6.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 86/118

—

so zreteľom na články 7, 8 a 9 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2009 o uzavretí Dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Tadžickou republikou na strane druhej (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o stave implementácie stratégie EÚ pre Strednú Áziu (2),

—

so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2015 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o vykonávaní a prieskume stratégie EÚ – Stredná Ázia (3),

—

so zreteľom na vyhlásenie EÚ z 18. februára 2016 pred Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe o trestnom stíhaní Strany islamskej obrody Tadžikistanu (SIOT) v Tadžikistane,

—

so zreteľom na závery z návštevy Tadžikistanu osobitnej predstaviteľky EÚ pre Strednú Áziu z 18. septembra 2015,

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 3. júna 2016 o odsúdení podpredsedov Strany islamskej obrody na doživotie Najvyšším súdom Tadžikistanu,

—

so zreteľom na predbežné pripomienky z návštevy Tadžikistanu, ktorú vypracoval osobitný spravodajca OSN pre právo na slobodu presvedčenia a prejavu 9. marca 2016,

—

so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie Tadžikistanu na 25. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva zo 6. mája 2016,

—

so zreteľom na ročný dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Tadžikistanom,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorý zaručuje slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania, právo jednotlivcov na rešpektovanie osobného, súkromného a rodinného života a právo na rovnosť, a ktorý zakazuje diskrimináciu pri uplatňovaní týchto práv,

—

so zreteľom na regionálnu konferenciu o predchádzaní mučeniu z 27. – 29. mája 2014 a na regionálnu konferenciu o úlohe spoločnosti pri predchádzaní mučeniu z 31. mája – 2. júna 2016,

—

so zreteľom na akčný plán Tadžikistanu z augusta 2013 na vykonávanie odporúčaní Výboru proti mučeniu,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 17. septembra 2009 Európsky parlament udelil svoj súhlas s dohodou o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Európskym spoločenstvom a Tadžickou republikou; keďže DPS bola podpísaná v roku 2004 a nadobudla platnosť 1. januára 2010; keďže najmä v jej článku 2 sa uvádza, že „dodržiavanie zásad demokracie a základných ľudských práv je základom vnútornej a vonkajšej politiky zmluvných strán a tvorí podstatný prvok tejto dohody“;

B.

keďže od roku 1992 sa spolupráca EÚ – Tadžikistan rozšírila na veľké množstvo oblastí, okrem iného na oblasť ľudských práv a demokracie, ktoré sú základom všetkých partnerstiev;

C.

keďže EÚ má zásadný záujem o posilnenie politickej, hospodárskej a bezpečnostnej spolupráce, ako aj spolupráce v oblasti udržateľného rozvoja a mieru s krajinami strednej Ázie prostredníctvom silného a otvoreného vzťahu EÚ – Tadžikistan na základe zásad právneho štátu, demokracie a ľudských práv;

D.

keďže známy podnikateľ a kritik vlády Abubakr Azizchodžajev je zadržiavaný od februára 2016 po tom, ako vyjadril vážne obavy o korupčných obchodných praktikách; keďže bol obvinený z „podnecovania k národnej, rasovej, regionálnej alebo náboženskej nenávisti“ podľa článku 189 trestného zákonníka Tadžikistanu;

E.

keďže politická opozícia v Tadžikistane je systematicky prenasledovaná; keďže v septembri 2015 bola Strana islamskej obrody Tadžikistanu (SIOT) zakázaná po tom, ako bola spojená s neúspešným pokusom o štátny prevrat začiatkom uvedeného mesiaca, ktorý viedol generál Abduchalim Nazarzoda, ktorý bol zabitý spolu s 37 prívržencami; keďže orgány už zatkli približne 200 členov SIOT;

F.

keďže vo februári 2016 začal Najvyšší súd vypočutia v prípadoch proti 13 členov politickej rady SIOT, ako aj štyrom ďalším osobám spojených so stranou, ktoré boli obvinené z trestných činov „extrémizmu“ z dôvodu ich údajnej účasti na útokoch v septembri 2015; keďže mnohí členovia SIOT boli zatknutí a čelia trestnému stíhaniu bez záruky spravodlivého procesu; keďže Zaid Saidov, podnikateľ a známy predstaviteľ opozície, bol odsúdený na 29 rokov väzenia v procese spojenom s kandidovaním v prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnili v novembra 2013; keďže Umarali Kuvatov bol v marci 2015 zabitý v Istanbule a ďalší aktivista Maksud Ibragimov sa stal obeťou útoku nožom a únosu v Rusku, po ktorom bol vrátený do Tadžikistanu a v júli 2015 odsúdený na 17 rokov odňatia slobody;

G.

keďže 2. júna 2016 Najvyšší súd v Dušanbe odsúdil Mahmadaliho Hayita a Saidumara Hussainiho, podpredsedov zakázanej SIOT, na doživotné väzenie na základe obvinenia zo zosnovania pokusu o štátny prevrat v roku 2015; keďže 11 ďalších členov SIOT bolo odsúdených na trest odňatia slobody; keďže traja príbuzní lídra SIOT Muhiddina Kabiriho boli uväznení za neoznámenie nešpecifikovaného trestného činu; keďže súdne konania boli netransparentné a porušovali práva obvinených na spravodlivý súdny proces;

H.

keďže niekoľkým právnikom, ktorí sa prihlásili ako obhajcovia SIOT, sa vyhrážalo smrťou a boli zatknutí, zadržaní a uväznení; keďže zatknutie Buzurgmehra Jorova, Nodiri Dodajanovovej, Nuriddina Mahkamova, Šukrata Kudratova, Firuza a Dalera Tabarova vyvolávajú veľké obavy ohľadom dodržiavania medzinárodných noriem týkajúcich sa nezávislosti právnikov, uzavretých súdnych konaní a obmedzeného prístupu k právnemu zastupovaniu; keďže aj viacerí novinári boli zadržaní, obťažovaní a zastrašovaní; keďže sloboda prejavu a prístupu k médiám, politická a ideologická pluralita vrátane v oblasti náboženského vyznania musí byť uznaná v súlade s ústavou Tadžikistanu;

I.

keďže zákon z roku 2015 o advokácii vyžaduje úplnú rekvalifikáciu obhajcov a zavádza určité obmedzenia toho, kto môže vykonávať právnu prax, čím napomáha možné zasahovanie do nezávislosti práce právnikov;

J.

keďže nedávne zmeny zákona o verejných združeniach, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2015, bránia činnosti občianskej spoločnosti ukladaním povinnosti informovania o zdrojoch financovania MVO;

K.

keďže volebná pozorovateľská delegácia Európskeho parlamentu na parlamentných volieb v Tadžikistane vo svojom vyhlásení z 2. marca 2015 zdôraznila významné nedostatky;

L.

keďže novinári, webové stránky, sociálne médiá a poskytovatelia internetových služieb v Tadžikistane pôsobia v prostredí, kde je rozšírená autocenzúra; keďže vláda používa reštriktívne právne predpisy o médiách na potláčanie nezávislých správ a často blokuje online médiá a sociálne médiá;

M.

keďže vo februári 2015 osobitný spravodajca OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie vyjadril obavy v súvislosti s pretrvávajúcim mučením a zlým zaobchádzaním a beztrestnosťou vo svojej správe v nadväznosti na pracovnú cestu vo februári 2014 do Tadžikistanu;

N.

keďže index vnímania korupcie je v Tadžikistane naďalej znepokojujúco vysoký;

O.

keďže európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) predstavuje dôležitý nástroj financovania zameraný na podporu právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv v tejto krajine a v regióne;

P.

keďže 22. mája 2016 sa v Tadžikistane konalo referendum o ústavných zmenách, ktoré umožňujú úradujúcemu prezidentovi Tadžikistanu Emomalimu Rahmonovi opätovne kandidovať bez obmedzenia počtu funkčných období;

1.

vyzýva na prepustenie všetkých uväznených na základe politicky motivovaných obvinení, okrem iných Abubakra Azizchodžajeva, Zaida Saidova, Maksuda Ibragimov, podpredsedov SIOT Mahmadaliho Hayita a Chusainiho Saidumara, ako aj ďalších 11 členov SIOT;

2.

vyzýva tadžické orgány, aby zrušili rozsudky a prepustili advokátov a právnikov vrátane Buzurgmehra Jorova, Nodiry Dodajanovovej, Nuriddina Mahkamova, Šukhrata Kudratova, Firuza a Dalera Tabarova;

3.

zdôrazňuje význam vzťahov medzi EÚ a Tadžikistanom a posilnenia spolupráce vo všetkých oblastiach; zdôrazňuje záujem EÚ o udržateľný vzťah s Tadžikistanom z hľadiska politickej a hospodárskej spolupráce; zdôrazňuje, že politické a hospodárske vzťahy s EÚ sú hlboko prepojené so zdieľaním hodnôt rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ako sa predpokladá v dohode o partnerstve a spolupráci;

4.

je hlboko znepokojený nárastom počtu zadržaní a zatknutí právnikov v oblasti ľudských práv, členov politickej opozície a ich rodinných príslušníkov, ako aj obmedzovaním slobody médií, internetu a mobilných komunikácií a obmedzovaním náboženského prejavu;

5.

naliehavo žiada orgány Tadžikistanu, aby umožnili advokátom a politickým osobnostiam spravodlivé, otvorené a transparentné procesy, poskytli podstatnú ochranu a procesné záruky v súlade s medzinárodnými záväzkami Tadžikistanu, a povolili opätovné prešetrovanie medzinárodnými organizáciami všetkých údajných porušení ľudských práv a ľudskej dôstojnosti; žiada prístup k nezávislým právnym službám pre všetky uväznené alebo zadržiavané osoby s právom na pravidelné stretnutia s rodinnými príslušníkmi; pripomína, že pri všetkých udelených trestoch musia byť predložené jasné dôkazy odôvodňujúce začatie trestného stíhania obžalovaných;

6.

vyzýva tadžickú vládu, aby umožnila opozičným skupinám pôsobiť slobodne a uplatňovať slobodu zhromažďovania, združovania, prejavu a náboženského vyznania, a to v súlade s medzinárodnými normami pre ľudské práva a ústavou Tadžikistanu;

7.

zdôrazňuje, že legitímny boj proti terorizmu a extrémizmu by sa nemal využívať ako zámienka s cieľom potlačiť činnosť opozície, brániť slobode prejavu alebo obmedzovať nezávislosť súdnictva; pripomína, že základné slobody všetkých občanov Tadžikistanu musia byť zaručené a je potrebné zachovať zásady právneho štátu;

8.

vyzýva tadžický parlament, aby vzal do úvahy názory nezávislých médií a občianskej spoločnosti pri posudzovaní navrhovaných zmien zákona o médiách o mediálnych licenciách; vyzýva tadžické orgány, aby neblokovali spravodajské internetové stránky;

9.

vyzýva tadžické orgány, aby dodržiavali medzinárodné právo, najmä pokiaľ ide o zákon o verejných združeniach a zákon o advokácii a právnických povolaniach; vyzýva tadžickú vládu, aby zabezpečila, že všetci právnici vrátane ochrancov ľudských práv, členov SIOT, obetí mučenia a klientov obvinených extrémizmu, budú schopní vykonávať svoju prácu slobodne a bez strachu z obťažovania alebo hrozieb;

10.

víta niektoré pozitívne kroky vlády Tadžikistanu, ako dekriminalizácia hanobenia a urážky z roku 2012, a požaduje riadne vykonávanie trestného zákonníka krajiny; víta podpísanie právneho predpisu zavádzajúceho zmeny trestného poriadku a zákona o postupoch a podmienkach väznenia podozrivých, obvinených osôb a obžalovaných a vyzýva tadžické orgány, aby zaistili okamžité vykonávanie týchto právnych predpisov;

11.

víta každoročné dialógy o ľudských právach medzi EÚ a Tadžikistanom, ktoré by sa mali zaoberať aj obsahom tohto uznesenia; zdôrazňuje význam účinných a na výsledky orientovaných dialógov o ľudských právach medzi EÚ a Tadžikistanom ako nástroja uľahčujúceho zmiernenie politickej situácie v krajine, ako aj spustenie komplexnej reformy;

12.

vyzýva EÚ, a najmä ESVČ, aby dôsledne monitorovala vykonávanie právneho štátu v Tadžikistane, najmä práva na združovanie a práva na vytváranie politických strán v rámci nadchádzajúcich parlamentných volieb v roku 2020, v prípade potreby vyjadrila tadžickým orgánom obavy, ponúkla pomoc a pravidelne informovala Európsky parlament; vyzýva delegáciu EÚ v Dušanbe, aby naďalej zohrávala aktívnu úlohu;

13.

nabáda orgány Tadžikistanu, aby zabezpečili riadne nadviazanie a vykonávanie odporúčaní všeobecného pravidelného preskúmania;

14.

vyjadruje hlboké obavy z rozsiahleho využívania mučenia a naliehavo vyzýva tadžickú vládu, aby vykonala svoj akčný plán z augusta 2013 na vykonávanie odporúčaní Výboru OSN proti mučeniu;

15.

berie na vedomie závery volebnej pozorovateľskej misie Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe o parlamentných voľbách z 1. marca 2015 v Tadžikistane, ktoré uvádzajú, že tieto voľby „prebehli v obmedzenom politickom priestore a nezabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých kandidátov, a vyzýva tadžické orgány, aby čo najskôr riešili všetky odporúčania uvedené v týchto záveroch;

16.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, osobitnej predstaviteľke EÚ pre Strednú Áziu, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rade OSN pre ľudské práva, vláde Tadžikistanu a prezidentovi Tadžikistanu Emomalimu Rahmonovi.