13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/80

1.1

Účelom verejnoprospešných sociálnych služieb (ďalej nazývaných ako „sociálne služby verejného záujmu“ – SSVZ) je sociálna, územná a hospodárska súdržnosť prostredníctvom uplatňovania kolektívnej solidarity s cieľom riešiť najmä všetky situácie sociálneho oslabenia, ktoré by mohli spôsobiť ujmu na fyzickej alebo psychickej integrite ľudí, ako sú choroba, starnutie, práceneschopnosť, zdravotné postihnutie, existenčná neistota, chudoba, sociálne vylúčenie, drogová závislosť, rodinné problémy a problémy s bývaním, a ťažkosti súvisiace s integráciou cudzincov.

SSVZ majú tiež integrovaný rozmer, ktorý poskytuje viac než jednoduchú pomoc a činnosť v prospech tých najchudobnejších. Ich cieľom je aj uspokojovať všetky potreby umožňujúce všetkým prístup k základným sociálnym službám. Prispievajú tiež k účinnému uplatňovaniu princípov občianstva a základných práv.

1.2

Preto nie je dôležité stavať hospodársky rozmer proti sociálnemu rozmeru, ale podporovať konštruktívnu súčinnosť a harmonickú kombináciu týchto dvoch rozmerov.

1.3

V tejto súvislosti EHSV zastáva názor, že skôr ako sa zaoberať riskantným a náhodným rozlišovaním hospodárskeho či nehospodárskeho charakteru služby verejného záujmu je vhodné posúdiť povahu služby, jej poslanie, jej ciele, a stanoviť, ktoré služby spadajú do oblasti uplatňovania pravidiel konkurencie a vnútorného trhu, a ktoré služby musia byť v rámci všeobecného záujmu a z dôvodov sociálnej, územnej a hospodárskej súdržnosti v súlade s princípom subsidiarity prostredníctvom verejných orgánov na úrovni EÚ, ako aj štátnych, regionálnych a miestnych orgánov z týchto pravidiel konkurencie a trhu vyňaté.

1.4

Preto by mali byť na úrovni Spoločenstva definované spoločné kritériá a normy pre všetky služby verejného záujmu (hospodárske aj nehospodárske) vrátane sociálnych služieb verejného záujmu, ktoré by boli stanovené v rámcovej smernici, schválené v procese spolurozhodovania a schopné vytvoriť komunitárny rámec prispôsobený ich špecifickým vlastnostiam.

1.5

Vzhľadom na zaistenie nezneužívajúceho, nediskriminačného a transparentného naplnenia účelu verejného záujmu musia členské štáty zakotviť dôvody verejného záujmu a sociálnej, územnej a hospodárskej súdržnosti týchto služieb v oficiálnom „poverovacom“ právnom akte alebo ekvivalentnom dokumente, ako aj v predpisoch na udeľovanie súhlasu uvádzajúcich úlohu, akou kompetentný verejný orgán v členskom štáte poverí poskytovateľov služieb pri poskytovaní SSVZ, pričom v uvedených dokumentoch by mali byť stanovené ich práva a povinnosti bez ujmy na možnosti iniciatívy priznanej poskytovateľom príslušnými predpismi.

1.6

Pokiaľ ide o zhodnotenie sociálnych služieb verejného záujmu, EHSV pripomína v kontexte svojho návrhu vytvorenie nezávislého strediska na hodnotenie služieb všeobecného hospodárskeho a nehospodárskeho záujmu, zloženého z politických zástupcov Európskeho parlamentu, Výboru regiónov a zo zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti v rámci Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Na národnej, regionálnej a miestnej úrovni musia verejné orgány pri riadení sociálnych služieb verejného záujmu zapojiť všetky zainteresované strany, poskytovateľov aj príjemcov sociálnych služieb, sociálnych partnerov, sociálno-ekonomické organizácie a organizácie zaoberajúce sa bojom proti vylúčeniu, atď.

2.1

Sociálne služby verejného záujmu, podobne ako služby verejného záujmu, ktorých sú súčasťou, sú základom ľudskej dôstojnosti a zaručujú každému právo na sociálnu spravodlivosť pri plnom rešpektovaní jeho základných práv, ktoré sú definované v Charte základných práv, ako aj v medzinárodných záväzkoch, obsiahnutých v revidovanej Európskej sociálnej charte a vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Prispievajú k účinnému uplatňovaniu princípov občianstva. Ich účelom je sociálna, územná a hospodárska súdržnosť prostredníctvom uplatňovania kolektívnej solidarity s cieľom riešiť najmä všetky situácie sociálneho oslabenia, ktoré by mohli spôsobiť ujmu na fyzickej alebo psychickej integrite ľudí, ako sú choroba, starnutie, práceneschopnosť, zdravotné postihnutie, existenčná neistota, chudoba, sociálne vylúčenie, drogová závislosť, rodinné problémy, problémy s bývaním a ťažkosti súvisiace s integráciou cudzincov.

SSVZ však majú integrovaný rozmer, ktorý poskytuje viac než jednoduchú pomoc a činnosť pre tých najchudobnejších. Ich cieľom je aj uspokojiť všetky potreby umožňujúce všetkým prístup k základným sociálnym službám.

2.2

Špecifický prínos sociálnych služieb verejného záujmu sa teda zakladá na ich zvláštnom napojení na základné práva, za ktorých účinné uplatňovanie nesú zodpovednosť miestne, regionálne, štátne a európske verejné orgány v súlade s princípmi subsidiarity a proporcionality, podľa ktorých by aktivity Komisie nemali presahovať to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Zmluvy.

2.3

Keďže stanovenie sadzieb za služby nie vždy priamo odráža výšku nákladov na tieto služby, ani cenu vyplývajúcu zo zákona ponuky a dopytu, nebolo by bez účasti kolektívneho financovania možné poskytovať ich za cenu dostupnú všetkým.

2.4

Verejné orgány popri svojej povinnosti zaručiť financovanie SSVZ preberajú celkovú zodpovednosť za zaručenie fungovania sociálnych služieb a za zachovanie vysokej úrovne ich kvality, pričom však rešpektujú kompetencie všetkých zainteresovaných subjektov.

2.5

Sociálne služby verejného záujmu (rovnako ako všetky služby verejného záujmu) sú okrem toho nielen dôležitým prvkom hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ale prispievajú aj významnou mierou ku konkurencieschopnosti európskej ekonomiky a tvoria dôležité zdroje miestnej zamestnanosti.

2.6

Rozsah sociálnych služieb je obrovský a zahŕňa predovšetkým domovy dôchodcov, zariadenia pre zdravotne postihnutých ľudí, útulky pre ľudí v tiesni, detské domovy, azylové domy pre týrané ženy, prisťahovalcov a utečencov, ošetrovateľské centrá, organizácie sociálneho ubytovania alebo ochrany mládeže, sociálnu a vzdelávaciu činnosť, školské internáty, denné centrá, jasle a škôlky, strediská lekárskej a sociálnej starostlivosti, zdravotné, rehabilitačné a učňovské strediská a služby individualizovanej pomoci v mieste bydliska, služby rodinám, atď.

2.7

Tieto služby sú vo všetkých členských štátoch poskytované subjektmi s rozličným štatútom, patria k nim aj početné neziskové sociálne a družstevné organizácie (združenia, podporné a družstevné spoločnosti, nadácie) veľmi rôznorodého pôvodu (verejné, charitatívne, humanitné, náboženské, súkromné, atď.). Činnosť týchto služieb je riadená regulačnými a finančnými rámcami, ktoré vypracúvajú verejné orgány.

3.1

V rámci implementácie Lisabonského programu Spoločenstva predložila Komisia 26. apríla 2006 oznámenie o sociálnych službách verejného záujmu [Pozn. prekl.: v dokumente Komisie sú tieto služby nazývané „verejnoprospešné služby“], ktoré nadväzuje na Bielu knihu o verejnoprospešných službách ((KOM2004) 374 v konečnom znení) a na hlasovanie Európskeho parlamentu o smernici „Služby na vnútornom trhu“ zo 16. februára 2006.

3.2

Toto oznámenie má „interpretačný charakter“, a jeho účelom je poskytnúť požadované právne objasnenia. Týka sa iba sociálnych služieb – s výnimkou zdravotných služieb (ktoré budú predmetom zvláštnej iniciatívy v roku 2007) a v dohľadnej dobe sa nepredpokladá v tejto veci legislatívna iniciatíva. V uvedenom oznámení Komisia preskúma nevyhnutnosť a právnu možnosť legislatívneho návrhu na základe otvoreného procesu a pokračovania konzultácií všetkých zainteresovaných strán, dvojročných správ o sociálnych službách a práve prebiehajúcej štúdie a prijme príslušné rozhodnutia s cieľom vypracovať prvú takúto správu v roku 2007.

3.3

Toto oznámenie by sa malo posudzovať v kontexte spoluzodpovednosti Spoločenstva a členských štátov za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ustanovenej článkom 16 Zmluvy o ES.

3.4

Oznámenie rozdeľuje SSVZ do dvoch skupín, na jednej strane na právne a doplnkové schémy sociálnej ochrany založené na solidarite a na druhej strane na ostatné dôležité služby poskytované priamo jednotlivcom, ktorí ich potrebujú, napríklad pomoc ľuďom pri prekonávaní životných problémov a kríz, úplné zaradenie do spoločnosti, integráciu ľudí so zdravotným postihnutím alebo so zdravotnými problémami a sociálne ubytovanie.

3.5

Všetky tieto sociálne služby sa zakladajú na rôznych aspektoch, akými je napríklad solidarita, viacúčelovosť a individualizovaný prístup (prispôsobenie sa potrebám každého príjemcu), neziskovosť, dobrovoľnosť, charita, kultúrne porozumenie alebo nesymetrický vzťah medzi dodávateľom a užívateľom.

3.6

Podľa Komisie je modernizácia sociálnych služieb jedným z najdôležitejších problémov, ktorým dnes Európa čelí: uznáva, že sociálne služby tvoria neoddeliteľnú súčasť európskeho sociálneho modelu a aj keď netvoria samostatnú právnu kategóriu v rámci služieb verejného záujmu, predsa len zaberajú špecifické miesto ako piliere európskej spoločnosti a ekonomiky, pretože prispievajú k účinnosti základných sociálnych práv.

3.7

Komisia konštatuje, že tento prudko sa rozvíjajúci sektor prechádza procesom modernizácie, aby mohol čeliť napätiam medzi univerzálnosťou, kvalitou a finančnou udržateľnosťou. Čoraz väčší počet sociálnych služieb, ktoré boli doteraz riadené priamo verejnými orgánmi, spadá odteraz pod tie predpisy Spoločenstva, ktoré riadia vnútorný trh a hospodársku súťaž.

3.8

Komisia uznáva, že právnu situáciu sociálnych služieb verejného záujmu vzhľadom na pravidlá konkurencie vnímajú verejné aj súkromné subjekty v sociálnej sfére ako zdroj neistoty. Komisia sa snaží znížiť alebo objasniť dosah tejto neistoty, ale zdá sa, že úplne odstrániť ju nedokáže.

4.1

Vo svojej Bielej knihe o službách verejného záujmu Komisia oznámila, že v roku 2005 vydá oznámenie o sociálnych službách verejného záujmu, pričom tieto služby budú podľa spomínanej bielej knihy pokrývať zdravotné služby, služby dlhodobej starostlivosti, sociálne zabezpečenie, sprostredkovanie práce a sociálne ubytovanie.

4.2

V týchto časoch neistoty ohľadom rastu a zamestnanosti ako aj rastúcich rozdielov medzi vrstvami najchudobnejších a najbohatších ľudí a medzi najbohatšími a najchudobnejšími regiónmi Únie sa napriek komunitárnym alebo národným programom na potlačenie vylúčenia a chudoby stáva potreba sociálnych služieb verejného záujmu čoraz naliehavejšou, o to viac, že demografický vývoj vytvára stále nové požiadavky.

4.3

EHSV preto teší zverejnenie oznámenia Komisie, ktoré vysvetľuje význam sociálnych služieb verejného záujmu pre občanov, zvláštnu úlohu, ktorú tieto služby zohrávajú ako integrálna súčasť európskeho sociálneho modelu, a užitočnosť rozvoja systematického prístupu k identifikovaniu a spoznaniu zvláštností týchto služieb s cieľom objasniť rámec, v ktorom fungujú a môžu, podľa terminológie Komisie, byť „modernizované“. EHSV však namiesto rozprávania o „modernizácii“ radšej hovorí o zlepšení kvality a účinnosti.

4.4

Naozaj nejde o pridržiavanie sa určitého módneho trendu, ani o spájanie, tak ako to robí Komisia (1), modernizácie úloh verejného sektora s ich externalizáciou do súkromného sektora, ale skôr o pravidelné prispôsobovanie poskytovania služieb sociálnym potrebám občanov a územných samospráv, rovnako ako o technický a ekonomický pokrok a nové imperatívy vyplývajúce z verejného záujmu.

4.5

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že v spomínanom oznámení Komisia vynechala, napriek tomu, čo predtým oznámila, zdravotné služby, hoci interakcie a synergie medzi sociálnymi službami a zdravotnými službami sú obzvlášť početné. Otázka „Aká je spojitosť medzi zdravotnými službami a ostatnými súvisiacimi službami, ako napríklad sociálnymi službami a dlhodobou starostlivosťou?“, ktorú kladie Komisia v konzultácii z 26. septembra 2006 týkajúcej sa aktivít Spoločenstva v oblasti zdravotných služieb, a na ktorú si žiada odpoveď do 31. januára 2007, mala byť teda položená ešte pred prijatím rozhodnutia o oznámení, v ktorom sa spomínali iba sociálne služby.

4.6

Keďže chýba vysvetľujúca poznámka, zdá sa toto opatrenie nepochopiteľné, o to viac, že do zoznamu toho, čo je považované za sociálne služby, Komisia osobitne zahŕňa aj pomoc osobám s dlhodobými zdravotnými problémami alebo so zdravotným postihnutím.

4.7

Až doteraz boli zdravotné služby, ktoré sú povinné poskytnúť univerzálny prístup ku kvalitnej starostlivosti a ktoré fungujú na základe princípu solidarity, vždy považované za nástroje sociálnej politiky, rovnako ako služby individualizovanej sociálnej pomoci.

5.1.1

S výhradou poznámok v bode 4.5 EHSV súhlasí s opisom špecifických zvláštností sociálnych služieb verejného záujmu tak, ako ich navrhla vo svojom oznámení Komisia. Tento opis je podaný zoširoka a formulovaný tak, že ho možno ešte viac rozšíriť, čo ponecháva dostatočný priestor na zohľadnenie budúceho vývoja v tomto sektore.

5.1.2

EHSV schvaľuje odkaz oznámenia na špecifickú úlohu služieb poskytovaných konkrétnym osobám pri vykonávaní základných práv, čo zdôrazňuje význam a odôvodnenosť sociálnych služieb.

5.1.3

V oznámení je však opis podmienok uplatňovania bežného rámca obmedzený na najbežnejšie prípady. EHSV preto pripomína, že systémy sa v jednotlivých členských štátoch líšia; zoznam týchto kategórií (čiastočné alebo úplné delegovanie sociálnej úlohy, verejno-súkromné partnerstvo) nezodpovedá vždy týmto rozdielom. EHSV preto schvaľuje plánované verejné konzultácie ako dôležitý zdroj na získavanie viacerých informácií o činnosti sociálnych služieb a spôsobe ich fungovania.

5.2.1

Zmluva o ES priznáva členským štátom slobodu pri definovaní úloh verejného záujmu a pri zavádzaní organizačných zásad pre poskytovateľov poverených poskytovaním týchto služieb.

5.2.2

Avšak pri uplatňovaní tejto slobody (ktorá musí byť vykonávaná transparentne a bez zneužívania pojmu verejného záujmu) musia členské štáty zohľadňovať právne predpisy Spoločenstva a rešpektovať zásadu nediskriminácie, ako aj právne predpisy Spoločenstva o verejnom obstarávaní a koncesiách vždy, keď organizujú verejné služby vrátane sociálnych služieb.

5.2.3

Okrem toho, ak ide o služby považované za hospodárske, musí sa takisto zabezpečiť zlučiteľnosť spôsobov ich organizácie s ostatnými oblasťami práva Spoločenstva (najmä sloboda poskytovania služieb, sloboda usadiť sa a právo na hospodársku súťaž).

5.2.4

Podľa judikatúry Spoločenstva možno takmer všetky služby poskytované v sociálnej oblasti, s výnimkou schém sociálneho zabezpečenia založených na princípe solidarity, považovať za hospodársku činnosť.

5.2.5

Rozsiahla definícia SSVZ pokiaľ ide o kvalifikovanie hospodárskych činností, ktoré európske inštitúcie akceptujú (2), má taký dôsledok, že komunitárne predpisy o konkurencii a vnútornom trhu (štátna pomoc, slobodné poskytovanie služieb, právo na usadenie a smernica o „verejnom obstarávaní“), ako aj sekundárna legislatíva sa v čoraz väčšej miere vzťahujú na sociálne služby verejného záujmu, čo vytvára rastúcu neistotu medzi verejnými orgánmi, dodávateľmi služieb a príjemcami týchto služieb. Keby táto situácia pokračovala, mohla by spôsobiť zmenu cieľov SSVZ, hoci tieto služby sú v centre „európskeho sociálneho modelu“.

5.2.6

Základné ciele a princípy komunitárneho rámca hospodárskych služieb verejného záujmu odrážajú logiku založenú hlavne na parametroch ekonomickej výkonnosti. Nie je to logika všeobecne aplikovaná na SSVZ a preto v tejto forme nie je vhodná alebo použiteľná pre oblasť sociálnych služieb v Európskej únii.

5.2.7

Ako už EHSV uviedol vo svojom stanovisku na tému „Budúcnosť služieb všeobecného záujmu“ (CESE 976/2006), rozdiel medzi hospodárskym a nehospodárskym charakterom zostáva hmlistý a nejasný. Takmer všetky služby verejného záujmu, aj tie, ktoré nie sú ziskové a sú založené na dobrovoľníctve, majú určitú ekonomickú hodnotu, hoci sa na ne nevzťahuje právo v oblasti hospodárskej súťaže. Okrem toho jedna a tá istá služba môže byť zároveň hospodárska aj nehospodárska. Takisto môže mať služba hospodársky charakter bez toho, aby ju bol trh schopný zabezpečiť v rámci logiky a podľa zásad, ktorými sa riadia služby verejného záujmu.

5.2.8

Okrem toho v judikatúre Európskeho súdneho dvora je pojem hospodárska činnosť veľmi široký, pretože považuje za hospodársku činnosť „všetky činnosti pozostávajúce z dodávania tovarov a služieb na danom trhu určitým podnikmi bez ohľadu na jeho právny štatút a spôsob, akým je tento podnik financovaný“ (pozri rozsudok Höfner a Else z roku 1991 a rozsudok Pavlov z roku 2000) a pretože tento pojem platí bez ohľadu na ziskový alebo neziskový charakter hospodárskeho subjektu (rozsudok Ambulanz Glöckner, 2001).

5.2.9

Európsky súdny dvor a Európska komisia čoraz viac kladú do popredia hospodársky charakter služieb verejného záujmu a nevyvažujú ho uznávaním a zabezpečovaním úloh verejného záujmu plnených týmito službami, čo vyvoláva celý rad prípadov právnej neistoty na strane poskytovateľov a príjemcov služieb. Nastáva teda prechod od verejného záujmu k záujmu nadobudnúť zisk. Preto rozdiel, ktorý je potrebné urobiť, nie je medzi „hospodárskym a nehospodárskym“, ale skôr medzi „ziskovým a neziskovým“.

6.1

EHSV na rozdiel od Komisie pochybuje o tom, že v uplatňovaní Zmluvy pokiaľ ide o uznanie špecifických charakteristík úloh verejného záujmu (najmä v duchu článku 86 ods. 2), je dostatočná pružnosť, ktorá by mohla viesť k odstráneniu všetkých právnych neistôt a k zaručeniu sociálnych služieb pre všetkých. To isté platí pre otvorenú metódu koordinácie.

6.2

Všetky služby verejného záujmu vrátane SSVZ prispievajú k realizácii cieľov Spoločenstva definovaných v článkoch 2 a 3 Zmluvy, najmä čo sa týka vysokej úrovne sociálnej ochrany, zvyšovania kvality života, dosahovania vysokej úrovne ochrany zdravia a posilňovania hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

6.3

Z toho vyplýva, že Únia, ktorá je zodpovedná za realizáciu týchto cieľov, má zároveň aj zodpovednosť za nástroje implementácie, ktorými sú, pokiaľ ide o základné práva a sociálnu súdržnosť, hospodárske alebo nehospodárske služby verejného záujmu. EÚ musí preto dbať na to a prispievať k tomu, aby pri dodržovaní zásad subsidiarity a proporcionality a v rámci kompetencií zdieľaných spolu s členskými štátmi existovali služby verejného záujmu pre všetkých a aby boli prístupné, dostupné a vysokej kvality.

6.4

Vzhľadom na ťažkosti pri definovaní pojmu SVZ a ESVZ vyčerpávajúcim spôsobom na jednej strane a na riziko, ktoré je obsiahnuté v reštriktívnom prístupe na druhej strane, sa bude musieť upustiť od rozlišovania medzi hospodárskou a nehospodárskou stránkou, aby sa dalo zamerať na špecifické poslanie predmetných služieb a na nároky (záväzky verejných služieb), ktoré sa na ne kladú v súvislosti s napĺňaním ich funkcie a ktoré bude potrebné jasne definovať.

6.5

Okrem toho prílišná rôznorodosť národných alebo miestnych situácií, pravidiel a postupov ako aj povinností vedúcich pracovníkov a verejných orgánov spôsobujú, že pravidlá, ktoré sa majú zaviesť, musia zohľadňovať osobitosti vlastné každému členskému štátu.

6.6

Preto otázka netkvie v tom, či ide o hospodársky alebo nehospodársky charakter služieb, ale v stanovení toho, ktoré služby spadajú do oblasti uplatňovania pravidiel konkurencie a vnútorného trhu a ktoré služby musia byť z tejto oblasti národnými, regionálnymi, miestnymi verejnými orgánmi alebo orgánmi Spoločenstva (pre európske SVZ) vyňaté z dôvodov verejného záujmu a sociálnej, územnej a hospodárskej súdržnosti v súlade s princípom subsidiarity.

6.7

Už viac rokov existuje požiadavka EHSV (3) definovať na komunitárnej úrovni spoločné kritériá vo veci služieb verejného záujmu, spoločné normy (najmä vo veci spôsobov riadenia a financovania, zásad a obmedzení opatrení Spoločenstva, nezávislého hodnotenia ich výkonnosti, práv spotrebiteľov a užívateľov, minimálneho objemu úloh a povinností verejných služieb), ktoré sa budú musieť vzťahovať na všetky služby verejného záujmu vrátane sociálnych služieb verejného záujmu s cieľom stanoviť rámcovú smernicu, prijatú v procese spolurozhodovania, ktorá bude schopná zaviesť komunitárny rámec prispôsobený ich zvláštnostiam takým spôsobom, aby dopĺňala smernicu o službách.

6.8

Vzhľadom na zaistenie nezneužívajúceho, nediskriminačného a transparentného plnenia služieb verejného záujmu musia členské štáty zakotviť dôvody verejného záujmu a sociálnej, územnej a hospodárskej súdržnosti týchto služieb v oficiálnom „poverovacom“ právnom akte alebo ekvivalentnom dokumente, ako aj v predpisoch na udeľovanie súhlasu uvádzajúcich úlohu, akou kompetentný verejný orgán v členskom štáte poverí poskytovateľov služieb pri poskytovaní SVZ, pričom v uvedených dokumentoch by mali byť stanovené ich práva a povinnosti bez ujmy na možnosti iniciatívy priznanej poskytovateľom príslušnými predpismi.

6.9

Tento akt (vo forme právneho predpisu, zmluvy, dohovoru, rozhodnutia, atď.) by mohol spresniť najmä:

6.10

EHSV veľmi odporúča schváliť konkrétny právny rámec, ktorý by bol spoločný pre sociálne aj zdravotné služby verejného záujmu, ako súčasť celkového prístupu rámcovej smernice pre všetky služby verejného záujmu. Toto by malo zabezpečiť na úrovni Spoločenstva právnu stabilitu a vhodnú transparentnosť pre SSVZ pri prísnom zachovaní princípu subsidiarity a najmä právomocí miestnych a regionálnych samospráv pri určovaní úloh a spôsobu riadenia a financovania uvedených služieb. Postoje EÚ pri medzinárodných obchodných rokovaniach by mali vychádzať z princípov obsiahnutých v tomto právnom rámci.

7.1

Biela kniha o službách verejného záujmu („všeobecnoprospešných službách“) vyhradila osobitné miesto povinnosti vyhodnocovania sociálnych služieb verejného záujmu pomocou mechanizmu, ktorý bude objasnený v budúcom oznámení.

7.2

Komisia navrhuje postup, ktorý by zahŕňal dosledovanie a dialóg vo forme správ, ktoré by vychádzali každý druhý rok s cieľom prehĺbiť vzájomnú informovanosť a výmeny medzi európskymi hospodárskymi subjektmi a inštitúciami.

7.3

EHSV v tejto súvislosti pripomína svoj návrh na vytvorenie nezávislého strediska na hodnotenie služieb verejného hospodárskeho a nehospodárskeho záujmu, zloženého z politických zástupcov Európskeho parlamentu, Výboru regiónov a zo zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti v rámci Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

7.4

Verejné orgány by mali zapojiť na národnej, regionálnej a miestnej úrovni všetky zainteresované strany, poskytovateľov aj príjemcov služieb, sociálnych partnerov, sociálno-ekonomické organizácie, organizácie zaoberajúce sa bojom proti vylúčeniu, atď. do tvorby právnych predpisov pre sociálne služby verejného záujmu, a to do všetkých ich fáz, akými sú organizácia, upevňovanie, kontrola, hodnotenie efektívnosti vynaložených prostriedkov a uplatňovanie noriem kvality.

7.5

Súčasťou tohto strediska by mal byť riadiaci výbor, ktorý by stanovil ciele a podmienky hodnotenia úloh, pričom by určil orgány poverené vypracúvaním štúdií a skúmal a poskytoval stanoviská k predloženým správam. K tomuto výboru by bola pričlenená vedecká rada, ktorá by skúmala použitú metodológiu a formulovala by všetky odporúčania v danej oblasti. Riadiaci výbor by dbal, aby hodnotiace správy boli šírené formou prezentácií a verejných diskusií vo všetkých členských štátoch, so všetkými zainteresovanými stranami; to by predpokladalo, že hodnotiace správy budú k dispozícii v jednotlivých pracovných jazykoch Únie.