24.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/46

Spravodajca:

Stefano MALLIA

Pomocný spravodajca:

Cristian PÎRVULESCU

1.1.

EHSV víta oznámenie Komisie s názvom Európska migračná agenda, v ktorom sa podľa jeho názoru odzrkadľuje novonadobudnuté poznanie, že migráciu je potrebné riešiť na európskej úrovni, a nabáda členské štáty, aby spoločne podporili vykonávanie tohto programu.

1.2.

Bezprostrednou výzvou pre EÚ je dostať súčasnú chaotickú situáciu pod kontrolu a zabezpečiť, aby sa s ľuďmi, ktorí hľadajú medzinárodnú ochranu, zaobchádzalo vhodným spôsobom. EHSV podporuje bezodkladné zriaďovanie krízových vstupných centier (tzv. „hotspots“) s cieľom podporiť krajiny, ktoré čelia veľkému prílevu migrantov a trvá na tom, aby sa týmto krajinám poskytli potrebné prostriedky a podpora.

1.3.

EHSV sa domnieva, že si súčasná situácia vyžaduje, aby EÚ vytvorila naozaj spoločný európsky azylový systém, ktorý bude vychádzať z postupov harmonizovaných v celej EÚ. To zahŕňa jednotné postavenie osôb, ktorým bol udelený azyl, ako aj vzájomné uznávanie rozhodnutí o azyle, spoločnú zodpovednosť a úsilie v oblasti premiestňovania a presídľovania a revíziu Dublinského nariadenia. Potrebné sú solidárne a spoľahlivé mechanizmy vyrovnávania záťaže, najmä stály, spravodlivý a záväzný kľúč rozdeľovania uchádzačov o ochranu medzi všetky členské štáty EÚ. Okrem toho sú potrebné dlhodobé riešenia pre prípad, že by masová migrácia pokračovala alebo by sa v budúcnosti opakovala.

1.4.

Európske obyvateľstvo starne a na pracovnom trhu chýbajú niektoré zručnosti. Tieto problémy sa dajú vyriešiť migráciou. EÚ však musí zaviesť účinnejšiu imigračnú politiku. EÚ by mala vypracovať komplexnú politiku legálnej migrácie, ktorá bude zameraná na vytvorenie podmienok pre prichádzajúce osoby a bude transparentná, predvídateľná a spravodlivá. Zároveň sa uznáva, že prisťahovalectvo nie je jediným riešením nedostatku pracovných síl na trhu práce a demografických výziev, a členské štáty môžu zvážiť aj iné primeranejšie riešenia.

1.5.

Integrácia migrantov a utečencov je mimoriadne náročná výzva a EÚ a jej členské štáty ju musia riešiť vybudovaním spoľahlivých mechanizmov integrácie. EHSV zastáva názor. že náklady, ktoré vzniknú, ak sa integrácia neuskutoční, vysoko prevýšia náklady na integráciu. EHSV, ktorý dlhodobo podporuje Európske fórum pre integráciu/migráciu, sa domnieva, že integrácia musí byť obojstranný proces, v ktorom zásadnú úlohu zohrávajú sociálni partneri, miestne orgány a občianska spoločnosť. Prioritou by mal byť prístup na pracovný trh a, konkrétnejšie, uznávanie kvalifikácií, ako aj odborná a jazyková príprava. Osobitnú pozornosť treba venovať integrácii žien.

1.6.

EÚ musí zabezpečiť svoje vonkajšie hranice. Vzhľadom na komplexnú bezpečnostnú situáciu je viac potrebné úsilie na európskej než na národnej úrovni, čoho súčasťou môže byť spoločné rozhodovanie o niektorých právomociach členských štátov v tejto oblasti.

1.7.

Všetky vonkajšie politiky EÚ sa musia optimalizovať a zameriavať na pomoc krajinám pôvodu, aby dosiahli primeranú úroveň bezpečnosti, stability a prosperity pre svojich obyvateľov. EHSV si intenzívne uvedomuje, že ide o dlhodobý cieľ spojený s obrovskými ťažkosťami.

1.8.

Je potrebné posilniť spoluprácu v oblasti readmisie, aby sa zabezpečilo účinné a včasné vykonávanie smernice o návrate.

1.9.

Občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri riešení migračnej krízy, napríklad tým, že reaguje na potreby migrantov po ich príchode a organizuje následné činnosti s cieľom začleniť ich do spoločnosti a do pracovného trhu. Je nevyhnutné, aby vlády, miestne orgány a organizácie občianskej spoločnosti usilovali o vznik kultúrneho a sociálneho konsenzu medzi európskymi štátmi o tom, že je dôležité a užitočné investovať do integrácie migrantov do spoločnosti a do pracovného trhu.

1.10.

EHSV preto vyzýva EÚ a členské štáty, aby navýšili financovanie a materiálnu podporu pre vnútroštátne mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti.

1.11.

Zodpovedajúce finančné prostriedky je potrebné získať spoločným úsilím všetkých členských štátov. Pritom je potrebné konštatovať, že výdavky členských štátov súvisiace s prijímaním a integráciou uchádzačov o azyl alebo utečencov nepredstavujú dlhodobé či štrukturálne výdavky a teda by sa nemali započítať do štrukturálnych rozpočtových deficitov. Obstarávanie potrebných prostriedkov nesmie ísť na úkor prostriedkov určených na sociálne ciele v EÚ. To by mohlo byť prekážkou akceptácie u niektorých skupín obyvateľstva.

2.1.

Európska komisia zverejnila svoje oznámenie o európskej migračnej agende 13. mája 2015. Rôzne zloženia Rady rokovali o tomto oznámení a návrhoch na jeho vykonávanie od júna do októbra. EHSV víta oznámenie Komisie, domnieva sa, že je komplexné a zároveň zamerané na najdôležitejšie otázky.

2.2.

V súčasnosti prebieha implementácia iniciatív uvedených v agende a väčšina členských štátov si postupne uvedomuje, že výzva, ktorú migrácia predstavuje, sa dá efektívne zvládnuť len kolektívnym úsilím založeným na zásadách solidarity a spoločnej zodpovednosti. Efektívna činnosť si vyžaduje väčšiu mobilizáciu zdrojov z rozpočtu EÚ, ako aj zvýšenie príspevkov členských štátov. Pritom je potrebné konštatovať, že výdavky členských štátov súvisiace s prijímaním a integráciou uchádzačov o azyl alebo utečencov nepredstavujú dlhodobé štrukturálne výdavky a teda ich nemožno započítať do štrukturálnych rozpočtových deficitov.

2.3.

Pokiaľ ide o financovanie, EÚ strojnásobila zdroje pre spoločné operácie agentúry Frontex: Poseidon a Triton. Zároveň niekoľko členských štátov nasadilo svoje aktíva (lode a lietadlá). Európska únia tiež vyčlenila 1,8 miliardy EUR z rozpočtu EÚ na zriadenie Núdzového trustového fondu pre stabilitu a na riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike, zmobilizovala 60 miliónov na núdzovú pomoc pre členské štáty v prvej línii, navrhla mechanizmus presídľovania s dotáciou 50 miliónov EUR a uvoľnila 30 miliónov na regionálny program rozvoja a ochrany.

2.4.

Vedúci predstavitelia EÚ sa zaviazali poskytnúť ďalšie zdroje agentúre Frontex, Europolu a ESVČ s cieľom posilniť vonkajšie hranice EÚ, s osobitným dôrazom na krízové vstupné centrá („hotspots“), aby sa zabezpečila identifikácia, registrácia a odobratie odtlačkov prstov migrantov. Je však potrebná finančná pomoc EÚ, aby sa zabezpečilo, že tieto centrá budú fungovať efektívne, a že splnia svoj účel.

2.5.

Počas zasadnutí Rady v júli a septembri sa dosiahla dohoda o premiestnení 160 000 migrantov z Grécka a Talianska a o presídlení ďalších 22 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Úspech vykonávania týchto rozhodnutí, ktoré je teraz v úvodnej fáze, bude základom fungovania akejkoľvek migračnej politiky EÚ v budúcnosti.

2.6.

Európska komisia 23. septembra 2015 prijala 40 rozhodnutí o nesplnení povinnosti týkajúcich sa niekoľkých členských štátov, ktoré neimplementovali právne predpisy o vytvorení spoločného európskeho azylového systému. EHSV toto rozhodnutie víta, je však veľmi znepokojený, že Komisia bola nútená využiť tento mechanizmus, aby členské štáty presvedčila, že v tejto zásadnej oblasti musia náležite uplatňovať právne predpisy EÚ.

2.7.

Niekoľko rozhodnutí na medzinárodnej úrovni môže viesť k zlepšeniu celkovej situácie. Patrí medzi ne posilnenie rozpočtových zdrojov EÚ na poskytovanie okamžitej pomoci utečencom, posilnenie dialógu a spolupráce s tretími krajinami, ako sú napríklad Libanon, Jordánsko a Turecko a kandidátskymi krajinami západného Balkánu, ako aj posilnenie humanitárnej pomoci v roku 2016 a zriadenie uvedeného Núdzového trustového fondu pre Afriku. Obstarávanie potrebných prostriedkov nesmie ísť na úkor prostriedkov určených na sociálne ciele v EÚ. To by mohlo byť prekážkou akceptácie u niektorých skupín obyvateľstva. EHSV víta, že Európska rada 23. septembra 2015 schválila spoločný akčný plán s Tureckom ako súčasť komplexného programu spolupráce, ktorý je založený na spoločnej zodpovednosti, vzájomných záväzkoch a ich plnení.

3.1.1.

Koncepcia inteligentných hraníc je vítaná, aj keď prichádza neskoro. Hlavnou výzvou súvisiacou so silnejšie chránenými a inteligentnejšími hranicami je zabezpečiť, aby sa neporušovali ľudské práva migrantov. Okrem toho by nemala byť oslabená ani zásada zákazu vrátenia alebo vyhostenia, hoci práve toto by mohla byť veľká výzva, pretože deliaca čiara medzi utečencami a ekonomickými migrantmi nie je vždy zreteľná a jednoznačná. Uplatňovanie koncepcie inteligentných hraníc musí plne rešpektovať základné práva a slobody.

3.1.2.

Schengenská dohoda je jedným z pilierov EÚ a je viac než len symbol európskej integrácie. Je to jedno z najhmatateľnejších práv, ktoré využívajú európski občania, a vďaka ktorému si v praxi vyskúšali, ako vyzerá Európa bez hraníc. EHSV si želá, aby schengenská dohoda čo najskôr opäť fungovala vo svojom zvyčajnom režime a dôrazne odporúča, aby členské štáty prijali všetky možné opatrenia v snahe zabrániť definitívnemu rozpadu tohto systému.

3.1.3.

Doteraz sa dosiahla dohoda o premiestnení 160 000 utečencov v rámci EÚ. Rýchle naplnenie tejto dohody v praxi by umožnilo získať veľa cenných skúseností, na základe ktorých by sa mohli vypracovať dlhodobé riešenia pre prípad, že by masový pohyb ľudí pokračoval alebo by sa v budúcnosti zopakoval. EHSV sa nazdáva, že je potrebné uvažovať ambicióznejšie. Globálny masový pohyb ľudí bude pokračovať ešte dlhé roky.

3.1.4.

Je v záujme všetkých členských štátov, aby sa implementoval spoľahlivý a solidárny mechanizmus pre prípad, že by masová migrácia v budúcnosti pokračovala. Ako okamžité opatrenie je potrebný stály, spravodlivý a záväzný mechanizmus vyrovnávania záťaže, ktorý by uchádzačov o ochranu rozdelil medzi všetky členské štáty EÚ. Ten musí mať oporu v stálom kľúči rozdeľovania, ktorý bude vychádzať z niekoľkých faktorov, napríklad: veľkosť ekonomiky a územia danej krajiny, HDP, pracovné príležitosti a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, existencia národných/etnických komunít a menšín v prijímajúcej krajine. Takýto mechanizmus rozdeľovania by sa mal pravidelne preskúmavať. Mali by sa zohľadniť aj preferencie uchádzačov o azyl, pokiaľ súvisia s faktormi, ktoré uľahčujú integráciu (napr. znalosť jazyka, rodinní príslušníci v danej krajine, atď.). Dúfajme, že sa vďaka tomuto mechanizmu prestanú opakovať antagonistické zasadnutia Rady, ktoré poškodili obraz Európy.

3.1.5.

EHSV víta návrh aktivovať mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany a mobilizovať podporné tímy pre riadenie migrácie, ako aj rýchle pohraničné zásahové tímy, aby sa členským štátom pomohlo zvládať núdzové situácie.

3.1.6.

EHSV tiež víta navýšenie financovania agentúry Frontex, ESVČ a Europolu v roku 2015 a nárast financovania o 600 miliónov EUR pre tieto tri agentúry v roku 2016 s cieľom pomôcť najviac postihnutým štátom. Je potrebné, aby sa toto úsilie doplnilo účinnou politikou návratu. V súčasnosti bolo do svojich krajín vrátených asi len 38 % osôb, o ktorých sa zistilo, že nepotrebujú ochranu.

3.1.7.

Je potrebné, aby EÚ stále viac spájala pomoc pre rozvojové krajiny s vnútornými reformami, ako aj podporovala účinnú spoluprácu v oblasti migrácie, najmä legálnej migrácie (vrátane dočasných pohybov/víz) a politiky návratu. Je však dôležité, aby členské štáty EÚ dodržali svoj záväzok vyčleniť 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na rozvojovú pomoc.

3.1.8.

EHSV víta návrh zintenzívniť diplomatické úsilie s cieľom zapojiť krajiny pôvodu a tranzitu do spolupráce zameranej na riešenie tejto výzvy. Prvým podujatím v rámci tohto úsilia bol migračný samit, ktorý sa konal 11. – 12. novembra 2015 vo Vallette.

3.1.9.

V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že EÚ musí so svojimi partnermi nielen hovoriť, ale ich aj počúvať, a musí sa k nim aj správať ako k partnerom. Vnímanie cieľov, ktoré je potrebné dosiahnuť, i prostriedkov ako ich dosiahnuť, v EÚ a medzi jej partnermi v Afrike a na Blízkom východe stále ovplyvňujú mnohé nedorozumenia a odlišné perspektívy.

3.1.10.

EHSV víta prísľub EÚ, že bude pokračovať v užšej spolupráci s medzinárodnými organizáciami ako sú UNHCR, UNDP, IOM a Medzinárodný červený kríž. Konštatuje však, že si mnoho členských štátov EÚ neplní svoje záväzky, čomu nasvedčuje aj tristná situácia pokiaľ ide o podporu Svetového potravinového programu.

3.1.11.

EHSV tiež víta návrh Komisie zvýšiť v roku 2016 humanitárnu pomoc o 300 miliónov EUR s cieľom pokryť základné potreby utečencov.

3.1.12.

EHSV podporuje zásadu vzájomného uznávania rozhodnutí o udelení azylu. Podľa článku 78 ZFEÚ by EÚ mala vypracovať spoločnú politiku v oblasti medzinárodnej ochrany, ktorej súčasťou je aj „jednotný štatút … platný v celej Únii.“ Ak sa takýto štatút platný v celej EÚ neudeľuje prostredníctvom agentúry EÚ, jedinou alternatívou je vzájomné uznávanie vnútroštátnych rozhodnutí.

3.1.13.

EHSV plne podporuje úsilie Komisie predložiť do marca 2016 návrhy reformy dublinského nariadenia. Podporuje tiež záväzok Komisie predložiť v tom istom čase aj nový balík zameraný na legálnu migráciu vrátane revidovaného nariadenia o modrej karte.

3.1.14.

Ochrana vonkajších hraníc by mala byť spoločnou snahou, v rámci ktorej členské štáty spoja svoje materiálne a intelektuálne zdroje.

3.1.15.

EHSV plne podporuje bezodkladné zriaďovanie krízových vstupných centier („hotspots“). Musia byť však plne personálne a materiálne vybavené, aby mohli efektívne fungovať. V krajinách ako sú Taliansko a Grécko, kam každodenne prichádzajú tisícky utečencov, sa úplnému chaosu dá zabrániť len rozsiahlym združovaním finančných a materiálnych zdrojov.

3.1.16.

EHSV má tie isté vážne obavy ako UNHCR pokiaľ ide o procesy registrácie a selekcie, ktoré prebiehajú v krízových vstupných centrách („hotspots“) bezprostredne po príchode imigrantov na územie EÚ.

3.2.1.

EÚ sa podarí obmedziť migračné toky na zvládnuteľné dimenzie len ak sa zmysluplným spôsobom zapojí do riešenia mnohých problémov, ktoré trápia krajiny pôvodu. Dlhodobý cieľ dosiahnuť ich stabilitu, mier a prosperitu si bude vyžadovať bezprecedentné úsilie, nielen zo strany Európy, ale aj celého medzinárodného spoločenstva. EÚ sa musí usilovať o posilnenie medzinárodných aktivít, najmä prostredníctvom OSN.

3.2.2.

Je potrebné, aby EÚ rozšírila svoju inštitucionálnu prítomnosť v kľúčových krajinách pôvodu a tranzitu a zriadila osobitné migračné centrá, ako dočasné alebo stále zariadenia pre spracovanie žiadostí o azyl. Krajiny ako sú napríklad Alžírsko, Maroko, Mali, Líbya, Libanon a Turecko potrebujú sústredenejšie úsilie a viac pomoci.

3.2.3.

EHSV sa domnieva, že jedným z hlavných cieľov agendy je začať realizovať takú migračnú politiku EÚ, ktorá umožní legálnu migráciu a zároveň bude stimulom pre účinnú integráciu migrantov. EHSV očakáva prvé legislatívne a politické návrhy v týchto oblastiach a je pripravený podporiť úsilie Európskej komisie o ich vypracovanie.

3.2.4.

EHSV nabáda členské štáty, aby plne dodržiavali a aktívne vykonávali Ženevský dohovor z roku 1951 a aby odolávali tlaku znižovať úroveň ochrany a služieb poskytovaných utečencom.

3.2.5.

EHSV podporuje spoločnú azylovú politiku založenú na zjednodušených spoločných postupoch. Takáto politika musí vychádzať so spoločnej definície postavenia utečenca a práv, ktoré k takémuto postaveniu prináležia, aby sa zabránilo „azylovej turistike“ utečencov.

3.2.6.

Je treba ďalej rozvíjať systém informácii o krajine pôvodu (COI). Žiadosti o azyl občanov, ktorí pochádzajú z tej istej krajiny, mávajú často odlišné výsledky, hoci sa dá predpokladať, že sa ocitli v podobnej situácii. Existujúci systém by mal byť dosť flexibilný a spoľahlivý na to, aby sa vývoj v krajinách pôvodu dal zistiť a zapracovať v reálnom čase. Spolupráca medzi bezpečnostnými službami členských štátov by sa mala neustále zlepšovať, pretože sú dôležitým zdrojom informácií.

3.2.7.

Väčšou prioritou by mala byť organizácia legálnej migrácie a vízovej politiky, digitalizácia tohto procesu, uznávanie kvalifikácií a dosiahnutie mobility v oblasti vzdelávania.

3.2.8.

EÚ by sa mala viac zapojiť do riadenia návratov a podporiť opatrenia zamerané na reintegráciu. Pilotný projekt zameraný na návrat do Pakistanu a Bangladéša má v súčasnej krízovej situácii len obmedzený význam. EHSV dôrazne odporúča plánovanie a vykonávanie podobných projektov s riadnou finančnou a inštitucionálnou podporou.

3.2.9.

Posilnenie hraničných kontrol v tranzitných krajinách, hliadok na moriach a ničenie prevádzačských plavidiel môže pomôcť, nie sú to však jediné udržateľné nástroje na riešenie tohto problému. Pre EÚ je správnou cestou uplatňovať komplexný prístup, v rámci ktorého sa lepšie využije rozmanitosť jej nástrojov a jej značné zdroje.

3.3.1.

Občianska spoločnosť zohráva pri riešení migračnej krízy životne dôležitú úlohu. Aktéri občianskej spoločnosti môžu zásadným spôsobom prispieť k riešeniu bezprostredných potrieb prichádzajúcich migrantov. Občianska spoločnosť však potenciálne môže zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu v rámci dlhodobého úsilia potrebného na integráciu migrantov do spoločnosti. Občianska spoločnosť môže pomáhať priamo konkrétnym ľuďom čo je nesmierne dôležité vo všetkých fázach prijímania utečencov a riešenia ich bývania.

3.3.2.

EHSV oceňuje solidaritu, ktorú prejavili skupiny občianskej spoločnosti a jednotlivci, ktorí dobrovoľne pomáhajú žiadateľom o azyl. Táto pozitívna a spontánna reakcia však nemá dostatočný rozsah na to, aby mohla vyriešiť existujúce výzvy. EHSV vyzýva členské štáty EÚ, aby uznali a ocenili úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť a zintenzívnili pomoc vnútroštátnym mimovládnym organizáciám a občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť štruktúrovanejšiu a účinnejšiu reakciu. Vlády členských štátov nesú osobitnú zodpovednosť za identifikáciu organizácií občianskej spoločnosti na svojom území a nadviazanie kontaktov s nimi, ako aj za zvýšenie podpory poskytovanej týmto subjektom, aby sa zabezpečilo posilnenie ich kapacít.

3.3.3.

EHSV okrem toho odporúča, aby Komisia vyvinula úsilie poskytnúť členským štátom viac prostriedkov prostredníctvom dohôd o partnerstve týkajúcich sa štrukturálnych fondov, s cieľom navýšiť sumy z ESF a EFRR určené na riadenie migračných tokov a integračné opatrenia. Primárnymi príjemcami takýchto prostriedkov by mali byť mimovládne organizácie a organizácie pôsobiace v teréne. Toto by malo byť nad rámec finančných prostriedkov, ktoré sa v súčasnosti poskytujú z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu.

3.3.4.

EHSV upozorňuje na Európske fórum pre migráciu, ktoré je pokračovateľom Európskeho fóra pre integráciu zriadeného v roku 2009 EHSV a Európskou komisiou. Toto fórum je platformou pre dialóg medzi Európskymi inštitúciami a občianskou spoločnosťou v oblastiach imigrácie, azylu a integrácie migrantov.

4.1.

EHSV zastáva názor, že zabezpečenie transparentného, predvídateľného a spravodlivého systému legálnej migrácie do EÚ je dôležité a vysoko relevantné. Európske obyvateľstvo starne a prírastok je len okolo 0,2 % ročne, čo je hlboko pod úrovňou jednoduchej reprodukcie obyvateľstva. Odhaduje sa, že Európa do roku 2050 príde o približne 30 miliónov ľudí v produktívnom veku a ak sa rýchlo neprijmú opatrenia, vo väčšine členských štátov EÚ budú rýchlo rásť indexy ekonomického zaťaženia, produktivita bude klesať, dôjde k zatváraniu podnikov a výrazne narastú náklady na udržanie služieb, najmä pre starnúce obyvateľstvo.

4.2.

EÚ môže prostredníctvom kolektívnych a organizovaných opatrení vychádzajúcich zo solidarity premeniť súčasnú situáciu na príležitosť zvrátiť aktuálne demografické trendy a ich sociálne a ekonomické následky. Integrácia migrantov do pracovného trhu vedie k ekonomickému rastu a podporuje ich samostatnosť. Naproti tomu politiky, ktoré integráciu zanedbávajú, prenášajú bremeno podpory migrantov na verejné služby, a môžu spôsobiť spoločenské napätie s rozsiahlymi následkami.

4.3.

EHSV uznáva, že integrácia z veľkej časti závisí od integrácie do pracovného trhu. S vplyvom imigrácie na pracovný trh však súvisí mnoho faktorov, ktoré treba vysvetliť. Patrí medzi ne vplyv imigrantov na výšku miezd, dostupnosť pracovných miest, tlak na fiškálny systém (zdravotníctvo a vzdelávanie) a vplyv multikulturalizmu.

4.4.

Výbor už pripravil prieskumné stanovisko (1) ktoré bolo základom pre prípravu konferencie ministrov v Zaragoze v roku 2010 (2), na ktorej sa prijalo dôležité vyhlásenie o integrácii migrantov do pracovného trhu a výzvach pre európske a vnútroštátne orgány a sociálnych partnerov.

4.5.

Zo štúdií vyplýva, že migranti do ekonomiky vo všeobecnosti viac prispievajú, ako z nej čerpajú, že ich vplyv na fiškálne systémy je minimálny, že Európe pomáhajú pri riešení demografického deficitu a že sú impulzom pre hospodársky rast. Migrácia však neúčinkuje na všetky regióny v Európe rovnako a jej vplyv treba pozorne hodnotiť na miestnej úrovni. Okrem toho je výrazný rozdiel medzi usporiadaným príchodom migrantov v rámci uplatňovania politík a neočakávaným náporom tisícok nových migrantov, ktorý sa ťažko zvláda, a ktorý je záťažou pre miestne, regionálne a vnútroštátne štruktúry, ako to vidno v posledných týždňoch.

4.6.

Integrácia migrantov do pracovného trhu závisí od množstva faktorov, napríklad úrovne nezamestnanosti v hostiteľských krajinách, zručností migrantov, úrovne ich odbornej kvalifikácie, prípravy pred vstupom, pokiaľ ide o jazykovú vybavenosť a formálnu odbornú prípravu, a organizácií a štruktúr zriadených v hostiteľských krajinách s cieľom uľahčiť integráciu migrantov vrátane utečencov na pracovný trh. Práve v týchto oblastiach môže občianska spoločnosť zohrať zásadnú úlohu.

4.7.

Existujú však ďalšie faktory, ktoré bránia rýchlej integrácii, napríklad neuznávanie kvalifikácii, byrokratické prekážky, absencia transparentnosti, mylné predstavy verejností o migrantoch, vykorisťovanie a právne prekážky spôsobené zastaranými právnymi predpismi a nevykonávanie alebo pomalá transpozícia právnych predpisov EÚ.

4.8.

Odborové zväzy a asociácie zamestnávateľov budú zohrávať kľúčovú úlohu pri riešení problematiky integrácie migrantov do pracovného trhu. EHSV odporúča, aby sa sociálni partneri plne zapojili do prípravy, rozvoja a vykonávania integračnej politiky a s ňou súvisiacich opatrení, ako aj nadväzných krokov, a to na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni.

4.9.

Vlády, mieste a regionálne orgány a sociálni partneri musia spolupracovať, aby dosiahli spoločenský konsenzus o spôsoboch a možnostiach integrácie migrantov do ekonomiky a spoločnosti, najmä preto, aby sa zabránilo konfliktom medzi jednotlivými znevýhodnenými skupinami.

4.10.

Občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri pomoci migrantom, aby získali prístup k vzdelaniu, odbornej príprave a pracovným miestam a pri boji proti diskriminácii v sektoroch vzdelávania, na pracovnom trhu a všeobecne v celej spoločnosti.