5.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/14

1.

Podľa švédskeho práva musí existovať jednoznačná opora v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“) alebo v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohol vnútroštátny súd nepoužiť vnútroštátne predpisy, ktoré môžu byť v rozpore so zásadou ne bis in idem podľa článku 4 Dodatkového protokolu č. 7 k EDĽP, a preto môžu byť v rozpore aj s článkom 50 Charty základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (ďalej len „Charta“). Je takáto podmienka neuplatnenia vnútroštátnych predpisov podľa vnútroštátneho práva zlučiteľná s právom Únie, a najmä s jeho všeobecnými zásadami, vrátane prednosti a priameho účinku práva Únie?

2.

Vzťahuje sa na prípustnosť obžaloby za daňové delikty zásada ne bis in idem podľa článku 4 Dodatkového protokolu č. 7 k EDĽP a článku 50 Charty, ak obžalovanému bola v správnom konaní už uložená určitá peňažná sankcia (daňový doplatok) za ten istý skutok poskytnutia nepravdivých údajov?

3.

Závisí odpoveď na druhú otázku od skutočnosti, že tieto sankcie musia byť koordinované tak, aby boli všeobecné súdy schopné znížiť trest v trestnom konaní, pretože obžalovanému bol v správnom konaní uložený za ten istý skutok poskytnutia nepravdivých údajov aj daňový doplatok?

4.

Za určitých okolností možno v rámci pôsobnosti zásady ne bis in idem uvedenej v druhej otázke uložiť ďalšie sankcie v novom konaní za to isté konanie, ktoré bolo posudzované a ktoré viedlo k rozhodnutiu o uložení sankcií jednotlivcovi. Sú v prípade kladnej odpovede na druhú otázku splnené podmienky podľa zásady ne bis in idem na uloženie viacerých sankcií v samostatných konaniach, ak sa v neskoršom konaní skúmajú okolnosti veci, pričom ide o nové skúmanie, ktoré je nezávislé od skoršieho konania?

5.

Švédsky systém ukladania daňových doplatkov a skúmania zodpovednosti za daňové delikty v samostatných konaniach je odôvodnený viacerými dôvodmi všeobecného záujmu, ktoré sú bližšie opísané ďalej. Je v prípade kladnej odpovede na druhú otázku systém, akým je švédsky systém, zlučiteľný so zásadou ne bis in idem, ak by bolo možné vytvoriť systém, na ktorý by sa nevzťahovala zásada ne bis in idem, bez toho, aby bolo potrebné v prípade, ak je zodpovednosť za daňové delikty relevantná, upustiť buď od uloženia daňových doplatkov alebo od rozhodnutia o zodpovednosti za daňové delikty prenesením právomoci rozhodnúť o uložení daňových doplatkov zo Skatteverket a prípadne zo správnych súdov na všeobecné súdy v súvislosti s ich skúmaním obžaloby za daňové delikty?