14.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/29

1.

Možno určenie, že strategické posudzovanie účinkov na životné prostredie sa nemusí vykonať v prípade dokumentov týkajúcich sa územného plánovania na miestnej úrovni, ak v ich podrobných záveroch je uvedený len jeden predmet hospodárskej činnosti, obsiahnuté v právnych predpisoch Litovskej republiky, okrem iného v bode 3.4 vyhlášky č. 967 vlády Litovskej republiky z 18 augusta 2004 „o schválení plánu upravujúceho postup pre strategické posudzovanie účinkov plánov a programov na životné prostredie“, považovať za stanovenie typov plánov a programov v zmysle článku 3 ods. 5 smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie? (1)

2.

Sú ustanovenia vnútroštátneho práva uplatniteľné v prejednávanej veci, ktoré stanovujú, že bez toho, aby bola v každom jednotlivom prípade určená potenciálna závažnosť účinkov na životné prostredie, sa nemusí uskutočniť strategické posudzovanie účinkov dokumentov územného plánovania vzťahujúcich sa na malé pozemky na miestnej úrovni, ako sú tie v prejednávanej veci, na životné prostredie len z toho dôvodu, že je v týchto dokumentoch uvedený len jeden predmet hospodárskej činnosti, zlučiteľné s požiadavkami článku 3 ods. 2 písm. a), článku 3 ods. 3 a článku 3 ods. 5 smernice 2001/42?

3.

Majú sa ustanovenia smernice 2001/42, vrátane jej článku 11 ods. 1, vykladať v tom zmysle, že za okolností, akými sú tie v prejednávanej veci, kde sa posúdenie účinkov na životné prostredie uskutočnilo podľa smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní účinkov niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (2), sa požiadavky smernice 2001/42 nepoužijú?

4.

Spadá smernica 85/337 do pôsobnosti článku 11 ods. 2 smernice 2001/42?

5.

V prípade, že odpoveď na otázku č. 4 je kladná, znamená skutočnosť, že sa uskutočnilo posúdenie podľa smernice 85/337, že by povinnosť vykonať posúdenie účinkov na životné prostredie podľa požiadaviek smernice 2001/42 v situácii, akou je tá v prejednávanej veci, bola považovaná za opakované posudzovanie podľa článku 11 ods. 2 smernice 2001/42?

6.

V prípade, že odpoveď na otázku č. 5 je kladná, ukladá smernica 2001/42, vrátane jej článku 11 ods. 2, členským štátom povinnosť stanoviť vo vnútroštátnom práve koordinované a spoločné postupy upravujúce posúdenie, ktoré treba vykonať podľa požiadaviek smernice 2001/42 a smernice 85/337 s cieľom zabrániť opakovanému posudzovaniu?