30.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 284/53

(1)

Listom zo 7. novembra 2011 belgický štát oznámil Komisii zriadenie záručnej schémy (ďalej len „družstevná záručná schéma“ alebo „opatrenie“) na ochranu podielov individuálnych členov renomovaných finančných družstiev, ktoré podliehajú prudenciálnemu dohľadu Banque nationale de Belgique (ďalej len „BNB“) alebo ktoré investovali najmenej polovicu svojich aktív do subjektu podliehajúcemu takémuto dohľadu (ďalej len „finančné družstvá“).

(2)

Listom zo 6. decembra 2011 Komisia oznámila belgickému štátu, že opatrenie môže predstavovať nezákonnú štátnu pomoc (2) a vyzvala ho, aby sa zdržal akýchkoľvek krokov na jeho vykonanie. Komisia požiadala belgický štát, aby jej poslal pripomienky k jej predbežným záverom, čo spravil 22. decembra 2011.

(3)

Rozhodnutím z 3. apríla 2012 („rozhodnutie o začatí konania“) Komisia oznámila Belgicku, že začala konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „Zmluva“) v súvislosti s opatrením a na základe článku 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 zmluvy o fungovaní Európskej únie (3) nariadila Belgicku, aby toto opatrenie pozastavilo až dovtedy, kým nerozhodne o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Komisia požiadala Belgicko, aby bezodkladne zastavilo akékoľvek kroky, ktorých náplňou je realizácia družstevnej záručnej schémy, a aby sa zdržalo akýchkoľvek platieb vyplývajúcich z opatrenia. Rozhodnutie Komisie začať konanie, v rámci ktorého Komisia zároveň vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniu, bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (4).

(4)

Listami z 24. apríla 2012 a 31. mája 2012 Belgicko požiadalo o dodatočnú lehotu na predloženie reakcie na rozhodnutie o začatí konania; Komisia nemala voči tomu námietky. Listom z 18. júna 2012 Belgicko poslalo svoje pripomienky v reakcii na rozhodnutie o začatí konania, ku ktorým bol okrem iného priložený list od guvernéra BNB adresovaný belgickému ministrovi financií zo 7. októbra 2011.

(5)

Skupina Arco (ďalej len „ARCO“ (5)) 17. augusta 2012 takisto predložila svoje pripomienky v reakcii na rozhodnutie o začatí konania. Komisia 29. augusta 2012 poslala tento dokument Belgicku a umožnila tak členskému štátu reagovať na pripomienky skupiny ARCO. Belgicko však 16. októbra 2012 uviedlo, že nevyužije túto možnosť.

(6)

Komisia v súvislosti s opatrením položila doplňujúce otázky, konkrétne 17. septembra 2012 a 24. júla 2013, na ktoré Belgicko odpovedalo 5. decembra 2012 a 20. septembra 2013.

(7)

Zriadenie družstevnej záručnej schémy súviselo so záchrannými opatreniami inej veci týkajúcej sa štátnej pomoci.

(8)

Skupina Dexia 30. septembra 2008 oznámila zvýšenie kapitálu vo výške 6,4 miliárd EUR, ktoré bolo upísané jej existujúcim akcionárom (medzi ktorými bola aj skupina ARCO) a belgickým, francúzskym a luxemburským orgánom. Belgický minister financií, ktorý pôsobil v období udelenia štátnej pomoci skupine Dexia v roku 2008, vysvetlil pred osobitným výborom belgického parlamentu na preskúmanie okolností likvidácie skupiny Dexia (ďalej len „výbor Dexia“), že na základe žiadostí o zásah v prospech skupiny ARCO bolo v septembri/októbri 2008 prijaté politické rozhodnutie zaviesť družstevnú záručnú schému. Vysvetlil, že v záujme dosiahnutia dohody o skupine Dexia musela vláda zároveň prijať rozhodnutie o skupine ARCO a Ethias (6). Z vyhlásení aktuálneho belgického ministra financií ďalej vyplýva, že záväzok z roku 2008 bol prijatý aj preto, aby skupina ARCO súhlasila s účasťou na záchrane skupiny Dexia (7).

(9)

Belgická vláda 10. októbra 2008 v tlačovej správe útvarov ministra financií oznámila prijatie tohto rozhodnutia:

(10)

Premiér a minister financií 21. januára 2009 v spoločnej tlačovej správe potvrdili záväzok prijatý predchádzajúcou vládou (10), pokiaľ ide o zavedenie družstevnej záručnej schémy (11). V ten istý deň skupina ARCO zverejnila túto tlačovú správu belgickej vlády na svojej internetovej lokalite. Ostatné finančné družstvá sa naopak dištancovali od analógie medzi vkladmi a podielmi finančných družstiev, na ktorú sa nepriamo poukazuje v rámci družstevnej záručnej schémy (12).

(11)

Belgický parlament 15. októbra 2008 schválil zákon (13), ktorý belgickej vláde umožnil prijať opatrenia zamerané na podporu finančnej stability. Belgicko 14. novembra 2008 (14) vydalo kráľovský výnos, ktorým sa zvýšila suma chránená systémom ochrany vkladov úverových inštitúcií na 100 000 EUR, a súčasne sa zaviedla podobná záručná schéma pre produkty životného poistenia triedy 21. Ešte predtým 29. októbra 2008 Výbor pre finančnú stabilitu vydal stanovisko, ktoré bolo priaznivo naklonené tomuto návrhu kráľovského výnosu (15).

(12)

Belgicko 14. apríla 2009 (16) pozmenilo zákon z 15. októbra 2008, ktorým sa prostredníctvom kráľovského výnosu vláde povoľuje zaviesť záručný systém pre splatený kapitál použitý na vyplatenie príslušného podielu kapitálu individuálnym členom finančných družstiev. Kráľovským výnosom z 10. októbra 2011 (17) Belgicko pozmenilo kráľovský výnos zo 14. novembra 2008. Kráľovský výnos z 10. októbra 2011 obsahuje doplňujúce technické podrobnosti o družstevnej záručnej schéme.

(13)

Dňa 7. októbra 2011 guvernér BNB napísal list úradujúcemu ministrovi financií, v ktorom vyjadril svoje stanovisko k (návrhu) kráľovského výnosu z 10. októbra 2011 v súlade so zákonom, ktorým sa stanovujú organizačné stanovy BNB (18). Guvernér v tomto liste uvádza, že vláda môže zákonne prijať kráľovský výnos o družstevnej záručnej schéme „v prípade náhlej krízy na finančných trhoch alebo v prípade vážneho rizika vzniku systémovej krízy“. Guvernér konštatuje, že okolnosti podľa všetkého vyhovujú týmto podmienkam a že družstevná záručná schéma umožní obmedziť vplyv takejto krízy (19). Zároveň sa však výslovne zdržiava stanoviska k otázke, či podiely individuálnych členov finančných družstiev sú v zásade vklady (20). Ďalej uvádza, že opatrenie by mohlo predstavovať problém pre zlučiteľnosť s pravidlami štátnej pomoci (21) a vyjadruje obavy v súvislosti s voliteľnou povahou družstevnej záručnej schémy, ktorá by mohla spôsobiť problémy s tzv. nevhodným výberom (22).

(14)

Dňa 13. októbra 2011 tri družstvá skupiny ARCO (ARCOFIN, ARCOPAR a ARCOPLUS) predložili žiadosť o pristúpenie k družstevnej záručnej schéme. Belgická vláda schválila túto žiadosť v kráľovskom výnose zo 7. novembra 2011 (23). V rámci tejto žiadosti skupina ARCO zároveň uhradila príspevky v celkovej výške 2,05 milióna EUR (24).

(15)

Dňa 8. decembra 2011 valné zhromaždenia družstiev ARCOFIN, ARCOPAR a ARCOPLUS schválili návrh svojich správnych rád na vykonanie dobrovoľnej likvidácie družstiev.

(16)

V článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov (25) sa každému členskému štátu ukladá povinnosť:

„zabezpečiť, aby na jeho území bol zavedený a oficiálne uznaný jeden alebo viac systémov ochrany vkladov. Okrem [určitých] okolností […] žiadna úverová inštitúcia (26) povolená v tomto členskom štáte […] nemôže prijímať vklady (27), ak nie je členom takéhoto systému.“

(17)

Belgicko v roku 1998 prevzalo smernicu 94/19/ES do svojho vnútroštátneho práva a zaviedlo systém ochrany vkladov, ktorý pokrýva všetky vklady toho istého vkladateľa v prípade nedostupnosti vkladov. Belgický systém ochrany vkladov bol zverený fondu na ochranu vkladov. Kráľovským výnosom zo 14. novembra 2008 následne Belgicko vytvorilo „fond osobitnej ochrany vkladov“, ktorý pokrýva budúce iniciatívy Belgicka (28).

(18)

Pôvodne sa v článku 7 smernice 94/19/ES stanovovalo, že úhrnné vklady toho istého vkladateľa musia byť kryté v hodnote do 20 000 EUR. Rada ECOFIN na svojom zasadnutí 7. októbra 2008 schválila zvýšenie ochrany vkladov ustanovenej v smernici 94/19/ES. Podľa tlačovej správy sa rada dohodla na tejto pozícii:

„všetky členské štáty by mali na počiatočné obdobie aspoň jedného roka poskytnúť ochranu vkladov fyzických osôb vo výške najmenej 50 000 EUR, pričom uznávame, že mnoho členských štátov sa rozhodlo zvýšiť svoje minimum na 100 000 EUR. Vítame zámer Komisie urýchlene predložiť vhodný návrh na podporu zblíženia systémov ochrany vkladov (29)“.

(19)

Pokiaľ ide o krytie, v článku 2 smernice 94/19/ES sa stanovuje, že systémy ochrany vkladov neochraňujú nástroje vlastných finančných zdrojov úverových inštitúcií (30).

(20)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu (31) sa zvýšila úroveň krytia systémov ochrany vkladov (najskôr na minimálne 50 000 EUR, neskôr v zásade na minimálne a maximálne 100 000 EUR 31. decembra 2010).

(21)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrady investorov (32) sa stanovuje náhrada pre investorov v prípade, že investičný podnik nie je schopný vrátiť aktíva, ktoré patria investorovi. Táto náhrada je napríklad k dispozícii v prípade podvodu alebo nedbanlivosti v podniku alebo v prípade chýb alebo problémov v jeho systéme. Systémy náhrady pre investorov však nepokrývajú riziká súvisiace s investíciami (napr. ak investor nakúpil akcie, ktoré neskôr stratia hodnotu).

(22)

Právny rámec v oblasti družstiev je vymedzený v belgickom obchodnom zákonníku (33), a najmä v jeho článkoch 350 až 436. Stanovuje sa v ňom, že družstvo si musí vo svojich stanovách zvoliť formu „spoločnosti s ručením obmedzeným“ (straty členov nesmú byť väčšie ako ich príspevky) alebo „spoločnosti s ručením neobmedzeným“ (členovia osobne zodpovedajú za sociálne dlhy družstva, a teda môžu stratiť vyššiu sumu, ako je ich investícia do kapitálu).

(23)

Belgický obchodný zákonník (a najmä jeho články 362, 364, 366, 367 a 374) povoľuje určité obmedzenia, pokiaľ ide o prevoditeľnosť podielov družstva. Podiely družstva sú voľne prevoditeľné iným členom družstva, no v stanovách družstva sa k týmto prevodom môžu priradiť podmienky. Prevody tretím stranám sa môžu vykonávať len podľa podmienok a v prospech osôb vymedzených v článku 366 belgického obchodného zákonníka.

(24)

V belgickom obchodnom zákonníku (článok 367) sa takisto stanovuje, že členovia družstva majú právo vystúpiť z družstva len počas prvých šiestich mesiacov účtovného roka. Ak sa uplatní toto právo, podľa článku 374 belgického obchodného zákonníka má člen právo na vyplatenie hodnoty svojich podielov na základe súvahy účtovného roka.

(25)

Zatiaľ čo v belgickom obchodnom zákonníku je stanovený všeobecný rámec v oblasti družstiev, v kráľovskom výnose z 8. januára 1962 (34) sú vymedzené kritériá pre „renomované družstvá“ (35). Konkrétne, renomované družstvo nemôže na špekulatívnom základe odmietnuť pridruženie členov alebo vylúčiť členov; z podielov základného imania bez ohľadu na ich hodnotu vyplývajú rovnaké práva pre všetkých; všetci členovia majú rovnocenný hlas na výročných valných zhromaždeniach; výročné valné zhromaždenie musí vymenovať členov správnej a dozornej rady; prevádzkový prebytok (získaný po odpočítaní všetkých nákladov) musí byť pridelený členom len pomerne k ich transakciám v rámci družstva a dividenda pridelená na základe podielu kapitálu nemôže presiahnuť určitý percentuálny podiel stanovený v kráľovskom výnose.

(26)

V článku 21 belgického daňového zákonníka sa stanovuje, že dividendy renomovaných družstiev sú oslobodené od dane do určitej výšky (36).

(27)

Družstevná záručná schéma pokrýva splatený kapitál (a nie prípadné výnosy) individuálnych členov družstiev do výšky 100 000 EUR.

(28)

Na rozdiel od ustanovení systémov ochrany vkladov pre úverové inštitúcie, je účasť v družstevnej záručnej schéme voliteľná.

(29)

Ak si finančné družstvá želajú zúčastniť sa na družstevnej záručnej schéme, musia predložiť žiadosť ministrovi financií. Rada ministrov má jeden mesiac na vydanie rozhodnutia o žiadosti o účasť finančného družstva na družstevnej záručnej schéme, pričom podľa potreby stanoví určité podmienky. Súčasťou týchto podmienok môže byť:

(30)

Ak finančné družstvo požiadalo o krytie, musí zotrvať v schéme najmenej jeden rok. Po tejto lehote môže družstvo ukončiť svoju účasť prostredníctvom trojmesačnej výpovednej lehoty. Zaplatené príspevky nebude môcť spätne získať v nijakej forme. Ak sa družstvo rozhodne vystúpiť z družstevnej záručnej schémy, na takejto schéme sa môže opätovne zúčastniť až po uplynutí troch rokov.

(31)

Opatrenie pokrýva len družstevné podielové listy vydané pred nadobudnutím účinnosti kráľovského výnosu z 10. októbra 2011.

(32)

Družstevná záručná schéma je vyhradená pre individuálnych členov a nie je určená inštitucionálnym členom finančných družstiev.

(33)

Financovanie fondu osobitnej ochrany sa zabezpečuje z:

(34)

Okrem toho možno od finančného družstva vyžadovať, aby do fondu osobitnej ochrany platilo príspevky z výnosov súvisiacich s kótovanými podielmi, ktoré vlastnia. Tento príspevok môže dosahovať 10 % rozdielu medzi predajnou cenou príslušných podielov (alebo v prípade neexistencie predaja počas troch rokov po skončení systému ochrany, priemerný burzovný kurz pri uzatvorení príslušného podielu počas 30 dní pred tretím výročím) a referenčnou cenou, ktorú stanovia úrady pri pridružení finančného družstva k družstevnej záručnej schéme.

(35)

Fond osobitnej ochrany začne vykonávať platby, ak je finančné družstvo v bankrote alebo ak orgán finančného dohľadu oznámil fondu, že finančné družstvo viac nie je schopné vyplatiť svojich členov, ktorí si želajú vystúpiť.

(36)

Ak fond osobitnej ochrany nemá dostatok prostriedkov na vykonanie zásahu, potrebné prostriedky poskytne Vkladový a konsignačný úrad, ktorý je verejným orgánom bez právneho postavenia. Podľa toho, či krachujúca inštitúcia má povinnú účasť alebo či ide o finančné družstvo, sa táto suma neskôr vyplatí tak, že sa vyčlení:

(37)

Ak fond osobitnej ochrany zasiahne, prevezme práva individuálnych členov družstva a je mu udelené rovnaké postavenie ako majú ostatní členovia. Ide o rozdielny prístup než v systéme ochrany vkladov pre úverové inštitúcie, v ktorom platí, že fondu sa udelí také isté postavenie, ako majú ostatní veritelia príslušnej spoločnosti.

(38)

Skupina ARCO bola pôvodne akcionárom spoločnosti Artesia Banking Corporation NV (ďalej len „Artesia“), ktorá vlastnila 100 % banky BACOB a 82 % poisťovacej spoločnosti DVV. Po fúzii skupiny Artesia so skupinou Dexia v roku 2011 sa skupina ARCO stala hlavným akcionárom Dexie s účasťou takmer 15 % (37).

(39)

ARCO je názov skupiny, do ktorej patria ARCOPAR, ARCOPLUS a ARCOFIN, pričom všetky tieto spoločnosti sú renomované družstvá (38). Skupina ARCO má vyše 800 000 členov, z toho 99 % tvoria fyzické osoby. Individuálni členovia vlastnia kapitál vo výške 1,3 miliardy EUR v družstve ARCOPAR, 46 miliónov EUR v družstve ARCOPLUS a 140 miliónov EUR v družstve ARCOFIN.

(40)

V stanovách družstiev ARCOPAR, ARCOPLUS a ARCOFIN sa uvádza, že všetky tri subjekty sú spoločnosti s ručením obmedzeným (39).

(41)

Stanovy troch subjektov obsahujú ustanovenia týkajúce sa členov, ktorí si želajú vystúpiť zo subjektu.

(42)

Napríklad v stanovách družstva ARCOPAR sa uvádza, že družstvo môže obmedziť zrušovanie členstva, ak by sa počas toho istého účtovného roka stratilo viac ako 10 % celkového uloženého kapitálu alebo členov (40). Člen, ktorý si želá vystúpiť z družstva ARCOPAR, získa späť svoj kapitál. Členovia, ktorí vlastnia podiely kategórie A, B a C družstva ARCOPAR (41), majú takisto právo na bonusovú rezervu (42).

(43)

V článku 35 stanov družstva ARCOPAR sa opisuje, na čo majú členovia právo v prípade likvidácie. V zásade ak po uhradení dlhov a nákladov na sociálne zabezpečenie zostane kladné saldo, členovia budú vyplatení (43).

(44)

Riziká súvisiace s investíciami do podielov skupiny ARCO boli napríklad popísané v prospekte družstva ARCOPAR schválenom belgickými orgánmi v júni 2008 a publikovanom pri príležitosti operácie na kapitálovom trhu, ktorá sa uskutočnila v období od 7. júla 2008 do 30. septembra 2008. V tomto prospekte sa jasne uvádza, že zisk vyplývajúci z operácie Dexia predstavoval viac ako 69 % čistého zisku družstva ARCOPAR za účtovné roky 2005/2006, 2006/2007 a 2007/2008. V prospekte sa takisto uvádzalo riziko masívneho zrušovania členstva, pričom sa zdôrazňovalo, že členovia si mohli v prípade likvidácie všetko vziať späť. Vo výročných správach spoločnosti sa zároveň jednoznačne uvádzalo, že skupina ARCO zvýšila svoju mieru zadlženia v dôsledku zapožičania prostriedkov s cieľom vykonať investície (44).

(45)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že oznámené opatrenie predbežné spĺňa štyri (kumulatívne) kritériá v otázke štátnej pomoci, a vyjadrila pochybnosti, že opatrenie bude možné vyhlásiť za opatrenie zlučiteľné s vnútorným trhom.

(46)

Komisia sa domnieva, že opatrenie je pripísateľné Belgicku, keďže bolo financované z fondu osobitnej ochrany. Komisia v tejto súvislosti konštatovala, že v belgických právnych predpisoch bola stanovená výška príspevku, ktorý mali účastníci uhradiť fondu osobitnej ochrany, a takisto sa v nej určoval spôsob využívania tohto fondu. Komisia ďalej konštatovala, že Vkladový a konsignačný úrad mal v prípade potreby poskytnúť kapitál fondu osobitnej ochrany. Komisia si kládla otázku, ako budú Vkladovému a konsignačnému úradu vrátené prostriedky, pretože nebolo isté, či finančné družstvá budú mať dostatočné finančné prostriedky. Takisto si kládla otázku, či voliteľná povaha účasti finančných družstiev nenaruší účinné refinancovanie fondu osobitnej ochrany.

(47)

Komisia dospela k záveru, že finančné družstvá sa môžu považovať za podniky a že prostredníctvom opatrenia získali selektívnu výhodu. Pokiaľ ide o selektívnu výhodu, družstevná záručná schéma pravdepodobne pomohla družstvám prilákať nový kapitál alebo zachovať si existujúci kapitál tak, že presvedčili existujúcich členov, aby nevystúpili z finančného družstva. Táto ochrana bola mimoriadne užitočná v období finančnej neistoty, ktorým bolo aj obdobie od jesene 2008 do dňa prijatia kráľovského výnosu, keď sa zabezpečila účinná ochrana finančných družstiev voči riziku masívneho uhrádzania v súvislosti so zrušením členstva.

(48)

Komisia ďalej konštatovala, že ochrana bola rozšírená a že Belgicko neprihliadlo na finančné zdravie finančného družstva, ktoré sa v tom čase uchádzalo o povolenie na vstup do družstevnej záručnej schémy. V prípade skupiny ARCO sa povolilo vstúpiť do družstevnej záručnej schémy finančným družstvám, ktoré už boli nesolventné a ktoré napokon onedlho na to vstúpili do likvidácie.

(49)

Komisia tiež dospela k záveru, že opatrenie narúšalo hospodársku súťaž, keďže finančné družstvá si konkurovali na trhu s retailovými investičnými produktmi, na ktorom získali selektívnu výhodu, ktorú nemali ostatní aktéri na trhu ponúkajúci podobné produkty.

(50)

Komisia sa okrem iného domnieva, že družstevná záručná schéma mala vplyv na obchod v rámci Únie. Na belgickom trhu pôsobí množstvo medzinárodných poskytovateľov investičných produktov, ktorí si nemôžu nárokovať rovnaký podiel na trhu, ako si môžu zachovať finančné družstvá vďaka opatreniu.

(51)

Komisia si položila otázku, či sa finančné družstvá nemôžu považovať za finančné inštitúcie a či tento faktor nemá vplyv na uplatniteľnosť oznámenia o bankovom sektore z roku 2008 (45). Podľa záveru Komisie, keďže finančné družstvá pravdepodobne nie sú finančné inštitúcie podľa oznámenia o bankovom sektore z roku 2008, sa pomoc musí posúdiť priamo podľa zmluvy.

(52)

Konkrétne, aby mohlo byť opatrenie zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí byť nevyhnutné, primerané a pomerné. Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia s týmito tromi kumulatívnymi kritériami. Kládla si otázku, či ochrana členov finančných družstiev bola nevyhnutná na to, aby sa predišlo vážnej poruche v belgickom hospodárstve. V súvislosti s možnými účinkami presahovania Komisia poznamenala, že Belgicko už zaviedlo niekoľko opatrení [napr. zvýšilo krytie v rámci schémy ochrany vkladov na 100 000 EUR a poskytlo štátnu pomoc niekoľkým bankám v rôznych podobách (rekapitalizácia, dodanie likvidity, opatrenia na záchranu znehodnotených aktív a iné opatrenia ad hoc)]. Komisia preto nerozumela, prečo bolo nutné pridať ku všetkým týmto opatreniam ochranu členov finančných družstiev.

(53)

Komisia si položila otázku, či bolo primerané chrániť členov finančných družstiev. V tejto súvislosti poznamenala, že finančné družstvá nie sú finančné inštitúcie a že vzhľadom na ich veľkosť pravdepodobne nemajú veľký systémový význam. Vyzvala Belgicko, aby vysvetlilo, akými spôsobmi by investičné straty, ktoré by napríklad znášali aj investori do podielových fondov, mali vážne negatívne účinky presahovania na belgické hospodárstvo.

(54)

Komisia napokon vyjadrila pochybnosti o pomernosti opatrenia. Po prvé nebolo podľa Komisie isté, či finančné družstvá uhradia spravodlivú odmenu za poskytnutie záruky. Po druhé Komisia poznamenala, že z voliteľného vstupu do schémy spolu s nedostatočnou kontrolou udržateľnosti prístupového postupu, ktorý zaviedlo Belgicko, vyplýva, že pre finančné družstvá bolo výhodné vstúpiť do schémy až vtedy, keď si boli isté, že záruka bude poskytnutá. To by mohlo viesť k situáciám, v ktorých by príjemcovia mohli využiť záruku, pričom by sa vo veľkej miere vyhli platbám za túto službu. Komisia si napokon položila otázku, či sa družstevnou záručnou schémou neoprávnene nenarušuje hospodárska súťaž, pokiaľ akcionári konkurenčných spoločností nie sú chránení, čo finančným družstvám uľahčuje prístup ku kapitálu a čím sa zvyšuje ich celkový podiel na retailovom investičnom trhu.

(55)

Podľa skupiny ARCO belgické orgány 10. októbra 2008 rozhodli o zavedení družstevnej záručnej schémy a oznámili tento svoj zámer, ktorý bol súčasťou širšieho balíka (zvýšenie ochrany vkladov na 100 000 EUR pre úsporné vklady úverových inštitúcií, rozšírenie záručnej schémy na produkty životného poistenia triedy 21 a na individuálnych členov finančných družstiev). Skupina ARCO uviedla, že rozhodnutie z 10. októbra 2008 bolo vykonané zákonom z 15. októbra 2008 a kráľovským výnosom zo 14. novembra 2008, pokiaľ ide o produkty triedy 21, a zákonom zo 14. apríla 2009 a kráľovským výnosom z 10. októbra 2011, pokiaľ ide o osvedčenia o vlastníctve akcií vydaných finančnými družstvami.

(56)

Skupina ARCO tvrdila, že družstevná záručná schéma nepredstavuje štátnu pomoc, pretože finančným družstvám neudeľuje žiadnu selektívnu výhodu. Skupina ARCO ďalej poukázala na to, že Komisia skonštatovala, že záručná schéma pre produkty triedy 21 poisťovacích spoločností neobsahovala žiadny prvok štátnej pomoci, keďže sú prístupné pre všetky poisťovacie spoločnosti, a teda nie sú selektívne (46). Skupina ARCO ďalej poukázala na to, že družstevnú záručnú schému môžu využiť všetky finančné družstvá za rovnakých podmienok, a teda nie je selektívna.

(57)

Skupina ARCO v súlade s pripomienkami Belgicka uviedla, že všetky vlastnosti podielov finančných družstiev potvrdzujú, že spĺňajú tie isté potreby klientov ako vklady a že zákonodarca k nim pristupuje ako ku vkladom. Skupina ARCO zdôraznila, že Belgicko sa obávalo účinkov presahovania. Ak by Belgicko nezaviedlo družstevnú záručnú schému, bola by ohrozená dôvera investorov, čo by spôsobilo masívny výber v rámci produktov sporenia.

(58)

Belgicko tvrdilo, že družstevná záručná schéma nespĺňa všetky kumulatívne kritériá štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 zmluvy, a teda nepredstavuje štátnu pomoc. Belgicko konkrétne potvrdilo, že tri kritériá štátnej pomoci neboli splnené. Belgicko v prvom rade obhajovalo postoj, podľa ktorého opatrenie predstavovalo len pomoc fyzickým osobám, a nie podnikom. Belgicko ďalej tvrdilo, že opatrenie neprinášalo žiadnu selektívnu výhodu finančným družstvám, a napokon vyjadrilo presvedčenie, že opatrenie nespôsobovalo žiadne narušenie.

(59)

V súvislosti s tvrdením, podľa ktorého pomoc nebola zameraná na podniky, Belgicko tvrdilo, že bežný systém ochrany vkladov úverových inštitúcií vrátane jeho rozšírenia (t. j. družstevná záručná schéma), bol prijatý v súlade s rozhodnutiami rady ECOFIN, so smernicou 94/19/ES v jej pozmenenom znení a so smernicou 97/9/ES a s ich uplatnením.

(60)

Belgicko obhajovalo postoj, podľa ktorého podiely finančných družstiev vo vlastníctve fyzických osôb majú všetky vlastnosti vkladov a tiež sa nadobúdajú ako vklady. Poukázalo na tieto skutočnosti:

(61)

V súvislosti s neexistenciou selektívnej výhody Belgicko poznamenalo, že družstevná záručná schéma sa vzťahuje len na podiely finančných družstiev vydané do 10. októbra 2011. Belgicko uviedlo, že po tomto dátume už viac finančné družstvá nemohli využiť družstevnú záručnú schému s cieľom usadiť sa na trhu. Takisto spresnilo, že skupina ARCO nevydala žiadne nové podiely od septembra 2008.

(62)

Belgicko zamietlo tvrdenie, že družstevná záručná schéma pomohla finančným družstvám zachovať si existujúci kapitál. Na podloženie tohto tvrdenia Belgicko uviedlo, že tlačová správa z 10. októbra 2008 bola len návrhom strategickej iniciatívy, v ktorej sa okrajovo spomínali aj finančné družstvá. Belgicko tvrdilo, že tlačová správa z 10. októbra 2008 bola len podrobná dohoda zverejnená spoločne so sprievodnými tlačovými správami o finančných družstvách. V tejto súvislosti Belgicko rozlišovalo medzi svojou tlačovou správou a správami britských orgánov a spoločnosti Lloyds vo veci Lloyds (49), na ktoré odkazovala Komisia v rozhodnutí o začatí konania. Belgicko konštatovalo, že tlačová správa z 10. októbra 2008 nie je opatrenie, ktoré by mohlo poskytnúť selektívnu výhodu finančným družstvám. Pokiaľ ide o nasledujúcu tlačovú správu z 21. januára 2009, Belgicko považovalo za prirodzené, že skupina ARCO ihneď sprístupnila túto správu orgánov na svojej webovej lokalite, keďže všetky finančné družstvá (vrátane ARCO) v tom čase úzko sledovali vývoj tejto veci.

(63)

Belgicko zdôrazňovalo, že Komisia by mala zaujať rovnaký postoj ako vo veci Ethias, a že Komisia by mala konštatovať, že družstevná záručná schéma nie je selektívna. Belgicko ďalej poukázalo na to, že osobitné postavenie skutočných družstiev už uznal Súdny dvor vo veci Paint Graphos  (50). Odkazovalo najmä na bod 61 príslušného rozsudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že vzhľadom špecifické vlastnosti družstiev ich nemožno v zásade považovať za spoločnosti, ktoré sa nachádzajú v skutkovej a právnej situácii podobnej situácii obchodných spoločností.

(64)

Belgicko zároveň poskytlo informácie o počte akcionárov skupiny ARCO, ktorí vystúpili zo subjektu od začiatku krízy. V účtovných rokoch, ktoré viedli k dobrovoľnej likvidácii, počet členov ARCO, ktorí požiadali o vyplatenie svojho kapitálu, dosahoval 9 764 v roku 2007/2008, 21 150 v roku 2008/2009 a 23 762 v roku 2010/2011.

(65)

Pokiaľ ide o škodlivé účinky opatrenia, Belgicko tvrdilo, že Komisia by mala v racionálnej miere vysvetliť, ktorým finančným produktom konkurovali podiely finančných družstiev, napriek tomu, že Belgicko uznalo, že v rámci postupov v oblasti štátnej pomoci Komisia nie je povinná poskytovať podrobné vymedzenie trhu. Belgicko v zásade tvrdilo, že členovia finančných družstiev mali k dispozícii rovnakú úroveň ochrany ako investori v rámci všetkých ostatných podobných vkladových/sporiteľských produktov.

(66)

Belgicko ďalej vysvetlilo, že družstevná záručná schéma sleduje rovnaký cieľ ako smernica 94/19/ES, ktorým je chrániť vklady individuálnych sporiteľov, zachovať dôveru vkladateľov a zlepšiť stabilitu na finančných trhoch. Belgicko sa domnieva, že systémy ochrany vkladov iných členských štátov niekedy pokrývajú aj netradičné vkladové produkty a Komisia by mala podľa neho na to prihliadať (51).

(67)

Belgicko ďalej zdôraznilo, že ak by aj Komisia dospela k záveru, že družstevná záručná schéma predstavuje štátnu pomoc, táto pomoc by sa mala považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy. Domnievalo sa, že nie je nutné určovať, či skupina ARCO je finančnou inštitúciou podľa oznámenia o bankovom sektore z roku 2008. Podľa Belgicka je hlavnou otázkou, na ktorú by mala Komisia odpovedať, to, či družstevná záručná schéma predstavuje primeraný a nevyhnutný zásah, ktorého cieľom je predísť vážnej poruche fungovania v hospodárstve.

(68)

Belgicko obhajovalo postoj, podľa ktorého je opatrenie nevyhnutné, jeho vplyv je obmedzený na nevyhnutné minimum a v rámci ktorého existuje mechanizmus spoločného znášania záťaže.

(69)

Po prvé, Belgicko tvrdilo, že družstevná záručná schéma bola primeraná a nevyhnutná na obnovenie dôvery vkladateľov v Belgicku.

(70)

Belgicko uznalo, že teoreticky je možné, aby subjekty s chránenými vkladmi vo svojej súvahe mohli získať nepriamu výhodu z existencie takýchto schém ochrany, keďže pomáhajú predchádzať bankovej panike. Vysvetlilo však, že systémy ochrany vkladov sú nevyhnutné na to, aby sa predišlo bankovej panike a narušeniu finančných trhov. Belgicko ďalej tvrdilo, že družstevná záručná schéma bola nevyhnutná s cieľom zabrániť poklesu dôvery verejnosti voči belgickému finančnému systému. Skutočnosť, že podiely družstiev vykazujú základné vlastnosti sporiteľských produktov a že viac ako polovica prostriedkov vo vlastníctve družstiev je investovaná do bánk, ešte viac dosvedčuje ich spoločné vlastnosti s vkladmi a zdôrazňuje ich význam pre belgický bankový systém. Neriadená platobná neschopnosť finančných družstiev by spôsobila reťazovú reakciu vo všetkých finančných inštitúciách belgického hospodárstva. Ak by sa na podiely finančných družstiev neuplatnila rovnaká úroveň ochrany ako na tradičné vklady, vzniklo by rovnaké riziko, ako keby sa neuplatnila ochrana na vklady. To by malo výrazný vplyv na dôveru verejnosti voči vkladovým produktom v Belgicku a vytvorilo by sa systémové riziko. Belgicko na podloženie svojich tvrdení uviedlo, že počet členov (fyzických osôb) finančných družstiev je v porovnaní s celkovým obyvateľstvom Belgicka vysoký (52).

(71)

Belgicko tiež rázne namietlo voči terminológii, ktorú Komisia použila v rozhodnutí o začatí konania, najmä voči pojmu „capital instruments“ (kapitálový nástroj) použitému v odôvodnení 62 a voči pojmu „risk capital“ (rizikový kapitál) použitému v poznámke pod čiarou č. 35.

(72)

S cieľom dosvedčiť nutnosť družstevnej záručnej schémy Belgicko tiež zaslalo Komisii list Rady pre finančnú stabilitu z 29. októbra 2008 (53) a list guvernéra BNB zo 7. októbra 2011 (54) adresované vtedajšiemu ministrovi financií.

(73)

V súvislosti so zlučiteľnosťou opatrenia s pravidlami v oblasti štátnej pomoci sa Belgicko v prvom rade odvoláva na rozhodnutie Komisie vo veci Ethias. Komisia podľa Belgicka povolila opatrenia v prospech spoločnosti Ethias, a predovšetkým rozšírenie systému ochrany vkladov na produkty triedy 21, pričom ich považovala za primerané a nevyhnutné s cieľom predísť vážnej poruche fungovania v belgickom hospodárstve.

(74)

Po druhé, Belgicko opakuje svoje stanovisko, že opatrenie je pomerné. Finančné družstvá spoločne znášajú záťaž, najmä prostredníctvom príspevkov do fondu osobitnej ochrany. Belgicko sa domnieva, že úroveň odmeny za záruku bola primeraná a podobná príspevkom záručných schém iných chránených subjektov. Belgicko spochybnilo skutočnosť, že voliteľný charakter družstevnej záručnej schémy môže spôsobiť nepomernosť tohto opatrenia.

(75)

Belgicko uviedlo, že ak by aj Komisia dospela k záveru, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc, mala by ho považovať za pomoc určenú na likvidáciu, ktorá je zlučiteľná s pravidlami štátnej pomoci. Belgicko pripomenulo, že v kráľovskom výnose zo 7. novembra 2011 sa jasne ustanovuje, že v prípade likvidácie družstva je fond osobitnej ochrany povinný zasiahnuť a nahradiť škody až po predložení konečného príkazu na likvidáciu, ktorý schváli valné zhromaždenie dotknutých spoločností.

(76)

Belgicko tiež obhajovalo stanovisko, podľa ktorého fyzické osoby nie sú podniky, a preto sa pozastavenie opatrenia zo strany Komisie po likvidácii skupiny ARCO nevzťahovalo na platby v prospech fyzických osôb.

(77)

Belgicko okrem toho predložilo dodatočné pripomienky po stanovenej lehote v liste z 18. marca 2014 adresovanom Komisii.

(78)

Belgicko sa domnieva, že Komisia nemôže zakázať vyplatenie záruky poskytnutej individuálnym členom. Nemôže od štátu vyžadovať, aby pozastavil všetky platby v rámci družstevnej záručnej schémy, ani aby vymáhal platby uskutočnené v rámci tejto schémy v prospech individuálnych členov.

(79)

Individuálni členovia totiž nie sú podniky podľa článku 107 ods. 1 zmluvy a uskutočnenie záruky v prospech individuálnych členov by nemalo žiadny vplyv na skupinu ARCO ani na vyhliadky belgického štátu na spätné získanie pomoci, ktorá by bola udelená týmto spoločnostiam.

(80)

Komisia predbežne pripomína, že v odôvodnení 18 rozhodnutia o začatí konania usúdila, že družstevná záručná schéma bola zameraná na finančné družstvá. Z dôkladného preskúmania načasovania a vlastností opatrenia však vyplynul záver, že skupina ARCO bola jediným skutočným príjemcom opatrenia, ako je opísané v tomto oddiele.

(81)

V tomto prípade Komisia poznamenáva, že medzi skupinou ARCO a ostatnými finančnými družstvami, ktoré sú potenciálne oprávnené využiť družstevnú záručnú schému, je veľký rozdiel.

(82)

Z opisu skutočností (55) jednoznačne vyplýva, že družstevná záručná schéma bola od začiatku šitá na mieru skupiny ARCO, ktorá sa ocitla v ťažkej situácii z dôvodu investovania do spoločnosti Dexia. Skupina ARCO bola nakoniec jediným finančným družstvom, ktoré požiadalo o účasť na opatrení.

(83)

Pokiaľ ide o ostatné finančné družstvá, Komisia poznamenáva, že účasť v družstevnej záručnej schéme je voliteľná, že Rada ministrov mohla rozhodnúť, či pripustí alebo nepripustí družstvo k družstevnej záručnej schéme, a prípadne aj za akých podmienok, že žiadne iné finančné družstvá nepožiadali o vstup do schémy a že niektoré sa od nej aktívne dištancovali. Komisia takisto konštatuje, že žiadne iné finančné družstvo nemalo problémy súvisiace s investíciami v rovnakom rozsahu ako tie, na ktoré narazila skupina ARCO v prípade spoločnosti Dexia.

(84)

Komisia preto dospela k záveru, že jediným skutočným príjemcom družstevnej záručnej schémy vykonávajúcim hospodársku činnosť bola skupina ARCO.

(85)

Komisia poznamenáva, že vláda 10. októbra 2008 (56) rozhodla o opatrení a oznámila ho. Je zrejmé, že belgická vláda prijala rozhodnutie o sprístupnení družstevnej záručnej schémy skupine ARCO v čase vytvorenia opatrenia v prospech spoločnosti Dexia v roku 2008 (57). Ďalšie podrobnosti o opatrení boli poskytnuté v tlačovej správe z 21. januára 2009. Záväzok vlády sa začal premietať do právnej podoby až neskôr.

(86)

Komisia poznamenáva, že formulácia a výrazy („décidé“ – rozhodla, „l'engagement“ – záväzok) použité v tlačových správach z 10. októbra 2008 a 21. januára 2009 jednoznačne dosvedčujú prijatie záväzku a oprávnene umožňujú domnievať sa, že opatrenie bude vykonané.

(87)

Tlačové správy boli zároveň zaslané oficiálnymi kanálmi – tlačovú správu z 10. októbra 2008 zaslali útvary ministerstva financií a tlačová správa z 10. januára 2009 bola zaslaná v mene premiéra a ministra financií. Opakovaným poskytovaním týchto správ médiám sa posilnilo ich pridružené posolstvo.

(88)

Komisia poznamenáva, že už v čase tlačovej správy z 10. októbra 2008 bolo zrejmé, že družstevná záručná schéma bude predstavovať rozšírenie systému ochrany vkladov. Tlačová správa z 21. januára 2009 obsahovala ďalšie technické podrobnosti. Po jej zverejnení ju skupina ARCO zverejnila na svojej webovej lokalite s očividným cieľom upokojiť svojich individuálnych členov. Komisia okrem toho konštatuje ucelenosť opatrenia v postupe času, keďže opatrenie sa významne nezmenilo od jeho pôvodného oznámenia 10. októbra 2008 do prijatia konečného kráľovského výnosu.

(89)

Súdny dvor vo svojom rozsudku z 19. marca 2013 v spojených veciach C-399/10 P a C-401/10 P (58) potvrdil, že oznámenie opatrenia a jeho skutočné vykonávanie sa môžu považovať za ten istý zásah, ak je to opodstatnené vzhľadom na jeho načasovanie a účelnosť, ako aj na situáciu podniku v čase tohto zásahu. Pokiaľ ide o predmetné opatrenie, Belgicko 10. októbra 2008 rozhodlo o opatrení a oznámilo opatrenie, ktoré bolo neskôr vykonané s rovnakým cieľom v súvislosti s pôvodným cieľovým príjemcom. Komisia navyše vo svojich vlastných rozhodnutiach už od dátumu oznámenia považovala oznámenie a vykonávanie za to isté opatrenie a domnievala sa, že opatrenie poskytuje výhodu. (59) Belgický minister financií, ktorý bol vo funkcii v máji 2014, označil opatrenie za záväzok prijatý v roku 2008 (60).

(90)

Na základe informácií uvedených v odôvodneniach 85 až 89 Komisia dospela k záveru, že oznámenie a vykonávanie družstevnej záručnej schémy sa musí považovať za to isté opatrenie.

(91)

V článku 107 ods. 1 zmluvy sa uvádza: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(92)

Belgicko aj skupina ARCO uvádzajú, že Komisia by mala preskúmať, či bola skupine ARCO poskytnutá štátna pomoc, na základe iného rozhodnutia Komisie, konkrétne rozhodnutia vo veci Ethias (61). Pojem štátna pomoc je však objektívny koncept vymedzený v zmluve. Opatrenie sa považuje za štátnu pomoc, ak spĺňa tieto štyri (kumulatívne) kritériá: i) musí byť poskytnuté štátom alebo zo štátnych prostriedkov; ii) musí príjemcovi poskytovať selektívnu výhodu; iii) musí (potenciálne) narúšať hospodársku súťaž a iv) musí ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(93)

Komisia je povinná posúdiť opatrenie s prihliadnutím na tieto štyri kritériá (pozri odôvodnenia 94 až 110).

(94)

Komisia musí posúdiť, či družstevná záručná schéma je financovaná zo štátnych prostriedkov a či je pripísateľná štátu.

(95)

Podľa ustálenej judikatúry (62) všetky peňažné prostriedky, ktoré môžu verejné orgány skutočne použiť na podporu podnikov bez ohľadu na to, či tieto prostriedky trvalo patria, alebo nepatria do majetku štátu, spadajú do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 zmluvy, pokiaľ sú stále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom.

(96)

Štátna pomoc existuje najmä vtedy, keď finančné prostriedky pochádzajú z príspevkov zavedených právnymi predpismi štátu a keď sú spravované a rozdeľované v súlade s ustanoveniami týchto právnych predpisov, a to aj napriek tomu, že ich spravujú inštitúcie oddelené od štátu. Právne postavenie subjektu alebo podniku, ktorý poskytuje danú pomoc, sa nepovažuje za určujúci prvok na uplatnenie pravidiel štátnej pomoci.

(97)

Pokiaľ ide o organizáciu družstevnej záručnej schémy, Komisia poznamenáva, že belgické právne predpisy stanovujú príspevky, ktoré musia účastníci uhradiť, ako aj spôsob, akým sa tieto prostriedky použijú. Príspevky, ktorými sa financuje fond osobitnej ochrany, sa považujú za štátne prostriedky, a to aj napriek tomu, že pochádzajú zo súkromných zdrojov.

(98)

Vkladový a konsignačný úrad, ktorý je verejným subjektom, okrem toho v prípade potreby poskytuje fondu finančné prostriedky potrebné na financovanie platieb, ktoré má vykonať fond osobitnej ochrany. V každom prípade z tohto hľadiska družstevnej záručnej schémy vyplýva dostatočne konkrétne hospodárske riziko vzniku nákladov, ktoré by mohli zaťažiť štátny rozpočet, aby bolo možné konštatovať použitie štátnych prostriedkov podľa článku 107 ods. 1 zmluvy (63).

(99)

Pokiaľ ide o pripísateľnosť opatrenia Belgicku, je zrejmé, že družstevná záručná schéma sa nemôže považovať za transpozíciu smernice 94/19/ES. V tejto smernici sa od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli systém ochrany vkladov pre úverové inštitúcie a v článku 2 sa výslovne uvádza, že z náhrad prostredníctvom systémov ochrany vkladov sa vylučujú všetky listiny, ktoré by patrili pod definíciu vlastné finančné zdroje úverových inštitúcií. Ak sa členský štát rozhodne zriadiť iné systémy náhrad na zabezpečenie iných finančných produktov, takéto rozhodnutie nepodlieha právu Únie, ale predstavuje vlastnú iniciatívu členského štátu (64). Komisia takisto poznamenáva, že Belgicko síce odkazuje na záručný systém náhrad pre investorov, no toto porovnanie nie je relevantné, pretože tieto systémy neslúžia na krytie rizika súvisiaceho s investíciami. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 21, systémy náhrad pre investorov slúžia len na prípady, keď investičný podnik nie je schopný vrátiť aktíva, ktoré patria investorovi, napríklad v dôsledku podvodu alebo problémov súvisiacich s fungovaním systémov podniku.

(100)

Komisia dospela k záveru, že družstevná záručná schéma zvýhodnila skupinu ARCO. Súdny dvor pripustil, že podnik môže byť zvýhodnený vo forme zvýšeného prístupu ku kapitálu, pokiaľ sa opatrením prijatým členským štátom v prospech investorov posilňuje vôľa investorov vložiť peniaze do určeného súboru cieľových investícií (65). V tomto prípade opatrenie pomohlo subjektom skupiny ARCO zachovať si existujúci kapitál tak, že presvedčilo existujúcich členov družstva, aby nezrušili svoje členstvo (66), čo predstavovalo mimoriadne výraznú výhodu vzhľadom na vrtkavosť trhu v období, ktoré nasledovalo bezprostredne po bankrote Lehman Brothers. Dňa 21. januára 2009 skupina ARCO zverejnila tlačovú správu belgickej vlády na svojej internetovej lokalite s cieľom upokojiť svojich členov, z čoho jasne vyplýva, že možnosť upokojiť investorov predstavovala významnú výhodu pre skupinu ARCO. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že v prospekte družstva ARCOPAR vydanom v lete 2008 (67) sa takisto uvádzajú riziká, ktoré by vznikli pri vystúpení individuálnych členov z finančného družstva (68)  (69).

(101)

Opatrenie je taktiež jednoznačne selektívne. V prvom rade sa vzťahuje iba na podielnikov finančného družstva, a nie na držiteľov investičných produktov, ktoré vydávajú konkurenčné podniky. Finančné subjekty poskytujúce finančné prostriedky na trhu s konzervatívnymi dlhopismi či na peňažnom trhu alebo vzájomné fondy so zaručeným kapitálom teda nemohli ponúknuť svojim klientom podobnú záruku. Belgicko potvrdzuje, že podiely, ktoré vlastnia individuálni členovia finančných družstiev, sú v zásade vklady (70). Niekoľko faktov, ktoré predložilo Belgicko, však odkazuje na družstvá vo všeobecnosti, a nie na finančné družstvá. Opis podielov finančných družstiev, ktorý poskytlo Belgicko, navyše neobsahuje žiadny odkaz na relevantné informácie, ako sú riziká súvisiace s investovaním do týchto nástrojov (71), riziká, ktoré vklady neobsahujú.

(102)

Selektívna povaha opatrenia je tiež zjavná pri porovnaní zaobchádzania s finančnými družstvami so zaobchádzaním s inými renomovanými nefinančnými družstvami. Belgicko vychádza z rozsudku Paint Graphos s cieľom odôvodniť osobitné zaobchádzanie s individuálnymi členmi finančných družstiev. Rozsudok Paint Graphos pozostáva z prejudiciálneho rozhodnutia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predložil taliansky súd s cieľom zistiť, či daňové výhody družstiev výrobcov a pracovníkov môžu predstavovať štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 zmluvy. Súdny dvor v rozsudku dospel k záveru, že daňová výhoda by sa mala posudzovať na základe štyroch kumulatívnych kritérií štátnej pomoci, a poskytol podrobnejšie usmernenia, predovšetkým ku spôsobu posudzovania, či takáto daňová výhoda predstavuje selektívnu výhodu (72). Súdny dvor potvrdil, že je vhodné určiť, či i) túto daňovú výhodu neopodstatňujú vnútorné vlastnosti dotknutého daňového systému (73); ii) či existujú primerané postupy kontroly a dohľadu (74) a iii) či je daňová výhoda pomerná a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné (75).

(103)

Komisia sa domnieva, že tvrdenie Belgicka nemožno prijať, pretože povaha výhody poskytnutej opatrením je kvalitatívne odlišná od výhody, ktorú Súdny dvor skúmal vo veci Paint Graphos. Opatrenie zavedené Belgickom zahŕňa poskytnutie výhody, a nie oslobodenie od dane alebo oslobodenie od platenia poplatku. Trojstupňovú analýzu Súdneho dvora na posúdenie toho, či daňová výhoda alebo oslobodenie od dane je selektívne, preto nemožno uplatniť na toto opatrenie.

(104)

V každom prípade, aj keby judikatúra vo veci Paint Graphos bola uplatniteľná na predmetné opatrenie, jeho konkrétne prvky potvrdzujú, že má selektívnu povahu.

(105)

Po prvé, Komisia poznamenáva, že vec Paint Graphos sa vzťahuje na všetky družstvá výrobcov a pracovníkov, a nie na pomerne obmedzený podsektor, ako sú finančné družstvá. Ak, ako to tvrdí Belgicko, je vhodné osobitne zaobchádzať so „skutočnými“ družstvami, toto osobitné zaobchádzanie by sa malo uplatňovať na všetky renomované družstvá. Samotná skutočnosť, že opatrenie je obmedzené na finančné družstvá, je teda dostatočná na preukázanie jeho selektívnej povahy.

(106)

Po druhé, Komisia konštatuje, že podľa Belgicka si zjavne finančné družstvá zaslúžili dodatočné výhody od 10. októbra 2008. Komisia poznamenáva, že od tohto dátumu historické renomované družstvá získali určitú podobu priaznivého zaobchádzania, ktoré vyplývalo z ich osobitného postavenia, a to vo forme oslobodenia od zrážkovej dane z hnuteľného majetku (76). V tomto rozhodnutí Komisia nezaujme stanovisko k tomu, či daňová výhoda bola alebo nebola pomerná, no domnieva sa, že neexistoval žiadny dôvod na to, aby sa náhle 10. októbra 2008 zaviedlo doplňujúce odškodnenie alebo ochrana v prospech podnikov, ktoré mali postavenie finančného družstva.

(107)

Aj keby Komisia na podnet Belgicka uskutočnila analýzu vychádzajúcu z rozsudku vo veci Paint Graphos, domnieva sa, že neexistujú žiadne dôvody na poskytnutie 100 % záruky pre individuálnych členov skupiny ARCO [t. j. časť i) analýzy v rozsudku Paint Graphos], ktorej subjekty boli spoločnosti s ručením obmedzeným. Vzhľadom na povahu týchto spoločností podľa ustanovení všeobecných belgických predpisov v oblasti práva spoločností si individuálni členovia skupiny ARCO mali byť vedomí skutočnosti, že mohli prísť o celý svoj kapitál v prípade likvidácie (77). Okrem toho stopercentná ochrana upísaného kapitálu individuálnych členov finančných družstiev nie je pomerným opatrením [časť iii) analýzy v rozsudku Paint Graphos], keďže by to predstavovalo ochranu členov voči všetkým rizikám, čím by sa vytvorila neoprávnená výhoda pre podniky, v ktorých sú členmi (78).

(108)

Družstevná záručná schéma poskytuje finančným družstvám výhodu, ktorú nemajú subjekty ponúkajúce retailové investičné produkty ani iné nefinančné renomované družstvá. Vďaka tomuto opatreniu sa skupine ARCO podarilo dlhšie si udržať podiel na trhu. Skupina ARCO zaznamenala odlev kapitálu až neskôr a na nižšej úrovni, než odlev, ktorý by zaznamenala v prípade neexistencie opatrenia. Z toho vyplýva, že ostatné subjekty, ktoré museli čeliť konkurencii na základe vlastných schopností a nemohli sa spoliehať na družstevnú záručnú schému, nemohli využiť kapitál, ktorý by bol k dispozícii na investovanie. Družstevná záručná schéma teda narúša hospodársku súťaž (79).

(109)

Keď členský štát poskytne pomoc podniku, dotknutá vnútorná činnosť sa môže v jej dôsledku zachovať alebo rozvinúť v takej miere, že sa znížia možnosti (ďalšieho) preniknutia na trh pre podniky zriadené v iných členských štátoch (80). Vzhľadom na veľký počet medzinárodných poskytovateľov investičných produktov na belgickom trhu má opatrenie bez akýchkoľvek pochybností vplyv na obchod v celej Únii.

(110)

Na základe analýzy v odôvodneniach 91 až 109 Komisia dospela k záveru, že družstevná záručná schéma zahŕňa zásah štátnych prostriedkov, predstavuje selektívnu výhodu pre skupinu ARCO, narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod v Únii, a teda spĺňa všetky kritériá na to, aby sa mohla považovať za štátnu pomoc. Všetky tieto prvky boli zavedené najneskôr v čase prijatia kráľovského výnosu z 10. októbra 2011, ale výhoda vytvorená opatrením existovala už po oznámení zavedenia opatrenia 10. októbra 2008. Pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci, a ak je to potrebné, pri jej vymáhaní od príjemcov sa musí zohľadniť celková výška výhody.

(111)

Po konštatovaní, že družstevná záručná schéma predstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 zmluvy, musí Komisia určiť, či sa táto pomoc môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(112)

V článku 107 ods. 1 zmluvy sa uvádza, že akákoľvek pomoc poskytnutá členským štátom je nezlučiteľná s vnútorným trhom, a teda zakázaná, ak nie je v zmluve ustanovené inak. V odseku 2 a odseku 3 sú vymedzené dve kategórie pomoci zlučiteľné s vnútorným trhom.

(113)

V článku 107 ods. 2 sú najskôr vymenované kategórie štátnej pomoci, ktorým je automaticky udelená výnimka zo zásady zákazu; družstevná záručná schéma nepatrí do žiadnej z týchto kategórií.

(114)

V článku 107 ods. 3 zmluvy sú ďalej vymenované niektoré kategórie pomoci, ktoré môžu byť považované za zlučiteľné s vnútorným trhom. Teoreticky by sa mohlo uplatňovať písmeno b) alebo písmeno c) tohto odseku.

(115)

Pokiaľ ide o článok 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, Komisia v usmerneniach vysvetlila, ako zamýšľa uplatňovať výnimku stanovenú v tomto ustanovení na určité kategórie pomoci. Komisia však konštatuje, že toto opatrenie nepatrí do žiadnej z kategórií pomoci, na ktoré sa vzťahujú tieto usmernenia. Okrem toho ani Belgicko, ani skupina ARCO neposkytli žiadne informácie o cieli v spoločnom záujme, na základe ktorého by bolo možné odvolávať sa na toto ustanovenie. Komisia by preto mala preskúmať možnú zlučiteľnosť opatrenia len v súvislosti s článkom 107 ods. 3 písm. b) zmluvy.

(116)

V súvislosti s článkom 107 ods. 3 písm. b) zmluvy Komisia poznamenáva, že ak rozhodne, že družstevná záručná schéma obsahuje štátnu pomoc, podľa Belgicka by toto opatrenie mala posudzovať vzhľadom na toto ustanovenie, ktoré umožňuje vyhlásiť pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je to potrebné na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu.

(117)

Článok 107 ods. 3 písm. b) zmluvy si však vyžaduje reštriktívny výklad toho, čo možno pokladať za vážnu poruchu fungovania v hospodárstve členského štátu. Daná porucha musí mať vplyv na celé hospodárstvo dotknutého členského štátu, a nie len na niektorý z jeho regiónov alebo na časti územia (81).

(118)

V čase, keď finančná kríza dosiahla svoj prvý vrchol na jeseň 2008, Komisia v oznámení o bankovom sektore z roku 2008 rozhodla, že článok 107 ods. 3 písm. b) zmluvy sa bude môcť uplatňovať pri posudzovaní opatrení prijatých s cieľom napraviť ťažkosti finančných inštitúcií (82).

(119)

Okrem finančného sektora Komisia takisto na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy vytvorila dočasný rámec Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci určenej na uľahčenie prístupu k financovaniu v kontexte aktuálnej hospodárskej a finančnej krízy (83). Tento rámec sa však nevzťahuje na predmetné opatrenie. V skutočnosti sa zameriava na reálne hospodárstvo a umožňuje členským štátom prijať primerané opatrenia na zlepšenie prístupu k financovaniu pre podniky, ktoré chceli investovať počas finančnej krízy, keď bolo financovanie zo strany bánk zriedkavé. Problémy skupiny ARCO nesúvisia s nedostatočným financovaním prostredníctvom bankového sektora, ale s aktívami (akcie skupiny Dexia), ktoré museli byť upravené smerom nadol. Družstevná záručná schéma, ktorá zaručuje 100 % nástroja, ktorý sa nachádza v pasíve, okrem toho nepatrí do žiadnej z kategórií pomoci, na ktorú sa vzťahuje rámec v jej bode 4.3.

(120)

Keďže finančné družstvá nie sú finančné inštitúcie podľa oznámenia o bankovom sektore z roku 2008 (84), pomoc sa musí posúdiť priamo podľa zmluvy. Na vyhovenie všeobecným kritériám zlučiteľnosti, ktoré sú vymedzené v článku 107 ods. 3 zmluvy musí opatrenie spĺňať tieto podmienky (85):

a)    vhodnosť pomoci : pomoc musí byť riadne zameraná, aby bolo možné skutočne dosiahnuť cieľ nápravy vážnej poruchy fungovania v hospodárstve, čo neplatí, pokiaľ predmetné opatrenie nepredstavuje vhodný spôsob jej nápravy;

b)    nevyhnutnosť : opatrenie musí byť z hľadiska jeho hodnoty a podoby nevyhnutné na realizáciu cieľa. Jeho hodnota súčasne musí byť stanovená v minimálnej výške potrebnej na dosiahnutie cieľa a musí mať najprimeranejšiu podobu na odstránenie poruchy;

c)    pomernosť : pozitívny vplyv opatrenia musí vhodným spôsobom vyvážiť narušenie hospodárskej súťaže, aby bola obmedzená v minimálnom nevyhnutnom meradle s cieľom dosiahnuť ciele stanovené opatrením.

(121)

Pokiaľ ide o primeranosť pomoci, Komisia poznamenáva, že vplyv finančných družstiev na celkové hospodárstvo sa zásadne odlišuje od vplyvu tradičných bánk, ktoré sú zraniteľné voči bankovej panike. Ak by sa všetci vkladatelia banky rozhodli vybrať svoje peniaze v tom istom čase, banka by bola nútená vzdať sa všetkých svojich nelikvidných aktív v krátkej lehote (prostredníctvom tzv. núdzového predaja), čo by malo závažné dôsledky na poskytovanie úverov reálnemu hospodárstvu a zároveň by to mohlo spôsobiť klesajúcu špirálu cien aktív. Finančné družstvá naopak neposkytujú úvery reálnemu hospodárstvu. Majú tiež právo obmedziť v stanovách vystupovanie členov z družstva (86), takže v zásade sa môžu vyhnúť akémukoľvek chaotickému predaju aktív. Z tejto skutočnosti zreteľne vyplýva výrazný rozdiel medzi vkladmi a podielmi členov z hľadiska ich vplyvu na systém.

(122)

Takisto je zrejmé, že z právneho hľadiska sú členovia finančných družstiev akcionári „spoločnosti s ručením obmedzeným“. Vzhľadom na toto postavenie sú individuálni členovia finančných družstiev z právneho hľadiska vystavení možnosti, že prídu o časť svojich investícií alebo o všetky svoje investície. V tejto súvislosti tiež Komisia poznamenáva, že guvernér BNB nepotvrdil, že podiely finančných družstiev predstavujú sporiteľské vklady úverovej inštitúcie (87).

(123)

Komisia ďalej poznamenáva, že postavenie individuálnych členov finančných družstiev v tzv. kaskádovej štruktúre (88) v prípade likvidácie alebo konkurzu týchto subjektov sa výrazne odlišuje od postavenia držiteľov sporiteľských vkladov v úverovej inštitúcii. Úverové inštitúcie sú regulované subjekty, v rámci ktorých regulačný orgán dohliada na to, aby bola k dispozícii určitá suma kapitálu. Tento kapitál predstavuje prvý vankúš v prípade likvidácie alebo konkurzu. Členovia finančných družstiev naopak nemajú zabezpečenú žiadnu takúto ochranu. V prípade likvidácie alebo konkurzu znášajú dôsledky ako prví.

(124)

Na základe informácií uvedených v odôvodneniach 121 až 123 Komisia dospela k záveru, že družstevná záručná schéma ochraňuje finančné družstvá a ich individuálnych členov len pred dôsledkami investícií, ktoré vykonali v minulosti. Nie je však primeraným opatrením na zabránenie vážnej poruche v belgickom hospodárstve.

(125)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť opatrenia, Komisia pripomína, že Belgicko už prijalo významné opatrenia na zabránenie poruche v belgickom hospodárstve. Zaviedla už ďalšie opatrenia na stabilizáciu finančného systému, a najmä bánk a iných finančných inštitúcií, do ktorých investujú finančné družstvá. Belgický systém ochrany vkladov zabezpečoval ochranu vkladov do výšky 100 000 EUR a Belgicko poskytlo pomoc spoločnostiam Fortis, KBC, Dexia a Ethias prostredníctvom rekapitalizácie, dodania likvidity, opatrení na záchranu znehodnotených aktív a opatrení ad hoc. Komisia dospela k záveru, že nebolo potrebné chrániť určitých individuálnych členov v prípade finančných družstiev, ktoré sú v konečnom dôsledku spoločnosti s ručením obmedzeným.

(126)

Pokiaľ ide o list guvernéra BNB, na ktorý sa odvolávalo Belgicko, Komisia poznamenáva, že tento list bol napísaný v októbri 2011, t. j. neskôr ako 10. októbra 2008, kedy bolo oznámenie ohlásené, a že sa v ňom neuvádza, že opatrenie je nevyhnutné na zabránenie vážnej poruche v belgickom hospodárstve, ale len to, že by umožnilo (89) obmedziť negatívne vplyvy (systémovej) krízy. Pokiaľ ide o list Výboru pre finančnú stabilitu, Komisia poznamenáva, že v tomto liste sa uvádza len informácia o zvýšení krytia systému ochrany vkladov a o zavedení záručnej schémy pre poistné produkty triedy 21.

(127)

Pokiaľ ide o pomernosť alebo nepomernosť opatrenia, Komisia poznamenáva, že spôsob, akým bolo opatrenie zostavené, nezabezpečuje dostatočnú ochranu pred nevhodným výberom (90). Voliteľná povaha družstevnej záručnej schémy v spojení so zjavnou neexistenciou kontroly udržateľnosti vytvárajú podnet na využívanie schémy, hneď ako je zrejmé, že záruka bude poskytnutá. V takom prípade môže príjemca využiť záruku, pričom sa z veľkej časti vyhne poplatkom za záruku až do poslednej chvíle pred likvidáciou.

(128)

Komisia sa tiež domnieva, že družstevná záručná schéma neprimerane narúša normálne fungovanie trhu. Opatrenie umožnilo skupine ARCO ochrániť si postavenie na trhu retailových finančných produktov, čo malo alebo by mohlo mať negatívny vplyv na trhový podiel a ziskovosť konkurentov skupiny ARCO, ktorí nemohli využiť družstevnú záručnú schému.

(129)

Opatrenie nemožno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, pretože nie je primerané, nevyhnutné ani pomerné na účely uplatňovania článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, a ani nepatrí do rozsahu pôsobnosti žiadneho z ustanovení, ktoré upravujú zlučiteľnosť štátnej pomoci s vnútorným trhom.

(130)

Pri výpočte výhody, ktorá sa má vymáhať od skupiny ARCO, Komisia zohľadnila tieto parametre a skutočnosti (91):

(131)

Výhoda, ktorú získala skupina ARCO, predstavovala ochranu pred odlevom kapitálu, ktorý by dokázala zastaviť len uplatnením ustanovení stanov po dosiahnutí stropu 10 % (93) kapitálu alebo 10 % členskej základne. K takej miere odlevov alebo zrušenia členstva by pravdepodobne došlo, ak by sa skupina ARCO objektívne ocitla v situácii nadmerného zadlženia alebo by vstúpila do konkurzného konania alebo likvidácie, alebo subjektívnejšie, ako napr. v určitých iných prípadoch masívneho výberu vkladov (94), ak by jej členovia usúdili, že už viac nepredstavuje bezpečnú investíciu, napr. v dôsledku výraznej expozície voči finančnej situácii a trhovej hodnote spoločnosti Dexia.

(132)

Komisia pristupuje k výpočtu výhody, ktorú získala skupina ARCO, konzervatívne (95) a prihliada na potenciálny odlev kapitálu počas jediného ročného obdobia namiesto viacerých období. Výsledok tohto postupu by mal vyjadrovať minimálny vplyv družstevnej záručnej schémy, hoci v skutočnosti mohla záruka ušetriť skupine ARCO viacnásobný odlev kapitálu alebo zrušenia členstva, ktoré by mohli dosahovať maximálne povolené podiely. Stanovy skupiny ARCO umožňovali družstvu zastaviť odlev kapitálu po výbere 10 % kapitálu alebo po odstúpení 10 % členov. Na účely výpočtu výšky pomoci Komisia predpokladá, že skupina ARCO by si zvolila najúčinnejší spôsob, t. j. spôsob, ktorý by jej umožnil udržať si čo najvyššiu úroveň kapitálu. V prípade možnosti súvisiacej so zrušením členstva bude Komisia vychádzať z najnižšieho počtu individuálnych členov v období, počas ktorého vznikla výhoda (od 10. októbra 2008), čo predstavuje ďalší konzervatívny predpoklad, a týmto členom pridelí priemerný podiel kapitálu v príslušnom roku. V prípade možnosti súvisiacej s odlevom kapitálu bude Komisia takisto vychádzať z roku s najnižším kapitálom.

(133)

Komisia tiež prihliada na skutočnosť, že výhoda opatrenia bola čiastočne znížená, pretože skupina ARCO, ktorá pozostávala z troch právnych subjektov ARCOPAR, ARCOFIN a ARCOPLUS, musela uhradiť jeden vstupný poplatok a ročný poplatok za záruku, hoci sa tieto platby uskutočnili až na jeseň 2011 tesne pred začatím dobrovoľnej likvidácie skupiny ARCO.

(134)

Výhoda vyplývajúca z opatrenia je teda nižšia suma z týchto dvoch výpočtov: a) 10 % kapitálu v roku s najnižším kapitálom v období od 10. októbra 2008 do 8. decembra 2011 mínus celková výška uhradených poplatkov a b) 10 % najnižšieho počtu členov v období od 10. októbra 2008 do 8. decembra 2011 vynásobené priemerným podielom kapitálu, ktorý vlastnil každý člen v tom istom roku, mínus celková výška uhradených poplatkov.

(135)

V absolútnom vyjadrení pravdepodobnosť, že by investori sťahovali svoj kapitál, postupom času rastie, čo sťažuje výpočet úrokov, ktoré treba zaplatiť za získanú výhodu. S cieľom zabezpečiť odstránenie celkovej výhody, ktorú získala skupina ARCO, a súčasne poskytnúť členskému štátu pracovnú metódu na výpočet úroku na uspokojenie pohľadávky (96), Komisia považuje celú výhodu za plne dostupnú od 8. decembra 2011 a žiada, aby sa na vymožiteľné sumy uplatnili úroky od 8. decembra 2011 až do ich skutočného vymoženia.

(136)

Na overenie výpočtu pomoci Komisia žiada Belgicko, aby jej poskytlo zoznam s počtom členov družstiev ARCOPAR, ARCOFIN a ARCOPLUS zaznamenaným na konci každého roka v období od 10. októbra 2008 do 8. decembra 2011.

(137)

Vo svojich doplňujúcich pripomienkach predložených viac ako rok a pol po uplynutí lehoty na predkladanie pripomienok k rozhodnutiu o začatí konania belgické orgány neuviedli žiadne nové skutočnosti o skutkovej podstate veci. Tvrdia, že Komisia nemôže zakázať poskytnutie záruky udelenej individuálnym členom. Nemôže od štátu vyžadovať, aby pozastavil všetky platby v rámci družstevnej záručnej schémy ani aby vymáhal platby uskutočnené v rámci tejto schémy v prospech individuálnych členov.

(138)

Na podporu tohto tvrdenia belgické orgány pripomínajú, že individuálni členovia nie sú podnikmi podľa článku 107 ods. 1 zmluvy a domnievajú sa, že poskytnutie záruky individuálnym členom by nemalo žiadny vplyv na skupinu ARCO ani na vyhliadky belgického štátu na spätné získanie pomoci.

(139)

V odpovedi na toto tvrdenie Komisia uvádza, že sumy, ktoré toto rozhodnutie vyžaduje vymáhať, skutočne predstavujú pomoc v prospech skupiny ARCO.

(140)

Zdôrazňuje, že pokiaľ sa zistí, že pomoc udelená štátom je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, je to dostatočným odôvodnením na to, aby sa štátu nariadilo zrušenie takejto pomoci (97). Belgické orgány preto nemôžu tvrdiť, že zákaz poskytnutia záruky, ktorá bola označená za nezlučiteľnú pomoc, je v rozpore s právom Únie.

(141)

Preto boli povinné riadiť sa príkazom, ktorý bol vydaný v rozhodnutí o začatí konania, aby pozastavili akékoľvek vykonávanie sporného opatrenia, čo znamená, že sa nemala vykonať žiadna platba.

(142)

Je preto odôvodnené, aby sa Belgicko aj naďalej zdržalo akejkoľvek platby v rámci opatrenia.

(143)

Komisia poznamenáva, že družstevná záručná schéma predstavuje štátnu pomoc v prospech družstiev ARCOPAR, ARCOFIN a ARCOPLUS, ktorú Belgicko nezákonne poskytlo v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Belgicko by preto malo zrušiť legislatívny akt, na ktorom sa zakladá družstevná záručná schéma (najmä zákon zo 14. apríla 2009 a kráľovský výnos z 10. októbra 2011) a zabezpečiť vymoženie výhody od družstiev ARCOPAR, ARCOFIN a ARCOPLUS,

a)

10 % kapitálu v roku s najnižším kapitálom v období od 10. októbra 2008 do 8. decembra 2011 mínus celková výška uhradených poplatkov, alebo

b)

10 % z najnižšieho počtu členov v období od 10. októbra 2008 do 8. decembra 2011-krát priemerný podiel kapitálu, ktorý vlastnil každý člen v tom istom roku, mínus celková výška uhradených poplatkov.

a)

podrobný opis opatrení, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

b)

dokumenty, ktoré preukazujú, že príjemcovia boli vyzvaní na vrátenie pomoci.

—

všetky listiny, ktoré by patrili pod definíciu ‚vlastné finančné zdroje‘ v článku 2 smernice Rady 89/299/EHS zo 17. apríla 1989 o vlastných finančných zdrojoch úverových inštitúcií“.