—

zrušil rozhodnutia Európskej komisie, ktoré obsahujú jej listy zo 7. februára 2022, 8. februára 2022, 16. marca 2022 a 31. marca 2022, ktoré sa týka započítania pohľadávok z dôvodu denných penále uložených uznesením podpredsedníčky Súdneho dvora z 20. septembra 2021 (Česká republika/Poľsko, C-121/21 R, EU:C:2021:752) za obdobie od 20. septembra 2021 do 17. januára 2022,

—

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci Komisie a porušení článkov 101 a 102 v spojení s článkom 98 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (1) z dôvodu použitia postupu uhradenia pohľadávok započítaním, hoci tieto pohľadávky prestali existovať. Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia nemala na prijatie napadnuté rozhodnutia právny základ v situácii, keď účinky uznesenia z 20. septembra 2021 zanikli so spätným účinkom po uzavretí dohody medzi poľskou a českou vládou, vzdaní sa všetkých nárokov zo strany oboch strán a výmaze veci C-121/21 (2) z registra Súdneho dvora.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 296 ZFEÚ a článku 41 ods. 2 písm. c) ZFEÚ a článku 47 Charty základných práv EÚ z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia pri prijatí napadnutých rozhodnutí neuviedla odôvodnenie požadované Zmluvou a judikatúrou Súdneho dvora, pokiaľ ide o právny základ uhradenia pohľadávok, ktorý bol uplatnený v týchto rozhodnutiach.