–

Baltic Cable AB, v zastúpení: M. Wärnsby, L. Hallberg a S. Andersson, advokater,

–

Energimarknadsinspektionen, v zastúpení: G. Morén, C. Vendel Nylander, R. Thuresson a E. Vidlund, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: pôvodne A. Rubio González, neskôr L. Aguilera Ruiz, splnomocnení zástupcovia,

–

fínska vláda, v zastúpení: S. Hartikainen, splnomocnený zástupca,

–

Európsky parlament, v zastúpení: I. McDowell a A. Neergaard, splnomocnení zástupcovia,

–

Rada Európskej únie, v zastúpení: A. Lo Monaco, J. Kneale a A. Norberg, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: O. Beynet a K. Simonsson, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu a platnosti článku 16 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 15).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Baltic Cable AB a Energimarknadsinspektionen (Národný inšpektorát trhu s energiou, Švédsko) (ďalej len „EI“) vo veci využívania príjmov vyplývajúcich z pridelenia kapacity cezhraničného vedenia vysokého napätia zabezpečujúceho prepojenie švédskej a nemeckej prenosovej sústavy, ktoré vyberá Baltic Cable.

3

Odôvodnenia 44 a 59 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55), uvádzajú:

…

4

Podľa článku 1 smernice 2009/72 táto smernica „ustanovuje spoločné pravidlá výroby, prenosu, distribúcie a dodávky elektriny spolu s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa s cieľom zlepšiť a integrovať konkurenčné trhy s elektrinou v [Únii]“.

5

Článok 2 smernice 2009/72 stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

…

…“

6

Podľa článku 12 písm. a) a h) tejto smernice:

„Každý prevádzkovateľ prenosovej sústavy je zodpovedný za:

…

7

Článok 13 ods. 4 smernice 2009/72 stanovuje:

„Každý nezávislý prevádzkovateľ sústavy je zodpovedný za udeľovanie prístupu tretím stranám a jeho riadenie vrátane výberu poplatkov za prístup, poplatkov za preťaženie a platieb v rámci kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav v súlade s článkom 13 nariadenia… č. 714/2009, ako aj za prevádzku, údržbu a rozvoj prenosovej sústavy a za zabezpečenie dlhodobej schopnosti sústavy uspokojovať primeraný dopyt prostredníctvom investičného plánovania. …“

8

Článok 37 ods. 3 a 9 tejto smernice stanovuje:

„3.   Ak bol podľa článku 13 určený nezávislý prevádzkovateľ sústavy, regulačný orgán okrem plnenia svojich povinností stanovených v odseku 1 tohto článku:

…

…

9.   Regulačné orgány monitorujú riadenie v prípade preťaženia národných elektrizačných sústav vrátane spojovacích vedení a uplatňovanie pravidiel riadenia preťaženia. Na tento účel prevádzkovatelia prenosovej sústavy alebo prevádzkovatelia na trhu predložia národným regulačným orgánom svoje pravidlá riadenia preťaženia vrátane prideľovania kapacity. Národné regulačné orgány môžu požiadať o zmenu týchto pravidiel.“

9

Odôvodnenia 21 a 24 nariadenia č. 714/2009 uvádzajú:

…

10

Podľa článku 1 tohto nariadenia:

„Cieľom tohto nariadenia je:

11

Článok 2 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 [smernice 2009/72], s výnimkou vymedzenia pojmu „spojovacie vedenie“, ktoré sa nahrádza takto:

12

Článok 2 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 714/2009 vymedzuje, že „preťaženie“ je „situácia, pri ktorej spojovacie vedenie spájajúce národné prenosové sústavy nemôže prijať všetky fyzické toky vyplývajúce z medzinárodného obchodu požadovaného účastníkmi trhu z dôvodu nedostatku kapacity spojovacích vedení a/alebo dotknutých národných prenosových sústav“.

13

Podľa článku 2 ods. 2 písm. g) tohto nariadenia je „nové spojovacie vedenie“ vymedzené ako spojovacie vedenie, ktoré k 4. augustu 2003 ešte nebolo dokončené.

14

Podľa článku 14 ods. 1 a 4 nariadenia č. 714/2009:

„1.   Poplatky účtované prevádzkovateľmi sústav za prístup do sústav musia byť transparentné, zohľadňovať potrebu bezpečnosti sústavy, odzrkadľovať skutočné vzniknuté náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa sústavy, a uplatňované nediskriminačným spôsobom. Tieto poplatky nie sú závislé od vzdialenosti.

…

4.   Stanovovaním poplatkov za prístup do sústavy podľa tohto článku nie sú dotknuté poplatky za deklarované dovozy a deklarované vývozy vyplývajúce z riadenia preťaženia uvedené v článku 16.“

15

Článok 16 tohto nariadenia s názvom „Všeobecné zásady riadenia preťaženia“ stanovuje:

„1.   Problémy preťaženia sústavy sa riešia nediskriminačnými, trhovo orientovanými riešeniami, ktoré poskytujú účinné ekonomické signály dotknutým účastníkom trhu a prevádzkovateľom prenosových sústav. Problémy preťaženia sústavy sa prednostne riešia metódami, ktoré nie sú založené na transakciách, t. j. metódami, ktoré nezahŕňajú výber medzi zmluvami jednotlivých účastníkov trhu.

2.   Postup krátenia transakcií sa používa len v núdzových situáciách, keď prevádzkovateľ prenosovej sústavy musí konať rýchlo a redispečing alebo protiobchod nie sú možné. Všetky takéto postupy sa uplatňujú nediskriminačným spôsobom.

S výnimkou prípadov zásahu vyššej moci sú účastníci trhu, ktorým bola pridelená kapacita, za každé krátenie kompenzovaní.

3.   V súlade s bezpečnostnými normami spoľahlivej prevádzky sústavy sa účastníkom trhu sprístupní maximálna kapacita spojovacích vedení a/alebo prenosových sústav, ktoré ovplyvňujú cezhraničné toky.

4.   Účastníci trhu v dostatočnom časovom predstihu pred príslušným prevádzkovým obdobím informujú dotknutých prevádzkovateľov prenosových sústav, či mienia využiť pridelenú kapacitu. Akákoľvek nevyužitá pridelená kapacita sa vráti na trh otvoreným, transparentným a nediskriminačným spôsobom.

5.   Prevádzkovatelia prenosových sústav, pokiaľ je to technicky možné, započítavajú požiadavky na kapacitu všetkých tokov elektriny v opačnom smere na preťaženom spojovacom vedení tak, aby využili maximálnu kapacitu tohto vedenia. Po úplnom zohľadnení bezpečnosti sústavy sa nikdy nezamietajú transakcie, ktorými sa uvoľňuje preťaženie.

6.   Všetky príjmy vyplývajúce z pridelenia spojovacích vedení sa použijú na tieto účely:

Ak príjmy nemožno efektívne použiť na účely uvedené v prvom pododseku písm. a) a/alebo b), možno ich použiť po schválení regulačnými orgánmi dotknutých členských štátov ako príjem, ktorý regulačné orgány zohľadnia pri schvaľovaní metodiky výpočtu a/alebo stanovovania sieťových taríf, pričom maximálnu sumu v takomto prípade určia tieto regulačné orgány.

Zvyšok príjmov sa uloží na osobitný interný účet, pokým ho nebude možné použiť na účely uvedené v prvom pododseku písm. a) alebo b). Regulačné orgány informujú agentúru o schválení uvedenom v druhom pododseku.“

16

Podľa článku 17 ods. 1 a 3 nariadenia č. 714/2009:

„1.   Novým spojovacím vedeniam jednosmerného prúdu možno na základe žiadosti udeliť na obmedzenú dobu výnimku z uplatňovania ustanovení článku 16 ods. 6 tohto nariadenia a/alebo článkov 9, 32 a článku 37 ods. 6 a 10 smernice [2009/72], ak sú splnené tieto podmienky:

…

3.   Odsek 1 sa vzťahuje aj na prípady výrazného zvyšovania kapacity existujúcich spojovacích vedení.“

17

Príloha I nariadenia č. 714/2009 s názvom „Usmernenia o riadení a pridelení dostupnej prenosovej kapacity spojovacích vedení medzi národnými sústavami“ predovšetkým stanovuje:

„1.7. … PPS [(prevádzkovatelia prenosových sústav)] nesmú obmedzovať kapacitu spojovacích vedení, aby vyriešili preťaženie vo svojej regulačnej oblasti, s výnimkou uvedených dôvodov a dôvodov prevádzkovej bezpečnosti. …

…

2.1. Pre uľahčenie účinného cezhraničného obchodu budú metódy riadenia preťaženia založené na trhových princípoch. Na tento účel sa kapacita bude prideľovať iba prostredníctvom explicitných (kapacitných) alebo implicitných (kapacitných a energetických) aukcií. Na tom istom spojovacom vedení môžu súčasne existovať obidve metódy. Pre obchody v priebehu dňa možno použiť priebežné obchodovanie.

…

2.6. PPS vymedzia vhodnú štruktúru na prideľovanie kapacity medzi rozličnými časovými rámcami. …

…

3.1. Prideľovanie kapacity na spojovacom vedení sa bude koordinovať a realizovať tak, že príslušní PPS použijú spoločné postupy prideľovania. …

…

5.2. PPS zverejnia všeobecný opis metódy riadenia preťaženia používanej za rôznych okolností na maximalizáciu kapacity dostupnej na trhu a všeobecný model na výpočet kapacity spojovacích vedení pre rozličné časové rámce vytvorený na základe skutočného elektrického a fyzického stavu sústavy. Tento model podlieha preskúmaniu regulačnými orgánmi dotknutých členských štátov.“

18

Podľa bodu 6 tejto prílohy s názvom „Použitie príjmov z preťaženia“:

„…

6.3. Príjem z preťaženia sa rozdelí medzi príslušných PPS podľa kritérií dohodnutých medzi príslušnými PPS a preskúmaných príslušnými regulačnými orgánmi.

6.4. PPS vopred jasne stanovia spôsob použitia akéhokoľvek príjmu z preťaženia, ktorý môžu získať, a budú poskytovať správy o skutočnom použití tohto príjmu. Regulačné orgány preveria, či je toto použitie v súlade s týmto nariadením a týmito usmerneniami a či je celková výška príjmu z preťaženia vyplývajúceho z pridelenia kapacity spojovacích vedení určená na jeden alebo viaceré z troch účelov uvedených v článku 16 ods. 6 tohto nariadenia.

…

6.6. Použitie príjmu z preťaženia na investície s cieľom udržania alebo zvýšenia kapacity spojovacích vedení sa prednostne pridelí špecifickým vopred definovaným projektom, ktoré prispievajú k zmierneniu existujúceho združeného preťaženia a ktoré je možné takisto realizovať v primeranom čase, najmä z hľadiska schvaľovacieho procesu.“

19

Baltic Cable je švédska spoločnosť, ktorá od roku 1994 vlastní a prevádzkuje spojovacie elektrické vysokonapäťové vedenie medzi švédskou a nemeckou elektrickou sústavou.

20

Rozhodnutím z 9. júna 2016 EI na základe článku 16 ods. 6 prvého pododseku nariadenia č. 714/2009 nariadil spoločnosti Baltic Cable zapísať príjmy z preťaženia, t. j. príjmy tejto spoločnosti získané za pridelenie kapacity uvedeného spojovacieho vedenia, za obdobie od 1. júla 2013 do 30. júna 2014 a za obdobie od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 do osobitnej položky svojho vnútorného účtovníctva, až kým ich nebude možné použiť na zaručenie skutočnej dostupnosti pridelených kapacít a/alebo udržiavania alebo zvyšovania kapacít spojovacieho vedenia prostredníctvom investícií do sústavy, predovšetkým do nových spojovacích vedení.

21

Rozhodnutím z 2. novembra 2017 EI zamietol žiadosť spoločnosti Baltic Cable podanú na základe článku 16 ods. 6 druhého pododseku nariadenia č. 714/2009, aby mohla použiť príjmy z preťaženia ako príjmy, ktoré musia regulačné orgány zohľadniť pri schvaľovaní metodiky výpočtu a/alebo stanovení sieťových taríf.

22

Baltic Cable podala proti týmto dvom rozhodnutiam žalobu na Förvaltningsrätten i Linköping (Správny súd Linköping, Švédsko). V prvom rade tvrdí, že článok 16 nariadenia č. 714/2009 sa týka výlučne PPS v zmysle článku 2 ods. 4 smernice 2009/72, a nie podnikov, ktoré tak ako Baltic Cable iba spravujú spojovacie vedenie.

23

Subsidiárne Baltic Cable tvrdí, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že podniky prevádzkujúce iba spojovacie vedenie môžu voľne nakladať so všetkými príjmami z preťaženia pochádzajúcimi zo spojovacieho vedenia, do ktorého investovali, tak, ako si to želajú.

24

V každom prípade by tieto podniky podľa nej mali byť oprávnené používať svoje príjmy z preťaženia v súlade s článkom 16 ods. 6 druhým pododsekom nariadenia č. 714/2009.

25

Baltic Cable napokon tvrdí, že vzhľadom na to, že príjmy z preťaženia predstavujú približne 70 % jej príjmov, rozhodnutia EI uvedené v bodoch 20 a 21 tohto rozsudku sú v rozpore s jej právom vlastniť majetok. Uvedené rozhodnutia údajne tiež porušujú zásadu proporcionality tým, že neprimerane zasahujú do schopnosti spoločnosti Baltic Cable vykonávať svoje činnosti a narúšajú tak ciele účinného udržiavania kapacít spojovacieho vedenia sledované nariadením č. 714/2009, hoci podľa nej existujú menej obmedzujúce prostriedky na dosiahnutie uvedených cieľov využitím možností, ktoré ponúka článok 16 ods. 6 druhý pododsek tohto nariadenia. Tie isté rozhodnutia napokon údajne porušujú zásadu ochrany legitímnej dôvery, keďže EI predtým rozhodol o hornej hranici príjmov spoločnosti Baltic Cable, čím podľa nej súhlasil so spôsobom, akým chcela Baltic Cable použiť svoje príjmy z preťaženia.

26

EI tvrdí, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa týka každej osoby, ktorá poberá príjmy z preťaženia, a že v dôsledku toho sa na spoločnosť Baltic Cable vzťahuje toto ustanovenie, pokiaľ ide o využívanie jej príjmov z preťaženia.

27

Subsidiárne EI tvrdí, že za predpokladu, že by sa článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 uplatňoval výlučne na PPS, Baltic Cable sa musí považovať za PPS.

28

Okrem toho tvrdí, že vzhľadom na to, že Baltic Cable nemá zákazníkov, ktorí platia sieťové poplatky, nemôžu sa na ňu vzťahovať výnimky upravené v článku 16 ods. 6 druhom pododseku nariadenia č. 714/2009, ktoré v skutočnosti znamenajú zníženie uvedených poplatkov.

29

Hoci EI uznáva, že uplatnenie článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 na Baltic Cable by pre ňu malo dôsledky, ktoré možno považovať za neprimerané, domnieva sa, že ju to neoprávňuje uplatniť uvedené ustanovenie contra legem.

30

Vnútroštátny súd sa domnieva, že vzhľadom na znenie článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa jeho pôsobnosť neobmedzuje len na PPS, hoci opačný výklad nemožno hneď vylúčiť.

31

Podľa tohto súdu okrem toho z článku 16 ods. 6 prvého pododseku písm. a) a b) nariadenia č. 714/2009 jasne vyplýva, že podnik, ktorý prevádzkuje spojovacie vedenie, nesmie využívať svoje príjmy z preťaženia na zvyšovanie ziskovosti. Naproti tomu extenzívny výklad tohto ustanovenia by mohol viesť k povoleniu použiť tieto príjmy na prevádzkovanie a údržbu tohto spojovacieho vedenia.

32

Vnútroštátny súd však pochybuje o tom, že článok 16 ods. 6 druhý pododsek nariadenia č. 714/2009 umožňuje vnútroštátnemu orgánu povoliť podniku, ako je Baltic Cable, ktorý nemá zákazníkov platiacich sieťové poplatky, ktoré by bolo možné znížiť, použiť svoje príjmy z preťaženia inak než spôsobom, ktorý je uvedený v článku 16 ods. 6 prvom pododseku tohto nariadenia.

33

Napokon za predpokladu, že by sa článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 uplatňoval na podnik, ako je Baltic Cable, sa uvedený súd pýta na platnosť tohto ustanovenia z hľadiska zásady proporcionality.

34

Keďže Förvaltningsrätten i Linköping (Správny súd Linköping, Švédsko) za týchto podmienok usúdil, že v spore, ktorý prejednáva, sú nastolené otázky výkladu a platnosti práva Únie, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

35

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na podnik, ktorý iba prevádzkuje cezhraničné spojovacie vedenie.

36

Článok 16 ods. 6 prvý pododsek nariadenia č. 714/2009 stanovuje, že príjmy z preťaženia majú byť použité na garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity a/alebo na udržiavanie alebo zvyšovanie kapacít spojovacích vedení prostredníctvom investícií do sústav, najmä do nových spojovacích vedení.

37

Keďže toto ustanovenie nespresňuje, ktoré osoby majú takúto povinnosť, treba pri výklade tohto ustanovenia zohľadniť jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2005, VEMW a i., C‑17/03, EU:C:2005:362, bod 41 a citovanú judikatúru).

38

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009, treba uviesť, že takmer všetky ustanovenia článku 16 tohto nariadenia, vrátane jeho odseku 1, ktorý svojím všeobecným obsahom predstavuje všetky ustanovenia tohto článku 16, výslovne odkazujú na PPS, pričom poukazujú na rôzne zodpovednosti, ktoré musia PPS niesť v rámci riadenia preťaženia, pričom tento posledný uvedený pojem sa týka, ako vyplýva z článku 2 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 714/2009, len situácií spojených so spojovacím vedením, ako je vymedzené v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia.

39

Znenie článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 však vôbec nenaznačuje, že by toto ustanovenie malo byť vyňaté zo všeobecnej štruktúry uvedeného článku 16. Z toho vyplýva, že je potrebné usudzovať, že uvedené ustanovenie sa týka len PPS.

40

Tento výklad potvrdzuje príloha I nariadenia č. 714/2009 s názvom „Usmernenia o riadení a pridelení dostupnej prenosovej kapacity spojovacích vedení medzi národnými sústavami“, ktorej ustanovenia systematicky odkazujú na PPS. Konkrétne bod 1.7 tejto prílohy stanovuje, že PPS nesmú obmedzovať kapacitu spojovacích vedení, aby vyriešili preťaženie vo svojej regulačnej oblasti, zatiaľ čo bod 5.2 uvedenej prílohy uvádza, že PPS zverejnia všeobecný opis metódy riadenia preťaženia používanej za rôznych okolností na maximalizáciu kapacity dostupnej na trhu a všeobecný model na výpočet kapacity spojovacích vedení pre rozličné časové rámce. Z bodov 1.7, 2.6 a 3.1 tej istej prílohy tiež vyplýva, že PPS sú zodpovední za prideľovanie kapacity na úrovni spojovacích vedení.

41

Z toho vyplýva, ako to navyše potvrdzujú článok 12 písm. h), ako aj článok 13 ods. 4 a článok 37 ods. 3 písm. f) smernice 2009/72, že príjmy z preťaženia vyberajú PPS, ktorí sú tak povinní použiť ich v súlade s článkom 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009.

42

Za týchto podmienok treba preskúmať, či sa pojem PPS v zmysle nariadenia č. 714/2009 vzťahuje aj na podniky, ktoré prevádzkujú jedine spojovacie vedenie.

43

Pokiaľ ide v tejto súvislosti v prvom rade o pojem spojovacie vedenie, článok 2 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 ho vymedzuje ako „prenosové vedenie“, ktoré spája „národné prenosové sústavy členských štátov“. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o prenos elektrickej energie, nariadenie rozlišuje medzi spojovacím vedením a sústavou, pričom spojovacie vedenie nie je „sústavou“, ale spojovacím „vedením“.

44

Po druhé podľa článku 2 bodu 4 smernice 2009/72 je PPS, ktorý sa podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 uplatňuje na účely tohto nariadenia, je PPS fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za prevádzku, zabezpečovanie údržby, a rozvoj prenosovej sústavy v danej oblasti a prípadne aj rozvoj jej prepojení s inými sústavami a za zabezpečovanie dlhodobej schopnosti sústavy uspokojovať primeraný dopyt po prenose elektriny.

45

Z toho vyplýva, že pojem PPS sa vzťahuje najmä na osobu, ktorá je zodpovedná za prevádzku a údržbu nielen prenosovej sústavy, ale v závislosti od konkrétneho prípadu aj za jedno alebo viacero spojovacích vedení.

46

Napokon vzhľadom na znenie článku 2 bodu 4 smernice 2009/72 je zrejmé, že normotvorca Únie výslovne nepočítal s prípadom, že PPS prevádzkuje výlučne „prenosové vedenie“, teda najmä spojovacie vedenie. Napriek tomu však nič neumožňuje domnievať sa, že zámerom normotvorcu Únie bolo vylúčiť subjekt, ktorý prevádzkuje a udržiava výlučne jedno alebo viacero spojovacích vedení, z pojmu PPS v zmysle tohto ustanovenia a nariadenia č. 714/2009.

47

Najskôr totiž treba uviesť, že definícia PPS pripomenutá v bode 44 tohto rozsudku kladie dôraz na zodpovednosť dotknutej osoby za prevádzku, údržbu a prípadne rozvoj infraštruktúry umožňujúcej prenos elektrickej energie bez toho, aby bolo dôležité, či ide o „sústavu“ alebo „vedenie“.

48

Následne článok 17 nariadenia č. 714/2009, ktorý stanovuje výnimku z uplatňovania ustanovenia článku 16 ods. 6 tohto nariadenia v prospech nových spojovacích vedení, vo svojom odseku 1 písm. c) stanovuje, že na to, aby sa na dotknuté spojovacie vedenie vzťahovala táto výnimka, musí ho vlastniť fyzická alebo právnická osoba, ktorá je oddelená od PPS, v ktorého sústave sa takého spojovacie vedenie vybuduje. Z prípravných prác k nariadeniu (ES) č. 1228/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie (Ú. v. EÚ L 176, 2003, s. 1; Mim. vyd. 12/002, s. 175), ktoré bolo zrušené a nahradené nariadením č. 714/2009, najmä z dôvodovej správy k zmenenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničný obchod s elektrickou energiou [COM (2002) 304 final], vyplýva, že toto ustanovenie sa týka spojovacích vedení, pri ktorých investori nemôžu počítať s výberom poplatkov za používanie sústav prepojených spojovacím vedením.

49

Z toho vyplýva, že normotvorca Únie nevyhnutne vychádzal z predpokladu, že do pôsobnosti článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 patria aj podniky prevádzkujúce jedine spojovacie vedenie.

50

Napokon činnosť, ktorá sa obmedzuje na prevádzkovanie a udržiavanie spojovacieho vedenia, je súčasťou cezhraničného obchodu s elektrickou energiou a môže tak zlepšiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu s elektrickou energiou. V dôsledku toho by vylúčenie takejto činnosti z pojmu PPS bolo v rozpore s cieľom nariadenia č. 714/2009, ako je vymedzený v jeho článku 1 písm. a).

51

Z toho vyplýva, že pojem PPS v zmysle nariadenia č. 714/2009 sa vzťahuje aj na podniky, ktoré prevádzkujú jedine cezhraničné spojovacie vedenie.

52

Vzhľadom na všetky uvedené úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na podnik, ktorý prevádzkuje jedine cezhraničné spojovacie vedenie.

53

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak PPS prevádzkuje jedine cezhraničné spojovacie vedenie, možno náklady na jeho prevádzkovanie a údržbu považovať za investície do sústavy určené na udržiavanie alebo zvyšovanie kapacít spojovacieho vedenia v zmysle článku 16 ods. 6 prvého pododseku písm. b) tohto nariadenia.

54

Najskôr treba pripomenúť, že ako vyplýva z názvu článku 16 nariadenia č. 714/2009, ustanovenia tohto článku zavádzajú súbor pravidiel týkajúcich sa riadenia preťaženia.

55

Pojem preťaženie je definovaný v článku 2 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 714/2009, ako je situácia vyplývajúca z nedostatku kapacity spojovacích vedení a/alebo dotknutých prenosových sústav.

56

V tomto rámci článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 upravuje „príjmy vyplývajúce z pridelenia spojovacích vedení“.

57

Ako vyplýva z článku 1 písm. a) nariadenia č. 714/2009, uvedené prideľovanie kapacity spojovacieho vedenia je predmetom harmonizovaných zásad, ktoré majú umožniť stanoviť spravodlivé pravidlá cezhraničného obchodu s elektrickou energiou s cieľom zlepšiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu s elektrickou energiou. Podľa bodu 2.1 prílohy I tohto nariadenia sa toto prideľovanie uskutočňuje formou dražieb.

58

Zo spoločného výkladu všetkých ustanovení citovaných v bodoch 54 až 57 tohto rozsudku vyplýva, že čím je dostupná kapacita dotknutého spojovacieho vedenia menej dostatočná vo vzťahu k dopytu, tým viac môžu byť pre dotknutého PPS významné príjmy uvedené v článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009. Preto, ako zdôraznil generálny advokát v bode 43 svojich návrhov, PPS v zásade nemajú hospodársku motiváciu znižovať preťaženie.

59

S cieľom znížiť alebo prinajmenšom obmedziť preťaženie však článok 16 ods. 6 prvý pododsek nariadenia č. 714/2009 vyžaduje, aby sa tieto príjmy použili v súlade s jeho písmenom a) na zabezpečenie skutočnej dostupnosti pridelených kapacít a/alebo v súlade s jeho písmenom b) na udržiavanie alebo zvyšovanie kapacity spojovacieho vedenia prostredníctvom investícií do siete, najmä v nových spojovacieho vedeniach.

60

V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd konkrétne pýta na obsah článku 16 ods. 6 prvého pododseku písm. b) nariadenia č. 714/2009.

61

Ako vyplýva zo znenia tohto ustanovenia, normotvorca Únie zdôraznil potrebu, aby sa príjmy uvedené v tomto ustanovení, vrátane príjmov určených na udržiavanie existujúcich spojovacích vedení, stali „investíciami“ bez ohľadu na to, či ide o investície umožňujúce zvýšiť kapacity spojovacieho vedenia, alebo investície umožňujúce ich udržiavanie. V tejto súvislosti bod 6.6 prílohy I nariadenia č. 714/2009 stanovuje, že príjmy z preťaženia určené na takéto investície sa prednostne pridelia špecifickým, vopred definovaným projektom, ktoré prispievajú k zmierneniu dotknutého preťaženia a ktoré je možné takisto realizovať v primeranom čase, najmä z hľadiska schvaľovacieho procesu.

62

Náklady na prevádzkovanie a údržbu spojovacieho vedenia preto vzhľadom na to, že nepredstavujú takéto investície, nemôžu patriť do pôsobnosti článku 16 ods. 6 prvého pododseku písm. b) nariadenia č. 714/2009.

63

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 16 ods. 6 prvý pododsek písm. b) nariadenia č. 714/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak PPS prevádzkuje jedine cezhraničné spojovacie vedenie, náklady na prevádzkovanie a údržbu tohto vedenia nemožno považovať za investície do sústavy určené na udržiavanie alebo zvyšovanie kapacít spojovacieho vedenia v zmysle tohto ustanovenia.

64

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 16 ods. 6 druhý pododsek nariadenia č. 714/2009 vykladať v tom zmysle, že ak vnútroštátny regulačný orgán uplatňuje toto ustanovenie na PPS, ktorý prevádzkuje jedine cezhraničné spojovacie vedenie, môže povoliť takémuto PPS použiť svoje príjmy z preťaženia na dosahovanie ziskovosti alebo na prevádzkovanie a údržbu uvedeného spojovacieho vedenia.

65

Podľa článku 16 ods. 6 druhého pododseku nariadenia č. 714/2009 sa príjmy z preťaženia, ktoré sa nemôžu účinne využívať na zabezpečenie skutočnej dostupnosti pridelených kapacít a/alebo na udržiavanie alebo zvyšovanie kapacity spojovacieho vedenia prostredníctvom investícií do siete, najmä do nových spojovacích vedení, môžu použiť, s výhradou schválenia regulačnými orgánmi dotknutých členských štátov a až do maximálnej výšky, ktorú tieto orgány stanovia, na to, aby slúžili ako príjmy, ktoré musia uvedené orgány zohľadniť pri schvaľovaní metodiky výpočtu a/alebo stanovení sieťových taríf.

66

V tejto súvislosti treba najskôr uviesť, že na rozdiel od PPS zodpovedných jedine za spojovacie vedenie, PPS, ktorí prevádzkujú súčasne spojovacie vedenie a prenosovú sústavu, majú, ako vyplýva zo samotného znenia článku 16 ods. 6 prvého pododseku písm. b) nariadenia č. 714/2009, možnosť investovať nielen do tohto spojovacieho vedenia a/alebo do nových spojovacích vedení, ale aj do samotnej prenosovej sústavy, keďže, ako to vyplýva zo samotného pojmu preťaženie, vymedzeného v článku 2 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 714/2009, táto sústava môže byť pôvodcom problémov s preťažím z dôvodu nedostatku svojej kapacity.

67

Následne na rozdiel od PPS prevádzkujúcich jedine spojovacie vedenie, PPS prevádzkujúci aj prenosovú sústavu vyberá v súlade s článkom 14 nariadenia č. 714/2009 poplatky za prístup do sústavy, ktoré, ako vyplýva z článku 17 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 714/2009, mu umožňujú pokryť náklady na prevádzkovanie a údržbu spojovacieho vedenia, ktoré musí znášať. Tieto poplatky môžu okrem toho umožniť PPS, ktorí ich dostávajú, dosahovať zisk pri výkone svojej činnosti.

68

Napokon článok 16 ods. 6 druhý pododsek nariadenia č. 714/2009 za určitých podmienok oprávňuje PPS použiť svoje príjmy z preťaženia na zníženie poplatkov za prístup do sústavy. Vzhľadom na to, že PPS prevádzkujúci jedine spojovacie vedenie neprevádzkujú žiadnu prenosovú sústavu, a teda nedostávajú takéto poplatky, však nemôžu použiť svoje príjmy z preťaženia na účely uvedené v článku 16 ods. 6 druhom pododseku nariadenia č. 714/2009.

69

Na to, aby sa vyvodili dôsledky z rozdielov uvedených v bodoch 66 až 68 tohto rozsudku, treba v prvom rade zohľadniť odsek 1 článku 16 nariadenia č. 714/2009, podľa ktorého sa predovšetkým problémy preťaženia sústavy musia riešiť „nediskriminačnými riešeniami“. Uvedené ustanovenie odráža všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie, ktorá je teraz zakotvená v článku 21 Charty základných práv Európskej únie.

70

Preto je potrebné vykladať odsek 6 článku 16 nariadenia č. 714/2009 v súlade s odsekom 1 tohto článku aj uvedenou zásadou tak, aby sa zabezpečilo, že v rámci uplatňovania uvedeného odseku 6 PPS, ktorí prevádzkujú jedine spojovacie vedenie, nie sú predmetom diskriminačného zaobchádzania v porovnaní s PPS, ktorí navyše spravujú prenosovú sústavu.

71

V druhom rade treba poznamenať, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa má vykladať v súlade s odôvodnením 21 tohto nariadenia, podľa ktorého je možné odchýliť sa od pravidiel týkajúcich sa používania príjmov z preťaženia, ak to odôvodňuje osobitná povaha dotknutého spojovacieho vedenia.

72

V tejto súvislosti článok 17 nariadenia č. 714/2009 umožňuje, aby sa na nové spojovacie vedenia uplatnila výnimka z článku 16 ods. 6 tohto nariadenia, pričom vyžaduje, aby boli v tejto súvislosti splnené viaceré osobitné podmienky, medzi ktoré patrí podmienka upravená v článku 17 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia týkajúca sa toho, aby dotknuté spojovacie vedenie bolo vo vlastníctve fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá sa líši od PPS, v ktorej sústave bude toto spojovacie vedenie vybudované.

73

Pokiaľ ide o nové spojovacie vedenia, normotvorca Únie tým zamýšľal zmierniť dosah povinností vyplývajúcich z článku 16 ods. 6 prvého pododseku písm. b) nariadenia č. 714/2009, najmä v prípade, keď je spojovacie vedenie spravované PPS, ktorý sa líši od PPS spravujúceho sústavy prepojené týmto spojovacím vedením.

74

Okrem toho z článku 17 ods. 3 nariadenia č. 714/2009, podľa ktorého sa odsek 1 tohto článku uplatňuje na významné zvyšovania kapacity existujúcich spojovacích vedení, vyplýva, že okolnosť, že dotknuté spojovacie vedenie je vo vlastníctve PPS odlišného od PPS, ktorého sústavy sú prepojené týmto spojovacím vedením, je relevantná aj pre výnimky z pravidiel stanovených v článku 16 ods. 6 tohto nariadenia týkajúce sa používania príjmov z preťaženia existujúcich spojovacích vedení.

75

V treťom rade článok 16 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 vyžaduje, aby sa problémy preťaženia riešili „trhovo orientovanými“ riešeniami.

76

Pokiaľ ide o článok 12 písm. a) smernice 2009/72, najmä stanovuje, že každý PPS musí mať možnosť vykonávať svoju činnosť „za hospodárnych podmienok“.

77

Rozdiely uvedené v bodoch 66 až 68 tohto rozsudku existujúce medzi PPS, ktorý prevádzkuje súčasne prenosovú sústavu a spojovacie vedenie, a PPS, ktorý prevádzkuje jedine spojovacie vedenie, sú však práve takej povahy, že stavajú PPS, ktorí patria do tejto druhej kategórie, do situácie, v ktorej by príjmy z preťaženia, ktoré dostávajú, nemohli byť, ako sa uvádza v článku 16 ods. 6 druhom pododseku nariadenia č. 714/2009, použité účinným spôsobom na účely uvedené v písmenách a) a/alebo b) prvého pododseku toho istého odseku 6, pokiaľ by určenie všetkých uvedených príjmov na tieto účely malo za následok to, že uvedení prevádzkovatelia prenosových sústav by nemohli pokračovať vo svojej činnosti za hospodársky prijateľných podmienok, keďže by neboli schopní pokryť prevádzkové náklady spojovacieho vedenia a náklady na jeho údržbu a dosahovať primeraný zisk.

78

Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 69 až 77 tohto rozsudku vnútroštátne regulačné orgány, ktoré, ako vyplýva z odôvodnenia 24 nariadenia č. 714/2009, zohrávajú zásadnú úlohu, pokiaľ ide o prispievanie k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu s elektrickou energiou, musia pri uplatňovaní článku 16 ods. 6 druhého pododseku tohto nariadenia na PPS, ktorý prevádzkuje jedine spojovacie vedenie, umožniť tomuto poslednému uvedenému vykonávať svoju činnosť za hospodársky prijateľných podmienok zodpovedajúcich trhovým podmienkam prenosu elektrickej energie, vrátane dosahovania primeraného zisku, najmä aby sa zabránilo diskriminácii takéhoto PPS v porovnaní s inými dotknutými PPS. Ak je to v tejto súvislosti potrebné, uvedenému orgánu prislúcha povoliť uvedenému PPS výnimku z toho, čo stanovuje článok 16 ods. 6 prvý pododsek nariadenia č. 714/2009, aby mohol použiť časť príjmov z preťaženia, ktoré dostáva, na pokrytie nákladov spojených s prevádzkovaním a údržbou spojovacieho vedenia a na dosiahnutie primeraného zisku zo svojej činnosti.

79

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 16 ods. 6 druhý pododsek nariadenia č. 714/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že ak vnútroštátny regulačný orgán uplatňuje toto ustanovenie na PPS, ktorý prevádzkuje jedine cezhraničné spojovacie vedenie, uvedenému orgánu prislúcha, aby povolil uvedenému PPS použiť časť svojich príjmov z preťaženia na dosiahnutie zisku, ako aj na prevádzkovanie a údržbu spojovacieho vedenia, aby sa zabránilo tomu, že bude diskriminovaný v porovnaní s inými dotknutými PPS, a aby sa zabezpečilo, že bude schopný vykonávať svoju činnosť za hospodársky prijateľných podmienok, vrátane dosahovania primeraného zisku.

80

Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či za podmienok spresnených v tejto otázke, a v prípade, že sa článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 uplatňuje na PPS, ktorý prevádzkuje jedine cezhraničné spojovacie vedenie, sa toto ustanovenie musí považovať za také, ktoré je v rozpore so zásadou proporcionality alebo v rozpore s akoukoľvek inou všeobecnou zásadou práva Únie.

81

Zo znenia tejto otázky vyplýva, že vnútroštátny súd ju položil len za predpokladu, že by z odpovedí na predchádzajúce otázky vyplývalo, že PPS nemá právo použiť svoje príjmy z preťaženia na pokrytie svojich prevádzkových nákladov a nákladov na údržbu a/alebo na dosiahnutie zisku.

82

Vzhľadom na odpovede podané Súdnym dvorom na prvú až štvrtú otázku je teda potrebné zastaviť konanie o piatej otázke.

83

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní na vnútroštátnom súde, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru, a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: