9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/1

1.1

Športovo-rekreačné aktivity na vode, teda pohyb po vodnej hladine pre vlastné potešenie buď na plavidle (plachetnici, motorovom člne, kanoe, kajaku alebo inom plavidle) alebo ako súčasť mnohých iných aktivít na vode (windsurfing, kitesurfing, potápanie, rekreačný rybolov atď.) vykonávajú v Európe už dlhé roky všetky sociálne vrstvy. V tomto zmysle sa európske vodné športovo-rekreačné aktivity nepovažujú len za letnú rekreáciu, ale za prínos k rozvoju a prenosu športových, kultúrnych, environmentálnych a spoločenských hodnôt. Európska rekreačná plavba a pridružené aktivity zohrávajú v tomto zmysle dôležitú spoločenskú úlohu a podporujú hodnoty Európskej únie.

1.2

Prostredníctvom vodných športovo-rekreačných aktivít sa najmä mladé generácie môžu naučiť úcte k prírode, oceňovaniu spolupráce, zodpovednosti; môžu žiť spoločenským životom, vykonávať zaujímavú, finančne nenáročnú športovú činnosť, vďaka cestovnému ruchu na rekreačných plavidlách spoznávať nové územia a mať prístup k zvlášť hodnotným morským oblastiam. Vodné športovo-rekreačné aktivity v poslednom čase nadobudli terapeutickú funkciu napríklad pre osoby s postihnutím, osoby, ktoré stratili dôveru v seba samých, čím im pomáhajú opäť sa začleniť do spoločnosti a získať stratenú istotu.

1.3

Toto stanovisko vychádza z konštatovania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV), že jednotný európsky trh je v oblasti rekreačnej plavby a pridružených činností zatiaľ ešte nedokončený. Verejná diskusia, ktorá sa uskutočnila v októbri 2012 na medzinárodnom salóne športových plavidiel v Janove (Taliansko) za účasti zástupcov Európskej komisie a Európskeho parlamentu, zamestnávateľov a zamestnancov, užívateľov a spotrebiteľov, univerzít a organizácií životného prostredia, ukázala, že európsky trh tohto odvetvia ešte čelí mnohým ťažkostiam. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila opatrenia navrhované v tomto stanovisku potrebné na dobudovanie jednotného trhu a odstránenie prekážok a iných obmedzení, ktoré pretrvávajú na národnej a medzinárodnej úrovni.

1.4

Európsky nautický priemysel zaznamenal v týchto krízových rokoch prudký pokles výroby o 40 až 60 % v závislosti od krajiny, čo predstavuje stratu 46 000 pracovných miest a zníženie obratu z výroby o približne 3 až 4,5 miliárd EUR. Napriek tomu však zostáva európsky nautický priemysel aj naďalej najvýznamnejším nautickým priemyslom vo svete, kde dochádza k oslabovaniu americkej konkurencie a nárastu významu nových konkurentov ako Brazília, Čína a Turecko.

1.5

EHSV pokladá za veľmi dôležité nestratiť tieto odborné znalosti a inovatívne schopnosti, vďaka ktorým podniky získali istú odolnosť a výraznejšie sa začali orientovať na vývoz, takmer výlučne však len na špičkové výrobky v hornej časti segmentu.

1.6

Stredozemie je oblasťou, v ktorej je sústredných 70 % svetového plavebného cestovného ruchu, čo predstavuje pre krajiny na jeho brehoch veľmi významný zdroj príjmov. Rozvoju tohto cestovného ruchu bránia prekážky v podobe odlišnej vnútroštátnej legislatívy napríklad hlavne v oblasti registrácie rekreačných plavidiel, oprávnení na vedenie plavidiel, v oblasti bezpečnostných a daňových predpisov.

1.7

EHSV si uvedomuje, že v krajinách s bohatou námornou tradíciou nie je vnímanie tejto problematiky rovnaké, Komisii však odporúča, aby našla spoločné riešenia, a domnieva sa, že pre toto odvetvie je zvlášť dôležité, aby sa v ňom v súvislosti s voľným pohybom služieb a osôb začala uplatňovať zásada priamej či nepriamej nediskriminácie.

1.8

Kým požiadavky na bezpečnosť a ochranu životného prostredia sú pre výrobu športových plavidiel na európskej úrovni harmonizované, normatívny rámec využívania týchto plavidiel na rekreačné účely je v jednotlivých krajinách Európy výrazne odlišný, pokiaľ ide o podmienky ich používania (oprávnenie na vedenie plavidiel, registráciu, bezpečnostné predpisy a bezpečnostnú výbavu, dane, atď.). Tieto rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi rozdrobujú jednotný európsky trh a vytvárajú zmätok na strane hospodárskych subjektov a užívateľov, ako aj určitú formu nečestnej konkurencie. Najzjavnejším príkladom je určite Stredozemné more, kde je nautický priemysel od Španielska cez Francúzsko, Taliansko, Slovinsko a Chorvátsko až po Grécko v každej krajine právne upravený inak. Takéto rozdiely neexistujú v prístupe k iným dopravným prostriedkom ako automobil, vlak alebo lietadlo.

1.9

Na verejnej diskusii, ktorá sa uskutočnila počas medzinárodnej výstavy rekreačných plavidiel v Janove (Taliansko), zástupcovia rôznych zložiek nautického priemyslu a zástupcovia zamestnancov tohto odvetvia, ako aj združenia ochrancov prírody jednomyseľne a dôrazne požadovali, aby Európska únia prijala vhodné opatrenia na podporu činnosti nautického priemyslu.

1.10

Nautický priemysel predstavuje odvetvie, v ktorom inovácia, výskum a vývoj majú na rozdiel od mnohých iných odvetví zásadný význam pre jeho prežitie. Toto odvetvie navyše nepožaduje žiadne mimoriadne opatrenia alebo hospodársku pomoc, ale výlučne len iniciatívy alebo opatrenia zamerané na to, aby sa jednotný európsky trh v tejto oblasti stal skutočnosťou.

1.11

EHSV chápe obavy zástupcov nautického priemyslu a žiada Európsku komisiu, aby schválenie revízie smernice 94/25/ES o rekreačných plavidlách do 24 metrov doplnila o ďalšie iniciatívy ako súčasť špecifického akčného plánu. Bolo by veľmi vhodné pripraviť zelenú knihu o opatreniach pre nautický priemysel, do diskusie zapojiť všetky zainteresované strany a následne stanoviť akčný plán, ktorý by bol v súlade s všeobecnými zásadami novej európskej priemyselnej politiky (1) a európskej politiky pre udržateľný cestovný ruch (2).

1.12

EHSV poukazuje zvlášť na niektoré oblasti, ktorými sa treba zaoberať a ktorých problémy treba vyriešiť:

2.1

Európsky nautický priemysel tvorí dnes viac ako 37 000 podnikov, ktoré priamo zamestnávajú 234 000 ľudí a ktoré v roku 2011 dosiahli ročný obrat 20 miliárd EUR. Malé a stredné podniky tu tvoria 97 %. Asi desatinu tvoria veľké, väčšmi štruktúrované zoskupenia. V rokoch 2008 a 2009 hospodárska a finančná kríza spôsobila v priemere zníženie predaja a priemyselnej výroby všetkých druhov produktov o 40 – 60 %. Od roku 2009 došlo v dôsledku hospodárskej krízy k strate 46 000 pracovných miest a celkový obrat z výroby odvetvia sa znížil o 3 až 4,5 miliardy EUR. V rovnakom pomere došlo k strate pracovných miest vo veľkých podnikoch, ako aj v malých a stredných podnikoch. Tak k strate pracovných miest, ako aj zníženiu obratu došlo hlavne vo výrobnej časti odvetvia (teda stavba plavidiel a výroba komponentov a doplnkov). Služby (nájom/prenájom rekreačných plavidiel, oprava a údržba, prístavy pre rekreačné a športové plavidlá a turistické prístavy), ktoré sa až do dnešného dňa držali pomerne dobre, začali krízu pociťovať v tomto roku. Kríza výrazne zmenila medzinárodnú scénu. Európa si však udržuje celosvetové prvenstvo v situácii, keď dochádza k oslabovaniu americkej konkurencie a vzostupu krajín s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou, ako sú Brazília, Čína a Turecko (3).

2.2

Priemyselná činnosť odvetvia pokrýva celú oblasť výroby rekreačných a športových plavidiel od malých člnov až po veľké luxusné jachty, ktorých dĺžka presahuje 100 metrov. Typickou oblasťou nautického priemyslu je však výroba plavidiel s dĺžkou do 24 metrov (ktorých výrobu upravuje smernica 94/25/ES). Tieto plavidlá sa využívajú na rôzne účely: rekreačné plavidlá, malé plavidlá pre pobrežné hliadky, námornú políciu a colné orgány, malé osobné lode používané v cestovnom ruchu a na ostrovoch a špeciálne plavidlá. Výsledkom priemyselnej činnosti sú zariadenia a dielce (napríklad motory a pohonné systémy, lodné nadstavby, elektronické a navigačné sústavy, plachty, náterové hmoty, vnútorné vybavenie), lodné doplnky (bezpečnostné vybavenie, textílie, atď.) a športový výstroj (na potápanie, surfovanie a kitesurfing, kanoistiku a kajakovanie atď.).

2.3

Poskytované služby sú rozsiahle a rozmanité. Patrí sem rozvoj a správa 4 500 európskych rekreačných prístavov (ktoré ponúkajú 1,75 milióna kotvísk pre 6,3 milióna člnov v Európe), a takisto obchod a údržba plavidiel, prenájom riečnych a námorných plavidiel (s posádkou alebo bez nej), školy, námorní experti, špeciálne finančné a poisťovacie služby pre plavidlá atď.

2.4

V súčasnosti sa v Európe venuje 48 miliónov osôb jednej alebo niekoľkým športovo-rekreačným vodným aktivitám, 36 miliónov z nich na plavidle (motorovom člne alebo plachetnici) (4). Profil majiteľa alebo užívateľa rekreačného plavidla zahŕňa rôzne sociálne kategórie v každej krajine: plavebné činnosti nie sú vyhradené len pre spoločenskú elitu, aj keď ich médiá často neprávom spájajú výlučne s luxusom. Právom môžeme hovoriť hlavne o „ľudovej športovo-rekreačnej vodnej aktivite“.

2.5

Okrem toho už asi desať rokov pozorujeme jav zvyšovanie priemerného veku majiteľov a užívateľov rekreačných plavidiel, čo je síce v súlade s demografickým trendom v Európe, ale vyvoláva obavy o budúci vývoj tejto oblasti.

2.6

V rôznych krajinách Európy závody vyrábajúce rekreačné plavidlá a športové federácie prostredníctvom svojich združení vyvíjajú iniciatívy zamerané na to, aby mladým generáciám umožnili získať skúsenosti v oblasti rekreačnej plavby. Cieľom týchto iniciatív je predstaviť tieto športovo-rekreačné vodné aktivity jednak ako športovú a turistickú činnosť, ale aj ako profesijnú oblasť, ktorá učňom a študentom ponúka možnosť získať pracovné skúsenosti a absolvovať stáže v závodoch. Tieto vnútroštátne iniciatívy by sa mohli prevziať aj na európskej úrovni. Mohli by sa uskutočniť spoločné akcie na podporu nautického priemyslu v rámci podujatí, ako je napríklad európsky námorný deň, ktorý pripadá na 20. mája (5).

2.7

So 66 000 km pobrežia je Európa najvýznamnejšou svetovou destináciou v oblasti rekreačnej plavby. Rekreačná plavba, ktorá je zvyčajne typickou námornou aktivitou, sa však praktizuje aj vo vnútrozemí. V niektorých krajinách je veľmi obľúbená. Využívajú sa na ňu vnútrozemské vodné cesty, ktorých dĺžke dosahuje 27 000 km, ale aj jazerá (128 jazier v Európe má plochu väčšiu než 100 km2). Len do oblasti Stredozemného mora sa sústreďuje 70 % svetovej chartrovej rekreačnej plavby, čo platí pre plavidlá všetkých dĺžok.

2.8

Európsky nautický priemysel je otvorený a konkurencieschopný priemysel, ktorý približne dve tretiny svojej produkcie predáva na vnútornom trhu a vyváža na tradičné trhy, ktorými sú USA, Kanada a Austrália/Nový Zéland. V dôsledku výrazného poklesu dopytu v týchto krajinách stále viacej narastá vývoz na trhy rýchlo sa rozvíjajúcich krajín v Ázii (hlavne v Číne) a Latinskej Amerike (hlavne v Brazílii), kde je dopyt vysoký, ale úrady v týchto krajinách majú záujem chrániť a rozvíjať vlastný priemysel vo svojich krajinách. Najmä európske malé a stredné podniky odradzuje zložitá administratíva a dovozné formality v Ázii. Označenie CE európskych výrobkov nie je všeobecne uznávané a lodenice musia predkladať vlastnú technickú dokumentáciu, ak chcú získať typové schválenie príslušnej krajiny, čo spôsobuje európskemu nautickému priemyslu vážne problémy, pokiaľ ide o ochranu duševného vlastníctva, má za následok obrovské náklady pre MSP a vedie veľké spoločnosti k premiestňovaniu činnosti do iných krajín.

3.1

V roku 1994 bola prijatá európska smernica o rekreačných plavidlách (smernica 94/25/ES), ktorá na európskej úrovni umožnila harmonizovať požiadavky na bezpečnosť rekreačných plavidiel dĺžky od 2,5 do 24 metrov. Táto smernica bola zmenená a doplnená v roku 2003 (smernica 2003/44/ES) o nové požiadavky environmentálnej povahy (napríklad zníženie úrovne emisií plynov alebo hluku lodných motorov). Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice bolo začlenené aj „osobné plavidlo“ (vodný skúter).

3.2

Uplatňovanie tejto smernice o rekreačných plavidlách prinieslo v priebehu15 rokov vyše 60 harmonizovaných noriem EN-ISO platných pre tieto plavidlá a vodné skútre. Tieto normy, vytvorené v Európe, sa dnes požívajú ako technický referenčný bod na medzinárodnej úrovni. Smernica 94/25/ES umožnila vytvoriť jednotný európsky trh pre rekreačné plavidlá tým, že uľahčila podmienky pre obchod, hospodársku súťaž a obchodovanie v rámci Európy. EHSV žiada Komisiu, aby predložila koherentné návrhy, ktoré by umožnili vytvoriť jednotný európsky trh pre nautické služby zjednotením podmienok používania rekreačných plavidiel a plavebných podmienok v Európe.

3.3

Smernica 94/25/ES je momentálne v procese revízie a Európsky parlament a Rada o nej rokujú (návrh smernice COM(2011) 456 final). Najvýznamnejšie zmeny sa týkajú ďalšieho zníženia úrovne emisií výfukových plynov lodných motorov, povinnosti inštalovať na palube nádrže alebo zariadenia na úpravu odpadovej vody a prispôsobenia požiadavkám nového európskeho právneho rámca na uvádzanie harmonizovaných výrobkov na trh (rozhodnutie č. 768/2008/ES a nariadenie (ES) č. 765/2008). EHSV zaujal k návrhu revízie kladný postoj (6)

3.4

Nová smernica predstavuje podľa EHSV príležitosť na prehodnotenie súčasného systému kategorizácie rekreačných plavidiel. Smernica stanovuje rozdelenie plavidiel do 4 konštrukčných kategórií podľa ich schopnosti zvládať určité poveternostné a plavebné podmienky (silu vetra a výšku vĺn). Európsky parlament požiadal, aby Európska komisia vykonala technickú štúdiu o možnostiach revízie aktuálneho systému konštrukčných kategórií, aby odrážal veľkú rozmanitosť rekreačných plavidiel, ktoré sú dnes na trhu, a aby sa užívateľovi poskytli presné informácie o vlastnostiach plavidla. Túto iniciatívu Európskeho parlamentu podporili zástupcovia európskeho nautického priemyslu a Európskej federácie užívateľov (7). EHSV žiada Komisiu, aby zabezpečila vykonanie tejto štúdie.

3.5

V oblasti námornej dopravy pracuje Európska komisia na revízii smernice 2009/45/ES o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode s dĺžkou nad 24 m vyrobené z kovu a určená na vnútroštátnu prepravu. V súčasnosti sa však väčšina týchto plavidiel vyrába z iných materiálov, ako je oceľ (najmä zo sklených vláken a kompozitových materiálov), a preto podlieha vnútroštátnym právnym predpisom. Podľa EHSV by návrh na zjednodušenie tejto smernice, na ktorom teraz pracuje Európska komisia, mohol znamenať rozšírenie rozsahu jej pôsobnosti aj na osobné lode s dĺžkou do 24m vyrábané z nekovových materiálov. Je dôležité zaručiť, aby rozšírenie rozsahu pôsobnosti nebolo na úkor európskych lodeníc, ktoré stavajú malé osobné lode.

4.1

Európsky nautický priemysel pohotovo reagoval na hlbokú finančnú krízu a jej dramatické hospodárske dôsledky a prijal potrebné opatrenia, aby našiel nové trhy mimo tradičných trhov (v Európe, Severnej Amerike, Austrálii/Novom Zélande) a investoval do nových modelov a nových technológií s cieľom ponúknuť inovatívne produkty, znížiť výrobné náklady a udržať si svoje postavenie svetového lídra. Okrem toho sú aktuálne ceny nových lodí pre spotrebiteľov výhodnejšie než v minulosti.

4.2

Vzhľadom na ťažkosti, ktoré spôsobuje európsky bankový systém, je potrebné riešiť problém financovania tak priemyselnej výroby, ako aj kúpy plavidiel. Jedným z účinkov finančnej krízy na nautické odvetvie bol presun dopytu, čo sa stáva pri produktoch, ktoré neslúžia na uspokojenie základných potrieb. Bankový systém okrem toho už nezaručuje financovanie do výšky hodnoty rekreačných plavidiel, pretože sa obáva, že táto hodnota výrazne klesne. Jedným z dôsledkov finančnej krízy bola aj stagnácia trhu s použitými plavidlami, pretože rekreačné plavidlá vo vlastníctve bánk boli na trhu ponúkané za veľmi nízke ceny. Kríza postihla aj lízing, ktorý bol v nautickom odvetví veľmi obľúbený. Čelíme tu situácii, akej sme svedkami v iných odvetviach, ako napríklad pri nehnuteľnostiach v Španielsku.

4.3

Pred krízou predstavovali tradičné trhy približne 80 % odbytu produktov európskeho nautického priemyslu. Zvyšných 20 % tvorili trhy krajín rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík. Pokles predaja na tradičných trhoch o 40 – 60 %, ešte zvýraznený súčasnou stagnáciou, bol len slabo kompenzovaný nárastom jeho podielu na trhoch krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom. Okrem toho sa mnohým výrobcom základných rekreačných plavidiel (napríklad nafukovacích člnov) nedarí nájsť nový odbyt na trhoch krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, kde o tento druh produktov nie je záujem (buď z dôvodu ceny alebo preto, že v týchto krajinách ešte nejestvuje „nautická kultúra“ medzi príslušníkmi nižšej a strednej vrstvy obyvateľstva). Európsky nautický priemysel teda musí na týchto trhoch okrem problému konkurencieschopnosti čeliť aj problému dopytu.

4.4

V Európe sa normatívny rámec pre rekreačné plavidlá stanovuje hlavne na vnútroštátnej úrovni. Zatiaľ čo výroba rekreačných plavidiel je na európskej úrovni harmonizovaná, podmienky ich používania (napríklad oprávnenie na vedenie plavidiel, registrácia, bezpečnostné predpisy a bezpečnostná výbava, dane, atď.) sa medzi jednotlivými krajinami výrazne líšia. EHSV sa domnieva, že v tomto prípade zásada subsidiarity škodí rozvoju jednotného európskeho trhu.

4.5

Dohľad nad trhom na európskej úrovni sa dnes javí ako veľmi neuspokojivý. Veľa rekreačných plavidiel, ktoré nie sú v súlade s európskymi parametrami v oblasti hluku a emisií, je importovaných a predávaných v Európe bez toho, aby dovozcov týchto plavidiel kontrolovali orgány dohľadu na trhom, čím sa vytvára nečestná konkurencia.

4.6

Osobitnú pozornosť by Komisia vo svojich prácach mala venovať rozvoju priemyslu a služieb súvisiacich s odvetvím športovo-rekreačných vodných aktivít v súlade so zásadami ekológie a ochrany krajiny, najmä s ohľadom na zachovanie prírodných zdrojov a prirodzených ekosystémov, boj proti hluku vo vnútrozemských vodách, znečistenie vodných zdrojov komunálnym a technologickým odpadom, bezpečnosť ľudí, ktorí vykonávajú rôzne druhy športovo-rekreačných aktivít na vode a spojených s vodou atď.

5.1

V rámci medzinárodnej výstavy rekreačných plavidiel v Janove (v októbri 2012), EHSV usporiadal verejnú diskusiu, počas ktorej sa vďaka účasti významných a kvalifikovaných zástupcov odvetvia mohol oboznámiť s postojmi, problémami a želaniami rôznych subjektov európskeho nautického priemyslu.

5.2

Aj napriek súčasnej hospodárskej kríze je dnes európsky nautický priemysel svetovým lídrom, a to vďaka inováciám, ktoré podniky tohto odvetvia vždy uplatňovali. Súčasné problémy s prístupom k financovaniu prostredníctvom bankového systému ohrozujú schopnosť európskych podnikov investovať do výskumu, rozvoja a inovácie. Inovácia zostáva najdôležitejším prvkom umožňujúcim udržanie vedúceho postavenia európskeho nautického priemyslu. Podnikom nautického odvetvia je potrebné umožniť prístup k európskym fondom pre výskum, vývoj a inováciu, ktoré sú v súčasnosti prístupné pre iné dopravné prostriedky, pre toto odvetvia však len v obmedzenej miere. Daňové úľavy pri investíciách do výskumu, vývoja a inovácie sú ďalším nástrojom na vnútroštátnej úrovni, ktorý treba presadzovať. Inovácie pre nautický priemysel nepredstavujú len inovácie technológií, ale tiež inovácie v oblasti používania, údržby a služieb ako prenájom a financovanie rekreačných plavidiel.

5.3

V Európe je situácia v oblasti udeľovania štátnych koncesií podnikom v nautickom odvetví veľmi rôznorodá. V niektorých krajinách sú investície do turistických prístavov obmedzené podmienkami, za ktorých sú udeľované koncesie (buď príliš krátkou dobou trvania alebo neistotou, pokiaľ ide o predĺženie licencie). EHSV odporúča, aby EÚ vypracovala usmernenia, ktoré by európskym podnikom uľahčili investície do tohto odvetvia.

5.4

Lisabonskou zmluvou sa cestovný ruch dostal do európskej právomoci, a EÚ preto môže navrhovať iniciatívy. Európska komisia oznámila na rok 2013 zverejnenie stratégie pre pobrežný a námorný cestovný ruch. Táto stratégia by mala umožniť ďalej šíriť rekreačnú plavbu v Európe a riešiť niektoré problémy, ktoré by mali byť uvedené v tomto plánovanom dokumente, ako sú odlišnosti vnútroštátnej legislatívy napríklad medzi oprávneniami na vedenie plavidiel, registráciou plavidiel, požiadavkami na bezpečnosť, a to zavedením opatrení, ktoré by umožnili harmonizáciu predpisov pre rekreačnú plavbu v Európe.

5.5

EHSV víta rozvoj chránených morských oblastí, ktorých v Európe a hlavne v stredomorskej oblasti pribúda, čo však vytvára neistotu, čo sa týka pravidiel plavby. EHSV odporúča harmonizovať na európskej úrovni pravidlá prístupu rekreačných plavidiel do chránených morských oblastí, aby užívatelia hneď od začiatku vedeli, či ich plavidlá sú vybavené pre plavbu v takýchto oblastiach.

5.6

Na zlepšenie bezpečnosti by bolo vhodné údaje o nehodovosti zbierať na európskej úrovni do jednej spoločnej databázy, ktorá by umožnila spoločne študovať a porovnávať, a tým lepšie chápať nebezpečenstvá spojené s plavebnými aktivitami s cieľom zaviesť pravidlá, ktoré by lepšie zodpovedali zisteným nebezpečenstvám. EHSV žiada Komisiu, aby pripravila model zberu údajov, ktorý by schválili členské štáty a ktorý by umožňoval získať homogénne a porovnateľné údaje.

5.7

Zásadný význam má okrem toho otázka odbornej prípravy a uznávania príslušnej kvalifikácie na európskej úrovni. Odborná príprava na povolania v oblasti rekreačnej plavby (predovšetkým v priemysle pre učňov a v službách súvisiacich s opravou a údržbou) nie je k dispozícii všade v Európe. Bolo by vhodné zamyslieť sa nad tým, ako vypracovať plány odbornej prípravy uznané na európskej úrovni, ktoré by umožnili kvalitnú odbornú prípravu a podporili väčšiu mobilitu pracovníkov v Európe a zvýšili záujem mladých ľudí o povolania v tomto odvetví. Bolo by vhodné zaviesť európsky „pas“ odbornej prípravy, podobný pasu pre banských inžinierov. Sociálni partneri by mali prispieť k vytvoreniu systému uznávania príslušnej kvalifikácie na európskej úrovni a ponúknuť napríklad pilotný projekt v rámci ECVET (European Credit system for Vocational Education and Training) (8). Aj výcvik posádok a odborné námorné znalosti sú dve oblasti, ktoré by tiež mali úžitok z európskeho prístupu, ktorý by umožnil otvoriť trh práce v rámci EÚ. Nautický priemysel bol v minulosti málo viditeľný, jeho povolania boli na školách a univerzitách málo známe, čo spôsobilo, že sa len málo vie o možnostiach kariérneho rastu v tomto odvetví. V niektorých európskych krajinách neexistujú ani špecifické sociálne dohody pre nautický priemysel, čo bráni zvyšovaniu záujmu o toto odvetvie.

5.8

Európsky nautický priemysel používa už 15 rokov medzinárodné normy ISO harmonizované smernicou 94/25/ES. Je veľmi dôležité, aby sa uplatňovanie medzinárodných noriem ISO zaviedlo ako jediná technická referencia pre rekreačné plavidlá na medzinárodnej úrovni s cieľom zabrániť šíreniu vnútroštátnych noriem (brazílskych, čínskych atď.), ktoré by viedli k ďalšej fragmentácii technických požiadaviek, a tým k vytvoreniu ozajstných prekážok.

5.9

EÚ môže a musí chrániť svoj nautický priemysel tým, že zlepší a zefektívni priame a nepriame opatrenia na kontrolu a dohľad nad trhom a podporí prístup jeho výrobkov na mimoeurópske trhy. Obchodné rokovania medzi EÚ a krajinami Mercosur by napríklad mali byť príležitosťou na prekonanie ochranných opatrení a neprimeraných ciel uplatňovaných niektorými krajinami Latinskej Ameriky s cieľom obmedziť prístup na ich trhy.