21.1.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 21/49

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Investície do vývoja nízkouhlíkových technológií“

KOM(2009) 519 v konečnom znení

2011/C 21/09

Hlavný spravodajca: Gerd WOLF

Európska komisia sa 7. októbra 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Investície do vývoja nízkouhlíkových technológií“

KOM(2009) 519 v konečnom znení.

Predsedníctvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 3. novembra 2009 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť.

Vzhľadom na naliehavosť prác (článok 59 vnútorného poriadku) vymenoval výbor na svojom 463. plenárnom zasadnutí 26. a 27. mája 2010 (schôdza z 27. mája 2010) Gerda WOLFA za hlavného spravodajcu a prijal 168 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Plán SET predložený Komisiou sa v súčasnosti zaoberá najdôležitejšími opatreniami, ktorými sa majú zachovať životne dôležité a vzájomne súvisiace ciele ochrany klímy a zabezpečenia dodávok energie, ako aj medzinárodná konkurencieschopnosť Európy. Výbor v plnom rozsahu podporuje navrhované investície a opatrenia,

1.2   pretože iba s mimoriadnym a spoločným úsilím sa môže podariť zamerať a preorientovať na tieto ciele celú našu energetickú sústavu: dodávky, premenu, spotrebu.

1.3   Na to sa musia vyvinúť také techniky a metódy na získavanie resp. využívanie energie, pri ktorých bude dochádzať k nízkym emisiám CO2 a ktoré budú schopné konkurovať existujúcim technikám aj na medzinárodnej úrovni.

1.4   Výbor má však vážne obavy z toho, že sa ešte stále veľmi podceňujú výdavky, ktoré na to Komisia, členské štáty a súkromné hospodárstvo musia vynaložiť. Preto naliehavo odporúča, aby Komisia, členské štáty a hospodárstvo na to vyvinuli spoločne financovanú, dostatočnú a aj v budúcom rozpočte EÚ zakotvenú koncepciu financovania. Dovtedy by sa mali mobilizovať ďalšie možnosti financovania. Predovšetkým by sa mali všetky výnosy členských štátov z obchodovania s emisnými kvótami na СО2 využiť výlučne na tento účel. To isté platí pre príjmy z možnej budúcej dane z emisií СО2.

1.5   Vzhľadom na závažnosť klimatickej a energetickej problematiky a s tým súvisiace konkurenčné postavenie považuje za nezmyselné, aby sa dodatočné daňové príjmy z odvetvia energetiky slúžiace na ochranu klímy odčerpali a venovali na iné účely závažnosť.

1.6   Investície do energetických techník s nízkymi emisiami СО2 núkajú príležitosť na inováciu, hospodársku dynamiku, trvalý rast a zamestnanosť. Už aj preto, že využiteľná energia za prijateľnú cenu je miazgou nášho hospodárstva a spôsobu života. Hospodárnosť je pri energii rozhodujúcim činiteľom konkurencieschopnosti Európy v globálnom prostredí. Preto potrebujeme formy získavania a využívania energie, ktoré obstoja aj v budúcnosti.

1.7   Výbor v tejto súvislosti zdôrazňuje osobitný význam elektrickej energie. Odporúča však, aby sa aj v odvetviach mimo elektroenergetiky venovala zvýšená pozornosť využívaniu energie a aby sa hľadali inovatívne výskumné prístupy, pretože v týchto odvetviach sa zatiaľ spotrebúva najväčší podiel fosílnych zdrojov energie.

1.8   Na splnenie koordinačnej úlohy Komisie by sa po dohode s príslušnými zúčastnenými partnermi mali vytvoriť aj zodpovedajúce výskumno-vývojové programové štruktúry. Komisia potrebuje skúsených, medzinárodne uznávaných a angažovaných odborníkov z odvetvia, ktorí sú činní v danom odbore a plne sa stotožňujú s úspechom programu, ktorý koordinujú.

2.   Oznámenie Komisie (obsah veľmi zjednodušený a skrátený)

2.1   Plán SET má vytvoriť technologickú základňu politiky EÚ v oblasti energetiky a ochrany klímy.

2.2   Kľúčovým prvkom plánu SET sú plány EÚ na roky 2010 až 2020, podľa ktorých sa majú vyvíjať technológie s nízkymi emisiami oxidu uhličitého do ovzdušia („nízkouhlíkové technológie“). Spolu s finančnými plánom a rozdelením medzi priemysel a verejné orgány sú obsiahnuté v pracovnom dokumente Komisie (1).

2.3   Oznámenie Komisie okrem iného obsahuje:

2.3.1

Európske priemyselné iniciatívy, konkrétne: — veterná energia — solárna energia — elektrická sieť — udržateľná výroba energie z biologických zdrojov — zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) — perspektívne jadrové štiepenie — palivové články a vodík.

2.3.2

Energetická účinnosť – iniciatíva Inteligentné mestá.

2.3.3

Európska aliancia pre energetický výskum (EERA). Týka sa spoločných programov výskumných ústavov a vysokých škôl.

2.3.4

Medzi ďalšie ciele patria: — ostatné technológie, napr. iné než veterné technológie na otvorenom mori využívané ako obnoviteľné zdroje energie, akumulácia energie, predlžovanie životnosti jadrových elektrární a likvidácia jadrového odpadu, — energia jadrovej syntézy, predovšetkým projekt ITER, — základný výskum, napr. palivá získané využitím slnečného svetla, novodobé LED ako zdroje svetla, vysokokapacitné akumulátory, — mobilizácia stredísk vedy a výskumu, na ktoré sú k dispozícii aj finančné prostriedky z kohéznej politiky, — medzinárodná spolupráca.

2.3.5

Investície v EÚ potrebné pri pláne SET majú z dnešných 3 mld. EUR ročne stúpnuť na približne 8 mld. EUR ročne.

2.3.6

Najmenej 50 % príjmov z aukčného predaja v novom európskom systéme obchodovania s emisnými kvótami sa má investovať na národnej úrovni do opatrení na ochranu klímy, pričom časť z nich sa má venovať na vývoj ekologicky vhodných technológií.

2.3.7

Podnetný a stimulujúci účinok verejného financovania sa má maximalizovať paletou finančných nástrojov.

2.4   Komisia preto vyzýva Radu a Európsky parlament, aby:

—	podporovali technologické plány na roky 2010 – 2020,

—	súhlasili s tým, že sa existujúce programy Spoločenstva zamerajú na podporu iniciatív plánu SET,

—	vyzvali členské štáty, aby zintenzívnili úsilie na podporu financovania technológií s nízkymi emisiami oxidu uhličitého,

—	podporovali navrhované rozšírenie finančných nástrojov ako príspevok k financovaniu plánu SET,

—	schválili zodpovedajúce zámery Komisie a EIB,

—	súhlasili s rozvíjaním prebiehajúcich a nových medzinárodných iniciatív zameraných na technológie.

3.   Všeobecné pripomienky výboru

3.1   Kodanská konferencia o klimatických zmenách. Výbor uznáva snahy EÚ a jej členských štátov o úspešné ukončenie rokovaní na kodanskej konferencii o klimatických zmenách. Sformulovanie hranice +2 stupne, o ktorú sa usilujeme, považuje za prvý krok v ochote skutočne pracovať na ochrane klímy. O to viac ľutuje, že sa nedosiahli žiadne dohody, ktoré by prekročili rámec vyhlásení o zámeroch a ktoré by účastníkov zaväzovali.

3.1.1   Podcenená vážnosť problému. Napriek neustálemu celosvetovému pribúdaniu obyvateľstva s jeho veľkými nárokmi na energiu (2) a obrovskou potrebou dohnať zaostávanie v tejto oblasti, napriek vyčerpateľným zásobám fosílnych primárnych zdrojov energie (3) a stúpajúcej závislosti Európy na dovoze, mnohí politici a iní aktéri zjavne ešte stále veľmi podceňujú vážnosť energetického a klimatického problému a s ním súvisiacich potrebných investícií, či už kvôli jeho dlhodobým účinkom, neistote klimatických modelov, ekonomickým záujmom, obávanému zníženiu kvality života, kvôli strachu pred nevyhnutnými investíciami alebo preto, že klimatické zmeny očakávané v príslušných regiónoch sa považujú za menej kritické.

3.1.2   Šetrenie zdrojmi. Vývoj konkurencieschopných energetických techník s nízkymi emisiami СО2  (4) okrem toho prispieva k pomalšiemu spotrebúvaniu vyčerpateľných fosílnych prvotných zdrojov energie, ovplyvňuje súvisiacu cenotvorbu a aj takýmto spôsobom prispieva k udržateľnosti, lebo len tak by sa mohlo podariť predĺžiť obdobie dostupnosti fosílnych zdrojov energie a dalo sa účinnejšie pripraviť na obdobie po ich vyčerpaní. Kto nekoná teraz, ten bude neskôr o to viac postihnutý.

3.1.3   Dôsledok: techniky s nízkymi emisiami СО2. Preto je o to naliehavejšie, aby sa s dôrazom a so zintenzívneným úsilím nanovo alebo ďalej vyvíjali techniky a metódy získavania a využívania energie, ktoré budú mať nízke emisie СО2 tak, aby boli schopné konkurovať doteraz využívaným technikám na medzinárodnej scéne. Celosvetovo totiž možno pozorovať, že techniky využívania energie, ktoré majú nízke emisie СО2, sa v rozhodujúcom rozsahu môžu využívať len vtedy, keď je to pre príslušné subjekty finančne zaujímavé.

3.1.4   Cieľ 30 % zníženia ako možnosť. Spomenutá naliehavosť by bola ešte väčšia, keby sa uplatnil cieľ znížiť emisie СО2 o 30 % (5), čo je možnosť podporovaná výborom (a to v prípade, že by sa splnili príslušné medzinárodné predpoklady).

3.1.5   Možnosť ďalšieho zvyšovania spotreby. Podľa referenčného scenára IEA (6) sa v najbližších desaťročiach očakáva stále rastúca spotreba aj fosílnych primárnych zdrojov energie, predovšetkým uhlia. Vzhľadom na to sa (IEA) môže len s mimoriadnym úsilím podariť zvrátiť tento trend (7), takže využívanie fosílnych zdrojov energie by celosvetovo dosiahlo vrchol už v roku 2020 a potom by opäť kleslo, lebo by bolo stále viac nahrádzané energetickými technikami s nízkymi emisiami СО2.

3.2   Výskum a vývoj – plán SET. Preto má rozhodujúci význam výskum a vývoj. Dôležitým príspevkom má byť plán SET predložený Komisiou. Zahŕňa aj podiel financovania, ktorý je na to plánovaný v rozpočte Spoločenstva.

3.2.1   Výskum a vývoj – medzinárodné snahy a konkurencia. Na kodanskej konferencii o klimatických zmenách sa opäť potvrdilo, že aj štáty, ako sú USA alebo Čína, ktoré sa nezasadzovali za povinné dohody, aj napriek tomu s veľkým nasadením prostriedkov pracujú na výskume a vývoji v zmysle cieľov uvedených v bode 3.1.2. Zároveň to ukazuje, že Európa bude iba s podstatne väčším úsilím vo výskume a vývoji schopná zachovať si vedúce postavenie.

3.2.2   Investičný program inovácií, dynamiky a zamestnanosti. Investície do príslušného výskumu a vývoja okrem toho ponúkajú vynikajúce príležitosti na inovácie, hospodársku dynamiku, trvalý rast a zamestnanosť, o to viac, že dostupnosť využiteľnej energie za prijateľnú cenu je miazgou nášho hospodárstva a spôsobu života. Bez dostatočného energetického zásobovania spĺňajúceho podmienky hospodárnosti hrozí, že sa zrúti naše hospodárstvo, náš sociálny systém a všeobecne naša spoločnosť. Preto potrebujeme také formy získavania a využívania energie, ktoré obstoja aj v budúcnosti.

3.3   Súhlas. Výbor preto víta iniciatívy Komisie a oznámenie navrhovaných opatrení ako dôležitý a rozhodujúci krok. Vyzýva Radu, Európsky parlament, Komisiu, členské štáty, ale aj priemysel a sociálnych partnerov, aby urobili všetko, čo je v ich silách na riadne rozbehnutie vývoja a využívania energetických techník s nízkymi emisiami СО2 a poskytli finančné prostriedky na investície do výskumu a vývoja, ktoré sú na to potrebné.

3.3.1   Otázna dostatočnosť rozsahu a otázne ťažiská. Výbor nepovažuje za svoju úlohu, aby v rámci tohto stanoviska sám podrobne skúmal, či je finančný rámec uvedený v pracovnom dokumente Komisie (8) primeraný uvedeným cieľom, a rovnako či je primerané jeho rozdelenie. Preto odporúča, aby sa ešte raz overilo, či sa v podporných projektoch správne stanovili ťažiská a či celkové náklady zodpovedajú významu úlohy. Okrem toho by sa po primeranom období nábehu malo zabezpečiť, že opatrenia sa ukážu ako účinné a že finančný plán sa prípadne zodpovedajúco prehodnotí a rozšíri.

3.3.2   Problém financovania. Výbor zdôrazňuje, že iba s mimoriadnym úsilím bude možné v najbližších desaťročiach preorientovať na vzájomne súvisiace ciele ochrany klímy, zabezpečenia dodávok energie a trvalej udržateľnosti celú našu energetickú sústavu: dodávky, premenu, spotrebu. Už len s odkazom na mieru príslušného úsilia USA v oblasti výskumu a vývoja výbor pochybuje o tom, že stanovené investície budú dostatočné na úspešný rozsiahly vývoj, ktorý musí prebehnúť v širokom rozsahu a s potrebným dôrazom, alebo dokonca na získanie vedúceho postavenia na trhu.

3.3.3   Podrobná koncepcia financovania. Výbor preto naliehavo odporúča, aby Komisia, členské štáty a hospodárstvo na to vyvinuli spoločne financovanú, dostatočnú a aj v budúcom rozpočte EÚ zakotvenú koncepciu financovania.

3.3.4   Získanie dodatočných finančných zdrojov – náklady na spotrebu energie ako meradlo. Na to a dovtedy by sa mali nájsť ďalšie možnosti financovania, tak na úrovni Spoločenstva, ako aj a predovšetkým na úrovni členských štátov. Výbor víta, že aj EIB ukazuje ochotu zúčastniť sa. Pritom treba ako meradlo potrebných investícií použiť náklady na súčasnú spotrebu energie: rozhodujúce percento investícií by malo slúžiť na zabezpečenie do budúcnosti. V tejto súvislosti výbor odkazuje na svoje stanovisko o akčnom pláne energetickej účinnosti (9).

3.3.4.1   Príjmy z obchodovania s emisnými kvótami na СО2 a možnej dane z emisií СО2. Okrem toho by členské štáty mali príjmy z obchodovania s emisnými kvótami na СО2  (10) použiť v plnej výške a výlučne na energetické techniky s nízkymi emisiami СО2  (11). Vzhľadom na závažnosť klimatickej a energetickej problematiky považuje výbor za nezmyselné, aby sa z týchto príjmov odčerpávali peniaze na iné účely. Toto odporúčanie platí rovnako pre príjmy z možnej budúcej dane z emisií СО2. Výbor preto vyzýva aj členské štáty, aby sa neuzatvárali pred týmto odporúčaním.

3.3.4.2   Žiadne odčerpávanie peňazí. Vzhľadom na nepopierateľnú závažnosť klimatickej a energetickej problematiky a s tým súvisiace konkurenčné postavenie považuje výbor za nezmyselné, aby sa dodatočné daňové príjmy z odvetvia energetiky slúžiace na ochranu klímy odčerpali a venovali na iné účely.

3.3.4.3   Rezervné emisné certifikáty. Výbor víta zámer Komisie použiť 300 miliónov emisných certifikátov EÚ vyčlenených z rezervy nových účastníkov systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) na podporu zachytávania a ukladania СО2 a inovačných obnoviteľných zdrojov energie. Tieto emisné certifikáty sprístupnia členské štáty na financovanie demonštračných projektov, ktoré sa vyberú na základe kritérií definovaných na úrovni Spoločenstva (12).

3.3.5   Nové stimuly inovácie. Okrem toho výbor poukazuje na svoje stanovisko o inovačnej politike Spoločenstva (13), ktorého odporúčania platia aj pri vývoji energetických technológií vhodných aj do budúcnosti.

3.3.6   Rozlišovanie medzi vývojom a aplikáciou. Výbor pritom tiež odporúča, aby sa jasnejšie rozlišovalo medzi nevyhnutným novým vývojom a ďalším vývojom nákladovo priaznivých energetických techník s nízkymi emisiami СО2 a ich rozhodujúcim širším uplatňovaním resp. prenikaním na trh.

3.4   Obmedzená schopnosť predpovedať ďalší vývoj. Doteraz sa ukázalo, že budúci vývoj a jeho účinky sa aj pri energetickej a klimatickej politike dajú iba obmedzene dlhodobo predpovedať. Preto sa dnes ešte nemusí urobiť obmedzujúca voľba techník potrebných v roku 2050. Skôr by sa mali sledovať možnosti s dobrými vyhliadkami, aby sa čo najefektívnejšie dosiahli ciele v napätej oblasti bezpečnosti dodávok, konkurencieschopnosti a ochrany klímy. Už rok 2020 bude míľnikom, pri ktorom sa ukáže, či sa dosiahol aspoň dovtedy naplánovaný cieľ.

3.4.1   Tematická šírka rozvoja. Výbor preto víta tematickú šírku navrhovanú Komisiou: rozvoj techník a opatrení až po štádium vhodné na ich aplikáciu, čím sa vytvoria predpoklady na taký postup pri ich využívaní, ktorý bude založený na skúsenostiach a flexibilný, a zabráni sa ich predčasnému stanovovaniu.

3.4.2   Základný výskum. Výbor víta, že Komisia tiež predovšetkým vyzdvihuje význam a nevyhnutnosť dostatočného základného výskumu. Iba tak sa dá získať základ zásadne nových poznatkov a z toho vyplývajúcich koncepcií.

3.4.3   Európska aliancia pre energetický výskum. Výbor rovnako víta návrh snažiť sa o vytvorenie Európskej aliancie pre energetický výskum, pričom Komisia by mala použiť nástroj otvorenej koordinácie a predovšetkým zabezpečiť spolufinancovanie darcami v členských štátoch alebo z priemyslu podľa podielových pravidiel.

3.4.4   Stimulačný účinok plánu SET. Pri skúmaní navrhovaného finančného rámca by sa teda malo dbať na to, aby prostriedky Spoločenstva dostupné vďaka plánu SET stačili aj na vytvorenie želaného stimulačného účinku, pokiaľ ide o potrebnú účasť členských štátov a priemyslu.

3.5   Stanovenie priorít pri využívaní. Pri využívaní vyvinutých techník a systémov, ktoré popri cieli ochrany klímy do popredia posúvajú také dôležité zásady, ako je bezpečnosť dodávok a hospodárnosť (napr. náklady na zamedzenie emisiám СО2), vrátane regionálnych a globálnych aspektov (energetická ponuka pri slnečnej, vodnej a veternej energii, vzdialenosti, záujmy dodávateľov surovín atď.). Zodpovedajúco by sa na počiatočnú podporu trhu nemali predpisovať žiadne špecifické technológie, ani by sa nemali uprednostňovať špeciálnou podporou.

3.6   Význam elektroenergetiky. Veľká časť navrhovaných techník a opatrení sa týka sústav dodávky alebo využitia elektrickej energie. Aj keď elektroenergetické odvetvie v súčasnosti predstavuje iba približne 19 % európskeho energetického trhu (14), považuje výbor určité zameranie navrhovaných opatrení v oblasti výskumu a vývoja na elektrickú energiu za oprávnené, pretože tento druh energie má v súčasnosti neodmysliteľnú kľúčovú úlohu vo všetkých oblastiach každodenného života, v technike a v hospodárstve. K zvýšeniu významu elektriny prispeje želanie čo najviac zelektrifikovať celú pozemnú dopravu (elektromobily, železničná nákladná doprava) a popri kogenerácii viac využívať elektrické pomocné zariadenia (čerpadlá, kompresory) aj pri vykurovaní budov pomocou tepelných čerpadiel a geotermálnej energie.

3.6.1   Rozhodujúca úloha obnoviteľných zdrojov energie. Výbor opätovne potvrdzuje, že obnoviteľné zdroje energie majú rozhodujúcu úlohu pri vyvíjaní energetických techník s nízkymi emisiami СО2. Výbor s uspokojením konštatuje, že podiel obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny sa za posledné roky predovšetkým vďaka rozsiahlemu rozvoju využívania veternej energie zvýšil viac, než sa očakávalo.

3.6.2   Európske elektrické siete. Výbor preto podporuje budovanie príslušných elektrických sietí v Európe a vývoj potrebných technológií (napr. inteligentné siete), aby sa lepšie mohlo vyrovnávať kolísanie ponuky v Európe a aby sa prípadne mohla prenášať aj elektrická energia zo solárnych elektrární z Afriky do Európy.

3.6.3   Akumulačné techniky, pokrývanie špičkového zaťaženia a záložné elektrárne. Pri vytýčenom ďalšom budovaní zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú nezávislé od počasia, denného času alebo ročného obdobia to však predbežne sotva bude stačiť na zabezpečenie dodávok elektrickej energie podľa potrieb. Preto by sa mali ďalej skúmať aj inovatívne stacionárne akumulačné techniky (napr. stlačený vzduch, vodík). Rovnako dôležité je, aby sa rozvinuli vysoko účinné a zároveň nákladovo priaznivé kapacity na pokrývanie špičkového zaťaženia. Kým pred rokmi zariadenia na pokrývanie špičkového zaťaženia boli potrebné iba na doplnenie zariadení pokrývajúcich základné zaťaženie pri zvládaní kolísania spotreby, predovšetkým pri špičkovej potrebe resp. spotrebe, v súčasnosti už začínajú a v budúcnosti budú stále viac slúžiť aj ako záložné elektrárne na kompenzáciu kolísajúcej ponuky pri väčšine zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie. Preto má osobitný význam ich rozvoj a dostupnosť.

3.6.4   Systémové riešenia. Kvôli spomenutému systematickému prepojeniu rozličných energetických techník by ďalším ťažiskom malo byť skúmanie systémových problémov, s tým spojená otázka bezpečnosti dodávok a vývoj možných riešení.

3.6.5   Ďalšie náklady. Pritom sa musia náklady na sieťové, regulačné, akumulačné a záložné sústavy potrebné pri fluktujúcich zdrojoch energie zohľadniť aj pri celkových ekonomických výpočtoch tak, ako to výbor žiadal už pri problematike internalizácie externých nákladov, napr. pri jadrovej energii a rozličných formách využívania fosílnych zdrojov energie (15).

3.6.6   Akumulátory energie na mobilné použitie. Tu je dôležitý zintenzívnený základný výskum, aby sme sa – dúfajme – dopracovali úplne novými prístupmi k podstatnej vyššej akumulačnej hustote, vyššiemu počtu cyklov resp. vyššej životnosti a vyšším kapacitám. Za určitých predpokladov by sa akumulátory pre elektromobily mohli čiastočne možno dokonca využívať ako akumulátory pre fluktuujúce energetické zdroje.

3.6.7   Pokrytie základného zaťaženia. Rozhodujúcu úlohu však majú zariadenia na pokrývanie základného zaťaženia ako ťažné kone elektroenergetiky. Preto je rozhodujúce:

—	využívať uhlie ako zdroj tak, aby sa nenarúšala klíma, predovšetkým vďaka vyššej účinnosti a/alebo zachytávaniu a ukladaniu СО2 (CCS),

—	zlepšiť využiteľnosť jadrovej energie (jadrové štiepenie) ďalším vývojom vo všetkých oblastiach (bezpečnosť, konečné úložiská, proliferácia, využívanie zdrojov, záložná funkcia),

—	vyvinúť plynové elektrárne s najvyššou účinnosťou,

—	s dôrazom ďalej vyvíjať technológiu jadrovej fúzie, ktorá veľa sľubuje z dlhodobého hľadiska,

—	snažiť sa aj pri zariadeniach pokrývajúcich základné zaťaženie o čo najväčšiu regulovateľnosť, aby ich bolo možné zapojiť do prepojených regulačných sústav.

3.7   Ťažisko využívania energie je mimo elektroenergetiky. Ťažisko využívania energie konečnými spotrebiteľmi však v súčasnosti leží mimo elektroenergetiky. Platí to pre veľkú časť priemyselného využitia (napr. chemický alebo oceliarsky priemysel), takmer celú dopravu a takmer celé vykurovanie budov. Výbor preto odporúča, aby sa tomuto ťažisku problematiky venovala oveľa väčšia pozornosť. Preto by bolo mimoriadne dôležité, aby sa vyvinuli nové výskumné prístupy, ktoré by nezostali pri pojmoch „energetická účinnosť“, „šetrenie energiou“ a „elektrifikácia“. Iba ak sa nájdu primerané riešenia aj pre túto oblasť, môžu sa klimatické ciele naozaj dosiahnuť.

3.7.1   Námorná a letecká doprava. Výbor vidí v kategóriách námorná doprava a letecká doprava aj dlhodobo sotva príležitosť upustiť od využívania fosílnych resp. chemických zdrojov energie (16). Preto pri nich ide predovšetkým o zlepšenie účinnosti, čistenie výfukových plynov od ostatných škodlivých plynov, získavanie chemických zdrojov energie (napr. vodíka a jeho zlúčenín) využitím elektriny alebo slnečnej energie a možno vyvinutie používania CCS [aj v lodnej doprave (17)].

3.7.2   Priemyselné procesy, chemický a oceliarsky priemysel. Rovnako ťažké asi bude úplne nahradiť fosílne zdroje energie pri priemyselných procesoch, osobitne v chemickom a oceliarskom priemysle (18). Výbor preto odporúča hľadať nové riešenia intenzívnym výskumom a vývojom.

3.7.3   Biotechnológie a biomasa. Výbor poukazuje na značný potenciál inovatívneho vývoja biotechnológií, ich relevantnosť aj v energetike a ciele, o ktorých sa pritom diskutuje. Používanie biomasy ako dlhodobo obmedzeného zdroja, ktorý konkuruje dodávkam potravín a zásobovaniu surovinami [pričom treba zohľadňovať aj skleníkové plyny súvisiace s hnojením (19), napríklad NO2], by však malo zostať vyhradené pri takých aplikáciách, pri ktorých niet inej alternatívy.

3.7.4   Tepelná izolácia budov. Veľmi podstatným aspektom je šetrenie energiou v budovách. Tu ešte jestvuje značný rozvojový (a aplikačný) potenciál na znižovanie tepelných strát budov, ktorý by sa mal viac zohľadňovať pri stanovovaní priorít, pokiaľ ide o opatrenia na zamedzovanie emisiám СО2.

4.   Konkrétne pripomienky výboru

4.1   Úlohy Spoločenstva a subsidiarita. Plán SET sa týka priority úloh Spoločenstva, ktoré sú potrebné alebo majú zmysel pri vývoji spomenutých techník. Preto by malo ísť o nadnárodné úlohy alebo o úlohy, pri riešení ktorých má nadnárodná spolupráca veľký význam a zároveň vedie k prínosu na celoeurópskej úrovni.

4.2   Plán financovania a určenie ťažísk. Malo by sa tiež overiť, či plán financovania a ťažiská, s ktorými sa v ňom počíta, zodpovedajú uvedeným kritériám.

4.3   Ešte raz: vývoj a aplikácia. Rovnako by sa malo overiť, či plán financovania z hľadiska ťažísk skutočne slúži na rozvoj nových techník alebo systémov. Bezpodmienečne by sa malo zabrániť subvencovaniu energetických technológií prostredníctvom plánu SET v ich širokej aplikácii.

4.4   Prepojenie jestvujúcich programov. Výbor okrem toho odporúča, aby sa klimaticky relevantný výskum a vývoj navrhovaný v pláne SET prepojil s jestvujúcimi programami a projektmi 7. rámcového programu výskumu a technologického rozvoja, napríklad s hlavnými projektmi (TRANS E) programu „Vznikajúce technológie a technológie budúcnosti“ (FET). Týka sa to predovšetkým tých častí plánu SET, pri ktorých strednodobo počas najbližších desiatich rokov nemožno očakávať úspech.

4.5   Medzinárodná spolupráca. Aby sa použitými prostriedkami dosiahol optimálny účinok, odporúča výbor (20) snažiť sa predovšetkým pri potrebných veľkých projektoch (napríklad ITER) o medzinárodnú spoluprácu, nielen kvôli tomu, aby sa na viaceré plecia rozdelili náklady a personálna náročnosť, ale aj kvôli tomu, aby táto spolupráca priniesla širšiu vedomostnú základňu a vyšší inovačný potenciál.

4.6   Úloha Komisie. Na splnenie svojej koordinačnej úlohy by Komisia po dohode s príslušnými zúčastnenými partnermi mala vytvoriť aj zodpovedajúce výskumno-vývojové programové štruktúry. Ako rozhodujúcich úradníkov (projektoví vedúci TRANS E) Komisia potrebuje skúsených, medzinárodne uznávaných a angažovaných odborníkov z odvetvia, ktorí sú činní v danom odbore a plne sa stotožňujú s úspechom programu, ktorý koordinujú.

4.7   Správny úsudok, zapojenie a akceptovanie – informácie a transparentnosť. Predpokladom úspechu všetkých doterajších opatrení je úplne a otvorene informovať občanov, predovšetkým občanov, ktorých sa plánované opatrenia potenciálne týkajú, a vhodným spôsobom ich spolu s politikmi, zástupcami priemyslu a inými aktérmi zapojiť do rozhodovacieho procesu. Najdôležitejším prostriedkom na dosiahnutie správneho úsudku a akceptácie je úplná informovanosť, zapojenie a transparentnosť.

4.8   Doterajšie stanoviská výboru. Výbor poukazuje na to, že už vypracoval stanoviská k mnohým tu spomenutým témam, v ktorých boli vysvetlené aj podrobnosti k tu súhrnne uvedeným názorom. Predovšetkým odkazuje na tieto stanoviská:

—	INT/146 „Potreba výskumu vzhľadom na bezpečné a trvalo udržateľné zásobovanie energiou“ (21)

—	TEN/299 „Energetická účinnosť budov – prínos konečných užívateľov“ (22)

—	TEN/311 „Možné kladné a záporné účinky zvýšených ekologických a energetických požiadaviek na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ (23)

—	TEN/332 „Európsky strategický plán energetických technológií“ (24)

—	TEN/398 „Ekologicky účinné hospodárstvo/príležitosť na vznik novej energetickej éry“ (25)

—	TEN/340 „Trvalo udržateľná výroba energie z fosílnych palív“ (26)

—	TEN/404 „Vplyv a účinky európskej energetickej politiky na MSP“ (27)

—	NAT/391 „Medzinárodné rokovania o klimatických zmenách“ (28)

—	Niet cesty späť – UZNESENIE Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o klimatických zmenách pri príležitosti Konferencie Organizácie Spojených národov o zmene klímy, Kodaň, 7. – 18. decembra 2009.

---

(1)  SEC(2009) 1296, 7.10.2009.

(2)  Podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) narastie svetová spotreba energie do roku 2050 o 50 %.

(3)  Podľa konzervatívnych odhadov bude v roku 2050 spotrebovaná polovica fosílnych zdrojov.

(4)  Výnimkou je CCS.

(5)  Stratégia EURÓPA 2020, KOM(2010) 2020.

(6)  International Energy Agency – IEA: World Energy Outlook 2009 – Reference Scenario.

(7)  IEA: World Energy Outlook 2009 – the 450 scenario.

(8)  SEC(2009) 1296, 7.10.2009.

(9)  Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 22.

(10)  Napr. výnosy z aukčného predaja za obchodné roky 2013 – 2020.

(11)  Kým Komisia vo svojom oznámení navrhuje, aby to bolo len 50 % a nie výlučne na výskum a vývoj (pozri 2.3.6).

(12)  Zahŕňa to aj geotermálnu energiu.

(13)  INT/509, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(14)  Správa Eurostatu z roku 2009.

(15)  Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 1; Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 15.

(16)  Odhliadnuc od špeciálnych aplikácií vo vojenskej oblasti.

(17)  Pokiaľ nechceme pripustiť jadrový pohon.

(18)  Pokiaľ sa budú ešte používať fosílne zdroje energie, aj tu sa núka CCS na zmenšenie zaťaženia ovzdušia.

(19)  Atmos. Chem. Phys. Discuss., 7, 11191–11205, 2007.

(20)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Európsky strategický rámec pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu“, Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 13.

(21)  Ú. v. ES C 241, 7.10.2002, s. 13.

(22)  Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 62.

(23)  Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 72.

(24)  Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 53.

(25)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(26)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 49.

(27)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(28)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 73.

---