—

v súlade s článkom 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie Európskeho úradu pre výber pracovníkov z 3. septembra 2020, ktoré bolo prijaté v rámci výberového konania EPSO/AD/378/20 – právnici lingvisti (AD 7) pre chorvátsky jazyk (HR), oblasť: právnik lingvista na Súdnom dvore Európskej únie, Úradný vestník Európskej únie, C 72 A – z 5. marca 2020,

—

zrušil rozhodnutie Európskeho úradu pre výber pracovníkov z 12. októbra 2020, ktoré bolo prijaté v rámci výberového konania EPSO/AD/378/20 – právnici lingvisti (AD 7) pre chorvátsky jazyk (HR), oblasť: právnik lingvista na Súdnom dvore Európskej únie, Úradný vestník Európskej únie, C 72 A – z 5. marca 2020, a

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania vynaložené žalobcom.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci zo strany žalovanej.

Dňa 12. októbra 2020 EPSO prijal rozhodnutie, ktorým zamietol sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu z 3. septembra 2020 o jeho vylúčení z ďalšej fázy výberového konania najmä z dôvodu, že nedisponuje diplomom v oblasti chorvátskeho práva ani znalosťou chorvátskeho práva a že uznesenie z 13. marca 2013, ktorým sa tento diplom uznáva v Chorvátskej republike, nezahŕňa porovnanie študijných programov. Týmto posúdením tak EPSO vykonal svoje vlastné hodnotenie, hoci nijaké ustanovenie práva Únie mu nezveruje takúto právomoc, v dôsledku čoho EPSO porušil zásadu rozdelenia právomocí v rámci Európskej únie a prekročil svoje právomoci, keďže je nesporné, že posudzovanie zahraničných diplomov má vykonávať výlučne vnútroštátny orgán, ktorý má na tento účel zákonné zmocnenie a ktorým je v tomto prípade Agencija za znanost i visoko obrazovanje (Úrad pre vedu a vysokoškolské vzdelávanie, Chorvátsko), a to v súlade so zákonom o uznávaní zahraničných diplomov, s nariadením o posudzovaní zahraničných vysokoškolských diplomov a kritériami hodnotenia v rámci postupu odborného uznávania. Bola tak porušená základná zásada, a to zásada subsidiarity.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností.

EPSO konal svojvoľne a na základe voľnej úvahy, pričom nezohľadnil jednak právnu úpravu Chorvátskej republiky, judikatúru Ustavnog suda Republike Hrvatske (Ústavný súd Chorvátskej republiky) a uznesenie Úradu pre vedu a vysokoškolské vzdelávanie z 13. marca 2013, ktorým bol žalobcovi uznaný zahraničný diplom, a jednak skutočnosť, že žalobca bol zapísaný na zoznam advokátskych koncipientov chorvátskej advokátskej komory v súlade s chorvátskym zákonom o advokácii, keďže na účely tohto zápisu sa zahraničný diplom žalobcu považoval za rovnocenný s chorvátskym diplomom potrebným na plnenie úloh advokátskeho koncipienta. Žalobca vykonávala stáž v advokátskej kancelárii, z čoho – na rozdiel od tvrdení žalovanej – jednoznačne vyplýva, že žalobca mal znalosť o chorvátskom právnom systéme, ako aj o chorvátskom práve a že disponoval dostatočnou úrovňou odborných znalostí a skúseností potrebných na dotknutú pozíciu, na ktorú bolo zorganizované výberové konanie (žalobca medzičasom tiež úspešne absolvoval justičné skúšky). EPSO tie neprihliadol k tomu, že žalobca disponuje viac ako trojročnou praxou v oblasti prekladu.