19.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/5

(1)

Nariadením (ES) č. 1995/2000 (2) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz roztokov močoviny a dusičnanu amónneho (ďalej len „UAN“) s pôvodom okrem iného v Rusku. Uvedené nariadenie sa bude ďalej uvádzať ako „pôvodné nariadenie“ a prešetrovanie, ktoré viedlo k opatreniam uloženým pôvodným nariadením, sa bude ďalej uvádzať ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Po preskúmaní pred uplynutím platnosti, ktoré sa začalo v septembri 2005 (ďalej len „preskúmanie pred uplynutím platnosti“), Rada prostredníctvom nariadenia (ES) č. 1911/2006 (3) obnovila tieto opatrenia na ich súčasnej úrovni na obdobie piatich rokov. Tieto opatrenia pozostávajú z osobitných ciel.

(3)

Žiadosť o preskúmanie týkajúce sa nového vývozcu (ďalej len „toto preskúmanie“) podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia podala spoločnosť Joint Stock Company Acron (ďalej len „žiadateľ“), vyvážajúci výrobca v Rusku. Žiadosť sa z hľadiska rozsahu obmedzila na dumping, pokiaľ ide o žiadateľa.

(4)

Žiadateľ tvrdil, že počas obdobia prešetrovania, na ktorom boli založené antidumpingové opatrenia, nevyvážal UAN do Únie, t. j. počas obdobia od 1. júna 1998 do 31. mája 1999 (ďalej len „obdobie pôvodného prešetrovania“), a že nie je prepojený so žiadnym z vyvážajúcich výrobcov UAN, ktorí podliehajú uvedeným antidumpingovým opatreniam. Žiadateľ ďalej tvrdil, že UAN začal vyvážať do Únie po skončení obdobia pôvodného prešetrovania.

(5)

Komisia preskúmala dôkazy prima facie predložené žiadateľom a považovala ich za dostatočné na odôvodnenie začatia preskúmania podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia. Po porade s poradným výborom a po tom, čo zástupcovia príslušného výrobného odvetvia Únie mali možnosť vyjadriť svoje pripomienky, Komisia začala nariadením (ES) č. 241/2009 (4) preskúmanie nariadenia (ES) č. 1911/2006 (ďalej len „platné opatrenia“), pokiaľ ide o žiadateľa.

(6)

Podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 241/2009 sa zrušilo antidumpingové clo vo výške 20,11 EUR/t uložené nariadením (ES) č. 1911/2006 na dovoz roztokov UAN vyrábaných a predávaných žiadateľom na vývoz do Únie. Súčasne bolo podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia colným orgánom nariadené, aby podnikli príslušné kroky na registráciu tohto dovozu.

(7)

Príslušným výrobkom, ktorý je predmetom tohto preskúmania, je ten istý výrobok ako v pôvodnom prešetrovaní, t. j. roztok močoviny a dusičnanu amónneho, kvapalné hnojivo, ktoré sa bežne používa v poľnohospodárstve, s pôvodom v Rusku (ďalej len „príslušný výrobok“); pozostáva zo zmesi močoviny, dusičnanu amónneho a vody. Príslušný výrobok sa v súčasnosti zaraďuje pod kód KN 3102 80 00.

(8)

Komisia oficiálne informovala žiadateľa, zástupcov vyvážajúcej krajiny a združenie výrobcov Únie o začatí preskúmania. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody na ich vypočutie, boli vypočuté.

(9)

Komisia zaslala žiadateľovi a jeho prepojeným spoločnostiam dotazníky, pričom vyplnené dotazníky jej boli doručené v lehotách stanovených na tento účel. Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu. Komisia vykonala overovacie návštevy v priestoroch žiadateľa a jeho prepojenej spoločnosti:

(10)

Obdobie revízneho prešetrovania týkajúce sa „nového vývozcu“ sa týkalo obdobia od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008 (ďalej len „ORP“).

(11)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že žiadateľ počas obdobia pôvodného prešetrovania nevyvážal príslušný výrobok a že do Únie začal vyvážať po skončení tohto obdobia.

(12)

Okrem toho bol žiadateľ schopný preukázať, že nebol prepojený so žiadnym z vývozcov ani z výrobcov v Rusku, ktorí podliehajú antidumpingovým opatreniam platným pre dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Rusku.

(13)

V tejto súvislosti sa potvrdilo, že žiadateľ by sa mal považovať za „nového vývozcu“ v súlade s článkom 11 ods. 4 základného nariadenia.

(14)

Žiadateľ nepredával príslušný výrobok na domácom trhu v Rusku. V prípade, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je možné použiť domáce ceny, musí sa použiť iný spôsob. V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia Komisia namiesto toho vypočítala vytvorenú normálnu hodnotu tak, ako je uvedené ďalej v texte.

(15)

Normálna hodnota bola vytvorená na základe výrobných nákladov, ktoré vznikli žiadateľovi, plus primeraná čiastka predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA náklady“) a ziskov v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(16)

Pokiaľ ide o výrobné náklady, je potrebné uviesť, že náklady na plyn tvoria hlavný podiel výrobných nákladov a značný podiel celkových nákladov na výrobu. V súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia sa preskúmalo, či sa náklady súvisiace s výrobou a predajom príslušného výrobku primerane odrazili v záznamoch žiadateľa.

(17)

Stanovilo sa, že domáce ceny plynu zaplatené žiadateľom boli mimoriadne nízke. Na ilustráciu možno uviesť, že sa pohybovali medzi jednou štvrtinou a jednou pätinou vývoznej ceny zemného plynu z Ruska. Z tohto hľadiska všetky dostupné údaje poukazujú na to, že domáce ceny plynu v Rusku boli regulovanými cenami, ktoré sú značne pod úrovňou trhových cien, ktoré sa platia na neregulovaných trhoch so zemným plynom. Keďže náklady na plyn sa primerane neodrazili v záznamoch žiadateľa, museli byť zodpovedajúcim spôsobom upravené. Vzhľadom na to, že v súvislosti s ruským domácim trhom neexistovali žiadne neskreslené ceny plynu a v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia ceny plynu museli byť stanovené „na akomkoľvek inom rozumnom základe vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov“.

(18)

Upravená cena bola založená na priemernej cene ruského plynu predaného na vývoz na nemecko-českej hranici (Waidhaus), bez nákladov na dopravu a upravená tak, aby odrážala miestne distribučné náklady. Waidhaus ako hlavný uzol pre predaj ruského plynu do Únie, ktorý je najväčším trhom pre ruský plyn a má ceny primerane odrážajúce náklady, možno považovať za reprezentatívny trh v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia.

(19)

Po zverejnení žiadateľ uviedol niekoľko tvrdení týkajúcich sa i) právneho základu vykonanej úpravy ceny plynu na jednej strane a ii) metodických postupov použitých pri úprave ceny plynu na strane druhej.

(20)

Žiadateľ tvrdil, že akákoľvek úprava ceny plynu zaplatenej na ruskom domácom trhu by bola neoprávnená, pretože jeho účtovné záznamy v plnej miere odrážali náklady spojené s výrobou príslušného výrobku v Rusku. Žiadateľ ďalej tvrdil, že v súlade s článkom 1 základného nariadenia musí byť normálna hodnota vždy stanovená so zreteľom na vyvážajúcu krajinu, a preto bolo v rozpore s uvedeným článkom založiť zistenia na informáciách od výrobcov v iných tretích krajinách.

(21)

Pokiaľ ide o tvrdenie žiadateľa týkajúce sa údajného porušenia článku 1 základného nariadenia, treba poznamenať, že v článku 1 sa iba opisuje všeobecný pojem dumpingu, ale podrobné pravidlá stanovenia dumpingu sú uvedené v článku 2 základného nariadenia. V článku 2 ods. 5 základného nariadenia sa ustanovuje možnosť použiť údaje z iných reprezentatívnych trhov vrátane tretej krajiny, ak sa náklady na výrobu a predaj výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, primerane neodrážajú v záznamoch príslušnej strany. Tvrdenie žiadateľa sa preto v tomto ohľade muselo zamietnuť.

(22)

Žiadateľ sa tiež odvolal na existenciu prirodzených konkurenčných výhod v Rusku, medzi ktoré patrí napríklad široká dostupnosť zemného plynu a priaznivé podmienky dodávky, čo by vysvetľovalo cenový rozdiel medzi zemným plynom predávaným na domácom trhu a jeho predajom na vývoz. Žiadateľ takisto tvrdil, že ceny ruského domáceho plynu pokrývali náklady.

(23)

Pokiaľ ide o existenciu prirodzených výhod, žiadateľ nespomenul skutočnosť, že domáce ceny zemného plynu sú v Rusku regulované a nemôžu sa preto považovať za ceny primerane odrážajúce cenu obvykle splatnú na trhoch s neskreslenými cenami. Žiadateľ takisto nepredložil žiadne dôkazy na podporu týchto tvrdení. Navyše, pokiaľ ide o náklady, aj keby ceny plynu zaplatené žiadateľom pokrývali jednotkové náklady na výrobu a predaj plynu vzniknuté jeho dodávateľovi, tvrdenie je irelevantné, pretože trhová cena plynu nevyhnutne nesúvisí s nákladmi na jeho výrobu a predaj. Tieto tvrdenia sa preto museli zamietnuť.

(24)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že prešetrovanie podľa základného nariadenia by sa nemalo vzťahovať na prípad subvencovania predchádzajúcich výrobkov. Treba poznamenať, že cieľom článku 2 ods. 5 základného nariadenia je určiť, či sa náklady spojené s výrobou a predajom podobného výrobku primerane odrážajú v záznamoch príslušnej strany. V tomto prípade to tak nebolo z dôvodov stanovených v odôvodnení 17. Tento prípad je odlišný od stanovenia existencie subvencovania, ktoré nebolo predmetom tohto prešetrovania. Tvrdenie žiadateľa sa preto muselo zamietnuť.

(25)

V tejto súvislosti žiadateľ takisto tvrdil, že aj keby existovali osobitné situácie na trhu v zmysle článku 2 ods. 3 základného nariadenia, vzťahovali by sa iba na trh s príslušným výrobkom ako takým, t. j. na UAN, a preto sa tieto situácie nemôžu rozšíriť na trhové podmienky predchádzajúceho výrobku. Avšak ako vyplýva z odôvodnenia 24, úprava cien zemného plynu bola uskutočnená na základe článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ktorým sa, ako sa uvádza v odôvodnení 21, inštitúcie výslovne oprávňujú na použitie nákladov na výrobu pochádzajúcich z iných reprezentatívnych trhov. Tvrdenie žiadateľa sa preto muselo zamietnuť.

(26)

Žiadateľ napokon tvrdil, že článok 2 ods. 5 základného nariadenia sa obmedzuje na preskúmanie zhody záznamov spoločnosti so všeobecne prijatými účtovnými zásadami príslušnej tretej krajiny a nevyžaduje sa v ňom, aby boli náklady v súlade s nákladmi na neregulovaných trhoch.

(27)

Treba poznamenať, že v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia je na výpočet nákladov na základe záznamov vedených vývozcom potrebné splniť dve požiadavky: i) záznamy sa musia viesť v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami príslušnej krajiny a ii) záznamy musia primerane odrážať náklady spojené s výrobou a predajom príslušného výrobku. Ak nie je druhá požiadavka splnená, tak ako je to v tomto prípade, pretože náklady sa neodrážajú v záznamoch, náklady sa musia upraviť. Tvrdenie žiadateľa sa preto muselo zamietnuť.

(28)

Žiadateľ tvrdil, že počas obdobia tohto prešetrovania ceny plynu značne kolísali a že normálna hodnota by sa mala stanoviť skôr na mesačnom (alebo aspoň štvrťročnom) než ročnom základe.

(29)

Treba poznamenať, že hoci ceny plynu počas ORP kolísali, tieto kolísania sa nepovažovali za výnimočné ani za osobitne dôležité. Trh so zemným plynom je určite vo všeobecnosti charakterizovaný dosť významnými cenovými kolísaniami. Žiadateľ nebol schopný preukázať, že existovali nejaké osobitné okolnosti a že cenové kolísania počas ORP boli výrazne väčšie ako obvyklé kolísania. Preto neexistoval žiaden dôvod odchýliť sa od metodiky použitej v prešetrovaní, ktoré viedlo k platným opatreniam. Po druhé informácie, na základe ktorých mali byť podľa žiadateľa stanovené normálne hodnoty, boli dostupné iba čiastočne, pretože potrebné informácie od spoločností v USA, napríklad v súvislosti s PVA nákladmi a ziskom, boli dostupné iba na ročnej báze. Aj keď by sme súhlasili s tvrdením žiadateľa, z tohto dôvodu by žiaden zmysluplný výpočet mesačných a štvrťročných hodnôt nebol možný. Tvrdenie žiadateľa sa preto muselo zamietnuť.

(30)

Žiadateľ tiež tvrdil, že Waidhaus nie je vhodným referenčným trhom vzhľadom na údajne nekonkurenčné stanovovanie ceny plynu v Nemecku a na vzťahy medzi stranami, a tento faktor je spojený so vzorcom na výpočet ceny v zmluvách o vývoze plynu z Ruska.

(31)

Je potrebné uviesť, že údajné nekonkurenčné stanovovanie domácich cien plynu v Nemecku sa v každom prípade považovalo za irelevantné, pretože by sa týkalo iba cien, za ktoré nemeckí distribútori plynu predávajú plyn na domácom trhu, a preto vôbec nie je spojené s cenou, za ktorú sa vyvážaný plyn z Ruska predáva vo Waidhause. Tvrdenie žiadateľa, že etablovaní nemeckí prevádzkovatelia nie sú motivovaní vyjednávať nízke ceny za plyn dovážaný z Ruska vo Waidhause, je len predpoklad bez akýchkoľvek faktických súvislostí a dôkazov. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(32)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že keby sa použila vývozná cena vo Waidhause, od ceny vo Waidhause by sa malo odpočítať ruské vývozné clo vzťahujúce sa na všetok dovoz, pretože nevzniklo na domácom trhu.

(33)

Trhová cena vo Waidhause, ktorý sa považoval za reprezentatívny trh v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia, je cena po odpočítaní vývozných daní a nie cena pred odpočítaním týchto daní. Z hľadiska kupujúceho je relevantná cena, ktorú musí zaplatiť vo Waidhause, a z tohto hľadiska je irelevantné, aký percentuálny podiel uvedenej ceny predstavuje vývozná daň a aký percentuálny podiel sa platí dodávateľovi plynu. Na druhej strane sa dodávateľ plynu bude vždy snažiť maximalizovať svoju cenu a preto účtuje najvyššiu cenu, akú sú zákazníci ochotní zaplatiť. Vzhľadom na to, že táto cena je vždy oveľa vyššia ako jeho náklady na výrobu, čo umožňuje dodávateľovi plynu dosahovať vysoké zisky, trhová cena nie je primárne ovplyvnená výškou vývoznej dane, ale cenou, ktorú je trh ochotný zaplatiť. Dospelo sa preto k záveru, že neskreslenou cenou určovanou trhom je cena zahŕňajúca vývoznú daň a nie cena bez tejto dane. Preto sa tvrdenia žiadateľa v tejto súvislosti zamietli.

(34)

V tejto súvislosti žiadateľ takisto tvrdil, že prirážka miestneho distribútora by sa nemala započítať do vývoznej ceny vo Waidhause. Neposkytol však vysvetlenie a ani nepreukázal, prečo by podľa neho bola takáto úprava pre miestneho distribútora neprimeraná. Usúdilo sa, že vzhľadom na to, že domáci zákazníci kupovali plyn od miestnych dodávateľov, bolo nutné predpokladať, že budú musieť zaplatiť miestne distribučné náklady, ktoré nie sú ako také zahrnuté do neupravenej ceny vo Waidhause. Usúdilo sa preto, že táto úprava bola neoprávnená a tvrdenie žiadateľa sa preto zamietlo.

(35)

PVA náklady a zisk sa nemohli stanoviť na základe prvej vety úvodného odstavca článku 2 ods. 6 základného nariadenia, pretože žiadateľ nepredával podobný výrobok na domácom trhu v Rusku. Článok 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia sa nemohol uplatniť, pretože predmetom prešetrovania je iba žiadateľ. Neuplatnil sa ani článok 2 ods. 6 písm. b), pretože pre výrobky patriace do tej istej všeobecnej kategórie výrobkov je zemný plyn tiež nepochybne najdôležitejšou surovinou, a preto je veľmi pravdepodobné, že výrobné náklady by sa z dôvodov uvedených v odôvodnení 17 museli tiež upraviť. V rámci tohto preskúmania neboli k dispozícii žiadne informácie umožňujúce riadne určiť takúto úpravu a stanoviť PVA náklady a príslušné ziskové rozpätia pri predaji týchto výrobkov po takejto úprave. PVA náklady a zisk sa preto stanovili podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia na základe primeranej metódy.

(36)

Keďže ruský domáci trh s výrobkami tej istej všeobecnej kategórie je veľmi malý, informácie sa museli získať z iných reprezentatívnych trhov. V tejto súvislosti sa zohľadnili verejne dostupné informácie týkajúce sa hlavných spoločností pôsobiacich v obchodnom odvetví dusíkatých hnojív. Zistilo sa, že príslušné údaje od severoamerických (najmä z USA) výrobcov by boli na účely prešetrovania najvhodnejšie vzhľadom na veľkú dostupnosť spoľahlivých a úplných verejných finančných informácií od kótovaných spoločností v tomto regióne sveta. Okrem toho sa ukázalo, že severoamerický trh má značný objem predaja na domácom trhu a značnú úroveň hospodárskej súťaže zo strany domácich aj zahraničných spoločností. PVA náklady a zisk sa preto stanovili na základe váženého priemeru PVA nákladov a zisku od troch severoamerických výrobcov, ktorí sa považujú za najväčšie spoločnosti v odvetví hnojív, pokiaľ ide o ich severoamerický predaj tej istej všeobecnej kategórie výrobkov (dusíkaté hnojivá). Títo traja výrobcovia sa považovali za zástupcov obchodu s dusíkatými hnojivami a ich PVA náklady a zisk za reprezentatívne náklady toho istého druhu nákladov, ktoré obvykle vynaložia spoločnosti úspešne pôsobiace v tomto obchodnom segmente. Okrem toho neexistuje žiadny náznak svedčiaci o tom, že suma zisku stanovená týmto spôsobom presahuje zisk, ktorý obvykle dosahujú ruskí výrobcovia z predaja výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na ich domácom trhu.

(37)

Po zverejnení žiadateľ vzniesol námietky voči skôr opísanej metodike s tvrdením, že použité ziskové rozpätie je neprimerané a príliš vysoké, najmä v porovnaní so ziskovým rozpätím použitým v predchádzajúcich antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa toho istého výrobku. Žiadateľ tvrdil, že rok 2008, na základe ktorého boli stanovené PVA náklady a zisky, bol na trhu USA výnimočný, keďže ceny plynu značne kolísali a ceny hnojív boli príliš vysoké, čo mimoriadne zvýšilo mieru ziskov výrobcov v USA.

(38)

Vo všeobecnosti sa týmto preskúmaním potvrdilo, že v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia nedošlo k zmene okolností, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od metodiky použitej v prešetrovaní, ktoré viedlo k platným opatreniam. V prvom rade sa zistilo, že ziskové rozpätia dosiahnuté tými istými výrobcami v USA pred rokom 2008 boli podobné ako ziskové rozpätia dosiahnuté v roku 2008. Po druhé aj keby boli ziskové úrovne v roku 2008 odlišné od ziskových úrovní v predchádzajúcich rokoch, v trhovej ekonomike je normálne, že sa náklady, ceny a zisky časom menia. Po tretie trh so zemným plynom je vo všeobecnosti charakterizovaný ako nestály. Porovnaním úrovní cien plynu na trhoch v USA a vo Waidhause v roku 2008 s predchádzajúcimi rokmi sa nezistil žiadny odlišný trend, ktorý by bol dôvodom príliš vysokých ziskov na trhu v USA. Na základe uvedeného sa usudzuje, že neexistovali žiadne dôvody na odchýlenie sa od metodiky opísanej v odôvodnení 36.

(39)

Žiadateľ navyše tvrdil, že test týkajúci sa primeranosti ziskového rozpätia uvedený v článku 2 ods. 6 písm. c) sa neuplatnil, pretože ziskové rozpätie presahuje zisk zvyčajne dosahovaný ostatnými vývozcami alebo výrobcami, pokiaľ ide o výrobky tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny pôvodu v zmysle článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(40)

Žiadateľ neposkytol žiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia. Keďže toto preskúmanie bolo obmedzené na určenie dumpingu, pokiaľ ide o žiadateľa, neboli k dispozícii žiadne informácie týkajúce sa ostatných výrobcov v Rusku. Zatiaľ čo treba poznamenať, že náklady na plyn vzniknuté žiadateľovi museli byť zamietnuté zo skôr uvedených dôvodov, vlastná miera ziskovosti udaná žiadateľom na úrovni spoločnosti v súvislosti s výrobkami predávanými na domácom trhu po úpravách týkajúcich sa mimoriadnych ziskov a strát v súvislosti s finančnými aktivitami je rádovo rovnaká ako miera ziskovosti výrobcov v USA. Za týchto okolností neexistujú žiadne dôvody usudzovať, že použité ziskové rozpätie by presahovalo zisk spravidla dosahovaný ostatnými vývozcami alebo výrobcami, pokiaľ ide o výrobky tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny pôvodu v zmysle článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(41)

Výrobné odvetvie Únie vznieslo námietky voči skôr uvedenému prístupu so zreteľom na určenie PVA nákladov a ziskov a tvrdilo, že sa mali použiť žiadateľove vlastné PVA náklady. V článku 2 ods. 6 základného nariadenia sa však stanovuje, že výška PVA nákladov a ziskov môže vychádzať len zo skutočných údajov vzťahujúcich sa na výrobu a predaj príslušného vyvážajúceho výrobcu, keď bol tento predaj uskutočnený v bežnom obchodnom styku. Ako sa uvádza v odôvodneniach 35 a 36, v tomto prípade to tak nebolo, pretože žiadateľ neuskutočnil žiadny predaj podobného výrobku na domácom trhu v Rusku. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(42)

Vývozná cena sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, t. j. na základe ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej za výrobok pri predaji na vývoz z vyvážajúcej krajiny do Únie.

(43)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa primerane zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce cenu a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V súvislosti s tým sa vykonali úpravy v prípade rozdielov v nákladoch na dopravu, manipuláciu, nakladanie a pomocných nákladoch a nepriamych daniach a prípadne v províziách a podporili sa overenými dôkazmi.

(44)

Vývozný predaj žiadateľa počas ORP sa uskutočňoval prostredníctvom spoločnosti Agronova, prepojenej obchodnej spoločnosti so sídlom v USA. Prešetrovaním sa ukázalo, že funkcie prepojenej spoločnosti sa obmedzujú výlučne na hľadanie zákazníkov a vyjednávanie predajných zmlúv. Overením sa zistilo, že účty spoločnosti Agronova neodrážali v plnej miere všetky jej operácie a existovali náznaky toho, že hoci spoločnosti neboli vyplácané žiadne provízie týkajúce sa transakcií, za svoje činnosti bola kompenzovaná inými formami. Z týchto dôvodov sa funkcie spoločnosti Agronova považovali za podobné funkciám obchodného zástupcu pracujúceho na báze provízií. Vývozná cena bola preto upravená o teoretickú províziu zodpovedajúcu bežnej prirážke obchodníka v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(45)

Žiadateľ tvrdil, že vývozná cena sa nemala upraviť o teoretickú províziu v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, pokiaľ ide o predaj uskutočnený prostredníctvom jeho prepojenej spoločnosti v USA, pretože táto spoločnosť údajne vykonávala funkcie totožné s funkciami plne integrovaného oddelenia vývozného predaja, a preto by sa nemala považovať za obchodného zástupcu pracujúceho na báze provízií.

(46)

Táto skutočnosť sa nemohla potvrdiť v rámci tohto prešetrovania, ktorým sa preukázalo, že pokiaľ ide o funkcie a spôsob, akým je prepojená spoločnosť kompenzovaná za svoje činnosti zo strany žiadateľa, prepojená spoločnosť by sa mala považovať skôr za obchodného zástupcu pracujúceho na báze provízií.

(47)

Dumpingové rozpätie sa stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia.

(48)

Toto porovnanie poukázalo na dumpingové rozpätie 22,9 %, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici, clo nezaplatené.

(49)

Je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia a ako je uvedené v odôvodnení 49 nariadenia (ES) č. 1995/2000 sa konečné clo v pôvodnom prešetrovaní stanovilo na úrovni zisteného rozpätia ujmy, ktoré bolo nižšie ako dumpingové rozpätie, pretože sa zistilo, že takéto nižšie clo by bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by clo stanovené v tomto preskúmaní nemalo byť vyššie ako rozpätie ujmy.

(50)

V tomto čiastočnom predbežnom preskúmaní sa nemôže stanoviť individuálne rozpätie ujmy, pretože sa obmedzuje na preskúmanie dumpingu, pokiaľ ide o žiadateľa. Dumpingové rozpätie stanovené v tomto preskúmaní sa preto porovnalo s rozpätím ujmy, ktoré sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní. Keďže rozpätie ujmy bolo nižšie ako dumpingové rozpätie zistené v tomto prešetrovaní, konečné antidumpingové clo by sa malo uložiť žiadateľovi na úrovni rozpätia ujmy zistenej v pôvodnom prešetrovaní.

(51)

Pokiaľ ide o formu opatrenia, usudzovalo sa, že zmenené a doplnené antidumpingové clo by malo mať rovnakú formu ako clá uložené nariadením (ES) č. 1995/2000. Aby sa zabezpečila efektívnosť opatrení a aby sa zabránilo cenovej manipulácii, bolo vhodné uložiť clá vo forme osobitnej sumy za tonu. V dôsledku toho by antidumpingové clo, ktoré sa má uložiť na dovoz príslušného výrobku vyrábaného a predávaného žiadateľom na vývoz do Únie, vypočítané na základe rozpätia ujmy stanoveného v pôvodnom prešetrovaní a vyjadreného ako osobitná suma za tonu, malo byť 20,11 EUR za tonu.

(52)

Z hľadiska uvedených zistení sa antidumpingové clo vzťahujúce sa na žiadateľa vyberá spätne odo dňa začatia preskúmania dovozu príslušného výrobku, ktorý podliehal registrácii podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 241/2009.

(53)

Žiadateľ a ostatné strany boli informovaní o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo znovu uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz roztokov UAN s pôvodom okrem iného v Rusku, a vyrábaných a predávaných na vývoz do Únie žiadateľom a spätne vyberať toto clo na dovoz podliehajúce registrácii. Všetky strany mali možnosť predložiť svoje pripomienky.

(54)

Toto preskúmanie nemá vplyv na dátum uplynutia opatrení uložených nariadením (ES) č. 1911/2006 podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(55)

Po konečnom zverejnení žiadateľ ponúkol záväzok v súlade s článkom 8 základného nariadenia. Žiadateľ uviedol, že ponuka bude vychádzať z primeraného očakávania, že niektoré z jeho tvrdení uvedené po konečnom zverejnení budú prijaté a budú viesť k najnižšej dovoznej cene prijateľnej pre žiadateľa. Keďže žiadne z pripomienok vznesených žiadateľom sa nepovažovali za oprávnené a keďže sa zdá, že žiadateľ nemá záujem ponúknuť najnižšiu dovoznú cenu založenú na úrovni odstránenia ujmy stanovenej v pôvodnom prešetrovaní, žiadna ďalšia podrobná analýza ponuky záväzku na účely jeho prijatia sa nepovažovala za potrebnú,