Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C2007/269/127

    Vec F-65/07: Žaloba podaná 29. júna 2007 – Aayhan a i./Parlament

    Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007, p. 70–70 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    10.11.2007   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 269/70


    Žaloba podaná 29. júna 2007 – Aayhan a i./Parlament

    (Vec F-65/07)

    (2007/C 269/127)

    Jazyk konania: francúzština

    Účastníci konania

    Žalobcovia: Laleh Aayhan (Štrasburg, Francúzsko) a i. (v zastúpení: R. Blindauer, advokát)

    Žalovaný: Európsky parlament

    Návrhy žalobcov

    zrušiť výslovné rozhodnutie o zamietnutí z 20. apríla 2007 vydané Parlamentom na základe sťažnosti žalobcov z 19. decembra 2006,

    zmeniť súbor zmlúv na dobu určitú, ktoré zaväzujú žalobcov vo vzťahu k Parlamentu, do jedinej zmluvy na dobu neurčitú,

    určiť, že Parlament má povinnosť opätovne zamestnať týchto zamestnancov na základe zmluvy na dobu neurčitú,

    určiť, že zamestnanci Parlamentu označení ako pomocní zamestnanci na zasadnutia, majú právo za všetky odpracované obdobia od začiatku ich obsadenia na reprezentatívnu náhradu práva na platenú dovolenku, ktoré nadobudli svojou prácou,

    uložiť Parlamentu povinnosť zaplatiť každému žalobcovi sumu 2 000 eur z titulu ich nenavrátiteľných trov konania,

    zaviazať Parlament na náhradu trov konania.

    Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

    Žalobcovia sú pomocní zamestnanci na zasadnutia, zamestnaní Parlamentom počas jeho plenárnych zasadnutí v Štrasburgu a to na 12 plenárnych zasadnutí za rok.

    Na podporu ich žaloby žalobcovia namietajú predovšetkým nezákonnosť článku 78 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov v časti, v ktorej toto ustanovenie má za následok vylúčenie kategórie pomocných zamestnancov na zasadnutia z pôsobnosti akéhokoľvek zdroja práva, či už štátneho alebo práva Spoločenstva.

    Žalobcovia ďalej poukazujú na porušenie zásady zákazu diskriminácie tak, ako je uvedená najmä v Európskej sociálnej charte a v Dohovore č. 111 Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o diskriminácii zamestnaní a povolaní. Okrem iného tvrdia, že Parlament porušil zásadu, ktorá núti každého zamestnávateľa odôvodniť rozhodnutie o prepustení, zásadu uznanú najmä v článku 4 Dohovoru č. 158 MOP o skončení pracovnoprávneho vzťahu z iniciatívy zamestnávateľa.

    Nakoniec žalobcovia tvrdia, že tak, ako osobitne stanovuje smernica 1999/70 (1), normálnou formou pracovnoprávneho vzťahu je zmluva na dobu neurčitú.


    (1)  Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).


    Top