28.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/1

(1)

Sekuritizácie sú významnou súčasťou dobre fungujúcich finančných trhov, keďže prispievajú k diverzifikácii zdrojov financovania a diverzifikácie rizika úverových inštitúcií a investičných spoločností (ďalej len „inštitúcie“) a k uvoľňovaniu regulatórneho kapitálu, ktorý sa následne môže prerozdeliť na účely podpory ďalšieho poskytovania úverov, najmä financovania reálnej ekonomiky. Sekuritizácie môžu navyše inštitúciám a iným účastníkom trhu poskytnúť ďalšie investičné príležitosti, čím umožňujú diverzifikovať portfólio a uľahčujú tok financovania smerom k podnikom a jednotlivcom v jednotlivých členských štátoch aj cezhranične v celej Únii. Uvedené prínosy by sa však mali porovnať aj s potenciálnymi nákladmi a rizikami vrátane ich vplyvu na finančnú stabilitu. Ako bolo vidieť počas prvej fázy finančnej krízy, ktorá prepukla v lete roku 2007, výsledkom nezdravých praktík na sekuritizačných trhoch bolo významné ohrozenie integrity finančného systému, konkrétne v dôsledku nadmerného využívania finančnej páky, nepriehľadných a zložitých štruktúr, ktoré sťažovali cenotvorbu, ďalej mechanického spoliehania sa na externé ratingy alebo nesúladu medzi záujmami investorov a originátorov (ďalej len „agentúrne riziká“).

(2)

V posledných rokoch zotrvávajú objemy emitovaných sekuritizácií v Únii pod ich vrcholnou úrovňou spred krízy z viacerých dôvodov, vrátane stigmy, ktorá sa s takýmito transakciami vo všeobecnosti spája. S cieľom predísť opätovnému výskytu okolností, ktoré finančnú krízu spôsobili, by obnovenie sekuritizačných trhov malo byť založené na zdravých a obozretných trhových postupoch. S týmto cieľom sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 (4) stanovujú podstatné prvky základného sekuritizačného rámca, pričom sú uvedené kritériá na identifikáciu jednoduchých, transparentných a štandardizovaných („STS“) sekuritizácií a systém dohľadu na monitorovanie správneho uplatňovania uvedených kritérií originátormi, sponzormi, emitentmi a inštitucionálnymi investormi. V uvedenom nariadení sa ďalej stanovuje súbor spoločných požiadaviek týkajúcich sa ponechania rizika, náležitej starostlivosti a zverejňovania pre všetky sektory finančných služieb.

(3)

V súlade s cieľmi nariadenia (EÚ) 2017/2402 by sa požiadavky na regulatórny kapitál stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5) pre inštitúcie, ktoré sú originátormi, sponzormi a investormi do sekuritizácií, mali zmeniť, aby sa do nich primerane premietli osobitné prvky STS sekuritizácií, keď takéto sekuritizácie spĺňajú aj dodatočné požiadavky stanovené v tomto nariadení, a aby sa riešili nedostatky, ktoré sa vynorili počas finančnej krízy, konkrétne mechanické spoliehanie sa na externé ratingy, nadmerne nízke rizikové váhy pre sekuritizačné tranže s vysokými ratingmi a naopak nadmerne vysoké rizikové váhy pre tranže s nízkymi ratingmi, ako aj nedostatočná citlivosť na riziká. Bazilejský výbor pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“) uverejnil 11. decembra 2014 svoje „Revízie sekuritizačného rámca“ (ďalej len „revidovaný bazilejský rámec“), v ktorých vytýčil rôzne zmeny noriem pre regulatórny kapitál pre sekuritizácie, aby sa odstránili práve tieto nedostatky. BCBS uverejnil 11. júla 2016 aktualizovanú normu zaobchádzania s regulatórnym kapitálom zo sekuritizačných expozícií, ktorá zahŕňa zaobchádzanie s regulatórnym kapitálom pre „jednoduché, transparentné a porovnateľné“ sekuritizácie. Touto normou sa upravujú kapitálové normy BCBS z roku 2014, ktoré sa týkajú sekuritizácií. V zmenách nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mali brať do úvahy ustanovenia revidovaného bazilejského rámca v znení jeho zmien.

(4)

Na kapitálové požiadavky pre pozície v sekuritizácii podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mali vzťahovať rovnaké metódy výpočtu pre všetky inštitúcie. V prvom rade a v snahe odstrániť akúkoľvek formu mechanického spoliehania sa na externé ratingy by inštitúcia mala používať svoj vlastný výpočet požiadaviek na regulatórny kapitál, ak má povolenie uplatňovať prístup na základe interných ratingov (ďalej len „prístup IRB“) vo vzťahu k expozíciám rovnakého typu, ako sú podkladové expozície sekuritizácie, a dokáže vypočítať požiadavky na regulatórny kapitál vo vzťahu k podkladovým expozíciám, ako keby tieto expozície neboli sekuritizované (ďalej len „Kirb“), pričom sa v každom prípade uplatňujú určité vopred vymedzené vstupné údaje (sekuritizácia prístupu IRB, ďalej len „SEC-IRBA“). Pre tie inštitúcie, ktoré nie sú schopné vo vzťahu k svojim pozíciám v danej sekuritizácii používať prístup SEC-IRBA, by preto mal byť k dispozícii štandardizovaný prístup k sekuritizácii (ďalej len „SEC-SA“). Prístup SEC-SA by sa mal spoliehať na vzorec, ktorý by ako vstupné údaje používal kapitálové požiadavky, ktoré by sa vypočítavali podľa štandardizovaného prístupu ku kreditnému riziku vo vzťahu k podkladovým expozíciám, ako keby tieto expozície neboli sekuritizované (ďalej len „KSA“). Ak nie sú k dispozícii prvé dva prístupy, inštitúcie by mali mať možnosť uplatňovať prístup k sekuritizácii na základe externých ratingov (SEC-ERBA). Podľa prístupu SEC-ERBA by sa kapitálové požiadavky mali priraďovať k sekuritizačným tranžiam na základe ich externého ratingu. Inštitúcie by však mali v prípade, ak nie je pre nízko hodnotené tranže a určité stredne hodnotené tranže STS sekuritizácií identifikované pomocou príslušných parametrov k dispozícii SEC-IRBA, vždy používať ako záložný prístup SEC-ERBA. Pre iné sekuritizácie ako STS by sa použitie SEC-SA po SEC-IRBA malo ešte viac obmedziť. Okrem toho by mali mať príslušné orgány možnosť zakázať používanie SEC-SA, ak sa týmto prístupom nedokážu primerane riešiť riziká, ktoré sekuritizácia predstavuje pre solventnosť inštitúcie alebo finančnú stabilitu. Po oznámení príslušnému orgánu by mali by mať inštitúcie možnosť použiť prístup SEC-ERBA, pokiaľ ide o všetky sekuritizácie s ratingom, ktoré vlastnia, ak nemôžu použiť prístup SEC-IRBA.

(5)

Agentúrne riziko a riziko modelu sa vyskytujú častejšie pri sekuritizáciách než pri iných finančných aktívach a vyvolávajú určitý stupeň neistoty pri výpočte kapitálových požiadaviek pre sekuritizácie, a to aj po tom, ako sa zohľadnili všetky príslušné faktory rizika. V snahe primerane zachytiť tieto riziká by sa nariadenie (EÚ) č. 575/2013 malo zmeniť tak, aby sa v ňom pre všetky sekuritizačné pozície stanovilo minimálne dolné ohraničenie rizikovej váhy vo výške 15 %. Resekuritizácie však vykazujú väčšiu zložitosť a rizikovosť, preto sa podľa nariadenia (EÚ) 2017/2402 povoľujú len niektoré druhy resekuritizácií. Pozície v resekuritizáciách by navyše mali podliehať konzervatívnejšiemu výpočtu regulatórneho kapitálu a malo by sa na ne vzťahovať dolné ohraničenie rizikovej váhy vo výške 100 %.

(6)

Od inštitúcie by sa nemalo požadovať, aby na nadriadenú pozíciu uplatňovala vyššiu rizikovú váhu, než je riziková váha, ktorá by sa uplatňovala, keby inštitúcia držala podkladové expozície priamo, v čom sa odzrkadľuje prínos zvýšenia kreditnej kvality, ktorý v sekuritizačnej štruktúre nadriadené pozície získavajú od podriadených tranží. V nariadení (EÚ) č. 575/2013 by sa preto mal stanoviť prístup založený na prezretí podkladových expozícií („look-through“), podľa ktorého by sa nadriadenej sekuritizačnej pozícii priradila maximálna riziková váha rovnajúca sa expozíciou váženej priemernej rizikovej váhe uplatňovanej na podkladové expozície, a takýto prístup by mal byť k dispozícii bez ohľadu na to, či je relevantná pozícia s ratingom alebo bez ratingu, a bez ohľadu na prístup používaný na podkladovú skupinu (štandardizovaný prístup alebo prístup IRB), pričom by sa uplatňovali určité podmienky.

(7)

Celkové horné ohraničenie, pokiaľ ide o maximálne rizikovo vážené hodnoty expozície, je k dispozícii v súčasnom rámci pre inštitúcie, ktoré dokážu vypočítavať kapitálové požiadavky pre podkladové expozície v súlade s prístupom IRB, ako keby tieto expozície neboli sekuritizované (KIRB). Keďže postupom sekuritizácie sa znižuje riziko, ktoré sa spája s podkladovými expozíciami, toto horné ohraničenie by mali mať k dispozícii všetky inštitúcie, ktoré sú originátorom a sponzorom, bez ohľadu na prístup, ktorý používajú na výpočet požiadaviek na regulatórny kapitál pre pozície v sekuritizácii.

(8)

Ako vo svojej správe o kvalifikovaných sekuritizáciách z júla 2015 poukázal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (6), z empirických dôkazov o zlyhaniach a stratách vyplýva, že STS sekuritizácie vykazovali počas finančnej krízy lepšie výsledky než iné sekuritizácie, čo je odzrkadlením používania jednoduchých a transparentných štruktúr a robustných postupov vykonávania pri STS sekuritizáciách, s ktorými sa spája nižšie kreditné, prevádzkové a agentúrne riziko. Je preto vhodné zmeniť nariadenie (EÚ) č. 575/2013 tak, aby sa v ňom stanovovala primeraná kalibrácia citlivosti STS sekuritizácií na riziká, pokiaľ spĺňajú aj dodatočné požiadavky na minimalizáciu rizika, a to spôsobom, ktorý v uvedenej správe odporúčal orgán EBA a ktorý zahŕňa najmä nižšie dolné ohraničenie rizikovej váhy vo výške 10 % pre nadriadené pozície.

(9)

Uplatňovanie nižších kapitálových požiadaviek na STS sekuritizácie by sa malo obmedziť na sekuritizácie, v rámci ktorých sa vlastníctvo podkladových expozícií presúva na účelovú jednotku zaoberajúcu sa sekuritizáciou alebo SSPE (ďalej len „tradičné sekuritizácie“). Inštitúciám, ktoré si ponechávajú nadriadené pozície v syntetických sekuritizáciách zabezpečených podkladovou skupinou úverov pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), by sa však malo tiež povoliť, aby na tieto pozície uplatňovali nižšie kapitálové požiadavky dostupné pre STS sekuritizácie, ak sa takéto transakcie na základe určitých prísnych kritérií považujú za transakcie vysokej kvality, a to aj pokiaľ ide o oprávnených investorov. Takáto podmnožina syntetických sekuritizácií by predovšetkým mala mať prospech zo záruky alebo dodatočnej záruky, či už zo strany ústrednej vlády alebo centrálnej banky členského štátu alebo podporného subjektu, alebo zo strany inštitucionálneho investora, ak je uvedená záruka alebo dodatočná záruka poskytnutá inštitucionálnym investorom plne zabezpečená peňažným vkladom v inštitúciách, ktoré sú originátorom. Preferenčným zaobchádzaním s regulatórnym kapitálom vo vzťahu k STS sekuritizáciám, ktoré by bolo pre uvedené transakcie k dispozícii na základe nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nie je dotknuté dodržiavanie rámca Únie pre štátnu pomoc stanoveného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (7).

(10)

S cieľom zharmonizovať postupy orgánov dohľadu v rámci celej Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) berúc do úvahy správu orgánu EBA, pokiaľ ide o bližšiu špecifikáciu podmienok pre presun kreditného rizika na tretie strany, poňatie zodpovedajúceho prenosu kreditného rizika na tretie strany a požiadavky pre príslušné orgány na posúdenie presunu kreditného rizika v oboch prípadoch s prihliadnutím na tradičné a syntetické sekuritizácie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (8). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(11)

Prostredníctvom technických predpisov v oblasti finančných služieb by sa mala zaistiť primeraná ochrana investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Bolo by efektívne a vhodné poveriť EBA ako orgán s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii.

(12)

Komisia by mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy vypracované orgánom EBA, pokiaľ ide o to, čo predstavuje adekvátne konzervatívnu metódu na meranie výšky nečerpanej časti nástrojov hotovostnej zálohy v kontexte výpočtu hodnoty expozície sekuritizácie a pokiaľ ide o bližšiu špecifikáciu podmienok, ktoré umožnia inštitúciám vypočítať KIRB pre skupinu podkladových expozícií sekuritizácie ako v prípade odkúpených pohľadávok. Komisia by mala prijať uvedený návrh regulačných technických predpisov prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(13)

Vo zvyšnej časti požiadaviek na regulatórny kapitál pre sekuritizácie stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 by malo dôjsť len k zodpovedajúcim úpravám v takom rozsahu, v akom sú nevyhnutné na to, aby sa do znenia premietla nová hierarchia prístupov a osobitné ustanovenia pre STS sekuritizácie. Najmä ustanovenia týkajúce sa uznávania presunu významného rizika a požiadaviek na externé ratingové hodnotenia by mali naďalej platiť približne za rovnakých podmienok ako v súčasnosti. Celá piata časť nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa však mala vypustiť, s výnimkou požiadavky na uplatňovanie dodatočných rizikových váh, ktorá by sa mala uplatňovať na inštitúcie, pri ktorých sa zistí porušovanie ustanovení kapitoly 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

(14)

Je vhodné, aby sa zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013 stanovené v tomto nariadení uplatňovali na všetky sekuritizačné pozície, ktoré má inštitúcia v držbe. Avšak s cieľom čo najviac zmierniť prechodné náklady a umožniť hladkú migráciu do nového rámca, by inštitúcie mali až do 31. decembra 2019 naďalej uplatňovať predchádzajúci rámec, a to relevantné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré sa uplatňovali pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia, na všetky sekuritizačné pozície, ktoré majú inštitúcie v držbe k dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia,

1.

Článok 4 ods. 1 sa mení takto:

2.

V článku 36 ods. 1 písm. k) sa bod ii) nahrádza takto:

3.

Článok 109 sa nahrádza takto:

„Článok 109

Zaobchádzanie so sekuritizačnými pozíciami

Inštitúcie vypočítavajú rizikovo váženú hodnotu expozície pre pozíciu, ktorú držia v rámci sekuritizácie, v súlade s kapitolou 5.“

4.

V článku 134 sa odsek 6 nahrádza takto:

„6.   Ak inštitúcia poskytne kreditné zabezpečenie pre určitý počet expozícií pod podmienkou, že n-té zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu a že sa touto kreditnou udalosťou ukončí zmluva, rizikové váhy expozícií zahrnutých v koši sa s výnimkou n-1 expozícií sčítajú až do výšky maximálne 1 250 % a vynásobia sa nominálnou hodnotou zabezpečenia z úverového derivátu s cieľom získať rizikovo váženú hodnotu expozície. Tie n-1 expozície, ktoré majú byť z uvedeného súčtu vyňaté, sa určia tak, že budú zahŕňať tie expozície, z ktorých každá produkuje nižšiu rizikovo váženú hodnotu expozície, než je rizikovo vážená hodnota expozície ktorejkoľvek expozície zahrnutej do súčtu.“

5.

V článku 142 ods. 1 sa vypúšťa bod 8.

6.

V článku 153 sa odseky 7 a 8 nahrádzajú takto:

„7.   Pri odkúpených podnikových pohľadávkach môže s refundovateľnými zľavami z obstarávacej ceny, kolaterálom alebo čiastočnými zárukami, ktoré poskytujú zabezpečenie pri prvej strate v prípade strát zo zlyhania, strát zo zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov alebo v oboch prípadoch, zaobchádzať subjekt kupujúci pohľadávky alebo príjemca kolaterálu alebo čiastočnej záruky ako so zabezpečením pri prvej strate v súlade s kapitolou 5 oddielom 3 pododdielmi 2 a 3. Predávajúci, ktorý poskytuje refundovateľné zľavy z obstarávacej ceny, a poskytovateľ kolaterálu alebo čiastočných záruk s nimi musia zaobchádzať ako s expozíciou pozície prvej straty v súlade s kapitolou 5 oddielom 3 pododdielmi 2 a 3.

8.   Ak inštitúcia poskytne kreditné zabezpečenie pre určitý počet expozícií pod podmienkou, že n-té zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu a že sa touto kreditnou udalosťou ukončí zmluva, rizikové váhy expozícií zahrnutých v koši sa sčítajú s výnimkou n-1 expozícií, kde sa súčet sumy očakávanej straty vynásobí 12,5 a suma rizikovo váženej hodnoty expozície nepresiahne nominálnu hodnotu zabezpečenia, ktoré poskytuje kreditný derivát vynásobený 12,5. Tie n-1 expozície, ktoré majú byť z uvedeného súčtu vyňaté, sa určia tak, že budú zahŕňať tie expozície, z ktorých každá produkuje nižšiu rizikovo váženú hodnotu expozície, než je rizikovo vážená hodnota expozície ktorejkoľvek expozície zahrnutej do súčtu. Riziková hodnota 1 250 % sa vzťahuje na pozície, pre ktoré inštitúcia nemôže stanoviť rizikovú váhu podľa prístupu IRB.“

7.

V článku 154 sa odsek 6 nahrádza takto:

„6.   Pri odkúpených retailových pohľadávkach môže s refundovateľnými zľavami z obstarávacej ceny, kolaterálom alebo čiastočnými zárukami, ktoré poskytujú zabezpečenie pri prvej strate v prípade strát zo zlyhania, strát zo zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov alebo v oboch prípadoch, zaobchádzať subjekt kupujúci pohľadávky alebo príjemca kolaterálu alebo čiastočnej záruky ako so zabezpečením pri prvej strate v súlade s kapitolou 5 oddielom 3 pododdielmi 2 a 3. Predávajúci, ktorý poskytuje refundovateľné zľavy z obstarávacej ceny, a poskytovateľ kolaterálu alebo čiastočnej záruky s nimi musia zaobchádzať ako s expozíciou pozície prvej straty v súlade s kapitolou 5 oddielom 3 pododdielmi 2 a 3.“

8.

V článku 197 ods. 1 sa písmeno h) nahrádza takto:

9.

V tretej časti hlave II sa kapitola 5 nahrádza takto:

„KAPITOLA 5

Sekuritizácia

Oddiel 1

Vymedzenie pojmov a kritériá pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu

Článok 242

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

Článok 243

Kritériá STS sekuritizácií na splnenie podmienok pre zaobchádzanie s diferencovaným kapitálom

1.   Pozície v programe ABCP alebo ABCP transakcie, ktoré spĺňajú kritériá pozícií v rámci STS sekuritizácie, sú oprávnené na zaobchádzanie stanovené v článkoch 260, 262 a 264, ak sú splnené tieto požiadavky:

V prípade obchodných pohľadávok sa prvý pododsek písmena b) neuplatňuje, ak je kreditné riziko uvedených obchodných pohľadávok plne kryté prípustným kreditným zabezpečením v súlade s kapitolou 4 za predpokladu, že v danom prípade je poskytovateľom zabezpečenia inštitúcia, poisťovňa alebo zaisťovňa. Na účely tohto pododseku sa na určenie toho, či sú kreditné riziká plne kryté a či je splnený limit pre koncentráciu, používa iba tá časť obchodných pohľadávok, ktorá zostala po zohľadnení účinkov akejkoľvek zľavy z obstarávacej ceny a nadmerného zabezpečenia kolaterálom.

V prípade sekuritizovaných zostatkových lízingových hodnôt sa prvý pododsek písmena b) neuplatňuje, ak tieto hodnoty nie sú vystavené riziku z refinancovania alebo následného predaja v dôsledku právne vymáhateľného záväzku spätne odkúpiť alebo refinancovať danú expozíciu za vopred určenú sumu treťou stranou oprávnenou podľa článku 201 ods. 1

Odchylne od prvého pododseku písmena a), ak inštitúcia uplatňuje článok 248 ods. 3 alebo jej bolo udelené povolenie uplatniť prístup interného hodnotenia v súlade s článkom 265, sa riziková váha, ktorú by táto inštitúcia priradila nástroju likvidity, ktorý úplne pokrýva ABCP emitované v rámci programu, rovná alebo je nižšia ako 100 %.

2.   Pozície v sekuritizácii, pri ktorej nejde o program ABCP alebo transakciu ABCP, ktoré spĺňajú kritériá pozícií v rámci STS sekuritizácie, sú oprávnené na zaobchádzanie stanovené v článkoch 260, 262 a 264, ak sú splnené tieto požiadavky:

Oddiel 2

Uznanie presunu významného rizika

Článok 244

Tradičná sekuritizácia

1.   Inštitúcia, ktorá je originátorom tradičnej sekuritizácie, môže zo svojho výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií a v relevantných prípadoch i očakávaných strát vylúčiť podkladové expozície, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

2.   Významné kreditné riziko sa považuje za presunuté v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

Ak sa možné zníženie rizikovo vážených hodnôt expozícií, ktoré by inštitúcia, ktorá je originátorom, dosiahla touto sekuritizáciou na základe písmena a) alebo b), nedá odôvodniť zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany, príslušné orgány môžu v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že sa významné kreditné riziko nepovažuje za presunuté na tretie strany.

3.   Odchylne od odseku 2 môžu príslušné orgány povoliť, aby inštitúcie, ktoré sú originátormi, uznali presun významného kreditného rizika vo vzťahu k sekuritizácii, ak inštitúcia, ktorá je originátorom, preukáže v každom prípade, že zníženie požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré originátor dosahuje sekuritizáciou, je odôvodnené zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany. Povolenie sa smie udeliť iba v prípade, ak inštitúcia spĺňa obe tieto podmienky:

4.   Popri požiadavkách stanovených v odsekoch 1, 2 a 3 musia byť splnené všetky tieto podmienky:

5.   Príslušné orgány informujú EBA o tých prípadoch, v ktorých rozhodli, že možné zníženie rizikovo vážených hodnôt expozícií nebolo odôvodnené zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany v súlade s odsekom 2, a o tých prípadoch, v ktorých sa inštitúcie rozhodli uplatňovať odsek 3.

6.   EBA monitoruje rozsah postupov orgánov dohľadu v súvislosti s uznaním presunu významného rizika v tradičných sekuritizáciách v súlade s týmto článkom. EBA preskúmava najmä:

EBA podá správu o svojich zisteniach Komisii do 2. januára 2021. Komisia môže po zohľadnení správy od EBA prijať delegovaný akt v súlade s článkom 462 s cieľom doplniť toto nariadenie bližším špecifikovaním skutočností uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku.

Článok 245

Syntetická sekuritizácia

1.   Inštitúcia, ktorá je originátorom syntetickej sekuritizácie, môže vypočítať rizikovo vážené hodnoty expozícií a v relevantných prípadoch i výšku očakávaných strát, pokiaľ ide o podkladové expozície, v súlade s článkami 251 a 252, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

2.   Významné kreditné riziko sa považuje za presunuté v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

Ak sa možné zníženie rizikovo vážených hodnôt expozícií, ktoré by inštitúcia, ktorá je originátorom, dosiahla touto sekuritizáciou, nedá odôvodniť zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany, príslušné orgány môžu v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že sa významné kreditné riziko nepovažuje za presunuté na tretie strany.

3.   Odchylne od odseku 2 môžu príslušné orgány povoliť, aby inštitúcie, ktoré sú originátormi, uznali presun významného kreditného rizika vo vzťahu k sekuritizácii, ak inštitúcia, ktorá je originátorom, preukáže v každom prípade, že zníženie požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré originátor dosahuje sekuritizáciou, je odôvodnené zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany. Povolenie sa smie udeliť iba v prípade, ak inštitúcia spĺňa obe tieto podmienky:

4.   Popri požiadavkách uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 musia byť splnené všetky tieto podmienky:

5.   Príslušné orgány informujú EBA o prípadoch, v ktorých rozhodli, že možné zníženie rizikovo vážených hodnôt expozícií nebolo odôvodnené zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany v súlade s odsekom 2, a o prípadoch, v ktorých sa inštitúcie rozhodli uplatňovať odsek 3.

6.   EBA monitoruje rozsah postupov orgánov dohľadu v súvislosti s uznaním presunu významného rizika v syntetických sekuritizáciách v súlade s týmto článkom. EBA preskúmava najmä:

EBA podá správu o svojich zisteniach Komisii do 2. januára 2021. Komisia môže po zohľadnení správy od EBA prijať delegovaný akt v súlade s článkom 462 s cieľom doplniť toto nariadenie bližším špecifikovaním skutočností uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku.

Článok 246

Prevádzkové požiadavky pre ustanovenia o predčasnom splatení

Ak sekuritizácia zahŕňa revolvingové expozície a ustanovenia o predčasnom splatení alebo podobné ustanovenia, významné kreditné riziko sa považuje za presunuté inštitúciou, ktorá je originátorom, vtedy, ak sú splnené požiadavky uvedené v článkoch 244 a 245 a ak sa ustanovením o predčasnom splatení, keď došlo k jeho aktivácii:

Oddiel 3

Výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 247

Výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií

1.   Ak inštitúcia, ktorá je originátorom, presunula významné kreditné riziko spojené s podkladovými expozíciami sekuritizácie v súlade s oddielom 2, táto inštitúcia môže:

2.   Ak sa inštitúcia, ktorá je originátorom, rozhodla uplatňovať odsek 1, vypočítava rizikovo vážené hodnoty expozícií tak, ako je stanovené v tejto kapitole pre pozície, ktoré môže držať v sekuritizácii.

Ak inštitúcia, ktorá je originátorom, nepresunula významné kreditné riziko alebo sa rozhodla neuplatňovať odsek 1, nevyžaduje sa od nej vypočítavanie rizikovo vážených hodnôt expozícií pre žiadnu pozíciu, ktoré môže v sekuritizácii mať, ale naďalej zahŕňa podkladové expozície do svojho výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií a prípadne výšky očakávaných strát, ako keby neboli sekuritizované.

3.   Ak existuje expozícia voči pozíciám v rôznych tranžiach sekuritizácie, expozícia voči každej tranži sa považuje za samostatnú sekuritizačnú pozíciu. Poskytovatelia kreditného zabezpečenia sekuritizačných pozícií sa považujú za držiteľov pozícií v sekuritizácii. Sekuritizačné pozície zahŕňajú expozície voči sekuritizácii vyplývajúce z úrokových alebo menových derivátových zmlúv, ktoré inštitúcia v rámci transakcie uzavrela.

4.   Ak nie je sekuritizačná pozícia odpočítaná od položiek vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 36 ods. 1 písm. k), rizikovo vážená hodnota expozícií sa zahrnie do súčtu rizikovo vážených hodnôt expozícií inštitúcie na účely článku 92 ods. 3.

5.   Rizikovo vážená hodnota expozície sekuritizačnej pozície sa vypočítava tak, že sa hodnota expozície predmetnej pozície vypočítaná podľa článku 248 vynásobí príslušnou celkovou rizikovou váhou.

6.   Celková riziková váha sa určuje ako súčet rizikovej váhy stanovenej v tejto kapitole a každej dodatočnej rizikovej váhy v súlade s článkom 270a.

Článok 248

Hodnota expozície

1.   Hodnota expozície sekuritizačnej pozície sa vypočítava takto:

EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, čo predstavuje adekvátne konzervatívnu metódu na meranie výšky nečerpanej časti uvedenú v prvom pododseku písmena b).

EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do 18. januára 2019.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v treťom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

2.   Ak má inštitúcia v sekuritizácii dve alebo viac prekrývajúcich sa pozícií, do svojho výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií zahrnie len jednu z týchto pozícií.

Ak sa pozície prekrývajú čiastočne, inštitúcia môže pozíciu rozdeliť na dve časti a uznať prekrývanie iba vo vzťahu k jednej časti v súlade s prvým pododsekom. Alternatívne môže inštitúcia s pozíciami zaobchádzať tak, akoby sa prekrývali plne, a to tak, že na účely výpočtu kapitálu rozšíri pozíciu, ktorá produkuje vyššie rizikovo vážené hodnoty expozícií.

Inštitúcia môže takisto uznať prekrývanie medzi požiadavkami na vlastné zdroje pri špecifickom riziku pre pozície v obchodnej knihe a požiadavkami na vlastné zdroje pre sekuritizačné pozície v neobchodnej knihe za predpokladu, že táto inštitúcia dokáže vypočítať a porovnať požiadavky na vlastné zdroje pre príslušné pozície.

Na účely tohto odseku sa dve pozície považujú za prekrývajúce, ak sa vzájomne kompenzujú takým spôsobom, že inštitúcia dokáže zamedziť stratám vyplývajúcim z jednej pozície tak, že realizuje záväzky požadované v rámci druhej pozície.

3.   Ak sa článok 270c písm. d) uplatňuje na pozície v ABCP, inštitúcia môže použiť rizikovú váhu priradenú nástroju likvidity s cieľom vypočítať rizikovo váženú hodnotu expozícií pre ABCP za predpokladu, že sa daným nástrojom likvidity kryje 100 % ABCP vydaných na základe programu ABCP a daný nástroj likvidity je rovnocenný s ABCP tak, že tvoria prekrývajúcu sa pozíciu. Ak inštitúcia uplatnila ustanovenia uvedené v tomto odseku, oznamuje to príslušným orgánom. Na účely určenia 100 % krytia uvedeného v tomto odseku môže inštitúcia zohľadniť iné nástroje likvidity v programe ABCP za predpokladu, že s ABCP tvoria prekrývajúcu sa pozíciu.

Článok 249

Uznanie zmierňovania kreditného rizika sekuritizačných pozícií

1.   Inštitúcia môže uznať financované alebo nefinancované kreditné zabezpečenie, pokiaľ ide o sekuritizačnú pozíciu, ak sú splnené požiadavky pre zmierňovanie kreditného rizika stanovené v tejto kapitole a v kapitole 4.

2.   Prípustné financované kreditné zabezpečenie je obmedzené na finančný kolaterál, ktorý je prípustný na výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií podľa kapitoly 2, ako je stanovené v kapitole 4, pričom uznanie zmierňovania kreditného rizika je podmienené súladom s príslušnými požiadavkami stanovenými v kapitole 4.

Prípustné nefinancované kreditné zabezpečenie a poskytovatelia nefinancovaného kreditného zabezpečenia sa obmedzujú na nefinancované kreditné zabezpečenie a poskytovateľov, ktorí sú prípustní v súlade s kapitolou 4, pričom uznanie zmierňovania kreditného rizika je podmienené súladom s príslušnými požiadavkami stanovenými v kapitole 4.

3.   Odchylne od odseku 2 majú oprávnení poskytovatelia nefinancovaného kreditného zabezpečenia uvedení v článku 201 ods. 1 písm. a) až h) priradené ratingové hodnotenie od uznanej ECAI, ktoré má v čase prvého uznania zabezpečenia stupeň kreditnej kvality 2 alebo vyšší, a neskôr stupeň kreditnej kvality 3 alebo vyšší. Požiadavka stanovená v tomto pododseku sa neuplatňuje na kvalifikované centrálne protistrany.

Inštitúcie, ktoré môžu uplatňovať prístup IRB na priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia, môžu posúdiť prípustnosť v súlade s prvým pododsekom na základe rovnocennosti PD poskytovateľa zabezpečenia s PD spojenej so stupňami kreditnej kvality podľa článku 136.

4.   Odchylne od odseku 2 sú SSPE prípustnými poskytovateľmi zabezpečenia, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

5.   Na účely odseku 4 je výška zabezpečenia upravená o akýkoľvek nesúlad mien a splatností (Ga) v súlade s kapitolou 4 obmedzená na trhovú hodnotu uvedených aktív upravenú z dôvodu volatility a riziková váha expozícií voči poskytovateľovi zabezpečenia podľa štandardizovaného prístupu g) sa určuje ako vážená priemerná riziková váha, ktorá by sa na uvedené aktíva uplatnila ako finančný kolaterál podľa štandardizovaného prístupu.

6.   Ak sekuritizačná pozícia využíva úplné kreditné zabezpečenie alebo čiastočné kreditné zabezpečenie na pomernom základe, uplatňujú sa tieto požiadavky:

7.   Vo všetkých prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 6, sa uplatňujú tieto požiadavky:

8.   Inštitúcie používajúce prístup na základe interných ratingov (SEC-IRBA) alebo štandardizovaný prístup k sekuritizácii (SEC-SA) podľa pododdielu 3 určujú bod priradenia (A) (attachment point) a bod vyradenia (D) (detachment point) samostatne pre každú z pozícií odvodených v súlade s odsekom 7, ako keby boli v čase vzniku transakcie emitované ako samostatné sekuritizačné pozície. Hodnota KIRB alebo KSA sa vypočítava s prihliadnutím na pôvodnú skupinu expozícií, ktoré sú podkladom pre sekuritizáciu.

9.   Inštitúcie používajúce sekuritizáciu na základe externých ratingov (SEC-ERBA) podľa pododdielu 3 pre pôvodnú sekuritizačnú pozíciu vypočítavajú rizikovo vážené hodnoty expozícií pre pozície odvodené v súlade s odsekom 7 takto:

10.   S odvodenou pozíciou s nižšou nadriadenosťou sa zaobchádza ako s nenadriadenou sekuritizačnou pozíciou, a to aj vtedy, keď sa pôvodná sekuritizačná pozícia predchádzajúca zabezpečeniu kvalifikuje ako nadriadená.

Článok 250

Implicitná podpora

1.   Inštitúcia, ktorá je sponzorom, alebo inštitúcia, ktorá je originátorom, ktorá v súvislosti so sekuritizáciou využila pri výpočte rizikovo váženej hodnoty expozícií článok 247 ods. 1 a 2 alebo predala nástroje zo svojej obchodnej knihy tak, že sa už ďalej od nej nevyžaduje, aby na riziká spojené s týmito nástrojmi držala vlastné zdroje, nemôže na účely zníženia potenciálnych alebo skutočných strát investorov poskytovať priamu ani nepriamu podporu sekuritizácii nad rámec svojich zmluvných povinností.

2.   Transakcia sa nepovažuje za podporu na účely odseku 1, ak bola riadne zohľadnená pri posúdení presunu významného kreditného rizika a obe strany vykonali túto transakciu vo vlastnom záujme ako slobodné a nezávislé strany (podmienky nezávislosti). Na tieto účely vykonáva inštitúcia úplné kreditné preskúmanie transakcie a prinajmenšom zohľadňuje všetky tieto položky:

3.   Inštitúcia, ktorá je originátorom, a inštitúcia, ktorá je sponzorom, oznamujú príslušnému orgánu každú transakciu uzavretú v súvislosti so sekuritizáciou v súlade s odsekom 2.

4.   Na účely tohto článku, a za okolností, za ktorých transakcia nie je štruktúrovaná na poskytnutie podpory, vydá EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia týkajúce sa toho, čo predstavuje „podmienky nezávislosti“.

5.   Ak inštitúcia, ktorá je originátorom, alebo inštitúcia, ktorá je sponzorom, nedodržia v súvislosti so sekuritizáciou odsek 1, inštitúcia musí do svojho výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií zahrnúť všetky podkladové expozície uvedenej sekuritizácie, ako keby neboli sekuritizované, a zverejniť:

Článok 251

Výpočet rizikovo váženej hodnoty expozícií sekuritizovaných v syntetickej sekuritizácii inštitúciami, ktoré sú originátormi

1.   Na účely výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií pre podkladové expozície používa inštitúcia, ktorá je originátorom syntetickej sekuritizácie, podľa možností metodiky výpočtu stanovené v tomto oddiele, namiesto tých, ktoré sú stanovené v kapitole 2. Pre inštitúcie, ktoré vypočítavajú rizikovo vážené hodnoty expozícií, prípadne výšku očakávaných strát v súvislosti s podkladovými expozíciami podľa kapitoly 3, sa výška očakávanej straty vo vzťahu k týmto expozíciám rovná nule.

2.   Požiadavky stanovené v odseku 1 tohto článku sa uplatňujú na celú skupinu expozícií zabezpečujúcu sekuritizáciu. S výhradou článku 252 vypočítava inštitúcia, ktorá je originátorom, rizikovo vážené hodnoty expozícií v súvislosti so všetkými tranžami v sekuritizácii v súlade s týmto oddielom vrátane pozícií, v súvislosti s ktorými inštitúcia dokáže uznať zmierňovanie kreditného rizika v súlade s článkom 249. Riziková váha, ktorá sa má uplatniť na pozície, ktoré využívajú zmierňovanie kreditného rizika, sa môže v súlade s kapitolou 4 zmeniť.

Článok 252

Zaobchádzanie s nesúladom splatností v syntetických sekuritizáciách

Na účely výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií v súlade s článkom 251 sa každý nesúlad splatností medzi kreditným zabezpečením, ktorým sa dosiahne presun rizika, a podkladovými expozíciami vypočítava takto:

b)

inštitúcia, ktorá je originátorom, nezohľadňuje nesúlad splatností pri výpočte rizikovo vážených hodnôt expozícií pre sekuritizačné pozície, na ktoré sa vzťahuje riziková váha 1 250 % v súlade s týmto oddielom. V prípade všetkých ostatných pozícií sa použije prístup k nesúladu splatností stanovený v kapitole 4 v súlade s týmto vzorcom: kde: RW* = rizikovo vážené hodnoty expozícií na účely článku 92 ods. 3 písm. a); RWAss = rizikovo vážené hodnoty expozícií pre podkladové expozície, ak neboli sekuritizované, vypočítané na pomernom základe; RWSP = rizikovo vážené hodnoty expozícií vypočítané podľa článku 251, ak by neexistoval nesúlad splatností; T = splatnosť podkladových expozícií vyjadrená v rokoch; t = splatnosť zabezpečenia vyjadrená v rokoch; t* = 0,25

Článok 253

Zníženie rizikovo vážených hodnôt expozícií

1.   Ak sa sekuritizačnej pozícii priradí riziková váha 1 250 % podľa tohto oddielu, inštitúcie môžu odpočítať hodnotu expozície takejto pozície od vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. k) ako alternatívu k zahrnutiu tejto pozície do svojho výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií. Na uvedený účel môže výpočet hodnoty expozície odzrkadľovať prípustné financované kreditné zabezpečenie v súlade s článkom 249.

2.   Ak inštitúcia využije alternatívu stanovenú v odseku 1, môže odpočítať hodnotu odpočítanú v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. k) od hodnoty uvedenej v článku 268 ako maximálnu kapitálovú požiadavku, ktorá by sa vypočítala pre podkladové expozície, ako keby neboli sekuritizované.

Pododdiel 2

Hierarchia metód a spoločné parametre

Článok 254

Hierarchia metód

1.   Inštitúcie používajú na výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií jednu z metód stanovených v pododdiele 3 v súlade s touto hierarchiou:

2.   V prípade pozície s ratingom alebo pozície, pri ktorej sa môže použiť odvodený rating, používa inštitúcia namiesto prístupu SEC-SA prístup SEC-ERBA v každom z týchto prípadov:

3.   V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2, a odchylne od odseku 1 písm. b) môže inštitúcia rozhodnúť o uplatnení SEC-ERBA namiesto SEC-SA pre všetky svoje sekuritizačné pozície s ratingom alebo pozície, pri ktorých sa môže použiť odvodený rating.

Inštitúcia na účely prvého pododseku oznámi svoje rozhodnutie príslušnému orgánu najneskôr 17. novembra 2018.

Akékoľvek následné rozhodnutie o ďalšej zmene prístupu, ktorý sa uplatňuje na všetky sekuritizačné pozície inštitúcie s ratingom, musí inštitúcia oznámiť svojmu príslušnému orgánu pred 15. novembrom nasledujúcim okamžite po tomto rozhodnutí.

Ak príslušný orgán nepredloží nijaké námietky do 15. decembra, ktorý nasleduje hneď po uplynutí lehoty uvedenej v druhom alebo treťom pododseku, rozhodnutie oznámené inštitúciou nadobudne účinnosť od 1. januára nasledujúceho roka a je v platnosti, kým nenadobudne účinnosť neskoršie oznámené rozhodnutie. Inštitúcia nesmie používať rôzne prístupy v priebehu toho istého roka.

4.   Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány inštitúciám v jednotlivých prípadoch zakázať uplatňovanie prístupu SEC-SA, ak rizikovo vážená hodnota expozície vyplývajúca z uplatňovania prístupu SEC-SA nezodpovedá rizikám pre inštitúciu alebo pre finančnú stabilitu, a to vrátane, ale nielen výlučne, kreditného rizika vloženého do expozícií, ktoré sú podkladom pre sekuritizáciu. V prípade expozícií, ktoré nie sú kvalifikované ako pozície v STS sekuritizácii, sa prihliada najmä na sekuritizácie, ktoré majú veľmi zložité a vysokorizikové prvky.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 tohto článku, môže inštitúcia na výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií vo vzťahu k pozícii bez ratingu v programe ABCP alebo transakcii ABCP v súlade s článkom 266 uplatniť prístup interného hodnotenia za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 265. Ak sa inštitúcii udelilo povolenie uplatňovať prístup interného hodnotenia v súlade s článkom 265 ods. 2 a konkrétna pozícia v rámci programu ABCP alebo transakcie ABCP patrí do oblasti, na ktorú sa vzťahuje uplatňovanie vyplývajúce z takéhoto povolenia, inštitúcia uplatňuje na výpočet rizikovo váženej hodnoty expozície tejto pozície uvedený prístup.

6.   V prípade pozície v resekuritizácii uplatňujú inštitúcie prístup SEC-SA v súlade s článkom 261 a so zmenami stanovenými v článku 269.

7.   Vo všetkých ostatných prípadoch sa sekuritizačným pozíciám priraďuje 1 250 % riziková váha.

8.   Príslušné orgány informujú EBA o všetkých oznámeniach podľa odseku 3 tohto článku. EBA monitoruje vplyv tohto článku na kapitálové požiadavky a škálu postupov dohľadu v spojitosti s odsekom 4 tohto článku, podáva každoročne správu Komisii o svojich zisteniach a vydáva usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 255

Stanovenie KIRB a KSA

1.   Ak inštitúcia uplatňuje SEC-IRBA podľa pododdielu 3, inštitúcia vypočítava KIRB v súlade s odsekmi 2 až 5.

2.   Inštitúcie určujú KIRB vynásobením rizikovo vážených hodnôt expozícií, ktoré by sa vypočítali podľa kapitoly 3, pokiaľ ide o podkladové expozície, ako keby neboli sekuritizované, hodnotou 8 % a vydelením výsledku hodnotou expozície podkladových expozícií. KIRB sa vyjadrí v desatinnom formáte medzi nula a jeden.

3.   Na účely výpočtu KIRB zahŕňajú rizikovo vážené hodnoty expozícií, ktoré by sa vypočítali podľa kapitoly 3, pokiaľ ide o podkladové expozície, tieto prvky:

4.   Inštitúcie môžu vypočítať KIRB vo vzťahu k podkladovým expozíciám sekuritizácie v súlade s ustanoveniami uvedenými v kapitole 3 na výpočet kapitálových požiadaviek pre odkúpené pohľadávky. Na tieto účely sa s retailovými expozíciami zaobchádza ako s odkúpenými retailovými pohľadávkami a s neretailovými expozíciami ako s odkúpenými podnikovými pohľadávkami.

5.   Inštitúcie vypočítavajú KIRB samostatne pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov vo vzťahu k podkladovým expozíciám sekuritizácie, ak je toto riziko pre takéto inštitúcie závažné.

Ak sa so stratami z rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a so stratami z kreditného rizika zaobchádza v rámci sekuritizácie ako s celkom, inštitúcie skombinujú na účely pododdielu 3 príslušnú KIRB pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a KIRB pre kreditné riziko do jedinej KIRB. Prítomnosť jediného rezervného fondu alebo nadmerné zabezpečenie kolaterálom dostupné na krytie strát buď z kreditného rizika, alebo z rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov sa môže považovať za údaj o tom, že sa s týmito rizikami zaobchádza ako s celkom.

Ak sa s rizikom zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a s kreditným rizikom nezaobchádza v rámci sekuritizácie ako s celkom, inštitúcie zmenia zaobchádzanie stanovené v druhom pododseku tak, aby sa príslušná KIRB pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a KIRB pre kreditné riziko skombinovali obozretným spôsobom.

6.   Ak inštitúcia uplatňuje prístup SEC-SA podľa pododdielu 3, inštitúcia vypočítava KSA vynásobením rizikovo vážených hodnôt expozícií, ktoré by sa vypočítali podľa kapitoly 2, pokiaľ ide o podkladové expozície, ako keby neboli sekuritizované, ôsmimi percentami a vydelením expozičnou hodnotou podkladových expozícií. KSA sa vyjadrí v desatinnom formáte medzi nula a jeden.

Na účely tohto odseku vypočítavajú inštitúcie hodnotu expozície podkladových expozícií bez vzájomného započítavania akýchkoľvek špecifických úprav kreditného rizika a dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 110 a iných znížení vlastných zdrojov.

7.   Ak na účely odsekov 1 až 6 zahŕňa sekuritizačná štruktúra využitie SSPE, so všetkými expozíciami SSPE týkajúcimi sa sekuritizácie sa zaobchádza ako s podkladovými expozíciami. Bez toho, aby boli dotknuté predchádzajúce ustanovenia, môže inštitúcia vylúčiť expozície SSPE zo skupiny podkladových expozícií na účely výpočtu KIRB alebo KSA, ak riziko z expozícií SSPE nie je závažné alebo ak nemá vplyv na sekuritizačnú pozíciu inštitúcie.

V prípade financovaných syntetických sekuritizácií sa akékoľvek podstatné príjmy z emisie dlhových nástrojov viazaných na kreditné riziko alebo z iných financovaných záväzkov SSPE, ktoré slúžia ako kolaterál pre splatenie sekuritizačných pozícií, zahŕňajú do výpočtu KIRB alebo KSA, ak sa na kreditné riziko kolaterálu vzťahuje tranžované rozdelenie strát.

8.   Na účely tretieho pododseku odseku 5 tohto článku vydá EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia o vhodných metódach kombinácie KIRB pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a pre kreditné riziko, ak sa s týmito rizikami v rámci sekuritizácie nezaobchádza ako s celkom.

9.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom podrobnejšie stanoviť podmienky umožňujúce inštitúciám vypočítavať KIRB pre skupiny podkladových expozícií v súlade s odsekom 4, najmä pokiaľ ide o:

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. januára 2019.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v druhom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 256

Určenie bodu priradenia (A) a bodu vyradenia (D)

1.   Na účely pododdielu 3 stanovia inštitúcie bod priradenia (A) na prahovej hodnote, na ktorej by sa straty v rámci skupiny podkladových expozícií začali priraďovať príslušnej sekuritizačnej pozícii.

Bod priradenia (A) sa vyjadruje ako desatinná hodnota medzi nula a jeden a rovná sa nule alebo – ak je táto hodnota vyššia – pomeru medzi nesplateným zostatkom skupiny podkladových expozícií v sekuritizácii mínus nesplatený zostatok všetkých tranží, ktoré sú nadriadené tranži obsahujúcej príslušnú sekuritizačnú pozíciu vrátane samotnej expozície alebo ktoré majú rovnaké postavenie ako táto tranža, a nesplateným zostatkom všetkých podkladových expozícií v sekuritizácii.

2.   Na účely pododdielu 3 stanovia inštitúcie bod vyradenia (D) na prahovej hodnote, na ktorej by straty v rámci skupiny podkladových expozícií mali za následok úplnú stratu istiny pri tranži obsahujúcej príslušnú sekuritizačnú pozíciu.

Bod vyradenia (D) je vyjadrený ako desatinná hodnota medzi nula a jeden a rovná sa nule alebo – ak je táto hodnota vyššia – pomeru medzi nesplateným zostatkom skupiny podkladových expozícií v sekuritizácii mínus nesplatený zostatok všetkých tranží, ktoré sú nadriadené tranži obsahujúcej príslušnú sekuritizačnú pozíciu, a nesplateným zostatkom všetkých podkladových expozícií v sekuritizácii.

3.   Na účely odsekov 1 a 2 inštitúcie zaobchádzajú s nadmerným zabezpečením kolaterálom a s financovanými účtami povinných minimálnych rezerv ako s tranžami a s aktívami zahŕňajúcimi takéto účty povinných minimálnych rezerv ako s podkladovými expozíciami.

4.   Na účely odsekov 1 a 2 inštitúcie neberú do úvahy nefinancované účty povinných minimálnych rezerv ani aktíva, ktoré neposkytujú zvýšenie kreditnej kvality, ako sú tie, ktoré poskytujú len podporu likvidity, menové swapy alebo úrokové swapy a peňažné kolaterálne účty súvisiace s uvedenými pozíciami v sekuritizácii. V prípade financovaných účtov povinných minimálnych rezerv a aktív poskytujúcich zvýšenie kreditnej kvality inštitúcie zaobchádzajú ako so sekuritizačnými pozíciami len s časťami tých uvedených účtov alebo aktív, ktoré absorbujú straty.

5.   Ak majú dve alebo viaceré pozície tej istej transakcie rôzne splatnosti, ale delia sa spoločne o straty na pomernom základe, výpočet bodov priradenia (A) a bodov vyradenia (D) musí vychádzať zo súhrnného nesplateného zostatku týchto pozícií a výsledné body priradenia (A) a body vyradenia (D) musia byť rovnaké.

Článok 257

Určenie splatnosti tranže (MT)

1.   Na účely pododdielu 3 a s výhradou odseku 2 môžu inštitúcie určiť splatnosť tranže (MT) buď ako:

a)	váženú priemernú splatnosť zmluvných platieb splatných v rámci tranže v súlade s týmto vzorcom: kde CFt označuje všetky zmluvné platby (istina, úroky a poplatky) splatné dlžníkom počas obdobia t; alebo

b)	konečnú zmluvne dohodnutú splatnosť tranže v súlade s týmto vzorcom: kde ML je konečná zmluvne dohodnutá splatnosť tranže.

2.   Na účely odseku 1 sa na určenie splatnosti tranže (MT) vzťahuje vo všetkých prípadoch dolné ohraničenie jeden rok a horné ohraničenie päť rokov.

3.   Ak môže byť inštitúcia vystavená potenciálnym stratám z podkladových expozícií na základe zmluvy, inštitúcia určuje splatnosť sekuritizačnej pozície s prihliadnutím na splatnosť zmluvy, ako aj na najdlhšiu splatnosť takýchto podkladových expozícií. V prípade revolvingových expozícií sa uplatňuje najdlhšia zmluvne možná zostatková splatnosť expozície, ktorú možno počas revolvingového obdobia pridať.

4.   EBA monitoruje okruh postupov v tejto oblasti, a to s osobitným prihliadnutím na uplatňovanie odseku 1 písm. a) tohto článku, a v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá usmernenia do 31. decembra 2019.

Pododdiel 3

Metódy výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií

Článok 258

Podmienky používania prístupu na základe interných ratingov (SEC-IRBA)

1.   Inštitúcie používajú na výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií vo vzťahu k sekuritizačnej pozícii prístup SEC-IRBA, ak sú splnené tieto podmienky:

2.   Príslušné orgány môžu v jednotlivých prípadoch zamedziť používaniu SEC-IRBA, ak majú sekuritizácie veľmi zložité alebo vysokorizikové prvky. Na tieto účely sa za veľmi zložité alebo vysokorizikové prvky môže považovať:

Článok 259

Výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií podľa SEC-IRBA

1.   Podľa SEC-IRBA sa rizikovo vážená hodnota expozície pre sekuritizačnú pozíciu vypočítava vynásobením hodnoty expozície tejto pozície vypočítanej v súlade s článkom 248 príslušnou rizikovou váhou určenou nasledovne, pričom vo všetkých prípadoch sa uplatňuje dolné ohraničenie 15 %:

kde:

kde:

kde:

kde:

Parametre A, B, C, D a E sa určujú podľa tejto vyhľadávacej tabuľky:

2.   Ak podkladová skupina podľa IRB zahŕňa retailové a neretailové expozície, skupina sa rozdelí do jednej retailovej a do jednej neretailovej podskupiny a pre každú podskupinu sa odhadne samostatný parameter p (a zodpovedajúce vstupné parametre N, KIRB a LGD). Následne sa na základe parametrov p každej podskupiny a nominálnej veľkosti expozícií v každej podskupine vypočíta vážený priemerný parameter p pre transakciu.

3.   Ak inštitúcia uplatňuje SEC-IRBA na zmiešanú skupinu, výpočet parametra p sa zakladá na podkladových expozíciách, na ktoré sa vzťahuje len prístup IRB. Podkladové expozície, na ktoré sa vzťahuje štandardizovaný prístup, sa na tieto účely nezohľadňujú.

4.   Skutočný počet expozícií (N) sa vypočítava takto:

kde EADi označuje expozičnú hodnotu spojenú s i-tou expozíciou v skupine.

Viaceré expozície voči rovnakému dlžníkovi sa konsolidujú a zaobchádza sa s nimi ako s jedinou expozíciou.

5.   Priemerná LGD vážená expozíciou sa vypočítava takto:

kde LGDi označuje priemernú LGD spojenú so všetkými expozíciami voči i-tému dlžníkovi.

Ak sa kreditné riziko a riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pre odkúpené pohľadávky riadia v rámci sekuritizácie ako celok, vstupná hodnota LGD sa vykladá ako vážený priemer LGD pre kreditné riziko a 100 % LGD pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov. Váhy predstavujú samostatné kapitálové požiadavky podľa prístupu IRB osobitne pre kreditné riziko a osobitne pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov. Na tieto účely sa prítomnosť jediného rezervného fondu alebo nadmerné zabezpečenie kolaterálom dostupné na krytie strát buď z kreditného rizika, alebo z rizika zníženia kvality môžu považovať za údaj o tom, že tieto riziká sa riadia ako celok.

6.   Ak podiel najväčšej podkladovej expozície v skupine (C1) nie je väčší než 3 %, inštitúcie môžu na výpočet N a priemerných LGD vážených expozíciou použiť túto zjednodušenú metódu:

LGD = 0,50

kde

Ak je k dispozícii len C1 a táto hodnota nie je vyššia než 0,03; potom inštitúcia môže stanoviť LGD ako 0,50 a N ako 1/C1.

7.   Ak je pozícia zabezpečená zmiešanou skupinou a inštitúcia môže vypočítať KIRB pre minimálne 95 % hodnôt podkladových expozícií v súlade s článkom 258 ods. 1 písm. a), inštitúcia vypočítava kapitálovú požiadavku pre skupinu podkladových expozícií ako:

kde

d je podiel hodnoty expozície podkladových expozícii, pre ktoré inštitúcia môže vypočítať KIRB vo vzťahu k hodnote expozície všetkých podkladových expozícií.

8.   Ak má inštitúcia sekuritizačnú pozíciu vo forme derivátu na zaistenie proti trhovým rizikám vrátane úrokového alebo menového rizika, inštitúcia môže k tomuto derivátu priradiť odvodenú rizikovú váhu ekvivalentnú rizikovej váhe referenčnej pozície vypočítanej v súlade s týmto článkom.

Na účely prvého pododseku je referenčná pozícia pozíciou, ktorá má vo všetkých ohľadoch rovnocenné postavenie s derivátom, alebo – pri neexistencii takejto pozície s rovnocenným postavením – pozíciou, ktorá je derivátu bezprostredne podriadená.

Článok 260

Zaobchádzanie s STS sekuritizáciami podľa SEC-IRBA

Podľa SEC-IRBA sa riziková váha pre pozíciu v STS sekuritizácii vypočítava v súlade s článkom 259 pri uplatnení týchto zmien:

dolné ohraničenie rizikovej váhy pre nadriadené sekuritizačné pozície = 10 %

Článok 261

Výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií podľa štandardizovaného prístupu (SEC-SA)

1.   Podľa SEC-SA sa rizikovo vážená hodnota expozície pre pozíciu v sekuritizácii vypočítava vynásobením hodnoty expozície tejto pozície vypočítanej v súlade s článkom 248 príslušnou rizikovou váhou určenou nasledovne, pričom vo všetkých prípadoch sa uplatňuje dolné ohraničenie 15 %:

kde:

kde:

2.   Na účely odseku 1 sa KA vypočítava takto:

kde:

KSA je kapitálová požiadavka podkladovej skupiny podľa vymedzenia v článku 255;

W = pomer:

Na tieto účely je expozícia v stave zlyhania podkladovou expozíciou, ktorá je buď: i) 90 alebo viac dní po splatnosti; ii) vzťahuje sa na ňu konkurzné konanie alebo konanie vo veci platobnej neschopnosti; iii) vzťahuje sa na ňu konanie vo veci zabavenia majetku alebo podobné konanie; alebo iv) je v stave zlyhania v súlade so sekuritizačnou dokumentáciou.

Ak inštitúcia nepozná mieru platobnej disciplinovanosti pri 5 % alebo menej podkladových expozícií v skupine, inštitúcia môže použiť SEC-SA s výhradou tejto úpravy vo výpočte KA:

Ak inštitúcia nepozná mieru platobnej disciplinovanosti pri viac než 5 % podkladových expozícií v skupine, pozícia v sekuritizácii musí mať rizikovú váhu 1 250 %.

3.   Ak má inštitúcia sekuritizačnú pozíciu vo forme derivátu na zaistenie proti trhovým rizikám vrátane úrokového alebo menového rizika, inštitúcia môže k tomuto derivátu priradiť odvodenú rizikovú váhu ekvivalentnú rizikovej váhe referenčnej pozície vypočítanej v súlade s týmto článkom.

Na účely tohto odseku je referenčná pozícia pozíciou, ktorá má vo všetkých ohľadoch rovnocenné postavenie s derivátom, alebo, pri neexistencii takejto pozície s rovnocenným postavením, je pozíciou, ktorá je derivátu bezprostredne podriadená.

Článok 262

Zaobchádzanie s STS sekuritizáciami podľa SEC-SA

Podľa SEC-SA sa riziková váha pre pozíciu v STS sekuritizácii vypočítava v súlade s článkom 261 pri uplatnení týchto zmien:

Článok 263

Výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií podľa prístupu na základe externých ratingov (SEC-ERBA)

1.   Podľa SEC-ERBA sa rizikovo vážená hodnota expozície pre sekuritizačnú pozíciu vypočítava vynásobením hodnoty expozície tejto pozície vypočítanej v súlade s článkom 248 príslušnou rizikovou váhou v súlade s týmto článkom.

2.   V prípade expozícií s krátkodobým ratingovým hodnotením alebo v prípade, keď sa rating založený na krátkodobom ratingovom hodnotení môže odvodiť v súlade s odsekom 7, sa uplatňujú tieto rizikové váhy:

Tabuľka 1

3.   V prípade expozícií s dlhodobým ratingovým hodnotením alebo v prípade, keď sa rating založený na dlhodobom ratingovom hodnotení môže odvodiť v súlade s odsekom 7 tohto článku, sa uplatňujú rizikové váhy uvedené v tabuľke 2, upravené podľa príslušnej splatnosti tranže (MT) v súlade s článkom 257 a odsekom 4 tohto článku a podľa hrúbky tranže pri tranžiach, ktoré nie sú nadriadené, v súlade s odsekom 5 tohto článku:

Tabuľka 2

4.   S cieľom určiť rizikovú váhu pre tranže so splatnosťou od jedného do piatich rokov používajú inštitúcie lineárnu interpoláciu medzi rizikovými váhami uplatniteľnými na splatnosť jeden, resp. päť rokov v súlade s tabuľkou 2.

5.   S cieľom zohľadniť hrúbku tranže vypočítavajú inštitúcie rizikovú váhu pre tranže, ktoré nie sú nadriadené, takto:

kde

T = hrúbka tranže meraná ako D – A

kde

6.   Rizikové váhy pre tranže, ktoré nie sú nadriadené a vyplývajú z odsekov 3, 4 a 5, sa vzťahuje dolné ohraničenie 15 %. Okrem toho tieto vyplývajúce rizikové váhy nesmú byť nižšie než riziková váha zodpovedajúca hypotetickej nadriadenej tranži rovnakej sekuritizácie s rovnakým ratingovým hodnotením a splatnosťou.

7.   Na účely použitia odvodených ratingov inštitúcie priraďujú pozícii bez ratingu odvodený rating ekvivalentný ratingovému hodnoteniu referenčnej pozície s ratingom, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

8.   Ak má inštitúcia sekuritizačnú pozíciu vo forme derivátu na zaistenie proti trhovým rizikám vrátane úrokového alebo menového rizika, inštitúcia môže k tomuto derivátu priradiť odvodenú rizikovú váhu ekvivalentnú rizikovej váhe referenčnej pozície vypočítanej v súlade s týmto článkom.

Na účely prvého pododseku je referenčná pozícia pozíciou, ktorá má vo všetkých ohľadoch rovnocenné postavenie s derivátom, alebo – pri neexistencii takejto pozície s rovnocenným postavením – pozíciou, ktorá je derivátu bezprostredne podriadená.

Článok 264

Zaobchádzanie s STS sekuritizáciami podľa SEC-ERBA

1.   Podľa SEC-ERBA sa riziková váha pre pozíciu v STS sekuritizácii vypočítava v súlade s článkom 263 pri uplatnení zmien stanovených v tomto článku.

2.   V prípade expozícií s krátkodobým ratingovým hodnotením alebo v prípade, keď sa rating založený na krátkodobom ratingovom hodnotení môže odvodiť v súlade s článkom 263 ods. 7, sa uplatňujú tieto rizikové váhy:

Tabuľka 3

3.   V prípade expozícií s dlhodobým ratingovým hodnotením alebo v prípade, keď sa rating založený na dlhodobom ratingovom hodnotení môže odvodiť v súlade s článkom 263 ods. 7, sa rizikové váhy určujú v súlade s tabuľkou 4 a upravujú o splatnosť tranže (MT) v súlade s článkom 257 a článkom 263 ods. 4 a o hrúbku tranže pri tranžiach, ktoré nie sú nadriadené, v súlade s článkom 263 ods. 5:

Tabuľka 4

Článok 265

Rozsah pôsobnosti a operačné požiadavky pre prístup interného hodnotenia

1.   Inštitúcie môžu vypočítať rizikovo vážené hodnoty expozícií pre pozície bez ratingu v programoch ABCP alebo transakciách ABCP podľa prístupu interného hodnotenia v súlade s článkom 266, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 tohto článku.

Ak sa inštitúcii udelilo povolenie uplatňovať prístup interného hodnotenia v súlade s odsekom 2 tohto článku a konkrétna pozícia v rámci programu ABCP alebo transakcie ABCP patrí do oblasti, na ktorú sa vzťahuje uplatňovanie vyplývajúce z takéhoto povolenia, inštitúcia uplatňuje na výpočet rizikovo váženej hodnoty expozície tejto pozície uvedený prístup.

2.   Príslušné orgány udelia inštitúciám v rámci jasne vymedzeného rozsahu pôsobnosti uplatňovania povolenie uplatňovať prístup interného hodnotenia, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

3.   Ak preskúmavanie stanovené v odseku 2 písm. g) vykonáva útvar interného auditu, kreditného preskúmania alebo riadenia rizík inštitúcie, uvedené útvary musia byť nezávislé od interných útvarov inštitúcie zaoberajúcich sa obchodnými vzťahmi a vzťahmi so zákazníkmi v rámci programu ABCP.

4.   Inštitúcie, ktoré získali povolenie uplatňovať prístup interného hodnotenia, nezačnú v súvislosti s pozíciami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uplatňovania prístupu interného hodnotenia, opäť používať iné metódy, pokiaľ nie sú splnené obidve tieto podmienky:

Článok 266

Výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií podľa prístupu interného hodnotenia

1.   Podľa prístupu interného hodnotenia inštitúcia priraďuje pozícii bez ratingu v programe ABCP alebo transakcii ABCP jeden z ratingových stupňov stanovených v článku 265 ods. 2 písm. e) na základe svojho interného hodnotenia. Pozícii sa priradí odvodený rating, ktorý je rovnaký ako ratingové hodnotenie zodpovedajúce danému ratingovému stupňu stanovenému v článku 265 ods. 2 písm. e).

2.   Rating odvodený v súlade s odsekom 1 musí byť v čase, keď bol prvýkrát priradený, minimálne na úrovni investičného stupňa alebo vyššej a na účely výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií v súlade s článkom 263 alebo prípadne s článkom 264 sa považuje za prípustné ratingové hodnotenie od ECAI.

Pododdiel 4

Horné ohraničenia pre sekuritizačné pozície

Článok 267

Maximálna riziková váha pre nadriadené sekuritizačné pozície: prístup založený na prezretí podkladových expozícií

1.   Inštitúcia, ktorá neustále pozná zloženie podkladových expozícií, môže nadriadenej sekuritizačnej pozícii priradiť maximálnu rizikovú váhu rovnajúcu sa expozíciou váženej priemernej rizikovej váhe, ktorá by sa uplatnila na podkladové expozície, ak by podkladové expozície neboli sekuritizované.

2.   V prípade skupín podkladových inštitúcií, pri ktorých inštitúcia používa výhradne štandardizovaný prístup alebo prístup IRB, sa maximálna riziková váha nadriadenej sekuritizačnej pozície rovná expozíciou váženej priemernej rizikovej váhe, ktorá by sa uplatňovala na podkladové expozície podľa kapitoly 2 alebo kapitoly 3, ako keby neboli sekuritizované.

V prípade zmiešaných skupín sa maximálna riziková váha vypočítava takto:

3.   Na účely tohto článku zahŕňa riziková váha, ktorá by sa uplatňovala podľa prístupu IRB v súlade s kapitolou 3, pomer medzi:

4.   Ak má maximálna riziková váha vypočítaná v súlade s odsekom 1 za následok nižšiu rizikovú váhu, než je dolné ohraničenie rizikových váh stanovené v článkoch 259 až 264, použije sa namiesto toho táto nižšia riziková váha.

Článok 268

Maximálne kapitálové požiadavky

1.   Inštitúcia, ktorá je originátorom, inštitúcia, ktorá je sponzorom, alebo iná inštitúcia používajúca SEC-IRBA alebo inštitúcia, ktorá je originátorom, alebo inštitúcia, ktorá je sponzorom, používajúca SEC-SA alebo SEC-ERBA, môžu uplatniť maximálnu kapitálovú požiadavku v súvislosti so sekuritizačnou pozíciou, ktorú držia, rovnajúcu sa kapitálovým požiadavkám, ktoré by sa vypočítali podľa kapitoly 2 alebo 3, pokiaľ ide o podkladové expozície, ak by neboli sekuritizované. Na účely tohto článku zahŕňa kapitálová požiadavka podľa prístupu IRB výšku očakávaných strát spojených s uvedenými expozíciami vypočítanú podľa kapitoly 3 a výšku neočakávaných strát.

2.   V prípade zmiešaných skupín sa maximálna kapitálová požiadavka určí vypočítaním expozíciou váženého priemeru kapitálových požiadaviek časti podkladových expozícií podľa prístupu IRB a štandardizovaného prístupu v súlade s odsekom 1.

3.   Maximálna kapitálová požiadavka je výsledkom vynásobenia sumy vypočítanej v súlade s odsekom 1 alebo 2 najväčším pomerným podielom, ktorý inštitúcia drží v príslušných tranžiach (V), vyjadreným ako percentuálna hodnota a vypočítaným takto:

4.   Pri výpočte maximálnej kapitálovej požiadavky v súvislosti so sekuritizačnou pozíciou v súlade s týmto článkom sa celá suma akéhokoľvek zisku z predaja a séria úrokových platieb zvyšujúca kreditnú kvalitu vyplývajúca zo sekuritizačnej transakcie odpočítava od položiek vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. k).

Pododdiel 5

Rôzne ustanovenia

Článok 269

Resekuritizácia

1.   V prípade pozície v resekuritizácii uplatňujú inštitúcie SEC-SA v súlade s článkom 261 s týmito zmenami:

2.   KSA pre podkladové sekuritizačné expozície sa vypočítava v súlade s pododdielom 2.

3.   Maximálne kapitálové požiadavky stanovené v pododdiele 4 sa na resekuritizačné pozície neuplatňujú.

4.   Ak skupina podkladových expozícií pozostáva zo zmesi sekuritizačných tranží a iných druhov aktív, parameter KA sa určuje ako nominálny expozíciou vážený priemer KA vypočítaný jednotlivo za každý podsúbor expozícií.

Článok 270

Nadriadené pozície v sekuritizáciách MSP

Inštitúcia, ktorá je originátorom, môže vypočítať rizikovo vážené hodnoty expozícií, pokiaľ ide o sekuritizačnú pozíciu, v súlade s článkami 260, 262 alebo 264, podľa potreby, ak sú splnené tieto podmienky:

Článok 270a

Dodatočná riziková váha

1.   Ak inštitúcia nespĺňa požiadavky uvedené v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 v akomkoľvek podstatnom ohľade z dôvodu nedbalosti alebo opomenutia zo strany inštitúcie, príslušné orgány uložia primeranú dodatočnú rizikovú váhu v hodnote minimálne 250 % rizikovej váhy s horným ohraničením vo výške 1 250 %, ktorá sa uplatňuje na príslušné sekuritizačné pozície spôsobom bližšie určeným v článku 247 ods. 6 alebo v článku 337 ods. 3 tohto nariadenia. Dodatočná riziková váha sa progresívne zvyšuje po každom následnom porušení ustanovení o náležitej starostlivosti a riadení rizík. Príslušné orgány zohľadňujú výnimky pre určité sekuritizácie uvedené v článku 6 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402 znížením rizikovej váhy, ktorú by inak podľa tohto článku uložili v súvislosti so sekuritizáciou, na ktorú sa vzťahuje článok 6 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

2.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na uľahčenie zbližovania postupov dohľadu v súvislosti s vykonávaním odseku 1 vrátane opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade porušenia povinností týkajúcich sa náležitej starostlivosti a riadenia rizík. EBA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do 1. januára 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Oddiel 4

Externé ratingové hodnotenia

Článok 270b

Použitie ratingových hodnotení zo strany ECAI

Inštitúcie môžu používať ratingové hodnotenia na určenie rizikovej váhy sekuritizačnej pozície v súlade s touto kapitolou len vtedy, ak ratingové hodnotenie vydala alebo schválila ECAI v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009.

Článok 270c

Požiadavky, ktoré musia spĺňať ratingové hodnotenia ECAI

Na účely výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií v súlade s oddielom 3 používajú inštitúcie ratingové hodnotenie od ECAI len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

Článok 270d

Použitie ratingových hodnotení

1.   Inštitúcia môže rozhodnúť nominovať jednu alebo viaceré ECAI, ktorých ratingové hodnotenia sa použijú na výpočet jej rizikovo vážených hodnôt expozícií podľa tejto kapitoly (ďalej len „nominovaná ECAI“).

2.   Inštitúcia používa ratingové hodnotenia svojich sekuritizačných pozícií konzistentne, a nie selektívne, a na tieto účely dodržiava tieto požiadavky:

3.   Ak expozície, ktoré sú podkladom pre sekuritizáciu, využívajú úplné alebo čiastočné prípustné zabezpečenie v súlade s kapitolou 4, a účinok takéhoto zabezpečenia je premietnutý v ratingovom hodnotení sekuritizačnej pozície od nominovanej ECAI, inštitúcia používa rizikovú váhu spojenú s uvedeným ratingovým hodnotením. Ak nie je zabezpečenie uvedené v tomto odseku prípustné podľa kapitoly 4, ratingové hodnotenie sa neuzná a so sekuritizačnou pozíciou sa zaobchádza ako s pozíciou bez ratingu.

4.   Ak sekuritizačná pozícia využíva prípustné zabezpečenie v súlade s kapitolou 4 a účinok takéhoto zabezpečenia je premietnutý v jej ratingovom hodnotení od nominovanej ECAI, inštitúcia zaobchádza so sekuritizačnou pozíciou tak, ako keby bola bez ratingu, a vypočítava rizikovo vážené hodnoty expozícií v súlade s kapitolou 4.

Článok 270e

Priradenie sekuritizácie

EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na objektívne a konzistentné priradenie stupňov kreditnej kvality stanovených v tejto kapitole vo vzťahu k príslušným ratingovým hodnoteniam všetkých ECAI. Na účely tohto článku EBA najmä:

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. júla 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

10.

Článok 337 sa nahrádza takto:

„Článok 337

Požiadavka na vlastné zdroje pre sekuritizačné nástroje

1.   V prípade nástrojov v obchodnej knihe, ktoré sú sekuritizačnými pozíciami, váži inštitúcia čisté pozície vypočítané v súlade s článkom 327 ods. 1 8 % rizikovej váhy, ktorú by inštitúcia uplatnila na pozíciu vo svojej neobchodnej knihe podľa hlavy II kapitoly 5 oddielu 3.

2.   Pri určovaní rizikových váh na účely odseku 1 sa môžu odhady PD a LGD určiť na základe odhadov, ktoré sú odvodené od interného modelu na zachytávanie inkrementálneho rizika zlyhania a rizika migrácie (model IRC) inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie používať interný model pre špecifické riziko dlhových nástrojov. Táto alternatíva sa môže používať len na základe povolenia od príslušných orgánov, ktoré sa udelí vtedy, keď uvedené odhady spĺňajú kvantitatívne požiadavky pre prístup IRB stanovené v hlave II kapitole 3.

V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá EBA usmernenia o používaní odhadov PD a LGD ako vstupných údajov, keď sú tieto odhady založené na modeli IRC.

3.   Na sekuritizačné pozície, na ktoré sa vzťahuje dodatočná riziková váha v súlade s článkom 247 ods. 6, sa uplatňuje 8 % celkovej rizikovej váhy.

4.   Inštitúcia sčíta svoje vážené pozície vyplývajúce z uplatňovania odsekov 1, 2 a 3 bez ohľadu na to, či sú dlhé alebo krátke, aby vypočítala svoju požiadavku na vlastné zdroje pre špecifické riziko, s výnimkou sekuritizačných pozícií, na ktoré sa vzťahuje článok 338 ods. 4

5.   Ak inštitúcia, ktorá je originátorom tradičnej sekuritizácie, nespĺňa podmienky na presun významného rizika podľa článku 244, zahrnie inštitúcia, ktorá je originátorom, do svojho výpočtu požiadavky na vlastné zdroje expozície, ktoré sú podkladom pre sekuritizáciu, a to tak, ako keby uvedené expozície neboli sekuritizované.

Ak inštitúcia, ktorá je originátorom syntetickej sekuritizácie, nespĺňa podmienky na presun významného rizika podľa článku 245, zahrnie inštitúcia, ktorá je originátorom, do svojho výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje expozície, ktoré sú podkladom pre sekuritizáciu, a to tak, ako keby uvedené expozície neboli sekuritizované, pričom nezohľadňuje účinok syntetickej sekuritizácie na účely zabezpečenia.“

11.

Piata časť sa vypúšťa a všetky odkazy na ňu sa považujú za odkazy na kapitolu 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

12.

V článku 457 sa písmeno c) nahrádza takto:

13.

Článok 462 sa nahrádza takto:

„Článok 462

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 244 ods. 6 a článku 245 ods. 6 a v článkoch 456 až 460 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 28. júna 2013.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 244 ods. 6 a článku 245 ods. 6 a článkoch 456 až 460 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 244 ods. 6 a článku 245 ods. 6 a článkov 456 až 460 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

14.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 519a

Správa a preskúmanie

Komisia do 1. januára 2022 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní ustanovení tretej časti hlavy II kapitoly 5 v súvislosti s vývojom na sekuritizačných trhoch, pričom zohľadní aj makroprudenciálne a hospodárske hľadisko. K tejto správe sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh a musia sa v nej predovšetkým zhodnotiť tieto body:

V uvedenej správe sa zohľadní aj regulačný vývoj na medzinárodných fórach, a to najmä na tých, ktoré súvisia s medzinárodnými štandardmi sekuritizácie.“.