This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62006TN0062
Case T-62/06: Action brought on 23 February 2006 — Eurallumina v Commission
Vec T-62/06: Žaloba podaná 23. februára 2006 – Eurallumina/Komisia
Vec T-62/06: Žaloba podaná 23. februára 2006 – Eurallumina/Komisia
Ú. v. EÚ C 86, 8.4.2006, p. 44–45
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
8.4.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 86/44 |
Žaloba podaná 23. februára 2006 – Eurallumina/Komisia
(Vec T-62/06)
(2006/C 86/83)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Eurallumina SpA (Portoscuso, Taliansko) (v zastúpení: L. Martin Alegi, R. Denton, M. Garcia, solicitors)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobcu
— |
buď:
|
— |
alebo:
|
— |
subsidiárne, zmeniť články 5 a 6 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú spoločnosti Eurallumina, v tom zmysle, že podľa predmetného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006 alebo prinajmenšom do 31. decembra 2003 nemožno akékoľvek sumy, o ktoré taliansky štát prišiel alebo by mal prísť, vymáhať, a |
— |
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobca napáda rozhodnutie Komisie zo 7. decembra 2005 určené Francúzskej republike, Írsku a Talianskej republike, ktoré sa týka série rozhodnutí Rady povoľujúcich oslobodenie minerálnych olejov použitých pri výrobe oxidu hlinitého v Gardanne, regióne Shannon a na Sardínii od spotrebnej dane. V napadnutom rozhodnutí Komisia rozhodla, že tieto oslobodenia od dane predstavujú štátnu pomoc.
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza, že oprávnene očakával, že toto oslobodenie od dane, ktoré Komisia navrhla a Rada jednomyseľne schválila v rozhodnutí Rady 2001/224/ES (1) do konca decembra 2006 je právne platný akt Spoločenstva a akýkoľvek akt, ktorý uskutoční taliansky štát a žalobca na prebratie týchto opatrení a spoliehajúc sa na ne, nebude viesť k protiprávnemu výsledku. Podľa žalobcu mohol oprávnene očakávať, že peniaze, o ktoré taliansky štát prišiel v súlade so zákonne poskytnutými oslobodeniami od dane, sa nebudú v žiadnom prípade vymáhať. Komisia teda tým, že rozhodla, že uplatnenie oslobodení od dane od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003 bolo štátnou pomocou, ktorá sa má vymáhať, porušila práva žalobcu vo vzťahu k zásade legitímnych očakávaní, zásady právnej istoty, prezumpcie platnosti právnych aktov, „lex specialis“ a „effet utile“, ako aj zásadu riadneho výkonu správy.
Ďalej tvrdí, že Komisia tým, že rozhodla, že legitímne očakávanie žalobcu sa skončilo 2. februára 2002, nevzala do úvahy náležité obdobie, počas ktorého sa mali realizovať a amortizovať investície týkajúce sa žalobcovho závodu. Komisia preto údajne opomenula uviesť dôvody, z ktorých vychádza napadnuté rozhodnutie.
(1) 2001/224/ES: Rozhodnutie Rady z 12. marca 2001 o znížených sadzbách spotrebnej dane a oslobodení od takých daní z určitých minerálnych olejov použitých na zvláštne účely (Ú. v. ES L 84, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 342).