20.12.2007

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/10

---

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1516/2007

z 19. decembra 2007,

ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 ustanovujú štandardné požiadavky na kontrolu úniku pre stacionárne chladiace a klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá obsahujúce určité fluórované skleníkové plyny

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 zo 17. mája 2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 7,

keďže:

(1)	Podľa nariadenia (ES) č. 842/2006 musia záznamy pre chladiace a klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá obsahovať určité informácie. S cieľom zabezpečiť efektívnu implementáciu nariadenia (ES) č. 842/2006 je vhodné ustanoviť, aby sa v záznamoch o zariadeniach uvádzali ďalšie informácie.

(2)

V záznamoch o zariadeniach by sa mali uviesť informácie o množstve náplne fluorovaných skleníkových plynov. Pokiaľ nie je známe množstvo náplne fluorovaných skleníkových plynov, prevádzkovateľ príslušného zariadenia by mal zabezpečiť, aby zamestnanci s osvedčením určili množstvo náplne v záujme uľahčenia kontroly úniku.

(3)	Pred vykonaním kontroly úniku by sa zamestnanci s osvedčením mali dôkladne oboznámiť s informáciami, ktoré sú uvedené v záznamoch o zariadeniach, aby presne určili akékoľvek predchádzajúce problémy a konzultovali predchádzajúce správy.

(4)	Aby sa zabezpečila účinná regulácia úniku, mala by sa kontrola úniku zamerať na tie časti zariadenia, v ktorých môže najpravdepodobnejšie dochádzať k úniku.

(5)

Kontroly úniku by sa mali vykonávať prostredníctvom metód priameho a nepriameho merania. Metódy priameho merania zisťujú únik prostredníctvom zariadení na zisťovanie úniku, ktoré určia, či fluórované skleníkové plyny unikajú zo systému. Metódy nepriameho merania sú založené na identifikácii odchýlok v systéme a na základe analýzy relevantných parametrov.

(6)

Metódy nepriameho merania by sa mali použiť v takom prípade, keď únik prebieha veľmi pomaly a keď je zariadenie umiestnené v dobre vetranom prostredí, ktoré sťažuje zisťovanie úniku fluórovaných skleníkových plynov zo systému do ovzdušia. Metódy priameho merania sú nevyhnutné na identifikáciu presného miesta úniku. Rozhodnutie o tom, ktorá meracia metóda sa použije, musia vykonať zamestnanci s osvedčením, ktorí majú potrebnú odbornú prípravu a skúsenosti na určenie najvhodnejšej meracej metódy pre daný prípad.

(7)	Na mieste, kde sa predpokladá únik, sa musí vykonať kontrola na účely zistenia miesta úniku a vykonania opravy.

(8)	Aby sa zaistila bezpečnosť opraveného systému, následná kontrola ustanovená nariadením (ES) č. 842/2006 by sa mala zamerať na tie časti systému, v ktorých sa zistil únik, a na priľahlé časti.

(9)	Nesprávna inštalácia nových systémov znamená veľké riziko úniku. Preto by sa pri novonainštalovaných systémoch mala vykonať kontrola úniku bezprostredne po ich uvedení do prevádzky.

(10)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 18 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 (2),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

V tomto nariadení sa podľa nariadenia (ES) č. 842/2006 ustanovujú štandardné požiadavky na kontrolu úniku pre stacionárne chladiace a klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá obsahujúce najmenej 3 kg fluórovaných skleníkových plynov, ktoré sú v prevádzke alebo dočasne mimo prevádzky.

Toto nariadenie sa nevzťahuje na zariadenie s hermeticky uzavretými systémami, ktoré sú takto označené a obsahujú menej ako 6 kg fluórovaných skleníkových plynov.

Článok 2

Záznamy o zariadeniach

1.   Prevádzkovateľ musí v súlade s článkom 3 ods. 6 nariadenia (ES) č. 842/2006 v záznamoch uvádzať svoje meno, poštovú adresu a telefónne číslo, ďalej len „záznamy o zariadeniach“.

2.   V záznamoch o zariadeniach sa uvádza množstvo náplne fluórovaných skleníkových plynov v chladiacich a klimatizačných zariadeniach a tepelných čerpadlách.

3.   Ak sa množstvo náplne fluórovaných skleníkových plynov v chladiacich a klimatizačných zariadeniach a tepelných čerpadlách neuvádza v technickej špecifikácii výrobcu a ani na označení daného systému, prevádzkovateľ zabezpečí, aby ho určili zamestnanci s osvedčením.

4.   Ak sa zistila príčina úniku, uvádza sa v záznamoch o zariadeniach.

Článok 3

Kontrola záznamov o zariadeniach

1.   Pred uskutočnením kontroly úniku skontrolujú zamestnanci s osvedčením záznamy o zariadeniach.

2.   Osobitná pozornosť sa venuje príslušným informáciám o akýchkoľvek opakujúcich sa problémoch a problémových oblastiach.

Článok 4

Systematické kontroly

Uskutočňujú sa systematické kontroly týchto častí chladiacich a klimatizačných zariadení alebo tepelných čerpadiel:

1.

spojov;

2.	ventilov vrátane násad;

3.	tesnení, vrátane tesnení na vymeniteľných dehydrátoroch a filtroch;

4.	častí systému, ktoré sú vystavené vibráciám;

5.	napojení na bezpečnostné a prevádzkové zariadenia.

Článok 5

Výber metódy merania

1.   Pri vykonávaní kontroly úniku na chladiacich a klimatizačných zariadeniach a tepelných čerpadlách používajú zamestnanci s osvedčením metódu priameho merania uvedenú v článku 6 alebo metódu nepriameho merania uvedenú v článku 7.

2.   Metódy priameho merania sa môžu použiť vždy.

3.   Metódy nepriameho merania sa môžu použiť len v prípade, keď parametre zariadenia určené na analýzu, ktoré sú uvedené v článku 7 ods. 1, poskytujú spoľahlivé informácie o množstve náplne fluórovaných skleníkových plynov uvedené v záznamoch o zariadeniach a o pravdepodobnosti úniku.

Článok 6

Metódy priameho merania

1.   Na zistenie úniku používajú zamestnanci s osvedčením najmenej jednu z týchto metód priameho merania na identifikáciu úniku:

a)	kontrola okruhov a súčastí, ktoré predstavujú riziko úniku, pomocou zariadení na detekciu plynu upravených pre chladivo použité v systéme;

b)	aplikácia ultrafialovej (UV) detekčnej tekutiny alebo vhodného farbiva do okruhu;

c)	použitie špeciálneho bublinového alebo mydlového roztoku.

2.   Zariadenia na detekciu plynu, ktoré sa uvádzajú v odseku 1 písm. a) sa kontrolujú každých 12 mesiacov, aby sa zabezpečilo ich správne fungovanie. Citlivosť prenosných zariadení na detekciu plynov musí byť aspoň 5 g/rok.

3.   Aplikácia ultrafialovej detekčnej tekutiny alebo vhodného farbiva do okruhu chladiaceho zariadenia sa môže vykonať, len ak výrobca zariadenia potvrdil, že takéto detekčné metódy sú technicky možné. Túto metódu môžu vykonávať len pracovníci oprávnení vykonávať úkony, ktoré predstavujú zásah do chladiaceho okruhu obsahujúceho fluórované skleníkové plyny.

4.   V prípade, že sa prostredníctvom metód uvedených v odseku 1 tohto článku neidentifikuje únik a časti uvedené v článku 4 nepreukazujú známky úniku, no zamestnanci s osvedčením sa domnievajú, že dochádza k úniku, musia skontrolovať ostatné časti zariadenia.

5.   Pred tlakovou skúškou pomocou dusíka bez obsahu kyslíka alebo pomocou iného plynu vhodného na tlakovú skúšku tesnosti, aby sa skontroloval únik, je potrebné, aby pracovníci oprávnení na zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov z daného typu zariadenia zhodnotili fluórované skleníkové plyny z celého systému.

Článok 7

Metódy nepriameho merania

1.   Zamestnanci s osvedčením musia na zistenie úniku vykonať vizuálnu a manuálnu kontrolu zariadenia a analyzovať najmenej jeden z nasledujúcich parametrov:

a)

tlak;

b)

teplotu;

c)	prúd kompresora;

d)	hladinu kvapalín;

e)	množstvo na doplnenie.

2.   V prípade domnienky, že dochádza k úniku fluórovaných skleníkových plynov, sa musí vykonať kontrola úniku s použitím metódy priameho merania uvedenej v článku 6.

3.   Najmenej jedna z týchto situácií vyvoláva domnienku, že dochádza k úniku:

a)	pevne inštalovaný systém detekcie úniku naznačuje únik;

b)	zariadenie vydáva neobvyklé zvuky alebo vibrácie, alebo sa na ňom vytvára námraza, alebo dochádza k nedostatočnému chladiacemu výkonu;

c)	známky korózie, únik oleja a poškodenie častí alebo materiálu na možných miestach úniku;

d)	známky úniku z pozorovacieho okienka alebo z indikátora hladiny, alebo z ďalších vizuálnych pomôcok;

e)	známky poškodenia na bezpečnostných spínačoch, tlakových spínačoch, meradlách a pripojeniach čidiel;

f)	odchýlky od bežného prevádzkového stavu, určené na základe analyzovaných parametrov, vrátane hodnôt odčítaných z elektronických systémov v reálnom čase;

g)	ďalšie známky naznačujúce stratu náplne chladiva.

Článok 8

Oprava úniku

1.   Prevádzkovateľ zabezpečí, aby opravu vykonali zamestnanci s osvedčením na vykonanie tejto špecifickej činnosti.

V prípade potreby sa pred opravou vykoná odčerpanie alebo zhodnotenie.

2.   Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa v prípade potreby vykonala skúška úniku pomocou dusíka bez obsahu kyslíka alebo pomocou iného suchého plynu vhodného na tlakové skúšky, po ktorej nasleduje vyprázdnenie, znovunaplnenie a skúška úniku.

V prípade potreby sa pred tlakovou skúškou pomocou dusíka bez obsahu kyslíka alebo pomocou iného vhodného plynu na tlakové skúšky zhodnotia fluórované skleníkové plyny z celého zariadenia.

3.   Pokiaľ je to možné, zistí sa príčina úniku, aby sa zabránilo jej opätovnému výskytu.

Článok 9

Následná kontrola

Zamestnanci s osvedčením sa pri vykonávaní následnej kontroly podľa článku 3 ods. 2 druhého pododseku nariadenia (ES) č. 842/2006 zameriavajú na tie oblasti, v ktorých sa úniky zistili a odstránili, ako aj na priľahlé oblasti v prípade, že sa na ne vyvíjal tlak počas opravy.

Článok 10

Požiadavky na novonainštalované zariadenia

Pri novonainštalovaných zariadeniach sa musí vykonať kontrola úniku hneď po uvedení do prevádzky.

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 244, 29.9.2000, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie 2007/540/ES (Ú. v. EÚ L 198, 31.7.2007, s. 35).

---