EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu5. 4. 2022

COM(2022) 150 final

2022/0099(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 517/2014

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2022) 156 final} - {SWD(2022) 95 final} - {SWD(2022) 96 final} - {SWD(2022) 97 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

V Európskej zelenej dohode sa vytýčila nová stratégia rastu pre EÚ, ktorej cieľom je transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje. Opätovne sa v nej potvrdila ambícia Komisie zvýšiť svoje ciele v oblasti klímy a do roku 2050 urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Okrem toho je jej cieľom chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. V reakcii na naliehavosť opatrení v oblasti klímy EÚ zintenzívnila svoje klimatické ambície prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2021/1119 (európsky právny predpis v oblasti klímy) 1 , ktoré bolo prijaté v roku 2021. V právnom predpise v oblasti klímy sa zavádza záväzný cieľ zníženia čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a cieľ klimatickej neutrality EÚ najneskôr do roku 2050. EÚ takisto rozšírila svoj počiatočný vnútroštátne stanovený príspevok podľa Parížskej dohody o zmene klímy zo zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 40 % na zníženie čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 %. Dosiahnutie týchto cieľov a možnosť udržania nárastu globálnej priemernej teploty do 1,5 °C si vyžadujú posilnenie všetkých nástrojov relevantných z hľadiska dekarbonizácie hospodárstva EÚ. Nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch predstavuje kľúčový nástroj, pokiaľ ide o emisie fluórovaných skleníkových plynov.

Fluórované skleníkové plyny sú syntetické chemické látky, ktoré sú veľmi silnými skleníkovými plynmi, často až niekoľko tisícnásobne silnejšími ako oxid uhličitý (CO2). Spoločne s oxidom uhličitým, metánom a oxidom dusným patria do skupiny emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje Parížska dohoda o zmene klímy. V súčasnosti tvoria emisie fluórovaných skleníkových plynov 2,5 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ, od roku 1990 do roku 2014 sa však ich objem zdvojnásobil, pričom objem ostatných emisií skleníkových plynov sa znížil. Je to tak preto, lebo fluórované skleníkové plyny v minulosti zvyčajne nahrádzali látky poškodzujúce ozónovú vrstvu v oblastiach, v ktorých bolo v EÚ v záujme ochrany stratosférickej ozónovej vrstvy zakázané používať tieto látky, ako sa vyžaduje podľa Montrealského protokolu z roku 1987 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (ďalej len „protokol“).

Nariadenie (EÚ) č. 517/2014 o fluórovaných skleníkových plynoch 2 (ďalej len „nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch“) bolo prijaté s cieľom zvrátiť nárast emisií fluórovaných skleníkových plynov. Fluórované uhľovodíky (HFC) tvoria najvýznamnejšiu skupinu fluórovaných skleníkových plynov, pokiaľ ide o emisie, ktoré majú vplyv na klímu, pričom hlavnou novinkou nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch bolo zavedenie „postupného ukončovania výroby a spotreby HFC v EÚ“, konkrétne systému kvót na vykonávanie plánu postupného znižovania objemu HFC, ktorý môžu dovozcovia a výrobcovia každoročne uvádzať na trh.

Politika EÚ v oblasti fluórovaných skleníkových plynov sa musí vnímať v súvislosti s nedávnou osobitnou správou IPCC 3 . Cesty k obmedzeniu globálneho otepľovania na 1,5 °C si vyžadujú globálne zníženie emisií fluórovaných skleníkových plynov až o 90 % do roku 2050 v porovnaní s rokom 2015.

V záujme zvrátenia stúpajúcich emisií HFC a ich vplyvu na klímu sa zmluvné strany protokolu aj napriek tomu, že HFC nepoškodzujú ozónovú vrstvu, v roku 2016 v Kigalskom dodatku rozhodli uskutočniť globálne postupné ukončovanie výroby a spotreby HFC, na základe ktorého sa v priebehu najbližších 30 rokov zníži výroba a spotreba HFC na globálnej úrovni o viac ako 80 %. Znamená to, že každá zmluvná strana musí plniť plán znižovania spotreby a výroby HFC, udeľovať povolenia na dovoz/vývoz HFC a nahlasovať HFC. Vedci odhadujú, že samotným Kigalským dodatkom sa do konca storočia zabezpečí ďalšie zmiernenie otepľovania až o 0,4 °C.

Zo záverov hodnotenia vypracovaného Komisiou 4 vyplynulo, že nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch počnúc rokom 2015 vedie k zvráteniu vývoja emisií fluórovaných skleníkových plynov a k medziročnému poklesu týchto emisií. Okrem toho sa ponuka HFC na trhu EÚ od roku 2015 do roku 2019 znížila o 37 % v metrických tonách a o 47 % v tonách ekvivalentu CO2. V mnohých druhoch zariadení, v ktorých sa tradične používali fluórované skleníkové plyny, jednoznačne došlo k prechodu na používanie alternatív s nižším potenciálom globálneho otepľovania (ďalej len „GWP“) vrátane prirodzených alternatív (napr. CO2, amoniak, uhľovodíky, voda). Úspory emisií plánované do roku 2030 sa však nedosiahnu v plnej miere, pričom stále existuje nevyužitý potenciál na dosiahnutie vyšších úspor emisií. Ďalej platí, že hoci bolo nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch prijaté pred Kigalským dodatkom a hoci bolo užitočné pri plnení tejto globálnej dohody, nedokáže v plnej miere zabezpečiť plnenie všetkých povinností (najmä po roku 2030).

Napokon roky skúseností s vykonávaním nariadenia, ako aj spätná väzba od zainteresovaných strán, potvrdzujú, že je potrebné riešiť množstvo výziev spojených so systémom kvót. Súvisia s nezákonnými činnosťami, ako sú pašovanie a nečestní obchodníci s čisto špekulatívnou motiváciu, ako aj nedostatok zručných technikov. Takisto je potrebné riešiť určité nedostatky v monitorovaní, zlepšiť efektívnosť činností oznamovania a overovania a lepšie objasniť viacero existujúcich pravidiel, keďže väčšina zainteresovaných strán z priemyslu, MVO a orgánov práve toto považovala za dôležitý cieľ preskúmania. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že hlavné prvky nariadenia by sa mali zachovať, je však potrebné doladiť a doplniť viaceré ustanovenia.

Všeobecné ciele politík EÚ v oblasti fluórovaných skleníkových plynov sú:

1.predchádzať ďalším emisiám fluórovaných skleníkových plynov, a tým prispievať k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy;

2.zabezpečovať plnenie povinností v súvislosti s fluórovanými uhľovodíkmi (ďalej len „HFC“), ktoré vyplývajú z protokolu.

Emisiám možno predchádzať dvomi spôsobmi: tým, že sa v prvom rade zabráni používaniu fluórovaných skleníkových plynov (t. j. znížením dopytu po fluórovaných skleníkových plynoch), a tým, že sa zabezpečí zavedenie opatrení na predchádzanie emisiám alebo únikom pri výrobe, používaní a zneškodňovaní plynov („obmedzovanie“). Politika v oblasti fluórovaných skleníkových plynov má preto špecifické ciele:

·odrádzať od používania fluórovaných skleníkových plynov s vysokým potenciálom globálneho otepľovania a podporovať používanie alternatívnych látok alebo technológií, ak vedú k nižším emisiám skleníkových plynov, ale bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť, funkčnosť a energetická efektívnosť,

·predchádzať únikom zo zariadení a náležite nakladať so zariadeniami využívajúcimi fluórované skleníkové plyny po skončení ich životnosti,

·posilňovať udržateľný rast, stimulovať inovácie a rozvíjať zelené technológie prostredníctvom lepších možností na trhu pre alternatívne technológie a plyny s nízkym GWP.

Na základe záverov hodnotenia nariadenia Komisia preskúma tieto ciele:

1.dosiahnutie ďalších znížení emisií fluórovaných skleníkových plynov v záujme prispenia k zníženiu emisií o 55 % do roku 2030 a k dosiahnutiu čistej uhlíkovej neutrality do roku 2050;

2.dosiahnutie plného súladu s protokolom;

3.umožnenie lepšieho vykonávania a presadzovania, pokiaľ ide o nezákonný obchod, fungovanie systému kvót a potreby v oblasti odbornej prípravy zameranej na alternatívy k fluórovaným skleníkovým plynom;

4.zlepšenie monitorovania a nahlasovania v záujme odstránenia existujúcich nedostatkov a zlepšenia kvality procesu i údajov na účely súladu;

5.zvýšenie zrozumiteľnosti a vnútornej súdržnosti v záujme podpory lepšieho vykonávania a chápania pravidiel.

Touto iniciatívou sa prispieva k Agende 2030 pre udržateľný rozvoj a k jej cieľom udržateľného rozvoja, najviac však k cieľu „boja proti zmene klímy“.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V záujme plnenia právne záväzných cieľov v oblasti klímy stanovených v európskom právnom predpise v oblasti klímy Komisia navrhuje posilniť ciele členských štátov v oblasti znižovania emisií na roky 2021 až 2030 zmenou takzvaného nariadenia o spoločnom úsilí. Nariadenie o spoločnom úsilí sa týka emisií z odvetví, na ktoré sa nevzťahuje existujúci systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) 5 , ako aj emisií fluórovaných skleníkových plynov, ktoré predstavujú takmer 5 % emisií. Ciele jednotlivých členských štátov sa týkajú tohto celkového koša skleníkových plynov. EÚ ani členské štáty tak nemajú žiadne záväzné ciele, ktoré by sa týkali konkrétne emisií fluórovaných skleníkových plynov. Je však rozhodujúce znižovať emisie fluórovaných skleníkových plynov v prvom rade prostredníctvom nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch, pretože takéto opatrenie sa ukázalo na európskej úrovni ako účinné a zároveň aj nákladovo efektívne. Doplnia sa ním dodatočné opatrenia na zníženie emisií fluórovaných skleníkových plynov, ktoré je lepšie prijímať na vnútroštátnej úrovni v súlade so zásadou subsidiarity, ako napríklad dodatočné opatrenia politiky v oblasti odpadov, prísnejší dohľad nad odvetviami alebo finančné stimuly na podporu alternatív. Spolu musia opatrenia prijímané na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa týkajú všetkých druhov emisií, zabezpečovať, aby mohol každý členský štát efektívne plniť svoje vnútroštátne ciele v oblasti emisií skleníkových plynov, ktoré sa stanovujú v nariadení o spoločnom úsilí.

Nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch sa týka všetkých odvetví s relevantnými emisiami fluórovaných skleníkových plynov, je však doplnené smernicou 2006/40/ES 6 o mobilných klimatizačných systémoch, v ktorej sa osobitne zakazuje používanie chladív s GWP vyšším ako 150 v nových osobných automobiloch od roku 2017. Pred týmto zákazom sa ako chladivo používali HFC s GWP 1 430.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Navrhované nariadenie (ako aj súčasné nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch) je do veľkej miery podobné nariadeniu (ES) č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu 7 (ďalej len „nariadenie o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu“), ktoré podlieha súbežnému preskúmaniu. Uvedenými dvomi nariadeniami spolu sa musí zabezpečiť, aby Únia plnila svoje povinnosti týkajúce sa HFC a látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu podľa protokolu. Hoci sa tieto dve preskúmania navzájom priamo neovplyvňujú, majú vplyv na podobné zainteresované strany a odvetvia, ako aj na podobné činnosti (obchod, používanie zariadení atď.), a využívajú sa pri nich podobné kontrolné opatrenia vrátane systému udeľovania povolení na obchodovanie, ako sa vyžaduje v protokole. Preto priemysel aj orgány žiadali, aby príslušné pravidlá boli úzko prepojené (napr. pokiaľ ide o colnú kontrolu, pravidlá týkajúce sa úniku, vymedzenie pojmov atď.).

Príspevok revidovaného nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch k plneniu cieľov týkajúcich sa skleníkových plynov na úrovni členských štátov podľa nariadenia o spoločnom úsilí je dopĺňaní revíziou smernice o priemyselných emisiách (smernica 2010/75/EÚ), ktorá sa bude týkať činností zodpovedajúcich približne za 15 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami. Smernica o priemyselných emisiách sa v prvom rade zameriava na emisie znečisťujúcich látok a emisie skleníkových plynov z priemyselných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami EÚ 8 . Na druhej strane sa nariadenie o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu a nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch zameriavajú prevažne, nie však výhradne, na používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a fluórovaných skleníkových plynov a na uvádzanie týchto látok na trh s cieľom predchádzať emisiám chemických látok, ktoré sú veľmi silnými skleníkovými plynmi. Smernica o priemyselných emisiách ponúka príležitosť na systematické uvažovanie o emisiách fluórovaných skleníkových plynov ako o kľúčovom environmentálnom parametri pri vypracúvaní referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách pre priemyselné odvetvia. Tieto referenčné dokumenty predstavujú základ na stanovenie emisných limitov pre priemyselné zariadenia, ktorými sa obmedzia ich emisie fluórovaných skleníkových plynov a látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Okrem toho sa modernizuje nariadenie o E-PRTR [nariadenie (ES) č. 166/2006] s cieľom zlepšiť nahlasovanie emisií znečisťujúcich látok aj skleníkových plynov a verejnú dostupnosť informácií o týchto emisiách, čím by sa mala v budúcnosti umožniť vyššia úroveň podrobností údajov o emisiách fluórovaných skleníkových plynov a látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu z týchto zariadení.

Vzhľadom na význam nepriamych emisií pochádzajúcich zo spotreby energie zariadeniami využívajúcimi fluórované skleníkové plyny existujú aj úzke synergie s energetickými politikami, najmä so smernicou 2009/125/ES o ekodizajne 9 . Návrh je v súlade so „zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti“, pretože sa v ňom pracuje len s tými alternatívami, ktoré sú prinajmenšom tak energeticky efektívne ako zariadenia používajúce tradičné fluórované skleníkové plyny. Osobitná pozornosť sa venovala aj skutočnosti, že dekarbonizácia energetického systému si vyžiada vysoké miery rastu, pokiaľ ide o tepelné čerpadlá, ktoré sa v súčasnosti uvádzajú na trh Únie s obsahom fluórovaných skleníkových plynov. Je to tak najmä v dôsledku súčasného geopolitického vývoja, ktorý si vyžaduje vyšší rast v oblasti tepelných čerpadiel s cieľom znížiť závislosť od ropy a plynu, ako sa uvádza v oznámení o pláne RePowerEU 10 . V záujme dosiahnutia klimatickej neutrality je dôležité mať zavedené politiky, ktorými sa v čo najväčšej možnej miere zvyšuje energetická efektívnosť a znižujú priame emisie z fluórovaných skleníkových plynov. Je to mimoriadne dôležité najmä z toho dôvodu, že každé tepelné čerpadlo obsahujúce fluórované skleníkové plyny, ktoré sa v súčasnosti uvedie do prevádzky, bude ešte mnoho ďalších rokov produkovať priame emisie skleníkových plynov, a to v dôsledku únikov, potrebného servisu, ktorý si vyžiada použitie ďalších fluórovaných skleníkových plynov, ako aj v dôsledku emisií, ktoré sa môžu vytvárať, keď zariadenie vstúpi do toku odpadu. Tomu by sa malo, pokiaľ je to možné, zabrániť, a preto sa zavádzajú zákazy konkrétnych výrobkov. Celkovo sa odhaduje, že navrhované preskúmanie systému kvót na základe možnosti uprednostňovanej v posúdení vplyvu má dostatočnú rezervu na to, aby bol takýto rast v oblasti zavádzania tepelných čerpadiel možný.

Pokiaľ ide o ustanovenia o dovoze a o nahlasovaní, existujú synergie s právnym predpisom REACH 11 , keďže oba druhy ustanovení majú vplyv na dovozcov fluórovaných skleníkových plynov. Ako upozornil chemický priemysel, čím podrobnejšie údaje sa získajú, tým prísnejšie požiadavky na dovoz v rámci systému kvót možno použiť v nariadení o fluórovaných skleníkových plynoch na zlepšenie prehľadu a dodržiavania registračných požiadaviek podľa nariadenia REACH.

V navrhovanom nariadení sa ďalej posilňujú prepojenia na colné orgány, dohľad nad trhom, trestné činy proti životnému prostrediu a oznamovanie protispoločenskej činnosti, pretože sa v ňom podrobne stanovujú konkrétne povinnosti hospodárskych subjektov a príslušných orgánov týkajúce sa znižovania miery nezákonných činností vrátane pašovania, ako aj zabezpečovania environmentálnej integrity nariadenia.

Okrem toho existujú priame prepojenia s politikou v oblasti odpadov, keďže skončenie životnosti predstavuje významné štádium, v ktorom vzniká množstvo emisií, ak sa neplnia existujúce povinnosti. Povinnosti v oblasti zhodnocovania stanovené v nariadení o fluórovaných skleníkových plynoch sú doplnené o odkazy na príslušné právne predpisy týkajúce sa odpadu (napr. na smernicu o OEEZ 12 a smernicu o preprave odpadu 13 ). Posilnené systémy zodpovednosti výrobcov podporované v nariadení o fluórovaných skleníkových plynoch by mohli významne prispieť k zlepšeniu súčasných postupov a k zníženiu emisií po skončení životnosti. Táto príležitosť sa ponúka vzhľadom na prebiehajúcu revíziu rámcovej smernice o odpade.

V neposlednom rade je na udržanie tempa s rýchlym vývojom technológií a na dosiahnutie maximálneho používania chladív šetrných ku klíme bez ohrozenia bezpečnosti mimoriadne dôležité priebežne a včasne aktualizovať bezpečnostné normy, ako aj kódexy a právne predpisy na všetkých úrovniach, čiže na európskej, vnútroštátnej, regionálnej aj miestnej úrovni.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Tento návrh vychádza z článku 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a je v súlade s cieľom zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia, chrániť ľudské zdravie a podporovať opatrenia na riešenie problematiky zmeny klímy na medzinárodnej úrovni.

•Subsidiarita

Týmto návrhom sa dopĺňajú právne predpisy EÚ, ktoré existujú na úrovni EÚ od roku 2006, a návrh je jednoznačne v súlade so zásadou subsidiarity, a to z týchto dôvodov:

Po prvé, ochrana klimatického systému je cezhraničnou otázkou a rozsah problému si vyžaduje celosvetové opatrenia. Po druhé, najúčinnejšími opatreniami sú zákaz alebo obmedzenie používania alebo uvádzania na trh fluórovaných skleníkových plynov alebo výrobkov a zariadení, v ktorých sa tieto plyny používajú. Pre fungovanie vnútorného trhu EÚ a voľný pohyb tovaru je veľmi vhodné, ak sa takéto opatrenia prijmú na úrovni EÚ. Po tretie, v protokole sa EÚ považuje za organizáciu regionálnej hospodárskej integrácie (REIO), a preto musí EÚ plniť záväzky vyplývajúce z protokolu na úrovni Únie (napr. podávanie správ, systém udeľovania povolení, postupné ukončenie spotreby). To si vyžaduje príslušné právne predpisy na rovnakej úrovni, inak by bolo veľmi zložité, či dokonca nemožné, dosiahnuť súlad v rámci 27 rôznych vnútroštátnych systémov. Jedinou výnimkou z doložky o organizácii regionálnej hospodárskej integrácie je plán postupného ukončovania výroby a spotreby HFC stanovený v protokole, pre ktorý sa vyžaduje súlad na úrovni členských štátov 14 . Niektoré členské štáty však aj tak žiadali, aby sa výroba regulovala aj na úrovni EÚ, keďže by sa tým zvýšila flexibilita pre dotknuté spoločnosti.

•Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality. Návrhom sa zabezpečuje, že emisie fluórovaných skleníkových plynov sa budú ďalej znižovať a EÚ bude naďalej plniť svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z protokolu, ktorých cieľom je postupné ukončenie výroby a spotreby HFC. Navrhované opatrenia vychádzajú z podrobného posúdenia ich nákladovej efektívnosti, z ktorého vyplýva, že hraničné náklady na znižovanie emisií v každom odvetví sú v rozsahu, ktorý sa v ostatných odvetviach hospodárstva očakáva na zabezpečenie potrebného prechodu ku klimatickej neutralite do roku 2050. Okrem toho budú zmierňujúce opatrenia z dlhodobého hľadiska viesť k celkovým úsporám nákladov. Niektorými opatreniami sa mierne zvýši administratívna záťaž priemyslu, viaceré prvky administratívnej záťaže sú však nevyhnutné na dodržiavanie protokolu a iné sú potrebné na uľahčenie riadneho presadzovania pravidiel, ako aj na monitorovanie budúcich hrozieb. Žiadne z týchto opatrení neprináša vysoké náklady. V oblastiach, kde ciele možno lepšie dosiahnuť opatreniami v iných oblastiach politiky, napríklad právnymi predpismi o odpade, sa nenavrhujú žiadne podrobné ustanovenia. Úroveň prínosov dosiahnutá uvedenými opatreniami by sa v prípade priemyslu a členských štátov nemohla zabezpečiť na nákladovo efektívnej úrovni zavedením 27 rôznych dodatočných politík v oblasti fluórovaných skleníkových plynov v jednotlivých členských štátoch.

•Výber nástroja

Vybratým právnym nástrojom je nariadenie, keďže cieľom návrhu je nahradiť a zlepšiť nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch a zároveň zachovať jeho všeobecnú štruktúru kontrolných opatrení. Nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch sa ukázalo ako účinné. Keďže návrh obsahuje viaceré zmeny a úpravy štruktúry nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch, v záujme zabezpečenia právnej zrozumiteľnosti by sa malo nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch zrušiť a nahradiť novým nariadením. Každá veľká zmena (t. j. zrušenie alebo zmena na smernicu) by neprimerane zaťažila členské štáty a priniesla ďalšiu neistotu podnikom pôsobiacim v tomto odvetví.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenie ex-post

Komisia vypracovala hodnotenie nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch v súlade s požiadavkami na „lepšiu právnu reguláciu“ a splnila požiadavku vyplývajúcu z článku 21 ods. 2 nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch, podľa ktorej Komisia najneskôr do 31. decembra 2022 zverejní komplexnú správu o jeho vplyvoch.

Z hodnotenia vyplýva záver, že nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch bolo prevažne účinné, pokiaľ ide o plnenie jeho pôvodných cieľov znižovania emisií fluórovaných skleníkových plynov, a je užitočné, pokiaľ ide o dosiahnutie medzinárodnej dohody o znižovaní HFC. Ďalej sa zistilo, že jednotlivé opatrenia sa pri dosahovaní uvedených cieľov navzájom vhodne dopĺňajú. Priamym výsledkom právneho predpisu je medziročné znižovanie emisií fluórovaných skleníkových plynov, ktoré sa začalo v roku 2015 po desiatich rokoch zvyšovania ich objemu. Tieto úspory emisií sa dosiahli pri veľmi nízkych nákladoch na znižovanie emisií, ktoré súviseli s technologickou zmenou (t. j. priemerne 6 EUR na tonu ekvivalentu CO2), a bez zníženia energetickej efektívnosti dotknutých zariadení. Nariadením o fluórovaných skleníkových plynoch sa zabezpečila vysoká ambícia v oblasti životného prostredia, pretože sa v ňom zachovali rovnaké povinnosti pre celú EÚ a zároveň sa zabezpečili rovnaké podmienky na vnútornom trhu pre dotknuté odvetvia a podniky.

Zároveň z hodnotenia vyplynul záver, že od prijatia nariadenia sa v dôsledku niekoľkých významných zmien (najmä vďaka Európskej zelenej dohode a prostrediu medzinárodnej politiky zmenenému Parížskou dohodou a Kigalským dodatkom) zmenil príslušný politický rámec, čo znamená, že nariadenie EÚ o fluórovaných skleníkových plynoch nie je úplne vhodné na daný účel, pokiaľ ide o využívanie nevyužitého potenciálu na dosahovanie ďalších znížení emisií a zabezpečenie budúceho súladu s protokolom. Z modelovania vyplýva, že rozsah zníženia emisií fluórovaných skleníkových plynov v roku 2030 bude nižší, ako sa očakávalo v posúdení vplyvu z roku 2012 15 , ktorého cieľom bolo prispieť k dosiahnutiu predchádzajúceho cieľa na rok 2030 v oblasti klímy (aspoň o –40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990). Okrem toho niektoré odvetvia naďalej používajú a emitujú fluórované skleníkové plyny s vysokým potenciálom otepľovania, hoci je tomu možné zabrániť (napr. vzhľadom na technologický pokrok), a existujú emisie z odvetví alebo látok, ktoré v súčasnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia.

V hodnotení sa stanovujú aj ďalšie výzvy vrátane nezákonného dovozu HFC, ktorým sa obchádza systém kvót, a „nečestných obchodníkov“ (vysoký počet dovozcov veľkých objemov, často bez prepojenia na odvetvie, ktorí vstupujú na trh zo špekulatívnych dôvodov a/alebo neprimerane využívajú výhody vyplývajúce zo systému kvót). Využívaniu alternatív šetrných ku klíme bráni okrem toho aj nedostatok personálu so zručnosťami potrebnými na inštalovanie a vykonávanie údržby zariadení použitím alternatív šetrných ku klíme, ako aj bezpečnostné normy, ktoré neboli v plnej miere aktualizované v súlade s technologickým pokrokom. Lepšia regulácia emisií by mohla prispieť aj k riešeniu niektorých obáv z možných ekotoxikologických dôsledkov produktov rozkladu fluórovaných uhľovodíkov a chlórovaných hydrofluórolefínov [H(C)FO] v atmosfére. Okrem toho je možné zabrániť niektorým nedostatkom, pokiaľ ide o látky a činnosti, na ktoré sa vzťahujú opatrenia monitorovania a nahlasovania. Takisto by sa mohla zvýšiť efektívnosť niektorých povinností súvisiacich s nahlasovacími a overovacími povinnosťami. Napokon sa vnímalo za hrozbu, že v súčasnosti neexistuje priestor na rýchlu reakciu v prípade nežiaducich účinkov systému kvót, napríklad závažného nedostatku dodávok HFC.

Vo všeobecnosti sa nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch považovalo za externe konzistentné a súdržné s inými intervenciami, ktoré majú podobné ciele, hoci existujú oblasti, ktoré viedli k určitým nezrovnalostiam, ktoré by sa mali riešiť. Dôležitú oblasť tvoria colné predpisy, v rámci ktorých by sa mali skúmať synergie s prostredím centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo a mali by sa uľahčovať efektívne hraničné kontroly v záujme zastavenia nezákonných činností. Ďalšou dôležitou synergiou je synergia s nariadením REACH, v rámci ktorej prebiehajú snahy vedené členskými štátmi o posúdenie relevantnosti produktov trvalého rozkladu obsahujúcich chlórované hydrofluórolefíny. Vnútorná konzistencia nariadenia je dobrá, sú však potrebné určité objasnenia a zosúladenia.

Na základe týchto zistení bolo stanovených päť cieľov preskúmania, ktoré sa uvádzajú v oddiele 1.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia uskutočnila všeobecnú konzultáciu so zainteresovanými stranami. Konzultácia týkajúca sa plánu preskúmania, ktorá prebiehala od 29. júna 2020 do 7. septembra 2020, a verejná konzultácia online, ktorá trvala od 15. septembra 2021 do 29. decembra 2021, predstavovali pre všetky zainteresované strany príležitosť prispieť názormi na nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch, a to bez ohľadu na úroveň oboznámenosti respondentov s nariadením. V rámci týchto činností bolo v priebehu prvej konzultácie prijatých 76 odpovedí a v priebehu konzultácie online 241 odpovedí. Jednotlivé odpovede a ich zhrnutie sú verejne dostupné na webovom sídle Komisie „Vyjadrite svoj názor“ 16 . Uskutočnila sa cielená konzultácia, ktorá pozostávala z 34 čiastočne štruktúrovaných rozhovorov prispôsobených príslušným orgánom zodpovedným za oblasť fluórovaných skleníkových plynov, colným orgánom, MVO, záujmovým združeniam a organizáciám EÚ, ako aj viacerým individuálnym spoločnostiam. Dňa 6. mája 2021 sa uskutočnil otvorený seminár zainteresovaných strán, na ktorom sa zúčastnilo 355 účastníkov a predstavili sa predbežné výsledky hodnotenia a posúdenia vplyvu. Program seminára, základný informačný materiál a prezentácia predložené na seminári sú k dispozícii na webovom sídle GR CLIMA 17 .

V rámci týchto konzultácií sa získali názory na doteraz dosiahnuté úspechy nariadenia, pokiaľ ide o jeho relevantnosť, účinnosť, efektívnosť, pridanú hodnotu EÚ, ako aj vnútornú a vonkajšiu súdržnosť. Okrem toho sa získala aj spätná väzba týkajúca sa potenciálnych opatrení a ich pravdepodobných environmentálnych, hospodárskych a sociálnych vplyvov s ohľadom na Európsku zelenú dohodu a jej ambicióznejšie ciele, ako aj na povinnosti v oblasti fluórovaných uhľovodíkov, ktoré vyplývajú z protokolu.

Zainteresované strany sa vo všeobecnosti zhodli na tom, že nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch bolo veľmi úspešné, ale mohlo a malo by sa zlepšiť. Okrem toho sa jednoznačne uviedlo, že ciele nariadenia nemohli byť lepšie dosiahnuté opatreniami na úrovni členských štátov (namiesto úrovne EÚ).

Väčšina zainteresovaných strán, najmä väčšina príslušných orgánov, uviedla, že nariadenie je potrebné zosúladiť s protokolom, aby sa po roku 2030 zabezpečila jeho súdržnosť a súlad. Hoci niektoré zainteresované strany z priemyslu a podniky, ktoré bežne pracujú s fluórovanými skleníkovými plynmi v odvetviach chladiarenských a klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel, nechceli ďalej zvyšovať úroveň ambícií súčasného nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch, výrobcovia zariadení používajúcich alternatívne chladivá a MVO vyššie ambície dôrazne podporili. V rámci všetkých konzultačných činností zainteresované strany z priemyslu vyjadrili silnú podporu rôznym opatreniam zameraným na riešenie nezákonného obchodu a výziev spojených so systémom kvót, z čoho vyplýva, že tieto oblasti považujú za kľúčové, pokiaľ ide o vylepšenie nariadenia (pričom jednotlivé opatrenia získali rôznu mieru podpory). Uvedené zainteresované strany takisto do veľkej miery podporili dodatočnú odbornú prípravu a certifikáciu technikov v oblasti alternatív k fluórovaným skleníkovým plynom, pričom zdôraznili, že ide o najväčšiu prekážku pri využívaní alternatív.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia zhromaždila rozsiahle technické odporúčania z veľkého počtu odborných štúdií vrátane správ Komisie 18 týkajúcich sa klimatizačných zariadení, rozvádzačov, dostupnosti HFC, komerčných chladiarenských zariadení, prideľovania kvót, bezpečnostných noriem a odbornej prípravy obslužného personálu. Okrem toho externí konzultanti na účely preskúmania nariadenia vypracovali komplexnú prípravnú štúdiu, ktorá obsahovala podrobný vzostupný model zásob fluórovaného skleníkového plynu podľa odvetví (model AnaFgas) na výpočet dopytu a emisných scenárov pre fluórované skleníkové plyny, na vypracovanie základného scenára a možností politiky, ako aj na stanovenie spotreby energie príslušných zariadení, a to za krajiny EÚ27 + Spojené kráľovstvo v období 2000 až 2050. Priložený modul nákladov umožňuje vyčísliť súvisiace náklady pre prevádzkovateľov zariadení, ktoré využívajú fluórované skleníkové plyny alebo ich alternatívy. Makroekonomické vplyvy boli modelované na základe modelu GEM-E3 Spoločného výskumného centra 19 . Táto prípravná štúdia a jej prílohy (Öko-Recherche a kol. 2021) spolu s východiskovými údajmi, predpokladmi a podrobnými výsledkami boli zverejnené na webovom sídle GR CLIMA. Rozsiahle vstupné informácie a technickú podporu štúdii poskytlo priemyselné odvetvie, orgány členských štátov a občianska spoločnosť. 

•Posúdenie vplyvu

Komisia uskutočnila posúdenie vplyvu, v ktorom analyzovala tri možnosti politiky z hľadiska ich účinnosti pri dosahovaní stanovených cieľov a ich environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu. Pre každý cieľ preskúmania bol stanovený súbor opatrení. Opatrenia, ktoré sa dopĺňajú a navzájom sa nevylučujú, boli zoskupené do troch možností politiky na základe ich očakávaných nákladov (na znižovanie emisií):

Všetky tri možnosti zahŕňajú zlepšenia zamerané na objasnenie pravidiel alebo zabezpečenie ich lepšej súdržnosti. Uvedené tri možnosti sú tieto:

·Možnosť 1: Zosúladenie s protokolom – nízkonákladové opatrenia. Zahŕňa všetky opatrenia na zabezpečenie dlhodobého súladu s protokolom. Táto možnosť obsahuje aj všetky prínosné opatrenia týkajúce sa všetkých cieľov, výsledkom ktorých by mali byť veľmi nízke náklady a čo najmenšie úsilie, ak vôbec nejaké.

·Možnosť 2: Primerané zníženie emisií a zlepšenie vykonávania. Okrem opatrení uvedených v možnosti 1 zahŕňa možnosť 2 opatrenia, ktorými sa dosahuje zníženie emisií a zlepšenie vykonávania pri miernych nákladoch a strednom úsilí tak, aby pododvetvie nemuselo za dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 zaplatiť viac ako hraničné náklady odvetvia na znižovanie emisií, ktoré sa očakávajú v hospodárstve ako takom. Úrovne kvót na HFC sú preto prísnejšie ako pri možnosti 1 a postupné ukončovanie výroby a spotreby sa dopĺňa o ďalšie zákazy fluórovaných skleníkových plynov s konkrétnymi limitmi GWP a dátumami. Táto možnosť zahŕňa aj ďalšie opatrenia na zlepšenie presadzovania a monitorovania, keďže neznamenajú vysoké náklady.

·Možnosť 3: Maximálne zlepšenie uskutočniteľnosti a vykonávania. Možnosť 3 je spojená s vysokými nákladmi. Okrem všetkých predchádzajúcich opatrení zahrnutých v možnostiach 1 a 2 bude možnosť 3 obsahovať opatrenia, ktorými sa má dosiahnuť maximálne zníženie emisií skleníkových plynov na základe súčasných technických možností, pričom sa prihliadne na energetickú efektívnosť a bezpečnostné aspekty, nie však na výšku nákladov. V rámci tejto možnosti sa navrhuje najprísnejší systém kvót. Do tejto možnosti sú zahrnuté všetky opatrenia na zlepšenie presadzovania a monitorovania, ktoré sa považovali za uskutočniteľné.

Hoci úplný súlad s protokolom by sa zabezpečil všetkými možnosťami, z podrobného posúdenia vplyvu jednoznačne vyplýva, že možnosť 2 povedie k najprimeranejšej rovnováhe medzi nákladmi a prínosmi, pretože sa ňou dosiahne veľmi vysoký objem ďalších úspor emisií v porovnaní so súčasným nariadením (t. j. základný scenár) za mierne ceny a zabráni sa vzniku neprimeraných ťažkostí vo všetkých dotknutých odvetviach. Pokiaľ ide o rok 2030, navrhované nariadenie by malo podľa odhadov viesť k ďalším úsporám na kumulatívnej úrovni 40 Mt ekvivalentu CO2. Je dôležité pamätať na to, že uvedené úspory sa pripočítajú k úsporám 430 Mt ekvivalentu CO2, ktoré by mali podľa odhadov vyplývať zo súčasného nariadenia. Do roku 2050 budú ďalšie úspory v rámci možnosti 2 na úrovni približne 310 Mt ekvivalentu CO2. Znamená to, že zostávajúce ročné emisie fluórovaných skleníkových plynov v roku 2050 budú podľa odhadov na úrovni len 14 Mt ekvivalentu CO2. Možnosť 2 sa preto považuje za zlučiteľnú s dosiahnutím čistej klimatickej neutrality do roku 2050, pretože sa ňou znižuje potreba politík na odstraňovanie uhlíka zameraných na kompenzovanie emisií, ktorým sa nedá zabrániť, aby sa v roku 2050 dosiahla čistá klimatická neutralita.

Potrebné technologické úpravy vedú k celkovej úspore nákladov v mnohých pododvetviach, a to z dôvodu nižších nákladov na energiu pre používateľov. Koncovým používateľom, ktorí neprejdú na alternatívy, však vzniknú určité náklady v dôsledku vyšších cien HFC v rámci posilneného systému kvót. Z dlhodobého hľadiska však niektoré odvetvia hospodárstva budú mať zo zmeny technológií prospech, pretože jej výsledkom budú vyššie výstupy, viac inovácií a vyššia zamestnanosť. Možnosť 2 je preto najviac v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody, ako aj so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“. Ako potvrdili zainteresované strany, druhy opatrení v rámci možnosti 2 majú pridanú hodnotu EÚ. Vzhľadom na to by sa dosiahnutá úroveň prínosov nemohla v prípade priemyslu a členských štátov zabezpečiť na nákladovo efektívnej úrovni zavedením 27 rôznych dodatočných politík v oblasti fluórovaných skleníkových plynov v jednotlivých členských štátoch. Ukazuje sa, že možnosťou 1 sa nedosiahnu žiadne ďalšie kumulatívne úspory emisií v porovnaní so súčasným nariadením, a vzhľadom na potenciál úspor, ktorý sa ponúka v rámci možností 2 a 3, by možnosť 1 jednoducho nebola dostatočne primeraná na plnenie ambicióznych cieľov EÚ v oblasti klímy. Na druhej strane by sa možnosťou 3 dosiahli síce mierne vyššie úspory emisií v porovnaní s možnosťou 2, ale tieto ďalšie úspory by sa dosiahli za cenu veľmi vysokých nákladov v niektorých odvetviach (hraničné náklady odvetvia na znižovanie emisií do roku 2050 vo výške 2 111 EUR/t ekvivalentu CO2 v prípade možnosti 3 v porovnaní s maximálne 336 EUR/t ekvivalentu CO2 v prípade možnosti 2; náklady na technologické úpravy vo všetkých odvetviach na úrovni 113 miliónov EUR ročne v prípade možnosti 3 v porovnaní s 12 miliónmi EUR ročne v prípade možnosti 2), pričom sa uprednostňuje hľadanie iných možností, ako prispieť k dosahovaniu vnútroštátnych cieľov znižovania emisií skleníkových plynov.

Možnosťou 2 sa takisto zabezpečí lepšia kontrola pri miernom zvýšení administratívneho zaťaženia priemyslu a orgánov (celkové čisté náklady okrem jednorazových nákladov vo výške 3 milióny EUR sa v prípade subjektov odvetvia odhadli na 7,6 milióna EUR opakovaných ročných nákladov). Tieto zmeny by mali umožňovať účinné presadzovanie, riešenie zistených existujúcich výziev, a to najmä tých, ktoré sa týkajú nezákonného obchodu. Pokrytím nových aspektov, ktoré v súčasnosti nadobudli relevantnosť, sa pravidlá monitorovania okrem toho viac zjednodušia zvýši sa ich komplexnosť. V posúdení vplyvu sa uvádzajú podrobné výsledky environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu.

V oblasti monitorovania sa dosahujú viaceré zjednodušenia. Patria k nim úspory vyplývajúce zo zmien postupu predkladania vyhlásení o kvótach (1,2 milióna EUR ročne ušetrených nákladov), zosúladenie prahových hodnôt nahlasovania a povoľovania v prípade dovozcov zariadení (0,09 milióna EUR ročne), uvoľnenie prahovej hodnoty overenia v prípade dovozcov zariadení (1,7 milióna EUR ročne) a digitalizácia procesu overovania (1,5 milióna EUR ročne).

Výbor pre kontrolu regulácie 25. februára 2022 vydal k posúdeniu vplyvu kladné stanovisko s výhradami. V revidovanom znení posúdenia vplyvu sa riešili záverečné odporúčania na lepšie vysvetlenie prepojení na nariadenie o spoločnom úsilí, potreba zvýšiť ambície, podrobnejší opis metodiky a stanovenie parametrov úspechu. V posúdení vplyvu sa uvádzajú všetky podrobné pripomienky výboru a spôsob ich riešenia. Úplné posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie sú k dispozícii na webovom sídle GR CLIMA.

•Základné práva

V navrhovaných pravidlách tejto iniciatívy sa zabezpečuje plné dodržiavanie práv a zásad stanovených v Charte základných práv Európskej únie.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh obsahuje pevne stanovenú cenu za kvótu v prípade veľkej časti kvót na HFC, ktoré sa každoročne prideľujú dovozcom a výrobcom. Maximálny ročný príjem sa uvádza v tabuľke ďalej.

mil. EUR/rok

2025 – 2026    125

2027 – 2029    53

2030 – 2032    27

2033 – 2035    25

2036 – 2038    20

Ďalší vývoj, prevádzka, údržba a bezpečnosť IT systému kvót na HFC a systému udeľovania povolení na fluórované skleníkové plyny a látky poškodzujúce ozónovú vrstvu požadovaných podľa Montrealského protokolu, ako aj potrebné prepojenia na prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo a uľahčenie lepšieho presadzovania, si vyžiadajú dodatočné zdroje. Preto sa navrhuje, aby sa príjmy z predaja kvót používali na úhradu nákladov súvisiacich s týmito činnosťami, pričom zostávajúce príjmy z predaja kvót sa pripíšu do rozpočtu EÚ ako všeobecný príjem.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a predkladania správ

Ďalšie monitorovanie a hodnotenie nariadenia môže vychádzať z výročných správ predkladaných spoločnosťami podľa nariadenia, ktorých údaje každoročne zhromažďuje a sumarizuje Európska environmentálna agentúra 20 . Agentúra pripravuje správu o činnostiach súvisiacich s fluórovanými skleníkovými plynmi pre zástupcov členských štátov a Komisiu (GR CLIMA), ktorá okrem iného obsahuje údaje o dovoze, vývoze, výrobe, zneškodnení a regenerácii veľkých objemov fluórovaných skleníkových plynov a zariadení obsahujúcich takéto plyny. Ďalej v záujme súladu s protokolom Komisia v mene EÚ na základe týchto údajov predkladá Sekretariátu pre ozón zriadeného v rámci protokolu výročné správy o vyrobenom objeme, objeme použitom ako východisková surovina, ako aj o zneškodnenom, dovezenom a vyvezenom objeme HFC. Okrem toho existuje verejná verzia správy v podobe webového ukazovateľa fluórovaných skleníkových plynov, ktorý zverejňuje a pravidelne aktualizuje agentúra EEA. Navrhovanými opatreniami týkajúcimi sa predkladania správ a monitorovania sa táto databáza údajov v budúcnosti ďalej vylepší.

Zmenami rozsahu predkladania správ (nové látky; príjemcovia kvót, na ktoré sa vzťahuje výnimka; regeneračné zariadenia) sa skompletizuje prehľad o relevantných plynoch a ich použitiach. Databázami správ o emisiách sa prispeje k zlepšeniu znalostí o emisiách, čím sa zvýši vplyv na odvetvie fluórovaných skleníkových plynov a zlepší sa kvalita údajov oznamovaných Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC). K efektívnejšiemu dosiahnutiu lepšej kvality údajov by malo prispieť aj zjednodušenie pravidiel nahlasovania a overovania.

Okrem toho bude Komisia naďalej dôkladne monitorovať ceny, fungovanie systému kvót a ďalší trhový vývoj odvetvia na základe zmlúv s externými expertmi. Členské štáty pravidelne aktualizujú informácie o príslušných vykonávaných činnostiach, ako sú i) zber a používanie údajov na určenie emisií; ii) systémy zodpovednosti výrobcov; iii) opatrenia presadzovania a ďalšie opatrenia prijímané v oblasti nezákonných činností vrátane sankcií vykonávacieho výboru zriadeného nariadením. 

A napokon, Komisia bude monitorovať vykonávanie navrhovaných opatrení. V tejto súvislosti bude Komisia úzko spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi, napr. vnútroštátnymi expertmi na látky poškodzujúce ozónovú vrstvu, colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom. Výbor uvedený v návrhu bude pomáhať Komisii pri práci a v prípade potreby bude diskutovať o otázkach spojených s harmonizovaným presadzovaním navrhovaných pravidiel. Monitorovať sa bude aj vývoj príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ako aj každé rozhodnutie vydané vykonávacím výborom Montrealského protokolu týkajúce sa dodržiavania pravidiel EÚ a jej členskými štátmi.

Nariadenie sa správne vykonáva, ak:

·emisie fluórovaných skleníkových plynov klesnú podľa predpovedí modelovania uskutočneného v rámci priloženého posúdenia vplyvu, t. j. v roku 2030 by ročné emisie mali byť 37 Mt ekvivalentu CO2,

·neexistujú žiadne problémy s dodržiavaním povinností podľa Montrealského protokolu týkajúcich sa HFC,

·dochádza k bezproblémovému vykonávaniu systému kvót a k znižovaniu objemu nezákonného obchodu s cieľom zabrániť škodám, pokiaľ ide o životné prostredie, hospodárstvo alebo dobré meno,

·monitorovanie a nahlasovanie účinnejším, ale aj efektívnejším spôsobom podporujú hodnotenie politík a kontrolu dodržiavania súladu.

Vplyvy nariadenia by sa mali pravidelne vyhodnocovať. Prvé hodnotenie vypracované na základe týchto údajov by sa malo zverejniť do roku 2033. V tejto súvislosti bude na odhad pokroku dosiahnutého v oblasti úložísk penového odpadu potrebná expertná štúdia. V rámci hodnotenia by sa mal preskúmať aj vývoj administratívnych nákladov.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V súčasnom návrhu sa nespochybňujú opatrenia zavedené v nariadení o fluórovaných skleníkových plynoch na zníženie emisií fluórovaných skleníkových plynov. V návrhu sa najmä zabezpečuje zosúladenie navrhovaného nariadenia s ambicióznymi cieľmi EÚ v oblasti klímy a zaručuje sa dlhodobý súlad s medzinárodnými záväzkami. Na účely zabezpečenia lepšieho presadzovania sa objasňujú a posilňujú existujúce pravidlá.

Kapitola I

V návrhu sa stanovuje predmet úpravy a rozsah pôsobnosti nariadenia a uvádza sa potrebné vymedzenie pojmov.

Kapitola II

Návrh obsahuje pravidlá obmedzovania (predchádzanie emisiám, kontroly únikov, systém detekcie úniku a pravidlá zhodnocovania). Predchádzanie emisiám sa týka fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohách I a II a uskutočňujú ho všetci príslušní aktéri počas výroby, skladovania, prepravy a používania fluórovaných skleníkových plynov a zariadení, ktoré ich obsahujú. Kontroly úniku a vedenie záznamov sa takisto týkajú plynov uvedených v oddiele I prílohy II. Povinnosti v oblasti zhodnocovania fluórovaných skleníkových plynov sa rozširujú aj na peny v sendvičových paneloch a laminovaných doskách pri ich odstraňovaní z budov. V návrhu sa takisto zavádzajú povinnosti v oblasti odbornej prípravy a certifikácie, ktoré zahŕňajú aj úlohy súvisiace so zariadeniami obsahujúcimi plyny používané ako náhrady za fluórované skleníkové plyny (alternatívne plyny), s cieľom podporiť ich bezpečné používanie a nakladanie s nimi. Programy odbornej prípravy a certifikácie by sa mali týkať aj aspektov energetickej efektívnosti.

Kapitola III

Návrh obsahuje obmedzenia a zákazy týkajúce sa uvádzania fluórovaných skleníkových plynov a dotknutých výrobkov a zariadení na trh. Objasňuje sa v ňom, že výrobky a zariadenia uvádzané na trh nezákonne nebude možné používať ani ďalej dodávať. V prípade výrobkov a zariadení uvádzaných na trh v súlade s právnymi predpismi sa povoľuje ich ďalšie dodávanie na obdobie dvoch rokov od lehoty zákazu len vtedy, ak sa predloží dôkaz o ich (pôvodne) zákonnom uvedení na trh. Vstup jednorazových nádob na colné územie a ich ďalšie používanie alebo dodávanie sa zakazujú.

V návrhu sa takisto zavádzajú požiadavky označovania na účely uvádzania fluórovaných skleníkových plynov v nádobách a v určitých zariadeniach na trh. Tieto požiadavky zahŕňajú fluórované uhľovodíky, ktoré sú oslobodené od požiadaviek na kvóty, aby sa umožnilo presadzovanie uvedených výnimiek. V návrhu sa zakazuje aj osobitné používanie určitých fluórovaných skleníkových plynov.

Kapitola IV

V návrhu sa stanovuje plán znižovania výroby HFC na základe záväzných pravidiel Montrealského protokolu. Podniky, ktoré si zachovajú výrobu na súčasnej úrovni, získajú nároky na základe historických základných úrovní z rokov 2011 až 2013, pričom Komisia môže na žiadosť členského štátu a v rámci výrobných obmedzení daného štátu stanovených v protokole prideliť dodatočné nároky novým účastníkom. Tieto nové nároky nepredstavujú výnimky pre HFC vyvážané vo výrobkoch a zariadeniach.

V návrhu sa takisto stanovuje plán obmedzovania uvádzania HFC na trh, pretože sa v ňom zavádzajú individuálne kvantitatívne obmedzenia (kvóty) pre výrobcov a dovozcov. Dovozcovia a výrobcovia musia zabezpečiť, aby mali v čase uvedenia na trh (t. j. dovozcovia v čase prepustenia do voľného obehu) dostatočné kvóty na množstvá HFC uvádzané na trh. HFC na určité použitia sú oslobodené od požiadaviek na kvóty. Zrušuje sa však výnimka z postupného ukončovania výroby dávkovacích inhalátorov na farmaceutické použitie, aby sa dosiahol súlad s plánom postupného ukončovania spotreby podľa Montrealského protokolu, v ktorom sa na uvedené výrobky nevzťahuje výnimka. HFC používané ako hnacie plyny v dávkovacích inhalátoroch sú plne emisné, t. j. celé množstvo HFC naplnené do týchto výrobkov nakoniec skončí v atmosfére, pričom toto množstvo sa od roku 2015 do roku 2019 zvýšilo o 45 %. Napriek tomu, že sú k dispozícii dve vhodné alternatívy šetrné ku klíme, ktoré by si nevyžadovali žiadnu zmenu používania dávkovacích inhalátorov pacientmi, a že prebieha proces schvaľovania medicínskym orgánom (EMA), priemysel očakáva vzhľadom na neexistenciu politického signálu pomalé uvádzanie týchto alternatív na trh. Začlenením dávkovacích inhalátorov do systému kvót možno do roku 2050 ušetriť významný objem emisií pri veľmi nízkych nákladoch pre výrobcov a pacientov 21 .

Kvóty sa každý rok prideľujú novým účastníkom výlučne na základe vyhlásenia a historickým dovozcom a výrobcom (prevádzkovateľom) na základe ich referenčných hodnôt (a na základe vyhlásenia, ak bolo podané). Na prideľovanie kvót všetkým dovozcom a výrobcom, ako aj na platbu za pridelenie sa vzťahujú určité podmienky. Dovozcovia a výrobcovia s tým istým konečným užívateľom výhod sa na účely stanovenia referenčných hodnôt a pridelenia kvót považujú za jeden podnik. HFC naplnené do určitého zariadenia by sa mali takisto započítavať do systému kvót.

Dovozcovia a výrobcovia, ktorým bola pridelená referenčná hodnota, môžu na účely uvedenia veľkého objemu HFC na trh preniesť časť objemu pridelených kvót alebo ich celý objem na iný podnik a takisto môžu na účely uvedenia zariadenia naplneného HFC na trh povoliť použitie celého objemu kvót alebo ich časti inému podniku.

V návrhu sa takisto predpokladá prevádzka portálu pre fluórované skleníkové plyny na účely vykonávania systému prideľovania kvót, plnenia povinností v oblasti udeľovania povolení a podávania správ a jeho prepojenia na centrálny elektronický priečinok EÚ pre colníctvo. Registrovaní dovozcovia a výrobcovia majú prístup k svojim jednotlivým prideleným kvótam, sankciám, nahláseným množstvám uvádzaným na trh, ako aj k prevodom kvót a povoleniam na použitie kvót zaznamenaných uvedenými podnikmi. Údajné chyby pri zaznamenávaní informácií podnikmi a v nimi oznámených údajoch musia byť podložené dôkazmi a musia sa včas predložiť Komisii.

Kapitola V

V návrhu sa ako podmienka obchodovania ukladá povinnosť predložiť colným orgánom platné povolenia pri dovoze a vývoze.

Takisto sa v ňom objasňuje úloha colných orgánov a orgánov dohľadu nad trhom pri presadzovaní kontrol obchodovania, ktoré sa v návrhu uvádzajú. Uvádzajú sa informácie, ktoré sa majú poskytnúť v prípade dovozu a vývozu, ako aj položky, ktoré majú colné orgány skontrolovať, a to najmä počas colných kontrol vykonávaných na základe rizika. Jednorazové nádoby by sa mali zhabať alebo zaistiť, prípadne stiahnuť z trhu. V prípade ostatného tovaru prijmú colné orgány a orgány dohľadu nad trhom všetky potrebné opatrenia vrátane zhabania alebo zaistenia, ak sú potrebné, ktorými sa zabezpečí, že zakázaný tovar znovu nevstúpi na trh prostredníctvom iného colného úradu EÚ. Opätovný vývoz nezákonných plynov alebo výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa zakazuje. Prípady dovozu a vývozu fluórovaných skleníkových plynov riešia len určené alebo schválené miesta a colné úrady. Len tieto určené úrady a miesta povoľujú začatie alebo ukončenie colného režimu tranzit.

A napokon, v návrhu sa ukladá zákaz obchodovania s HFC so subjektmi, ktoré nie sú zmluvnými stranami protokolu, a to v súlade s povinnosťami stanovenými v protokole a platnými od roku 2028.

Kapitola VI

V návrhu sa stanovujú nahlasovacie povinnosti, a to najmä pre výrobcov, dovozcov veľkých objemov plynov, ako aj plynov naplnených vo výrobkoch a zariadeniach, pre vývozcov, používateľov východiskových surovín, zariadenia na zneškodňovanie a regeneráciu a podniky, ktoré prijímajú fluórované uhľovodíky na základe výnimiek z pravidiel pre kvóty. Nahlasovanie sa uskutočňuje elektronicky prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny. Overovanie nahlásených údajov, ktoré podlieha kvantitatívnym obmedzeniam, sa takisto vykonáva prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny.

V návrhu sa vyžaduje, aby členské štáty získavali údaje o emisiách elektronicky, a to vždy, keď je to možné.

Kapitola VII

V návrhu sa špecifikujú prípady, v ktorých sa vyžaduje výmena informácií a spolupráca s príslušnými orgánmi v rámci členského štátu, ako aj medzi členskými štátmi a s príslušnými orgánmi tretích krajín.

V návrhu sa stanovuje aj povinnosť príslušných orgánov na základe rizika a v prípade dostupnosti konkrétnych dôkazov kontrolovať dodržiavanie nariadenia podnikmi.

V návrhu sa takisto zabezpečuje, aby boli správy oznamovateľov týkajúce sa porušovania nariadenia chránené na úrovni predpokladanej podľa smernice (EÚ) 2019/1937.

Kapitola VIII

Napokon sa v návrhu stanovuje, že úroveň a druh správnych sankcií za porušenia nariadenia musia byť účinné, odrádzajúce a primerané a musí sa pri nich prihliadať aj na príslušné kritériá (napríklad na povahu a závažnosť porušenia). Konkrétne sa navrhuje uloženie správnej pokuty v prípadoch nezákonnej výroby plynov, výrobkov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ich používania alebo obchodovania s nimi. Navrhované ustanovenia sú v súlade s návrhom smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva prijatým Komisiou 15. decembra 2021 22 a dopĺňajú ho.

V návrhu sa takisto zriaďuje konzultačné fórum, v ktorom sú zastúpené členské štáty a zástupcovia občianskej spoločnosti vrátane environmentálnych organizácií, zástupcov výrobcov, prevádzkovateľov a certifikovaných osôb, ktoré poskytujú Komisií poradenstvo a expertízu pri vykonávaní tohto nariadenia.

2022/0099 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 517/2014

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 23 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 24 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V Európskej zelenej dohode sa vytýčila nová stratégia rastu pre Úniu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje. Opätovne sa v nej potvrdila ambícia Komisie sprísniť ciele v oblasti klímy a do roku 2050 urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Jej cieľom je chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Okrem toho sa EÚ zaviazala plniť Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a jej ciele udržateľného rozvoja.

(2)Fluórované skleníkové plyny sú syntetické chemické látky, ktoré sú veľmi silnými skleníkovými plynmi, často až niekoľko tisícnásobne silnejšími ako oxid uhličitý (CO2). Spoločne s CO2, metánom a oxidom dusným patria do skupiny emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje Parížska dohoda prijatá v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“) 25 . V súčasnosti tvoria emisie fluórovaných skleníkových plynov 2,5 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii, od roku 1990 do roku 2014 sa však ich objem zdvojnásobil, pričom objem ostatných emisií skleníkových plynov sa znížil.

(3)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 26 bolo prijaté s cieľom zvrátiť stúpajúci objem emisií fluórovaných skleníkových plynov. Zo záverov hodnotenia vypracovaného Komisiou vyplynulo, že nariadenie (EÚ) č. 517/2014 viedlo k medziročnému poklesu emisií fluórovaných skleníkových plynov. Dodávky fluórovaných uhľovodíkov (ďalej len „HFC“) sa od roku 2015 do roku 2019 znížili o 37 % v metrických tonách a o 47 % v tonách ekvivalentu CO2. V mnohých druhoch zariadení, v ktorých sa tradične používali fluórované skleníkové plyny, takisto jednoznačne došlo k prechodu na používanie alternatív s nižším potenciálom globálneho otepľovania (ďalej len „GWP“) vrátane prirodzených alternatív (napr. CO2, amoniak, uhľovodíky, voda).

(4)Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) vo svojej osobitnej správe 27 dospel k záveru, že do roku 2050 by bolo potrebné globálne zníženie emisií fluórovaných skleníkových plynov až o 90 % v porovnaní s rokom 2015. Únia v reakcii na naliehavosť opatrení v oblasti klímy zvýšila prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (európsky právny predpis v oblasti klímy) 28 svoje ambície v oblasti klímy. V uvedenom nariadení sa stanovuje záväzný cieľ zníženia čistých emisií skleníkových plynov minimálne o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a cieľ dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050. Únia zvýšila aj svoj počiatočný vnútroštátne stanovený príspevok podľa Parížskej dohody zo zníženia emisií skleníkových plynov minimálne o 40 % do roku 2030 na zníženie minimálne o 55 %. Z hodnotenia nariadenia (EÚ) č. 517/2014 však vyplýva, že predpokladané úspory emisií do roku 2030 sa v súvislosti so zastaranými klimatickými cieľmi Únie úplne nedosiahnu.

(5)Z dôvodu celosvetovo rastúcich emisií HFC sa zmluvné strany Montrealského protokolu z roku 1987 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (ďalej len „protokol“) v roku 2016 v rámci Kigalského dodatku 29 rozhodli zaviesť postupné ukončovanie výroby a spotreby HFC, teda znížiť výrobu a spotrebu HFC o viac ako 80 % v priebehu nasledujúcich 30 rokov. Znamená to, že každá zmluvná strana musí plniť plán znižovania spotreby a výroby HFC a zabezpečiť systém udeľovania povolení na dovoz a vývoz HFC a nahlasovať HFC. Odhaduje sa, že samotným Kigalským dodatkom sa do konca storočia zabezpečí ďalšie zmiernenie otepľovania o 0,4 °C.

(6)Je dôležité, aby sa týmto nariadením zabezpečilo, že Únia z dlhodobého hľadiska dodržiava svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z Kigalského dodatku k protokolu, najmä pokiaľ ide o zníženie spotreby a výroby HFC, požiadavky na nahlasovanie a udeľovanie povolení, a to predovšetkým zavedením postupného ukončovania výroby a doplnením o kroky obmedzenia uvádzania HFC na trh na obdobie po roku 2030.

(7)Na zabezpečenie súladu s požiadavkami na nahlasovanie podľa protokolu by sa mal potenciál globálneho otepľovania fluórovaných uhľovodíkov vypočítať podľa 100-ročného potenciálu globálneho otepľovania jedného kilogramu plynu v pomere k jednému kilogramu CO2 na základe štvrtej hodnotiacej správy prijatej IPCC. Pre ostatné látky by sa mala použiť najnovšia hodnotiaca správa IPCC. Ak je to možné, mal by sa poskytnúť 20-ročný potenciál globálneho otepľovania s cieľom lepšie informovať o tom, aký majú látky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vplyv na klímu.

(8)Zámerné uvoľňovanie fluórovaných látok, ak je nezákonné, je vážnym porušením tohto nariadenia a malo by byť výslovne zakázané. Prevádzkovatelia a výrobcovia zariadení by mali byť povinní v maximálnej možnej miere predchádzať úniku takýchto látok, a to aj prostredníctvom kontroly úniku na najdôležitejších zariadeniach.

(9)Vzhľadom na to, že výrobný proces niektorých fluórovaných zlúčenín môže viesť k značným emisiám iných fluórovaných skleníkových plynov vznikajúcich ako vedľajšie produkty, podmienkou uvedenia fluórovaných skleníkových plynov na trh by malo byť zneškodnenie emisií tohto vedľajšieho produktu alebo ich zhodnotenie na ďalšie použitie. Výrobcovia a dovozcovia by mali mať povinnosť dokumentovať opatrenia prijaté na predchádzanie emisiám trifluórmetánu počas výrobného procesu.

(10)Na predchádzanie emisiám fluórovaných látok je potrebné zaviesť ustanovenia o zhodnotení látok z výrobkov a zariadení a o predchádzaní únikom takýchto látok. S penami obsahujúcimi fluórované skleníkové plyny by sa malo zaobchádzať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ. 30 Povinnosti zhodnotenia by sa mali rozšíriť aj na vlastníkov budov a zhotoviteľov stavieb pri odstraňovaní určitých pien z budov, aby sa maximalizovalo zníženie emisií.

(11)S cieľom podporiť používanie technológií so žiadnym alebo menším vplyvom na klímu, ktoré môžu zahŕňať používanie látok, ktoré sú toxické, horľavé alebo pod vysokým tlakom, by odborná príprava fyzických osôb, ktoré pracujú s fluórovanými skleníkovými plynmi, mala zahŕňať technológie nahrádzajúce alebo znižujúce používanie fluórovaných skleníkových plynov vrátane informácií o aspektoch energetickej efektívnosti a platných predpisoch a technických normách. Certifikačné programy a programy odbornej prípravy ustanovené podľa nariadenia (EÚ) č. 517/2014, ktoré môžu byť začlenené do vnútroštátnych systémov odbornej prípravy, by sa mali preskúmať alebo upraviť tak, aby umožnili technikom bezpečne narábať s alternatívnymi technológiami.

(12)Existujúce zákazy špecifického používania fluoridu sírového, látky známej ako látka najviac poškodzujúca klímu, by sa mali zachovať a doplniť o ďalšie obmedzenia používania v kritickom odvetví distribúcie energie.

(13)Pokiaľ existujú vhodné alternatívy k používaniu konkrétnych fluórovaných skleníkových plynov, malo by sa zakázať uvádzať na trh nové chladiarenské, klimatizačné a protipožiarne zariadenia, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí. V prípade, ak alternatívy nie sú dostupné alebo ich nemožno použiť z technických alebo bezpečnostných dôvodov, alebo ak by použitie týchto alternatív spôsobilo neprimerané náklady, môže Komisia povoliť výnimku, ktorou sa dočasne umožní uvedenie takýchto výrobkov a zariadení na trh.

(14)Z dôvodov zníženia nepriameho vplyvu prevádzky chladiarenských a klimatizačných zariadení na klímu by sa mala maximálna spotreba energie takýchto zariadení stanovená v príslušných vykonávacích opatreniach prijatých podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES 31 naďalej považovať za dôvod na vyňatie určitých typov zariadení zo zákazu používania fluórovaných skleníkových plynov.

(15)Jednorazové nádoby na látky poškodzujúce ozónovú vrstvu by sa mali zakázať vzhľadom na to, že v týchto nádobách po vyprázdnení nevyhnutne zostáva určité množstvo chladiva, ktoré sa potom uvoľňuje do atmosféry. V tejto súvislosti by sa týmto nariadením mal zakázať ich dovoz, uvedenie na trh, následné dodávanie alebo sprístupnenie na trhu, používanie okrem použití na laboratórne a analytické účely, ako aj ich vývoz.

(16)Aby sa uľahčilo presadzovanie zákazov uvedenia na trh výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí, ako aj presadzovanie obmedzení týkajúcich sa týchto výrobkov a zariadení, a to aj v prípade uvádzania na trh v nádobách, je dôležité zaviesť potrebné požiadavky na označovanie pre tento tovar.

(17)Na vykonávanie protokolu vrátane postupného znižovania množstva HFC by Komisia mala pokračovať v prideľovaní kvót na uvádzanie HFC na trh jednotlivým výrobcom a dovozcom, pričom zabezpečí, aby sa neprekročil celkový množstevný limit povolený v protokole. V záujme ochrany konzistentnosti postupného znižovania množstva HFC uvádzaných na trh by sa mali HFC obsiahnuté v zariadeniach naďalej započítavať v rámci systému kvót.

(18)Výpočet referenčných hodnôt a pridelenie kvót jednotlivým výrobcom a dovozcom pôvodne vychádzalo z množstiev HFC, ktoré daní výrobcovia a dovozcovia nahlásili ako množstvá uvádzané na trh počas referenčného obdobia 2009 až 2012. Na to, aby sa podniky nevylúčili z možnosti vstúpiť na trh alebo rozšíriť svoje činnosti, by však menšia časť celkového maximálneho množstva mala byť vyhradená pre dovozcov a výrobcov, ktorí predtým neuvádzali HFC na trh, a pre dovozcov a výrobcov, pre ktorých bola stanovená referenčná hodnota a ktorí chcú zvýšiť svoje pridelené kvóty.

(19)Komisia by pravidelným prepočítavaním referenčných hodnôt a kvót každé tri roky mala zaistiť, aby sa podnikom umožnilo pokračovať v činnosti na základe priemerných množstiev, ktoré na trh uviedli v posledných rokoch, vrátane podnikov, pre ktoré predtým nebola stanovená referenčná hodnota.

(20)Vzhľadom na trhovú hodnotu pridelených kvót je vhodné požadovať cenu za ich pridelenie. Tým sa zabráni ďalšej fragmentácii trhu na úkor tých podnikov, ktoré potrebujú dodávky HFC a ktoré sú už závislé od obchodu s HFC na upadajúcom trhu. Predpokladá sa, že podniky, ktoré sa rozhodnú nepožadovať a nezaplatiť žiadnu kvótu, na ktorú by mali nárok v roku (rokoch) pred výpočtom referenčných hodnôt, sa rozhodli opustiť trh, a teda im nebude pridelená nová referenčná hodnota. Príjmy by sa mali použiť na pokrytie administratívnych nákladov.

(21)Na zachovanie flexibility trhu s HFC vo veľkých objemoch by sa mal umožniť prevod kvót z podnikov, pre ktoré bola stanovená referenčná hodnota, na iných výrobcov alebo dovozcov v Únii, alebo na iných výrobcov alebo dovozcov, ktorých v Únii zastupuje len jediný zástupca.

(22)Komisia by mala zriadiť a prevádzkovať centrálny portál pre fluórované skleníkové plyny s cieľom spravovať kvóty na uvádzanie HFC na trh, registráciu príslušných podnikov a nahlasovanie všetkých látok a všetkých zariadení uvedených na trh, najmä v prípade, ak je zariadenie vopred naplnené HFC, ktoré neboli pred plnením uvedené na trh. S cieľom zabezpečiť, aby sa na portáli pre fluórované skleníkové plyny registrovali iba skutoční prevádzkovatelia, by sa mali stanoviť osobitné podmienky. Platná registrácia na portáli pre fluórované skleníkové plyny by mala predstavovať povolenie, ktoré je základnou požiadavkou podľa protokolu na monitorovanie obchodu a predchádzanie nezákonným činnostiam v tejto súvislosti.

(23)S cieľom zabezpečiť automatické colné kontroly v reálnom čase na úrovni zásielok, ako aj elektronickú výmenu a uchovávanie informácií o všetkých zásielkach fluórovaných skleníkových plynov a príslušných výrobkov a zariadení predložených colným orgánom je potrebné prepojiť portál pre fluórované skleníkové plyny s prostredím centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…[úplný odkaz sa vloží po prijatí uvedeného nariadenia]. 32  

(24)S cieľom umožniť monitorovanie účinnosti tohto nariadenia by sa rozsah povinností nahlasovania mal rozšíriť tak, aby zahŕňal ďalšie fluórované látky, ktoré majú významný potenciál globálneho otepľovania alebo ktoré pravdepodobne nahradia používanie fluórovaných skleníkových plynov. Z rovnakého dôvodu by sa malo nahlasovať aj zneškodnenie fluórovaných skleníkových plynov a dovoz týchto plynov do Únie v prípade, že sú obsiahnuté vo výrobkoch a zariadeniach. Mali by sa zaviesť prahové hodnoty de minimis, aby sa zamedzilo neprimeranej administratívnej záťaži najmä pre malé a stredné podniky a mikropodniky, pokiaľ to nevedie k nesúladu s protokolom.

(25)Malo by sa vyžadovať overenie treťou stranou, aby sa zabezpečilo, že správy, ktorými sa nahlasujú značné množstvá látok, budú presné a že množstvo HFC obsiahnuté vo vopred naplnenom zariadení sa zohľadní v rámci systému kvót Únie.

(26)Používanie konzistentných kvalitných údajov pri nahlasovaní emisií fluórovaných skleníkových plynov je nevyhnutné na zabezpečenie kvality nahlasovania emisií podľa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Ak členské štáty vytvoria systémy nahlasovania emisií fluórovaných skleníkových plynov, zabezpečí sa súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 33 . K výraznému zlepšeniu týchto systémov nahlasovania emisií by mohli prispieť údaje, ktoré podniky zhromažďujú podľa tohto nariadenia a ktoré sa týkajú úniku fluórovaných skleníkových plynov zo zariadení. Týmto spôsobom by sa mal získať lepší odhad emisií fluórovaných skleníkových plynov v národných inventároch skleníkových plynov.

(27)Na uľahčenie colných kontrol je dôležité určiť informácie, ktoré sa majú predkladať colným orgánom v prípadoch dovozu a vývozu plynov a výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako aj úlohy colných orgánov pri vykonávaní zákazov a obmedzení týkajúcich sa dovozu a vývozu daných látok a výrobkov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(28)Príslušné orgány členských štátov by mali prijať všetky potrebné opatrenia vrátane zhabania a zaistenia, aby zabránili nezákonnému vstupu do Únie a výstupu z Únie plynov a výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Opätovný vývoz nezákonne dovezených výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mal v každom prípade zakázať.

(29)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby colné orgány vykonávajúce kontroly podľa tohto nariadenia mali primerané zdroje a znalosti, napríklad prostredníctvom odbornej prípravy, ktorá im bude k dispozícii, a aby boli dostatočne vybavené na riešenie prípadov nezákonného obchodu s plynmi, výrobkami a zariadeniami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Členské štáty by mali určiť tie colné úrady, ktoré spĺňajú tieto podmienky, a preto sú oprávnené vykonávať colné kontroly pri dovoze, vývoze a v prípadoch tranzitu.

(30)Spolupráca a výmena nevyhnutných informácií medzi všetkými príslušnými orgánmi zapojenými do vykonávania tohto nariadenia, najmä medzi colnými orgánmi, orgánmi dohľadu nad trhom, orgánmi ochrany životného prostredia a všetkými ostatnými príslušnými orgánmi s kontrolnými funkciami, medzi členskými štátmi a s Komisiou sú mimoriadne dôležité pre boj proti porušovaniu tohto nariadenia, najmä proti nezákonnému obchodu. Vzhľadom na dôverný charakter výmeny informácií súvisiacich s colnými rizikami by sa mal na tento účel použiť systém riadenia colných rizík. 

(31)Pri vykonávaní úloh určených týmto nariadením a vzhľadom na podporu spolupráce a primeranú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a Komisiou v prípadoch kontroly súladu a nezákonného obchodu s fluórovanými skleníkovými plynmi by Komisii mal pomáhať Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Úrad OLAF by mal mať prístup k všetkým potrebným informáciám na uľahčenie plnenia svojich úloh.

(32)Dovoz HFC, ako aj výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú HFC alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí, zo štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou protokolu, a ich vývoz do takéhoto štátu by sa mal od roku 2028 zakázať. Súbežný zákaz predpokladaný v protokole od roku 2033 sa teda posunul na skorší termín, aby sa zabezpečilo, že globálne opatrenia na zníženie HFC uvedené v Kigalskom dodatku čo najskôr prinesú predpokladaný úžitok pre klímu.

(33)Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných pri porušení ustanovení tohto nariadenia a zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(34)Potrebné je takisto stanoviť správne sankcie na takej úrovni a takého druhu, ktoré skutočne odrádzajú od porušovania tohto nariadenia.

(35)Závažné porušenia tohto nariadenia by sa mali postihovať aj podľa trestného práva v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES. 34

(36)Príslušné orgány členských štátov vrátane ich orgánov ochrany životného prostredia, orgánov dohľadu nad trhom a colných orgánov by mali vykonávať kontroly na základe prístupu založeného na riziku s cieľom zabezpečiť dodržiavanie všetkých ustanovení tohto nariadenia. Takýto prístup je potrebný s cieľom zamerať sa na činnosti, ktoré predstavujú najvyššie riziko nezákonného obchodu s fluórovanými skleníkovými plynmi alebo nezákonného uvoľňovania fluórovaných skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Okrem toho by príslušné orgány mali vykonávať kontroly, ak majú k dispozícii dôkazy alebo iné relevantné informácie o možných prípadoch nedodržiavania predpisov. V relevantných prípadoch by sa takéto informácie v čo najväčšom možnom rozsahu mali oznámiť colným orgánom s cieľom uskutočniť analýzu rizík pred kontrolami v súlade s článkom 47 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013. 35  Je dôležité zabezpečiť, aby príslušné orgány zodpovedné za sledovanie ukladania pokút boli informované, keď iné príslušné orgány zistia prípady porušenia tohto nariadenia.

(37)Oznamovatelia môžu upozorniť príslušné orgány na nové informácie, ktoré môžu týmto orgánom pomôcť odhaliť porušenia tohto nariadenia a umožniť im ukladať sankcie. Malo by sa zabezpečiť zavedenie primeraných opatrení, ktoré oznamovateľom umožnia upozorniť príslušné orgány na skutočné alebo možné porušenia tohto nariadenia a ochránia ich pred odvetnými opatreniami. Na tento účel by sa v tomto nariadení malo stanoviť, že smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 36 sa vzťahuje na nahlasovanie porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb, ktoré takéto porušenia nahlasujú.

(38)V záujme posilnenia právnej istoty by sa podľa tohto nariadenia mala v smernici (EÚ) 2019/1937 odrážať uplatniteľnosť smernice (EÚ) 2019/1937 na nahlasovanie porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb, ktoré takéto porušenia nahlasujú. Príloha k smernici (EÚ) 2019/1937 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Členským štátom prináleží zabezpečiť, aby sa táto zmena premietla do ich transpozičných opatrení prijatých v súlade so smernicou, hoci zmena ani prispôsobenie vnútroštátnych transpozičných opatrení nie je podmienkou uplatniteľnosti smernice (EÚ) 2019/1937 na nahlasovanie porušení tohto nariadenia a na ochranu nahlasujúcich osôb.

(39)Pri vykonávaní tohto nariadenia by mala Komisia zriadiť takzvané konzultačné fórum na zabezpečenie vyváženej účasti zástupcov členských štátov a zástupcov občianskej spoločnosti vrátane environmentálnych organizácií, zástupcov výrobcov, prevádzkovateľov a osôb s osvedčením.

(40)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sa majú poskytnúť o zneškodnení alebo zhodnotení vedľajšej produkcie trifluórmetánu počas výroby iných fluórovaných látok; požiadavky na kontroly úniku; formát záznamov, ich vytvorenie a vedenie; minimálne požiadavky na certifikačné programy a osvedčenia o odbornej príprave; formát oznamovania certifikačných programov a programov odbornej prípravy; výnimky pre výrobky a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje zákaz uvedenia na trh; formát označení; určenie výrobných práv pre výrobcov HFC; výnimky z kvóty pre HFC na používanie v špecifických aplikáciách alebo špecifických kategóriách výrobkov alebo zariadení; stanovenie referenčných hodnôt pre výrobcov a dovozcov na uvádzanie HFC na trh; spôsoby a podrobné dojednania pre platbu dlžnej sumy; podrobné opatrenia týkajúce sa vyhlásenia o zhode pre vopred naplnené zariadenia a jeho overenia, ako aj opatrenia týkajúce sa akreditácie overovateľov; bezproblémové fungovanie registra; povoľovanie obchodu so subjektmi, na ktoré sa nevzťahuje protokol; podrobnosti o overovaní nahlasovania a o akreditácii overovateľov a formát podávania správ. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011. 37

(41)S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o vytvorenie zoznamu výrobkov a zariadení, pre ktoré je zhodnocovanie plynov alebo ich zneškodnenie technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a špecifikácia technológií, ktoré sa majú použiť; požiadavky na označovanie; vyňatie HFC z požiadaviek na kvóty v súlade s rozhodnutiami zmluvných strán protokolu; v súvislosti so sumami splatnými za pridelenie kvóty a s mechanizmom prideľovania zostávajúcich kvót; dodatočné opatrenia na monitorovanie látok a výrobkov a zariadení prepustených do režimu dočasného uskladnenia a colných režimov; pravidlá uplatniteľné na prepustenie výrobkov a zariadení do voľného obehu, ktoré boli dovezené od akéhokoľvek subjektu a vyvezené pre akýkoľvek subjekt, na ktoré sa nevzťahuje protokol; aktualizácia potenciálu globálneho otepľovania uvedených látok. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 38 . Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(42)Ochrana fyzických osôb so zreteľom na spracovanie osobných údajov členskými štátmi sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 39 a ochrana jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov Komisiou sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 40 , najmä pokiaľ ide o požiadavky na dôvernosť a bezpečnosť spracovania, prenos osobných údajov od Komisie členským štátom, zákonnosť spracovania a práva dotknutých osôb na informácie, prístup k ich osobným údajom a ich opravu.

(43)S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal svoje stanovisko [dátum doručenia stanoviska].

(44)Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu cezhraničnej povahy riešených environmentálnych problémov a účinkov tohto nariadenia v rámci Únie a na vonkajší obchod ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(45)V nariadení (EÚ) č. 517/2014 je potrebné vykonať viacero zmien. V záujme prehľadnosti, by sa toto nariadenie malo zrušiť a nahradiť.

(46)Vzhľadom na prideľovanie ročných kvót a postup nahlasovania stanovený v tomto nariadení je vhodné, aby sa toto nariadenie uplatňovalo od 1. januára [OP: vložte rok nasledujúci po roku dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa:

a)stanovujú pravidlá na obmedzenie, používanie, zhodnotenie a zneškodnenie fluórovaných skleníkových plynov a súvisiace doplnkové opatrenia a uľahčuje sa bezpečné používanie alternatívnych látok;

b)ukladajú podmienky pre dovoz, vývoz, uvedenie na trh, ďalšie dodávky a používanie fluórovaných skleníkových plynov a konkrétnych výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí;

c)ukladajú podmienky špecifického používania fluórovaných skleníkových plynov;

d)stanovujú kvantitatívne limity na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh;

e)stanovujú pravidlá nahlasovania.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.Toto nariadenie sa vzťahuje na fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohách I, II a II, či už samotné alebo v zmesi.

2.Toto nariadenie sa vzťahuje aj na výrobky a zariadenia a ich časti, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„potenciál globálneho otepľovania“ alebo „GWP“ je potenciál klimatického otepľovania skleníkového plynu v pomere k potenciálu klimatického otepľovania oxidu uhličitého („CO2“), počíta sa, pokiaľ nie je uvedené inak, ako 100-ročný potenciál otepľovania jedného kilogramu skleníkového plynu v pomere k jednému kilogramu CO2, ako je stanovené v prílohách I, II, III a VI, alebo v prípade zmesí sa počíta podľa prílohy VI;

2.„zmes“ je tekutina zložená z dvoch alebo viacerých látok, z ktorých je aspoň jedna látka uvedená v prílohách I, II alebo III;

3.„tona (tony) ekvivalentu CO2“ je množstvo skleníkových plynov vyjadrené ako súčin hmotnosti skleníkových plynov v metrických tonách a ich potenciálu globálneho otepľovania;

4.„fluórované uhľovodíky“ alebo „HFC“ sú látky uvedené v oddiele 1 prílohy I alebo zmesi obsahujúce ktorúkoľvek z daných látok;

5.„prevádzkovateľ“ je podnik, ktorý má skutočnú právomoc nad technickým fungovaním výrobkov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo vlastník, ak členský štát určil, že za záväzky prevádzkovateľa je v konkrétnych situáciách zodpovedný vlastník;

6.„uvedenie na trh“ je prvé spoplatnené či nespoplatnené dodanie alebo sprístupnenie inej osobe v rámci Únie, colné prepustenie do voľného obehu v Únii a použitie vyrobených látok alebo použitie výrobkov alebo zariadení vyrobených na vlastné použitie;

7.„dovoz“ je vstup látok, výrobkov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, na colné územie Únie, pokiaľ sa na toto územie vzťahuje ratifikácia Montrealského protokolu z roku 1987 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, a zahŕňa dočasné uskladnenie a colné režimy uvedené v článkoch 201 a 210 nariadenia (EÚ) 952/2013;

8.„vývoz“ je výstup látok, výrobkov a zariadení z colného územia Únie, pokiaľ sa na toto územie vzťahuje ratifikácia Montrealského protokolu z roku 1987 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu;

9.„hermeticky uzavreté zariadenie“ je zariadenie, v ktorom sú všetky časti obsahujúce fluórovaný skleníkový plyn v priebehu výrobného procesu v priestoroch výrobcu utesnené zváraním, tvrdým spájkovaním alebo podobným trvalým spojením, ktoré môže zahŕňať uzatvorené ventily alebo uzatvorené servisné uzávery, ktoré umožňujú riadnu opravu alebo zneškodnenie;

10.„nádoba“ je výrobok, ktorý je určený primárne na prepravu alebo skladovanie fluórovaných skleníkových plynov;

11.„zhodnotenie“ je zber a skladovanie fluórovaných skleníkových plynov z výrobkov vrátane nádob a zo zariadení počas údržby alebo servisu, alebo pred likvidáciou výrobkov alebo zariadení;

12.„recyklácia“ je opätovné použitie zhodnoteného fluórovaného skleníkového plynu po procese základného očistenia vrátane filtrovania a sušenia;

13.„regenerácia“ je opätovné spracovanie zhodnoteného fluórovaného skleníkového plynu tak, aby fungoval ako pôvodná látka, pričom sa zohľadní jeho zamýšľané použitie;

14.„zneškodnenie“ je proces, ktorým sa fluórovaný skleníkový plyn v najväčšom možnom rozsahu natrvalo premení alebo úplne rozloží na jednu stabilnú látku alebo viac stabilných látok, ktoré nie sú fluórovanými skleníkovými plynmi;

15.„vyradenie“ je zastavenie prevádzky alebo používania výrobku alebo zariadenia obsahujúceho fluórované skleníkové plyny vrátane konečného odstavenia inštalácie z prevádzky;

16.„oprava“ je náprava poškodených výrobkov alebo zariadení, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí, alebo náprava výrobkov a zariadení, z ktorých tieto plyny unikajú, vrátane časti obsahujúcej tieto plyny alebo určenej na to, aby tieto plyny obsahovala;

17.„inštalácia“ je spojenie dvoch alebo viacerých kusov zariadenia alebo okruhov, ktoré obsahujú alebo sú určené na to, aby obsahovali fluórované skleníkové plyny, na účely montáže systému na mieste, kde sa bude prevádzkovať, ktorá zahŕňa spojenie plynového vedenia systému, aby vznikol úplný okruh;

18.„údržba alebo servis“ sú všetky činnosti okrem zhodnotenia v súlade s článkom 8 a kontrol úniku v súlade s článkom 4 a článkom 10 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, ktoré si vyžadujú prerušenie okruhov obsahujúcich alebo určených na to, aby obsahovali fluórované skleníkové plyny, prívod fluórovaných skleníkových plynov do systému, odstránenie jednej časti alebo viacerých častí okruhu alebo zariadenia, premontovanie dvoch alebo viacerých častí okruhu alebo zariadenia, ako aj opravu únikov;

19.„pôvodné látky“ sú látky, ktoré sa ešte nepoužili;

20.„stacionárny“ je taký, ktorý sa obvykle pri používaní nepremiestňuje, a zahŕňa mobilné interiérové klimatizačné zariadenia;

21.„mobilný“ je taký, ktorý sa pri používaní obvykle premiestňuje;

22.„jednozložková pena“ je penová zmes obsiahnutá v jednom aerosólovom rozprašovači v nezreagovanom alebo čiastočne zreagovanom tekutom stave, ktorá sa mimo rozprašovača zväčšuje a tvrdne;

23.„chladiarenské nákladné vozidlo“ je motorové vozidlo s hmotnosťou viac ako 3,5 tony, ktoré je určené a vyrobené primárne na prepravu tovaru a vybavené chladiacou jednotkou;

24.„chladiarenské prípojné vozidlo“ je vozidlo, ktoré je určené a vyrobené na ťahanie nákladným vozidlom alebo ťahačom primárne na prepravu tovaru a vybavené chladiacou jednotkou;

25.„systém detekcie úniku“ je kalibrovaný mechanický, elektrický alebo elektronický prístroj na zisťovanie úniku fluórovaných skleníkových plynov, ktorý po takomto zistení varuje prevádzkovateľa;

26.„podnik“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť uvedenú v tomto nariadení;

27.„východisková surovina“ je akýkoľvek fluórovaný skleníkový plyn uvedený v prílohách I a II, ktorý prejde chemickou premenou v procese, v ktorom sa úplne zmení zo svojho pôvodného zloženia a ktorého emisie sú zanedbateľné;

28.„komerčné použitie“ je použitie na skladovanie, prezentáciu alebo výdaj výrobkov, na predaj konečným používateľom, a to v maloobchodných a stravovacích službách;

29.„protipožiarne zariadenia“ sú zariadenia a systémy používané na prevenciu alebo likvidáciu požiarov vrátane hasiacich prístrojov;

30.„organický Rankinov cyklus“ je cyklus obsahujúci kondenzovateľné látky, pri ktorom sa teplo z tepelného zdroja mení na energiu na výrobu elektrickej alebo mechanickej energie;

31.„vojenské vybavenie“ sú zbrane, strelivo a materiál určený konkrétne na vojenské účely, pričom toto vybavenie je nevyhnutné na ochranu zásadných záujmov týkajúcich sa bezpečnosti členských štátov;

32.„elektrický rozvádzač“ sú spínacie zariadenia a ich kombinácia s prepojeným ovládacím, meracím, ochranným a regulačným zariadením a súbory takýchto prístrojov a zariadení so súvisiacimi prepojeniami, príslušenstvom, ochrannými krytmi a nosnými konštrukciami, určené na použitie v súvislosti s výrobou, prenosom, distribúciou a konverziou elektrickej energie;

33.„združené centralizované chladiace systémy“ sú systémy s dvoma alebo viacerými kompresormi, ktoré fungujú paralelne a ktoré sú napojené na jeden alebo viacero spoločných kondenzátorov a na niekoľko chladiacich zariadení, ako sú vitríny, chladiace boxy a mrazničky alebo chladiarenské sklady;

34.„primárny chladiaci okruh kaskádových systémov“ je primárny okruh nepriamych strednoteplotných systémov, v ktorom sú dva alebo viaceré samostatné chladiace okruhy sériovo prepojené tak, že primárny okruh absorbuje kondenzačné teplo zo sekundárneho okruhu pre stredne vysokú teplotu;

35.„používanie“ je využívanie fluórovaných skleníkových plynov vo výrobe, pri údržbe alebo servise výrobkov a zariadení vrátane opätovného plnenia alebo ich využívanie v rámci iných činností uvedených v tomto nariadení;

36.„usadenie v Únii“ je v prípade fyzickej osoby obvyklý pobyt v Únii a v prípade právnickej osoby stála prevádzkareň v Únii uvedená v článku 5 bode 32 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 v Únii.

KAPITOLA II

OBMEDZOVANIE

Článok 4

Predchádzanie vzniku emisií

1.Úmyselné uvoľňovanie fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohách I a II do atmosféry je zakázané v prípadoch, keď takéto uvoľnenie nie je technicky nutné na zamýšľaný účel.

2.Prevádzkovatelia a výrobcovia zariadenia a inštalácií, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohách I alebo II, ako aj podniky, ktoré vlastnia takéto zariadenie počas ich prepravy alebo skladovania, prijmú všetky potrebné preventívne opatrenia, aby zamedzili neúmyselnému uvoľňovaniu akýchkoľvek takýchto plynov. Prijmú všetky opatrenia, ktoré sú technicky a ekonomicky uskutočniteľné, na minimalizovanie úniku plynov.

3.Počas výroby, skladovania, prepravy a presunu fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohách I a II z jednej nádoby alebo systému do druhej nádoby alebo systému alebo do zariadenia alebo inštalácie podnik prijme všetky potrebné preventívne opatrenia na zamedzenie uvoľňovaniu fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohách I a II v čo najväčšom rozsahu. Tento odsek platí aj v prípade, že fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohách I a II vznikajú ako vedľajšie produkty.

4.V prípade detekcie úniku fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I alebo II prevádzkovatelia, výrobcovia zariadení a inštalácií a podniky, ktoré vlastnia zariadenie počas jeho prepravy alebo skladovania, zabezpečia, aby sa zariadenie alebo inštalácia bezodkladne opravili.

Ak zariadenie podlieha kontrole úniku podľa článku 5 ods. 1 a netesnosť zariadenia bola opravená, prevádzkovatelia zabezpečia, aby fyzická osoba s osvedčením v súlade s článkom 10 do jedného mesiaca po oprave skontrolovala zariadenie a overila, či bola oprava účinná.

5.Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 1 prvý pododsek, sa zakazuje uvádzať na trh fluórované skleníkové plyny, pokiaľ výrobcovia alebo dovozcovia v čase uvedenia na trh neposkytnú príslušnému orgánu dôkazy o tom, že trifluórmetán, ktorý vzniká ako vedľajší produkt počas výrobného procesu, a to aj počas výroby východiskových surovín na ich výrobu, sa zneškodňuje alebo zhodnocuje na účely následného využitia v súlade s najlepšími dostupnými technikami.

Na účel poskytnutia týchto dôkazov dovozcovia a výrobcovia vypracujú vyhlásenie o zhode a spoja podpornú dokumentáciu o výrobnom zariadení a zmierňujúcich opatreniach prijatých na predchádzanie emisiám trifluórmetánu. Výrobcovia a dovozcovia uchovávajú vyhlásenie o zhode a podpornú dokumentáciu najmenej päť rokov od uvedenia na trh a na požiadanie ich sprístupnia príslušným vnútroštátnym orgánom a Komisii.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť podrobné opatrenia týkajúce sa vyhlásenia o zhode a podpornej dokumentácie, ktoré sa uvádzajú v druhom pododseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s článkom 34 ods. 2.

6.Fyzické osoby, ktoré vykonávajú úlohy uvedené v článku 10 ods. 1 písm. a) až c), musia byť držiteľmi osvedčení v súlade s článkom 10 a musia prijímať preventívne opatrenia na zamedzenie úniku fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohách I a II.

Podniky, ktoré vykonávajú inštaláciu, servis, údržbu, opravu alebo vyraďovanie zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) až f), musia byť držiteľmi osvedčení v súlade s článkom 10 a musia prijímať preventívne opatrenia na zamedzenie úniku fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohách I a II.

Článok 5

Kontrola úniku

1.Prevádzkovatelia zariadení, ktoré obsahujú 5 ton ekvivalentu CO2 alebo viac fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I alebo 1 kilogram alebo viac fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele I prílohy II v inej ako penovej forme, zabezpečia v týchto zariadeniach vykonávanie kontrol úniku.

Hermeticky uzavreté zariadenia, ktoré obsahujú menej ako 10 ton ekvivalentu CO2 fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I alebo 2 kilogramy fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele I prílohy II, nepodliehajú kontrolám úniku za predpokladu, že tieto zariadenia sú označené ako hermeticky uzavreté a že ich pripojené časti majú preskúšanú mieru úniku menej ako 3 gramy za rok pod tlakom aspoň jednej štvrtiny maximálneho povoleného tlaku.

Elektrický rozvádzač nepodlieha kontrole úniku, ak spĺňa jednu z týchto podmienok:

a)má preskúšanú mieru úniku menej ako 0,1 % ročne, ktorá sa uvádza v technických špecifikáciách výrobcu, pričom je takto aj označený;

b)je vybavený zariadením na monitorovanie tlaku alebo hustoty;

c)obsahuje menej ako 6 kilogramov fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I.

2.Odsek 1 sa vzťahuje na prevádzkovateľov týchto zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I alebo v oddiele I prílohy II:

a)stacionárne chladiace zariadenia;

b)stacionárne klimatizačné zariadenia;

c)stacionárne tepelné čerpadlá;

d)stacionárne protipožiarne zariadenia;

e)chladiace jednotky chladiarenských nákladných vozidiel a prípojných vozidiel;

f)organické Rankinove cykly;

g)elektrické rozvádzače.

Pokiaľ ide o zariadenia uvedené v prvom pododseku písmenách a) až f), kontroly vykonávajú fyzické osoby s osvedčením v súlade s pravidlami stanovenými v článku 10.

3.Kontroly úniku podľa odseku 1 sa vykonávajú v týchto intervaloch:

a)pri zariadeniach, ktoré obsahujú menej ako 50 ton ekvivalentu CO2 fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I alebo menej ako 10 kilogramov fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele I prílohy II: aspoň každých 12 mesiacov; alebo v prípade, že bol nainštalovaný systém detekcie úniku, aspoň každých 24 mesiacov;

b)pri zariadeniach, ktoré obsahujú 50 ton ekvivalentu CO2 alebo viac, ale menej ako 500 ton ekvivalentu CO2 fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I alebo 10 až 100 kilogramov fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele I prílohy II: aspoň každých šesť mesiacov, alebo v prípade, že bol nainštalovaný systém detekcie úniku, aspoň každých 12 mesiacov;

c)pri zariadeniach, ktoré obsahujú 500 ton ekvivalentu CO2 alebo viac fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I alebo viac ako 100 kilogramov fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele I prílohy II: aspoň každé tri mesiace, alebo v prípade, že bol nainštalovaný systém detekcie úniku, aspoň každých šesť mesiacov.

4.Povinnosti uvedené v odseku 1 týkajúce sa protipožiarneho zariadenia uvedeného v odseku 2 písm. d) sa považujú za splnené, ak sú dodržané tieto dve podmienky:

a)existujúci systém kontroly spĺňa normu ISO 14520 alebo EN 15004 a

b)protipožiarne zariadenie sa kontroluje tak často, ako sa to požaduje v odseku 3.

5.Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť požiadavky týkajúce sa vykonávania kontrol úniku v súlade s odsekom 1 pre každý typ zariadenia uvedený v odseku 2 a určiť časti zariadenia, v prípade ktorých existuje najvyššia pravdepodobnosť úniku. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

Článok 6

Systémy detekcie úniku

1.Prevádzkovatelia zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) až d), ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I v množstve 500 ton ekvivalentu CO2 alebo vo väčšom množstve, zabezpečia, aby boli tieto zariadenia vybavené systémom detekcie úniku, ktorý prevádzkovateľa alebo servisnú spoločnosť upozorní na akýkoľvek únik.

2.Prevádzkovatelia zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. f) a g), ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I v množstve 500 ton ekvivalentu CO2 alebo vo väčšom množstve a ktoré boli nainštalované od 1. januára 2017, zabezpečia, aby boli tieto zariadenia vybavené systémom detekcie úniku, ktorý prevádzkovateľa alebo servisnú spoločnosť upozorní na akýkoľvek únik.

3.Prevádzkovatelia zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) až d) a f), na ktoré sa vzťahuje odsek 1 alebo 2, zabezpečia, aby sa systémy detekcie úniku kontrolovali aspoň raz za dvanásť mesiacov s cieľom zabezpečiť ich správne fungovanie.

4.Prevádzkovatelia zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. g), na ktoré sa vzťahuje odsek 2, zabezpečia, aby sa systémy detekcie úniku kontrolovali aspoň raz za šesť rokov s cieľom zabezpečiť ich správne fungovanie.

Článok 7

Vedenie záznamov

1.Prevádzkovatelia zariadení, ktoré je potrebné kontrolovať na únik podľa článku 5 ods. 1, vytvoria a vedú pre každé takéto zariadenie záznamy, pričom uvedú tieto informácie:

a)množstvo a typ nainštalovaných plynov;

b)množstvo plynov pridaných počas inštalácie, údržby alebo servisu, alebo z dôvodu úniku;

c)či množstvo plynov bolo recyklované alebo regenerované, ako aj meno a adresu podniku v Únii, ktorý túto recykláciu alebo regeneráciu vykonal, a v príslušných prípadoch aj číslo osvedčenia;

d)množstvo zhodnotených plynov;

e)totožnosť podniku, ktorý zariadenie nainštaloval, vykonával jeho servis a údržbu a prípadne ho opravoval alebo vyradil, a v relevantných prípadoch aj číslo jeho osvedčenia;

f)dátumy a výsledky kontrol vykonaných podľa článku 5 ods. 1, 2 a 3, ako aj dátumy a výsledky všetkých opráv úniku;

g)v prípade vyradenia zariadenia opatrenia prijaté na zhodnotenie a zneškodnenie plynov.

2.Pokiaľ sa záznamy uvedené v odseku 1 neuchovávajú v databáze zriadenej príslušnými orgánmi členských štátov, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)prevádzkovatelia uvedení v odseku 1 uchovávajú záznamy uvedené v danom odseku aspoň päť rokov;

b)podniky, ktoré pre prevádzkovateľov vykonávajú činnosti uvedené v odseku 1 písm. e), uchovávajú kópie záznamov uvedených v odseku 1 aspoň päť rokov.

Záznamy uvedené v odseku 1 sa na základe žiadosti poskytnú príslušnému orgánu dotknutého členského štátu a Komisii.

3.Na účely článku 11 ods. 5 podniky, ktoré dodávajú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II, vytvoria záznamy s relevantnými informáciami o odberateľoch týchto fluórovaných skleníkových plynov, ktoré obsahujú tieto údaje:

a)čísla osvedčení odberateľov;

b)príslušné množstvá týchto plynov, ktoré nakúpili.

Podniky dodávajúce tieto plyny vedú takéto záznamy aspoň päť rokov.

Podniky dodávajúce tieto plyny poskytnú tieto záznamy na základe žiadosti príslušnému orgánu dotknutého členského štátu a Komisii.

4.Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoviť formát záznamov uvedených v odsekoch 1 a 3 a určiť, ako sa majú vytvárať a viesť. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

Článok 8

Zhodnotenie a zneškodnenie

1.Prevádzkovatelia stacionárnych zariadení alebo chladiacich jednotiek chladiarenských nákladných vozidiel a prípojných vozidiel obsahujúcich fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II v inej ako penovej podobe zabezpečia, aby zhodnotenie týchto plynov vykonávali fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi príslušných osvedčení podľa článku 10, s cieľom zaistiť recykláciu, regeneráciu alebo zneškodnenie týchto plynov.

Táto povinnosť sa vzťahuje na prevádzkovateľov týchto zariadení:

a)chladiace okruhy stacionárnych chladiacich a stacionárnych klimatizačných zariadení a stacionárnych tepelných čerpadiel;

b)chladiace okruhy chladiacich jednotiek chladiarenských nákladných vozidiel a prípojných vozidiel;

c)stacionárne zariadenia obsahujúce rozpúšťadlá založené na báze fluórovaných skleníkových plynov;

d)stacionárne protipožiarne zariadenia;

e)stacionárne elektrické rozvádzače.

2.Žiadne zhodnotené fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a oddiele 1 prílohy II sa nesmú použiť na plnenie alebo opätovné plnenie zariadení, pokiaľ plyn nebol recyklovaný alebo regenerovaný.

3.Podnik, ktorý použije nádobu s fluórovanými skleníkovými plynmi uvedenými v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II, bezprostredne pred jej likvidáciou zabezpečí zhodnotenie všetkých zvyškových plynov s cieľom zaistiť ich recykláciu, regeneráciu alebo zneškodnenie.

4.Od 1. januára 2024 vlastníci budov a zhotovitelia stavieb zabezpečia, aby sa počas činností renovácie, modernizácie alebo demolácie, ktoré zahŕňajú odstraňovanie panelov s kovovým povrchom, ktoré obsahujú peny s fluórovanými skleníkovými plynmi uvedenými v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II, zabránilo vzniku emisií v maximálnom možnom rozsahu zhodnotením na opätovné použitie alebo zneškodnením pien a plynov v nich obsiahnutých. Zhodnotenie vykonajú primerane kvalifikované fyzické osoby.

5.Od 1. januára 2024 vlastníci budov a zhotovitelia stavieb zabezpečia, aby sa počas činností renovácie, modernizácie alebo demolácie, ktoré zahŕňajú odstraňovanie pien z laminovaných dosiek inštalovaných v dutinách alebo vybudovaných konštrukciách, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II, zabránilo vzniku emisií v maximálnom možnom rozsahu zhodnotením na opätovné použitie alebo zneškodnením pien a plynov v nich obsiahnutých. Zhodnotenie vykonajú primerane kvalifikované fyzické osoby.

Ak zhodnotenie pien uvedených v prvom pododseku nie je technicky uskutočniteľné, vlastník budovy alebo zhotoviteľ stavby vypracuje dokumentáciu obsahujúcu dôkazy o neuskutočniteľnosti zhodnotenia v konkrétnom prípade. Takáto dokumentácia sa uchováva päť rokov a na požiadanie sa sprístupní príslušným orgánom členského štátu a Komisii. 

6.Prevádzkovatelia výrobkov a zariadení neuvedených v odsekoch 1, 6 a 7, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II, zabezpečia zhodnotenie plynov, pokiaľ sa nepreukáže, že to nie je technicky uskutočniteľné alebo že to predstavuje neprimerané náklady. Prevádzkovatelia zabezpečia, aby zhodnotenie vykonávali primerane kvalifikované fyzické osoby s cieľom recyklovať, regenerovať alebo zneškodniť plyny, alebo zabezpečia ich zneškodnenie bez predchádzajúceho zhodnotenia.

Zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II z klimatizačných zariadení motorových vozidiel, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/40/ES 41 , vykonávajú primerane kvalifikované fyzické osoby.

Na účely zhodnotenia fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II z klimatizačných zariadení motorových vozidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/40/ES, sa za primerane kvalifikované považujú iba fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi aspoň osvedčenia o odbornej príprave v súlade s článkom 10 ods. 2.

7.Fluórované skleníkové plyny uvedené v oddiele1 prílohy I a výrobky obsahujúce takéto plyny sa môžu zneškodniť iba technológiami schválenými zmluvnými stranami Montrealského protokolu z roku 1987 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (ďalej len „protokol“), alebo technológiami, ktoré ešte neboli schválené, ale sú rovnocenné z hľadiska životného prostredia a sú v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi o odpade a s ďalšími požiadavkami podľa takýchto právnych predpisov.

Ostatné fluórované skleníkové plyny, pre ktoré neboli schválené technológie zneškodnenia, sa zneškodnia len environmentálne prijateľnou technológiou zneškodnenia, ktorá si nevyžiada nadmerné náklady, ktorá je v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi o odpade a ktorá spĺňa dodatočné požiadavky podľa takýchto právnych predpisov.

8.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom doplniť toto nariadenie vytvorením zoznamu výrobkov a zariadení, v prípade ktorých sa zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II alebo zneškodnenie výrobkov a zariadení obsahujúcich takéto plyny bez ich predchádzajúceho zhodnotenia považujú za technicky a ekonomicky uskutočniteľné, pričom sa v prípade potreby uvedú technológie, ktoré sa majú použiť.

9.Členské štáty podporujú zhodnotenie, recykláciu, regeneráciu a zneškodnenie fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II.

Článok 9

Systém zodpovednosti výrobcov

Bez toho, aby boli dotknuté existujúce právne predpisy Únie, členské štáty nabádajú na tvorbu systémov zodpovednosti výrobcov na účely zhodnotenia fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohách I a II, ich recyklácie, regenerácie alebo zneškodnenia.

Členské štáty informujú Komisiu o prijatých opatreniach.

Článok 10

Vydávanie osvedčení a odborná príprava

1.Členské štáty na základe minimálnych požiadaviek uvedených v odseku 5 zriadia alebo upravia certifikačné programy vrátane hodnotiacich postupov a zabezpečia dostupnosť odbornej prípravy týkajúcej sa praktických zručností a teoretických vedomosti pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú tieto úlohy zahŕňajúce fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II a iné príslušné alternatívy fluórovaných skleníkových plynov:

a)inštaláciu, servis, údržbu, opravu alebo vyraďovanie zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) až g);

b)kontroly úniku zo zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) až f), ako sa stanovuje v článku 5 ods. 1;

c)zhodnotenie stanovené v článku 8 ods. 1.

2.Členské štáty zabezpečia dostupnosť programov odbornej prípravy pre fyzické osoby, ktoré zhodnocujú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II z klimatizačných zariadení motorových vozidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/40/ES, 42 a to v súlade s odsekom 5.

3.Certifikačné programy a odborná príprava podľa odsekov 1 a 2 zahŕňajú: 

a)uplatniteľné právne predpisy a technické normy;

b)predchádzanie vzniku emisií;

c)zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II;

d)bezpečné zaobchádzanie so zariadeniami typov a veľkostí, na ktoré sa vzťahuje osvedčenie, a

e)aspekty energetickej efektívnosti.

4.Osvedčenia v rámci certifikačných programov uvedených v odseku 1 podliehajú podmienke, že uchádzač úspešne dokončil hodnotiaci postup vytvorený podľa odsekov 1, 3 a 5.

5.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví minimálne požiadavky na certifikačné programy a osvedčenia o odbornej príprave. V týchto minimálnych požiadavkách sa v súvislosti s každým druhom zariadení uvedených v odsekoch 1 a 2 uvedú požadované praktické zručnosti a teoretické znalosti, pričom v príslušných prípadoch sa rozlišuje medzi jednotlivými príslušnými činnosťami, spôsoby vydávania osvedčení alebo potvrdení, ako aj podmienky vzájomného uznávania osvedčení a potvrdení o absolvovaní odbornej prípravy. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

6.Členské štáty na základe minimálnych požiadaviek uvedených v odseku 5 zriadia alebo upravia certifikačné programy pre podniky, ktoré pre iné strany vykonávajú inštaláciu, servis, údržbu, opravu alebo vyraďovanie zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) až f), ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II a iné príslušné alternatívy fluórovaných skleníkových plynov.

7.Existujúce osvedčenia a potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy vydané v súlade s nariadením (EÚ) č. 517/2014 ostávajú v platnosti v súlade s podmienkami, za akých boli pôvodne vydané.

8.Členské štáty do 1. januára [Úrad pre publikácie: vložte dátum –⁠ jeden rok od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] oznámia Komisii certifikačné programy a programy odbornej prípravy.

Členské štáty uznávajú osvedčenia a potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy vydané v inom členskom štáte v súlade s týmto článkom. Neobmedzujú slobodu poskytovania služieb ani slobodu usadiť sa z dôvodu, že osvedčenie bolo vydané v inom členskom štáte.

9.Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť formát oznámenia uvedeného v odseku 8. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

10.Akýkoľvek podnik, ktorý pridelí úlohu uvedenú v odseku 1 inému podniku, podnikne vhodné kroky na to, aby sa ubezpečil, že druhý podnik je na účely požadovaných úloh držiteľom potrebných osvedčení podľa odseku 1.

11.Ak by povinnosti uložené podľa tohto článku, ktoré sa týkajú poskytovania osvedčení a odbornej prípravy, predstavovali neprimeranú záťaž pre niektorý členský štát, pretože má malý počet obyvateľov a následný nižší dopyt po takejto odbornej príprave a osvedčovaní, súlad možno dosiahnuť prostredníctvom uznania osvedčení vydaných v iných členských štátoch.

Členské štáty uplatňujúce tento odsek o tom informujú Komisiu, ktorá informuje ostatné členské štáty.

12.Tento článok nebráni členským štátom, aby vytvorili ďalšie certifikačné programy a programy odbornej prípravy v súvislosti so zariadeniami, ktoré sa neuvádzajú v odseku 1.

KAPITOLA III

OBMEDZENIA A KONTROLA POUŽÍVANIA

Článok 11

Obmedzenia uvádzania na trh a predaja

1.Uvedenie výrobkov a zariadení uvedených v prílohe IV vrátane ich častí na trh s výnimkou vojenského vybavenia sa zakazuje od dátumu určeného v uvedenej prílohe, v prípade potreby odlíšeného podľa typu alebo potenciálu globálneho otepľovania plynov, ktoré tieto výrobky a zariadenia obsahujú.

Výrobky a zariadenia, ktoré boli nezákonne uvedené na trh po dátume uvedenom v prvom pododseku, sa následne nesmú používať, dodávať alebo sprístupňovať iným osobám v rámci Únie za úhradu alebo bezplatne, ani sa nesmú vyvážať. Takéto výrobky a zariadenia možno skladovať alebo prepravovať len na následné zneškodnenie a na zhodnotenie plynu pred zneškodnením podľa článku 8.

Dva roky po jednotlivých dátumoch uvedených v prílohe IV bude následné dodanie alebo sprístupnenie výrobkov alebo zariadení zákonne uvedených na trh pred dátumom uvedeným v prvom pododseku inej strane v Únii za úhradu alebo bezplatne povolené len vtedy, ak sa predloží dôkaz o tom, že výrobok alebo zariadenie boli pred týmto dátumom zákonne uvedené na trh.

2.Zákaz stanovený v odseku 1 prvom pododseku sa neuplatňuje na zariadenia, v prípade ktorých sa v požiadavkách na ekodizajn prijatých na základe smernice 2009/125/ES stanovilo, že v dôsledku vyššej energetickej efektívnosti počas prevádzky týchto zariadení budú emisie ekvivalentu CO2 za celý životný cyklus zariadenia nižšie ako emisie v prípade použitia rovnocenných zariadení, ktoré spĺňajú relevantné požiadavky na ekodizajn.

3.Okrem zákazu uvádzania na trh stanoveného v bode 1 prílohy IV sa zakazuje dovoz, uvádzanie na trh, akékoľvek následné dodávanie alebo sprístupnenie iným osobám v rámci Únie za úhradu alebo bezplatne, používanie alebo vývoz jednorazových nádob na fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II, ktoré sú prázdne alebo úplne či čiastočne naplnené. Takéto nádoby možno skladovať alebo prepravovať len na následné zneškodnenie. Tento zákaz sa nevzťahuje na nádoby na laboratórne alebo analytické použitie.

Tento odsek sa vzťahuje na:

a)nádoby, ktoré nie je možné bez úpravy na tento účel opätovne plniť (jednorazové), a

b) nádoby, ktoré možno opätovne plniť, ale dovážajú sa alebo sa uvádzajú na trh bez zabezpečenia možnosti ich vrátenia na účely opätovného naplnenia.

4.Na základe podloženej žiadosti príslušného orgánu členského štátu a s ohľadom na ciele tohto nariadenia môže Komisia v mimoriadnych prípadoch prostredníctvom vykonávacích aktov povoliť výnimku v trvaní najviac štyroch rokov na umožnenie uvádzania výrobkov a zariadení uvedených v prílohe IV vrátane ich častí na trh, ak tieto výrobky a zariadenia obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ak ich fungovanie závisí od takýchto plynov, a to v prípade, ak sa preukázalo, že:

a)pre konkrétny výrobok alebo zariadenie alebo pre konkrétnu kategóriu výrobkov alebo zariadení neexistujú alternatívy ani ich nemožno použiť z technických alebo bezpečnostných dôvodov; alebo

b)by z použitia technicky uskutočniteľných a bezpečných alternatív vyplývali neprimerané náklady.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

5.Iba podniky, ktoré sú držiteľmi osvedčenia požadovaného podľa článku 10 ods. 1 písm. a) alebo potvrdenia o odbornej príprave podľa článku 10 ods. 2, alebo podniky, ktoré zamestnávajú osoby s takýmto osvedčením alebo potvrdením o odbornej príprave, môžu odoberať fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I alebo v oddiele 1 prílohy II na účely vykonávania inštalácie, servisu, údržby alebo opravy zariadenia, ktoré obsahuje tieto plyny alebo ktorého fungovanie závisí od týchto plynov, ako je uvedené v článku 5 ods. 2 písm. a) až g) a článku 10 ods. 2.

Týmto odsekom sa nebráni podnikom bez osvedčenia, ktoré nevykonávajú takéto činnosti, aby zbierali, prepravovali alebo dodávali fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II.

6.Nehermeticky uzavreté zariadenia naplnené fluórovanými skleníkovými plynmi uvedenými v prílohe I a oddiele 1 prílohy II sa predávajú koncovým používateľom len vtedy, ak sa poskytnú dôkazy, že inštaláciu vykoná podnik s osvedčením v súlade s článkom 10.

Článok 12

Označovanie a informácie o výrobkoch a zariadeniach

1.Tieto výrobky a zariadenia, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie závisí od týchto plynov uvedených v prílohách I a II, sa môžu uviesť na trh len s označením:

a)chladiace zariadenia;

b)klimatizačné zariadenia;

c)tepelné čerpadlá;

d)protipožiarne zariadenia;

e)elektrické rozvádzače;

f)aerosólové rozprašovače obsahujúce fluórované skleníkové plyny vrátane dávkovacích inhalátorov;

g)všetky nádoby na fluórované skleníkové plyny;

h)rozpúšťadlá na báze fluórovaných skleníkových plynov;

i)organické Rankinove cykly.

2.Výrobky alebo zariadenia, ktoré podliehajú výnimke podľa článku 11 ods. 4, sa podľa toho označia a obsahujú informáciu, že uvedené výrobky alebo zariadenia možno použiť len na účely, na ktoré sa udelila výnimka podľa uvedeného článku.

3.Na označení požadovanom podľa odseku 1 sa uvádzajú tieto informácie:

a)informácia, že výrobok alebo zariadenie obsahuje fluórované skleníkové plyny alebo že jeho fungovanie od týchto plynov závisí;

b)akceptované priemyselné označenie daného fluórovaného skleníkového plynu alebo ak takéto označenie neexistuje, chemický názov;

c)od 1. januára 2017 množstvo vyjadrené hmotnosťou a ekvivalentom CO2 fluórovaných skleníkových plynov obsiahnutých vo výrobku alebo v zariadení alebo množstvo fluórovaných skleníkových plynov, na ktoré je takéto zariadenie navrhnuté, a potenciál globálneho otepľovania týchto plynov.

Na označení sa prípadne uvedú aj tieto informácie:

a)informácia, že fluórované skleníkové plyny sú obsiahnuté v hermeticky uzavretom zariadení;

b)informácia, že elektrický rozvádzač má preskúšanú mieru úniku podľa technickej špecifikácie výrobcu menej ako 0,1 % za rok.

4.Označenie požadované podľa odseku 1 je zreteľne čitateľné a neodstrániteľné a umiestňuje sa buď:

a)v blízkosti servisných uzáverov na napĺňanie alebo zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov; alebo

b)na tej časti výrobku alebo zariadenia, ktorá obsahuje fluórované skleníkové plyny.

Označenie sa vyhotoví v úradných jazykoch členského štátu, v ktorom sa tovar uvádza na trh.

5.Peny a predmiešané polyoly obsahujúce fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohách I a II sa môžu uviesť na trh len s označením, na ktorom sú uvedené dané fluórované skleníkové plyny, pričom sa použije akceptované priemyselné označenie, alebo ak takéto označenie neexistuje, chemický názov. Na označení sa zreteľne uvádza, že pena alebo predmiešaný polyol obsahuje fluórované skleníkové plyny. V prípade penových dosiek je táto informácia zreteľne a neodstrániteľne uvedená na týchto doskách.

6.Regenerované alebo recyklované fluórované skleníkové plyny sa označia informáciou, že látka bola regenerovaná alebo recyklovaná, a informáciou o čísle šarže a názve a adrese regeneračného alebo recyklačného zariadenia v Únii.

7.Fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a uvedené na trh na zneškodnenie sa označia informáciou, že obsah nádoby možno len zneškodniť.

8.Fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a určené na priamy vývoz sa označia informáciou, že obsah nádoby možno len priamo vyviezť.

9.Fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a uvedené na trh na použitie vo vojenskom vybavení sa označia informáciou, že obsah nádoby možno použiť len na tento účel.

10.Fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohách I a II a uvedené na trh na použitie pri leptaní polovodičových materiálov alebo čistení komôr na chemickú depozíciu z plynnej fázy v sektore výroby polovodičov sa označia informáciou, že obsah nádoby možno použiť len na tento účel.

11.Fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a uvedené na trh na použitie ako východisková surovina sa označia informáciou, že obsah nádoby možno použiť len ako východiskovú surovinu.

12.Fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a uvedené na trh na výrobu dávkovacích inhalátorov na podávanie zložiek farmaceutických výrobkov sa označia informáciou, že obsah nádoby možno použiť len na tento účel.

13.V prípade fluórovaných uhľovodíkov označenie uvedené v odsekoch 7 až 11 obsahuje informáciu „vyňaté z kvóty podľa nariadenia (EÚ) …/… [Úrad pre publikácie: pridať odkaz na toto nariadenie]“.

Ak neexistujú požiadavky na označovanie uvedené v prvom pododseku a v odsekoch 7 až 11, fluórované uhľovodíky podliehajú požiadavkám na kvóty podľa článku 16 ods. 1.

14.V prípadoch uvedených v bodoch 3 a 8, bode 18 písm. b) a c) a v bodoch 19 a 20 prílohy IV sa výrobok označí informáciou, že sa môže použiť len v prípade, ak to vyžaduje bezpečnostná norma, ktorá sa má špecifikovať. V prípade uvedenom v bodoch 20 a 22 prílohy IV sa výrobok označí informáciou, že sa môže použiť len v prípade, ak to vyžaduje lekárske použitie, ktoré sa má špecifikovať.

15.Informácie uvedené v odsekoch 3 a 5 sa uvádzajú v návode na použitie pre dané výrobky a zariadenia.

V prípade výrobkov a zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohách I a II, ktorých potenciál globálneho otepľovania je 150 alebo viac, sa tieto informácie uvádzajú aj v opisoch výrobkov používaných na reklamu.

16.Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť formát označení uvedených v odseku 1 a v odsekoch 4 až 14. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

17.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 na účely zmeny požiadaviek na označovanie stanovených v odsekoch 4 až 14 v prípadoch, keď je to vhodné z hľadiska komerčného alebo technologického vývoja.

Článok 13

Kontrola používania

1.Zakazuje sa používanie fluoridu sírového pri tlakovom liatí horčíka a pri recyklácii zliatin tlakového liatia horčíka.

2.Zakazuje sa používanie fluoridu sírového na plnenie pneumatík vozidiel.

3.Od 1. januára 2024 sa zakazuje používanie fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I s potenciálom globálneho otepľovania 2 500 alebo viac na účely servisu alebo údržby chladiacich zariadení.

Tento odsek sa neuplatňuje na vojenské vybavenie ani zariadenia určené pre aplikácie na chladenie výrobkov na teploty nižšie ako – 50 °C.

Do 1. januára 2030 sa zákaz uvedený v prvom pododseku neuplatňuje na tieto kategórie fluórovaných skleníkových plynov:

a)regenerované fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I s potenciálom globálneho otepľovania 2 500 alebo viac a používané na vykonávanie údržby alebo servisu existujúcich chladiacich zariadení, ak boli označené v súlade s článkom 12 ods. 6;

b)recyklované fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I s potenciálom globálneho otepľovania 2 500 alebo viac a používané na vykonávanie údržby alebo servisu existujúcich chladiacich zariadení, ak boli zhodnotené z takýchto zariadení. Takéto recyklované plyny môže používať len podnik, ktorý vykonal ich zhodnotenie v rámci údržby alebo servisu, alebo podnik, pre ktorý sa zhodnotenie v rámci údržby alebo servisu uskutočnilo.

Zákaz uvedený v prvom pododseku sa neuplatňuje na chladiace zariadenia, pre ktoré sa povolila výnimka podľa článku 11 ods. 4.

4.Používanie desfluranu ako inhalačného anestetika sa zakazuje od 1. januára 2026 okrem prípadov, keď je takéto použitie striktne vyžadované a z lekárskych dôvodov nemožno použiť žiadne iné anestetikum. Používateľ na požiadanie poskytne dôkaz o lekárskom odôvodnení príslušnému orgánu členského štátu a Komisii.

KAPITOLA IV

PLÁN VÝROBY A OBMEDZOVANIE MNOŽSTVA FLUÓROVANÝCH UHĽOVODÍKOV UVÁDZANÝCH NA TRH

Článok 14

Výroba fluórovaných uhľovodíkov

1.Výroba fluórovaných uhľovodíkov sa povoľuje v rozsahu, v akom Komisia výrobcom pridelila výrobné práva, ako sa stanovuje v tomto článku.

2.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov pridelí výrobné práva na základe prílohy V výrobcom, ktorí vyrobili fluórované uhľovodíky v roku 2022, a to na základe údajov nahlásených podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 517/2014. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s článkom 34 ods. 2.

3.Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov na žiadosť príslušného orgánu členského štátu zmeniť vykonávacie akty uvedené v odseku 2 s cieľom prideliť dodatočné výrobné práva výrobcom uvedeným v odseku 2 alebo akýmkoľvek iným podnikom, ktoré sú usadené v Únii, pri rešpektovaní výrobných limitov členského štátu podľa protokolu. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s článkom 34 ods. 2.

4.Tri roky po prijatí vykonávacích aktov uvedených v odseku 2 a potom každé tri roky Komisia tieto vykonávacie akty preskúma a v prípade potreby zmení, pričom zohľadní zmeny výrobných práv podľa článku 15 počas predchádzajúcich troch rokov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s článkom 34 ods. 2.

Článok 15

Prevod a povolenie výrobných práv na priemyselnú racionalizáciu

1.Na účely priemyselnej racionalizácie v rámci členského štátu môžu výrobcovia úplne alebo čiastočne previesť svoje výrobné práva na akýkoľvek iný podnik v tomto členskom štáte, pokiaľ sú dodržané výrobné limity zmluvných strán podľa protokolu. Prevody schvaľuje Komisia a dotknuté príslušné orgány a uskutočňujú sa prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny.

2.Na účely priemyselnej racionalizácie medzi členskými štátmi môže Komisia po dohode s príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušná výroba výrobcu, ako aj s príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sú dostupné nadbytočné výrobné práva, prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny povoliť tomuto výrobcovi, aby prekročil svoju výrobu uvedenú v článku 14 ods. 2 o stanovené množstvo, pričom sa zohľadnia podmienky stanovené v protokole.

3.Komisia môže po dohode s príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušná výroba výrobcu, ako aj s príslušným orgánom príslušnej tretej krajiny, ktorá je zmluvnou stranou, povoliť výrobcovi, aby spojil vypočítané úrovne výroby uvedené v článku 14 ods. 2 s vypočítanými úrovňami výroby povolenými výrobcovi v tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou, podľa protokolu a vnútroštátnych právnych predpisov tohto výrobcu na účely priemyselnej racionalizácie s treťou krajinou, ktorá je zmluvnou stranou, za predpokladu, že spojené vypočítané úrovne výroby týchto dvoch výrobcov nevedú k prekročeniu výrobných práv podľa Montrealského protokolu a rešpektujú sa všetky príslušné vnútroštátne právne predpisy.

Článok 16

Obmedzovanie množstva fluórovaných uhľovodíkov uvádzaných na trh

1.Uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh je povolené len v rozsahu, v akom Komisia pridelila výrobcom a dovozcom kvóty, ako sa stanovuje v článku 17.

Výrobcovia a dovozcovia zabezpečia, aby množstvá fluórovaných uhľovodíkov, ktoré uvádzajú na trh, nepresiahli ich príslušné kvóty, ktoré majú k dispozícii v čase uvedenia na trh.

2.Odsek 1 sa neuplatňuje na fluórované uhľovodíky, ktoré:

a)sú dovezené do Únie na zneškodnenie;

b)výrobca používa ako východiskovú surovinu alebo ktoré výrobca alebo dovozca dodáva priamo podnikom na použitie ako východiskovú surovinu;

c)výrobca alebo dovozca dodáva priamo podnikom na vývoz z Únie, ktoré nie sú obsiahnuté vo výrobkoch alebo zariadeniach, ak sa tieto fluórované uhľovodíky následne pred vývozom nesprístupnia žiadnej inej strane v Únii;

d)sú dodávané priamo výrobcom alebo dovozcom na použitie vo vojenskom vybavení;

e)výrobca alebo dovozca dodáva priamo podniku, ktorý ich používa pri leptaní polovodičových materiálov alebo čistení komôr na chemickú depozíciu z plynnej fázy v sektore výroby polovodičov.

3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom zmeniť odsek 2 a vylúčiť z požiadavky na kvóty stanovenú v odseku 1 fluórované uhľovodíky v súlade s rozhodnutiami zmluvných strán protokolu.

4.Na základe podloženej žiadosti príslušného orgánu členského štátu a s ohľadom na ciele tohto nariadenia môže Komisia v mimoriadnych prípadoch prostredníctvom vykonávacích aktov povoliť výnimku v trvaní najviac štyroch rokov na oslobodenie fluórovaných uhľovodíkov na použitie v špecifických aplikáciách alebo špecifických kategórií výrobkov alebo zariadení od požiadavky na kvóty uvedenej v odseku 1, a to v prípade, ak sa v žiadosti preukáže, že:

a)pre tieto konkrétne aplikácie, výrobky alebo zariadenia nie sú dostupné alternatívy alebo ich nemožno použiť z technických alebo bezpečnostných dôvodov, a

b)dodávka dostatočného množstva fluórovaných uhľovodíkov sa nedá zabezpečiť bez neprimeraných nákladov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

5.Emisie fluórovaných uhľovodíkov počas výroby sa považujú za uvedené na trh v roku, v ktorom vznikli.

6.Tento článok a články 17, 20 až 29 a 31 sa uplatňujú aj na fluórované uhľovodíky obsiahnuté v predmiešaných polyoloch.

Článok 17

Určenie referenčných hodnôt a prideľovanie kvót na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh

1.Do 31. októbra [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] a následne každé tri roky Komisia určí referenčné hodnoty pre výrobcov a dovozcov v súlade s prílohou VII na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh.

Komisia určí tieto referenčné hodnoty pre všetkých dovozcov a výrobcov, ktorí dovážali alebo vyrábali fluórované uhľovodíky počas predchádzajúcich troch rokov, prostredníctvom vykonávacieho aktu, ktorým sa určujú referenčné hodnoty pre všetkých dovozcov a výrobcov. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

2.Dovozca alebo výrobca môže oznámiť Komisii trvalé nástupníctvo alebo nadobudnutie časti svojho podniku relevantnej pre tento článok, čo má za následok zmenu priradenia referenčných hodnôt tohto podniku a právneho nástupcu. 

Komisia môže na tento účel požiadať o príslušnú dokumentáciu. Upravené referenčné hodnoty sa sprístupnia na portáli pre fluórované skleníkové plyny.

3.Do 1. apríla [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] a následne každé tri roky výrobcovia a dovozcovia môžu predložiť vyhlásenie o prijatí kvót z rezervy uvedenej v prílohe VIII prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny.

4.Do 31. decembra [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] a následne každé tri roky Komisia pridelí každému dovozcovi a výrobcovi kvóty na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh podľa prílohy VIII. Kvóty sa oznámia dovozcom a výrobcom prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny.

5.Pridelenie kvót podlieha úhrade splatnej sumy, ktorá sa rovná trom eurám za každú tonu ekvivalentu CO2 kvóty, ktorá sa má prideliť. Dovozcovia a výrobcovia budú prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny informovaní o celkovej sume splatnej za ich vypočítané maximálne pridelenie kvót na nasledujúci kalendárny rok a o termíne na uskutočnenie platby. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť spôsoby a podrobné opatrenia na platbu dlžnej sumy. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

Dovozcovia a výrobcovia môžu zaplatiť len za časť vypočítaného maximálneho pridelenia kvót, ktoré im bolo ponúknuté. V takom prípade sa týmto dovozcom a výrobcom pridelí kvóta zodpovedajúca platbe vykonanej do stanoveného termínu.

Komisia bezodplatne prerozdelí kvótu, za ktorú v stanovenej lehote nebola uhradená platba, iba tým dovozcom a výrobcom, ktorí zaplatili celkovú sumu splatnú za vypočítané maximálne pridelenie kvót uvedené v prvom pododseku a ktorí urobili vyhlásenie uvedené v odseku 3. Toto prerozdelenie sa uskutoční na základe podielu každého dovozcu alebo výrobcu na súčte celej maximálnej vypočítanej kvóty ponúknutej týmto dovozcom a výrobcom a zaplatenej týmito dovozcami a výrobcami.

Komisia je oprávnená neprideliť celé maximálne množstvo uvedené v prílohe VII alebo prideliť dodatočné kvóty, čo je podmienené otázkami implementácie počas obdobia prideľovania.

6.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom zmeniť odsek 5, pokiaľ ide o sumy splatné na pridelenie kvóty a mechanizmus prideľovania zostávajúcich kvót, ak je to potrebné na zabránenie veľkým narušeniam trhu s fluórovanými uhľovodíkmi, alebo ak mechanizmus neplní svoj účel a má nežiaduce alebo nezamýšľané účinky.

7.Príjmy z pridelenej kvóty predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 2018/1046. Tieto príjmy sa pridelia programu LIFE a okruhu 7 viacročného finančného rámca (Európska verejná správa) na pokrytie nákladov na externých zamestnancov pracujúcich na riadení prideľovania kvót, IT služieb a systémov udeľovania povolení na účely vykonávania tohto nariadenia a zabezpečenie súladu s protokolom. Všetky príjmy zostávajúce po úhrade týchto nákladov sa zahrnú do všeobecného rozpočtu Únie.

Článok 18

Podmienky registrácie a prijímania pridelených kvót

1.Kvóty sa prideľujú len výrobcom alebo dovozcom, ktorí sú usadení v Únii alebo ktorí poverili jediného zástupcu, ktorý je usadený v Únii a ktorý preberá plnú zodpovednosť za dodržiavanie tohto nariadenia. Jediný zástupca môže byť rovnaký ako zástupca poverený podľa článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 43 . 

2.Iba dovozcovia a výrobcovia, ktorí majú skúsenosti s obchodovaním s chemikáliami počas troch po sebe nasledujúcich rokov pred obdobím prideľovania kvót, môžu predložiť vyhlásenie uvedené v článku 17 ods. 3 alebo prijať pridelené kóty na tomto základe podľa článku 17 ods. 4. Dovozcovia a výrobcovia na tento účel predložia na požiadanie dôkazy Komisii.

3.Na účely registrácie na portáli pre fluórované skleníkové plyny dovozcovia a výrobcovia uvedú fyzickú adresu, na ktorej spoločnosť sídli a odkiaľ vykonáva obchodnú činnosť. Pod rovnakou fyzickou adresou môže byť zaregistrovaný iba jeden podnik.

Na účely predloženia vyhlásenia o kvóte podľa článku 17 ods. 3 a prijatia pridelenej kvóty podľa článku 17 ods. 4, ako aj na účely určenia referenčných hodnôt podľa článku 17 ods. 1 sa všetky podniky, ktoré majú rovnakého konečného užívateľa výhod, považujú za jeden podnik. Nárok na referenčnú hodnotu podľa článku 17 ods. 1 a na pridelenie kvóty podľa článku 17 ods. 4 má len ten jeden podnik, ktorý je v registri zaregistrovaný ako prvý, pokiaľ konečný užívateľ výhod neuvedie inak.

Článok 19

Plnenie zariadení fluórovanými uhľovodíkmi vopred

1.Chladiace a klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá naplnené fluórovanými uhľovodíkmi sa neuvádzajú na trh, ak sa fluórované uhľovodíky, ktorými sú tieto zariadenia naplnené, nezapočítavajú do systému kvót uvedeného v tejto kapitole.

2.Keď sa zariadenia plnené vopred, ktoré sú uvedené v odseku 1, uvádzajú na trh, výrobcovia a dovozcovia zariadení zabezpečia úplnú dokumentáciu súladu s odsekom 1 a v tejto súvislosti vypracujú vyhlásenie o zhode.

Vypracovaním vyhlásenia o zhode prevezmú výrobcovia a dovozcovia zariadení zodpovednosť za súlad s týmto odsekom a s odsekom 1.

Výrobcovia a dovozcovia zariadení uchovávajú túto dokumentáciu a vyhlásenie o zhode najmenej päť rokov od uvedenia týchto zariadení na trh a na požiadanie ich sprístupnia príslušným orgánom členských štátov a Komisii.

3.Ak fluórované uhľovodíky obsiahnuté v zariadení uvedenom v odseku 1 neboli uvedené na trh pred naplnením zariadenia, dovozcovia tohto zariadenia zabezpečia, aby do 30. apríla [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] a následne každý rok nezávislý audítor registrovaný na portáli pre fluórované skleníkové plyny potvrdil presnosť dokumentácie, vyhlásenie o zhode a pravdivosť ich správy podľa článku 26 za predchádzajúci kalendárny rok s primeranou mierou istoty.

Nezávislý audítor musí byť buď:

a)akreditovaný podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 44 , alebo

b)akreditovaný na overovanie účtovnej závierky v súlade s právnymi predpismi dotknutého členského štátu.

4.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí podrobné opatrenia týkajúce sa vyhlásenia o zhode uvedeného v odseku 2, overenia nezávislým audítorom a akreditácie overovateľov. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

5.Dovozcovia zariadení uvedených v odseku 1, ktorí nie sú usadení v Únii, poveria jediného zástupcu, ktorý je usadený v Únii a ktorý preberá plnú zodpovednosť za dodržiavanie tohto nariadenia. Jediný zástupca môže byť rovnaký ako zástupca poverený podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

6.Tento článok sa nevzťahuje na podniky, ktoré uviedli na trh menej ako 100 ton ekvivalentu CO2 fluórovaných uhľovodíkov za rok, ktoré sú obsiahnuté v zariadeniach uvedených v odseku 1.

Článok 20

Portál pre fluórované skleníkové plyny

1.Komisia zriadi a zabezpečí prevádzku elektronického systému na riadenie systému kvót, udeľovanie povolení na dovoz a vývoz a nahlasovanie (ďalej len „portál pre fluórované skleníkové plyny“).

2.Komisia zabezpečí prepojenie portálu pre fluórované skleníkové plyny s prostredím centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo prostredníctvom systému centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo na výmenu osvedčení zriadeného nariadením (EÚ) …/… [úplný odkaz sa vloží po prijatí uvedeného nariadenia].

3.Členské štáty zabezpečia prepojenie svojich vnútroštátnych prostredí centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo so systémom centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo na výmenu osvedčení na účely výmeny informácií s portálom pre fluórované skleníkové plyny.

4.Podniky musia mať platnú registráciu na portáli pre fluórované skleníkové plyny pred dovozom alebo vývozom fluórovaných skleníkových plynov a výrobkov a zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny alebo výrobkov a zariadení, ktorých fungovanie závisí od týchto plynov, s výnimkou prípadov dočasného uskladnenia a týchto činností:

a)predloženie vyhlásenia podľa článku 17 ods. 3;

b)prijatie pridelenej kvóty na uvedenie fluórovaných uhľovodíkov na trh v súlade s článkom 17 ods. 4 alebo uskutočnenie alebo prijatie prevodu kvóty v súlade s článkom 21 ods. 1, alebo poskytnutie alebo prijatie povolenia na použitie kvóty v súlade s článkom 21 ods. 2, alebo delegovanie tohto povolenia na použitie kvóty v súlade s článkom 21 ods. 3;

c)dodávanie alebo prijímanie fluórovaných uhľovodíkov na účely uvedené v článku 16 ods. 2 písm. a) až e);

d)vykonávanie činností, ktoré si vyžadujú nahlasovanie podľa článku 26;

e)získanie výrobných práv podľa článku 14 a uskutočnenie alebo prijatie prevodu a povolenia výrobných práv uvedených v článku 15;

f)overenie správ uvedených v článku 19 ods. 3 a článku 26 ods. 8.

Registrácia je platná len vtedy, keď ju Komisia potvrdí, a dovtedy, kým ju Komisia nepozastaví alebo nezruší alebo kým ju neodvolá podnik.

5.Platná registrácia na portáli pre fluórované skleníkové plyny v čase dovozu alebo vývozu predstavuje povolenie požadované podľa článku 22.

6.Komisia v potrebnom rozsahu prostredníctvom vykonávacích aktov zabezpečí bezproblémové fungovanie portálu pre fluórované skleníkové plyny. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

7.Príslušné orgány členských štátov vrátane colných orgánov majú prístup k portálu pre fluórované skleníkové plyny, aby sa umožnilo vykonávanie príslušných požiadaviek a kontrol. Prístup colných orgánov k portálu pre fluórované skleníkové plyny sa zabezpečí prostredníctvom prostredí centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo. 

Komisia a príslušné orgány členských štátov zabezpečia dôvernosť údajov uvedených na portáli pre fluórované skleníkové plyny.

8.Akékoľvek žiadosti samotných dovozcov a výrobcov o opravy informácií zaznamenaných na portáli pre fluórované skleníkové plyny, ktoré sa týkajú prevodov kvót uvedených v článku 21 ods. 1, povolení na použitie kvót uvedených v článku 21 ods. 2 alebo delegovania povolení uvedených v článku 21 ods. 3, sa so súhlasom všetkých podnikov zapojených do transakcie oznámia Komisii bez zbytočného odkladu a najneskôr do 31. marca roku nasledujúceho po roku zaznamenania prevodu kvót alebo povolenia na použitie kvót a musia byť podložené dôkazom, že oprava sa týka chyby v písaní. 

Bez ohľadu na podmienky stanovené v prvom pododseku sa zamietajú žiadosti o opravy údajov, ktoré negatívne ovplyvňujú nároky iných dovozcov a výrobcov, ktorí sa nezúčastňujú na príslušnej transakcii.

Článok 21

Prevod kvót a povolenie na použitie kvót na uvedenie fluórovaných uhľovodíkov v dovážaných zariadeniach na trh

1.Výrobcovia alebo dovozcovia, pre ktorých sa podľa článku 17 ods. 1 stanovila referenčná hodnota, môžu na portáli pre fluórované skleníkové plyny previesť svoju pridelenú kvótu na základe článku 17 ods. 4 na celé množstvo alebo ľubovoľné množstvá na iného výrobcu alebo dovozcu v Únii alebo na iného výrobcu alebo dovozcu, ktorého zastupuje v Únii jediný zástupca uvedený v článku 18 ods. 1.

Prevedenú kvótu uvedenú v prvom pododseku nemožno previesť druhýkrát.

2.Výrobcovia alebo dovozcovia, pre ktorých sa stanovila referenčná hodnota podľa článku 17 ods. 1, môžu na portáli pre fluórované skleníkové plyny povoliť podniku v Únii alebo zastúpenému v Únii jediným zástupcom uvedeným v článku 19 ods. 5, aby použil celú svoju kvótu alebo jej časť na účely dovozu vopred naplnených zariadení uvedených v článku 19.

Príslušné množstvá fluórovaných uhľovodíkov sa považujú za uvedené na trh povoľujúcim výrobcom alebo dovozcom v okamihu udelenia povolenia.

3.Každý podnik, ktorý získa povolenie, môže toto povolenie na použitie kvóty získanej v súlade s odsekom 2 na portáli pre fluórované skleníkové plyny delegovať na podnik na účely dovozu vopred naplnených zariadení uvedených v článku 19. Delegované povolenie nemožno delegovať druhýkrát.

4.Prevody kvóty, povolenia na použitie kvóty a delegovanie povolení prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny sú platné len v prípade, ak ich prijímajúci podnik prijme prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny.

KAPITOLA V

OBCHOD

Článok 22

Dovoz a vývoz

Dovoz a vývoz fluórovaných skleníkových plynov a výrobkov a zariadení, ktoré tieto plyny obsahujú alebo ktorých fungovanie závisí od týchto plynov, okrem prípadov dočasného uskladnenia, podlieha predloženiu platného povolenia colným orgánom podľa článku 20 ods. 4.

Fluórované skleníkové plyny dovážané do Únie sa považujú za pôvodné plyny.

Článok 23

Kontroly obchodu

1.Colné orgány a orgány dohľadu nad trhom presadzujú zákazy a iné obmedzenia stanovené v tomto nariadení, pokiaľ ide o dovoz a vývoz.

2.Na účely prepustenia do voľného obehu je dovozcom uvedeným v colnom vyhlásení podnik, ktorý je držiteľom kvóty alebo povolení na použitie kvóty podľa tohto nariadenia a ktorý je registrovaný na portáli pre fluórované skleníkové plyny podľa článku 20.

Na účely dovozu s výnimkou prepustenia do voľného obehu je deklarantom uvedeným v colnom vyhlásení podnik registrovaný na portáli pre fluórované skleníkové plyny podľa článku 20.

Na účely vývozu je vývozcom uvedeným v colnom vyhlásení podnik registrovaný na portáli pre fluórované skleníkové plyny podľa článku 20.

3.V prípadoch dovozu fluórovaných skleníkových plynov a výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú tieto plyny alebo ktorých fungovanie závisí od týchto plynov, dovozca alebo, ak nie je k dispozícii, deklarant uvedený v colnom vyhlásení alebo vo vyhlásení na dočasné uskladnenie, a v prípadoch vývozu vývozca uvedený v colnom vyhlásení poskytne colným orgánom vo vyhlásení tieto informácie, ak je to potrebné:

a)registračné identifikačné číslo portálu pre fluórované skleníkové plyny;

b)číslo registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov (EORI);

c)čistá hmotnosť plynov vo veľkom množstve a plynov naplnených vo výrobkoch a zariadeniach;

d)kód tovaru, pod ktorým je tovar zaradený;

e)tony ekvivalentu CO2 plynov vo veľkom množstve a plynov obsiahnutých vo výrobkoch alebo v zariadeniach a ich častiach.

4.Colné orgány pred prepustením tovaru do voľného obehu overia najmä to, či má dovozca uvedený v colnom vyhlásení kvótu alebo povolenia na použitie kvóty, ako sa vyžaduje v tomto nariadení. Colné orgány takisto zabezpečia, aby v prípade dovozu dovozca uvedený v colnom vyhlásení alebo, ak nie je k dispozícii, deklarant a v prípade vývozu vývozca uvedený v colnom vyhlásení boli zaregistrovaní na portáli pre fluórované skleníkové plyny podľa článku 20.

5.Colné orgány vo vhodných prípadoch oznamujú informácie týkajúce sa colného konania spojeného s tovarom portálu pre fluórované skleníkové plyny prostredníctvom prostredia centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo. 

6.Dovozcovia fluórovaných skleníkových plynov uvedených v zozname v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II dovážaných v nádobách, ktoré možno opätovne plniť, colným orgánom v čase predloženia colného vyhlásenia týkajúceho sa prepustenia do voľného obehu sprístupnia vyhlásenie o zhode vrátane dôkazov potvrdzujúcich zavedené opatrenia v súvislosti s vrátením nádoby na účely jej opätovného plnenia. 

7.Dovozcovia fluórovaných skleníkových plynov colným orgánom v čase predloženia colného vyhlásenia týkajúceho sa prepustenia do voľného obehu v Únii sprístupnia dôkazy uvedené v článku 4 ods. 5.

8.Vyhlásenie o zhode a dokumentácia uvedená v článku 19 ods. 2 sa colným orgánom sprístupnia v čase predloženia colného vyhlásenia týkajúceho sa prepustenia do voľného obehu v Únii.

9.Colné orgány overia súlad s pravidlami týkajúcimi sa dovozu a vývozu uvedenými v tomto nariadení pri vykonávaní kontrol na základe analýzy rizika v kontexte rámca riadenia colného rizika a v súlade s článkom 46 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. V analýze rizika sa zohľadnia najmä všetky dostupné informácie o pravdepodobnosti nezákonného obchodu s fluórovanými skleníkovými plynmi a dodržiavanie predpisov dotknutým podnikom v minulosti.

10.Colné orgány pri vykonávaní fyzických colných kontrol plynov a výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, na základe analýzy rizika predovšetkým overia tieto informácie o dovoze a vývoze:

a)predložený tovar zodpovedá tovaru opísanému v povolení a v colnom vyhlásení;

b)na predložený výrobok alebo predložené zariadenie sa nevzťahujú obmedzenia uvedené v článku 11 ods. 1 a 3;

c)tovar je náležite označený v súlade s článkom 12 pred jeho prepustením do voľného obehu. 

Dovozca alebo v prípade jeho nedostupnosti deklarant alebo vývozca svoje povolenie sprístupnia colným orgánom počas kontrol v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.     

11.Colné orgány alebo orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky potrebné opatrenia na predchádzanie pokusom o dovoz alebo vývoz látok a výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a pri ktorých už skôr nebol povolený vstup na územie alebo opustenie územia.

12.Colné orgány zhabú alebo zaistia jednorazové nádoby zakázané týmto nariadením na účely nakladania s nimi v súlade s článkami 197 a 198 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Orgány dohľadu nad trhom takisto takéto nádoby stiahnu z trhu alebo od používateľa v súlade s článkom 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 45 .

V prípade iných látok, ako aj výrobkov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, možno prijať alternatívne opatrenia na predchádzanie nezákonnému dovozu, ďalšiemu dodávaniu alebo vývozu, a to najmä v prípadoch fluórovaných uhľovodíkov, ktoré sú uvedené na trh vo veľkých objemoch alebo naplnené vo výrobkoch a zariadeniach v rozpore s kvótou a požiadavkami na povoľovanie stanovenými v tomto nariadení.

Opätovný vývoz plynov, ako aj výrobkov a zariadení, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, sa zakazuje.

13.Colné orgány členských štátov určia alebo schvália colné úrady alebo iné miesta a určia cestu na tieto úrady alebo miesta v súlade s článkami 135 a 267 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 na účely predloženia fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I a výrobkov a zariadení uvedených v článku 19 colným orgánom pri ich vstupe na colné územie Únie alebo pri jeho opustení. Tieto colné úrady alebo miesta sú dostatočne vybavené na vykonávanie príslušných fyzických kontrol na základe analýzy rizika a majú vedomosti o záležitostiach súvisiacich s predchádzaním nezákonným činnostiam podľa tohto nariadenia.

Na začatie alebo ukončenie colného režimu tranzit v prípade plynov a výrobkov alebo zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sú oprávnené iba určené alebo schválené miesta a colné úrady uvedené v prvom pododseku.

Článok 24

Opatrenia na monitorovanie nezákonného obchodu

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 32 na doplnenie tohto nariadenia stanovením ďalších opatrení okrem tých, ktoré sa stanovujú v tomto nariadení, pokiaľ ide o monitorovanie fluórovaných skleníkových plynov, ako aj výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú tieto plyny alebo ktorých fungovanie závisí od týchto plynov, ktoré sú umiestnené v rámci dočasného uskladnenia alebo v colnom režime vrátane colného režimu colné uskladňovanie alebo slobodné pásmo, alebo sú v tranzite cez colné územie Únie, a to na základe hodnotenia potenciálnych rizík nezákonného obchodu spojených s takýmto pohybom vrátane metodík sledovania plynov uvedených na trh so zohľadnením environmentálnych prínosov a sociálno-ekonomického vplyvu takýchto opatrení.

Článok 25

Obchod so štátmi alebo organizáciami regionálnej hospodárskej integrácie a územiami, na ktoré sa nevzťahuje protokol

1.Dovoz fluórovaných uhľovodíkov, ako aj výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky alebo ktorých fungovanie závisí od týchto plynov, do ktoréhokoľvek štátu alebo na územie organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ktoré nesúhlasili, že budú viazané ustanoveniami protokolu vzťahujúcimi sa na tieto plyny, a ich vývoz z týchto štátov alebo z územia týchto organizácií regionálnej hospodárskej integrácie sa od 1. januára 2028 zakazuje. 

2.Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 32 na doplnenie tohto nariadenia stanovením pravidiel uplatniteľných na prepustenie do voľného obehu v Únii a na vývoz, pokiaľ ide o výrobky a zariadenia dovážané zo štátu alebo z územia organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, na ktoré sa vzťahu odsek 1, alebo vyvážané do takéhoto štátu alebo na územie takejto organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ktoré boli vyrobené s použitím fluórovaných uhľovodíkov, no neobsahujú plyny, ktoré možno jednoznačne označiť ako fluórované uhľovodíky, ako aj pravidiel týkajúcich sa určenia takýchto výrobkov a zariadení. Komisia pri prijímaní týchto delegovaných aktov zohľadní príslušné rozhodnutia prijaté stranami protokolu a v súvislosti s pravidlami určenia takýchto výrobkov a zariadení pravidelné technické poradenstvo poskytované stranám protokolu.

3.Odchylne od odseku 1 Komisia môže povoliť obchod so štátom alebo s organizáciou regionálnej hospodárskej integrácie, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, v prípade fluórovaných uhľovodíkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky, ktorých fungovanie závisí od týchto plynov alebo ktoré sa vyrábajú prostredníctvom jedného alebo viacerých takýchto plynov, prostredníctvom vykonávacích aktov v rozsahu, v akom sa na zasadaní strán protokolu podľa článku 4 ods. 8 protokolu stanoví, že tento štát alebo táto organizácia regionálnej hospodárskej integrácie je v úplnom súlade s protokolom, a v akom tento štát alebo táto organizácia predloží údaje v tomto zmysle, ako sa stanovuje v článku 7 protokolu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2. 

4.S výhradou rozhodnutia prijatého podľa odseku 2 sa odsek 1 uplatňuje na každé územie, na ktoré sa nevzťahuje protokol, rovnakým spôsobom, ako sa takéto rozhodnutia uplatňujú na štát alebo organizáciu regionálnej hospodárskej integrácie, na ktoré sa vzťahuje odsek 1.

5.V prípade, že orgány územia, na ktoré sa nevzťahuje protokol, sú v plnom súlade s protokolom a predložili údaje v tomto zmysle, ako sa stanovuje v článku 7 protokolu, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov môže rozhodnúť, že niektoré alebo všetky ustanovenia odseku 1 tohto článku sa vo vzťahu k tomuto územiu neuplatňujú. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

KAPITOLA VI

NAHLASOVANIE A ZHROMAŽĎOVANIE ÚDAJOV O EMISIÁCH

Článok 26

Nahlasovanie podnikmi

1.Každý výrobca, dovozca a vývozca, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku vyrobil, doviezol alebo vyviezol fluórované uhľovodíky alebo množstvá iných fluórovaných skleníkových plynov presahujúce jednu metrickú tonu alebo 100 ton ekvivalentu CO2, do 31. marca [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] a potom každý rok nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX za každú z týchto látok za daný kalendárny rok. Tento odsek sa uplatňuje aj na všetky podniky, ktoré získali kvóty podľa článku 21 ods. 1.

Každý dovozca alebo výrobca, ktorému bola v predchádzajúcom kalendárnom pridelená kvóta podľa článku 17 ods. 4 alebo ktorý získal kvóty podľa článku 21 ods. 1, no neuviedol na trh žiadne fluórované uhľovodíky, do 31. marca [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] a potom každý rok predloží Komisii „nulovú správu“.

2.Každý podnik, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku zneškodnil fluórované uhľovodíky alebo množstvá iných fluórovaných skleníkových plynov presahujúce jednu metrickú tonu alebo 100 ton ekvivalentu CO2, do 31. marca [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] a potom každý rok nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX za každú z týchto látok za daný kalendárny rok.

3.Každý podnik, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku použil ako východiskovú surovinu fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I v množstve 1 000 ton ekvivalentu CO2 alebo viac, do 31. marca [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX za každú z týchto látok za daný kalendárny rok.

4.Každý podnik, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku uviedol na trh fluórované uhľovodíky v množstve 100 ton ekvivalentu CO2alebo viac alebo iné fluórované skleníkové plyny v množstve 500 ton ekvivalentu CO2 alebo viac, ktoré boli obsiahnuté vo výrobkoch alebo zariadeniach, do 31. marca [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX za každú z týchto látok za daný kalendárny rok.

5.Každý podnik, ktorý získal nejaké množstvo fluórovaných uhľovodíkov uvedených v článku 16 ods. 2, do 31. marca [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] a potom každý rok nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX za každú z týchto látok za daný kalendárny rok.

Každý výrobca alebo dovozca, ktorý uviedol na trh fluórované uhľovodíky na účely výroby dávkovacích inhalátorov na podávanie zložiek farmaceutických výrobkov, do 31. marca [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] a potom každý rok nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX. Výrobcovia takýchto dávkovacích inhalátorov Komisii nahlásia údaje uvedené v prílohe IX o získaných fluórovaných uhľovodíkoch.

6.Každý podnik, ktorý regeneroval množstvá fluórovaných skleníkových plynov presahujúce jednu metrickú tonu alebo 100 ton ekvivalentu CO2, do 31. marca [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] a potom každý rok nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX za každú z týchto látok za daný kalendárny rok.

7.Každý dovozca zariadení, ktorý uviedol na trh vopred plnené zariadenia, ako sa uvádzajú v článku 19, ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky v množstve aspoň 1 000 ton ekvivalentu CO2, pričom tieto fluórované uhľovodíky neboli uvedené na trh pred naplnením týchto zariadení, do 30. apríla [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] predloží Komisii overovaciu správu vydanú podľa článku 19 ods. 3. 

8.Každý podnik, ktorý podľa odseku 1 nahlasuje, že v predchádzajúcom kalendárnom roku uviedol na trh fluórované uhľovodíky v množstve 1 000 ton ekvivalentu CO2 alebo viac, okrem toho do 30. apríla [Úrad pre publikácie: vložte rok začatia uplatňovania tohto nariadenia] a potom každý rok zabezpečí potvrdenie správnosti svojej správy s primeranou mierou istoty nezávislým audítorom. Audítor je zaregistrovaný na portáli pre fluórované skleníkové plyny a je buď:

a)akreditovaný podľa smernice 2003/87/ES, alebo

b)akreditovaný na overovanie účtovnej závierky v súlade s právnymi predpismi dotknutého členského štátu.

Transakcie uvedené v článku 16 ods. 2 písm. c) sa overujú bez ohľadu na dotknuté množstvá.

Komisia môže od podniku požadovať zabezpečenie, aby správnosť jeho správy s primeranou mierou istoty potvrdil nezávislý audítor bez ohľadu na dotknuté množstvá, ak je to potrebné na potvrdenie dodržiavania pravidiel podľa tohto nariadenia z jeho strany. 

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť podrobnosti overovania správ a akreditácie overovateľov. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

9.Všetko nahlasovanie a overovanie uvedené v tomto článku sa vykonáva prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť formát nahlasovania uvedeného v tomto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

Článok 27

Zhromažďovanie údajov o emisiách

Členské štáty vytvoria systémy nahlasovania pre príslušné odvetvia uvedené v tomto nariadení s cieľom získať údaje o emisiách.

Členské štáty v príslušných prípadoch umožnia zaznamenávanie informácií zhromaždených v súlade s článkom 7 prostredníctvom centralizovaného elektronického systému.

KAPITOLA VII

PRESADZOVANIE

Článok 28

Spolupráca a výmena informácií

1.Príslušné orgány členských štátov vrátane colných orgánov, orgánov dohľadu nad trhom, orgánov ochrany životného prostredia a iných orgánov s funkciami kontroly spolupracujú navzájom, ako aj s príslušnými orgánmi iných členských štátov, s Komisiou a v prípade potreby so správnymi orgánmi tretích krajín s cieľom zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia.

Keď je na zaistenie riadneho vykonávania rámca riadenia colného rizika potrebná spolupráca s colnými orgánmi, príslušné orgány poskytnú colným orgánom všetky potrebné informácie v súlade s článkom 47 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.

2.Keď colné orgány, orgány dohľadu nad trhom alebo akýkoľvek iný príslušný orgán členského štátu zistia porušenie tohto nariadenia, tento príslušný orgán to oznámi orgánu ochrany životného prostredia alebo v prípade, že to nie je relevantné, akémukoľvek inému orgánu zodpovednému za presadzovanie sankcií v súlade s článkom 31.

3.Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány mali efektívny prístup k informáciám potrebným na presadzovanie tohto nariadenia a efektívne si ich vymieňali medzi sebou. Tieto informácie zahŕňajú údaje týkajúce sa colných záležitostí, informácie o vlastníctve a finančnom stave, akýchkoľvek porušeniach v oblasti životného prostredia, ako aj údaje zaznamenané na portáli pre fluórované skleníkové plyny. 

Tieto informácie sa sprístupnia aj príslušným orgánom iných členských štátov a Komisii, ak je to potrebné na zabezpečenie presadzovania tohto nariadenia. Príslušné orgány Komisiu okamžite informujú o porušeniach článku 16 ods. 1.

4.Príslušné orgány upozornia príslušné orgány iných členských štátov, keď zistia porušenie tohto nariadenia, ktoré môže mať vplyv na viac než jeden členský štát. Príslušné orgány informujú príslušné orgány iných členských štátov najmä vtedy, keď na trhu zistia príslušný výrobok, ktorý nie je v súlade s týmto nariadením, s cieľom umožniť jeho zaistenie, zhabanie, stiahnutie z trhu alebo od používateľa na účely jeho zneškodnenia. 

Na výmenu informácií súvisiacich s colnými rizikami sa použije systém riadenia colných rizík.

Colné orgány si takisto vymieňajú všetky relevantné informácie týkajúce sa porušenia ustanovení tohto nariadenia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 515/97 46 a v príslušnom prípade si vyžiadajú pomoc od iných členských štátov a Komisie.

Článok 29

Povinnosť vykonávať kontroly

1.Príslušné orgány členských štátov vykonávajú kontroly s cieľom zistiť, či si podniky plnia svoje povinnosti podľa tohto nariadenia.

2.Kontroly sa vykonávajú v súlade s prístupom založeným na riziku, pri ktorom sa zohľadňuje najmä dodržiavanie predpisov podnikom v minulosti, riziko nesúladu konkrétneho výrobku s týmto nariadením a akékoľvek iné relevantné informácie prijaté od Komisie, vnútroštátnych colných orgánov, orgánov dohľadu nad trhom a orgánov ochrany životného prostredia alebo od príslušných orgánov tretích krajín.

Príslušné orgány takisto vykonávajú kontroly, keď majú dôkazy alebo iné relevantné informácie, a to aj na základe podložených obáv tretích strán v súvislosti s potenciálnym nedodržiavaním tohto nariadenia.

Príslušné orgány členských štátov vykonávajú aj kontroly, ktoré Komisia považuje za potrebné na zaistenie dodržiavania tohto nariadenia.

3.Kontroly uvedené v odsekoch 1 a 2 zahŕňajú návštevy na mieste v prevádzkarňach v primeraných intervaloch a overovanie príslušných dokumentov a zariadení.

Kontroly sa vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia podniku s výnimkou prípadov, keď je predchádzajúce oznámenie potrebné na zabezpečenie účinnosti kontrol. Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytli príslušným orgánom všetku potrebnú pomoc s cieľom umožniť týmto orgánom vykonať kontroly stanovené v tomto článku.

4.Príslušné orgány vedú záznamy o kontrolách, v ktorých sa uvádza najmä ich povaha a výsledky, ako aj o opatreniach prijatých v prípade nesúladu. Záznamy o všetkých kontrolách sa uchovávajú aspoň päť rokov.

5.Členský štát môže na žiadosť iného členského štátu vykonať kontroly podnikov podozrivých z účasti na nezákonnom pohybe plynov a výrobkov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pôsobiacich na území daného členského štátu. Žiadajúci členský štát sa informuje o výsledku kontroly.

6.Komisia môže pri vykonávaní úloh, ktoré sú jej uložené podľa tohto nariadenia, požadovať všetky potrebné informácie od príslušných orgánov členských štátov a od podnikov. Komisia pri žiadaní o informácie od podniku zároveň zašle kópiu žiadosti príslušnému orgánu členského štátu, na ktorého území má podnik sídlo. 

7.Komisia prijme primerané kroky na podporu náležitej výmeny informácií a spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a medzi príslušnými orgánmi členských štátov a Komisiou. Komisia prijme primerané kroky na ochranu dôvernosti informácií získaných podľa tohto článku. 

Článok 30

Nahlasovanie porušení a ochrana nahlasujúcich osôb

Pri nahlasovaní porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb nahlasujúcich takéto porušenia sa uplatňuje smernica (EÚ) 2019/1937.

KAPITOLA VIII

SANKCIE, KONZULTAČNÉ FÓRUM, POSTUP VÝBORU A VYKONÁVANIE DELEGOVANIA PRÁVOMOCÍ

Článok 31

Sankcie

1.Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie tohto nariadenia a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach do 1. januára [Úrad pre publikácie: vložiť rok = jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

2.Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice 2008/99/ES, členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom udelia príslušným orgánom právomoc ukladať primerané správne sankcie a prijímať iné správne opatrenia v súvislosti s týmito porušeniami. 

3.Členské štáty zabezpečia, aby úroveň a druh sankcií boli vhodné a primerané a aby sa pri ich uplatňovaní zohľadňovali aspoň tieto kritériá:

a)povaha a závažnosť porušenia;

b)úmyselný alebo nedbanlivostný charakter porušenia;

c)akékoľvek predchádzajúce porušenia tohto nariadenia zo strany zodpovedného podniku;

d)finančná situácia zodpovedného podniku;

e)hospodárske prínosy, ktoré boli získané z porušenia alebo sa ich získanie z porušenia očakáva.

4.Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány mohli v prípade porušení tohto nariadenia uložiť aspoň tieto sankcie:

a)pokuty;

b)zhabanie alebo zaistenie nezákonne získaného tovaru alebo príjmov získaných podnikom z porušenia;

c)pozastavenie alebo zrušenie povolenia na vykonávanie činností, ak patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

5.V prípade nezákonnej výroby, dovozu, vývozu, uvedenia na trh alebo používania fluórovaných skleníkových plynov alebo výrobkov a zariadení, ktoré tieto plyny obsahujú alebo ktorých fungovanie závisí od týchto plynov, členské štáty stanovia maximálne správne pokuty vo výške najmenej päťnásobku trhovej hodnoty dotknutých plynov alebo dotknutých výrobkov a zariadení. V prípade opakovaného porušenia v rámci päťročného obdobia členské štáty stanovia maximálne správne pokuty vo výške najmenej osemnásobku hodnoty dotknutých plynov alebo výrobkov a zariadení.

V prípadoch porušení článku 4 ods. 1 sa zohľadní potenciálny vplyv na klímu tým, že sa pri určovaní výšky správnej pokuty zohľadní cena uhlíka.

6.Okrem sankcií uvedených v odseku 1 sa podnikom, ktoré prekročili kvótu na uvedenie fluórovaných uhľovodíkov na trh, ktorá im bola pridelená v súlade s článkom 17 ods. 4 alebo ktorá bola na ne prevedená v súlade s článkom 21 ods. 1, na alokačné obdobie, ktoré nasleduje po zistení prekročenia, môže prideliť len znížená kvóta.

Množstvo, o ktoré sa kvóta zníži, sa vypočíta ako 200 % množstva, o ktoré bola táto kvóta prekročená. Ak je množstvo, o ktoré sa kvóta zníži, väčšie ako množstvo, ktoré sa má prideliť v súlade s článkom 17 ods. 4 ako kvóta na alokačné obdobie, ktoré nasleduje po zistení prekročenia, nepridelí sa na toto alokačné obdobie žiadna kvóta a kvóta na nasledujúce alokačné obdobia sa znižuje, pokým sa neodpočíta celé množstvo. Zníženie, resp. zníženia sa zaznamenajú na portáli pre fluórované skleníkové plyny.

Článok 32

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 8, článku 12 ods. 17, článku 16 ods. 3, článku 17 ods. 6, článku 24, článku 25 ods. 2 a článku 35 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú [od dátumu začatia uplatňovania nariadenia].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 8, článku 12 ods. 17, článku 16 ods. 3, článku 17 ods. 6, článku 24, článku 25 ods. 2 a článku 35 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 8, článku 12 ods. 17, článku 16 ods. 3, článku 17 ods. 6, článku 24, článku 25 ods. 2 a článku 35 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 33

Konzultačné fórum

Komisia zriadi konzultačné fórum na účely poskytovania poradenstva a odborných znalostí v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia. Komisia vypracuje rokovací poriadok konzultačného fóra, ktorý sa uverejní.

Článok 34

Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor pre fluórované skleníkové plyny. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA IX

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 35

Preskúmanie

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 32 na účely zmeny príloh I, II, III a VI, pokiaľ ide o potenciál globálneho otepľovania plynov uvedených v zozname, ak je to potrebné vzhľadom na nové hodnotiace správy prijaté Medzivládnym panelom o zmene klímy alebo na nové správy vedeckej posudkovej skupiny (SAP) Montrealského protokolu.

Komisia do 1. januára 2033 uverejní správu o vykonávaní tohto nariadenia.

Článok 36

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 517/2014 sa zrušuje.

Odkazy na nariadenie (EÚ) č. 517/2014 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe X.

Článok 37

 Zmena smernice (EÚ) 2019/1937

V časti I oddiele E bode 2 prílohy k smernici (EÚ) 2019/1937 sa dopĺňa tento bod:

„nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [Úrad pre publikácie: vložiť číslo tohto nariadenia] o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 517/2014 [Úrad pre publikácie: vložiť odkaz na úradný vestník pre toto nariadenie]“.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára [Úrad pre publikácie: vložiť rok nasledujúci po roku nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Článok 20 ods. 2 a 3 a článok 23 ods. 5 sa uplatňujú od:

a)[[1. marca 2023] dátum = dátum uplatňovania stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prostredie centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013, v prílohe, pokiaľ ide o časť týkajúcu sa fluórovaných skleníkových plynov], pokiaľ ide o prepustenie do voľného obehu uvedené v článku 201 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;

b)[[1. marca 2025] dátum = dátum uplatňovania vymedzený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prostredie centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013, v prílohe, pokiaľ ide o časť týkajúcu sa fluórovaných skleníkových plynov], pokiaľ ide o dovozné postupy iné ako ten, ktorý sa uvádza v písmene a), a vývoz.

Článok 17 ods. 5 sa uplatňuje od [Úrad pre publikácie: vložiť rok nasledujúci po roku začatia uplatňovania tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Obsah

1.FRAMEWORK OF THE PROPOSAL/INITIATIVE44

1.1.Title of the proposal/initiative44

1.2.Policy area(s) concerned44

1.3.The proposal/initiative relates to:44

1.4.Objective(s)44

1.4.1.General objective(s)44

1.4.2.Specific (review) objective(s)44

1.4.3.Expected result(s) and impact45

1.4.4.Indicators of performance45

1.5.Grounds for the proposal/initiative46

1.5.1.Requirement(s) to be met in the short or long term including a detailed timeline for roll-out of the implementation of the initiative46

1.5.2.Added value of Union involvement (it may result from different factors, e.g. coordination gains, legal certainty, greater effectiveness or complementarities). For the purposes of this point 'added value of Union involvement' is the value resulting from Union intervention, which is additional to the value that would have been otherwise created by Member States alone.48

1.5.3.Lessons learned from similar experiences in the past48

1.5.4.Compatibility with the Multiannual Financial Framework and possible synergies with other appropriate instruments49

1.5.5.Assessment of the different available financing options, including scope for redeployment49

1.6.Duration and financial impact of the proposal/initiative50

1.7.Management mode(s) planned50

2.MANAGEMENT MEASURES50

2.1.Monitoring and reporting rules50

2.2.Management and control system(s)51

2.2.1.Justification of the management mode(s), the funding implementation mechanism(s), the payment modalities and the control strategy proposed51

2.2.2.Information concerning the risks identified and the internal control system(s) set up to mitigate them51

2.2.3.Estimation and justification of the cost-effectiveness of the controls (ratio of "control costs ÷ value of the related funds managed"), and assessment of the expected levels of risk of error (at payment & at closure)51

2.3.Measures to prevent fraud and irregularities51

3.ESTIMATED FINANCIAL IMPACT OF THE PROPOSAL/INITIATIVE52

3.1.Heading(s) of the multiannual financial framework and expenditure budget line(s) affected52

3.2.Estimated financial impact of the proposal on appropriations53

3.2.1.Summary of estimated impact on operational appropriations53

3.2.2.Estimated output funded with operational appropriations55

3.2.3.Summary of estimated impact on administrative appropriations56

3.2.4.Compatibility with the current multiannual financial framework58

3.2.5.Third-party contributions58

3.3.Estimated impact on revenue59

TOC

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky 

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

◻ novej akcie 

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 47  

✓ predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele (preskúmania)

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

✓ neobmedzené trvanie

✓Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od 2023 do 2025,

✓a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 50  

✓ Priame riadenie na úrovni Komisie

–✓ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú primerané finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky: neuplatňuje sa

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–✓    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k interným pravidlám), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–✓    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–✓    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–✓    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–◻    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–◻    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–✓    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–◻    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–◻    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–✓    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–◻    vplyv na vlastné zdroje

–✓    vplyv na iné príjmy

–uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov x    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1.

(2)    Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195.

(3)    Osobitná správa IPCC. Global warming of 1.5 °C (Globálne oteplenie o 1,5 °C) (august 2021), https://www.ipcc.ch/sr15/ .

(4)    Pozri prílohu 5 k posúdeniu vplyvu, ktoré je priložené k tomuto návrhu.

(5)    COM(2021) 555 final.

(6)    Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 12.

(7)    Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 1.

(8)    Smernica 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(9)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(10)    COM(2022) 108 final.

(11)    https://echa.europa.eu/regulations/reach/legislation.

(12)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).

(13)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).

(14)    Podľa článku 2 ods. 8 písm. a) protokolu je možné dosiahnuť súlad v oblasti výroby na úrovni EÚ v rámci organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, v súčasnosti však tomu tak nie je, keďže členské štáty neuzavreli žiadnu dohodu.

(15)    SWD(2012) 364 final.

(16)    https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12479-Review-of-EU-rules-on-fluorinated-greenhouse-gases/public-consultation_sk.

(17)    https://ec.europa.eu/clima/eu-action/fluorinated-greenhouse-gases/eu-legislation-control-f-gases_en#ecl-inpage-1474.

(18)    C(2020) 6637 final, C(2020) 6635 final, C(2020) 8842 final, C(2017) 5230 final, COM(2017) 377 final, COM(2016) 749 final, COM(2016) 748 final.

(19)    https://joint-research-centre.ec.europa.eu/gem-e3/gem-e3-model_en.

(20)     https://www.eea.europa.eu/publications/fluorinated-greenhouse-gases-2020 .

(21)    Ďalšie informácie o dávkovacích inhalátoroch sa nachádzajú v priloženom posúdení vplyvu.

(22)    COM(2021) 851 final.

(23)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(24)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(25)     Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4 .

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195).

(27)    Osobitná správa IPCC. Globálne oteplenie o 1,5 °C (august 2021).

(28)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(29)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/1541 zo 17. júla 2017 o uzavretí dodatku z Kigali k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 236, 14.9.2017, s. 1).

(30)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).

(31)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorým sa zriaďuje prostredie centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013 (Ú. v. EÚ C , , s. )[úplný odkaz sa vloží po prijatí uvedeného nariadenia].

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1). 

(34)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28).

(35)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1 ).

(36)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(37)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(38)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(40)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(41)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/40/ES zo 17. mája 2006 o emisiách z klimatizačných systémov v motorových vozidlách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 12). 

(42)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/40/ES zo 17. mája 2006 o emisiách z klimatizačných systémov v motorových vozidlách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 12).

(43)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(44)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(45)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(46)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú. v. ES L 82, 22.3.1997, s. 1).

(47)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(48)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov [COM(2020) 562 final].

(49)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody [COM(2021) 555 final].

(50)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx  

(51)    Od roku 2026 sa na udržiavanie prepojenia so systémom EU CSW-CERTEX/prostredím centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo plánujú ročné náklady na údržbu vo výške 0,200 milióna EUR.

(52)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(53)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(54)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(55)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu5. 4. 2022

COM(2022) 150 final

PRÍLOHY

k

návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 517/2014

{SEC(2022) 156 final} - {SWD(2022) 95 final} - {SWD(2022) 96 final} - {SWD(2022) 97 final}

PRÍLOHA I

Fluórované skleníkové plyny uvedené v článku 2 ods. 1 1

PRÍLOHA II

Iné fluórované skleníkové plyny uvedené v článku 2 ods. 1 6

PRÍLOHA III

Iné fluórované skleníkové plyny uvedené v článku 2 ods. 1 11