6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/160

1.1

EHSV podporuje stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorú navrhla Komisia, pričom zároveň vyzdvihuje prioritný charakter a zásadný význam opatrení na zmiernenie vzhľadom na to, že už aj v Európe sú zjavné negatívne dosahy zmeny klímy.

1.2

Pri realizácii nového plánu adaptácie sa musí zohľadniť skutočnosť, že zvyšovanie sa teploty v Európe a možný častejší výskyt extrémnych výkyvov počasia môžu spôsobiť škody na osobách, hospodárstve a životnom prostredí, ktoré môžu byť väčšie, ako sa pôvodne predpokladalo.

1.3

Súčasťou stratégie na adaptáciu musia byť osobitné opatrenia pre mestské oblasti, v ktorých žijú tri štvrtiny európskeho obyvateľstva, a pre vidiecke oblasti, ktoré sú mimoriadne citlivé na zmeny klímy.

1.4

Vzhľadom na to, že činnosť členských štátov má rozhodujúci význam, treba podotknúť, že od zverejnenia bielej knihy v roku 2009 bol v niektorých oblastiach zaznamenaný nedostatočný pokrok. Komisia by mala zvážiť, či by nemala zohrávať aktívnejšiu úlohu a využívať pritom právomoci, ktoré jej priznáva ZFEÚ.

1.5

EHSV považuje za veľmi dôležité, aby sa v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) vyčlenilo na činnosť spojenú s klímou 20 % z celkového rozpočtu. Suma 192 miliárd EUR na tento účel predstavuje výrazný nárast.

1.6

Nová stratégia na adaptáciu, ako aj VFR vyžadujú zásadný pokrok v integrácii jednotlivých politických opatrení a finančných nástrojov Únie.

1.7

Návrh Komisie by mal predstaviť širšiu finančnú perspektívu, pričom jej súčasťou by mali byť aj dôležité príspevky zo strany členských štátov, podnikateľského sektora a rodín.

1.8

Výbor vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby urýchlene vypracovali a dôsledne uplatňovali národné stratégie na adaptáciu.

1.9

V pripomienkach uvedených v tomto stanovisku EHSV vyjadruje svoj všeobecný súhlas s opatreniami, ktoré navrhuje Komisia.

1.10

EHSV navrhuje, aby sa osobitne preskúmali štrukturálne zmeny, ktoré si stratégia na adaptáciu vyžiada v rámci určitých politík, výroby tovaru a ponuky služieb, pričom bude o. i. potrebné zohľadniť jej vplyv na zamestnanosť, priemysel, výstavbu, ako aj výskum, vývoj a inovácie.

2.1

Biela kniha o adaptácii na zmenu klímy z roku 2009 (1) navrhla dvojfázový rámec opatrení, pričom prvú fázu (2009 – 2012) tvorí adaptačná stratégia pozostávajúca z 33 opatrení.

2.2

Oznámenie, ktoré je predmetom tohto dokumentu, sa týka druhej fázy zameranej na tieto tri ciele:

Na základe týchto cieľov sa navrhuje osem smerov činnosti.

2.3

V prípade, že sa uprednostní koherentný, pružný a participatívny prístup, bude pre Komisiu včasné prijatie plánovaných opatrení zameraných na adaptáciu menej nákladné než cena za neprispôsobenie sa. Z rôznych odhadov, ako aj zo súčasného trendu vyplýva, že ak nebudú prijaté príslušné opatrenia, bude zmena klímy, predovšetkým v rámci najmenej prijateľného predpokladu, znamenať pre EÚ vysoké hospodárske náklady (2).

2.4

Opatrenia na adaptáciu sa budú musieť prijať na miestnej, regionálnej aj celoštátnej úrovni.

3.1

EHSV podporuje stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorú navrhla Komisia, a súhlasí s jej tvrdením, že neistotu nemožno považovať za dôvod pre nečinnosť. Zároveň vyzdvihuje prioritný charakter a zásadný význam opatrení na zmiernenie zmeny klímy, a to vzhľadom na skutočnosť, že dostupné údaje dostatočne ilustrujú doterajší negatívny dosah tejto zmeny v Európe, ako aj prognózu, že tento dosah sa v budúcnosti ešte prehĺbi.

3.2

EÚ začala v polovici 90. rokov minulého storočia kampaň na obmedzenie globálneho otepľovania maximálne o 2 °C nad predindustriálnu úroveň a tento cieľ bol napokon stanovený aj na konferencii v Cancúne (2010). Na dosiahnutie tohto limitu je potrebné výrazne znížiť emisie skleníkových plynov, avšak situácia sa v tejto oblasti vyvíja opačným smerom. Pri realizácii nového plánu adaptácie sa musí zohľadniť skutočnosť, že teplota sa v Európe zvyšuje oveľa rýchlejšie ako je priemer v ostatných častiach planéty. V dôsledku toho môže častejšie dochádzať k extrémnym výkyvom počasia, čo môže spôsobiť väčšie škody na ľuďoch, hospodárstve a životnom prostredí, než sa pôvodne odhadovalo.

3.3

EHSV zdôrazňuje, že v mestských oblastiach, kde žijú tri štvrtiny európskeho obyvateľstva, sa nahradením prirodzenej vegetácie rôznymi budovami a stavbami zvyšujú škody spôsobené určitými prírodnými javmi. Horúčavy a záplavy majú o. i. dosah aj na rodiny, najmä zraniteľné osoby (deti, starší ľudia), hospodársky život, cestovný ruch a infraštruktúry, z čoho vyplývajú negatívne dôsledky na zamestnanosť a životnú úroveň obyvateľstva. Vidiecke oblasti sú zasa mimoriadne citlivé na premenlivosť klímy vzhľadom na jej dosah na poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat a využívanie lesov a s tým spojené riziko vyľudňovania a nárastu chudoby.

3.4

Pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy, je dôležitým faktorom skutočnosť, že variabilita klimatických ukazovateľov sa mení tak z časového, ako aj z mikroregionálneho hľadiska. To je predovšetkým otázkou teploty, snehu, dažďa, vetra a vlhkosti. Normy územného plánovania a stavebné normy sa budú musieť prispôsobiť budúcim maximálnym a minimálnym hodnotám. Napríklad lesy budú musieť byť dostatočne odolné na to, aby vydržali nápor najsilnejšej víchrice v danom cykle, ktorý zvyčajne trvá sto rokov.

3.5

Adaptácia na zmenu klímy si bude nevyhnutne vyžadovať náklady, ktoré majú podľa definície základných zásad v rámci metódy výpočtu verejného dlhu charakter skrytého dlhu. V prípade, že sa dodatočný deficit tohto druhu vyskytne vo verejných financiách, sa zo skrytého dlhu stane otvorený dlh. Mnohým škodám sa však dá predísť, napríklad pomocou protipovodňových opatrení. Výsledky investícií do adaptácie sa veľmi líšia v závislosti od zdroja financovania: či ide o prostriedky z EÚ, národných, podnikateľských alebo rodinných rozpočtov. V návrhu Komisie sú pomerne podrobne kvantifikované len finančné zdroje EÚ. Bude však potrebné využívať všetky tieto zdroje, a to prostredníctvom štruktúr a objemu, ktoré budú efektívne.

3.6

Národné stratégie na adaptáciu prijalo doteraz pätnásť členských štátov EÚ, ale iba trinásť má konkrétne plány opatrení. Štyri roky po vydaní bielej knihy a napriek naliehavosti tejto veci je proces adaptácie, ako uvádza Komisia, „vo väčšine prípadov stále v začiatočnej fáze a bolo zavedených len pomerne málo konkrétnych opatrení“. Výbor preto vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby urýchlene vypracovali a dôsledne uplatňovali národné stratégie na adaptáciu.

3.7

Komisia doteraz v rámci stratégie EÚ pre adaptáciu zohrávala dôležitú úlohu pri podpore, presadzovaní a koordinácii rozhodnutí členských štátov, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za prijímanie účinných a koordinovaných opatrení na predchádzanie rizikám vyplývajúcim zo zmeny klímy. Činnosť členských štátov má rozhodujúci význam, ale v tejto súvislosti musíme upozorniť, že od uverejnenia bielej knihy sa v niektorých oblastiach nedosiahol v rámci adaptácie dostatočný pokrok. Komisia by preto mala zvážiť, či by nemala zohrávať oveľa aktívnejšiu úlohu v oblasti zmeny klímy a využívať pritom právomoci, ktoré jej priznáva ZFEÚ.

3.8

V návrhu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 (3) Komisia navrhla vyčleniť aspoň 20 % z celkového rozpočtu na opatrenia súvisiace s klímou. EHSV považuje za veľmi dôležité, že Rada a Európsky parlament toto kritérium prijali. Opatrenia v oblasti klímy si v rámci nového VFR vyžiadajú celkovo (na zmierňovanie aj adaptáciu) asi 192 miliárd EUR. Ide o výrazné zvýšenie, ak vezmeme do úvahy, že vo VFR na roky 2007 – 2013 sa na adaptačné opatrenia vyčlenilo iba 6 miliárd EUR.

3.9

EHSV považuje za nevyhnutné, aby začleňovanie opatrení v oblasti klímy do jednotlivých politík a finančných nástrojov EÚ (Kohézny fond, štrukturálne fondy, výskum a vývoj, SPP, transeurópske siete) malo prierezový charakter. Nová stratégia aj VFR na roky 2014 – 2020 znamenajú posun týmto smerom.

3.10

Vzhľadom na to, že zhoršovanie dosahu zmeny klímy, ako aj politické opatrenia EÚ v oblasti zmierňovania a adaptácie predstavujú nárast počtu úloh Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA), EHSV navrhuje zvážiť zvýšenie ľudských a finančných zdrojov.

3.11

Výbor podotýka, že stratégia na adaptáciu by mala mať na zreteli dosah zmeny klímy na ľudské zdravie, ktorý už bol predmetom štúdií (pozri: Impacts of climate change in human health in Europe. PESETA-Human health study. 2009), a potrebu rátať so záchrannými službami v prípade extrémnych výkyvov počasia.

4.1.1

Komisia odkazuje na vytvorenie hodnotiacej tabuľky pripravenosti na adaptáciu v roku 2014. V roku 2017 Komisia na základe správ, ktoré získa podľa nariadenia o mechanizme monitorovania (o ktorom sa v súčasnosti rokuje), a na základe spomenutej hodnotiacej tabuľky posúdi, či sú opatrenia dostatočné, a v prípade potreby môže navrhnúť právne záväzný nástroj.

4.1.2

EHSV podporuje možnosť uplatniť článok 192 ZFEÚ o legislatívnom postupe v oblasti životného prostredia. Prípadný európsky právny predpis by mal stanoviť konkrétne opatrenia, termíny zavádzania, kontrolné mechanizmy a prípadné postihy za ich nedodržanie. Vzhľadom na naliehavosť tejto problematiky by bolo vhodné, aby sa prehodnotili príslušné stanovené lehoty.

4.2.1

Výbor sa už pozitívne vyjadril k návrhu nariadenia LIFE a zvýšenie rozpočtu na 3,2 miliardy EUR na roky 2014 – 2020 považuje za dobré znamenie (4). Podprogram pre oblasť klímy (904,5 milióna EUR v pôvodnom návrhu Komisie) tvoria tri prioritné oblasti, a to v zásade takto: zmierňovanie zmeny klímy (45 %), adaptácia na zmenu klímy (45 %) a riadenie a informovanie (10 %).

4.2.2

Komisia určila päť zraniteľných oblastí, medzi ktoré treba spravodlivo rozdeliť finančné prostriedky:

4.3.1

Dohovor primátorov a starostov, ktorý vznikol na základe iniciatívy Komisie, navrhuje ísť nad rámec cieľa znížiť emisie o 20 %, ktorý stanovila EÚ na rok 2020, čo si nepochybne zaslúži plnú podporu.

4.3.2

Komisia iba stručne informuje, že podporí adaptáciu v mestách, ďalšie podrobnosti však neuvádza. Vzhľadom na dobrovoľný charakter tohto dohovoru by bolo vhodné, keby jeho signatári (s podporou Komisie) stanovili merateľné ciele a mechanizmy monitorovania opatrení, ktoré sa zavedú do praxe v oblasti adaptácie. EHSV sa domnieva, že Komisia by mala tieto aspekty konkretizovať, aby existovala skutočná politika EÚ v oblasti adaptácie v mestských oblastiach, s čím už majú v niektorých členských štátoch skúsenosti (napr. Performance Indicator for Climate Change Adaptation – NI188 – v Spojenom kráľovstve).

4.4.1

Komisia spomína štyri hlavné medzery, pričom uvádza, že „bude ďalej spolupracovať“ s členskými štátmi a zainteresovanými stranami na ich preklenutí. Ide o medzery týkajúce sa:

4.4.2

V programe Horizont 2020 (obdobie 2014 – 2020) sa na Spoločné výskumné centrum vyčleňuje 1,962 miliardy EUR, k čomu treba pripočítať 656 miliónov EUR zo zdrojov Euratomu. Ide o značné zvýšenie (približne 17 miliárd EUR) oproti 7. rámcovému programu.

4.4.3

EHSV by chcel zdôrazniť, že absenciou niektorých špecifických údajov nemožno ospravedlňovať odkladanie rozhodnutí, pretože existujú viaceré dôkazy o negatívnych dosahoch zmeny klímy.

4.5.1

Výbor podporuje rozhodnutie sústrediť do platformy Climate-ADAPT zber a šírenie informácií o zmene klímy. Interakcia medzi Climate-ADAPT a národnými platformami si bude vyžadovať dodatočné úsilie členských štátov, ak vezmeme do úvahy, že v súčasnosti iba šesť z nich prevádzkuje v tejto oblasti komplexné portály. Informácie, ktoré poskytujú regionálne orgány a súkromný sektor, sú momentálne nedostatočné.

4.5.2

EHSV sa domnieva, že služby v oblasti klímy programu Copernicus (zber informácií prostredníctvom európskej satelitnej siete a pozemných systémov) sú z hľadiska prijímania opatrení nesmierne dôležité. Spolu s pozorovaniami, ktoré vykonávajú ďalšie služby (najmä NASA), Európa prispieva k celosvetovému boju proti zmene klímy.

4.6.1.1

SPP: Celosvetovo sa poľnohospodárstvo priamo či nepriamo podieľa na produkcii 30 % emisií skleníkových plynov. Preto má veľký potenciál na ich zníženie, a to prostredníctvom efektívnejších spôsobov pestovania. Na rozdiel od iných odvetví priame emisie súvisia s druhom výroby, a preto treba preskúmať jej charakteristické črty.

4.6.1.2

Výbor vo svojom stanovisku na tému „Klimatické zmeny a poľnohospodárstvo v Európe“ (5) upozornil na vážne problémy, ktoré regiónom na juhu Európy spôsobí sucho, a okrem iného podotkol, že „poľnohospodárstvo však nie je iba obeťou klimatických zmien, ale prispieva tiež k emisiám skleníkových plynov“. Z tohto dôvodu „EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala presnejšiu analýzu rozdielov medzi rôznymi formami poľnohospodárskeho využívania pôdy a ich dosahu na klímu, aby z nej bolo možné vyvodiť politické možnosti, napr. v rámci podpornej politiky“.

4.6.1.3

EHSV berie na vedomie, že podľa politickej dohody o SPP z 26. júna 2013 sa v rokoch 2014 až 2020 investuje do poľnohospodárstva viac ako 100 miliárd EUR na pomoc pri riešení problémov, ktoré súvisia s kvalitou pôdy, vodou, biodiverzitou a zmenou klímy. Na tento účel bude 30 % priamych platieb viazaných na uplatňovanie poľnohospodárskych postupov, ktoré sú priaznivé pre životné prostredie, a minimálne 30 % z rozpočtu programov rozvoja vidieka bude vyčlenených na „ekologické poľnohospodárstvo“.

4.6.1.4

Súdržnosť: Nečinnosť alebo odkladanie činnosti môže mať nepriaznivý vplyv na súdržnosť EÚ. Očakáva sa tiež, že vplyvy zmeny klímy prehĺbia sociálne rozdiely v celej EÚ. Musíme venovať osobitnú pozornosť sociálnym skupinám a regiónom, ktoré sú najviac ohrozené a už teraz znevýhodnené (napr. z dôvodu zlého zdravotného stavu, nízkeho príjmu, nevyhovujúceho bývania, nedostatočnej mobility).

4.6.1.5

Pokiaľ ide o programové obdobie 2014 – 2020, Komisia musí vyslať jasný signál v tom zmysle, že všetky európske politiky musia byť prepojené so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu. Adaptácia musí byť výslovne zahrnutá v každom národnom strategickom referenčnom rámci a v operačných programoch. V tejto súvislosti EHSV navrhuje, aby sa schvaľovanie projektov podmienilo splnením environmentálnych cieľov. Projekty, ktorých dosah je z hľadiska zmeny klímy negatívny, by sa mali zredukovať na minimum alebo úplne vylúčiť. V legislatívnych návrhoch Komisie v oblasti politiky súdržnosti, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2014, sa síce spomína adaptácia na zmenu klímy, avšak podľa názoru EHSV treba sprísniť požiadavky.

4.6.1.6

SRP: Komisia v tejto súvislosti nespomína žiadne osobitné opatrenia. Podľa FAO musí byť základným cieľom adaptačných politík udržateľnosť vodných ekosystémov, od ktorých je rybolov závislý.

4.6.1.7

Lesy, ktoré sú dôležitým prírodným úložiskom CO2, budú jednou z oblastí vážne postihnutých zmenou klímy. Víchrice so silou uragánu budú ničiť zalesnené oblasti, čo bude vyžadovať ich predčasnú obnovu. V obdobiach sucha a tepla sa zvýši počet ničivých lesných požiarov. Tieto faktory majú závažný vplyv na ekonomiku lesného hospodárstva a na rôzne úlohy, ktoré zohráva vidiek.

4.7.1

Ide zrejme o najväčšiu výzvu, ktorej musia zodpovední verejní činitelia čeliť v rámci stratégie adaptácie na zmenu klímy. Z hľadiska infraštruktúr patria medzi hlavné hrozby škody či deštrukcia spôsobené extrémnymi výkyvmi počasia, ktoré môže zmena klímy ešte zintenzívniť; záplavy v povodiach riek a záplavy spôsobené zvyšovaním morskej hladiny; ťažkosti so zásobovaním elektrickou energiou a pitnou vodou, a vplyv zvyšovania teploty na prevádzkové náklady podnikov. Niektoré infraštruktúry síce nemusia byť zasiahnuté priamo, ale ak k príslušným službám (napríklad IKT) nie je možný fyzický prístup, nie sú funkčné.

4.7.2

Verejní aj súkromní investori by mali zohľadňovať predvídateľné dôsledky globálneho otepľovania vo finančných plánoch projektov v oblasti infraštruktúry. Niektoré zariadenia a siete budú od členských štátov vyžadovať investičné úsilie, ktoré bude v mnohých prípadoch podliehať v dôsledku hospodárskej krízy rozpočtovým obmedzeniam.

4.7.3

Komisia na základe mandátu na posúdenie dosahu zmeny klímy na normy Eurocodes navrhuje spoluprácu s európskymi orgánmi pre normalizáciu (CEN, CENELEC a ETSI), finančnými inštitúciami a vedeckými organizáciami s cieľom zaviesť potrebné zmeny do normalizačných programov pre budovy a verejné práce. V tejto súvislosti EHSV upozorňuje, že v modeloch normalizácie musia kritériá odolnosti a spoľahlivosti infraštruktúr prevládať nad výlučne ekonomickými kritériami rentability pre investorov. Vzhľadom na to, že v Európe existujú príklady, že zužovanie korýt riek či odstraňovanie močarísk zhoršilo dôsledky záplav, je potrebné zaviesť modely urbanistickej racionality. Rovnako možno odporučiť napríklad opatrenia, ako sú zelené strechy či fasády na budovách, tam, kde sa to dá zrealizovať.

4.7.4

Stratégia na adaptáciu musí brať do úvahy starnutie obyvateľstva, pretože staršie osoby, najmä tie najstaršie, sú v období extrémnych horúčav a vlhkosti veľmi zraniteľné. Za jeden z príkladov možno považovať inštaláciu dostatočne výkonnej a spoľahlivej klimatizácie s nízkymi emisiami v zariadeniach zdravotnej, ako aj ústavnej starostlivosti.

4.7.5

EHSV vo svojich skorších stanoviskách (CES1607-2011 a CES492-2012) podporil zavedenie dvojúrovňového prístupu transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) a vytvorenie vyhradených dopravných koridorov s cieľom vybudovať ucelenú dopravnú sieť pre najdôležitejšie trasy nákladnej a osobnej dopravy. EHSV to považuje za užitočný cieľ, ktorý vychádza aj z toho, že je potrebné stanoviť priority pre využívanie obmedzených finančných prostriedkov. Sústredenie infraštruktúrnych investícií do takýchto koridorov však zároveň zvyšuje zraniteľnosť dopravného systému EÚ v prípade prerušenia dopravy. EHSV zdôrazňuje, že túto skutočnosť treba zohľadniť pri plánovaní a financovaní takýchto investícií do koridorov. Okrem dobrej odolnosti pri výstavbe štruktúr by to malo znamenať aj vopred plánované presmerovania a odklony trás ako súčasť týchto európskych dopravných koridorov.

4.8.1

Správa o poistnom krytí v prípade prírodných katastrof v EÚ (Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (2012), Natural Catastrophes: Risk Relevance and Insurance Coverage in the EU) poukazuje na nevyhnutnosť lepších štatistických údajov. Podľa dostupných informácií je však miera prenikania poistenia proti prírodným katastrofám na trh (krytie zo súkromných poistiek alebo intervencie vlády ex ante alebo ex post v pomere k HDP) vo všeobecnosti nízka. Napríklad v prípade záplav nie je miera prenikania vo väčšine členských štátov veľmi vysoká, okrem prípadov, keď sa poistenie proti záplavám zahrnie pod iné krytie. Táto miera je nízka aj v prípade rizík spojených s búrkami či suchom, hoci v prípade sucha sa jeho dosah v členských štátoch zdá byť mierny.

4.8.2

EHSV víta rozhodnutie Komisie predložiť zelenú knihu o poistení proti prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou (6), ktorej cieľom je posilniť poistný trh a znížiť prílišné zaťaženie verejného rozpočtu rizikom, a v tejto súvislosti uvádza tieto spresnenia:

—

Zamestnanosť. Zatiaľ neboli vypracované podrobné analýzy o možnom vplyve adaptačných opatrení na odbornú prípravu pracovníkov ani o dôsledkoch na zamestnanosť.

—

Priemysel. Keďže priemyselné odvetvia sú veľmi rôznorodé, líši sa aj dosah zmeny klímy. V prípade, že bude adaptácia nevyhnutná, bude si vyžadovať investície, pričom v rámci určitých odvetví, ako je hutníctvo, predstavuje znižovanie emisií už aj tak dosť veľkú záťaž z technologického a finančného hľadiska. Investície, ktoré budú potrebné, budú musieť byť zahrnuté vo finančných výhľadoch aj v príslušných informáciách poskytovaných investorom.

—

Stavebníctvo. Opatrenia na adaptáciu v zásadnej miere ovplyvnia bytovú výstavbu aj rozvoj infraštruktúry, čo sa pravdepodobne odrazí v zvýšení nákladov. Normy Eurocodes v tejto súvislosti zatiaľ nestanovujú žiadne požiadavky a to by sa malo jednoznačne napraviť (7).

—

Výskum, vývoj a inovácie. V posledných desaťročiach mala zmena klímy vplyv na prideľovanie prostriedkov (dôkazom toho je aj nový finančný plán EÚ), ako aj na výskumné programy vysokých škôl a špecializovaných centier. Boli vytvorené nové vzdelávacie a odborné profily. Ide o trend, ktorý sa bude v budúcnosti vyskytovať pravdepodobne čoraz viac.