EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu1. 4. 2025

COM(2025) 123 final

2025/0084(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/1058 a (EÚ) 2021/1056, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na riešenie strategických výziev v rámci strednodobého preskúmania

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Strednodobé preskúmanie politiky súdržnosti predstavuje pre členské štáty príležitosť presmerovať zdroje určené na roky 2021 – 2027 na investície do obranných spôsobilostí a na účely konkurencieschopnosti a strategickej autonómie EÚ, ako aj do ďalších nových priorít vrátane cieľov Dohody o čistom priemysle, a to predložením príslušných zmien programu Komisii. Rámec pre investície v rámci politiky súdržnosti stanovený v nariadeniach o EFRR, Kohéznom fonde a FST však nie je dostatočne zosúladený s týmito novými prioritami. Okrem toho je potrebná dodatočná flexibilita na urýchlenie investícií do týchto oblastí, najmä na posilnenie odolnosti hospodárstva EÚ a všetkých jej regiónov v kritickej geopolitickej situácii, akej EÚ v súčasnosti čelí. V tomto návrhu sa stanovuje viacero úprav uvedených nariadení na dosiahnutie týchto cieľov.

Zosúladenie investícií v rámci politiky súdržnosti s novými prioritami

V posledných rokoch sa geopolitická dynamika vyznačuje hlbokou neistotou, ktorá si vyžaduje zásadné prehodnotenie strategickej autonómie, odolnosti a pripravenosti EÚ. Tieto zmeny sa odohrávajú súčasne so zelenou, sociálnou a s technologickou transformáciou, ktorá rýchlo pretvára svet okolo nás. Výzvy, ktoré tieto súbežné transformácie prinášajú, boli komplexne analyzované v správe o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti, ktorá bola uverejnená v septembri 2024. V správe sa zdôrazňuje naliehavá potreba odstrániť inovačnú priepasť, zrýchliť úsilie o dekarbonizáciu na posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti a znížiť vonkajšiu závislosť diverzifikáciou dodávateľských reťazcov a zintenzívnením investícií do doma vyrábanej zelenej energie v oblasti odolnosti proti zmene klímy, digitalizácie a kritických odvetví.

V reakcii na to sa už začalo niekoľko významných iniciatív na posilnenie hospodárskej odolnosti a strategickej autonómie EÚ. Patrí medzi ne Platforma strategických technológií pre Európu (STEP), ktorej cieľom je posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií; plán REPowerEU, ktorý má slúžiť na zníženie závislosti od vonkajších zdrojov energie a urýchlenie zelenej transformácie, na doplnenie intervencií, ktoré už prebiehajú prostredníctvom programov politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF), na podporu štrukturálnych zmien v členských štátoch a regiónoch, ako aj na zvýšenie ich odolnosti.

Politika súdržnosti ako hlavný investičný nástroj EÚ v rámci viacročného finančného rámca (VFR) zohráva pri podpore týchto priorít kľúčovú úlohu. Poháňa cielené investície, ktoré prispievajú k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a zároveň rieši nové výzvy. Regulačný rámec, ktorým sa riadia fondy politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027, bol však vypracovaný, prerokovaný a prijatý pred sériou významných geopolitických a hospodárskych udalostí, ktoré odvtedy pretvorili niektoré strategické politické priority EÚ.

V rovnakom časovom rámci boli vypracované a schválené aj partnerské dohody a národné a regionálne programy politiky súdržnosti, do ktorých sa premietli v tom čase stanovené priority. Vzhľadom na meniaci sa globálny a regionálny kontext predstavuje strednodobé preskúmanie v roku 2025 rozhodujúcu príležitosť na posúdenie ich vykonávania a účinnosti ich príspevku k novým prioritám. Toto preskúmanie pomôže určiť, do akej miery môžu programy politiky súdržnosti priamo a pohotovo reagovať na rýchlo sa meniacu politickú, hospodársku a sociálnu realitu.

Zároveň sa ukázalo, že počiatočné vykonávanie programov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 čelilo výzvam, ktoré neprispeli k rýchlemu čerpaniu a vyplácaniu finančných prostriedkov, čo viedlo k oneskoreniu ich implementácie v porovnaní s predchádzajúcimi programovými obdobiami. K tomuto oneskoreniu dochádza v čase, keď sú na podporu odolnosti a konkurencieschopnosti hospodárstva nevyhnutné výrazné a urýchlené investície.

·V tejto súvislosti Komisia navrhuje cielené zmeny nariadení (EÚ) 2021/1056 a (EÚ) 2021/1058. Cieľom týchto zmien je upraviť investičné priority podľa meniacej sa hospodárskej, spoločenskej a geopolitickej situácie, ako aj podľa našich klimatických a environmentálnych cieľov a zároveň zaviesť väčšiu flexibilitu a stimuly na uľahčenie a podporu rýchleho nasadenia veľmi potrebných zdrojov. Spresnením rámca politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 môže EÚ zabezpečiť, aby jej investičné mechanizmy zostali pružné a pohotové, vďaka čomu budú môcť účinnejšie reagovať na súčasné a budúce výzvy.

·Aby členské štáty mohli účinne využiť možnosti stanovené v tomto návrhu, Komisia navrhuje, aby mohli opätovne predložiť svoj návrh na strednodobé preskúmanie do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto návrhu na zmenu nariadenia (EÚ) 2021/1058. Žiadna zmena programu, ktorá by bola vykonaná v súlade s novými prioritami a možnosťami flexibility, sa nedotýka uplatňovania opatrení prijatých podľa nariadenia (EÚ) 2020/2092 ani súladu príslušných programov s prioritami podľa článku 15 nariadenia (EÚ) 2021/1060. V tejto súvislosti bude Komisia pozorne sledovať súlad programov s požiadavkami príslušných právnych predpisov EÚ.

Konkurencieschopnosť a dekarbonizácia

Komisia v Kompase konkurencieschopnosti, Dohode o čistom priemysle a Akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu predstavila konkrétnu cestu pre Európu na opätovné dosiahnutie konkurencieschopnosti a zabezpečenie udržateľnej prosperity, pričom hnacou silou rastu má byť dekarbonizácia a obehovosť.

Najmä energeticky náročné odvetvia zohrávajú v našich regiónoch rozhodujúcu úlohu a vyžadujú si osobitnú pozornosť v rámci preprogramovania fondov EÚ. Tieto odvetvia čelia značným výzvam vrátane vyšších nákladov na energiu v porovnaní s globálnymi konkurentmi, pretrvávajúcej nedostatočnej konkurencieschopnosti určitých čistých technológií, spomalenia dopytu v niektorých hlavných nadväzujúcich odvetviach, zvýšenej medzinárodnej konkurencie hnanej nadmernými kapacitami a subvencovanou výrobou v krajinách mimo EÚ. Tieto faktory v dôsledku toho narušujú konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví a oslabujú ciele Európy v oblasti dekarbonizácie a odolnosti.

Kohézne fondy už môžu podporovať investície do cieľov v oblasti klímy, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1060, ale toto úsilie by sa malo ešte urýchliť, aby sa zabezpečilo, že dekarbonizácia bude hnacou silou rastu európskeho priemyslu a prosperity Európanov. Vzhľadom na to, že na dosiahnutie našich cieľov v oblasti dekarbonizácie a konkurencieschopnosti sú potrebné značné investície, členské štáty musia pokračovať v investovaní do projektov, ktoré priamo prispievajú ku klimatickej a k energetickej transformácii, a to v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 6 nariadenia (EÚ) 2021/1060, ktoré sa budú naďalej uplatňovať na zachovanie úrovne investícií súvisiacich s klímou.

Podpora projektov v rámci pôsobnosti platformy STEP by sa mala umožniť vo všetkých regiónoch vrátane rozvinutejších regiónov v členských štátoch Únie s HDP na obyvateľa nad priemerom EÚ v rozsahu, v akom to umožňujú pravidlá štátnej pomoci stanovené v článkoch 107 a 108 zmluvy, najmä v rozsahu, v akom takéto investície prispievajú k strategickým cieľom Únie stanoveným v platných usmerneniach, ako je budúci rámec štátnej pomoci pre čistý priemysel (v súčasnosti o ňom prebieha verejná konzultácia), a v oznámení o dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu 1 .

Okrem toho by sa mali zrušiť ďalšie obmedzenia spojené s platformou STEP, pokiaľ ide o strop stanovený na 20 % prostriedkov z EFRR pridelených na preprogramovanie, a mala by sa zrušiť lehota na predloženie zmien platformy STEP a využitie dodatočnej jednorazovej zálohovej platby. To by malo pomôcť aj pri podpore investícií do inovačných čistých technológií (výrobné kapacity a zavádzanie), ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Dohody o čistom priemysle, ako aj do ďalších dôležitých oblastí podpory, v prípade ktorých platforma STEP poskytuje dôležité stimuly.

Je dôležité uznať a posilniť aj úlohu veľkých podnikov na regionálnom rozvoji, pretože usmerňujú výskum, inovácie, poznatky a transfer technológií do iných podnikov a vytvárajú dopyt a zamestnanosť v celom dodávateľskom reťazci. S cieľom maximalizovať vplyv podpory EÚ na posilnenie rastu a konkurencieschopnosti Komisia takisto navrhuje rozšíriť možnosti poskytovania podpory na produktívne investície do iných podnikov ako MSP v rámci EFRR v prípadoch, keď sa finančné zdroje použijú na účely 1. podpory investícií prispievajúcich k cieľom platformy STEP; 2. zvýšenia priemyselných kapacít na posilnenie obranných spôsobilostí; 3. prispenia k obranným projektom a 4. uľahčenia prispôsobenia priemyslu v súvislosti s dekarbonizáciou a podpory obehových procesov v súvislosti s výrobnými procesmi a výrobkami, napríklad v automobilovom priemysle a energeticky náročných odvetviach, v rozsahu, v akom to umožňujú pravidlá štátnej pomoci. Podporené môžu byť aj investície do projektov priamo sa podieľajúcich na dôležitom projekte spoločného európskeho záujmu, ktorý schválila Komisia podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a oznámenia C(2021) 8481, a to v iných podnikoch ako MSP. Podporu takýchto podnikov je potrebné ďalej uľahčiť v rámci Fondu na spravodlivú transformáciu, a to aj tým, že sa nebude vyžadovať analýza nedostatkov. Navrhuje sa preto, aby členské štáty mohli v súlade s pravidlami štátnej pomoci priamo poskytovať podporu z EFRR projektom, ktoré sa priamo podieľajú na dôležitom projekte spoločného európskeho záujmu schválenom Komisiou podľa článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a oznámenia C(2021) 8481.

V záujme ďalšieho posilnenia využívania Programu InvestEU, hlavného programu EÚ na podporu investícií do strategických a kritických odvetví, a ďalších možností prevodu, ktoré sa už v právnych predpisoch stanovujú, Komisia navrhuje umožniť prevod zdrojov z EFRR a Kohézneho fondu do zložiek Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov na realizáciu nového finančného nástroja InvestEU určeného na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti. 

Obrana a bezpečnosť

Čeliac desaťročia nevídanej geopolitickej nestabilite, Európska únia musí teraz prijať zásadné rozhodnutia na zaistenie svojej pripravenosti a bezpečnosti. Aby Európa mohla zaručiť svoju vlastnú obrannú odstrašujúcu silu, musí byť pripravená vstúpiť do novej éry výrazným zvýšením podpory, pokiaľ ide o rozvoj obranných spôsobilostí, zníženie závislosti, odolnosť infraštruktúry a konkurencieschopnosť obranného priemyslu EÚ. Toto úsilie umožní Únii riešiť krátkodobú naliehavú potrebu podpory Ukrajiny a zároveň zabezpečí dlhodobú stabilitu kontinentu.

Komisia navrhla Európskej rade plán okamžitej reakcie – REARM Europe – vo výške 800 miliárd EUR, a to aktivovaním všetkých dostupných finančných nástrojov na rýchlu a výraznú podporu investícií do európskych obranných kapacít. Spomedzi týchto nástrojov môže rozpočet Únie ďalej prispieť k tomuto spoločnému úsiliu prostredníctvom nového špecializovaného nástroja v oblasti obrany a posilnením Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP).

Na doplnenie týchto nástrojov a ďalšiu motiváciu členských štátov k priamej podpore investícií do obrany je nevyhnutné, aby bolo možné rýchlo mobilizovať finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti. Tieto investície posilnia odolnosť a konkurencieschopnosť EÚ a zároveň podporia regionálny rozvoj a rast. Budú tiež riešiť dvojitú výzvu, ktorej čelia regióny Únie hraničiace s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou: posilnením bezpečnosti a zároveň oživením ich hospodárstiev.

S cieľom vytvoriť rámec, ktorý umožní flexibilitu a finančnú podporu, Komisia navrhuje vytvoriť dva nové špecifické ciele v existujúcom rozsahu podpory z EFRR. Prvý nový špecifický cieľ umožňuje členským štátom preprogramovať v programoch na roky 2021 – 2027 v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu sumy na zvýšenie výrobných kapacít v podnikoch v sektore obrany bez geografického obmedzenia alebo obmedzenia z hľadiska veľkosti podniku. Produktívne investície do iných podnikov ako MSP realizované vo všetkých regiónoch EÚ by takisto mali mať prístup k finančnej podpore na projekty spoločného záujmu programu EDIP v rámci obranného priemyslu a mali by posilniť celkové kapacity Európy v oblasti obrany a pripravenosti. Druhým novým špecifickým cieľom týkajúcim sa obrany sa prispieva k budovaniu odolnej obrannej infraštruktúry alebo infraštruktúry s dvojakým použitím na podporu vojenskej mobility v EÚ. Tieto špecifické ciele pomáhajú aj východným pohraničným regiónom.

Navrhuje sa, aby členské štáty pri využívaní navrhovaného rámca mohli využiť dodatočnú jednorazovú zálohovú platbu vo výške 30 % súm programovaných v rámci vyhradenej priority a možnosť uplatniť financovanie z Únie až do výšky 100 % v súvislosti s oboma špecifickými cieľmi – za predpokladu, že zmena programu sa predloží v roku 2025.

Cenovo dostupné bývanie (vrátane sociálneho bývania)

Ceny bývania a nájomného sa v posledných rokoch výrazne zvýšili. Mzdy sa zároveň nezvyšovali podobným tempom. Výsledkom tohto nerovnomerného vývoja je zväčšujúci sa rozdiel medzi dostupnosťou cenovo dostupného bývania a potrebami obyvateľstva.

Priemerné ceny nehnuteľností po roku 2008 v dôsledku hospodárskej recesie klesli, ale od roku 2013 v celej EÚ neustále rastú. Celkovo došlo v EÚ od roku 2013 do tretieho štvrťroka 2024 k nárastu o 59 %, čo je približne dvojnásobok nárastu celkovej cenovej hladiny (HICP) za rovnaké obdobie.

Stupňujúci sa rast cien nehnuteľností nebol sprevádzaný zodpovedajúcim rastom miezd, čo viedlo k značnému tlaku na cenovú dostupnosť bývania. Pomer ceny k príjmu sa v rokoch 2013 až 2022 zvýšil o viac ako 15 percentuálnych bodov a napriek určitému zmierneniu v roku 2023 je stále nad dlhodobým priemerom.

Hoci sa závažnosť tohto problému v jednotlivých krajinách a regiónoch líši, jeho dosah je široký. Vysoké náklady na bývanie nútia mnohé domácnosti vynakladať neprimerane veľkú časť svojich príjmov na nájomné alebo hypotéky, pričom im zostáva menej na iné potreby, ako sú potraviny, zdravotná starostlivosť a vzdelanie, a hrozí, že sa dostanú do chudoby. V roku 2023 každá tretia domácnosť ohrozená chudobou minula 40 % alebo viac disponibilného príjmu domácnosti na bývanie. Ceny nehnuteľností sa líšia aj medzi mestskými a mimomestskými oblasťami. Ceny bývania v pomere k príjmom sú vyššie a od roku 2015 neustále rastú v metropolitných a iných mestských oblastiach, zatiaľ čo v ostatných oblastiach zostávajú stabilné. Sociálny dosah týchto údajov je širší, ak vezmeme do úvahy, že zahŕňajú nedostatok ubytovania pre študentov a primeraných ubytovacích kapacít pre potenciálne nové rodiny.

Nedostatok cenovo dostupného bývania spôsobuje čoraz väčšiemu počtu domácností vážne problémy, ale má aj aspekt konkurencieschopnosti. Európske spoločnosti totiž začínajú mať v niektorých oblastiach problémy prilákať pracovníkov, pretože náklady na bývanie a život sú v daných oblastiach v porovnaní s príjmami neúmerne vysoké. Vysoké ceny takisto spôsobujú, že verejné služby sú v určitých mestách pod tlakom, pretože je ťažké prilákať dôležitých verejných pracovníkov (učiteľov, zdravotné sestry, policajtov atď.).

V tejto súvislosti sa v politických usmerneniach Komisie kladie veľký dôraz na politiku bývania tým, že sa navrhuje koordinovaný prístup v rámci pripravovaného európskeho plánu pre cenovo dostupné bývanie. V rámci tejto všeobecnej ambície Komisia v súčasnosti navrhuje riešiť rastúci nedostatok investícií do cenovo dostupného bývania tým, že sa členským štátom umožní preprogramovať v programoch na roky 2021 – 2027 sumy na podporu investícií, ktoré posilňujú prístup k cenovo dostupnému bývaniu. Investície v rámci Nového európskeho Bauhausu by mali tieto nové možnosti naplno využiť.

Zároveň je potrebné zabezpečiť, aby bolo bývanie odolné proti zmene klímy.

Komisia navrhuje zahrnúť príslušné dodatočné špecifické ciele do troch cieľov politiky, čím sa členským štátom a regiónom umožní flexibilita v závislosti od ich programových štruktúr a zamerania intervencií v oblasti bývania.

S cieľom motivovať k zmene priorít daných programov a k ich využívaniu a bez toho, aby bol dotknutý súlad s pravidlami štátnej pomoci, sa navrhuje, aby členské štáty pri využívaní navrhovaného rámca využívali 100 % financovanie z Únie a zálohovú platbu vo výške 30 % súm programovaných v rámci vyhradenej priority. S cieľom zvýšiť vplyv investícií už rozsah intervencií umožňuje zahrnúť opatrenia spojené s realizáciou reforiem do politiky súdržnosti, a to za predpokladu, že zmena programu sa predloží v roku 2025.

Prístup k vode, udržateľné vodné hospodárstvo a odolnosť v oblasti vody

Voda je životne dôležitým zdrojom, pokiaľ ide o bezpečnosť našich potravinových, energetických a hospodárskych systémov, avšak na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni čelia vodné zdroje rastúcemu tlaku. Efektívne vodné hospodárstvo je nevyhnutné na ochranu verejného zdravia, ochranu životného prostredia a zachovanie hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ. Nesprávne hospodárenie vrátane nadmerného odberu a znečisťovania čoraz viac obmedzuje kritické odvetvia, ako sú poľnohospodárstvo, energetika, výroba a doprava. EÚ čelí čoraz väčším vplyvom zmeny klímy, ktoré ešte prehlbujú existujúce tlaky na kvalitu vody, množstvo vody a morské ekosystémy. V tejto súvislosti je naliehavo potrebné zlepšiť vykonávanie právnych predpisov o ochrane vôd a morí a zvýšiť efektívnosť využívania vody, riešiť nedostatok vody a dosiahnuť pokrok smerom k Európe odolnej v oblasti vody, čo si vyžaduje značné úsilie a investície. Odvetvie vodného hospodárstva a odvetvie modrého hospodárstva EÚ sú významnými hospodárskymi odvetviami v mnohých regiónoch, pričom poháňajú inovácie a chránia verejné zdravie a udržateľnosť, napr. poskytovaním moderných riešení, ako je odsoľovanie, úprava vody, opätovné využívanie vody, modrá biotechnológia atď. Vedúce postavenie vo svete v oblasti vodných technológií zvyšuje vývozný potenciál EÚ a vytvára pracovné miesta vo všetkých regiónoch Európy.

EÚ preto musí za každých okolností chrániť tieto vodné ekosystémy a infraštruktúry zvýšením investícií a posudzovať zásobovanie vodou a vodnú infraštruktúru z hľadiska zabezpečenia prístupu k vode a jej dodávok pre našich občanov a spoločnosti.

EÚ vytvorila silný právny rámec pre udržateľné a bezpečné hospodárenie s vodami, ale je nevyhnutné dosiahnuť ďalší pokrok pri jeho vykonávaní a je naliehavo potrebné prijať rozhodnejšie opatrenia. Z tohto dôvodu EÚ v prvej polovici roka 2025 predloží stratégiu odolnosti EÚ v oblasti vody. V súlade so Stratégiou únie pripravenosti si odolnosť v oblasti vody vyžaduje prechod od reaktívneho krízového riadenia k proaktívnemu riadeniu založenému na rizikách a k zvýšenej pripravenosti.

V období 2021 – 2027 sa v rámci programov politiky súdržnosti investuje takmer 13 miliárd EUR do vodohospodárskych služieb a zlepšenia zberu a úpravy odpadových vôd. Na zabezpečenie dostatočného pokroku je však potrebné ďalšie úsilie zo strany verejného a súkromného sektora. Komisia preto v záujme náležitého zdôraznenia významu a zamerania investícií do odolnosti v oblasti vody navrhuje upraviť znenie špecifického cieľa týkajúceho sa vodného hospodárstva v rámci cieľa politiky 2 Prechod z ekologickejšieho, nízkouhlíkového hospodárstva na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka a odolnú Európu vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, predchádzania rizikám a ich riadenia a udržateľnej mestskej mobility.

V rámci politiky súdržnosti by sa mali stimulovať investície do udržateľných a bezpečných investícií, najmä s cieľom prispieť k budovaniu spoločnosti odolnej v oblasti vody, a to prostredníctvom intenzívnejšej obnovy vodných útvarov, zavádzania riešení založených na prírode s cieľom znížiť riziko povodní a zvýšiť schopnosť ekosystémov ukladať vodu, lepšej kontroly odberov vody a zvýšenia efektívnosti využívania vody a opätovného využívania vody, zvýšenej digitalizácie vodohospodárskej infraštruktúry, zmierňovania vplyvov sucha a dezertifikácie, povodní a extrémnych výkyvov počasia, ako aj prostredníctvom dodržiavania rámcovej smernice o vode, smernice o podzemných vodách, smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a smernice o normách kvality životného prostredia. Navrhuje sa, aby členské štáty pri využívaní navrhovaného rámca mohli využívať možnosť financovania z Únie až do výšky 100 % a možnosť zálohovej platby vo výške 30 % súm programovaných v rámci vyhradenej priority pre tento nový špecifický cieľ.

Energetická transformácia

Ďalšou oblasťou, v ktorej investície v rámci politiky súdržnosti prispievajú k prioritám EÚ, sú opatrenia v oblasti klímy a klimatická transformácia, do ktorých sa investuje viac ako 110 miliárd EUR. Vzhľadom na významné investičné potreby súvisiace s klimatickou transformáciou musia členské štáty naďalej vyvíjať úsilie o plnenie ambícií fondov v oblasti klímy.

V záujme zvýšenia energetickej bezpečnosti a urýchlenia transformácie v celej Únii, ako aj v záujme podpory čistej mobility by sa mal vytvoriť nový špecifický cieľ na podporu spojovacích vedení a súvisiacej prenosovej infraštruktúry a zavádzania nabíjacej infraštruktúry zo zdrojov EFRR a Kohézneho fondu.

S cieľom urýchliť energetickú transformáciu priemyslu, najmä v energeticky náročných odvetviach, ktorá je potrebná na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a na zvýšenie konkurencieschopnosti a odolnosti EÚ, Komisia navrhuje rozšíriť rozsah podpory z EFRR na dekarbonizáciu v rámci projektov vybratých v súvislosti s nástrojmi Únie, najmä projektov v zariadeniach, ktorým bola udelená „pečať suverenity“ v rámci Inovačného fondu zriadeného systémom EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), a znížiť administratívne kontroly podobnej podpory v rámci FST.

Zvýšenie odolnosti proti zmene klímy je nevyhnutné na zabezpečenie konkurencieschopnosti. V súlade so Stratégiou únie pripravenosti a koncepciou pripravenosti a bezpečnosti už v štádiu návrhu je nevyhnutné zabezpečiť udržateľné a informované investície založené na správnych údajoch z modelovania klímy, aby sa ochránilo zraniteľné obyvateľstvo, ako aj hospodárstvo a konkurencieschopnosť EÚ.

Východné pohraničné regióny

Vzhľadom na problémy východných pohraničných regiónov od obdobia ruskej agresie voči Ukrajine by sa na programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu v regiónoch úrovne NUTS 2, ktoré hraničia s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou, mala vzťahovať možnosť jednorazovej zálohovej platby vo výške 9,5 % prostriedkov pridelených na program a možnosť 100 % financovania z Únie.

Väčšia flexibilita a zjednodušenie na urýchlenie investícií

V polovici programového obdobia 2021 – 2027 je úroveň platieb, ktoré členské štáty požadujú od Komisie, nízka, čo je spôsobené kombináciou faktorov: neskorým prijatím právnych predpisoch upravujúcich danú politiku; potrebou čeliť následným krízam od pandémie ochorenia COVID-19 cez vojnu proti Ukrajine až po energetickú krízu; tlakom na ukončenie predchádzajúceho programového obdobia a prioritou, ktorá sa pripisuje vykonávaniu nástrojov NextGenerationEU vzhľadom na kratší časový rámec ich realizácie. To všetko následne zaťažuje administratívne kapacity orgánov členských štátov pri navrhovaní a rýchlom realizovaní investícií. Bez ohľadu na intenzívne zrýchlenie, ktoré sa prejavilo v minulom roku, keď sa výber projektov pohyboval na úrovni takmer 40 % pridelených prostriedkov, by vykonávanie politiky súdržnosti malo urýchlene nabrať tempo, keďže Únia čelí celému radu nových výziev, ktoré si vyžadujú rýchlu reakciu. Komisia preto navrhuje súbor opatrení zameraných na ďalšie zvýšenie flexibility a zjednodušenie využívania podpory v rámci politiky súdržnosti na zrýchlenie investícií:

–S cieľom zabrániť oneskoreniu realizácie programu z dôvodu obmedzení vnútroštátnych rozpočtov a s cieľom rozšíriť finančnú kapacitu členských štátov na riešenie nových výziev Komisia navrhuje poskytnúť v roku 2026 jednorazovú zálohovú platbu vo výške 4,5 % z EFRR a Kohézneho fondu na všetky programy, v prípade ktorých sa v rámci procesu strednodobého preskúmania prerozdelí aspoň 15 % zdrojov na nové priority. Navrhuje sa, aby sa v roku 2026 percentuálny podiel zálohovej platby zvýšil na 9,5 % v prípade programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, ktoré sa vzťahujú na jeden alebo viacero z regiónov úrovne NUTS 2 hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou. Aby sa predišlo riziku oneskorenia a z neho vyplývajúcej strate finančných prostriedkov, čím by sa znížila ochota vykonávať zmeny programu, a aby sa zabezpečila riadna realizácia príslušných operácií, Komisia navrhuje predĺžiť lehotu na využívanie zdrojov z EFRR a Kohézneho fondu a dátum ukončenia oprávnenosti o ďalší rok. Navrhuje sa, aby táto flexibilita bola k dispozícii len v prípade programov, pri ktorých sa navrhujú zmeny vedúce k prerozdeleniu najmenej 15 % zdrojov na nové priority stanovené v tomto návrhu a v rámci strednodobého preskúmania, a to po ich schválení.

–Náklady súvisiace s prípravnými opatreniami na reformy budú oprávnené aj v prípade samostatných reforiem (t. j. ak nebudú sprevádzané investíciami).

–V záujme ďalšieho posilnenia synergií medzi politikami a nástrojmi EÚ sa navrhuje, aby sa na FST vzťahoval aj mechanizmus známky excelentnosti (vrátane pečate suverenity) a možnosť zjednodušeného výberového konania podľa nariadenia (EÚ) 2021/1060, čím sa poskytne podpora projektom vybratým v rámci iných nástrojov EÚ, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov. Vzhľadom na vysoký dopyt po Inovačnom fonde a jeho výsledky pri podpore projektov, ktoré sú dostatočne prepracované a majú významný potenciál znižovať emisie skleníkových plynov a ktoré buď preukážu vysokoinovačné technológie, postupy alebo výrobky, alebo sú zamerané na rozširovanie inovačných technológií, postupov alebo výrobkov s cieľom dosiahnuť ich široké komerčné rozšírenie v celej EÚ, Komisia takisto navrhuje zosúladiť možnosti v prípade projektov podporovaných z Inovačného fondu a zahrnúť príslušné cielené ustanovenie, ktorým sa umožní výroba, spracovanie, preprava, distribúcia, skladovanie alebo spaľovanie fosílnych palív, a to za predpokladu, že týmto projektom bola v rámci Inovačného fondu udelená pečať suverenity.

–Komisia uznáva dôležitú úlohu miest pri plnení cieľov EÚ, riešení miestnych výziev a pri posilňovaní väzieb medzi mestami a vidiekom na podporu vyváženého regionálneho rozvoja a navrhuje posilniť Európsku urbánnu iniciatívu (EUI) zavedením možnosti prerozdelenia zdrojov z EFRR na EUI. Tieto sumy by podporovali opatrenia v prospech členských štátov, ktoré iniciujú prerozdelenie. Komisia takisto navrhuje zriadiť známku excelentnosti pre EUI, čím by sa umožnila podpora v rámci programov politiky súdržnosti pre projekty EUI, ktoré boli vybraté, ale nemohli získať financovanie z dôvodu nedostatočných zdrojov. Členské štáty by takisto mali možnosť prerozdeliť zdroje EFRR zo svojich programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu na Nástroj na medziregionálne inovačné investície, vďaka čomu by mali väčšiu flexibilitu pri využívaní zdrojov. Toto prerozdelenie sa uskutočňuje v rámci toho istého fondu, EFRR, a preto sa navrhuje nezapočítať ho do stropov stanovených v článku 26 nariadenia (EÚ) 2021/1060.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, mechanizmy monitorovania, hodnotenia a predkladania správ

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Konkurencieschopnosť a dekarbonizácia

·Ruší sa 20 % obmedzenie stanovené v prípade preprogramovania zdrojov na špecifické ciele platformy STEP.

·Umožňuje sa poskytovanie podpory z EFRR a Kohézneho fondu iným podnikom ako MSP, ak dodržiavajú pravidlá štátnej pomoci stanovené v článkoch 107 a 108 zmluvy, a to v prípade investícií, ktoré sa podieľajú na dôležitom projekte spoločného európskeho záujmu schválenom Komisiou podľa článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a oznámenia C(2021) 8481, alebo ak podniky uľahčujú prispôsobenie priemyslu v súvislosti s dekarbonizáciou výrobných procesov a výrobkov. Okrem toho sa rozširuje možnosť podpory veľkých podnikov na všetky regióny v kontexte špecifických cieľov platformy STEP v rámci cieľov politiky 1 a 2, pokiaľ to umožňujú pravidlá štátnej pomoci.

·Možnosť členských štátov previesť zdroje z EFRR alebo Kohézneho fondu do zložky Fondu InvestEU v zodpovednosti členského štátu na použitie v rámci nového finančného nástroja InvestEU, ako je uvedené v návrhu na zmenu nariadenia o Programe InvestEU [COM(2025) 84].

·V prípade dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, ktoré Komisia schválila podľa článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a oznámenia C(2021) 8481, je výberové konanie zjednodušené, keďže riadiace orgány môžu v súlade s pravidlami štátnej pomoci priamo poskytnúť podporu z EFRR na projekty, ktoré sa priamo podieľajú na takomto schválenom dôležitom projekte spoločného európskeho záujmu.

·Zabezpečenie toho, aby investície financované z kohéznych fondov zvyšovali odolnosť proti zmene klímy, pretože je to takisto dôležitá súčasť zabezpečenia konkurencieschopnosti.

Obrana a bezpečnosť

·Zavádza sa nový špecifický cieľ v rámci cieľa politiky 1 pre EFRR a v rámci cieľa politiky 3 pre EFRR a Kohézny fond na podporu investícií do obrannej spôsobilosti EÚ a rozsah podpory sa mení tak, aby sa umožnilo poskytovať podporu podnikom iným ako MSP v rámci týchto špecifických cieľov, a to v rozsahu, v akom to umožňujú pravidlá štátnej pomoci. Špecifickým cieľom v rámci cieľa politiky 3 sa podporí odolná obranná infraštruktúra alebo infraštruktúra s dvojakým použitím na posilnenie vojenskej mobility v Únii. Ďalej Komisia vyplatí popri ročnej zálohovej platbe na programy aj 30 % mimoriadnu jednorazovú zálohovú platbu na základe zdrojov pridelených na tieto špecifické ciele v rámci vyhradených priorít a maximálna miera spolufinancovania týchto priorít je stanovená na 100 %.

Cenovo dostupné bývanie (vrátane sociálneho bývania)

·Na podporu investícií do cenovo dostupného bývania vrátane sociálneho bývania a podpory súvisiacich reforiem sa zavádzajú tri nové špecifické ciele pre EFRR a jeden pre Kohézny fond. V rámci týchto špecifických cieľov Komisia vyplatí popri ročnej zálohovej platbe na programy aj mimoriadnu jednorazovú zálohovú platbu vo výške 30 % na základe zdrojov pridelených na vyhradené priority a maximálna miera spolufinancovania v prípade vyhradených priorít na podporu týchto cieľov je stanovená na 100 %. Zároveň je potrebné zabezpečiť, aby bolo bývanie odolné proti zmene klímy.

·Okrem toho sa mení rozsah pôsobnosti Fondu na spravodlivú transformáciu tak, aby umožňoval investície do cenovo dostupného bývania a podporu príslušných reforiem, ktoré sa majú uskutočniť aj na podporu vykonávania plánov spravodlivej transformácie územia.

Bezpečný prístup k vode, udržateľné vodné hospodárstvo a odolnosť v oblasti vody

·Zmena špecifického cieľa na „podporu bezpečného prístupu k vode, udržateľného vodného hospodárstva a odolnosti v oblasti vody“ odráža strategický význam odolného vodného hospodárstva pre EÚ. Na podporu zrýchlenia investícií v tejto oblasti Komisia vyplatí popri ročnej zálohovej platbe na programy aj 30 % mimoriadnu jednorazovú zálohovú platbu na základe zdrojov pridelených na vyhradené priority na podporu špecifického cieľa a maximálna miera spolufinancovania vyhradených priorít na podporu týchto cieľov je stanovená na 100 %.

Energetická transformácia

·V záujme zvýšenia energetickej bezpečnosti a urýchlenia transformácie v celej Únii, ako aj v záujme podpory čistej mobility by sa mal vytvoriť nový špecifický cieľ na podporu spojovacích vedení a súvisiacej prenosovej infraštruktúry a zavádzania nabíjacej infraštruktúry zo zdrojov EFRR a Kohézneho fondu.

Východné pohraničné regióny

·Vzhľadom na problémy východných pohraničných regiónov od obdobia ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine by sa na programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu – financované z EFRR alebo Kohézneho fondu a zahŕňajúce regióny úrovne NUTS 2, ktoré hraničia s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou – mala vzťahovať možnosť jednorazovej 9,5 % zálohovej platby a možnosť 100 % financovania z Únie, ak sa v rámci programov prerozdelí aspoň 15 % zdrojov na novozavedené špecifické ciele a STEP. Ak sa príslušný program vzťahuje na celé územie členského štátu, tieto možnosti finančnej flexibility by sa mali uplatňovať len vtedy, ak je program vzťahujúci sa na celé územie členského štátu jediným programom v členskom štáte, ktorý zahŕňa dotknuté regióny úrovne NUTS 2.

Veľkomestá

·Európska urbánna iniciatíva sa posilňuje tým, že sa umožňuje udeliť známku excelentnosti inovačným opatreniam, ktoré boli posúdené a spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu, ale nemohli byť financované z dôvodu rozpočtových obmedzení, a tým, že sa členským štátom umožňuje prideliť časť svojich počiatočných národných pridelených prostriedkov z EFRR na Európsku urbánnu iniciatívu. Toto prerozdelenie by sa nezapočítavalo do stropov stanovených v článku 26 nariadenia (EÚ) 2021/1060.

Ďalšia flexibilita pri vykonávaní

Tematické zameranie

·Požiadavky tematickej koncentrácie EFRR sa revidujú s cieľom zohľadniť zavedenie nových a zmenených špecifických cieľov a špecifických cieľov, ktoré boli zavedené v rámci nariadenia o platforme STEP. Požiadavky stanovené v článku 6 nariadenia (EÚ) 2021/1060 týkajúce sa investícií súvisiacich s klímou sa však budú uplatňovať aj naďalej.

Strednodobé preskúmanie

·Aby členské štáty mohli účinne využívať nové priority a možnosti flexibility, navrhuje sa, aby mohli opätovne predložiť svoj návrh na strednodobé preskúmanie do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti týchto regulačných zmien.

·S cieľom urýchliť vykonávanie EFRR a Kohézneho fondu by všetky programy, v rámci ktorých sa prerozdelí aspoň 15 % zdrojov na novozavedené špecifické ciele a STEP, dostali jednorazovú zálohovú platbu vo výške 4,5 % na základe svojho zmeneného rozpočtu na program (s výnimkou regiónov úrovne NUTS 2 hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou, na ktoré sa vzťahuje vyššia jednorazová zálohová platba vo výške 9,5 %). Dodatočná zálohová platba súvisiaca s uvedenými novými prioritnými oblasťami by sa poskytla dodatočne.

·Okrem toho sa dátum ukončenia oprávnenosti výdavkov predlžuje o jeden ďalší rok v prípade programov EFRR a Kohézneho fondu, pri ktorých sa aspoň 15 % finančného krytia presmeruje do nových prioritných oblastí.

·S cieľom zabezpečiť flexibilitu, pokiaľ ide o výpočet príspevku na opatrenia v oblasti klímy, by sa pri prekročení príspevku na opatrenia v oblasti klímy uvedeného v článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060 buď v prípade Kohézneho fondu, alebo EFRR mohla suma prekračujúca cieľovú hodnotu zohľadniť pri výpočte príspevku na opatrenia v oblasti klímy v prípade druhého fondu.

Ďalšie zmeny zamerané na zefektívnenie vykonávania zahŕňajú:

·možnosť členských štátov prerozdeliť zdroje z EFRR na Nástroj na medziregionálne inovačné investície,

·možnosť podporovať činnosti, ktoré prispievajú k realizácii reforiem,

·riadne odôvodnenú revíziu cieľových hodnôt ukazovateľov výstupov v rámci zmeny programu FST pri súbežnom zabezpečení toho, aby tieto revízie neovplyvnili prechod ku klimatickej neutralite a záväzky týkajúce sa postupného vyraďovania fosílnych palív.

2025/0084 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/1058 a (EÚ) 2021/1056, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na riešenie strategických výziev v rámci strednodobého preskúmania

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 175, 177, 178 a 322,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 2 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 3 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V posledných rokoch sa geopolitická dynamika vyznačuje hlbokou neistotou, ktorá si vyžaduje zásadné prehodnotenie strategickej autonómie, odolnosti a bezpečnosti Únie spolu s výzvami vyplývajúcimi zo zelenej, sociálnej a z technologickej transformácie. Tieto súbežné transformácie sú dôkazom toho, že je naliehavo potrebné odstrániť inovačnú priepasť, zrýchliť úsilie o dekarbonizáciu na posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti a znížiť vonkajšiu závislosť diverzifikáciou dodávateľských reťazcov, zväčšením objemu doma vyrábanej zelenej energie a investovaním do kritických odvetví.

(2)Politika súdržnosti ako hlavný investičný nástroj Únie v rámci viacročného finančného rámca zohráva pri podpore uvedených priorít kľúčovú úlohu. Poháňa cielené investície, ktoré prispievajú k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a zároveň rieši nové výzvy.

(3)V právnom rámci pre programy politiky súdržnosti sa stanovuje strednodobé preskúmanie v roku 2025, ktoré ponúka včasnú a jedinečnú príležitosť preorientovať programy na riešenie nových výziev a príležitostí, urýchliť ich vykonávanie a zvýšiť ich účinnosť, aby reagovali na staré aj nové priority Únie.

(4)Komisia v Kompase konkurencieschopnosti, Dohode o čistom priemysle a Akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu predstavila konkrétnu cestu pre Európu na opätovné dosiahnutie konkurencieschopnosti a zabezpečenie udržateľnej prosperity. Z EFRR a Kohézneho fondu sa už podporujú investície do cieľov v oblasti klímy, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1060. Členské štáty by však mali zintenzívniť úsilie, aby zabezpečili, že dekarbonizácia bude hnacou silou rastu európskeho priemyslu a prosperity Európanov, a to okrem iného zvýšením podpory čistých technológií a prechodu na čistú energiu, investovaním do projektov energetickej infraštruktúry, ktoré môžu zabezpečiť skutočnú energetickú úniu, ako aj podporou dekarbonizácie výrobných procesov a výrobkov.

(5)Vzhľadom na nevídanú geopolitickú nestabilitu a potrebu Únie zaručiť vlastnú obranu by sa mali urýchlene mobilizovať finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti na priamu podporu investícií do obranných spôsobilostí. Je preto potrebné vytvoriť nové špecifické ciele na účely podpory z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu zriadených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 4 s cieľom financovať priemyselné kapacity v sektore obrany a umožniť investície do odolnej obrannej infraštruktúry alebo infraštruktúry s dvojakým použitím, čím sa podporí vojenská mobilita, a to v súlade s rozsahom pôsobnosti uvedených fondov. Priemyselné kapacity na podporu obranných spôsobilostí by sa mali týkať technologického vývoja a výroby obranných výrobkov a iných výrobkov na obranné účely, ako sa vymedzuje v článku 2 [návrhu] nariadenia Rady [xxxx], ktorým sa zriaďuje Nástroj bezpečnostnej akcie pre Európu posilnením európskeho obranného priemyslu (SAFE), a to najmä tých, ktoré sú uvedené v článku 1 uvedeného nariadenia. Členské štáty sa vyzývajú, aby využili možnosť dobrovoľného prevodu zdrojov, ktoré im boli pridelené v rámci zdieľaného riadenia, do priamo riadených programov s obrannými a bezpečnostnými cieľmi, ako sa to predpokladá v súčasnom právnom rámci. V tejto súvislosti by sa prevodom zdrojov do balíka pre vojenskú mobilitu v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) zabezpečili koordinované intervencie pozdĺž koridorov vojenskej mobility, ktoré sú zdôraznené v bielej knihe o obrane.

(6)Okrem toho by sa mali ponúknuť ďalšie možnosti financovania v záujme rýchleho zabezpečenia likvidity na pokrytie najnaliehavejších potrieb, najmä na investície do posilnených obranných spôsobilostí. Predovšetkým je potrebné zabezpečiť dodatočnú jednorazovú zálohovú platbu vo výške 30 % súm programovaných v rámci vyhradených priorít pre obranu v rámci príslušných cieľov politiky EFRR a Kohézneho fondu a možnosť uplatniť mieru spolufinancovania Úniou až do výšky 100 %. 

(7)EFRR a Kohézny fond už môžu v rámci svojej pôsobnosti podporovať investície prispievajúce k cieľom Platformy strategických technológií pre Európu (STEP), ktorej cieľom je posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií. S cieľom ďalej stimulovať investície z EFRR a Kohézneho fondu do uvedených kritických oblastí by sa malo zrušiť obmedzenie celkového príspevku z EFRR a Kohézneho fondu na dané priority a mala by sa rozšíriť možnosť členských štátov získať vyššiu zálohovú platbu na súvisiace zmeny programu. Okrem toho by sa mali rozšíriť možnosti financovania produktívnych investícií prispievajúcich k cieľom platformy STEP do iných podnikov ako MSP na všetky regióny. Podobne by takéto investície mali byť možné aj v regiónoch, kde uľahčujú priemyselné prispôsobenie spojené s digitálnou transformáciou vrátane digitálnych kapacít v oblasti cloudu, umelej inteligencie a superpočítačov alebo s dekarbonizáciou a obehovosťou výrobných procesov a výrobkov, ako napríklad v automobilovom priemysle alebo v energeticky náročných odvetviach. Okrem toho by sa mala na všetky investície rozšíriť možnosť financovania produktívnych investícií prispievajúcich k cieľom platformy STEP do iných podnikov ako MSP z Fondu na spravodlivú transformáciu (FST) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 5 , a to bez potreby výsledku analýzy nedostatkov a bez ohľadu naň.

(8)V záujme zvýšenia energetickej bezpečnosti, urýchlenia energetickej transformácie a čistej mobility by sa investície v rámci platformy STEP a nástroja na budovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá mali doplniť vytvorením nového špecifického cieľa pre EFRR a Kohézny fond v rámci cieľa politiky 2 na podporu spojovacích vedení a súvisiacej prenosovej infraštruktúry a zavádzania nabíjacej infraštruktúry. V záujme urýchlenia investícií v týchto oblastiach by sa na priority vyhradené pre tento špecifický cieľ mala vzťahovať dodatočná jednorazová zálohová platba vo výške 30 % súm programovaných v rámci daných priorít a možnosť uplatniť mieru spolufinancovania Úniou až do výšky 100 %. Riadiace orgány by sa mali v prípade potreby usilovať o získanie maximálneho objemu súkromných finančných prostriedkov. Týmto zvýšeným investičným úsilím sa umožní energeticky náročným odvetviam prístup k stabilnejším a rozmanitejším zdrojom energie na menej roztrieštenom vnútornom trhu s energiou, čím sa podporí ich udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Okrem toho rozšírenie podpory z EFRR na projekty dekarbonizácie umožňuje energeticky náročným odvetviam uprednostniť inovácie s veľkým vplyvom, ktoré sú v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy.

(9)Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu sú výsledkom nástroja štátnej pomoci, v rámci ktorého sa vyžaduje celoeurópska spolupráca v oblasti inovačných technológií alebo celoeurópskych infraštruktúr. Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu sú projekty podporujúce a presadzujúce rozsiahle cezhraničné projekty, ktoré sa považujú za nevyhnutné z hľadiska hospodárskeho rastu, inovácií a konkurencieschopnosti Únie. S cieľom prispieť k urýchleniu navrhovania nových a realizácii existujúcich dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu by sa mala vo všetkých kategóriách regiónov umožniť podpora z EFRR na investície do projektov podieľajúcich sa na dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu, ktoré schválila Komisia podľa článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a oznámenia C(2021) 8481. Ďalej by sa na operácie, ktoré prispievajú k dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu schváleným Komisiou, mali vzťahovať zjednodušené výberové konania.

(10)Cenovo dostupné bývanie je ďalšou výzvou, ktorá sa dostala do popredia v dôsledku výrazného nárastu cien a nájomného v posledných rokoch. S cieľom motivovať členské štáty a regióny k zdvojnásobeniu investícií z EFRR a Kohézneho fondu v rámci ich príslušných oblastí pôsobnosti do výstavby a obnovy cenovo dostupného bytového fondu vrátane sociálneho bývania by sa mali vytvoriť nové špecifické ciele v rámci rôznych cieľov politiky, aby sa zabezpečila flexibilita pri programovaní intervencií v oblasti bývania v rámci vyhradených priorít. Takéto priority by mali zahŕňať možnosť uplatniť mieru spolufinancovania Úniou až do výšky 100 % a využiť dodatočnú jednorazovú zálohovú platbu vo výške 30 % programovaných súm s cieľom zmierniť zaťaženie verejných rozpočtov. Investície v rámci iniciatívy Nový európsky Bauhaus by napríklad mali uvedené nové možnosti naplno využiť. Na podporu v rámci týchto priorít môžu byť oprávnené aj náklady na dočasný prenájom náhradného bývania pre obyvateľov počas rekonštrukcie, ako aj náklady na reformy súvisiace s bývaním, ako sú prípravné práce na zlepšenie regulácie trhu s bývaním a povoľovanie na miestnej a mestskej úrovni. V tejto súvislosti je tiež vhodné objasniť podporu z FST.

(11)Voda má zásadnú úlohu ako zdroj z hľadiska bezpečnosti potravinových, energetických a hospodárskych systémov. Predstavuje aj kľúčový aspekt zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy. Vzhľadom na výzvy vyplývajúce z vplyvu zmeny klímy na vodné zdroje by sa mali podporovať ďalšie investície do odolnosti v oblasti vody. Je naliehavo potrebné zlepšiť vykonávanie právnych predpisov o ochrane vôd a morí a zvýšiť efektívnosť využívania vody, riešiť nedostatok vody a dosiahnuť pokrok smerom k Európe odolnej v oblasti vody. To si vyžaduje značné investície. Je preto vhodné zahrnúť odkaz na bezpečný prístup k vode, udržateľné vodné hospodárstvo a odolnosť v oblasti vody do nového špecifického cieľa v rámci cieľa politiky 2, aby sa umožnilo proaktívne riadenie založené na rizikách a lepšia pripravenosť. Na vyhradené priority stanovené pre uvedený špecifický cieľ by sa takisto mala vzťahovať dodatočná jednorazová zálohová platba vo výške 30 % programovaných súm a možnosť miery spolufinancovania až do výšky 100 % s cieľom stimulovať rozhodujúce investície v tejto oblasti.

(12)A napokon, v záujme zvýšenia účinnosti investícií je dôležité umožniť úhradu nákladov súvisiacich s realizáciou reforiem, a to aj v prípade, že tieto náklady nie sú priamo spojené s realizáciou investícií.

(13)S cieľom umožniť členským štátom vykonať zmysluplné preprogramovanie v rámci strednodobého preskúmania a zamerať zdroje na uvedené nové strategické priority Únie by sa mali zrušiť dodatočné obmedzenia. Pokiaľ ide o požiadavky tematickej koncentrácie, je vhodné umožniť členským štátom započítať sumy programované na nové strategické priority vrátane tých, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP, do súm potrebných na zabezpečenie súladu s požiadavkami tematickej koncentrácie. To by malo byť sprevádzané určitou flexibilitou, pokiaľ ide o výpočet príslušného príspevku na opatrenia v oblasti klímy v prípade EFRR a Kohézneho fondu, ako sa stanovuje v článku 6 nariadenia (EÚ) 2021/1060, pričom by sa mali dodržiavať celkové požiadavky uvedeného článku. Okrem toho je v záujme urýchlenia dekarbonizácie priemyslu, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klímy, potrebné zabezpečiť možnosť financovať prostredníctvom EFRR investície zamerané na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov aj z činností uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 6 , a to za predpokladu, že im bola udelená známka excelentnosti. Podobne, pokiaľ ide o FST, podmienky financovania takýchto investícií by sa mali zjednodušiť. Okrem toho, aby sa zabezpečila jednotnosť podpory medzi financovaním poskytovaným v rámci priameho aj zdieľaného riadenia, na operácie, ktoré už boli posúdené v rámci priamo riadených programov a ktorým bola udelená „pečať suverenity“ v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/795 vo výzve na predkladanie návrhov podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/856, by sa nemalo vzťahovať vylúčenie fosílnych palív. Členské štáty by takisto mali mať možnosť prispievať zdrojmi z EFRR a Kohézneho fondu do zložky Fondu InvestEU v zodpovednosti členského štátu 7 , aby ich mohli použiť prostredníctvom finančného nástroja InvestEU stanoveného v [článku 10a nariadenia (EÚ) 2021/523]. A napokon, aby sa umožnilo komplexné preprogramovanie smerom k novým strategickým prioritám v rámci strednodobého preskúmania, členské štáty by mali využiť dodatočný čas na doplnenie posúdenia výsledkov strednodobého preskúmania a predloženie súvisiacich zmien programu. To by sa malo vzťahovať aj na zdroje FST, ak sú zahrnuté do programu spolu so zdrojmi EFRR alebo Kohézneho fondu.

(14)S cieľom vo všeobecnosti urýchliť realizáciu programov politiky súdržnosti a zabezpečiť potrebnú likviditu na realizáciu kľúčových investícií by sa mala vyplatiť dodatočná jednorazová zálohová platba v prípade EFRR a Kohézneho fondu na programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, ako aj v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg), ak sa preprogramovanie týka podstatnej časti celkového programu. Percentuálny podiel zálohovej platby by sa mal ďalej zvýšiť v prípade určitých programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, ktoré sa vzťahujú na jeden alebo viacero z regiónov úrovne NUTS2 hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou, a to vzhľadom na nepriaznivý vplyv ruskej útočnej vojny proti Ukrajine na dané regióny. S cieľom motivovať k preprogramovaniu na kľúčové priority v rámci strednodobého preskúmania by dodatočná zálohová platba mala byť k dispozícii len vtedy, ak sa v danej súvislosti dosiahne určitá hranica pre prerozdelenie finančných zdrojov na konkrétne kľúčové priority.

(15)Okrem toho, aby sa zohľadnil čas potrebný na presmerovanie investícií v rámci strednodobého preskúmania a umožnilo sa čo najlepšie využitie dostupných zdrojov, mali by sa v rámci strednodobého preskúmania upraviť lehoty na oprávnenosť výdavkov, ako aj pravidlá zrušenia viazanosti v prípade programov, v rámci ktorých sa vykonáva prerozdelenie zdrojov na strategické priority. Takisto by sa malo umožniť uplatnenie maximálnej miery spolufinancovania až do výšky 100 % v prípade priorít programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, ktoré sa vzťahujú na jeden alebo viacero z regiónov úrovne NUTS2 hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou, a to vzhľadom na nepriaznivý vplyv ruskej útočnej vojny proti Ukrajine na dané regióny.

(16)Strednodobé preskúmanie by sa malo využiť aj na posilnenie kľúčovej úlohy miest pri plnení mnohých cieľov Únie tým, že sa členským štátom poskytne možnosť prerozdeliť finančné zdroje z EFRR na posilnenie Európskej urbánnej iniciatívy uvedenej v článku 12 nariadenia (EÚ) 2021/1058. Okrem toho, aby sa uľahčilo zavádzanie kľúčových inovačných opatrení identifikovaných v rámci Európskej urbánnej iniciatívy, na tieto opatrenia by sa malo vzťahovať zjednodušené výberové konanie na podporu v rámci programov politiky súdržnosti. Členské štáty by takisto mali mať možnosť prerozdeliť zdroje EFRR zo svojich programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu na Nástroj na medziregionálne inovačné investície uvedený v článku 13 nariadenia (EÚ) 2021/1058, čím by získali väčšiu flexibilitu pri využívaní zdrojov.

(17)V záujme zjednodušenia realizácie a urýchlenia investícií je vhodné vykonať ďalšie cielené zmeny regulačného rámca upravujúceho využívanie FST. Na FST by sa mala rozšíriť najmä možnosť zjednodušeného výberového konania v prípade operácií, ktorým bola udelená známka excelentnosti. Okrem toho by sa mali zrušiť obmedzenia týkajúce sa revízie cieľových hodnôt, aby sa zabezpečila potrebná flexibilita v rámci meniacich sa okolností vykonávania.

(18)Keďže cieľ tohto nariadenia, ktorým je presmerovať investície do kritických priorít v rámci strednodobého preskúmania a zjednodušiť a urýchliť plnenie politiky zmenou nariadení (EÚ) 2021/1058 a (EÚ) 2021/1056, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(19)Nariadenia (EÚ) 2021/1058 a (EÚ) 2021/1056 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(20)Vzhľadom na naliehavú potrebu umožniť kľúčové investície, a to najmä do obranných spôsobilostí, v kontexte neodkladných geopolitických výziev by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) 2021/1058 sa mení takto:

1.Článok 3 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i) V písmene a) sa dopĺňa tento bod vii):

„vii) posilnenia priemyselných kapacít s cieľom podporiť dvojaké použitie, ako aj obranné spôsobilosti.“;

ii) V písmene b) sa bod v) nahrádza takto:

„v) podpory bezpečného prístupu k vode, udržateľného vodného hospodárstva a odolnosti v oblasti vody;“;

iii) Dopĺňajú sa tieto body xi) a xii):

„xi) podpory prístupu k cenovo dostupnému bývaniu a súvisiacich reforiem;

xii) podpory spojovacích vedení a súvisiacej prenosovej infraštruktúry a zavádzania nabíjacej infraštruktúry.“;

iv) V písmene c) sa dopĺňa tento bod iii):

„iii) rozvoja odolnej obrannej infraštruktúry alebo infraštruktúry s dvojakým použitím na podporu vojenskej mobility v Únii.“;

v) V písmene d) sa dopĺňa tento bod vii):

„vii) podpory prístupu k cenovo dostupnému bývaniu a súvisiacich reforiem.“;

vi) V písmene e) prvom pododseku sa dopĺňa tento bod iii):

„iii) podpory integrovaného územného rozvoja na základe prístupu k cenovo dostupnému bývaniu a rozvoja súvisiacich reforiem na všetkých typoch území.“;

vii) V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Operácie podporované v rámci špecifického cieľa stanoveného v písmene c) bode iii) sa v prípade potreby zameriavajú predovšetkým na jeden alebo viaceré zo štyroch prioritných koridorov vojenskej mobility EÚ, ktoré členské štáty určili v prílohe II k vojenským požiadavkám na vojenskú mobilitu v rámci EÚ aj mimo nej, ktoré prijala Rada [18. marca 2025 pod číslom ST 6728/25 ADD1]. Podporované operácie, ktoré sú súčasťou uvedených koridorov, musia spĺňať požiadavky na infraštruktúru stanovené vo vykonávacích aktoch na základe článku 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1153.“;

b)V odseku 1a sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

„Zdroje v rámci špecifického cieľa uvedeného v odseku 1 písm. a) bode vi) a písm. b) bode ix) sa programujú v rámci vyhradených priorít zodpovedajúcich s príslušným cieľom politiky.

Komisia vyplatí na uvedené priority 30 % na ne pridelených prostriedkov, ako sa stanovuje v rozhodnutí o schválení zmeny programu, ako mimoriadnu jednorazovú zálohovú platbu nad rámec ročných zálohových platieb na program stanovených v článku 90 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060 alebo v článku 51 ods. 2, 3 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059*. Uvedená mimoriadna zálohová platba sa vyplatí za predpokladu, že zmena programu sa Komisii predloží do 31. decembra 2025. Vyplatí sa do 60 dní od prijatia rozhodnutia Komisie o schválení zmeny programu.

_______

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 94, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1059/oj).“;

c)Vkladá sa tento odsek 1c:

„1c. Zdroje v rámci špecifických cieľov uvedených v odseku 1 písm. a) bode vii), písm. b) bodoch v), xi), xii), písm. c) bode iii), písm. d) bode vii) a písm. e) bode iii) sa programujú v rámci vyhradených priorít zodpovedajúcich príslušnému cieľu politiky.

Komisia vyplatí na uvedené priority 30 % pridelených prostriedkov, ako sa stanovuje v rozhodnutí o schválení zmeny programu, ako mimoriadnu jednorazovú zálohovú platbu nad rámec ročných zálohových platieb na program, ako sa stanovuje v článku 90 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060. Uvedená mimoriadna zálohová platba sa vyplatí za predpokladu, že zmena programu sa Komisii predloží do 31. decembra 2025. Vyplatí sa do 60 dní od prijatia rozhodnutia Komisie o schválení zmeny programu.

V súlade s článkom 90 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa suma vyplatená ako mimoriadna zálohová platba zúčtuje z účtov Komisie najneskôr s posledným účtovným rokom.

V súlade s článkom 90 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa všetky úroky z mimoriadnej zálohovej platby použijú na dotknutý program rovnakým spôsobom ako EFRR a zahrnú sa do účtov za posledný účtovný rok.

V súlade s článkom 97 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa mimoriadna zálohová platba nepozastaví.

V súlade s článkom 105 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060 zahŕňajú zálohové platby, ktoré sa majú zohľadniť na účely výpočtu súm, ktorých viazanosť sa má zrušiť, aj vyplatenú mimoriadnu zálohovú platbu.

Odchylne od článku 112 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa maximálna miera spolufinancovania pre vyhradené priority stanovené na podporu špecifických cieľov uvedených v odseku 1 písm. a) bode vii), písm. b) bodoch v), xi) a xii), písm. c) bode iii), písm. d) bode vii) a písm. e) bode iii) tohto článku stanovuje na 100 %.“;

d)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Kohézny fond podporuje CP 2 a 3 vrátane špecifických cieľov stanovených v odseku 1 písm. b) bodoch x), xi) a xii) a písm. c) bode iii) tohto článku, pokiaľ je táto podpora v súlade s rozsahom podpory stanoveným v článkoch 6 a 7.“;

e)V odseku 4 prvom pododseku sa dopĺňa toto písmeno d):

„d) prispievajú k realizácii reforiem.“

2.V článku 4 sa odsek 10 nahrádza takto:

„10. Požiadavky tematickej koncentrácie stanovené v odseku 6 tohto článku sa dodržiavajú počas celého programového obdobia, a to aj vtedy, keď sú pridelené prostriedky z EFRR prevedené medzi prioritami programu alebo medzi programami, a pri strednodobom preskúmaní v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2021/1060. Ak členský štát predloží žiadosť o zmenu programu v súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) 2021/1060, sumy programované na špecifické ciele uvedené v odseku 1 písm. a) bode vi) a písm. b) bode ix) tohto článku, ako aj na špecifické ciele uvedené v odseku 1 písm. a) bode vii), písm. b) bodoch v), xi) a xii), písm. c) bode iii), písm. d) bode vii) a písm. e) bode iii) tohto článku sa môžu buď započítať do súm požadovaných pre CP 1 či CP 2, alebo sa medzi ne môžu rozdeliť.“

3.Článok 5 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa mení takto:

i)Prvý pododsek sa mení takto:

1.    Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e) ak prispievajú k špecifickým cieľom v rámci CP 1 stanoveným v článku 3 ods. 1 písm. a) bodoch vi) a vii) tohto nariadenia alebo k špecifickému cieľu v rámci CP 2 stanovenému v článku 3 ods. 1 písm. b) bode ix) tohto nariadenia;“;

2.    Dopĺňa sa toto písmeno f):

„f) ak prispievajú k dôležitému projektu spoločného európskeho záujmu schválenému Komisiou podľa článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a oznámenia C(2021) 8481, pričom sa zachováva zameranie na MSP;“;

3.    Dopĺňa sa toto písmeno g):

„g) ak uľahčujú prispôsobenie priemyslu v súvislosti s dekarbonizáciou výrobných procesov a výrobkov.“;

ii)Vypúšťa sa druhý pododsek;

b)Dopĺňajú sa tieto odseky 10 a 11:

„10. Popri možnostiach stanovených v článku 14 nariadenia (EÚ) 2021/1060 môžu členské štáty so súhlasom dotknutých riadiacich orgánov prideliť zdroje z EFRR a Kohézneho fondu do zložky Fondu InvestEU v zodpovednosti členského štátu, aby ich mohli použiť prostredníctvom finančného nástroja InvestEU, ktorý sa má stanoviť v [článku 10a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523]*. Tieto príspevky podliehajú postupom stanoveným v článku 14 nariadenia (EÚ) 2021/1060 a započítavajú sa do stropov stanovených v uvedenom článku. Zdroje získané zo súm, ktorými sa prispelo do finančného nástroja InvestEU v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2021/1060, alebo pripísateľné týmto sumám sa sprístupnia členskému štátu v súlade s dohodou o príspevku a použijú sa na podporu v rámci toho istého cieľa alebo cieľov vo forme finančných nástrojov alebo rozpočtových záruk.

11. Popri možnostiach stanovených v článku 73 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2021/1060 môže riadiaci orgán v prípade projektov, ktoré sa priamo podieľajú na dôležitom projekte spoločného európskeho záujmu schválenom Komisiou podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a oznámenia C(2021) 8481, rozhodnúť o priamom poskytnutí podpory z EFRR, a to za predpokladu, že tieto operácie spĺňajú požiadavky stanovené v článku 73 ods. 2 písm. a), b) a g) nariadenia (EÚ) 2021/1060.

______

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30), ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/523/oj).“

4.V článku 7 sa odsek 1 mení takto:

a)Písmeno b) sa mení takto:

„b) investície na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES okrem tých, ktorým bola udelená známka excelentnosti, ako je vymedzená v článku 2 bode 45 nariadenia (EÚ) 2021/1060;“;

b)V písmene h) sa dopĺňa tento bod iv):

„iv) investície do operácií, ktorým bola udelená pečať suverenity podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/795 vo výzve na predkladanie návrhov podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/856.“

5.Vkladá sa tento článok 7a:

„Článok 7a
Osobitné ustanovenia týkajúce sa strednodobého preskúmania a súvisiacich možností flexibility

1. V roku 2026 Komisia vyplatí 4,5 % celkovej podpory z EFRR a Kohézneho fondu, ako sa stanovuje v rozhodnutí o schválení zmeny programu, ako dodatočnú jednorazovú zálohovú platbu. Tento percentuálny podiel jednorazovej zálohovej platby sa zvýši na 9,5 % v prípade programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, ktoré sa vzťahujú na jeden alebo viacero z regiónov úrovne NUTS 2 hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou, a to za predpokladu, že program sa nevzťahuje na celé územie členského štátu. Ak sú v členskom štáte regióny úrovne NUTS 2 hraničiace s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou zahrnuté výlučne do programov týkajúcich sa celého územia daného členského štátu, na uvedené programy sa vzťahuje zvýšená zálohová platba stanovená v tomto odseku.

Dodatočná zálohová platba uvedená v prvom pododseku tohto odseku sa uplatňuje len v prípade, že sa v rámci strednodobého preskúmania schválilo prerozdelenie najmenej 15 % finančných zdrojov programu na jednu alebo viacero z vyhradených priorít stanovených pre špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bodoch vi) a vii), písm. b) bodoch v), ix), xi) a xii), písm. c) bode iii), písm. d) bode vii) a písm. e) bode iii) tohto nariadenia, a to za predpokladu, že zmena programu sa predloží do 31. decembra 2025.

Zálohová platba splatná členskému štátu, ktorá vyplýva zo zmien programu na základe prerozdelenia zdrojov na priority uvedené v druhom pododseku, sa na účely výpočtu súm, ktorých viazanosť sa má zrušiť v súlade s článkom 105 nariadenia (EÚ) 2021/1060, započíta ako platba uskutočnená v roku 2025, ak bola žiadosť o zmenu programu predložená v roku 2025.

2. Odchylne od článku 63 ods. 2 a článku 105 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060 je lehotou na oprávnenosť výdavkov, refundáciu nákladov, ako aj na zrušenie viazanosti 31. december 2030. Uvedená odchýlka platí len v prípade, že sa v rámci strednodobého preskúmania schválili zmeny programov, na základe ktorých sa prerozdelí najmenej 15 % finančných zdrojov programu na jednu alebo viacero z vyhradených priorít stanovených pre špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bodoch vi) a vii), písm. b) bodoch v), ix), xi) a xii), písm. c) bode iii), písm. d) bode vii) a písm. e) bode iii) tohto nariadenia.

3. Členské štáty môžu v žiadostiach o zmeny programu v súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) 2021/1060 požiadať o prerozdelenie zdrojov EFRR programovaných v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu na Európsku urbánnu iniciatívu uvedenú v článku 12 tohto nariadenia a na Nástroj na medziregionálne inovačné investície uvedený v článku 13 tohto nariadenia. Prerozdelené zdroje sa použijú v prospech dotknutého členského štátu. Takéto prerozdelenie nepredstavuje prevod v zmysle článku 26 nariadenia (EÚ) 2021/1060.

4. Odchylne od článku 112 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sú maximálne miery spolufinancovania pre priority v programoch v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu týkajúcich sa jedného alebo viacerých z regiónov úrovne NUTS 2 hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou na úrovni 100 %. Vyššia miera spolufinancovania sa neuplatňuje na programy týkajúce sa celého územia dotknutého členského štátu, pokiaľ uvedené regióny nie sú zahrnuté len do programov týkajúcich sa celého územia daného členského štátu. Odchýlka sa uplatňuje len v prípade, že sa v rámci strednodobého preskúmania schválilo prerozdelenie najmenej 15 % finančných zdrojov programu na jednu alebo viacero z vyhradených priorít stanovených pre špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bodoch vi) a vii), písm. b) bodoch v), ix), xi) a xii), písm. c) bode iii), písm. d) bode vii) a písm. e) bode iii) tohto nariadenia, a to za predpokladu, že zmena programu sa predloží do 31. decembra 2025.

5. Popri posúdení každého programu na základe výsledku strednodobého preskúmania, ktoré sa má predložiť v súlade s článkom 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060, môžu členské štáty do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) XXXX/XXXX [toto nariadenie] opätovne predložiť doplňujúce posúdenie, ako aj súvisiace žiadosti o zmeny programu, pričom sa zohľadnia špecifické ciele zavedené v nariadení (EÚ) XXXX/XXXX [toto nariadenie]. Uplatňujú sa lehoty stanovené v článku 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1060.

6. Ak by príspevok z Kohézneho fondu na opatrenia v oblasti klímy uvedený v článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060 presiahol cieľovú hodnotu 37 % celkových naň pridelených prostriedkov, suma presahujúca danú cieľovú hodnotu sa môže zohľadniť pri výpočte príspevku z EFRR na opatrenia v oblasti klímy na účely dosiahnutia cieľovej hodnoty 30 % celkových pridelených prostriedkov. Sumy presahujúce cieľovú hodnotu príspevku z EFRR na opatrenia v oblasti klímy vo výške 30 % celkových naň pridelených prostriedkov možno zohľadniť pri výpočte príspevku z Kohézneho fondu na opatrenia v oblasti klímy.“

6.V článku 12 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4. Inovačným opatreniam, ktoré boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci Európskej urbánnej iniciatívy a ktoré spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu uvedenej výzvy a nemôžu byť financované v rámci uvedenej výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení, môže Komisia udeliť známku excelentnosti.

Na účely známky excelentnosti sa Európska urbánna iniciatíva považuje za iný zdroj Únie odlišný od programov vykonávaných a vypracúvaných v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) 2021/1060.“

7.V prílohe I sa tabuľka 1 mení takto:

a)V rámci cieľa politiky 1 sa dopĺňa tento riadok:

b)V rámci cieľa politiky 2 sa riadok pre špecifický cieľ v) nahrádza takto:

c)V rámci cieľa politiky 2 sa dopĺňajú tieto riadky:

d)V rámci cieľa politiky 3 sa dopĺňa tento riadok:

e)V rámci cieľa politiky 4 sa dopĺňa tento riadok:

f)V rámci cieľa politiky 5 sa dopĺňa tento riadok:

Článok 2

Nariadenie (EÚ) 2021/1056 sa mení takto:

1.Článok 8 ods. 2 sa mení takto:

a)V prvom pododseku sa dopĺňa toto písmeno p):

„p) podpora prístupu k cenovo dostupnému bývaniu a súvisiacich reforiem.“;

b)Štvrtý pododsek sa nahrádza takto:

„Z FST možno podporovať aj produktívne investície do iných podnikov ako MSP, pričom sa naďalej kladie dôraz na MSP, a to bez ohľadu na to, či bola vykonaná analýza nedostatkov v súlade s článkom 11 ods. 2 písm. h) tohto nariadenia, a bez ohľadu na jej výsledok. Takéto investície sú oprávnené len v prípade, že nevedú k premiestneniu, ako je vymedzené v článku 2 bode 27 nariadenia (EÚ) 2021/1060. Na poskytnutie takejto podpory sa nevyžaduje revízia plánu spravodlivej transformácie územia, ak by daná revízia výhradne súvisela s analýzou nedostatkov. Pri výberovom konaní sa zohľadní učňovská príprava a pracovné miesta, vzdelávanie alebo odborná príprava na nové zručnosti.“;

c)Dopĺňa sa tento pododsek:

„V prípade operácií, ktorým bola udelená známka excelentnosti v zmysle článku 2 bodu 45 nariadenia (EÚ) 2021/1060, a v prípade projektov, ktoré sa priamo podieľajú na dôležitom projekte spoločného európskeho záujmu schválenom Komisiou podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a oznámenia C(2021) 848, môže riadiaci orgán rozhodnúť o priamom poskytnutí podpory z FST, a to za predpokladu, že tieto operácie prispievajú k špecifickému cieľu stanovenému v článku 2 tohto nariadenia a prispievajú k realizácii plánov spravodlivej transformácie územia.“

2.V článku 9 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d) investície súvisiace s výrobou, spracovaním, prepravou, distribúciou, skladovaním alebo spaľovaním fosílnych palív s výnimkou investícií do operácií, ktorým bola udelená pečať suverenity podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/795 v rámci výzvy na predkladanie návrhov podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/856.“

3.V článku 10 sa dopĺňa tento odsek:

„4. Ak sú zdroje FST programované ako priority v rámci programu, ktorý zahŕňa aj zdroje EFRR alebo Kohézneho fondu, popri posúdení každého programu na základe výsledku strednodobého preskúmania, ktoré sa má predložiť v súlade s článkom 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060, môžu členské štáty do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) XXXX/XXXX [toto nariadenie] opätovne predložiť doplňujúce posúdenie, ako aj súvisiace žiadosti o zmeny programu, pričom zohľadnia špecifické ciele zavedené v nariadení (EÚ) XXXX/XXXX [toto nariadenie]. Uplatňujú sa lehoty stanovené v článku 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1060.

Ak sa na takýto program vzťahuje predĺžená lehota na oprávnenosť výdavkov, refundáciu nákladov, ako aj na zrušenie viazanosti v súlade s článkom 7a nariadenia (EÚ) 2021/1058, takéto predĺženie sa vzťahuje aj na zdroje FST.“

4.V článku 11 ods. 2 sa písmeno i) nahrádza takto:

„i) ak sa má podpora poskytnúť na investície zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES, zoznam operácií, ktoré sa majú podporiť, a odôvodnenie, že prispievajú k transformácii na klimaticky neutrálne hospodárstvo a vedú k zníženiu emisií skleníkových plynov pod úroveň príslušných referenčných hodnôt stanovených na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa smernice 2003/87/ES, a to za predpokladu, že tieto operácie sú potrebné na ochranu značného počtu pracovných miest;“.

5.V článku 12 ods. 2 sa vypúšťa tretia veta.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť [dňom] nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3

1.1.Názov návrhu/iniciatívy3

1.2.Príslušné oblasti politiky3

1.3.Ciele3

1.3.1.Všeobecné ciele3

1.3.2.Špecifické ciele3

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ8

2.2.Systémy riadenia a kontroly8

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24

3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov25

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26

3.2.5.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28

3.2.7.Príspevky od tretích strán28

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29

4.Digitálne rozmery29

4.1.Požiadavky digitálneho významu30

4.2.Údaje30

4.3.Digitálne riešenia31

4.4.Posúdenie interoperability31

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky 

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

1.3.2.Špecifické ciele

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka: 

 novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 8  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

☑ obmedzené trvanie

–☑    finančný vplyv na platobné rozpočtové prostriedky od roku 2026 do roku 2029 Žiadny vplyv na viazané rozpočtové prostriedky.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 9  

☑ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ 

Zásady monitorovania a predkladania správ stanovené v nariadení (EÚ) 2021/1060 sa naďalej uplatňujú v plnom rozsahu:

monitorovací výbor programu: minimálne raz ročne,

ročné preskúmanie výkonnosti medzi členským štátom a Komisiou,

prenos údajov na program: päťkrát za rok,

výročná kontrolná (audítorská) správa.

Záverečnú správu o výkonnosti každého programu je potrebné predložiť do 15. februára 2031.

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí) 

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Na základe odhadovaného využitia návrhu predstavujú dodatočné zálohové platby, ktoré sa majú vyplatiť v roku 2026, celkovo sumu [16,1 miliardy] EUR. Zároveň sa pri zohľadnení prognóz platieb a posunov vo vykonávaní odhaduje čistý vplyv na rozpočet na [3,6] miliardy EUR, ktoré budú zahrnuté do návrhu rozpočtu na rok 2026. Vplyv na rozpočet je počas trvania VFR rozpočtovo neutrálny.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov 

–☑ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času 17

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov

Zamestnanci potrební na vykonávanie návrhu (v ekvivalentoch plného pracovného času):

Opis úloh, ktoré majú vykonávať:

3.2.5.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami

Povinné: v nasledujúcej tabuľke by mal byť uvedený najlepší odhad investícií súvisiacich s digitálnymi technológiami, ktoré sú súčasťou návrhu/iniciatívy.

Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na účely vykonávania návrhu/iniciatívy, by sa v určenom riadku mali uviesť rozpočtové prostriedky okruhu 7.

Rozpočtové prostriedky okruhov 1 – 6 by sa mali uvádzať ako „Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT“. Tieto výdavky sa týkajú operačného rozpočtu, ktorý sa má použiť na opätovné použitie/nákup/vývoj IT platforiem/nástrojov priamo spojených s vykonávaním iniciatívy a investíciami, ktoré s nimi súvisia (napr. licencie, štúdie, uchovávanie údajov atď.). Informácie uvedené v tejto tabuľke by mali byť v súlade s podrobnými údajmi uvedenými v oddiele 4 „Digitálne rozmery“.

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom 

Návrh/iniciatíva:

–☑môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR)

3.2.7.Príspevky od tretích strán 

Návrh/iniciatíva:

–    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy 

–    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

–    uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

4.Digitálne rozmery

4.2.Údaje

4.3.Digitálne riešenia

4.4.Posúdenie interoperability

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania

(1)     Oznámenie o kritériách pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom (Ú. v. EÚ C 528, 30.12.2021, s. 10).

(2)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(3)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(4)    Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60.

(5)    Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1.

(6)    Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2003/87/oj).

(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30), ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/523/oj).

(8)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(9)    Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia: https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/implementation-methods.aspx .

(10)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(11)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(12)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(13)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(14)    Potrebné rozpočtové prostriedky by sa mali stanoviť na základe údajov o ročných priemerných nákladoch, ktoré sú k dispozícii na príslušných webových stránkach BUDGpedia.

(15)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(16)    Ako je uvedené v bode 1.3.2. „Špecifické ciele…“.

(17)    Pod tabuľkou spresnite, koľko ekvivalentov plného pracovného času v rámci uvedeného počtu je už pridelených na riadenie akcie a/alebo môže byť prerozdelených v rámci vášho GR a aké sú vaše čisté potreby.

(18)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.