8.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 86/6

1.

Výraz „keď to nie je možné“, ktorý obsahuje článok 2 písm. g) bod ii) nariadenia Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva, sa musí vykladať v tom zmysle, že samotná skutočnosť, že osoba je zhromažďovateľom odpadu, ktorý má na tento účel povolenie, jej nedáva právo byť oznamovateľom prepravy odpadu s cieľom jeho zhodnotenia. Okolnosti, že pôvodca odpadu je neznámy alebo že počet pôvodcov je tak vysoký a produkcia vyplývajúca z ich činnosti tak nízka, že by bolo nerozumné, aby títo pôvodcovia individuálne oznamovali prepravu odpadu, však môžu odôvodniť to, aby sa zhromažďovateľ odpadu, ktorý má na tento účel povolenie, považoval za oznamovateľa prepravy odpadu s cieľom jeho zhodnotenia.

2.

Príslušný orgán štátu odoslania má právo na základe článku 7 ods. 2 a ods. 4 písm. a) prvej zarážky nariadenia č. 259/93 namietať proti preprave odpadu, ak nemá informácie o podmienkach jeho spracovania v štáte určenia. Od oznamovateľa však nemožno požadovať, aby preukázal, že zhodnotenie v štáte určenia bude rovnocenné zhodnoteniu, ktoré predpokladá právna úprava štátu odoslania.

3.

Článok 6 ods. 5 prvá zarážka nariadenia č. 259/93 sa musí vykladať v tom zmysle, že informačná povinnosť týkajúca sa zloženia odpadu nie je splnená, ak oznamovateľ označí kategóriu odpadu ako „odpad pochádzajúci z elektronických zariadení“.

4.

Lehota stanovená v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 259/93 začína plynúť od odoslania potvrdenia o prijatí oznámenia príslušnými orgánmi štátu určenia bez ohľadu na skutočnosť, že príslušné orgány štátu odoslania sa domnievajú, že nedostali všetky informácie, ktoré požaduje článok 6 ods. 5 uvedeného nariadenia. Prekročenie tejto lehoty má za následok skutočnosť, že príslušné orgány už nemôžu uplatniť námietky proti preprave alebo požadovať dodatočné informácie od oznamovateľa.