23.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 74/21

1.1

Predmetný návrh (1) sa líši od obvyklej práce kodifikácie legislatívy Spoločenstva. Komisia skonštatovala, že ustanovenia o DPH – pôvodne stanovené v Šiestej smernici rady č. 77/388/EHS a následne zmenené pri celom rade príležitostí – potrebujú dôkladnú revíziu. V priebehu rokov sa materiál revidoval, opravoval a dopĺňal veľa ráz, čo nevyhnutne viedlo k opakovaniu, nejasným ustanoveniam a zdvojovaniu. Bolo potrebné text zmeniť takým spôsobom, aby bol jasnejší a pochopiteľnejší, bez menenia významu alebo rozsahu ustanovení: je to omnoho viac, než len prostá kodifikačná operácia.

1.2

Okrem toho, rovnakým spôsobom sa zaviedli iné zmeny, aby sa text dostal do súladu s princípmi schválenými Európskym parlamentom, Radou a Komisiou pre produkovanie legislatívy vysokej kvality. Nový text sa odporúča Rade a Európskemu parlamentu na schválenie: hoci sú zmeny v podstate kozmetické, nejde o kodifikačnú operáciu, ale zložité „pretváranie“, v ktorom sa zákony menia, kodifikujú a spájajú do jediného legislatívneho textu, v súlade s Interinštitucionálnou zmluvou z roku 2001 (2).

1.3

Návrh vyplývajúci z impozantnej práce Komisie nahrádza Šiestu smernicu o DPH: každý jednotlivý článok bol revidovaný, aby bol jasnejší a výstižnejší, s výsledkom, že teraz je 402 článkov namiesto 53. Text má teraz aj obsah, čo zjednodušuje a urýchľuje hľadanie: určite ide o vítané zlepšenie.

2.1

Keďže ide v zásade o prepracovanie a nie novú smernicu, EHSV by mohol vziať na vedomie dobrú prácu Komisie a pogratulovať jej k výsledku: hospodárski operátori a administratíva budú mať prospech z rýchlejšieho hľadania a menej spornej interpretácie. Na druhej strane spravodajca môže len akceptovať vyhlásenie Komisie, že nový text je svojím dosahom v súlade s textmi, ktoré sú v súčasnosti v platnosti: dôkladná kontrola by bola nemožná a v každom prípade už takúto kontrolu vykonali národní experti a operátori, ktorí boli riadne konzultovaní.

2.2

Napriek tomu, podrobnejšie skúmanie návrhu podnecuje k niektorým základným poznámkam k politike DPH a všeobecnejšie k fiškálnej politike, ktorej jasným cieľom je harmonizovať podmienky, za akých funguje spoločný trh. V tomto ohľade návrh uvádza (v piatom odseku úvodnej časti), že „Systém DPH dosahuje ten najvyšší stupeň jednoduchosti a neutrality, keď sa daň uvaľuje čo možno najvšeobecnejším spôsobom …. Je preto v záujme spoločného trhu a členských štátov prijať spoločný systém ….“.

2.3

Avšak v ďalších odsekoch úvodnej časti Komisia uvádza prvé varovanie: „Je potrebné postupovať etapovite, keďže harmonizácia daní z obratu vedie k úpravám v štruktúre daní“. Potom uvádza, že dokonca, i keď sa sadzby a výnimky nebudú „plne“ harmonizovať, konečným cieľom (harmonizovanej) DPH, bude zabezpečiť neutralitu v hospodárskej súťaži„v každom členskom štáte“.

2.4

Výbor konštatuje, že tieto body sú prevzaté z pôvodného textu Šiestej smernice: Ak sa po takmer 40 rokoch pociťuje, že je potrebné ich zopakovať, potom je nutné pripustiť, že za tú dobu došlo k len malému alebo žiadnemu pokroku. Čo sa týka harmonizácie, zdá sa, že EÚ prešľapuje na mieste, a sú tu iné príznaky, uvedené v nasledujúcich odsekoch, ktoré nedávajú dôvod na optimizmus.

2.5

Malo by sa znova zdôrazniť, že systém DPH zavedený Šiestou smernicou, ktorá je ešte stále v platnosti, je „prechodný“, a že neexistujú žiadne známky zámeru prejsť na „definitívny“ systém raz a navždy. To by sa mohlo zdať ako jasné naznačenie neistoty vo vzťahu ku kvalite systému, čo Výbor komentoval, pričom vypracoval špecifické návrhy vo svojom stanovisku k „Miestu poskytovania služieb“ (3).

2.6

Mali by sa uviesť ďalšie otázky týkajúce sa systému výnimiek, ktoré – ak to bude skutočne potrebné – by mali byť stále dočasné, ak sa má dosiahnuť spoločný trh. Úplne posledné výnimky boli udelené desiatim novým členským štátom, niektorým na dočasnej báze, a iným bez dátumu ukončenia platnosti. Avšak, ostatné výnimky, udelené „druhej vlne“ členských štátov (Rakúsko, Grécko, Fínsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko), sú stále v platnosti. V tejto súvislosti sa musí zdôrazniť, že len niektoré z nich sa objavili v smerniciach, ktorými sa mení Šiesta smernica, pričom väčšina z nich sa „ukrývala“ v aktoch o pristúpení. Jednou zo silných stránok novej smernice je, že odhaľuje všetky výnimky, nech už boli udelené akýmkoľvek spôsobom.

2.7

Zdá sa, že neexistuje žiaden plán na prerokovanie výnimiek – vrátane tých, ktoré boli udelené pred dlhou dobou – s cieľom zrušiť ich. Zdá sa, že ani zakladajúce členské štáty nemajú záujem o nadhodenie tejto témy: pôvodne aj ony mali udelené výnimky, ktoré sa snažia nespochybňovať (aspoň pokiaľ pretrváva „prechodný systém“), prinajmenšom slávnu „nulovú sadzbu“ pôvodne udelenú dvom krajinám. „Nulová sadzba“ vôbec nebola zrušená, rozšírila sa na celý rad nových štátov.

2.8

V skutočnosti nie sú všetky výnimky neodôvodnené: niektoré z trvalých výnimiek sa vzťahujú na zahraničné územia a najokrajovejšie regióny, ktoré vykazovali známky nedostatočného rozvinutia v čase, keď sa rozhodnutia prijímali. Avšak, vzhľadom na množstvo času, ktorý uplynul, by bolo vhodné revidovať všetky nové výnimky udelené týmto regiónom a uistiť sa, či podmienky, ktoré ich pôvodne oprávňovali, pretrvávajú aj dnes.

2.9

Iné veľmi dôležité výnimky sa týkajú malých podnikov: 16 členských štátov (nové členské štáty a „druhá vlna“ štátov) je oprávnených udeľovať výnimky z DPH, dokonca aj keď obrat prekročí hranice stanovené Šiestou smernicou. Výbor to nechápe: dokonca aj keď je nejakým spôsobom možné obhájiť výnimky, kde sa do úvahy berie desať nových členských štátov, neexistuje žiaden dôvod, prečo by mali ostatné štáty pokračovať v udeľovaní takýchto výnimiek 12 rokov od svojho pristúpenia.

2.10

Výbor sa nazdáva, že výnimky z DPH pre takéto podniky by sa mohli rovnať deformácii hospodárskej súťaže, hoci celkový dopad by mohol byť obmedzený. Členské štáty a Komisia by sa mali podrobnejšie zaoberať touto otázkou.

3.1

Výbor blahoželá Komisii k dôslednému, presnému, a čo je najdôležitejšie, transparentému, dokončeniu obrovskej úlohy. Bez transparentnosti by bolo náročné zistiť, ako veľmi sú pravidlá - ktoré sa vzťahujú na všetkých ako všeobecný princíp – podkopávané výnimkami, oslobodeniami a „diferenciáciou“. Samozrejme, nie všetky prípady vzdialenia sa od princípu sú bezdôvodné, ale zdá sa, že existuje potreba, aby sa členské štáty pustili do práce a opakovane prerokovali - a ak je to možné, zrušili - tie výnimky, ktorých platnosť už nie je ničím odôvodnená.

3.2

Výbor nevidí známky akéhokoľvek takéhoto zámeru: vskutku, jeden z najväčších členských štátov už vyjadril všeobecné výhrady, ktoré by dokonca mohli ohroziť schválenie návrhu Komisie. Vzhľadom na uplynulú minulosť, vyhliadky nevyzerajú byť dobré: na Oznámenie Komisie z roku 1996 obsahujúce pracovný program a návrh harmonizácie daní sadá v Rade prach a nikdy nebolo prediskutované, a oznámenie z roku 2000 predstavujúce novú stratégiu pre DPH sa v praxi nestretlo s veľkým úspechom.

3.3

Zámerom EHSV pri vydávaní tohto stanoviska nie je kritizovať politiky DPH členských štátov; je si plne vedomý toho, že ešte stále existuje mnoho vnútorných hospodárskych a politických faktorov, ktoré ovplyvňujú ich rozhodnutia. Výbor žiada, aby sa táto problematika ako celok revidovala v blízkej budúcnosti, aby sa zaviedol definitívny systém a aby sa mohla zredukovať alebo dokonca odstrániť jedna z najväčších prekážok pre dosiahnutie jednotného trhu opierajúceho sa o spoločné pravidlá.