Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti

[COM(2020) 474 final]

(2021/C 220/17)

Spravodajca:	Dumitru FORNEA
Pomocný spravodajca:	Michal PINTÉR

Konzultácia	Európska komisia, 23. 9. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	28. 10. 2020
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v sekcii	5. 3. 2021
Prijaté v pléne	25. 3. 2021
Plenárne zasadnutie č.	559
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	258/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Oznámenie Európskej komisie predstavuje krok vpred a poskytuje jasný plán s iniciatívami a opatreniami, ktoré sa majú prijať na úrovni EÚ, a preto EHSV odporúča, aby Európsky parlament a Rada podporili tento prístup na zlepšenie odolnosti EÚ v oblasti kritických surovín.

1.2.

EHSV je presvedčený, že opatrenia navrhované Európskou komisiou môžu prispieť k bezpečnosti dodávok kritických surovín, a tým k zachovaniu a rozvíjaniu priemyselnej a technologickej základne v EÚ. Okrem toho môžu podporiť základné spôsobilosti v oblasti výskumu a vývoja, ktoré nám umožňujú realizovať ambiciózne ciele v rámci Európskej zelenej dohody a zároveň zabezpečovať nové stále a dôstojné pracovné miesta a súčasne spravodlivú transformáciu v spoločenstvách zasiahnutých priemyselnými zmenami.

1.3.

EHSV plne podporuje zelenú transformáciu energetického sektora a považuje ťažbu surovín potrebných na zavedenie zelených technológií za zásadný krok. Tieto suroviny, ako sú kovy a nerasty, sú základnými prvkami vytvárania stabilnej infraštruktúry na dodávku vodíka alebo ekologickej elektrickej energie. Výroba ekologických druhov energie a nosičov ekologických druhov energie umožní dekarbonizáciu ťažobného a spracovateľského priemyslu, čím sa vytvorí situácia prospešná pre všetkých.

1.4.

Prieskum je vysoko riziková činnosť, ktorou sa významne zvyšujú kapitálové náklady. Zníženie rizika prostredníctvom záruk za úvery a režimov odpisovania môže výrazne podporiť investície. Medzi ďalšie daňové stimuly patria daňové úľavy a štátna pomoc. Tieto mechanizmy sa v odvetví ťažby a spracovania bežne využívajú na celom svete, ale v EÚ vo všeobecnosti nie. V Európe však existuje výnimka – Fínsko, ktoré zaviedlo národnú podporu vo forme rizikových fondov. Podobné iniciatívy by sa mali zaviesť na európskej úrovni.

1.5.

EHSV so zreteľom na súčasné najlepšie postupy, techniku a technológiu, ktoré tvoria základ, navrhuje, aby EÚ vypracovala zjednodušený postup povoľovania banských činností. Napríklad iné kritické infraštruktúry, ako sú siete obnoviteľných zdrojov energie a ďalšie kritické infraštruktúry, už pripravili podmienky na zvýšenie dôvery v zefektívnené procesy. Zjednodušený proces nemá vplyv na výsledok žiadneho rozhodovacieho procesu, ale jeho cieľom je zlepšiť včasnosť, predvídateľnosť a transparentnosť procesov environmentálneho preskúmania a povoľovania v prípade projektov v oblasti infraštruktúry, ktoré sa realizujú touto metódou.

1.6.

EHSV považuje za mimoriadne dôležité, aby existovali primerané finančné nástroje na uľahčenie zelenej transformácie v sektoroch ťažby a spracovania rúd. Zároveň je nevyhnutné (napr. prostredníctvom programu Horizont 2020) investovať do recyklácie kritických a strategických surovín.

1.7.

EHSV sa už stotožnil s dôležitosťou obehovosti pre hospodárstvo EÚ. V obehovom hospodárstve je nevyhnutné uzatvoriť cyklus toku materiálov v Európe. Preto by sa vývoz odpadu obsahujúceho hodnotné materiály, ktorých spracovanie v EÚ by mohlo pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ, mal dôkladne posúdiť a mal by sa uskutočniť iba v prípade, ak je to užitočné z hľadiska udržateľnosti. EHSV preto podporuje rýchlu a efektívnu revíziu existujúcich nástrojov, ako je napríklad nariadenie o preprave odpadu.

1.8.

EHSV považuje návrh na zmapovanie potenciálnych dodávok druhotných kritických surovín zo zásob v EÚ a odpadov z EÚ za kľúčové opatrenie na zlepšenie odolnosti EÚ v oblasti surovín. Vyzývame preto Komisiu, aby toto zmapovanie stanovila za prioritu a vykonala ho do konca roka 2021 namiesto v súčasnosti plánovaného termínu do roku 2022.

1.9.

EHSV sa domnieva, že je potrebné odstrániť prekážky v právnych predpisoch a nariadeniach týkajúce sa domáceho použitia a prepravy druhotných surovín. Je však potrebné dôkladne monitorovať a zohľadňovať otázky životného prostredia, bezpečnosti a ochrany zdravia v súvislosti s obchodovaním s nebezpečnými tokmi takýchto materiálov. Musí sa nájsť rovnováha medzi prísnymi a rýchlymi postupmi, aby sa nebránilo domácej preprave, recyklácii a opätovnému použitiu druhotných surovín. Existuje množstvo príkladov, v ktorých možnostiam recyklácie bránia formality (1).

1.10.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité do metodiky používanej na pravidelné posudzovanie zoznamu kritických nerastov začleniť nové rozmery. Mali by sa vymedziť vhodné kritériá na kontrolu toho, či sú globálne dodávateľské reťazce týchto druhov surovín v súlade s etickými zásadami, aby sa mohol posúdiť „etický rozmer“. Tieto zásady by mali zohľadňovať UDHR (2), UNGP (3) vrátane základných pracovných práv MOP, Deklaráciu MOP o základných zásadách a právach pri práci, ktorá obsahuje základné pracovné normy a deklaráciu o nadnárodných podnikoch (4), ako aj ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja (5). Okrem toho by sa mala brať do úvahy situácia v oblasti obchodu a celosvetového trhu so surovinami, čím by sa zlepšilo posudzovanie obchodných podmienok spojených s jednotlivými surovinami. Súčasný prístup metodiky posudzovania prekážok obchodu je veľmi hrubým ukazovateľom. Mala by sa lepšie zohľadňovať existencia prekážok obchodu a oligopolov.

1.11.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebná koordinácia národných systémov vzdelávania, odbornej prípravy, rekvalifikácie a certifikácie s cieľom zaistiť a vyčleniť dostatočné kapacity na prípravu odborníkov v oblastiach, ktoré prispievajú k posilneniu odolnosti v oblasti kritických a strategických surovín. EÚ musí zlepšiť prípravu odborníkov v súlade so zrýchleným vývojom digitálnej revolúcie a poskytnúť profesionálne príležitosti tým, ktorí sa podieľajú na zaisťovaní bezpečnosti dodávok a spracovania nerastov, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie vyspelých ekonomík.

1.12.

EHSV v súvislosti s politikami na posilnenie odolnosti v oblasti kritických a strategických surovín poukazuje na význam dostupnosti technologických a priemyselných kapacít v EÚ pre nahradenie týchto nerastov v prípade pretrvávajúceho nedostatku. Je potrebné posilniť úlohu príslušných európskych inštitúcií pri plánovaní významných a trvalých investícií do výskumno-vývojových programov s cieľom objaviť nové materiály a postupy na zabezpečenie odôvodnenej náhrady.

1.13.

EHSV žiada Európsku komisiu, aby presvedčivo a s rešpektom zohľadnila potreby a ambície rozvojových krajín dodávajúcich suroviny tým, že povzbudí a podporí podniky, ktoré jednoznačne fungujú na základe rešpektovania hospodárskych, sociálnych a ekologických záujmov týchto krajín a ich obyvateľstva. Komisia by mala vytvoriť model „partnerských podmienok“, ktorý bude podporovať dôveru, stálosť, bezpečnosť, spoľahlivosť a vzájomný rešpekt v spoločnom záujme obchodných partnerov.

1.14.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité rozšíriť definíciu a paradigmu kritických surovín. Tradične sa kritické suroviny chápu ako materiály pochádzajúce hlavne z ťažobného priemyslu. Je to príliš úzke vymedzenie, ktoré obmedzuje rast v oblasti ekologických zdrojov energie. V súčasnosti sa materiály na báze dreva môžu účinne využívať v oveľa väčšom rozsahu ako v minulosti. Ide o oblasť, ktorá rýchlo napreduje: od textilu po nové technológie v oblasti ľahších a ekologicky vhodnejších batérií. Biohospodárstvo má jedinečné možnosti, ako zvýšiť odolnosť hospodárstva EÚ a geopolitickú stabilitu nášho kontinentu. Využívanie obnoviteľných materiálov by zároveň pomohlo zmierniť zmenu klímy, keďže umožňuje udržiavať fosílne emisie v zemi a vytvárať ekologickú odolnosť voči odvetviam fosílnych palív.

2.   Kontext

2.1.

Odvetvie surovín poskytuje približne 350 000 pracovných miest v EÚ, ale existuje viac ako 30 miliónov pracovných miest v nadväzujúcich výrobných odvetviach, ktoré sú závislé od spoľahlivého a neobmedzeného prístupu k nerastným surovinám. V roku 2018 sa závislosť EÚ od dovozu kovov pohybovala v rozmedzí od 75 % do 100 % podľa druhu kovu a viac ako polovicu energetických potrieb EÚ pokrýva čistý dovoz. Ceny surovín sú mimoriadne nestále a suroviny predstavujú najväčší podiel vstupných nákladov v priemysle (6). Odvetvia v EÚ, ktoré sú závislé od surovín, však napriek tomu priniesli pridanú hodnotu 206 miliárd EUR (7).

2.2.

Svetová banka predpokladá, že dopyt po kovoch a nerastoch sa bude úmerne zvyšovať v súlade s ambíciami v oblasti klímy. Podľa predpovede OECD sa celosvetové využívanie materiálov do roku 2060 zdvojnásobí. Očakáva sa, že miera využívania kovov vzrastie o 150 % zo súčasných 8 miliárd ton na 20 miliárd ton v roku 2060. OECD takisto predpovedá, že zvýšením objemu využívania materiálov a postupov ich ťažby a spracovania sa s vysokou pravdepodobnosťou zvýši tlak na zdroje planéty a ohrozí rast v oblasti blahobytu. To môže spôsobiť environmentálne a sociálne problémy, znečistenie, stratu biodiverzity a úbytok pôdy atď.

2.3.

EÚ produkuje menej ako 5 % svetovej produkcie nerastných surovín. Samotná Čína dodáva 66 % hotových lítiových batérií. EÚ dodáva menej ako 1 %. EÚ produkuje menej ako 1 % svetového objemu palivových článkov a 1 % surovín na výrobu veternej energie (8). Čína má z hľadiska fotovoltických komponentov kvázi monopolné postavenie. EÚ dodáva 1 % fotovoltických zostáv na báze kremíka. Pre odvetvie robotiky je relevantných 44 materiálov, z ktorých EÚ produkuje iba 2 % a Čína dodáva 52 %.

2.4.

Úspech v transformácii hospodárstva EÚ a dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy do rokov 2030 a 2050 závisí od zabezpečenia udržateľných dodávok kritických a strategických surovín. Nerasty, kovy a progresívne materiály majú zásadný význam pre čistú energiu, zelené technológie a mobilitu. Bez nich dôjde k oneskoreniu v zavádzaní a pokroku v oblasti čistých a digitálnych technológií, ako aj v uplatňovaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. EÚ musí konať s cieľom znížiť svoju závislosť od dovozu, diverzifikovať rozšíriť svoje dodávateľské reťazce a investovať do recyklačných zariadení. V prípade neúspechu bude ohrozené zachovanie európskych pracovných miest a priemyselných odvetví.

3.   Opatrenia Komisie v oblasti surovín

3.1.

Európska komisia vo svojom oznámení Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti z 3. septembra 2020 predstavila desať opatrení na podporu bezpečnej a udržateľnej dodávky surovín. V oznámení sa zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť otvorenú strategickú autonómiu v EÚ týmito prvkami: diverzifikáciou dodávateľov z krajín mimo EÚ; znížením nadmernej závislosti prostredníctvom obehovosti a efektívneho využívania zdrojov a domácej ťažby a spracovania surovín; zvýšením kapacity domácich dodávok; vytvorením odolných dodávateľských reťazcov pre priemyselné ekosystémy EÚ; posilnením udržateľných a zodpovedných dodávok; vytvorením Aliancie pre suroviny a programov v oblasti výskumu a vývoja; zvýšením možností financovania; zlepšovaním ťažobných zručností; zvýšením prieskumných kapacít; posúdením vplyvu na životné prostredie; podporovaním medzinárodného obchodu a partnerstiev.

3.2.

Vydaním oznámenia Komisie Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu11. marca 2020 sa zdôraznil význam vytvorenia trhu s druhotnými surovinami a zohľadnenia etického získavania surovín a bezpečnosti dodávok.

3.3.

V oznámení Komisie z 10. marca 2020Nová priemyselná stratégia pre Európu sa vyzdvihol význam všetkých priemyselných hodnotových reťazcov v EÚ. Zabezpečená dodávka čistej a cenovo dostupnej energie a surovín je kľúčovým krokom k zníženiu priemyselnej uhlíkovej stopy, a tým k urýchleniu transformácie.

3.4.

Dňa 11. decembra 2019 predstavila Komisia svoje oznámenie o Európskej zelenej dohode. Ide o novú stratégiu rastu EÚ zameranú na transformáciu súčasného hospodárstva na konkurencieschopné, klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje. V oznámení sa zdôrazňuje význam strategickej bezpečnosti prístupu k zdrojom s cieľom realizovať zelenú dohodu. Transformácia si bude vyžadovať udržateľné dodávky všetkých surovín potrebných pre čisté a digitálne technológie.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV víta a podporuje úsilie a opatrenia Európskej komisie v oblasti posilnenia bezpečnosti dodávok surovín. Stanoviská prijaté za posledných 15 rokov poradným výborom EHSV pre priemyselné zmeny, ako aj spolupráca s Komisiou v tejto oblasti potvrdzujú záujem organizovanej občianskej spoločnosti EÚ o ďalší rozvoj európskeho partnerstva v oblasti surovín a jej odhodlanie v tomto smere.

4.2.

V tejto súvislosti je potrebné vypracovať konkrétnejšie návrhy a opatrenia na zabezpečenie pokroku k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti, ktoré sa predpokladajú v oznámení Európskej komisie o kritických surovinách. Okrem toho vyzývame Komisiu, aby zvážila vhodné opatrenia v súvislosti so všetkými surovinami, ktoré sú relevantné pre priemysel a hospodárstvo EÚ, aby sa predišlo ďalšej závislosti.

4.3.

Iniciatíva v oblasti surovín, ktorú zaviedla Európska komisia v roku 2008, otvorila cestu štruktúrovaným a koordinovaným krokom na úrovni príslušných európskych inštitúcií s cieľom zvýšiť informovanosť európskych občanov o potrebe zaistiť bezpečnosť dodávok kritických a strategických surovín pre európske priemyselné odvetvia, ako aj umožniť konkrétne opatrenia v tejto súvislosti na úrovni EÚ a členských štátov.

4.4.

Európska technologická platforma pre udržateľné zdroje nerastných surovín (oficiálne uznaná v roku 2008), európske partnerstvo pre inovácie v oblasti surovín (2012), Európsky inovačný a technologický inštitút – Suroviny (2015), Európska aliancia pre batérie (2017), Európska aliancia pre suroviny (september 2020) alebo každoročné aktivity v rámci Týždňa surovín EÚ predstavujú úspešné iniciatívy Komisie a dôležité pracovné nástroje Európskej únie v jej trvalom úsilí o technologické, legislatívne a administratívne riešenia potrebné na prijatie súdržného akčného plánu EÚ v oblasti surovín. Tieto iniciatívy sa však mohli zintenzívniť a EHSV vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila činnosť, výsledky a účinnosť uvedených platforiem aliancie a aby mu pravidelne (ročne) poskytovala výsledky týchto posúdení. Ako zástupcovia občianskej spoločnosti musíme byť informovaní o tom, či tento prístup skutočne prináša hmatateľné výsledky, pokiaľ ide o pokrok a dosiahnutie cieľa odolnosti v oblasti surovín.

4.5.

Oznámenie Komisie má v prvom rade európsku perspektívu, ktorá je úplne pochopiteľná, keďže ústrednou otázkou je dodávka surovín pre európske hospodárstvo. EHSV sa však domnieva, že Európska komisia by mala zohľadniť potreby a záujmy ľudí a hospodárstiev krajín, z ktorých sa majú suroviny vyvážať do Európy, najmä pri častom informovaní o „európskych hodnotách“, „globálnej zodpovednosti“ a globálnych „cieľoch udržateľného rozvoja“. Je tiež dôležité vziať do úvahy, že krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré nie sú členmi EÚ, sú bohaté na nerastné zdroje, takže aj týmto krajinám by mali byť dostupné stratégie v oblasti surovín, strategické partnerstvá a finančné nástroje na ekologickú transformáciu ťažobného odvetvia.

4.6.

Cieľ zvýšiť odolnosť EÚ v oblasti kritických a strategických surovín je neoddeliteľne spojený s úsilím EÚ o zachovanie významnej priemyselnej a technologickej základne, ktorá drží krok s digitálnou revolúciou a globálnymi výzvami v oblasti zmeny klímy a ochrany životného prostredia. Je veľmi dôležité, aby EÚ bola v tomto procese úspešná. EHSV už zdôraznil, že „solárne panely, veterné elektrárne a batérie sú pre náš nový priemyselný model zásadné. Vyžadujú si však aj suroviny, ktoré majú pod kontrolou naši konkurenti na medzinárodnej scéne. Priemyselná politika musí ísť ruka v ruke so spoľahlivou obchodnou a zahraničnou politikou, ktorá zas musí zabezpečovať prístup k týmto zdrojom“ (9).

4.7.

Surovinová politika musí spolu s ostatnými politikami pozitívne prispievať k zabezpečeniu dodávok pre európske priemyselné odvetvia, uspokojovaniu dopytu po produktoch a službách EÚ, k ochrane životného prostredia a obmedzovaniu vplyvu ľudských činností na klímu a k vytváraniu dôstojných pracovných miest. Tieto hospodárske, environmentálne a sociálne prínosy by sa mali rovnomerne rozdeliť v celej EÚ. Je dôležité zamerať sa nielen na suroviny, ktoré sú podľa metodiky navrhnutej Európskou komisiou klasifikované ako „kritické“. Za strategicky dôležité by sa mali uznať aj suroviny, ktoré sú základnou súčasťou mnohých dodávateľských hodnotových reťazcov a pri dobývaní a ťažbe ktorých sa tiež získavajú kritické suroviny.

4.8.

Neustály a predvídateľný dopyt EÚ po kritických a strategických surovinách je základnou podmienkou posilnenia domácich a svetových obchodných vzťahov a dodávateľských reťazcov. Keďže dopyt po surovinách neustále rastie, EÚ by mala aj naďalej zvyšovať svoju schopnosť získavať zdroje na domácom aj medzinárodnom trhu. Spoľahlivosť a predvídateľnosť v dodávateľských reťazcoch sú kľúčom k zachovaniu priemyselnej výroby a súvisiacej infraštruktúry v členských štátoch, sú však aj nevyhnutným predpokladom posilnenia odolnosti EÚ, pokiaľ ide o kritické suroviny.

4.9.

Potreba kritických a strategických surovín je jedným z ukazovateľov, ktoré nám umožňujú posúdiť a stanoviť typ priemyselnej výrobnej kapacity EÚ, ako aj potreby v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, rekvalifikácie, celoživotného vzdelávania a certifikácie, ktoré by sme mali v EÚ zachovávať, aby sme zvládli svetovú hospodársku súťaž a predchádzali nielen závislosti od určitých surovín, ale aj podriadenosti v oblasti inovácií, výskumu a technologického vývoja.

4.10.

Technologická a priemyselná kapacita na nahradenie kritických surovín sa považuje za nevyhnutný predpoklad pre posilnenie odolnosti, ale nie je možné ju dosiahnuť v krátkom časovom období a bez značných a stálych investícií do výskumu a vývoja s cieľom objavovať nové materiály. V porovnaní s dynamickým vývojom v Číne by sa dalo povedať, že odolnosť EÚ v súvislosti s kritickými surovinami možno posilniť realizáciou ambicióznych projektov na prepojenie a modernizáciu transeurópskych dopravných a energetických infraštruktúr a infraštruktúr informačných a komunikačných technológií (IKT). To všetko možno dosiahnuť v kontexte Európskej zelenej dohody. Zachová sa tak dostatočne vysoký dopyt po týchto surovinách v EÚ, ktorým sa stabilizujú globálne dodávateľské reťazce, čo povedie k prílivu nových investícií, a to nielen do priemyselných odvetví, ktoré tieto materiály spracúvajú, ale aj do výskumno-vývojových programov zameraných na nahrádzanie kritických surovín.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1.

Oznámenie Európskej komisie predstavuje krok vpred a poskytuje jasný plán s iniciatívami a opatreniami, ktoré sa majú prijať na európskej úrovni, a preto EHSV odporúča, aby Európsky parlament a Rada podporili tento prístup na zlepšenie odolnosti EÚ v oblasti kritických surovín.

5.2.

Investície do udržateľnej ťažby síce vytvárajú dodávky, pracovné miesta a hospodársky pokrok, ale musia tiež zabezpečiť zlepšenia v sociálno-ekonomickej a environmentálnej oblasti na základe sociálnej zodpovednosti podnikov. Kľúčovou otázkou je, ako dosiahnuť rovnováhu medzi podporou udržateľnej ťažby v Európe a zabezpečením prijatia širokou verejnosťou. Mimoriadne dôležité je zvyšovanie informovanosti občanov.

Európska zelená dohoda, ciele v oblasti klímy do rokov 2030 a 2050 a dopyt po surovinách

5.3.

Čisté a obehové hospodárstvo je prísľubom zníženia našej závislosti od dovážaných materiálov a energie, zníženia negatívneho vplyvu EÚ na zdravie a životné prostredie, vytvorenia budúcich hospodárskych modelov a väčšieho počtu pracovných miest na miestnej úrovni. Takisto pomôže zlepšiť sebestačnosť a vyriešiť problémy s odolnosťou v súvislosti s globálnymi dodávateľskými reťazcami, ktoré odhalila pandémia COVID-19. EHSV už požadoval jasnú stratégiu, aby sa EÚ stala „svetovým lídrom v oblasti obehového hospodárstva a čistých technológií. Bude pracovať na tom, aby dekarbonizovala energeticky náročné priemyselné odvetvia.“ (10)

5.4.

V oznámení Komisie sa neuvádza ani nerozoberá hlbokomorská ťažba (11), ani v ňom nie je snaha zmeniť vnímanie, že ťažobný priemysel nie je ekologický. V niektorých prípadoch však „ekologický“ je vďaka udržateľným postupom ťažby.

5.5.

Komisia naznačuje, že banský odpad je bohatý na kritické suroviny a môže byť základom nových hospodárskych činností. Nejasná je však úroveň potrebných investícií, ako aj miera prijatia takýchto opatrení verejnosťou. Hospodárske príležitosti vyplývajúce z kritických surovín v banskom odpade súvisia nielen s lokalitami ťažby uhlia, ale aj iných rúd, ako je železo, zinok alebo nikel.

5.6.

Zvyšovanie kapacity v oblasti recyklácie, ťažby a spracovania kovov je nevyhnutné pre vývoj ekologických a čistých technológií potrebných na zelenú energetickú transformáciu a v širšom rozsahu aj na zelenú transformáciu priemyslu. Zhodnocovanie strategických a kritických materiálov je kľúčové, a preto je potrebné zaviesť inovačné technológie na triedenie a spracovanie odpadu. Obidve možnosti získavania surovín na úrovni EÚ – ťažbu aj opätovné použitie – treba náležite podporovať a financovať.

Zoznam kritických surovín EÚ – metodika posudzovania

5.7.

Na základe nového technologického vývoja by sa každé dva roky mala vykonať revízia zoznamu kritických surovín v EÚ. Európska komisia uvádza monitorovanie opatrení predložených v súčasnom návrhu. Počas tohto obdobia sú potrebné posúdenia vplyvu s možnosťou zmeny/regulácie.

5.8.

Komisia v tomto oznámení zdôrazňuje, že pravidelne posudzovaný zoznam kritických surovín je dôležitý aj pri podpore udržateľného a zodpovedného získavania surovín. Metodika používaná pri pravidelnom posudzovaní tohto zoznamu by sa preto mala prehodnotiť s ohľadom na dodržiavanie UDHR (12), UNGP (13) vrátane základných pracovných práv MOP, Deklaráciu MOP o základných zásadách a právach pri práci, ktorá obsahuje základné pracovné normy, a deklaráciu o nadnárodných podnikoch (14), ako aj ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja (15).

5.9.

Riziká porušovania ľudských práv vrátane porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním v globálnych hodnotových reťazcoch (16) alebo ničenia životného prostredia v krajinách, ktoré sú potenciálnymi producentmi, sa musia účinne zohľadniť v metodike pravidelného posudzovania zoznamu kritických surovín. Preto treba nájsť vhodné kritériá a zahrnúť ich do metodiky posudzovania. To je prvoradé vzhľadom na to, že komisár EÚ pre spravodlivosť pracuje na smernici o povinnej náležitej starostlivosti, ktorá má byť predložená v prvej polovici roka 2021.

5.10.

Kritické suroviny sa vo všeobecnosti chápu ako materiály pochádzajúce z ťažobného priemyslu, zahŕňajú však oveľa rozsiahlejšie spektrum. Napríklad materiály na báze dreva sa môžu účinne využívať v oveľa väčšom rozsahu ako v minulosti. Ide o oblasť, ktorá rýchlo napreduje: od textilu po nové technológie v oblasti ľahších a ekologicky vhodnejších batérií. Okrem toho má biohospodárstvo jedinečné možnosti, ako zvýšiť odolnosť hospodárstva EÚ a geopolitickú stabilitu nášho kontinentu. Využívanie obnoviteľných materiálov by zároveň pomohlo zmierniť zmenu klímy a umožnilo udržiavať fosílne emisie v zemi a vytvárať ekologickú odolnosť voči odvetviam fosílnych palív.

Mapovanie surovín EÚ

5.11.

Návrh na zmapovanie potenciálnych dodávok druhotných kritických surovín zo zásob v EÚ a odpadov z EÚ je kľúčovým opatrením na zlepšenie odolnosti EÚ v oblasti surovín. Komisia preto musí toto zmapovanie stanoviť za prioritu a vykonať ho do konca roka 2021 namiesto v súčasnosti plánovaného termínu do roku 2022, čím dostupné údaje sprístupní zainteresovaným stranám a občanom.

5.12.

Vzhľadom na súčasný nedostatok prehľadu a informácií o dostupnosti druhotných surovín v rámci EÚ sa ako prioritné opatrenie musia sledovať sektorovo špecifické aj medziodvetvové toky strategických a kritických materiálov, a to vrátane využívania digitálnych nástrojov a nástrojov veľkých dát.

Ťažba, súvisiace zručnosti a spoločenská oprávnenosť vykonávania činností

5.13.

Činnosti spojené s ťažbou a dobývaním surovín sú nevyhnutné z hľadiska znižovania ohrozenia dodávok, napríklad pri zabezpečovaní materiálov na zavádzanie nízkouhlíkových technológií a v poľnohospodárstve a na zvyšovanie odolnosti výrobných hodnotových reťazcov. Európske odvetvie nerastných surovín môže zabezpečiť dostupnosť základných surovín potrebných pre súčasné a budúce technológie na vytvorenie klimaticky neutrálneho obehového hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje a je orientované na služby a dobré životné podmienky, pričom bude získavať suroviny udržateľným a zodpovedným spôsobom.

5.14.

Ťažba v Európe sa navyše v porovnaní s krajinami mimo EÚ realizuje podľa najvyšších environmentálnych a sociálnych noriem. Priemysel v Európe sa zaviazal významne prispievať k zmierňovaniu zmeny klímy: nielenže neustále skúma metódy dekarbonizácie s cieľom efektívne a účinne uspokojiť neustále sa zvyšujúci dopyt po zdrojoch, ale zároveň umožňuje zlepšovať environmentálne vlastnosti ďalších hospodárskych činností.

5.15.

Faktom je, že v rozvojových krajinách existuje veľmi málo príkladov takého vývozu surovín, ktorý by stimuloval udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, z ktorého by mali prospech široké vrstvy obyvateľstva. Naopak, táto situácia so sebou často prináša sociálne vykorisťovanie a znečisťovanie životného prostredia, pričom z nej profitujú len niektorí.

5.16.

Suroviny musia slúžiť nielen na zaručenie hospodárskej prosperity v Európe, ale musia byť aj základom udržateľného, t. j. sociálne a environmentálne kompatibilného hospodárskeho rozvoja v krajinách pôvodu. V tomto zmysle by sa EÚ mala stať proaktívnou a jasne podporovať všetky predstaviteľné snahy spoločností, ktoré prechádzajú od predchádzajúcej politiky jednostranného zabezpečenia čo najlacnejších surovín smerom k novému prístupu „strategického partnerstva“. Takéto strategické partnerstvo musí spravodlivo zohľadňovať hospodárske, sociálne a ekologické potreby a záujmy krajín, ktoré sú dodávateľmi, aj krajín, ktoré sú odberateľmi surovín, a podporovať a propagovať taký sociálno-ekonomický rozvoj v krajinách pôvodu, o ktorom si samy rozhodnú. Vytvorením „partnerských podmienok“ možno dosiahnuť vysokú úroveň dôvery, stálosti, bezpečnosti a spoľahlivosti v obchodných vzťahoch v spoločnom záujme a na základe vzájomného rešpektu.

5.17.

Vždy je potrebné porovnávať miestne environmentálne problémy s výhodami, ktoré by takéto projekty mohli priniesť pri riešení širších európskych a celosvetových problémov s CO2, ako je napríklad dopyt po väčšom množstve medi. Takéto vyváženie by malo byť súčasťou uprednostňovania projektov v oblasti ťažby v Európe. Toto uprednostňovanie by malo zahŕňať aj regionálne hospodárske hľadiská.

5.18.

Nestačí mať prístup k surovinám, ak EÚ nemá moderné spracovateľské zariadenia. Komisár Breton uviedol, že „v prípade kritických surovín je cieľom mať na začiatku budúceho desaťročia európske kapacity na ťažbu a rafináciu surovín“. To nie je dostatočne ambiciózne. EHSV preto odporúča, aby EÚ podporila okamžité investície a spoločné regulované stimuly pre investorov. Na urýchlenie „strategickej autonómie“ Európy, pokiaľ ide o kritické suroviny, by sa malo zvážiť vytvorenie európskeho partnerstva (Horizont Európa) alebo dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu. Takýto dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu by sa mal vzťahovať na celý dodávateľský reťazec kritických surovín: od posudzovania domácich zdrojov nerastných surovín cez ťažbu, tavenie, transformáciu, recykláciu až po zmenu účelu použitia. Pokiaľ ide o batérie, vytvorenie plne integrovaného domáceho hodnotového reťazca vzácnych zemín skutočne bude mať kľúčový význam pre realizáciu súbežnej digitálnej a ekologickej transformácie.

5.19.

V Európe prebiehajú štyri kľúčové priemyselné projekty v oblasti udržateľnej ťažby a spracovania v celkovej hodnote takmer 2 miliardy EUR. Očakáva sa, že do roku 2025 pokryjú 80 % našej potreby lítia v odvetví výroby batérií. Tieto projekty by mohli byť inšpiráciou z hľadiska pokrytia ďalších surovín nevyhnutných pre európske hodnotové reťazce v mnohých ďalších strategických odvetviach.

5.20.

V priemysle sa už využíva automatizácia, digitalizácia, technológia blockchainu a umelá inteligencia, je však potrebné preskúmať využitie programu Copernicus na identifikáciu nových lokalít ťažby surovín a monitorovanie environmentálnej stopy. EHSV už navyše odporúčal „vypracovať regulačný plán EÚ na riešenie výzev, ktoré prináša digitálna transformácia surovinového odvetvia, zaoberajúci sa témami, ako je kybernetická bezpečnosť, umelá inteligencia, automatizácia, viacúrovňové riadenie a ťažba z morí a kozmického priestoru“ (17).

5.21.

Mali by sa vyvinúť nové metódy ťažby, zhodnocovania a výroby, ktoré by mali spĺňať najvyššie environmentálne a sociálne normy. Využívanie zdrojov zo skládok a banských odkalísk v EÚ predstavuje potenciálny zdroj kritických surovín. Špecialisti na životné prostredie medzitým naliehajú, aby do procesu rozhodovania o budúcich lokalitách ťažby boli zapojené miestne komunity.

5.22.

Banské zručnosti možno využiť pri ťažbe kovov a nerastov prípadne aj v tých istých regiónoch. Mechanizmus pre spravodlivú transformáciu pomôže uhoľným regiónom a regiónom s vysokými emisiami CO2 prostredníctvom udržateľného financovania infraštruktúry dostupného v rámci programu InvestEU. Je však potrebný čas a stimuly pre investorov, rovnako ako právne predpisy o rýchlejších postupoch udeľovania povolení (riešením by mohlo byť nariadenie EÚ). Sociálne normy a normy v oblasti životného prostredia a udržateľnosti sú kľúčovými požiadavkami pre všetky budúce projekty EÚ.

5.23.

Jedným z hlavných predpokladov účinných politík miestneho obsahu pri vytváraní väčšieho počtu ekologickejších a lepšie platených pracovných miest v krajinách bohatých na nerastné suroviny je dostupnosť požadovaných zručností a schopností na uspokojenie požiadaviek priemyslu počas celého životného cyklu bane. Je tiež nevyhnutné vyvinúť nové zručnosti a prispôsobiť existujúce zručnosti, aby bolo možné rýchlo reagovať na technologické zmeny. V posledných štúdiách sa potvrdil pravdepodobný vplyv nových technológií na povahu pracovných miest, pričom sa poukázalo na to, že v ťažobnom sektore sa budú vyžadovať nové zručnosti nielen v nových povolaniach, ale aj v tých súčasných, pretože súčasné prevádzkové pracovné miesta sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú musieť prispôsobiť automatizácii. Prepúšťaniu by sa malo zabrániť pomocou sociálneho dialógu, rekvalifikáciou pracovníkov a zabezpečením prístupu k novým pozíciám a pracovným miestam vytvoreným v rámci nových technológií a recyklačných procesov.

5.24.

Vzdelávanie, odborná príprava, rekvalifikácia a certifikácia majú nesmierny význam pre budúcnosť odvetvia a je dôležité, aby boli predmetom sociálneho dialógu, pričom nadobudnutie potrebných zručností si vyžaduje čas a financovanie. Špeciálne odbory ako geológia, hutníctvo a baníctvo by sa mohli vyučovať aj na vysokoškolskom stupni.

Investície

5.25.

Prieskum je vysoko riziková činnosť, ktorou sa významne zvyšujú kapitálové náklady. Zníženie rizika prostredníctvom záruk za úvery a režimov odpisovania môže výrazne podporiť investície. Medzi ďalšie daňové stimuly patria daňové úľavy a štátna pomoc. Tieto mechanizmy sa v odvetví ťažby a spracovania na celom svete bežne využívajú, v EÚ ale nie.

5.26.

Musí sa vyvinúť a navrhnúť efektívny systém finančných stimulov s cieľom podporiť ekologické zmeny v odpadovom priemysle. Okrem toho by sa mali ukladať sankcie za neprimerané používanie cenných zdrojov z odpadu.

5.27.

Posilnenie schopnosti EÚ účinne prekonávať colné a necolné prekážky obchodu, a to aj v oblasti dumpingu a verejného obstarávania, ktoré zaviedli naši medzinárodní partneri, je nevyhnutné na zabezpečenie rovnakých podmienok v oblasti obchodu so surovinami.

5.28.

V Európe sú potrebné značné investície do výskumu a vývoja, aby si udržala vedúce postavenie v globálnych hodnotových reťazcoch. Je dôležité držať krok s ostatnými hospodárskymi mocnosťami, čo si vyžaduje dôslednú koordináciu nástrojov rôznych politík vrátane novej priemyselnej stratégie a obchodnej politiky EÚ. Vykonávanie nariadenia o preverovaní priamych zahraničných investícií je na ochranu strategických hodnotových reťazcov EÚ čoraz dôležitejšie.

5.29.

EÚ musí venovať osobitnú pozornosť monitorovaniu svetových trhov so surovinami, ako aj vývoju strategických dodávateľských reťazcov. Spoľahlivé a úplné informácie musia prichádzať od všetkých členských štátov a zainteresovaných strán prostredníctvom štandardizovaných formátov vykazovania údajov.

5.30.

Investície spoločností EÚ do ťažby, spracovania a recyklácie súvisiace s ekologickou transformáciou musia podporovať úsilie v odvetví o zapojenie sa do transformácie a pokroku pri dosahovaní cieľov v oblasti klimatickej neutrality (18). Toto odvetvie by malo ťažiť z jednoduchého prístupu k udržateľnému financovaniu, ale len vtedy, keď jeho plánované investície, plány výskumu a vývoja a projekty priemyselnej transformácie preukážu jasné dodržiavanie cieľov v oblasti klímy, plnú a produktívnu zamestnanosť, udržateľný hospodársky rast a dôstojnú prácu pre všetkých. EHSV vo svojom predchádzajúcom stanovisku už uviedol, že „udržateľný rast by sa mal vzťahovať na environmentálny, hospodársky a sociálny rozmer a rozmer riadenia v rámci vyváženého, globálneho a komplexného prístupu zosúladeného so všetkými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody o zmene klímy, a to stanovením minimálnych prierezových podmienok, ktoré nemožno nahradiť“. (19)

5.31.

Okrem toho by sa ťažobné projekty, ktoré vykazujú rovnaké záväzky, mali podporovať a stimulovať aj v rámci dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu a projektov spoločného záujmu. Hodnotenie prínosu takýchto investícií a projektov sa zameria aj na identifikáciu akejkoľvek environmentálne klamlivej reklamy alebo zavádzajúcich informácií.

Obchod a medzinárodný rozmer

5.32.

Čína dnes zabezpečuje 98 % dodávok prvkov vzácnych zemín do EÚ. Vstupujeme do éry veľkej geopolitickej hospodárskej súťaže, preto má rozvinutie účinnej hospodárskej diplomacie na úrovni EÚ kľúčový význam, aby sa zabezpečil prístup k diverzifikovaným dodávateľom a zároveň sa investovalo do možností opätovného použitia a recyklácie. V tejto súvislosti EHSV trvá na tom, aby sa nadviazali strategické partnerstvá s podobne zmýšľajúcimi národmi v multilaterálnom rámci s cieľom zabrániť tomu, aby prerušenia dodávok (niekedy politicky motivované) viedli k stagnácii v sofistikovaných priemyselných hodnotových reťazcoch v EÚ.

5.33.

Posilnenie úlohy eura ako medzinárodnej a referenčnej meny je zásadné pri predchádzaní nestálosti cien a zmenšovaní závislosti zainteresovaných strán v EÚ od amerického dolára. Európska komisia by mala hľadať spôsoby, ako dostupnými nástrojmi hospodárskej diplomacie a obchodnej politiky podporiť obchodovanie s kritickými surovinami v eurách. V tejto súvislosti vítame oznámenie Európskej komisie s názvom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti (20).

5.34.

Vývoz druhotných surovín musí byť povolený len vtedy, ak to má zmysel z hľadiska udržateľnosti. EÚ by sa však mala usilovať o zmenu pravidiel hry a umožnenie vývozu odpadu obsahujúceho cenné suroviny, iba ak je to užitočné z hľadiska udržateľnosti. Presnejšie povedané by k vývozu tohto druhu odpadu malo dôjsť iba vtedy, ak sú v mieste určenia environmentálne a sociálne normy a opatrenia na zmiernenie vplyvu na klímu rovnocenné s normami EÚ.

5.35.

Musí sa posilniť medzinárodná spolupráca v rámci OECD, OSN, WTO a G20 s ohľadom na budúcu udržateľnosť odvetvia a záujem EÚ o zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám. Pre európske zainteresované strany je nevyhnutné zabezpečiť rovnaké podmienky v porovnaní s ostatnými časťami sveta. EÚ musí využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii vrátane obchodných dohôd a strategických partnerstiev, aby vytvorila podmienky na uľahčenie vzniku spoločných podnikov EÚ v tretích krajinách s bohatými zdrojmi, najmä v Afrike a Južnej Amerike, pričom vždy musí brať do úvahy zodpovedné získavanie surovín a najlepšie postupy v oblasti obchodného správania. Integrácia krajín západného Balkánu do dodávateľského reťazca EÚ je takisto nevyhnutná.

---

(1)  Napríklad rôzne členské štáty používajú rozdielne klasifikačné metódy na hodnotenie nebezpečných vlastností odpadu. Tým sa vytvára zbytočná byrokracia – príliš veľa dokumentov, zdĺhavé procesy, nesúlad medzi orgánmi – a zbytočná záťaž v dôsledku finančnej záruky súvisiacej s prepravou odpadu, ktorá závisí od klasifikácie odpadu.

(2)  Všeobecná deklarácia ľudských práv

(3)  Hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv.

(4)  Tripartitná deklarácia o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky.

(5)  Ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(6)  Hodnotiaca tabuľka EÚ pre suroviny za rok 2018.

(7)  Zdroj: Euromines.

(8)  Medzinárodný panel pre zdroje v rámci programu OSN pre životné prostredie.

(9)  Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 108.

(10)  Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 108.

(11)  Úlohou Medzinárodného orgánu pre morské dno je legálne a prakticky umožniť ťažbu na morskom dne.

(12)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(13)  https://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf.

(14)  Pozri poznámku pod čiarou č. 4.

(15)  Pozri poznámku pod čiarou č. 5.

(16)  Global Value Chains, GVC.

(17)  Ú. v. C 429, 11.12.2020, s. 37.

(18)  Správa spoločnosti McKinsey How the European Union could achieve net-zero emissions at net-zero cost, 3. decembra 2020: „Dosiahnutie nulovej bilancie by si počas nasledujúcich 30 rokov vyžadovalo investície v odhadovanej výške 28 biliónov EUR do čistých technológií a techník“. „[…] Z tohto 5,4 bilióna EUR by sa približne 1,5 bilióna EUR investovalo do stavebníctva (29 %), 1,8 bilióna EUR do energetiky (33 %), 410 miliárd EUR do priemyslu (8 %), 76 miliárd EUR do poľnohospodárstva (približne 1 %) a 32 miliárd EUR do dopravy (menej ako 1 %). Približne 1,5 bilióna EUR (28 %) by bolo určených na financovanie infraštruktúry na zlepšenie prenosu a distribúcie energie vo všetkých odvetviach.“

(19)  ECO/456, Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 73).

(20)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, COM(2021) 32 final, 19. januára 2021, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52021DC0032.