Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Správa o stave energetickej únie za rok 2020 podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy

[COM(2020 950 final)]

a

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Celoúnijné posúdenie národných energetických a klimatických plánov: Stimulácia zelenej transformácie a podpora hospodárskej obnovy vďaka integrovanému energetickému a klimatickému plánovaniu

[COM(2020) 564 final]

(2021/C 220/04)

Spravodajca:TBL

Lutz RIBBE

Konzultácia	Európska komisia, 11. 11. 2020 a 27. 11. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	9. 3. 2021
Prijaté v pléne	24. 3. 2021
Plenárne zasadnutie č.	559
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	236/4/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Na Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) urobila dojem dôkladnosť a presnosť, s akou Komisia dokumentuje a hodnotí vývoj energetickej únie. Spôsob, akým boli vypracované a vyhodnotené národné energetické a klimatické plány (NEKP), ukazuje, že riadenie energetickej únie funguje.

1.2.

EHSV s úľavou konštatuje, že aj keď niektoré členské štáty zjavne za cieľmi zaostávajú, energetické a klimatické ciele na rok 2020 sa vo všeobecnosti podarilo dosiahnuť. Nesmie to však viesť k spokojnosti. Ciele na nasledujúcich 30 rokov, počnúc súčasným desaťročím od roku 2020, sú oveľa ambicióznejšie. Tempo transformácie sa musí výrazne zvýšiť, nemala by sa však pri tom prehliadať sociálna a hospodárska situácia v jednotlivých členských štátoch. V opačnom prípade by bola ohrozená sociálna akceptácia investícií a reforiem zameraných na urýchlenie energetickej transformácie. Energetická transformácia je ohrozená aj vtedy, ak politika sľubuje účasť veľkých častí spoločnosti, ale v skutočnosti tento sľub neberie vážne a nerealizuje ho.

1.3.

O to dôležitejšie je teda zamerať sa nielen na globálne ciele (v oblasti klímy), ale aj na konkrétne ciele, ktoré si stanovila Komisia v rámcovej stratégii odolnej energetickej únie a v balíku opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov. V tejto súvislosti sú výsledky oveľa horšie.

1.4.

Najdôležitejším cieľom, ktorý Komisia uviedla v rámcovej stratégii, je ten, že občania by mali byť „v srdci energetickej únie“. Vo svojom oznámení o stave energetickej únie sa Komisia vôbec nezmieňuje o tom, do akej miery sa tento cieľ podarilo dosiahnuť, ani o stratégiách, ktoré v budúcnosti prijme na jeho dosiahnutie. To je pre EHSV úplne neprijateľné.

1.5.

Komisia sa vo svojom hodnotení domnieva, že v NEKP členských štátov sa rozvoju energie pre občanov nevenuje dostatočná pozornosť. To je znepokojujúce. Je sklamaním, že jedinou reakciou Komisie je veľmi všeobecná výzva adresovaná členským štátom. Ak sa ambiciózne ciele, napríklad ciele stanovené v balíku opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov a v rámcovej stratégii pre energetickú úniu, nebudú dôsledne plniť, bude to mať negatívny vplyv nielen na energetickú úniu. V stávke je aj dôveryhodnosť európskej politiky ako celku.

1.6.

Z tohto dôvodu sa EHSV domnieva, že Komisia by v budúcich správach mala podrobnejšie analyzovať mieru a kvalitu vykonávania, dodržiavania a presadzovania tretieho energetického balíka v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o to, ako plánujú dosiahnuť, aby boli „občania v srdci energetickej únie“. V minulosti sa vykonávanie predpisov v energetike oneskorilo a často to nebolo na prospech občanov.

1.7.

Kriticky treba posudzovať aj ďalšie tri ciele energetickej únie: zníženie energetickej závislosti znížením dovozu energie, odstránenie dotácií na zdroje energie škodlivé pre klímu a životné prostredie a prevzatie vedúcej úlohy v oblasti obnoviteľných energií, energetickej efektívnosti a elektromobility. Ani jeden z týchto troch cieľov nebol dosiahnutý, ako vyplýva z oznámení Komisie. Dôvody sa však neuvádzajú. Takisto sa nespomínajú ponaučenia, ktoré si treba vziať z týchto neúspechov, ani ďalšie kroky, napríklad v súvislosti s Fondom obnovy.

1.8.

EHSV sa domnieva, že NEKP členských štátov poukazujú na nedostatočnú súdržnosť európskej energetickej politiky. EHSV sa navyše domnieva, že väčšina NEKP je príliš nešpecifická, najmä pokiaľ ide o dôležité otázky energetickej bezpečnosti a spravodlivej transformácie (just transition).

1.9.

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby pri posudzovaní NECP venovala väčšiu pozornosť primeranosti stratégií spravodlivej transformácie a hodnotila pri tom najmä dosahovanie týchto cieľov: — uľahčenie zmeny zamestnania, — podpora zamestnancov, ktorí prídu o zamestnanie v dôsledku dekarbonizácie (zaniknuté pracovné miesto by sa malo minimálne nahradiť iným rovnocenným pracovným miestom), — boj proti energetickej chudobe a kompenzácia regresívnych distribučných účinkov, a — využívanie regionálneho hospodárskeho potenciálu vyplývajúceho z obnoviteľných zdrojov energie a nových foriem účasti a participácie na výrobe elektrickej energie.

2.   Všeobecné pripomienky k dokumentom Komisie

2.1.

Komisia 25. februára 2015 predložila svoje oznámenie s názvom „Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“ (1). V tejto stratégii sa zaoberala nasledujúcimi cieľmi: — energetická bezpečnosť vrátane zníženia závislosti od dovozu energie, — plne integrovaný európsky trh s energiou, — udržateľné, nízkouhlíkové hospodárstvo šetrné ku klíme, — výskum, inovácie a konkurencieschopnosť s cieľom umožniť Európe stať sa svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, — európski pracovníci kvalifikovaní pre energetický systém budúcnosti, — dôvera investorov založená na cenových signáloch, ktoré odrážajú dlhodobé potreby a politické ciele.

2.2.

Čo je však najpodstatnejšie, ako v tom čase uviedla Komisia, je vízia energetickej únie, „v ktorej srdci je občan“ a v ktorej „občania preberajú zodpovednosť za prerod energetického systému, vďaka novým technológiám platia menej za energie a aktívne sa zúčastňujú na trhu“, a ktorá „chráni zraniteľných odberateľov“. Okrem toho uviedla účasť zainteresovaných strán na formovaní energetickej únie ako prioritu a sociálne spravodlivú transformáciu ako základnú zásadu pri riadení energetickej transformácie.

2.3.

Komisia ďalej objasnila, že energetická únia si vyžaduje integrované riadenie a monitorovanie. EÚ v tejto súvislosti vytvorila právny základ nariadením Európskeho parlamentu a Rady o riadení energetickej únie (EÚ) 2018/1999 (2). Na základe tohto nariadenia sú členské štáty povinné pravidelne predkladať národné energetické a klimatické plány (NEKP), ktoré by mali zahŕňať opis ich príspevkov na dosiahnutie cieľov energetickej únie.

2.4.

Vo svojej správe o stave energetickej únie za rok 2020 Komisia uvádza pokrok dosiahnutý v rámci piatich okruhov: — dekarbonizácia (vrátane rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov), — energetická efektívnosť s osobitným zreteľom na zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, — bezpečnosť dodávok energie (vrátane zníženia dovozu energie do EÚ, zvýšenej flexibility a väčšej odolnosti národných energetických systémov), — vnútorný trh s energiou, — Výskum a inovácie a konkurencieschopnosť. Venuje sa tiež téme „Energetická únia zo širšej perspektívy Európskej zelenej dohody“.

2.5.

Na tomto základe Komisia ustanovuje možné „snahy o zelenú obnovu a udržateľné hospodárstvo“. Najprv pritom skúma existujúce stratégie pre začlenenie energetického systému a vývoj v oblasti vodíka v Európe.

2.6.

Komisia tiež zdôvodňuje potrebu zvýšiť cieľ v oblasti emisií CO2 tak, aby sa dosiahlo zníženie aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990, a avizuje stratégiu na zníženie emisií metánu a „víziu pre energiu na mori“. V tejto súvislosti kritizuje skutočnosť, že stratégie, ktoré členské štáty predložili vo svojich NEKP, sú často nejasné a nedostatočne konkrétne.

2.7.

Komisia celkovo považuje situáciu za stále neuspokojivú, aj keď sa zistilo, že ciele v oblasti rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov za rok 2020 v celej EÚ boli v rozsiahlej miere dosiahnuté. V niektorých členských štátoch „je stále potrebný väčší pokrok“.

2.8.

Žiada, aby sa vynaložilo väčšie úsilie v oblasti energetickej efektívnosti; veľké nedostatky boli zaznamenané najmä pri renovácii budov.

2.9.

K správe je prvýkrát pripojená podrobná analýza dotácií na energiu (3), v ktorej sa jasne uvádza, že a) sú stále potrebné lepšie údaje o dotáciách na energiu (4) a že b) „je zrejmé, že treba zintenzívniť úsilie“ o zníženie dotácií na fosílne palivá. Právne nástroje, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na úrovni EÚ, sú označené ako nedostatočné.

2.10.

Za „nie povzbudivú“ sa považuje aj skutočnosť, že investície do výskumu a vývoja v EÚ27 v tomto sektore klesajú a že Európa v porovnaní s ostatnými hospodárskymi regiónmi výrazne zaostáva. Komisia ohlasuje úsilie napríklad v oblastiach, ako sú akumulátory na uskladňovanie elektrickej energie a vodík, s cieľom oživiť výskum a inovácie a čeliť poklesu investícií zaznamenanému na vnútroštátnej úrovni.

2.11.

Zistilo sa, že náklady na dovoz energie sa v posledných rokoch opäť zvýšili (na viac ako 330 miliárd EUR ročne), čím sa zvrátil dovtedy klesajúci trend.

2.12.

Komisia na záver svojej správy potvrdzuje, že v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 má Európa jedinečnú príležitosť investovať do podpory obnovy hospodárstva EÚ a zároveň urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu.

2.13.

Komisia vo svojom oznámení o celoúnijnom posúdení NEKP vyvodzuje doteraz pozitívny záver, keďže pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov a v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov umožnil v roku 2021 významne zvýšiť zodpovedajúce ciele do roku 2030. Komisia na druhej strane vidí obrovské nedostatky, pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, investície do výskumu a inovácie. S cieľom vyriešiť tieto nedostatky je potrebné, aby členské štáty zohľadnili nové možnosti financovania v rámci viacročného finančného rámca a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

3.   Všeobecné pripomienky EHSV

3.1.

Komisia si v prvom rade zaslúži výslovnú pochvalu: dôkladnosť riadenia energetickej únie, ktorá je vyjadrená v rozsiahlych dokumentoch (vrátane príloh), svedčí o veľkej serióznosti. Je to aj nevyhnutne potrebné, pretože doteraz stanovené ciele v oblasti zmeny klímy, ktoré sa majú sprísniť, sa dosahujú iba ťažko – ak vôbec. Cieľ dosiahnutia klimatickej neutrality v Európskej únii najneskôr do roku 2050 má epochálny význam a vyžaduje – zrejme historicky jedinečné – strategické plánovanie a koordináciu veľmi rozdielnych politických prístupov, ktoré musia ďaleko presahovať rámec toho, o čom sa doteraz rozhodlo.

3.2.

EHSV v tejto súvislosti jednoznačne súhlasí s Komisiou, keď zdôrazňuje, že členské štáty musia bezodkladne vypracovať a zaviesť jasnejšie stratégie. Pri tom treba náležitejšie zohľadniť vplyv na spoločnosť, zamestnanosť a zručnosti a ďalšie distribučné účinky energetickej transformácie, a vysvetliť, ako sa majú zvládnuť súvisiace výzvy.

3.3.

Väčšina záverov Komisie je pochopiteľná a zaslúži si podporu. Týka sa to najmä konštatovania, že pokrok v dosahovaní cieľov znižovania emisií skleníkových plynov, zvyšovania energetickej efektívnosti a rozvoja obnoviteľných energií je odrazovým mostíkom pre väčšie ambície.

3.4.

EHSV tiež súhlasí s Komisiou v tom, že sú potrebné nové impulzy. Bolo by však vhodné, keby Komisia spresnila, v čom by mala byť podstata nových impulzov.

3.5.

Zdá sa tiež logické, že Komisia spája rozvoj energetickej únie s Európskou zelenou dohodou a politikou obnovy v súvislosti s pandémiou, pričom žiaden z týchto dvoch prvkov nebol zrejmý pri koncipovaní strategického rámca pre energetickú úniu a nariadenia o riadení energetickej únie. EHSV zdôrazňuje, že európska energetická únia predstavuje ideálny základ pre opatrenia v prospech Európskej zelenej dohody. Pre súčasné preskúmanie by bolo dôležitejšie, keby sa presnejšie identifikovali vzniknuté nedostatky a vypracovali protistratégie. K tomu nedošlo minimálne v troch prípadoch, ktorými sa budeme zaoberať nižšie.

Neuskutočnenie cieľa „Vízia energetickej únie, v ktorej srdci je občan“

3.6.

Ako sa uvádza v bode 2.2, Komisia označila dôležitosť politík vedených občanmi a zameraných na občanov za najdôležitejší(!) cieľ v strategickom rámci energetickej únie. Tomuto cieľu by sa preto v správe o stave energetickej únie mala venovať osobitná pozornosť, najmä prostredníctvom konkrétnych návrhov na transparentnú a aktívnu účasť a zapojenie občanov, sociálnych partnerov a zainteresovaných strán do rozhodovacích procesov, napr. NEKP a aktívnu účasť na trhu. V skutočnosti sa však v správe aspekt zapojenia vôbec nespomína, a neuvažuje sa ani o tom, či opatrenia navrhnuté do budúcnosti výslovne slúžia tomuto cieľu.

3.7.

Tento problém sa súčasne vyskytuje aj v iných prípadoch, napríklad v stratégii integrácie energetického systému, ktorú predložila Komisia, kde občania figurujú iba ako spotrebitelia, a nie ako aktívni účastníci trhu. Aj pokiaľ ide o priority načrtnuté Európskou komisiou (5), konkrétne vodíkovú stratégiu a avizovanú „víziu pre energiu na mori“, je ťažké si predstaviť, že je vôbec možné alebo sa predpokladá zapojenie občanov. Preto si veľkú kritiku zasluhuje tvrdenie Komisie v oznámení o posúdení NEKP, že má v úmysle využiť zavedený mechanizmus financovania obnoviteľnej energie EÚ najmä na podporu technológií na mori.

3.8.

Komisia pritom ignoruje právne predpisy EÚ, pretože v odôvodnení 43 smernice Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s elektrinou (EÚ) 2019/944 (6) sa uvádza: „energetické spoločenstvo [sa] stalo účinným a úsporným modelom napĺňania potrieb a očakávaní občanov […]. […] Priamym vzťahom so spotrebiteľmi iniciatívy energetického spoločenstva preukazujú svoj potenciál podpory integrovaného zavádzania nových technológií a vzorov spotrebiteľského správania vrátane inteligentných distribučných sietí a riadenia odberu. Energetické komunity môžu posilniť aj energetickú hospodárnosť na úrovni domácností a pomôcť v boji proti energetickej chudobe obmedzením spotreby a znižovaním taríf za dodávky elektriny. […] Tam, kde sa takéto iniciatívy úspešne zaviedli, priniesli danému spoločenstvu […] aj hospodárske, sociálne i environmentálne prínosy.“ Podľa európskych zákonodarcov má teda občianske energetické spoločenstvo schopnosť napraviť značný počet nedostatkov vyčítaných v dokumentoch Komisie. Preto je o to nepochopiteľnejšie, že sa tým Komisia vo svojich vlastných dokumentoch nezaoberá. Medzi ambíciou a realitou zíva obrovská priepasť a EHSV nedokáže odhaliť žiadnu skutočnú stratégiu Komisie, vďaka ktorej by sa občania stali aktívnymi partnermi.

3.9.

Túto kritiku však možno adresovať aj väčšine členských štátov, ktoré sú podľa článku 20 nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie povinné do svojich NEKP zahrnúť informácie o občianskych energetických spoločenstvách. Komisia vo svojom hodnotení zdôrazňuje, že členské štáty tak neurobili vôbec alebo iba v nedostatočnej miere. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci nadchádzajúcej revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie navrhla konkrétnejšie usmernenia na podporu občianskych energetických spoločenstiev.

Neuskutočnenie cieľa „Bezpečnosť dodávok/Zníženie dovozu energie“

3.10.

Jedným zo strategických cieľov energetickej únie je zvýšenie energetickej bezpečnosti vrátane zníženia dovozu energie. Komisia viac-menej mimochodom konštatuje, že nedošlo k zjavnému pokroku: naopak, výdavky na dovoz energie sa opäť zvýšili. Zvyšujúci sa význam vodíka by mohol dokonca prispieť k tomu, že dovoz bude v budúcnosti naďalej stúpať, pretože Komisia sa vo svojej vodíkovej stratégii na dovoz vedome spolieha! EHSV očakáva, že Komisia v tejto súvislosti poskytne jednoznačné vysvetlenie.

3.11.

EHSV okrem toho žiada, aby sa pri zabezpečovaní nevyhnutného dovozu energie dodržiavala myšlienka európskej solidarity. Samostatné vnútroštátne iniciatívy, ako je projekt plynovodu Nord Stream 2, môžu ohroziť nielen ochranu klímy, ale aj bezpečnosť dodávok. Takéto kroky, ktoré narúšajú európsku solidaritu, ohrozujú dôveru občanov v EÚ a prestíž EÚ v tretích krajinách.

Neuskutočnenie cieľa „Inovácia, vedúce postavenie vo svete“

3.12.

Aj v súvislosti s inováciou vyvstáva negatívny obraz. Situácia v oblasti investícií do výskumu a inovácií a patentových prihlášok vykreslená v správe o stave energetickej únie marí vystatovačné ambície energetickej únie prevziať vedúce postavenie vo svete. Vzhľadom na toto znepokojujúce zistenie je potrebné vykonať presnú a hĺbkovú analýzu chýb, aby sa diferencovane a podrobne preskúmali príčiny tohto nesprávneho vývoja. Na tomto základe by sa mali vypracovať konkrétne protiopatrenia.

3.13.

Na základe skutočností opísaných v bodoch 3.6. až 3.11. treba celkom jasne povedať: nestačí používať stále tie isté slogany, ak po nich nenasledujú konkrétne opatrenia. Inak bude spochybnená dôveryhodnosť európskej politiky. V žiadnych dostupných dokumentoch Komisie vrátane stratégie integrácie energetického systému a vodíkovej stratégie nie sú uvedené žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by pomohli dosiahnuť uvedené ciele.

Význam energetickej únie zo sociálneho a regionálneho hľadiska

3.14.

V kapitolách 2.6 a 3.3 svojej správy o stave energetickej únie Komisia uvádza aj niekoľko sociálnopolitických úvah, ktoré EHSV pokladá za správne. Podporuje predovšetkým myšlienku prepojiť pomoc pri obnove po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 s cieľmi politiky v oblasti klímy a energetiky. Plánované opatrenia týkajúce sa spravodlivej transformácie (just transition) a základ pre úspešné zapojenie verejnosti pri plnení cieľov politiky v oblasti klímy a energetiky sú takisto správne. To, či to skutočne pomôže splniť zásadu „na nikoho nezabudnúť“, bude závisieť konkrétne od operatívnosti a financovania jednotlivých nástrojov a ich konkrétnej implementácie na vnútroštátnej úrovni.

3.15.

EHSV pripomína svoje presvedčenie vyjadrené v predchádzajúcich stanoviskách (7): Nielenže sa zdroje v rámci sociálnej a regionálnej súdržnosti a obnovy musia použiť tak, aby podporovali zmierňovanie zmeny klímy a energetickú transformáciu, ale klimatická a energetická politika musí (a môže) byť okrem toho koncipovaná tak, aby podporovala sociálnu a regionálnu súdržnosť. Takéto prístupy už existujú, niektoré z nich sú dokonca uvedené v oznámení o posúdení NEKP, napríklad projekty na vybudovanie solárnych fariem v bývalých oblastiach ťažby hnedého uhlia v Portugalsku a Grécku alebo veľmi strategicky zameraná podpora pre výrobcov-spotrebiteľov v Litve. Tieto príklady však zďaleka nie sú bežnou alebo rozšírenou praxou.

3.16.

Existuje teda riziko, že energetická transformácia zvýši sociálne a regionálne rozdiely, napríklad ak Komisia zrealizuje integráciu energetického systému, rozvoj vodíkovej infraštruktúry a podporu energie na mori v súlade s plánom, pretože potom uprednostní centralizované prístupy na úkor decentralizovaných prístupov.

3.17.

V každom prípade je paralelné rozširovanie centralizovanej a decentralizovanej infraštruktúry problematické a hrozí, že povedie k zlým investíciám. Napríklad dochádza ku konkurenčnému využívaniu medzi komplexnou sieťou vodíkových potrubí a rozvojom systémov nízkoteplotného diaľkového vykurovania, ktorý sa požaduje v oznámení Komisie o posúdení NEKP. Z tohto dôvodu a v záujme investičnej istoty preto EHSV požadoval prijatie potrebných zásadných rozhodnutí (8). Tie majú strategický význam aj pre úspech energetickej únie, nie sú však ešte zohľadnené v dokumentoch, ktoré sa tu spomínajú.

3.18.

Rovnako ako takmer vo všetkých nedávnych dokumentoch Komisie o energetickej politike, digitalizácia nezohráva žiadnu úlohu ani v správe o stave energetickej únie. Digitalizácia napriek tomu otvára zaujímavé koncepty, ako sú inteligentné mikrosiete (smart micro grids) a inteligentné trhy (smart markets), mikroobchodovanie (microtrading), virtuálne elektrárne atď. Všetky môžu prispieť k vyššej efektívnosti a výkonnosti vnútorného trhu s energiou, a to aj posilnením úlohy aktívnych spotrebiteľov. Komisia sa tým, hoci trochu stručne, zaoberala v rámcovej stratégii energetickej únie (9). To, že v správe o stave energetickej únie tento aspekt ignoruje, je nepochopiteľné najmä preto, že je potrebné dôkladne preskúmať využitie digitálnych technológií z hľadiska ich užitočnosti a možných etických problémov, najmä pokiaľ ide o dátovú suverenitu.

3.19.

V každom prípade je však potrebné zabezpečiť, aby digitalizácia bola navrhnutá v záujme koncových používateľov. Občania vzhľadom na nárast digitalizácie stále čakajú na zlepšenie služieb, ako je napr. denná zmena dodávateľa, okamžitá spätná väzba na chybné merače alebo podozrivé vzorce používania a bezproblémové postupy na pripojenie ich vlastnej výroby k sieti.

4.   Konkrétne pripomienky

Kapitola „Dekarbonizácia“ v správe o stave energetickej únie

4.1.

Komisia oprávnene zdôrazňuje, že využívanie obnoviteľnej energie má veľa výhod. Kto má z toho úžitok, však závisí v rozhodujúcej miere od toho, či je energetická transformácia v zásade decentralizovaná alebo centralizovaná (10). Komisia o tom vo svojej správe mlčí.

Kapitola „Energetická bezpečnosť“ v správe o stave energetickej únie

4.2.

Komisia celkom oprávnene venuje veľkú pozornosť otázke bezpečnosti dodávok a v tejto súvislosti energetickej bezpečnosti. Jej význam pre ekonomiku je nevyčísliteľný. Okrem klasickej otázky závislosti od dovozu je potrebné predovšetkým myslieť na odolnosť voči vonkajším útokom, ako je počítačová kriminalita. Najnovšie zistenia výskumu (11) v tejto súvislosti hovoria, že najlepšou stratégiou pre vysokú odolnosť je posilnenie decentralizovaných štruktúr, ktoré majú schopnosť fungovať samostatne. Komisia by mala tieto zistenia väčšmi zohľadniť.

4.3.

Je nepochybné, že zelený vodík v budúcnosti prispeje k zabezpečeniu európskeho energetického systému. EHSV odkazuje na svoje stanoviská o vodíkovej stratégii (12) a stratégii integrácie energetického systému (13).

4.4.

No i tu sa nesmie uvažovať len v kategóriách veľkého technologického rozsahu (vrátane rozvoja infraštruktúry na dovoz vodíka). Existuje celý rad inovačných, ekologických a predovšetkým regionálnych, resp. miestnych riešení, ktoré možno realizovať priamo na mieste (vrátane regionálnej výroby vodíka alebo syntetických e-palív). Zvýši sa tým bezpečnosť dodávok, zníži sa závislosť od dovozu a podporí sa zamestnanosť na miestnej úrovni vo forme zelených pracovných miest, ako aj tvorba hodnoty v regiónoch. Mikropodnikom, malým a stredným podnikom by sa tiež mala poskytnúť príležitosť podieľať sa na zelenej dohode a mať z nej úžitok, čím sa zvýši aj akceptovanie zelenej dohody a energetickej transformácie.

Kapitola „Vnútorné trhy s energiou“ v správe o stave energetickej únie a „Správa o pokroku v oblasti vnútorného trhu s energiou“

4.5.

Komisia uvádza, že balíkom opatrení v oblasti čistej energie sa vytvorili lepšie podmienky na podporu účasti spotrebiteľov na trhoch s energiou a na vytvorenie rovnakých podmienok pre nové subjekty na trhu. V tejto súvislosti sú však v skutočnosti relevantné iba ustanovenia smernice o vnútornom trhu s elektrinou. Zatiaľ sa ešte nedá určiť, do akej miery členské štáty účinne vykonali tieto ustanovenia. Záver Komisie je preto predčasný. EHSV naliehavo vyzýva na dôkladné vyhodnotenie dôležitého cieľa účasti spotrebiteľov, a to aj pokiaľ ide o účinky distribučnej politiky z hľadiska účasti domácností s nízkym príjmom.

4.6.

Komisia zdôrazňuje význam signálov trhových cien, a to nielen pre investorov. Je to nepochybne dôležitý aspekt. Je však potrebný diferencovanejší pohľad. Väčšina veľkoobchodných trhov s elektrinou uvádza krátkodobé ceny. To, či investorom vôbec vysielajú nejaké signály, je v energetickom hospodárstve kontroverzná otázka. EHSV už na túto skutočnosť poukázal vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (14). Preto nie je vhodné, aby Komisia v tejto súvislosti bez rozdielu odkazovala na „vnútorný trh s energiou“. Pre úspech energetickej únie, minimálne v odvetví elektroenergetiky, je nevyhnutná nová koncepcia trhu. Plná zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky v oblasti obnoviteľných zdrojov sama osebe nepostačuje. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy na novú koncepciu trhu. Malo by sa tiež dbať na zabezpečenie toho, aby platili rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov na vyrovnávacích trhoch. Je to nevyhnutné aj pre úspech integrácie energetického systému (15).

4.7.

Zároveň treba mať na pamäti, že ciele bezpečnosti dodávok a klimatickej neutrality nemožno dosiahnuť iba cenovými signálmi.

4.8.

V správe o pokroku v oblasti vnútorného trhu s energiou Komisia veľmi správne zdôrazňuje, že podpora hospodárskej súťaže na úrovni výroby a dodávok musí zostať prioritou energetickej politiky na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Čo presne to znamená v praxi, však ponecháva otvorené. Tvrdenie, že hospodársku súťaž môže stimulovať iba prepojenie trhu, je mylné a neodráža európske právo zakotvené v balíku opatrení v oblasti čistej energie. Pri uplatňovaní zásad prideľovania kapacity a riadenia preťaženia stanovených v článku 16 nariadenia o trhu s elektrinou by sa mala zohľadniť geografická situácia členských štátov, čo by tiež mohlo odôvodniť predĺženie lehoty na vybudovanie kapacity. V každom prípade je pre aktívnu hospodársku súťaž zvlášť dôležitý prístup na trh, najmä pre menších hráčov. Okrem iného tu má veľa čo ponúknuť digitalizácia.

4.9.

Komisia v správe o pokroku v oblasti vnútorného trhu s energiou tiež uvádza, že hoci tepelné elektrárne, ako napríklad plynové elektrárne s kombinovanou výrobou tepla a elektriny, môžu poskytnúť systému dôležitú flexibilitu, zle navrhnuté kapacitné mechanizmy môžu vážne narušiť vnútorný trh. EHSV v tejto súvislosti odkazuje na svoj postoj, ktorý vyjadril v stanovisku TEN/625. Vyzýva Komisiu, aby kriticky vyhodnotila kapacitné mechanizmy zavedené v členských štátoch, a to aj v súvislosti s dodržiavaním ustanovení článku 22 nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou, ktoré stanovujú medznú hodnotu 550 g CO2/kWh.

4.10.

Komisia v správe o pokroku v oblasti vnútorného trhu s energiou pripomína, že prevádzkovatelia prenosových alebo distribučných sústav boli vo všeobecnosti vylúčení z vlastníctva a prevádzkovania systémov uskladňovania elektrickej energie. EHSV v zásade privítal toto rozhodnutie (16), pričom by sa prevádzkovateľom distribučných sústav malo umožniť vlastniť a prevádzkovať systémy uskladňovania elektrickej energie v záujme siete. Okrem toho sa domnieva, že to musí ísť ruka v ruke s posilnením inteligentných trhov (smart markets), aby prevádzkovatelia úložísk boli motivovaní sledovať signály prevádzkovateľov sietí a konfigurovať svoje úložiská spôsobom, ktorý slúži systému. Prevádzkovatelia sietí potrebujú na vysielanie signálov zodpovedajúce stimuly.

4.11.

Distribučné siete zohrávajú zásadnú úlohu pri vytváraní inteligentných trhov a celkovo pri úspešnej energetickej transformácii. V budúcnosti sa preto energetická politika Únie musí viac zameriavať na ich modernizáciu.

4.12.

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že hlavný cieľ smernice Rady 2003/96/ES (17) o zdaňovaní energie sa už nepodarí splniť. Podporuje preto zámer Komisie a žiada ambicióznu revíziu tejto smernice a ďalších mechanizmov s cieľom postupne ukončiť dotácie na fosílne palivá a internalizovať externé náklady.

4.13.

EHSV opätovne zdôrazňuje otázku energetickej chudoby a vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia, ktoré prekračujú rámec abstraktných usmernení a smerujú k jej vymedzeniu a zriadeniu strediska na jej monitorovanie. EHSV opakovane zdôraznil, že rozsiahla účasť občanov v energetickom sektore je jedným z mnohých spôsobov, ako je možné túto situáciu napraviť.

4.14.

V tejto súvislosti EHSV pripomína svoj postoj, že je potrebné bezpodmienečne zabrániť „dvojúrovňovému energetickému spoločenstvu“. Nemôže sa stať, že z energetickej transformácie budú mať úžitok len finančne a technicky dobre vybavené domácnosti a že všetky ostatné domácnosti budú musieť znášať náklady. Občania postihnutí energetickou chudobou nebývajú najsilnejší z politického hľadiska. Komisia preto musí urobiť viac, aby zabezpečila, že členské štáty sa budú aktívne usilovať účinne bojovať proti energetickej chudobe: tento problém môže pomôcť zmierniť vlna energetickej obnovy v stavebníctve, ako aj aktívne zapojenie občanov do výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Treba tiež mať na pamäti, že možné rozšírenie obchodovania s emisiami na odvetvia vykurovania a dopravy môže mať vplyv na spravodlivosť distribúcie.

Kapitola „Výskum a inovácie a konkurencieschopnosť“ v správe o stave energetickej únie

4.15.

EHSV sa obáva, že jedným z dôvodov, prečo EÚ zaostáva v určitých oblastiach, ako sú solárne a lítiovo-iónové batérie, je nedostatočný dopyt. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby prijala širšiu stratégiu: EÚ potrebuje aktívne iniciatívy v oblasti priemyselnej politiky, aby ukončila dominanciu Číny na trhu. Napríklad návrh nariadenia Komisie o batériách je krok správnym smerom. V budúcom energetickom systéme by sa navyše mali posilniť decentralizované štruktúry. Stimuluje sa tak napríklad dopyt po batériách a vytvárajú úspory z rozsahu, čím sa cena za batérie zatraktívňuje.

Kapitola „Energetická únia zo širšej perspektívy Európskej zelenej dohody“ v správe o stave energetickej únie

4.16.

EHSV podporuje úsilie Komisie presadzovať ambiciózne dohody o zmene klímy na celom svete. To si vyžaduje zavedenie vyrovnávacieho cla na hraniciach v spojení s ambicióznym a konkrétnym začlenením opatrení v oblasti klímy (a ďalších cieľov udržateľnosti) do medzinárodných obchodných dohôd (18).

Oznámenie o posúdení NEKP

4.17.

EHSV nerozumie tomu, prečo sa Komisia pri svojej kritike nedostatočného posúdenia potenciálu obnoviteľných zdrojov energie obmedzuje len na sektor získavania energie na mori. Vyzýva Komisiu, aby upustila od svojej jednostrannej preferencie technológií na mori na úkor fotovoltickej a veternej energie na súši a aby pre ne stanovila špecifické rozvojové stratégie.

4.18.

EHSV víta skutočnosť, že Komisia uznala potenciál energie z obnoviteľných zdrojov pre tvorbu pracovných miest. Zdôrazňuje však, že tento potenciál nebude automaticky využívaný v plnom rozsahu, ale že si vyžaduje aktívne politiky, najmä pokiaľ ide o kvalitu pracovných miest. V tejto súvislosti je úplne nepochopiteľné, že Komisia venuje fotovoltike takú malú pozornosť, najmä keď sa v oznámení uvádza, že ide o odvetvie s najvyššou mierou zamestnanosti.

4.19.

EHSV vyzýva Komisiu, aby pri nadchádzajúcej revízii smernice o energii z obnoviteľných zdrojov vypracovala pravidlá pre verejné obstarávanie tak, aby uľahčili účasť komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a MSP.

4.20.

EHSV súhlasí s Komisiou, že sú naliehavo potrebné investície do nízkoteplotných systémov diaľkového vykurovania. V tejto súvislosti by sa mala vyvinúť iniciatíva.

4.21.

Znižovanie emisií CO2 je dôležitým nástrojom na ochranu klímy. Obavy členských štátov vyjadrené v NEKP týkajúce sa zvyšovania prírodných rušivých faktorov však treba brať vážne. Kredity LULUCF by sa preto mali brať do úvahy iba ako doplnok k iným možnostiam zmierňovania zmeny klímy.

---

(1)  COM(2015) 80 final.

(2)  Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1.

(3)  COM(2020) 950 final – Príloha 2.

(4)  Čo je prekvapujúce vzhľadom na to, že už viac ako 30 rokov sa hovorí o potrebe postupného ukončovania dotácií škodlivých pre životné prostredie v EÚ.

(5)  A nemeckým predsedníctvom Rady EÚ.

(6)  Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125.

(7)  Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 30 a Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 269.

(8)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 85.

(9)  COM(2015) 80 final, s. 13.

(10)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 85.

(11)  Pozri Hirschl, B., Aretz, A., Bost, M., Tapia, M. a Gößling-Reisemann, s. (2018): Vulnerabilität und Resilienz des digitalen Stromsystems Schlussbericht.(Zraniteľnosť a odolnosť digitálnej elektrickej siete. Záverečná správa). Berlín, Brémy, k dispozícii na prevzatie na stránke: www.strom-resilienz.de.

(12)  Ú. v. EÚ C 123, 9.4.2021, s. 30.

(13)  Ú. v. EÚ C 123, 9.4.2021, s. 22.

(14)  Ú. v. EÚ C 82, 3.3.2016, s. 13.

(15)  Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 158.

(16)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91.

(17)  Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51.

(18)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44.