatreniach;

c)

odoberať vzorky výrobkov a podrobovať ich kontrole zhody.

a)

zabezpečiť, že výrobok uvedený na trh a/alebo do prevádzky je v zhode s touto smernicou a s uplatniteľnými vykonávacími opatreniami a

b)

držať a sprístupniť vyhlásenie o zhode ES a technickú dokumentáciu.

a)

či informácie možno poskytnúť formou harmonizovaných symbolov, alebo uznávaných kódov alebo inými prostriedkami a

b)

predpokladaný typ užívateľa výrobku a povahu informácií, ktoré treba poskytnúť.

a)

nesplnením požiadaviek uplatniteľného vykonávacieho opatrenia;

b)

nesprávnym uplatňovaním harmonizovaných noriem podľa článku 10 ods. 2;

c)

nedostatkami v harmonizovaných normách podľa článku 10 ods. 2.

a)

potrebné informácie o úlohe, ktorú môžu mať v trvalo udržateľnom používaní výrobku, a

b)

v prípadoch, keď to vyžadujú vykonávacie opatrenia, ekologický profil výrobku a výhody ekodizajnu.

a)

podľa posledných dostupných údajov predstavuje významný objem odbytu výrobku v rámci Spoločenstva orientačne viac ako 200 000 jednotiek ročne;

b)

výrobok musí mať vzhľadom na objem uvedený na trh alebo do prevádzky významný dopad na životné prostredie v rámci Spoločenstva, ako sa uvádza v strategických prioritách Spoločenstva uvedených v rozhodnutí č. 1600/2002/ES, a

c)

výrobok predstavuje významný potenciál zlepšenia vplyvu na životné prostredie bez neprimerane vysokých nákladov, pričom sa berie do úvahy najmä:

a)

priority Spoločenstva v oblasti životného prostredia, napríklad priority stanovené v rozhodnutí č. 1600/2002/ES alebo v Európskom programe klimatických zmien (ECCP), a

b)

príslušné právne predpisy Spoločenstva a samoreguláciu, napríklad dobrovoľné dohody, ktoré by po hodnotení podľa článku 17 mali dosiahnuť strategické ciele rýchlejšie a pri nižších výdavkoch než povinné požiadavky.

a)

vezme do úvahy životný cyklus výrobku a všetky jeho dôležité environmentálne aspekty, okrem iného energetickú účinnosť. Hĺbka analýzy environmentálnych aspektov a realizovateľnosti ich zlepšenia bude úmerná ich významu. Prijatie požiadaviek na ekodizajn významných environmentálnych aspektov výrobku sa nemá odkladať z dôvodu neistôt súvisiacich s ďalšími aspektmi;

b)

vypracuje hodnotenie, v ktorom posúdi vplyv výrobkov na životné prostredie, spotrebiteľov a výrobcov vrátane MSP, z hľadiska konkurencieschopnosti, vrátane trhov nachádzajúcich sa mimo Spoločenstva, inovácie, prístupu na trh a nákladov a výnosov;

c)

zohľadní existujúce vnútroštátne právne predpisy v oblasti životného prostredia, ktoré členské štáty považujú za relevantné;

d)

vykoná vhodné konzultácie so zainteresovanými stranami;

e)

vypracuje odôvodnenie k návrhu vykonávacieho opatrenia na základe posúdenia uvedeného v písmene b) a

f)

určí dátum (dátumy) na vykonanie, akékoľvek fázové alebo prechodné opatrenia alebo obdobia, pričom zohľadní najmä možné vplyvy na MSP alebo na špecifické skupiny výrobkov vyrábaných predovšetkým MSP.

a)

z hľadiska užívateľa nemajú žiadny významný negatívny vplyv na funkčnosť výrobku;

b)

nemajú nežiadúci vplyv na zdravie, bezpečnosť a životné prostredie;

c)

nemajú žiadny významný negatívny vplyv na spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o cenovú dostupnosť a náklady na výrobok počas jeho životného cyklu;

d)

nemajú žiadny významný negatívny vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu;

e)

stanovenie požiadavky na ekodizajn v zásade nemá za následok uloženie povinnosti prevzatia technológií, ktoré vlastní určitý výrobca, inými výrobcami a

f)

neukladajú výrobcom nadmerné administratívne zaťaženie.

a)

vykonávacie opatrenia začínajúc tými výrobkami, ktoré ECCP označil za výrobky, ktoré poskytujú veľký potenciál na hospodárne zníženie emisií skleníkových plynov, ako sú napríklad zariadenia na vykurovanie a ohrev teplej vody, elektromotory, osvetlenie v domácnostiach a treťom sektore, domáce spotrebiče, kancelárske vybavenie v domácnostiach a treťom sektore, spotrebná elektronika a HVAC systém (ohrievací ventilačný klimatizačný systém), a

b)

pre skupinu výrobkov osobitné vykonávacie opatrenie na zníženie strát v stave pohotovosti.

a)

metodiku určovania a pokrytia dôležitých environmentálnych parametrov, ako je napríklad účinné využívanie zdrojov pri zohľadnení celého životného cyklu výrobkov;

b)

prah na vykonávacie opatrenia;

c)

mechanizmy dohľadu nad trhom a

d)

akúkoľvek relevantnú stimulovanú samoreguláciu.