19.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/86

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 101, 102 a 107,

—

so zreteľom na správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2011 (COM(2012)0253) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2012)0141),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2008 o uplatnení pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (3) (oznámenie o bankovníctve),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2008 s názvom Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (4) (oznámenie o rekapitalizácii),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2009 o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (5) (oznámenie o znehodnotených aktívach),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2009 o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (6) (oznámenie o reštrukturalizácii),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 o dočasnom rámci Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (7) (pôvodný dočasný rámec),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. decembra 2010 o dočasnom rámci Únie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (8) (nový dočasný rámec), ktorého platnosť sa skončila 31. decembra 2010,

—

so zreteľom na záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre reformu štruktúry bankového sektora EÚ z 2. októbra 2012 (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (10),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) (12),

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 170 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu (13),

—

so zreteľom na štúdiu z júna 2011 nazvanú Štátna pomoc – pravidlá pre finančný sektor a reálnu ekonomiku v čase krízy, ktorej vypracovanie zadal Parlament (14),

—

so zreteľom na štúdiu z júna 2012 s názvom Kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu v rámci antitrustových pravidiel, ktorej vypracovanie zadal Parlament (15),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov komisie s názvom Verejná konzultácia: na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu (SEC(2011)0173),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP) (COM(2012)0209),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 15/2011 s názvom Zabezpečujú postupy Komisie účinný výkon kontroly štátnej pomoci?,

—

so zreteľom na usmernenia Komisie k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2012 (ďalej len usmernenia k ETS) (16),

—

so zreteľom na rámcovú dohodu z 20. novembra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (17) (ďalej len „rámcová dohoda“), najmä na jej ods. 12 (18) a 16 (19),

—

so zreteľom na vyhlásenie zo samitu eurozóny z 29. júna 2012 (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o XXXIII. správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2003 (21), uznesenie zo 4. apríla 2006 o správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2004 (22), uznesenie z 19. júna 2007 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2005 (23), uznesenie z 10. marca 2009 o správach o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007 (24), uznesenie z 9. marca 2010 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008 (25), uznesenie z 20. januára 2011 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 (26) a uznesenie z 2. februára 2012 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ (27),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o reforme uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu (28),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0143/2013),

A.

keďže politika hospodárskej súťaže a rovnaké podmienky vo všetkých odvetviach sú neoddeliteľnou súčasťou EÚ a základným kameňom európskeho sociálneho trhového hospodárstva, nástrojom, ktorý slúži európskym spotrebiteľom pri zabezpečovaní sociálne a hospodársky zdravého vnútorného trhu a v boji proti nekalým praktikám určitých hospodárskych subjektov, a kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní správneho fungovania vnútorného trhu;

B.

keďže voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu má zásadný význam pre európsky rast;

C.

keďže kríza hospodárstva, finančnej oblasti a štátneho dlhu vypukla na jeseň roku 2008 a v roku 2011 došlo k jej prehĺbeniu, v dôsledku čoho sa hospodárstvo EÚ ocitlo v recesii;

D.

keďže Komisia zareagovala na krízu okrem iných opatrení prijatím osobitných pravidiel v oblasti štátnej pomoci a ako nástroj krízového riadenia použila politiku hospodárskej súťaže; keďže tento režim bol a stále je mienený ako dočasný;

E.

keďže politika hospodárskej súťaže má zásadný význam z hľadiska riešenia krízy, podpory stratégie Európa 2020 a jednotného trhu, ako aj pokroku smerom k bankovej únii, skutočnej hospodárskej a menovej únii a hlbšej integrácii a zbližovaniu;

F.

keďže protekcionizmus by len prehĺbil a predĺžil krízu a prísne presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže má zásadný význam pre návrat európskeho hospodárstva na cestu rozvoja;

G.

keďže výročná správa o politike hospodárskej súťaže by mala slúžiť ako nástroj na podporu celkovej konkurencieschopnosti Únie rozširovaním hospodárskej súťaže a otváraním sa pre nové subjekty, a tým na rozšírenie a prehĺbenie vnútorného trhu, a nemala by sa teda týkať výlučne praktického vykonávania politiky Komisie pre oblasť hospodárskej súťaže;

H.

keďže hospodárska súťaž nefunguje vo všetkých členských štátoch rovnako uspokojivým spôsobom;

I.

keďže odvetvia s nižšou úrovňou hospodárskej súťaže sú často zároveň aj odvetviami s nedostatočným hospodárskym výstupom;

1.

berie na vedomie správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2011 a víta skutočnosť, že nová tematická štruktúra venuje pozornosť témam, na ktoré poukázal Parlament, a umožňuje jasné určenie priorít, cieľov a prijatých krokov;

2.

zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže je základným kameňom európskeho sociálneho trhového hospodárstva; zdôrazňuje význam posilnenia opatrení na antitrustovú kontrolu a kontrolu štátnej pomoci a koncentrácií s cieľom zabezpečiť hospodársku účinnosť, fungujúci vnútorný trh a sociálny pokrok; zdôrazňuje tiež, že lepší prístup MSP a tretieho sektora na vnútorný trh a ich účasť na ňom si vyžadujú aktívnu politiku hospodárskej súťaže, ktorá odstráni existujúce prekážky;

3.

žiada súdržnosť medzi politikou hospodárskej súťaže EÚ a všetkými ďalšími politikami EÚ vrátane sektorových právnych predpisov, aby sa zabezpečilo, že vnútorný trh s tovarom a službami bude riadne fungovať v prospech občanov, životného prostredia a podnikov;

4.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže dôkladne vyhodnotila deformácie vo fungovaní hospodárskej súťaže a ich hospodársky dosah; žiada Komisiu, aby určila možné nerovnosti medzi členskými štátmi v tejto oblasti, ako aj ich príčiny;

5.

zdôrazňuje, že vykonávanie politiky hospodárskej súťaže v širšom zmysle by sa nemalo zameriavať na posilnenie už existujúcich spoločností a poskytovateľov tovaru a služieb, ale jeho všeobecným cieľom by malo byť skôr uľahčenie vstupu nových subjektov a vzniku nových myšlienok a metód, a tým maximalizácia výhod pre občanov Únie;

6.

poukazuje na to, že rozšírenie krízového režimu mimoriadnej štátnej pomoci bolo rozhodnutím, ktoré si vynútili okolnosti, a prispelo k zabráneniu ďalšej finančnej a hospodárskej nestabilite, predchádzaniu protekcionizmu a ustanoveniu mechanizmov reštrukturalizácie bánk a riešenia krízy, pričom všetky tieto zložky majú mimoriadny význam pre krajiny zapojené do programu, ktoré čelia vážnym problémom;

7.

je však znepokojený zo skutočnosti, že krízový režim štátnej pomoci, ktorý mal mať dočasný charakter, vôbec nie je dočasný; konštatuje, že Parlament už vo svojej tretej výročnej správe o politike hospodárskej súťaže zdôrazňuje, že je potrebné tieto dočasné opatrenia čo najskôr zrušiť; vyjadruje ďalej poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch tento prístup zlyháva, a nalieha, aby sa vyvodilo poučenie zo zásahov v minulosti a aby sa následne prijali zodpovedajúce postupy;

8.

trvá na tom, že banky prijímajúce štátnu pomoc musia sústrediť svoj obchodný model na životaschopnú časť svojich činností, zlepšiť prístup k úverom pre rodiny a podniky, stanoviť hornú hranicu pre odmeňovanie a minimalizovať vplyv na konkurenčné banky, ktoré nie sú príjemcami pomoci, a na daňových poplatníkov EÚ; v tomto smere konštatuje, že je potrebné zvážiť návrhy expertnej skupiny na vysokej úrovni pre reformu štruktúry bankového sektora EÚ;

9.

zdôrazňuje, že v dôsledku prebiehajúcej konsolidácie bankového sektora sa v skutočnosti zvýšil trhový podiel niektorých veľkých finančných inštitúcií, a preto naliehavo žiada Komisiu, aby na tento sektor naďalej dôsledne dohliadala s cieľom posilniť hospodársku súťaž na európskych bankových trhoch;

10.

pripomína vyhlásenie zo samitu eurozóny z 29. júna 2012; súhlasí s tým, že je absolútne nevyhnutné vyjsť zo začarovaného kruhu medzi bankami a štátmi a bezodkladne rozvinúť ich záväzky;

11.

žiada Komisiu, aby sprísnila antitrustové pravidlá a pravidlá kontroly koncentrácií s cieľom dosiahnuť lepšie regulované, transparentné, otvorené a čestné finančné trhy; oceňuje jej prieskum trhu s mimoburzovými derivátmi, najmä v súvislosti s obchodnými údajmi a službami v oblasti swapov na kreditné zlyhanie, platobnými službami a šírením finančných informácií v rámci trhov;

12.

vyzýva orgány EÚ na ochranu hospodárskej súťaže, aby spolupracovali s ďalšími jurisdikciami a monitorovali správanie a trhový vplyv veľkých finančných hráčov a oligopolov, napr. ratingových agentúr, ako aj fenomén cenových výkyvov súvisiacich s finančnými trhmi, a aby ako hlavnú prioritu vyšetrili údajnú manipuláciu s úrokovými sadzami v rámci nástrojov LIBOR, EURIBOR a TIBOR;

13.

je presvedčený, že uvedené skutočnosti by sa mali dôkladne vyšetriť, aj preto, aby sa zistilo, či sa na zabránenie takýmto prípadom použili všetky nástroje EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu, aby preskúmala dosah prípadov takéhoto narušenia na cenový vývoj v odvetviach, ako sú hypotekárne úvery;

14.

uznáva, že politika hospodárskej súťaže je je základným nástrojom na ďalší rozvoj a zachovanie jednotného trhu a kľúčovým hnacím mechanizmom produktivity, výkonnosti a globálnej konkurencieschopnosti, ktorý zohráva zásadnú úlohu pri podpore spravodlivých a otvorených trhov, zdravých verejných financií a cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

15.

zdôrazňuje, že konsolidácia jednotného trhu, návrat hospodárskeho rastu, príťažlivosť európskeho trhu na globálnej úrovni, plnenie digitálnej agendy a podpora výskumu a inovácií si vyžadujú silnú hospodársku súťaž, zdravú pluralitu hospodárskych subjektov a proaktívnu priemyselnú politiku; poznamenáva, že všetky nástroje v oblasti antitrustovej politiky, štátnej pomoci a kontroly koncentrácií majú zásadný význam z hľadiska zlepšenia regulácie trhov, podpory transparentnosti a obnovy hospodárstva;

16.

očakáva, že Komisia bude účinne presadzovať politiku hospodárskej súťaže a podporovať technológie a zdroje šetrné k životnému prostrediu; je presvedčený, že nové usmernenia týkajúce sa systému obchodovania s emisiami by mali prispieť k zamedzeniu úniku uhlíka, zachovaniu cenových signálov a minimalizácii prípadov narušenia hospodárskej súťaže; domnieva sa, že súčasná nízka cena v rámci systému obchodovania s emisiami veľmi nepodporuje technológie priaznivé z hľadiska klímy a spomaľuje prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo;

17.

zastáva názor, že verejné opatrenia prijaté na poskytnutie podpory obetiam rozsiahlych podvodov a nezákonných finančných postupov s jediným cieľom zabrániť ďalším škodám a obnoviť ich práva by sa nemali považovať za štátnu pomoc;

18.

konštatuje, že európski občania chcú kvalitné, v celej oblasti dostupné a cenovo prístupné poskytovanie potrebných a dôležitých verejných služieb a zároveň zlepšenie hospodárskej súťaže a presadzovanie rovnakých podmienok pre poskytovateľov týchto služieb, či už ide o verejných alebo súkromných poskytovateľov; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je kľúčové zabezpečiť hospodársku súťaž medzi rôznymi poskytovateľmi; zdôrazňuje, že nedávno vytvorený balík o službách všeobecného hospodárskeho záujmu by v tejto súvislosti mohol viesť k jednoduchšiemu, jasnejšiemu a pružnejšiemu rámcu; zdôrazňuje, že podľa pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v Zmluve o fungovaní Európskej únie je Komisia zodpovedná za zabezpečenie zlučiteľnosti náhrad poskytnutých za služby všeobecného hospodárskeho záujmu s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci s cieľom zamedziť poskytovaniu služieb s nízkou kvalitou, ale vysokými nákladmi pre verejnosť; vyjadruje znepokojenie nad vyňatím príliš veľkého počtu služieb spod kontroly orgánov na ochranu hospodárskej súťaže;

19.

vyzýva orgány EÚ na ochranu hospodárskej súťaže, aby monitorovali trhy s farmaceutickými, zdravotnými a poistnými službami (najmä trhy s generikami a inovačnými liekmi) a popritom identifikovali potenciálne zneužívanie práv pacientov a diskriminačné správanie; konštatuje, že hoci organizácia odvetvia zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany patrí primárne do právomoci členských štátov, tieto služby by mali podliehať kontrole, aby sa ochránili verejné financie a zachovali právne predpisy pre hospodársku súťaž a práva občanov EÚ;

20.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že ceny potravín sa v porovnaní s polrokom 2007 výrazne zvýšili, pričom výrobné ceny sa vyznačujú vysokou volatilitou, a pripomína, že spotrebiteľské ceny potravín značne prispievajú k celkovej inflácii; zdôrazňuje, že nový rámec kolektívneho vyjednávania v hodnotovom reťazci by mala sprevádzať činnosť organizácií výrobcov v prospech hospodárskej súťaže a vytvorenie platformy na monitorovanie cien potravín; naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže dôkladne kontrolovala hospodársku súťaž v poľnohospodársko-priemyselnom sektore, pokiaľ ide o podporu, transparentnosť a vývoj spotrebiteľských cien na všetkých úrovniach hodnotového reťazca; pripomína, že výhody, ktoré možno pre spotrebiteľov dosiahnuť v potravinárskom odvetví, sa dajú znásobiť uskutočnením rovnakých reforiem v oblasti hospodárskej súťaže vo všetkých ďalších odvetviach hospodárstva;

21.

zdôrazňuje, že služby všeobecného hospodárskeho záujmu a služby všeobecného sociálneho záujmu predstavujú významný podiel všetkých služieb poskytovaných v členských štátoch, z čoho vyplýva, že zvýšením účinnosti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a služieb všeobecného sociálneho záujmu možno dosiahnuť výrazné zisky; zdôrazňuje, že z tohto hľadiska je nevyhnutné zabezpečiť, aby prvoradou úlohou pravidiel upravujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu a služby všeobecného sociálneho záujmu bola ochrana spotrebiteľov;

22.

zdôrazňuje hlavnú úlohu špekulácií na trhoch s potravinami ako hlavnej príčiny nestálosti cien; vyzýva Komisiu, aby tento problém preskúmala v správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2012 a aby podnikla kroky na riešenie špekulácií na trhoch s potravinami;

23.

vyzýva Komisiu, aby si bližšie všímala prospešnú úlohu organizácií výrobcov a výrobných družstiev pri zvyšovaní blahobytu malých poľnohospodárov a ich vyjednávacej sily vo vzťahu k spracovateľskému priemyslu;

24.

so záujmom očakáva správu Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS) na túto tému; berie na vedomie skutočnosť, že obilniny a mliečne výrobky patria v rámci antitrustových prípadov medzi najprešetrovanejšie sektory, a nabáda vnútroštátne orgány zodpovedné za ochranu hospodárskej súťaže, aby zintenzívnili svoje iniciatívy v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala európsky sektor cukru, kde sa v rokoch 2011 a 2012 prejavila mimoriadne vysoká inflácia cien;

25.

opätovne naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila úplné vykonávanie balíka v oblasti vnútorného trhu s energiou; nabáda ju, aby vzhľadom na to, že doteraz nebol v plnej miere dosiahnutý otvorený a konkurencieschopný jednotný trh s energiou, aktívne monitorovala hospodársku súťaž na trhoch s energiou, osobitne vždy v prípadoch, keď privatizácia verejných služieb začína v systéme monopolných alebo oligopolných trhov;

26.

vyzýva Komisiu, aby pozorne preskúmala vývoj na trhu EÚ s nákladnými leteckými dopravnými a expresnými službami; konštatuje, že USA pôsobia na trhu s expresnými službami vo forme duopolu a za posledných desať rokov prakticky vylúčili z trhu európskych konkurentov; usudzuje teda, že po ďalších fúziách v sektore by ako konkurent zostala len jedna významná európska spoločnosť poskytujúca expresné a logistické služby a že by to mohlo mať značný vplyv na cenovú súťaž na vnútornom trhu v neprospech spotrebiteľov;

27.

zdôrazňuje, že európske spoločnosti nemajú na trhu leteckej dopravy v Spojených štátoch rovnaké podmienky a na trhu leteckej dopravy EÚ a Spojených štátov dokonca aj dnes vládne zjavná nerovnováha, keďže európske letecké spoločnosti poskytujúce služby nákladnej dopravy majú odopretý prístup na domáci trh USA a snažia sa konkurovať v nepriaznivých podmienkach; zdôrazňuje, že tento nerovnaký prístup na trh deformuje hospodársku súťaž a v konečnom dôsledku poškodzuje európske odvetvie logistiky a jeho zákazníkov;

28.

podporuje aktívnu úlohu Parlamentu pri formovaní politiky hospodárskej súťaže vrátane jeho spoluzákonodarných právomocí; domnieva sa, že Komisia musí niesť plnú zodpovednosť a nadväzovať na uznesenia Parlamentu; kladie si za cieľ posilniť prebiehajúci štruktúrovaný dialóg;

29.

vyzýva Komisiu, aby si naďalej počínala nestranne a objektívne a aby bola otvorená zlepšeniam v oblasti výberových konaní; obhajuje procesné práva vrátane práva podnikov na prístup k dokumentácii Komisie ešte pred vypočutím;

30.

podporuje Komisiu v tom, aby naďalej presadzovala kultúru spravodlivej hospodárskej súťaže určením všeobecných zásad a podporou opatrení spoločností v tejto oblasti, a to najmä prejavením väčšieho záujmu a priaznivejšieho postoja k dodržiavaniu pravidiel, keďže to bude mať rozhodujúci preventívny účinok, ktorý je vo verejnom záujme;

31.

žiada Komisiu, aby vzala do úvahy využitie alternatívneho riešenia sporov a aby v rámci riadneho legislatívneho postupu predložila dlho odkladaný návrh, ktorého cieľom by bolo uľahčiť individuálne a kolektívne žaloby o náhradu škody, ktorú podniky a spotrebitelia utrpeli v dôsledku porušenia antitrustového práva EÚ; vyjadruje presvedčenie, že takýto návrh by mal podporiť hospodársku súťaž a nemal by nabádať k nepodloženým sporom, mal by sa vzťahovať na menšie a rozptýlené škody, mal by zabezpečiť úplné dodržiavanie pravidiel transparentnosti EÚ, ako aj riadne a konkrétne odôvodnenie všetkých výnimiek v rámci postupov zhovievavosti pri zaistení úplného súladu s verejným presadzovaním práva;

32.

upozorňuje na svoje dávnejšie uznesenia z 2. februára 2012 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ a na myšlienku možného návrhu Komisie o kolektívnom uplatňovaní nárokov na nápravu;

33.

pozitívne vníma spoluprácu v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS) a s vnútroštátnymi súdmi, pokiaľ ide o zabezpečenie účinnosti a konzistentnosti politík hospodárskej súťaže v rámci celej EÚ; podporuje účinné rozdelenie zodpovednosti medzi členmi ESHS, keďže niektoré trhy majú vzhľadom na rôzne právne, hospodárske a kultúrne podmienky väčší vnútroštátny rozmer ako iné; vyzýva Komisiu, aby presadzovala dohody o zbližovaní a spolupráci s ostatnými jurisdikciami vrátane ustanovení o výmene informácií počas vyšetrovania na základe primeraných podmienok;

34.

berie na vedomie vysoké a rastúce pracovné zaťaženie Komisie v oblasti presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže, a preto opätovne pripomína, že Komisia potrebuje viac zdrojov (najmä prostredníctvom prideľovania existujúcich zdrojov) nato, aby mohla byť proaktívna a konať účinnejšie pri riešení tohto problému;

35.

vyzýva Komisiu, aby podporovala kultúru hospodárskej súťaže tak v EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni;

36.

odporúča uplatňovať konanie o urovnaní a v náležitých prípadoch odrádzajúce a proporcionálne pokuty, pričom sa treba vyhnúť nepriaznivým hospodárskym a sociálnym dôsledkom vytlačenia podnikov, ktoré sa ocitli v ťažkostiach, z trhu;

37.

poznamenáva, že pokuty by nemali podnikom zamedzovať v tom, aby brali svojich riadiacich pracovníkov alebo bežných zamestnancov v rámci podniku na zodpovednosť; prípadne ani členským štátom by nemali brániť v tom, aby sa zaoberali otázkami trestnej zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie tieto aspekty a podala o nich správu;

38.

obáva sa, že v neposlednom rade vzhľadom na možné straty pracovných miest z dôvodu platobnej neschopnosti môže byť udeľovanie pokút ako jediný nástroj príliš obmedzené, a navrhuje vytvoriť viac komplexnejších nástrojov, ktoré by zahŕňali otázky, ako sú individuálna zodpovednosť, transparentnosť a zodpovednosť spoločností, kratšie postupy, právo na obhajobu a riadny proces, mechanizmy na zabezpečenie účinného uplatňovania režimu zhovievavosti (najmä na prekonanie zásahov spôsobených postupmi zisťovania v USA), programy dodržiavania právnych predpisov podnikmi a vývoj európskych noriem; uprednostňuje prístup „cukru a biča“, v rámci ktorého by pokuty slúžili ako účinný odstrašujúci prostriedok, pričom by sa zároveň podporovalo dodržiavanie pravidiel;

39.

opätovne berie na vedomie, že metóda stanovenia pokút je zahrnutá v nelegislatívnom nástroji, ktorým sú usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006, a opäť naliehavo žiada Komisiu, aby na základe zásady zákonnosti začlenila do nariadenia (ES) č. 1/2003 podrobný základ výpočtu pokút spolu s novými zásadami ukladania pokút;

40.

opakovane pripomína svoju požiadavku týkajúcu sa všeobecnej revízie usmernení Komisie k metóde stanovenia pokút s prihliadnutím na šesť rokov praktických skúseností; je presvedčený, že v tejto revízii by sa mala preskúmať úloha programov dodržiavania právnych predpisov, vymedziť podmienky, za ktorých by materské podniky, ktoré uplatňujú rozhodujúci vplyv nad dcérskou spoločnosťou, mali byť spoločne a nerozdielne zodpovedné za porušovanie antitrustových predpisov svojimi dcérskymi spoločnosťami, a zvážiť otázky zhovievavosti, opakovaného porušovania predpisov, stropu obratu a vzájomného pôsobenia medzi verejnými a súkromnými záväzkami;

41.

opätovne pripomína, že počet žiadostí o zníženie pokuty z dôvodu platobnej neschopnosti sa zvýšil, a to najmä v prípade podnikov sústreďujúcich sa na výrobu jediného výrobku a v prípade malých a stredných podnikov; opätovne sa domnieva, že by bolo možné uvažovať o systéme odložených alebo rozdelených platieb, ktorý by mohol byť alternatívou k znižovaniu pokút, aby sa predišlo ukončovaniu činnosti podnikov;

42.

víta však skutočnosť, že Komisia zohľadnila osobitné potreby podnikov, ktoré sa sústreďujú na výrobu jediného výrobku, vo svojom rozhodnutí (COMP/39452 z 28. marca 2012);

43.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej usilovali o pokrok pri budovaní jednotného trhu v oblasti dopravy a aby pritom zabezpečili otvorenú a spravodlivú hospodársku súťaž v oblastiach dopravy, pôšt a cestovného ruchu a rešpektovali ďalšie ciele politiky Únie, napr. riadne fungujúce dopravné služby a služby mobility, ciele politiky v oblasti verejných služieb, sociálnych štandardov, bezpečnosti a ochrany životného prostredia a ciele EÚ týkajúce sa znižovania emisií CO2 a závislosti na rope; víta oznámenia Aktu o jednotnom trhu II, ktorého cieľom je konečne realizovať prístup Jednotné európske nebo a pokračovať v otváraní železničného trhu a zavádzaní jednotného železničného priestoru;

44.

domnieva sa, že Komisia by mala ďalej posilňovať prepojenia medzi politikou hospodárskej súťaže a dopravnou politikou s cieľom zvyšovať konkurencieschopnosť európskeho dopravného odvetvia;

45.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby bola pri presadzovaní zbližovania pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže v rámci medzinárodných rokovaní aktívnejšia a aby v oblasti dopravy zabezpečila rovnaké podmienky medzi krajinami EÚ a tretími krajinami;

46.

zdôrazňuje význam rovnomerného rozvoja európskeho dopravného priestoru a odstraňovania rozvojových nedostatkov medzi dopravnými infraštruktúrami a systémami členských štátov s cieľom skutočne dosiahnuť jednotný európsky trh a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž v oblasti dopravy;

47.

zdôrazňuje vplyv, ktorý majú daňové odlišnosti na hospodársku súťaž medzi rôznymi druhmi dopravy a na intermodálnu dopravu, a vyzýva Komisiu, aby predložila prehľad o daniach a odlišných systémoch DPH uplatňovaných v rôznych druhoch dopravy;

48.

zdôrazňuje, že v záujme voľnej a spravodlivej hospodárskej súťaže na európskej úrovni musia byť odstránené fyzické, technické a regulačné prekážky medzi členskými štátmi, najmä prostredníctvom rozvoja interoperabilných a účinných transeurópskych sietí;

49.

v zásade víta oznámenie Komisie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy, ale zdôrazňuje, že každý druh dopravy je vo svojej podstate odlišný a že akýkoľvek návrh Komisie musí popri zaručení existujúcich práv cestujúcich tiež zabezpečiť primeraný a flexibilný prístup, ktorý uznáva rozdiely medzi jednotlivými druhmi dopravy;

50.

naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby so zreteľom na Dohodu EÚ a USA o leteckej doprave zintenzívnili spoluprácu zameranú na vypracovanie kompatibilných regulačných prístupov k otázkam týkajúcim sa hospodárskej súťaže medzi leteckými alianciami a aby aktívne hľadali spôsoby, ako dosiahnuť dynamickejšiu hospodársku súťaž veľkých aliancií na transatlantickom trhu;

51.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili vykonávanie právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi s cieľom dosiahnuť väčšiu transparentnosť cenotvorby služieb, čím sa uľahčí kontrola dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže a maximalizuje konkurencieschopnosť a bezpečnosť v rámci európskeho uzla, a aby naďalej pracovali na posilnení konkurencieschopnosti na európskych letiskách v prospech hospodárstva i cestujúcich;

52.

vyzýva Komisiu, aby poskytla prehľad podložený dôkazmi o prípadoch, keď sú leteckí dopravcovia zvýhodnení voči ostatným poskytovateľom služieb z dôvodu osobitných podmienok alebo keď podľa tvrdení zneužívajú svoje dominantné postavenie na niektorých letiskách, najmä zavádzaním pravidla „jednej batožiny“ a iných obmedzení týkajúcich sa povolenej príručnej batožiny;

53.

domnieva sa, že komerčné činnosti predstavujú hlavný zdroj príjmov letísk a že tieto agresívne postupy môžu predstavovať zneužitie dominantného postavenia dopravcu;

54.

naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila kontrolu obchodovania s prevádzkovými intervalmi, ich využívania a prideľovania na európskych letiskách s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž, ako aj ochranu prepojenia regiónov v celej Európe

55.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala opatrenia týkajúce sa nízkorozpočtových leteckých dopravcov s cieľom zabezpečiť, aby neboli nástrojom nespravodlivej hospodárskej súťaže;

56.

naliehavo žiada Komisiu, aby pri revízii usmernení pre štátnu pomoc v oblasti letectva a letísk zabezpečila, že nebude dochádzať k narúšaniu hospodárskej súťaže, a aby zaviedla rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu;

57.

poukazuje na to, že v liberalizácii európskeho železničného odvetvia sa dosiahol obmedzený pokrok a že táto situácia znevýhodňuje železničnú dopravu vo vzťahu k ďalším dopravným prostriedkom, najmä pokiaľ ide o otázky týkajúce sa konkurencieschopnosti železničného odvetvia v celej Európe;

58.

naliehavo žiada Komisiu, aby dokončila zavádzanie jednotného európskeho železničného priestoru tým, že zabezpečí uplatňovanie riadnych podmienok s cieľom otvoriť toto odvetvie voľnej a spravodlivej hospodárskej súťaži, vrátane opatrení, ktoré efektívnym a inovatívnym železničným spoločnostiam umožnia prevádzku bez obmedzení, jasné oddelenie vlastníctva infraštruktúry od železničných prevádzkovateľov, silné národné regulačné orgány a harmonizáciu služobných poriadkov; vyzýva Komisiu, aby pri príprave otvorenia trhov vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy zohľadnila rôzne prevádzkové modely národných železničných spoločností a aby predložila konkrétne návrhy s cieľom ukončiť nepriame obmedzenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z nejednotných ustanovení o bezpečnosti, interoperabilite a schvaľovaní;

59.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili otvorenie odvetvia železničnej dopravy spravodlivej hospodárskej súťaži a aby zabezpečili lepšiu kvalitu služieb bez toho, aby sa ohrozilo poskytovanie verejných služieb;

60.

zdôrazňuje, že ďalšie otvorenie trhu EÚ s cestnou nákladnou dopravou môže byť prijateľné len vtedy, ak sa zabezpečia rovnaké podmienky medzi dopravnými podnikmi a ak sa vo všetkých členských štátoch zachová ochrana sociálnych právnych predpisov a pracovných podmienok mobilných pracovníkov;

61.

zdôrazňuje potrebu zamedziť nespravodlivej hospodárskej súťaži v sektore liberalizovanej cestnej dopravy garantovaním náležitého uplatňovania sociálnych, bezpečnostných a environmentálnych predpisov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať otvoreniu tohto trhu pre kabotáž a dumpingovým praktikám;

62.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi predložila konkrétne návrhy s cieľom odstrániť značné rozdiely, ktoré existujú medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o sankcie za závažné porušenia právnych predpisov Spoločenstva v cestnej doprave, a aby tak skoncovala s týmito narušeniami hospodárskej súťaže;

63.

vyzýva členské štáty, aby implementovali tretiu smernicu o poštových službách; vyzýva Komisiu, aby podrobne preskúmala sociálne dôsledky liberalizácie poštového trhu a povinnosti univerzálnej služby v tejto oblasti vrátane financovania univerzálnej služby, a predložila o nich správu;

64.

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, nové konsolidované právomoci a hospodársky potenciál cestovného ruchu pre EÚ vyzýva Komisiu, aby uľahčila aktívnu spoluprácu podnikov pôsobiacich v cestovnom ruchu a prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie celosvetovej konkurencieschopnosti špičkových destinácií cestovného ruchu v EÚ; vyzýva Komisiu, aby urýchlila postupy legislatívneho návrhu týkajúceho sa balíka cestovných služieb s cieľom zabezpečiť primeranú hospodársku súťaž a zaručiť jednoznačný voľný trh v odvetví európskeho cestovného ruchu;

65.

domnieva sa, že presadzovanie právnych predpisov o štátnej pomoci sa by sa malo zameriavať na dosiahnutie cieľov uvedených v stratégii Európa 2020, najmä umožnením investícií do reálnej ekonomiky a podporovaním väčšieho sústredenia zdrojov na výskum, inovácie a trvalo udržateľný rozvoj;

66.

poznamenáva, že európsky trh s elektronickými platbami je naďalej roztrieštený z vnútroštátneho aj cezhraničného hľadiska; podporuje nevyhnutné opatrenia a presadzovanie práva s cieľom zabezpečiť otvorenejší, transparentnejší, inovatívnejší a konkurencieschopnejší jednotný trh s platbami takým spôsobom, aby všetkým spotrebiteľom priniesol výhody a možnosť voľby, čo sa týka možností kartových, internetových a mobilných platieb a mobilnej peňaženky, interoperability, nákladov a prenosnosti; žiada preto Komisiu, aby posúdila možné spôsoby, ako priniesť nových účastníkov na európsky trh s kartovými, internetovými a mobilnými platbami a popritom chrániť budúce technologické inovácie v tomto odvetví; domnieva sa, že je nevyhnutné posilniť dohľad nad mnohostrannými výmennými poplatkami, a víta návrhy obsiahnuté v Akte o jednotnom trhu II, ktoré sa týkajú revízie smernice o platobných službách a legislatívnej iniciatívy v oblasti mnohostranných bankových poplatkov;

67.

súhlasí so zámerom Komisie naďalej venovať veľkú pozornosť transparentnosti finančných trhov, domnieva sa však, že treba posilniť úsilie o zaručenie poskytovania včasných, spoľahlivých a kvalitných informácií, najmä s ohľadom na trhy s derivátmi;

68.

je presvedčený, že hospodárska súťaž medzi podnikmi musí prebiehať v takom rámci, ktorým sa zaručí účinné dodržiavanie práv spotrebiteľov, a že kľúčovými nástrojmi v tomto zmysle sú systém kolektívneho odškodňovania a systém alternatívneho riešenia sporov;

69.

pripomína, že Komisia zvyčajne posudzuje len zneužitie trhovej pozície spoločnosti; je presvedčený, že v prípade niektorých trhov tento postup nepostačuje na predchádzanie riziku kartelových dohôd; žiada Komisiu, aby preskúmala, ako posúdiť spôsob minimalizácie nebezpečenstva vzniku kartelov a dosiahnutia čo najväčšej hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby predložila jasné a transparentné usmernenia týkajúce sa politiky hospodárskej súťaže, ktoré zohľadňujú tieto zásady;

70.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o úplnú implementáciu balíka opatrení v oblasti vnútorného trhu s energiou vzhľadom na to, že doteraz nebol v plnej miere dosiahnutý otvorený a konkurencieschopný jednotný trh v rámci odvetvia energetiky; nabáda ju, aby aktívne sledovala hospodársku súťaž na trhoch s energiou, osobitne v prípadoch, keď má privatizácia verejných služieb pôvod v monopolných alebo oligopolných trhoch;

71.

poznamenáva, že neexistencia účinných právnych ustanovení o náhrade škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže znevýhodňuje spotrebiteľov a že pokuty za takéto porušenia sú uhrádzané výhradne v prospech verejných rozpočtov členských štátov;

72.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivú rovnováhu rokovacích právomocí medzi výrobcami a distribútormi, pričom zdôrazňuje:

73.

v tejto súvislosti víta snahu zainteresovaných strán v potravinovom dodávateľskom reťazci zameranú na dosiahnutie dohody o zásadách osvedčených postupov vo vzťahoch medzi podnikmi a dohody o vykonávacích opatreniach s ohľadom na slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby si zachovala odhodlanie sledovať uplatňovanie týchto zásad, ako to bude robiť Parlament prostredníctvom svojich každoročných okrúhlych stolov o maloobchode;

74.

uznáva, že franšízy predstavujú pre nezávislých maloobchodníkov dobrý spôsob, ktorý im umožňuje prežiť vo vysoko konkurenčnom prostredí; vyzýva Komsiu, aby monitorovala vývoj v oblasti vzťahov medzi franšízormi a franšízistami, zabezpečila medzi nimi spravodlivú rovnováhu rokovacích právomocí a v prípade potreby predložila legislatívne návrhy;

75.

domnieva sa, že okrem vzťahu s Parlamentom a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom by Komisia mala zabezpečiť aj lepšiu štrukturalizáciu svojej spolupráce so spotrebiteľskými organizáciami a že tento vzťah by sa mal považovať za dôležitý prvok pri sledovaní dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže; z tohto dôvodu by sa mal podporovať a zintenzívniť dialóg medzi Generálnym riaditeľstvom Komisie pre hospodársku súťaž a uvedenými organizáciami;

76.

víta politiku štátnej pomoci, ktorá prispela k stabilizácii finančného systému, keď sa použila v prípade bánk; vyzýva Komisiu, aby do rozsahu hodnotenia riadneho fungovania jednotného trhu zahrnula aj štátne banky pôsobiace v oblasti dlhodobých investícií vrátane Európskej investičnej banky;

77.

domnieva sa, že vlastníctvo a riadenie médií by mali byť transparentné a nemali by byť predmetom koncentrácie; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako existujúce pravidlá hospodárskej súťaže súvisia s narastajúcou koncentráciou komerčných médií v členských štátoch; taktiež vyzýva Komisiu, aby uplatňovala pravidlá hospodárskej súťaže a zasiahla v prípade, že dochádza k nadmernej koncentrácii médií a je ohrozená pluralita médií; požaduje zavedenie pravidiel, ktoré zaistia, aby sa konflikty záujmov náležite riešili a odstraňovali;

78.

vyzýva Komisiu, aby s ohľadom na ciele zamestnanosti stanovené v stratégii Európa 2020 viac integrovala politiku hospodárskej súťaže a tým umožnila lepšiu podporu MSP, ktoré sa najväčšou mierou podieľajú na tvorbe pracovných miest;

79.

vyzýva Komisiu, aby sa v budúcich výročných správach osobitne venovala dosahu politiky hospodárskej súťaže na zamestnanosť a sociálne veci;

80.

poukazuje na to, že konkurencieschopnosť v Európskej únii sa dosiahne prostredníctvom inovácií a prínosu vysokokvalifikovaných pracovníkov bez toho, aby sa ohrozila výška miezd a/alebo dôchodkov, podporovaním vysokých sociálnych štandardov vo všetkých členských štátoch a posilnením domáceho dopytu; vyzýva preto členské štáty, aby viac investovali do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu a vývoja;

81.

vyzýva členské štáty, aby vykonávali aktívnu a integračnú politiku trhu práce s cieľom posilniť konkurencieschopnosť ekonomík Únie a priniesť osobám hľadajúcim prácu isté a udržateľné kvalitné zamestnanie;

82.

víta prístup Komisie k vymedzovaniu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu prostredníctvom zavedenia opatrení na začlenenie/opätovné začlenenie pracovníkov do trhu práce v rámci služieb osobitného záujmu pre občanov;

83.

vyzýva Komisiu, aby predovšetkým venovala pozornosť hodnoteniu budúceho vývoja situácie zamestnancov podnikov, v ktorých prebieha reštrukturalizácia a privatizácia, pričom pripomína, že počas privatizačného procesu musí prvok zamestnanosti zostať v popredí záujmu vlád členských štátov, ako aj Komisie;

84.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na vedľajšie účinky krízy, ktorú sú stále aktuálne, naďalej monitorovala vykonávanie pravidiel štátnej pomoci, a zdôrazňuje potrebu zachovať služby všeobecného záujmu v členských štátoch;

85.

vyzýva Komisiu, aby ďalej podávala každoročne Parlamentu správy o vývoji a účinkoch uplatňovania politiky hospodárskej súťaže.

86.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.