—

Žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila právnu silu rozhodnutej veci rozsudku Súdneho dvora vo veci C-566/10 P, ktorým bolo rozhodnuté, že v prípade oznámení Európskej únie o výberových konaniach je v rozpore s právom obmedziť jazyky, ktoré môžu uchádzači uviesť ako ich druhý jazyk, len na angličtinu, francúzštinu a nemčinu.

—

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že obmedzením počtu jazykov, ktoré možno použiť ako druhý jazyk uchádzačov v rámci výberových konaní Európskej únie, Komisia v praxi zaviedla nové pravidlo týkajúce sa jazykov inštitúcií, čím zasiahla do výlučnej právomoci Rady v tejto oblasti.

—

Žalobkyňa zastáva názor, že obmedzenie jazykového režimu, ktoré ukladá Komisia je diskriminačné, pretože vyššie citované právne ustanovenia zakazujú uložiť európskym občanom a úradníkom inštitúcií jazykové obmedzenia, ktoré nie sú všeobecne a objektívne stanovené rokovacími poriadkami inštitúcií uvedených v článku 6 nariadenia č. 1/58 a ktoré neboli doteraz prijaté a zakazujú zavedenie takýchto obmedzení, ak na to neexistuje osobitný a odôvodnený dôvod služby.

—

Podľa žalobkyne Komisia narušila dôveru občanov, pokiaľ ide o výber druhého jazyka z ktoréhokoľvek jazyka Únie, ako to bolo možné až do roku 2007 a ako to Súdny dvor potvrdil vo svojom vykonateľnom rozsudku C-566/10 P.

—

Žalobkyňa tvrdí, že preventívnym a všeobecným obmedzením jazykov, ktoré si možno vybrať ako druhý jazyk, na tri, Komisia predčasne pristúpila v štádiu oznámenia a podmienok prijatia k overovaniu jazykových znalostí uchádzačov, ktoré sa má uskutočniť až v rámci výberového konania. Z toho vyplýva, že jazykové znalosti sa stali rozhodujúcimi v porovnaní s odbornými znalosťami.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že stanovením podmienky, že kandidatúry musia byť povinne zaslané v angličtine, vo francúzštine alebo v nemčine a že EPSO v tom istom zašle uchádzačom oznámenie o priebehu výberového konania, bolo porušené právo občanov Únie komunikovať vo svojom vlastnom jazyku s inštitúciami a došlo k ďalšej diskriminácií osôb, ktoré dostatočne neovládajú tieto tri jazyky.

—

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia toto obmedzenie na tri jazyky odôvodnila s tvrdením, že prijaté osoby na základe nových výberových konaní by mali vedieť automaticky komunikovať v rámci inštitúcií. Toto odôvodnenie skresľuje skutkové okolnosti, pretože sa nezdá, že tieto tri jazyky by mali byť najviac používané v komunikácií medzi jednotlivými jazykovými skupinami v rámci inštitúcií; toto odôvodnenie je navyše neprimerané v porovnaní s obmedzením základného práva, akým je právo na zákaz jazykovej diskriminácie. Na zabezpečenie rýchlej komunikácie v rámci inštitúcií existujú totiž menej obmedzujúce opatrenia.