15.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 77/1

(1)

Týmto nariadením sa ustanovuje jeden z nástrojov poskytovania priamej pomoci pre vonkajšie politiky Únie a nahrádza sa ním nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 (2), ktorého platnosť uplynula 31. decembra 2013.

(2)

Medzi hlavné ciele vonkajšej činnosti Únie, ako sa stanovujú okrem iného v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), patrí zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom, posilnenie medzinárodnej bezpečnosti a pomoc obyvateľom, krajinám a regiónom postihnutým prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou. Krízy a konflikty ohrozujúce krajiny a regióny spolu s ďalšími javmi, ako sú napríklad terorizmus, organizovaná trestná činnosť, rodovo motivované násilie, zmena klímy, výzvy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a bezpečnostné hrozby vyvolávané prírodnými katastrofami predstavujú riziko pre stabilitu a bezpečnosť. V záujme účinného a včasného riešenia uvedených problémov sú potrebné osobitné finančné zdroje a finančné nástroje, ktoré môžu doplniť fungovanie humanitárnej pomoci a nástrojov dlhodobej spolupráce.

(3)

Európska rada vo svojich záveroch z 15. a 16. júna 2001 schválila program Únie na predchádzanie násilným konfliktom, v ktorom sa zdôrazňuje politický záväzok Únie pokračovať v predchádzaní konfliktom ako jeden z hlavných cieľov vonkajších vzťahov Únie, a uznáva, že nástroje rozvojovej spolupráce môžu prispievať k dosiahnutiu uvedeného cieľa. V záveroch Rady z 20. júna 2011 o predchádzaní konfliktom sa znovu potvrdila platnosť uvedeného programu ako platného politického základu pre ďalšiu činnosť Únie v oblasti predchádzania konfliktom. Rada vo svojich záveroch zo 17. novembra 2009 schválila „koncepciu posilňovania kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu“.

(4)

V záveroch Rady z 19. novembra 2007 o reakcii EÚ na nestabilné situácie a záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v rámci Rady tiež 19. novembra 2007, o bezpečnosti a rozvoji sa zdôraznilo, že vzťah medzi rozvojom a bezpečnosťou by mal predstavovať zdroj informácií pre stratégie a politiky Únie s cieľom prispieť k súdržnosti politík v rámci rozvoja v súlade s článkom 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a k súdržnosti vonkajšej činnosti Únie vo všeobecnosti. Rada konkrétne dospela k záveru, že do budúcej činnosti v oblasti bezpečnosti a rozvoja by sa mali zahrnúť bezpečnostné a rozvojové dôsledky zmeny klímy, otázky životného prostredia a riadenia prírodných zdrojov a migrácia.

(5)

Európska rada schválila 12. decembra 2003 európsku bezpečnostnú stratégiu a 11. decembra 2008 spoločnú analýzu správy o jej plnení. Komisia vo svojom oznámení s názvom Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: Päť krokov k bezpečnejšej Európe tiež zdôraznila význam spolupráce s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami, najmä na účely boja proti viacnásobným hrozbám, akými sú napríklad obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s drogami a terorizmus.

(6)

Komisia vo svojom oznámení s názvom K odpovedi EÚ na citlivé situácie – angažovanie sa v náročných podmienkach v záujme trvalo udržateľného rozvoja, stability a mieru uznala zásadný prínos Únie k podpore mieru a stability riešením prejavov násilia a pôvodných príčin nedostatočnej bezpečnosti a násilných konfliktov. Toto nariadenie by malo prispieť k dosiahnutiu uvedených cieľov.

(7)

Rada 8. decembra 2008 schválila komplexný prístup k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany Únie a uznala tak úzke prepojenie medzi otázkami mieru, bezpečnosti, rozvoja a rodovej rovnosti. Únia sa neustále zasadzuje o úplné vykonávanie programu, ktorý sa pre problematiku žien, mieru a bezpečnosti stanovuje v príslušných rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN, pričom zdôrazňuje najmä potrebu bojovať proti násiliu voči ženám počas konfliktov a podporovať účasť žien na budovaní mieru.

(8)

V strategickom rámci a akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktoré prijala Rada 25. júna 2012, sa vyzýva na vypracovanie operačných usmernení s cieľom zabezpečiť zohľadnenie ľudských práv pri navrhovaní a vykonávaní opatrení na podporu boja proti terorizmu a zdôrazňuje, že zamedzenie mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu a dodržiavanie zásad riadneho procesu (vrátane prezumpcie neviny, práva na spravodlivý súdny proces a práva na obhajobu) sú prioritami Únie v súvislosti s presadzovaním ľudských práv.

(9)

Demokracia a ľudské práva zaujímajú vo vzťahoch Únie s tretími krajinami popredné miesto, a mali by sa preto považovať za zásady v rámci tohto nariadenia.

(10)

Vo vyhlásení Európskej rady z 25. marca 2004 o boji proti terorizmu sa vyzvalo na začlenenie cieľov boja proti terorizmu do programov vonkajšej pomoci. V stratégii Európskej únie na boj proti terorizmu, ktorú Rada prijala 30. novembra 2005, sa požaduje, aby sa v rámci boja proti terorizmu rozšírila spolupráca s tretími krajinami a OSN. V záveroch Rady z 23. mája 2011 o posilnení prepojení medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi boja proti terorizmu sa požadovalo posilnenie kapacít príslušných orgánov zapojených do boja proti terorizmu v tretích krajinách pri strategickom programovaní nástroja stability, ktorý bol zriadený nariadením (ES) č. 1717/2006.

(11)

Nariadenie (ES) č. 1717/2006 sa prijalo s cieľom umožniť Únii konzistentne a integrovane reagovať na krízové situácie a situácie vznikajúcej krízy, riešiť konkrétne globálne a nadregionálne bezpečnostné hrozby a zlepšiť pripravenosť na krízy. Cieľom tohto nariadenia je zaviesť zrevidovaný nástroj, vychádzajúc zo skúseností s nariadením (ES) č. 1717/2006, s cieľom zvýšiť účinnosť a súdržnosť činnosti Únie v oblasti reakcie na krízu, predchádzania konfliktom, budovania mieru a pripravenosti na krízy pri riešení bezpečnostných hrozieb a výziev.

(12)

Opatrenia prijaté podľa tohto nariadenia by sa mali usilovať o dosiahnutie cieľov stanovených v článku 21 Zmluvy o EÚ a článkoch 208 a 212 ZFEÚ. Uvedené opatrenia môžu dopĺňať opatrenia prijaté Úniou v rámci cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v zmysle hlavy V Zmluvy o EÚ a opatrenia prijaté v rámci piatej časti ZFEÚ, pričom by s nimi mali byť v súlade. Rada a Komisia by mali spolupracovať pri zabezpečení takéhoto súladu, a to každá v rámci svojich príslušných právomocí.

(13)

Toto nariadenie by malo byť v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa organizácie a fungovania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) ustanovenej rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ (3). Vo vyhlásení vysokej predstaviteľky o politickej zodpovednosti z roku 2010 sa potvrdili zásady dialógu, konzultácie, poskytovania informácií a podávania správ vo vzťahu k Európskemu parlamentu.

(14)

Komisia a ESVČ by si podľa potreby mali pravidelne a často vymieňať názory a informácie s Európskym parlamentom. Okrem toho v súlade s príslušnými medziinštitucionálnymi dohodami týkajúcimi sa tejto záležitosti má Európsky parlament získať prístup k dokumentom, aby bol možný výkon kontrolnej právomoci podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4) informovaným spôsobom.

(15)

Spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie pre financovanie vonkajšej činnosti sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 (5).

(16)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o programovanie a vykonávanie opatrení. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č 182/2011.

(17)

Vzhľadom na povahu takých vykonávacích aktov, najmä ich politicky orientovanú povahu a vplyv na rozpočet, by sa mal v zásade pri ich prijímaní uplatňovať postup preskúmania, s výnimkou prípadu opatrení s malým finančným rozsahom.

(18)

Komisia by mala bezodkladne prijať uplatniteľné vykonávacie akty vtedy, keď si to vyžadujú vážne a naliehavé dôvody v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa potreby rýchlej reakcie Únie.

(19)

Únia by sa mala usilovať o čo najefektívnejšie využitie dostupných zdrojov v snahe optimalizovať vplyv svojej vonkajšej činnosti. Malo by sa to dosiahnuť súdržnosťou a komplementárnosťou medzi nástrojmi Únie pre vonkajšiu činnosť, ako aj vytvorením synergií medzi týmto nástrojom, ďalšími nástrojmi Únie pre financovanie vonkajšej činnosti a ďalšími politikami Únie. Malo by to ďalej viesť k vzájomnému posilňovaniu programov vytvorených v rámci nástrojov pre financovanie vonkajšej činnosti.

(20)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(21)

Týmto nariadením sa na celú dobu jeho platnosti stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (6) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(22)

Je vhodné zosúladiť dobu platnosti tohto nariadenia s dobou platnosti nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (7). Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020,

a)

rýchlo prispievať k stabilite v krízovej situácii alebo v situácii vznikajúcej krízy prostredníctvom efektívnej reakcie navrhnutej s cieľom prispieť k zachovaniu, vytvoreniu alebo obnoveniu podmienok potrebných na riadne vykonávanie vonkajších politík a akcií Únie v súlade s článkom 21 Zmluvy o EÚ;

b)

prispievať k predchádzaniu konfliktom a zabezpečovaniu kapacity a pripravenosti na riešenie situácie pred vypuknutím krízy a po jej ukončení a budovanie mieru; a

c)

reagovať na osobitné globálne a nadregionálne hrozby pre mier, medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu.

a)

podpora demokracie a dobrej správy;

b)

ľudské práva a humanitárne právo vrátane práv detí a práv domorodých obyvateľov;

c)

nediskriminácia;

d)

rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien;

e)

predchádzanie konfliktom; a

f)

zmena klímy.

a)

naliehavé situácie, krízové situácie alebo situácie vznikajúcej krízy;

b)

situácie predstavujúce hrozbu pre demokraciu, verejný poriadok, ochranu ľudských práv a základných slobôd, či bezpečnosť a ochranu osôb, osobitne osôb vystavených rodovo motivovanému násiliu v nestabilných situáciách; alebo

c)

situácie, ktoré by mohli prerásť do ozbrojeného konfliktu alebo vážne destabilizovať danú tretiu krajinu alebo krajiny.

a)

podporu úsilia medzinárodných a regionálnych organizácií, štátnych aktérov a aktérov občianskej spoločnosti pri vytváraní dôvery, sprostredkovaní, dialógu a zmierení prostredníctvom poskytovania technickej a logistickej pomoci;

b)

podporu vykonávania rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti, a to najmä v nestabilných a konfliktných krajinách a v krajinách po skončení konfliktu;

c)

podporu vytvárania a fungovania dočasných správ stanovených v súlade s medzinárodným právom;

d)

podporu rozvoja demokratických, pluralitných štátnych inštitúcií vrátane opatrení na posilnenie úlohy žien v takýchto inštitúciách, účinnej civilnej správy a civilného dohľadu nad bezpečnostným systémom, ako aj opatrení na posilnenie kapacity orgánov presadzovania práva a justičných orgánov zapojených do boja proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a všetkým formám nezákonného obchodovania;

e)

podporu medzinárodných trestných súdov a vnútroštátnych súdov ad hoc, komisií pre pravdu a zmierenie a mechanizmov na právne urovnanie žalôb týkajúcich sa ľudských práv a na presadzovanie a rozhodovanie o majetkových právach stanovených v súlade s medzinárodnými normami pre oblasť ľudských práv a právny štát;

f)

podporu opatrení potrebných na začatie obnovy a rekonštrukcie kľúčovej infraštruktúry, obydlí, verejných budov a hospodárskych aktív a základných výrobných kapacít a ďalších opatrení na obnovenie hospodárskej činnosti, tvorbu pracovných miest a vytvorenie minimálnych podmienok potrebných pre udržateľný sociálny rozvoj;

g)

podporu civilných opatrení týkajúcich sa demobilizácie a reintegrácie bývalých účastníkov bojov a ich rodín do občianskej spoločnosti, a prípadne aj ich repatriácie, ako aj opatrení na riešenie situácie detských vojakov a žien zúčastňujúcich sa na bojoch;

h)

podporu opatrení na zmiernenie sociálneho vplyvu reštrukturalizácie ozbrojených síl;

i)

podporu opatrení, v rámci politík spolupráce Únie a ich cieľov, zameraných na riešenie sociálno-ekonomických dôsledkov nášľapných mín, nevybuchnutej munície alebo pozostatkov výbušného vojenského materiálu z vojny na civilné obyvateľstvo; činnosti financované na základe tohto nariadenia môžu okrem iného zahŕňať školenia o rizikách, detekciu a zneškodňovanie mín a s tým spojenú likvidáciu zásob;

j)

podporu opatrení, v rámci politík spolupráce Únie a ich cieľov, zameraných na boj proti nezákonnému používaniu a prístupu k strelným zbraniam, ručným a ľahkým zbraniam;

k)

podporu opatrení na zabezpečenie primeraného splnenia osobitných potrieb žien a detí v krízových situáciách a počas konfliktov vrátane ich vystavenia rodovo motivovanému násiliu;

l)

podporu rehabilitácie a opätovného začlenenia obetí ozbrojených konfliktov vrátane opatrení na riešenie osobitných potrieb žien a detí;

m)

podporu opatrení na podporu a ochranu dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, demokracie a právneho štátu a príslušných medzinárodných nástrojov;

n)

podporu sociálno-ekonomických opatrení v záujme presadzovania rovnoprávneho prístupu k prírodným zdrojom v krízovej situácii alebo v situácii vznikajúcej krízy vrátane budovania mieru a k ich transparentnému riadeniu;

o)

podporu opatrení na riešenie možných dôsledkov náhleho presunu obyvateľstva s významom pre politickú a bezpečnostnú situáciu vrátane opatrení na riešenie potrieb komunít hostiteľskej krajiny v krízovej situácii alebo v situácii vznikajúcej krízy vrátane budovania mieru;

p)

podporu opatrení v záujme propagácie rozvoja a organizácie občianskej spoločnosti a jej účasti na politickom procese vrátane opatrení na posilnenie úlohy žien v tomto procese a opatrení na podporu nezávislých, pluralitných a profesionálnych médií;

q)

podporu opatrení pri reakcii na prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré ohrozujú stabilitu, a na hrozby pre verejné zdravie spojené s pandémiami v prípade absencie alebo ako doplnok humanitárnej pomoci Únie a pomoci v oblasti civilnej ochrany.

a)

spadajú do všeobecného rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a osobitných cieľov stanovených v článku 1 ods. 4 písm. a);

b)

majú obmedzenú dĺžku trvania na obdobie stanovené v článku 7 ods. 2;

c)

za normálnych okolností by boli oprávnené v rámci iných nástrojov Únie na vonkajšiu pomoc alebo ďalších zložiek tohto nariadenia, ale kvôli potrebe rýchlej reakcie na situáciu by mali byť riešené v rámci opatrení pre krízové situácie alebo situácie vznikajúcej krízy.

a)

podporu včasného varovania a analýzy rizík konfliktu pri tvorbe politík a vykonávaní politík;

b)

uľahčenie a budovanie kapacít v oblasti budovania dôvery, mediácie, dialógu a zmierovania s osobitným zreteľom na vznikajúce napätia medzi komunitami;

c)

posilnenie kapacít v záujme účasti na civilných stabilizačných misiách a ich nasadzovania;

d)

zlepšenie obnovy po skončení konfliktov a po katastrofách s významom pre politickú a bezpečnostnú situáciu;

e)

obmedzovanie využívania prírodných zdrojov na financovanie konfliktov a podporu dodržiavania podmienok iniciatív ako je certifikačná schéma Kimberleyského procesu, najmä pokiaľ ide o zavádzanie účinných domácich kontrol produkcie a obchodu s prírodnými zdrojmi, zainteresovanými stranami.

a)

zahŕňajú prenos know-how, výmenu informácií a najlepších postupov, posúdenie rizík alebo hrozieb, výskum a analýzu, systémy včasného varovania, odborné školenia a poskytovanie služieb;

b)

prispievajú k ďalšiemu rozvoju štruktúrovaného dialógu o otázkach budovania mieru;

c)

môžu zahŕňať technickú a finančnú pomoc na vykonávanie činností na podporu budovania mieru a štátu.

a)

ohrozenie verejného poriadku, bezpečnosti a ochrany jednotlivcov, kritickej infraštruktúry a verejného zdravia;

b)

zmiernenie rizík a pripravenosť na ne, či už ide o riziká úmyselného, náhodného alebo prírodného pôvodu, týkajúce sa chemických, biologických, rádiologických a jadrových materiálov alebo látok.

a)

posilnenie kapacity orgánov presadzovania práva a justičných a civilných orgánov zapojených do boja proti terorizmu, boja proti organizovanej trestnej činnosti vrátane počítačovej kriminality a všetkým formám nezákonného obchodovania, ako aj do účinnej kontroly nezákonného obchodu a tranzitu;

b)

riešenie hrozieb týkajúcich sa kritickej infraštruktúry, ktorá môže zahŕňať medzinárodnú dopravu vrátane osobnej a nákladnej dopravy, energetických operácií a distribúcie energie a elektronických informácií a komunikačných sietí. Takéto opatrenia kladú osobitný dôraz na nadregionálnu spoluprácu a uplatňovanie medzinárodných noriem v oblastiach informovanosti o rizikách, analýzy zraniteľnosti, pripravenosti na núdzové situácie, výstrahy a zvládania následkov;

c)

zaistenie primeranej reakcie na závažné hrozby pre verejné zdravie vrátane náhlych epidémií s možným nadnárodným dosahom;

d)

riešenie globálnych a nadregionálnych účinkov zmeny klímy s možným destabilizujúcim vplyvom na mier a bezpečnosť.

a)

prioritou je nadregionálna spolupráca zahŕňajúca dve alebo viac tretích krajín, ktoré prejavili jasnú politickú vôľu riešiť vznikajúce problémy. Spolupráca v boji proti terorizmu sa môže uskutočňovať taktiež s jednotlivými krajinami, regiónmi alebo medzinárodnými, regionálnymi a subregionálnymi organizáciami;

b)

dôraz kladú predovšetkým na dobrú správu vecí verejných a sú v súlade s medzinárodným právom;

c)

v súvislosti s pomocou orgánom zapojeným do boja proti terorizmu, prioritou sú podporné opatrenia v oblasti rozvoja a posilnenia právnych predpisov týkajúcich sa boja proti terorizmu, vykonávanie a prax v oblasti finančného práva, colných predpisov a imigračného práva, rozvoj postupov presadzovania práva, ktoré spĺňajú najprísnejšie medzinárodné normy a sú v súlade s medzinárodným právom, posilnenie demokratickej kontroly a mechanizmov inštitucionálneho dohľadu a prevencia násilného radikalizmu;

d)

v súvislosti s pomocou týkajúcou sa problematiky drog, osobitná pozornosť sa venuje medzinárodnej spolupráci, ktorej cieľom je podporiť najlepšie postupy týkajúce sa zníženia dopytu, výroby a spôsobených škôd.

a)

podporu civilných výskumných činností ako alternatívy k výskumu v oblasti obrany;

b)

posilnenie bezpečnostných postupov týkajúcich sa civilných zariadení, kde sa skladujú citlivé chemické, biologické, rádiologické a jadrové materiály alebo látky, alebo kde sa takéto materiály alebo látky používajú v rámci civilných výskumných programov;

c)

podporu, v rámci politík spolupráce Únie a ich cieľov, vybudovania civilnej infraštruktúry a vypracovania príslušných civilných štúdií, ktoré sú potrebné pre demontáž, obnovu alebo zmenu spôsobu využívania zbrojných zariadení a lokalít, ak sa o nich vyhlásilo, že už nepatria do obranného programu;

d)

posilnenie kapacity príslušných civilných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na rozvoji a výkone účinnej kontroly nezákonného obchodovania s chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými materiálmi alebo látkami (vrátane vybavenia na ich výrobu alebo dodanie);

e)

vytváranie právneho rámca a inštitucionálnych kapacít na zavedenie a výkon účinných kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím vrátane opatrení regionálnej spolupráce;

f)

vypracovanie účinných opatrení v oblasti civilnej pripravenosti na katastrofy, núdzového plánovania, reakcie na krízu a kapacít pre nápravné opatrenia.

a)

opatrení výnimočnej pomoci a programov dočasnej reakcie uvedených v článku 7;

b)

tematických strategických dokumentov a viacročných orientačných programov uvedených v článku 8;

c)

ročných akčných programov, jednotlivých opatrení a osobitných opatrení;

d)

podporných opatrení.

a)

minimálne 70 percentuálnych bodov finančného krytia sa vyčlení na opatrenia, ktoré patria pod článok 3; a

b)

deväť percentuálnych bodov finančného krytia sa vyčlení na opatrenia, ktoré patria pod článok 4.