11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/51

—

so zreteľom na články 208 až 211, článok 290 a článok 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (1),

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu z 8. septembra 2000, ktorou sa rozvojové ciele tisícročia (RCT) vymedzujú ako kritériá na odstránenie chudoby spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus, podpísané 20. decembra 2005 (2),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie k demokratickej kontrole a súdržnosti vonkajších akcií a na vyhlásenie Komisie k demokratickej kontrole a súdržnosti vonkajších akcií priložené k medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (3),

—

so zreteľom na vyhlásenia Komisie zaznamenané v zápisnici zo zasadnutia Rady, ktorými sa formálne prijala spoločná pozícia Rady k prijatiu nariadenia o nástroji financovania rozvojovej spolupráce (4), a najmä na vyhlásenie Komisie týkajúce sa článku 5 nástroja financovania rozvojovej spolupráce,

—

so zreteľom na list D (2007) 303749 z 5. marca 2007, ktorý vtedajší predseda Výboru pre rozvoj Josep Borrell Fontelles adresoval vtedajšej komisárke Ferrerovej-Waldnerovej a vtedajšiemu komisárovi Michelovi (5),

—

so zreteľom na list A (2007) 5238 z 26. marca 2007, ktorý vtedajšia komisárka Ferrerová-Waldnerová adresovala vtedajšiemu predsedovi Výboru pre rozvoj Josepovi Borrellovi Fontellesovi (6),

—

so zreteľom na smernice pre oznamovanie v rámci systému na podávanie správ veriteľov Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC) (7),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 2007 vo veci C-403/05 (Európsky parlament/Komisia Európskych spoločenstiev), žaloba vo veci zrušenia rozhodnutia Komisie o schválení projektu týkajúceho sa bezpečnosti hraníc na Filipínach (rozhodnutie prijaté na základe nariadenia (EHS) č. 443/92),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1337/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (8),

—

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 29. a 30. októbra 2009 (dokument 15265/2009),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 o preskúmaní rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 19. októbra 2010 s názvom Budúcnosť rozpočtovej podpory EÚ pre tretie krajiny (KOM(2010)0586),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 10. novembra 2010 s názvom Rozvojová politika EÚ na podporu inkluzívneho rastu a udržateľného rozvoja – zvyšovanie dosahu rozvojovej spolupráce EÚ (KOM(2010)0629),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o návrhoch rozhodnutí Komisie, ktorými sa stanovujú strategické dokumenty krajín a orientačné programy pre Malajziu, Brazíliu a Pakistan (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa stanovujú regionálne strategické dokumenty a regionálne orientačné programy pre Mercosur a Latinskú Ameriku (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa stanovuje regionálny strategický dokument na roky 2007 – 2013 a viacročný orientačný program pre Áziu (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o demokratickej kontrole vykonávania nástroja financovania rozvojovej spolupráce (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovuje osobitné opatrenie pre Irak na rok 2007 (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovujú akčné programy pre Brazíliu a Argentínu na rok 2008 (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o miestnych orgánoch a rozvojovej spolupráci (16),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Miestne orgány: aktéri v oblasti rozvoja (KOM(2008)0626),

—

so zreteľom na štruktúrovaný dialóg, ktorý Európska komisia začala v roku 2010 s cieľom zapojiť organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány do rozvojovej spolupráce ES,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovuje ročný akčný program pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009 (časť II: Cielené projekty) (17),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 3. februára 2011 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (18),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 3. februára 2011 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (19),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 3. februára 2011 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1934/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (20),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0187/2011),

A.

keďže podľa článku 2 ods. 1 nástroja financovania rozvojovej spolupráce je všeobecným cieľom spolupráce v rámci tohto nástroja „odstránenie chudoby v partnerských krajinách“, ako aj „plnenie rozvojových cieľov tisícročia“ (RCT),

B.

keďže podľa článku 2 ods. 4 nástroja financovania rozvojovej spolupráce musia všetky opatrenia v rámci geografických programov a 90 % výdavkov plánovaných v rámci tematických programov spĺňať kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) stanovené výborom OECD/DAC,

C.

keďže podľa výpočtov Komisie nespĺňa kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc iba 0,2 % záväzkov financovaných v rámci tematických programov nástroja financovania rozvojovej spolupráce v rokoch 2007 až 2009,

D.

keďže v súlade s rozhodnutím Rady č. 1999/468/ES (rozhodnutie o komitológii) (21) začal Parlament v roku 2007 proces demokratickej kontroly vykonávania nariadenia (ES) č. 1905/2006 vrátane všetkých strategických dokumentov krajín, regionálnych strategických dokumentov, dokumentov o tematickej stratégii, viacročných orientačných programov a väčšiny ročných akčných programov,

E.

keďže Komisia sa v súlade so spoločným vyhlásením k demokratickej kontrole a súdržnosti vonkajších akcií a vyhlásením Komisie k demokratickej kontrole a súdržnosti vonkajších akcií, ktoré tvoria prílohou k medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, zaviazala, že bude „pri zavádzaní stratégií riadne zohľadňovať pozíciu Európskeho parlamentu“,

F.

keďže zásady zodpovednosti, účasti a dobrej správy si vyžadujú viacstranný prístup, v rámci ktorého rôzni partneri pri rozvoji, t. j. miestne orgány alebo neštátne subjekty, konajú vzájomne sa dopĺňajúcim a súdržným spôsobom; keďže je však zároveň dôležité, aby sa jasne rozlišovalo medzi osobitnou úlohou miestnych orgánov a úlohou neštátnych subjektov, a to z hľadiska rozsahu ich právomocí, legitímnosti a demokratickej kontroly, skúseností v oblasti správy miestnych vecí a zapojenia do vykonávania verejných politík,

G.

keďže finančné prostriedky EÚ určené na medzinárodnú spoluprácu s Afrikou pochádzajú zo štyroch geografických nástrojov: Európskeho rozvojového fondu pre africké krajiny AKT, dohody o obchode, rozvoji a spolupráci pre Južnú Afriku, nástroja európskeho susedstva a partnerstva pre päť severoafrických štátov a nástroja financovania rozvojovej spolupráce pre tematické programy,

H.

keďže Komisia sa zaviazala vynaložiť úsilie na zabezpečenie toho, aby sa 20 % jej pomoci vyčlenenej v rámci programov pre jednotlivé krajiny, na ktoré sa vzťahuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce, venovalo do roku 2009 na základné a stredoškolské vzdelávanie a základnú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom projektovej, programovej alebo rozpočtovej podpory spojenej s týmito sektormi, pričom sa uplatní priemerná hodnota na všetky geografické oblasti,

I.

keďže EÚ sa zaviazala k spoločnému cieľu vynaložiť na oficiálnu rozvojovú pomoc do roku 2015 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND),

J.

keďže cieľom Samitu Zeme, ktorý sa bude konať v roku 2012, je zabezpečenie obnovenia politických záväzkov týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja, zhodnotenie pokroku v oblasti medzinárodne odsúhlasených cieľov v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom a reagovanie na nové a budúce výzvy,

K.

keďže v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že legislatívny akt môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu,

1.

víta ochotu Komisie dodržať svoj záväzok, že nadviaže pravidelný dialóg s Parlamentom o vykonávaní nástroja financovania rozvojovej spolupráce; uznáva úsilie vynaložené s cieľom poskytovať pracovným skupinám Parlamentu venujúcim sa nástroju financovania rozvojovej spolupráce informácie o tom, akým spôsobom boli pri vypracúvaní ročných akčných programov zohľadnené jeho pripomienky k strategickým dokumentom;

2.

konštatuje, že dialóg medzi Komisiou a Európskym parlamentom ako súčasť demokratickej kontroly pomohol – najmä v priebehu hodnotenia v polovici trvania – zabrániť tomu, aby sa prijali strategické dokumenty obsahujúce ustanovenia nad rámec právomocí, a prispel k ich zosúladeniu s požiadavkami nariadenia o nástroji financovania rozvojovej spolupráce, a najmä so zásadami oprávnenosti na oficiálnu rozvojovú pomoc;

3.

ľutuje, že Európska komisia dostatočne nezohľadnila viaceré obavy Parlamentu, vyjadrené počas procesu demokratickej kontroly, najmä pokiaľ ide o nedostatočné zameranie na chudobu a RCT;

4.

ľutuje, že aj keď sa v Európskom konsenze o rozvoji (2005) a v nástroji financovania rozvojovej spolupráce zdôrazňuje význam vlastnej zodpovednosti, zapojenie národných parlamentov do vypracovávania strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny je v skutočnosti úplne nedostatočné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neuplatnila v dostatočnej miere ustanovenia článkov 19, 20 a 33 nariadenia (ES) č. 1905/2006 o konzultáciách s neštátnymi subjektmi a miestnymi orgánmi;

5.

poznamenáva, že stratégia rastu by sa nemala zamieňať s dlhodobou stratégiou rozvoja, ktorá spočíva vo financovaní dlhodobých cieľov, napríklad v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, dostupnosti energie vo vidieckych oblastiach, podpory drobných poľnohospodárov atď.;

6.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v reakcii na jeho uznesenia, v ktorých upozorňoval na nedodržanie požiadavky týkajúcej sa kritéria oprávnenosti na ODA stanovenej v článku 2 ods. 4 nariadenia, Európska komisia zmenila a doplnila, prípadne stiahla iba 3 z 11 návrhov na príslušné vykonávacie opatrenia;

7.

ľutuje, že výbor zriadený podľa článku 35 nástroja na financovanie rozvojovej spolupráce nereagoval na uznesenia Európskeho parlamentu, ktoré upozorňovali na to, že Komisia prekročila svoje vykonávacie právomoci; so znepokojením konštatuje, že predstavitelia členských štátov vo výbore pre nástroj financovania rozvojovej spolupráce nijakým spôsobom nereagovali na podstatnú časť kontrolnej činnosti, ktorú vykonal Európsky parlament, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby si plnili svoje povinnosti a aby v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom zabezpečili, aby boli opatrenia navrhované Komisiou v plnom súlade s ustanoveniami nástroja financovania rozvojovej spolupráce;

8.

žiada Komisiu, aby v poradí podľa dôležitosti a ich príslušnej váhy uviedla kritériá, ktoré použila na pridelenie prostriedkov krajinám a regiónom nástroja financovania rozvojovej spolupráce a rôznym sektorom činnosti v rámci každého geografického a tematického programu;

9.

domnieva sa, že mnohé strategické dokumenty jednotlivých krajín a regiónov nevyčleňujú dostatočné prostriedky na najzákladnejší cieľ nástroja financovania rozvojovej spolupráce, ktorým je odstraňovanie chudoby v kontexte trvalo udržateľného rozvoja, a že v množstve dokumentov sa neuvádzajú jasné údaje o tom, do akej miery prispejú navrhované opatrenia k rozvojovým cieľom tisícročia;

10.

upozorňuje predovšetkým na požiadavku, aby geografické programy nástroja financovania rozvojovej spolupráce spĺňali kritériá oprávnenosti na ODA, a naliehavo žiada Komisiu a ESVČ, aby v každom prípade zabezpečili úplné dodržiavanie tejto zákonnej povinnosti;

11.

pripomína, že kľúčovými prostriedkami na zabezpečenie účinnosti pomoci sú politická súdržnosť v záujme rozvoja, vlastná zodpovednosť za rozvoj a nerozdeľovanie pomoci na časti;

12.

zdôrazňuje, že EÚ naďalej potrebuje osobitný nástroj financovania zameraný na rozvojovú spoluprácu, ktorý sa sústreďuje výlučne na rozvojové krajiny a výslovne sleduje ciele stanovené v článku 208 ZFEÚ; trvá na tom, že ročné finančné krytie pre ODA by sa v reálnom vyjadrení malo v ďalšom viacročnom finančnom rámci (VFR) zvýšiť tak, aby sa dosiahol spoločný cieľ vynaložiť na ODA 0,7 % HND do roku 2015;

13.

zdôrazňuje, že úplné splnenie kritérií ODA, a najmä požiadavky výboru OECD/DAC, že „každá transakcia sa vykonáva s hlavným cieľom podporiť hospodársky rozvoj a prosperitu rozvojových krajín“ (22), musí zostať podmienkou financovania všetkých opatrení obsiahnutých v geografických programoch v novom nástroji; požaduje pre tematické programy prísnejšiu kvótu ODA, než aká je v súčasnom nástroji financovania rozvojovej spolupráce, a to predovšetkým pokiaľ ide o tematické programy týkajúce sa migrácie a azylu, v rámci ktorých Komisia jasne nepreukázala, akým spôsobom činnosti financované v súvislosti s hraničnými kontrolami spĺňajú podmienky oprávnenosti na oficiálnu rozvojovú pomoc v súlade s kritériami stanovenými výborom OECD/DAC;

14.

zdôrazňuje, že hlavným cieľom tohto nástroja do roku 2015 musí zostať dosiahnutie RCT; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že pomoc EÚ bude aj naďalej v súlade s medzinárodne dohodnutými cieľmi pre rozvoj, ktoré Organizácia Spojených národov a iné príslušné medzinárodné organizácie prijmú na obdobie po roku 2015;

15.

uznáva potrebu spolupráce s mnohými rozvojovými krajinami aj mimo ODA, pokiaľ ide o poskytovanie globálnych verejných statkov; domnieva sa, že tento druh spolupráce by mal byť regulovaný a že prostriedky by mali byť poskytované prostredníctvom jedného alebo viacerých samostatných nástrojov, aby sa zabezpečila transparentnosť a ochrana osobitnej povahy rozvojovej spolupráce ako autonómnej oblasti politiky v rámci vonkajších vzťahov; v súlade so záväzkom prijatým na zasadnutí Európskej rady 29. – 30. októbra 2009 trvá na tom, že financovanie opatrení proti zmene klímy by nemalo narušiť ani ohroziť boj proti chudobe ani napredovanie v dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a že obmedzené prostriedky ODA, ktoré sú k dispozícii na znižovanie chudoby, by sa v rozvojových krajinách nemali používať na iné ako rozvojové účely; zdôrazňuje, že vymedzenie oficiálnej rozvojovej pomoci, ako ho stanovila organizácia OECD, by sa nemalo meniť, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, nech žiaden spomedzi rozvojových projektov, ktoré financuje Európska únia, nie je v protiklade s celosvetovým úsilím o zmierňovanie následkov zmeny klímy a nech sú všetky takéto rozvojové projekty odolné voči zmene klímy, a to predovšetkým pokiaľ ide o veľké projekty v oblasti infraštruktúry alebo projekty realizované na malých ostrovoch, ktorých sa dôsledky zmeny klímy dotknú najskôr;

16.

vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že v čase výrazných rozpočtových obmedzení sa značná pozornosť sústreďuje na investície súkromného sektora ako na prostriedok uvoľňovania väčších zdrojov financovania rozvoja; pripomína, že rozvojová spolupráca je (popri humanitárnej pomoci) jedinou politikou vonkajšej činnosti, ktorá nie je určená na to, aby slúžila záujmom EÚ, ale na to, aby bránila záujmy tých najopomínanejších a najzraniteľnejších ľudí na tejto planéte; z tohto dôvodu vyzýva Komisiu, nech zabezpečí, aby sa akékoľvek verejné financie, ktoré sa využívajú na podporu investícií súkromného sektora v južných krajinách, nepresúvali z oblastí, ktoré už aj tak trpia nedostatkom finančných prostriedkov (ako je to napríklad v prípade programov pre neštátne subjekty a miestne orgány), a aby takáto podpora účinným spôsobom umožnila rozvoj domáceho súkromného sektora a malých a stredných podnikov v krajinách s nízkymi príjmami;

17.

súhlasí s tým, že je potrebný diferencovaný prístup k rôznym skupinám rozvojových krajín a že tradičná finančná pomoc sa môže stať menej dôležitou pre rýchlo sa rozvíjajúce krajiny; domnieva sa, že pomoc pre rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktorá by mala podporovať udržateľný hospodársky rast, by sa mala naďalej zameriavať na posilnenie fiškálnej politiky v partnerských krajinách a na podporu mobilizácie domácich príjmov, čo by malo viesť k znižovaniu chudoby a závislosti od pomoci;

18.

vyzýva Komisiu, aby výraznejším spôsobom poskytovala pomoc rozvojovým krajinám a rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám v oblasti daňových reforiem, a to s cieľom podporiť účinné, dobre fungujúce, spravodlivé a udržateľné daňové systémy; žiada Komisiu, aby účinným spôsobom zaviedla zásady dobrej správy v daňových záležitostiach do plánovania, realizácie a monitorovania strategických dokumentov jednotlivých krajín a regiónov a aby zároveň prijala nevyhnutné opatrenia na presadenie vypracúvania správ nadnárodných spoločností v jednotlivých krajinách;

19.

zdôrazňuje, že budúci nástroj rozvojovej spolupráce by sa mal aj naďalej vzťahovať na všetky rozvojové krajiny geografických regiónov, ktoré pokrýva v súlade so zoznamom rozvojových krajín výboru OECD/DAC;

20.

požaduje lepšiu koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom splniť ustanovenia článku 210 ZFEÚ a podporuje vypracúvanie spoločných európskych strategických dokumentov; domnieva sa, že všetky programové dokumenty EÚ pre každý štát či región by mali zahŕňať podrobný a aktualizovaný prehľad darcov, ako aj osobitnú kapitolu o účinnosti pomoci EÚ, kde by sa bližšie uvádzali opatrenia prijaté na zvýšenie koordinácie darcov, harmonizácie a komplementárnosti a na zlepšenie deľby práce medzi jednotlivými darcami a predovšetkým medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ;

21.

opakuje svoju výzvu, aby sa Európsky rozvojový fond (ERF) začlenil do rozpočtu EÚ, čo by zjednodušilo postupy a zvýšilo účinnosť a efektívnosť pomoci ES; trvá na tom, že tento krok by nemal viesť k zníženiu celkového objemu financovania na úrovni EÚ určeného na nástroj financovania rozvojovej spolupráce a ERF ani celkového objemu finančných prostriedkov, ktoré sú na úrovni EÚ k dispozícii pre oficiálnu rozvojovú pomoc;

22.

domnieva sa, že sa musí zvýšiť podpora zraniteľných skupín obyvateľstva (žien, osôb so zdravotným postihnutím, mladých ľudí, nezamestnaných a domorodých obyvateľov), ako aj uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a ďalších tzv. prierezových otázok; trvá na tom, že nástroj, ktorým sa nahradí nástroj financovania rozvojovej spolupráce, vyžaduje uvedenie jasných kritérií v programových dokumentoch, aby sa zabezpečilo, že dosah zásahov EÚ v týchto oblastiach bude merateľný;

23.

zdôrazňuje, že na splnenie RCT a zaistenie dobrej správy je nevyhnutné zapojiť do rozvojových politík aj miestne orgány; poukazuje predovšetkým na to, že miestne orgány zohrávajú rozhodujúcu úlohu v takých oblastiach, ako je vzdelávanie, boj proti hladu, zdravotníctvo, prístup k vode, hygienické podmienky, sociálna súdržnosť, miestny hospodársky rozvoj atď.; z tohto dôvodu považuje za kľúčové, aby sa ich úloha v ďalšom finančnom nástroji rozšírila, a to v súlade so zásadou vlastnej zodpovednosti za rozvoj;

24.

zdôrazňuje potrebu pravidelného a štruktúrovaného dialógu medzi Komisiou, ESVČ, neštátnymi subjektmi a miestnymi orgánmi o plánovaní, vykonávaní a hodnotení strategických dokumentov; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby sa v budúcich finančných nástrojoch zohľadňovali závery tohto štruktúrovaného dialógu;

25.

zdôrazňuje potrebu zaviesť ustanovenia flexibility, ktoré EÚ umožnia reagovať na meniace sa potreby a priority; navrhuje, aby sa preskúmal vzor ERF, t. j. stanovenie limitovaného finančného krytia pre jednotlivé krajiny mimo plánovanej pomoci, ako možný model budúceho nástroja rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje však, že prostriedky použité flexibilnejším spôsobom musia sledovať skutočné rozvojové ciele;

26.

domnieva sa, že nový nástroj rozvojovej spolupráce by mal predstavovať základ pre cielenú a flexibilnejšiu pomoc v nestabilných situáciách; je presvedčený, že nová štruktúra financovania by mala pomôcť zabezpečiť náležité prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom prostredníctvom flexibility a vzájomného dopĺňania mechanizmov financovania;

27.

požaduje, aby sa stanovil cieľ poskytovať 20 % výdavkov v rámci geografických programov na základné sociálne služby, ako určila OSN v rozvojových cieľoch tisícročia (ukazovateľ 8.2 pre cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj);

28.

trvá na prísnych kritériách oprávnenosti na rozpočtovú podporu; trvá na tom, že Komisia nesmie využívať rozpočtovú podporu v krajinách, kde nemožno zaručiť transparentnosť verejných výdavkov, že rozpočtovú podporu musia vždy sprevádzať opatrenia na rozvíjanie kapacít parlamentnej kontroly a auditu v prijímajúcej krajine a opatrenia na zlepšenie transparentnosti a prístupu verejnosti k informáciám a že do jej monitorovania by mala byť zapojená občianska spoločnosť;

29.

uznáva dôležitú úlohu, ktorú pri rozvoji zohráva občianska spoločnosť, napríklad tým, že pôsobí ako dozorca vlády, ktorý zabezpečuje zodpovednosť, a vyzýva, aby sa občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách poskytli primerané finančné prostriedky;

30.

pripomína svoju požiadavku, aby Komisia predložila komplexnú finančnú analýzu všeobecnej rozpočtovej podpory, a to podľa jednotlivých odvetví, podľa jednotlivých projektov alebo v akejkoľvek inej podobe, ktorá bola pridelená danej miestnej správe; zdôrazňuje, že takáto celková predstava by bola prínosom, pokiaľ ide o ucelenosť podpory, ktorá sa poskytuje miestnej správe, a zlepšovala by správu v partnerských krajinách;

31.

konštatuje, že všetky tematické programy v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce dokázali svoj význam, a zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa zachovali tematické, ako aj geografické programy, no požaduje určitú zmenu orientácie vzhľadom na nové výzvy, ako sú globálna finančná a hospodárska kríza, celosvetová potravinová kríza, zmena klímy a osobitné potreby nestabilných štátov a štátov v transformácii;

32.

upozorňuje na to, že migrácia je oblasťou, v ktorej panuje jednoznačná potreba uprednostňovania politickej súdržnosti v záujme rozvoja pred krátkodobými záujmami EÚ, ktoré sa v tejto súvislosti väčšinou týkajú boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu; zdôrazňuje, že rozvojové finančné prostriedky určené na migráciu by sa nemali využívať na posilňovanie riadenia hraníc ani na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu; trvá na tom, že všetky budúce tematické programy zamerané na migráciu musia byť v plnom súlade s rozvojovými cieľmi EÚ a že hlavná časť financovania v rámci tohto programu musí spĺňať kritériá oprávnenosti na ODA; zdôrazňuje najmä to, že v rámci týchto tematických programov by sa mali uprednostňovať projekty, ktoré sa orientujú na migráciu typu juh – juh;

33.

zdôrazňuje, že nový tematický program Investovanie do ľudí musí byť okrem iného zameraný na dosiahnutie tých RCT, v ktorých plnení sa najviac zaostáva, pričom osobitná pozornosť by sa mala upriamiť na tie krajiny a regióny, kde sú ukazovatele dosahovania RCT kritické; zdôrazňuje, že východiskovým bodom procesu zvyšovania informovanosti ľudí a preberania vlastnej zodpovednosti za rozvoj je získanie základného vzdelania a gramotnosti; žiada preto, aby sa tento program zameral aj na vzdelávanie ako na nástroj emancipácie a účasti;

34.

domnieva sa, že novým nástrojom by sa mal zabezpečiť diferencovaný prístup k financovaniu organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov, pričom by sa malo zabrániť zbytočnej konkurencii medzi týmito dvoma typmi subjektov; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť problém nadmerného vyťaženia súčasného programu; žiada, aby sa v budúcom tematickom programe a v navrhovaných spôsoboch pomoci plne zohľadnili výsledky štruktúrovaného dialógu;

35.

zdôrazňuje, že jeden z dôvodov, prečo neboli zatiaľ RCT splnené, je neuznanie skutočnosti, že životné prostredie, prírodné zdroje a ekosystémy prispievajú k ľudskému rozvoju a odstraňovaniu chudoby; so znepokojením konštatuje, že v rámci súčasnej ODA Európskej únie sa prideľujú iba 3 % z celkových výdavkov na environmentálne záležitosti a ďalším problémom je, že časť finančných prostriedkov EÚ a jej členských štátov určených pre rozvojové krajiny sa investuje do projektov, ktoré následky zmeny klímy zhoršujú namiesto ich zmierňovania; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa v oblasti zmeny klímy zvýšila politická súdržnosť v záujme rozvoja, a to predovšetkým pokiaľ ide o financovanie klimatických otázok a zahrnutie záležitostí týkajúcich sa zmeny klímy do rozvojovej spolupráce EÚ;

36.

upozorňuje na to, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 6/2006 skonštatoval, že EÚ dosiahla od roku 2001 pri začleňovaní environmentálnych otázok do rozvojovej spolupráce len malý pokrok, pretože strategické dokumenty krajiny tieto otázky v dostatočnej miere nezohľadňujú; v tejto súvislosti nalieha na Komisiu, nech zabezpečí, aby sa v rámci všetkých vonkajších politík a finančných nástrojov kládol väčší dôraz na environmentálne otázky a aby sa systematicky monitorovali, a to predovšetkým vzhľadom na súčasné problémy súvisiace so zmenou klímy a stratou biodiverzity;

37.

opakuje, že na nástroj financovania rozvojovej spolupráce sa v plnej miere uplatňuje článok 290 ZFEÚ, a preto pripomína, že pre tie rozhodnutia, ktoré spĺňajú kritériá článku 290 ZFEÚ vrátane stanovenia všeobecných cieľov, priorít, očakávaných výsledkov a prideľovaných prostriedkov, je uplatňovanie postupu delegovaných aktov povinné;

38.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.