9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/174

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o oblasti Arktídy, z ktorých najaktuálnejšie bolo prijaté v januári 2011,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012 s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky (JOIN(2012)0019) a na oznámenie Komisie z 20. novembra 2008 s názvom Európska únia a arktický región (COM(2008)0763),

—

so zreteľom na prípravnú akciu s názvom Strategické hodnotenie vplyvu rozvoja Arktídy na životné prostredie,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z roku 2013 o politike EÚ v oblasti Arktídy,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve,

—

so zreteľom na program Arktickej rady na roky 2013 až 2015 počas kanadského predsedníctva,

—

so zreteľom na vyhlásenie Arktickej rady v Kirune z 15. mája 2013,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve EÚ – Grónsko na roky 2007 – 2013 a dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi EÚ a Grónskom,

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 5. februára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o vzťahoch medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (1),

—

so zreteľom na Horizont 2020 – rámcový program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2014 – 2020,

—

so zreteľom na vyhlásenie pri príležitosti 20. výročia euro-arktickej spolupráce v regióne Barentsovho mora, vydané 3. – 4. júna 2013 v Kirkenes,

—

so zreteľom na vnútroštátne stratégie a politické dokumenty o Arktíde, ktoré vypracovali Fínsko, Švédsko, Dánsko a Grónsko, Nórsko, Rusko, USA, Kanada a Spojené kráľovstvo,

—

so zreteľom na vyhlásenia prijaté na Parlamentnom fóre Severnej dimenzie v septembri 2009 v Bruseli, vo februári 2011 v Tromsø a v novembri 2013 v Archangeľsku,

—

so zreteľom na spoločné stanovisko 3. schôdze ministrov obnovenej Severnej dimenzie, ktorá sa konala v Bruseli 18. februára 2013,

—

so zreteľom na priority Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora na roky 2013 až 2015 počas fínskeho predsedníctva,

—

so zreteľom na vyhlásenie z 9. konferencie poslancov parlamentov z arktickej oblasti, ktorá sa konala v Bruseli 13. až 15. septembra 2010, na vyhlásenie z 10. konferencie poslancov parlamentov z arktickej oblasti, ktorá sa konala v Akureyri 5. až 7. septembra 2012, a na vyhlásenie Stáleho výboru poslancov parlamentov v arktickom regióne (SCPAR) z 19. septembra 2013 z Murmanska o štatúte pozorovateľa EÚ v Arktickej rade,

—

so zreteľom na odporúčania Severskej rady z roku 2012,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o téme Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (4),

—

so zreteľom na správu Spoločného parlamentného výboru EHP z 28. októbra 2013 o politike v oblasti Arktídy,

—

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 3. októbra 2013 vo veci C-583/11P a z 25. apríla 2013 vo veci T-526/10 o žiadosti o zrušenie nariadenia Komisie (EÚ) č. 737/2010 z 10. augusta 2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (5),

—

so zreteľom na správu výboru Svetovej obchodnej organizácie (WTO) z 25. novembra 2013 s názvom Európske spoločenstvá – opatrenia zakazujúce dovoz výrobkov z tuleňov a ich uvádzanie na trh, kapitola 1.3.5 (prejudiciálne rozhodnutie vydané 29. januára 2013) a na oznámenie o odvolaní EÚ z 29. januára 2014 adresované odvolaciemu orgánu WTO,

—

so zreteľom na správu Nordregio za rok 2009:2 (Silné, špecifické a sľubné – smerom k vízii pre severské riedko osídlené oblasti v roku 2020),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže EÚ má záujem v Arktíde na základe svojich práv a povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva, na základe svojich záväzkov voči životnému prostrediu a klíme a na základe ďalších politík a ich financovania a výskumných činností, ako aj ekonomických záujmov;

B.

keďže Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku uverejnili v júni 2012 spoločné oznámenie s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky;

C.

keďže Rada zatiaľ neuverejnila svoje závery k spoločnému vyhláseniu Komisie a ESVČ z leta 2012;

D.

keďže Parlament sa aktívne podieľal na činnosti SCPAR prostredníctvom svojej Delegácie pre vzťahy so Švajčiarskom, Islandom a Nórskom a v rámci konferencie zástupcov parlamentov arktických krajín;

E.

keďže Dánsko, Fínsko a Švédsko sú arktickými krajinami; keďže jediní pôvodní obyvatelia EÚ, Sámovia, žijú v arktických regiónoch Fínska a Švédska, ako aj Nórska a Ruska;

F.

keďže Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Poľsko, Španielsko a Taliansko — pozorovatelia v Arktickej rade – sa výrazne angažujú v Arktíde a preukazujú veľký záujem o budúci dialóg a spoluprácu s Arktickou radou;

G.

keďže Island a Nórsko sú ako zaangažovaní a spoľahliví partneri prepojení s EÚ prostredníctvom EHP a Schengenskej dohody;

H.

keďže Arktída je obývaný región so zvrchovanými štátmi; keďže arktická oblasť Európy zahŕňa vyspelé priemyselné spoločnosti, vidiecke oblasti a pôvodné komunity; keďže aktívne zapájanie týchto regiónov do rozvoja politiky EÚ pre arktickú oblasť má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia legitímnosti, vzájomného porozumenia a miestnej podpory pre angažovanosť EÚ v Arktíde;

I.

keďže EÚ sa dlhodobo angažuje v Arktíde prostredníctvom zapájania sa do politiky Severnej dimenzie spoločne s Ruskom, Nórskom a Islandom, do spolupráce v oblasti Barentsovho mora – najmä v rámci Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora a Regionálnej rady Barentsovho mora, do strategických partnerstiev s Kanadou, USA a Ruskom a v posledných rokoch prostredníctvom účasti v Arktickej rade ako aktívny ad hoc pozorovateľ;

J.

keďže Arktická rada prijala 15. mája 2013 v Kirune rozhodnutie „súhlasne prijať“ žiadosť EÚ o štatút stáleho pozorovateľa; keďže súčasťou tohto súhlasného rozhodnutia je podmienka, aby sa vyriešila otázka zákazu výrobkov z tuleňov medzi EÚ a Kanadou; keďže EÚ a Kanada pracujú na vyriešení tohto problému; keďže EÚ už pôsobí so štatútom stáleho pozorovateľa v Arktickej rade;

K.

keďže EÚ a je členské štáty sa výrazne podieľajú na výskume v arktickej oblasti; keďže prostredníctvom programov EÚ vrátane nového rámcového programu Horizont 2020 a európskych štrukturálnych a investičných fondov sa podporujú významné výskumné projekty v tomto regióne, z ktorých majú v neposlednom rade prospech aj obyvatelia a ekonomiky arktických krajín;

L.

keďže do roku 2050 môže byť vyčerpaných iba 20 % celosvetových rezerv fosílnych palív, ak sa má priemerné zvýšenie teploty udržať pod dvoma stupňami Celzia;

M.

keďže podľa odhadov sa v arktickej oblasti nachádza asi pätina neobjavených celosvetových zdrojov uhľovodíkov, je však potrebné vykonať rozsiahlejší výskum;

N.

keďže rastúci záujem o Arktídu, ktorý prejavujú aktéri z krajín mimo Arktídy, napríklad z Číny, Japonska, Indie a ďalších krajín, finančné prostriedky, ktoré tieto krajiny vyčleňujú na polárny výskum, a potvrdenie Južnej Kórey, Číny, Japonska, Indie a Singapuru ako pozorovateľov v Arktickej rade poukazujú na rastúci globálny geopolitický záujem o Arktídu;

O.

keďže v záujme zabezpečenia udržateľného rozvoja arktickej oblasti musia ísť ekonomické investície a rozvoj ruka v ruke s výskumom a vývojom, posúdeniami vplyvu a ochranou ekosystému;

P.

keďže zosúladenie potenciálnych ekonomických príležitostí a záujmov so spoločensko-kultúrnymi, ekologickými a environmentálnymi výzvami prostredníctvom udržateľného rozvoja je naďalej absolútnou prioritou, čo sa premieta aj do vnútroštátnych stratégií arktických štátov pre Arktídu;

1.

víta spoločné vyhlásenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012 ako dôležitú súčasť zabezpečovania nepretržitého rozvoja arktickej politiky EÚ;

2.

opakuje svoju požiadavku týkajúcu sa jednotnej politiky EÚ pre Arktídu, ako aj súdržnej stratégie a konkretizovaného akčného plánu na angažovanosť EÚ v Arktíde so zameraním na sociálno-ekonomické a environmentálne otázky; vyjadruje presvedčenie, že takéto strategické rozhodnutie je mimoriadne potrebné z hľadiska zabezpečenia legitímnosti a miestnej podpory pre angažovanosť EÚ v regióne Arktídy;

3.

zdôrazňuje, že čoraz intenzívnejšie využívanie prírodných zdrojov arktického regiónu sa musí uskutočňovať spôsobom, ktorý rešpektuje miestne spoločenstvá (pôvodných aj nepôvodných obyvateľov) a prináša im úžitok, pričom sa musí prijať plná environmentálna zodpovednosť za krehké životné prostredie Arktídy;

4.

zdôrazňuje hospodárske príležitosti a rozličné priemyselné odvetvia v arktických a subarktických regiónoch, napríklad turistický ruch, námorný priemysel a lodnú dopravu, energiu z obnoviteľných zdrojov, ekologické a čisté technológie, plyn a ropu, priemysel na mori, lesníctvo a drevárske priemyselné odvetvia, ťažobný priemysel, prepravné služby a komunikácie, informačné technológie a elektronické riešenia, rybolov a akvakultúru a poľnohospodárstvo a tradičné druhy živobytia, ako je chov sobov; uznáva ich dosah a význam v regióne, ako aj v Európe ako celku, pričom kladie dôraz na zapojenie európskych aktérov z podnikov, výskumu a vývoja;

5.

berie na vedomie vyhlásenie Arktickej rady z Kiruny z mája 2013 a jej rozhodnutie o udelení štatútu stáleho pozorovateľa EÚ aj iným štátnym subjektom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala nevyriešenou otázkou zákazu výrobkov z tuleňov s Kanadou a aby Európsky parlament náležite informovala o tomto procese; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nariadenie EÚ o zákaze výrobkov z tuleňov postihlo časti populácie, najmä domorodé kultúry a ich živobytie;

6.

pripomína štatút EÚ a jej členských štátov ako aktívnych členov v ďalších rámcoch s významom pre Arktídu, ako je napríklad Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Dohovor o biologickej diverzite (DBD); zdôrazňuje, že je potrebné presmerovať činnosti inštitúcií EÚ na tie oblasti, ktoré sa týkajú politických, environmentálnych alebo hospodárskych záujmov EÚ a jej členských štátov; zdôrazňuje najmä, že je potrebné pamätať na záujmy EÚ a štátov a regiónov arktickej oblasti Európy pri uplatňovaní, zmenách alebo rozvoji programov či politík EÚ, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na Arktídu, aby tak slúžili arktickej oblasti ako celku;

7.

vníma Euro-arktickú radu regiónu Barentsovho mora (BEAC) ako dôležité centrum spolupráce medzi Dánskom, Fínskom, Nórskom, Ruskom, Švédskom a Komisiou; berie na vedomie prácu rady BEAC v oblastiach zdravia a sociálnych otázok, vzdelávania a výskumu, energetiky, kultúry a cestovného ruchu; berie na vedomie poradnú úlohu pracovnej skupiny pôvodného obyvateľstva (WGIP) v rámci rady BEAC;

8.

dôrazne sa zasadzuje za slobodu výskumu v Arktíde a podporuje širokú spoluprácu medzi štátmi vyvíjajúcimi činnosť v oblasti mnohoodborového výskumu Arktídy a pri vytváraní výskumnej infraštruktúry;

9.

pripomína, že EÚ prispieva na výskum a vývoj a v arktickej oblasti sa angažujú európski hospodárski aktéri;

10.

zdôrazňuje, že v záujme podpory ekonomickej činnosti a zvýšenia životnej úrovne obyvateľov Arktídy majú nezastupiteľné miesto spoľahlivé, vysokokapacitné informačné siete a digitálne služby;

11.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ako by bolo možné rozvinúť projekt Galileo alebo projekty ako Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť, ktoré by mohli mať vplyv na oblasť Arktídy, s cieľom zaistiť bezpečnejšiu a rýchlejšiu navigáciu v arktických vodách, a teda investovať najmä do bezpečnosti a prístupnosti severovýchodnej cesty, prispieť k lepšej predvídateľnosti pohybu ľadu, k lepšiemu mapovaniu arktického morského dna a chápaniu hlavných geodynamických procesov v oblasti;

12.

zdôrazňuje potrebu vytvorenia spoľahlivých monitorovacích a pozorovacích systémov, ktoré sa riadia meniacimi sa podmienkami Arktídy;

13.

zdôrazňuje, že sú potrebné strediská kompetencie na zaistenie bezpečnosti, pripravenosti na stav núdze a záchranných prostriedkov; odporúča, aby sa EÚ aktívne podieľala na rozvoji takýchto stredísk kompetencie;

14.

víta určenie ekologicky a biologicky významných oblastí v Arktíde v rámci Dohovoru o biologickej diverzite ako významný proces pri zabezpečovaní účinnej ochrany arktickej biodiverzity a zdôrazňuje, že v pobrežných, námorných a pozemných oblastiach Arktídy je dôležité uplatňovať riadenie na základe ekosystémového prístupu, ako to zdôraznila odborná skupina Arktickej rady pre riadenie na základe ekosystémového prístupu;

15.

znovu pripomína, že vážne environmentálne problémy súvisiace s arktickými vodami si vyžadujú, aby sa venovala osobitná pozornosť zabezpečeniu ochrany životného prostredia arktickej oblasti v súvislosti s akýmikoľvek operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, pričom treba brať do úvahy riziko vážnych nehôd a potrebu účinnej reakcie, ako je stanovené v smernici 2013/30/EÚ; vyzýva členské štáty EÚ a EHP, aby pri posudzovaní finančnej spôsobilosti prevádzkovateľov prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v súlade s článkom 4 smernice 2013/30/EÚ posudzovali finančnú spôsobilosť žiadateľov splniť všetky záväzky, ktoré môžu vyplývať z činností prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Arktíde vrátane zodpovednosti za environmentálne škody v rozsahu, ktorý vyplýva zo smernice o environmentálnej zodpovednosti (2004/35/ES);

16.

vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali a aktívne presadzovali najprísnejšie normy environmentálnej bezpečnosti arktických vôd;

17.

víta skutočnosť, že členovia Arktickej rady vykonávajú dohodu o pátracích a záchranných operáciách a dohodu o reakcii na únik ropy; vyjadruje však poľutovanie, že súčasťou dohody nie sú konkrétne spoločné záväzné normy;

18.

zdôrazňuje potrebu záväzného nástroja na prevenciu znečistenia;

19.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EÚ aktívne zapojila do všetkých relevantných pracovných skupín Arktickej rady;

20.

berie na vedomie iniciatívu vlády Islandu ukončiť rokovania o vstupe do EÚ; žiada Komisiu a ESVČ o zachovanie dobrých vzťahov a nadviazanie užšej spolupráce s Islandom v oblastiach spoločného záujmu, napríklad rozvoja námornej dopravy, rybolovu, geotermálnej energie a životného prostredia, pričom plne využijú všetky existujúce nástroje, podporia spoluprácu európskych a islandských subjektov v oblasti Arktídy a zabezpečia, že neutrpia európske záujmy v tomto strategicky významnom regióne;

21.

víta prípravy na vytvorenie Arktickej hospodárskej rady, ktorá sa má pripojiť k Arktickej rade ako poradný orgán, a zdôrazňuje podiel európskych podnikov a inštitúcií, ktoré prispievajú k rozvoju Arktídy a investujú tam, čo znamená efektívnu účasť podnikateľských subjektov, a to nielen z troch arktických členských štátov EÚ, ale aj z iných (pozorovateľských) štátov, berúc do úvahy globálnu povahu mnohých firiem;

22.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa investície realizovali ekologicky a sociálne zodpovedným spôsobom;

23.

víta prácu na iniciatívach zdola, ktoré môžu zaistiť vyváženú a dlhodobú angažovanosť európskych i mimoeurópskych podnikov, a žiada Komisiu, aby predložila návrhy na zapojenie európskych podnikov do udržateľného a dlhodobého vyváženého sociálno-ekonomického rozvoja v oblasti Arktídy;

24.

zdôrazňuje, že EÚ musí vziať do úvahy potrebu činností v oblasti surovín, ktoré majú poskytovať miestne výhody a byť akceptované na miestnej úrovni; uvedomuje si súčasnú medzeru medzi príslušnými kompetenciami v ťažbe nerastných surovín a ich spracovaní a predpokladanými budúcimi potrebami pri pokračujúcom rozvoji regiónu; navrhuje, aby si subjekty z oblasti Arktídy mohli vymieňať informácie a kompetencie z rôznych oblastí prostredníctvom účasti na spoločných projektoch na európskej úrovni, ako je napríklad inovačné partnerstvo v oblasti surovín;

25.

žiada Komisiu, aby vzhľadom na obrovské množstvo vedeckých, hospodárskych a civilných činností, najmä v európskej Arktíde, v regióne Barentsovho mora a mimo neho, vypracovala postupy zamerané na lepšie využívanie existujúceho financovania EÚ a na zabezpečenie náležitej rovnováhy pri ochrane a rozvíjaní regiónu Arktídy, keď bude poskytovať finančné prostriedky EÚ pre Arktídu;

26.

zdôrazňuje mimoriadny význam regionálnej politiky a politiky súdržnosti EÚ, pokiaľ ide o medziregionálnu a cezhraničnú spoluprácu;

27.

ďalej požaduje, aby sa vytvorili účinnejšie synergie medzi existujúcimi programami, napr. v rámci programu Interreg IV, programu Northern Periphery (NPP), Kolartic, Baltic a stratégie Blue Growth, ako aj príspevkami na financovanie partnerstiev Severnej dimenzie, ako je Environmentálne partnerstvo Severnej dimenzie (NDEP) a Partnerstvo Severnej dimenzie v oblasti dopravy a logistiky (NDPTL), alebo ďalšími balíkmi v rámci nástroja európskeho susedstva (ENI) s cieľom umožniť účinné nasmerovanie finančných prostriedkov, a aby sa jasne vymedzili investičné priority pre angažovanosť v arktickej oblasti; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby spolupracovali v záujme súdržného nasmerovania finančných prostriedkov pre oblasť Arktídy, a tým maximalizovali interakciu medzi vnútornými a vonkajšími programami EÚ a projektmi týkajúcimi sa arktických a subarktických regiónov;

28.

zdôrazňuje, že stratégia EÚ pre oblasť Arktídy si vyžaduje operatívnosť náležitej rozpočtovej podpory;

29.

domnieva sa, že politika Severnej dimenzie vychádzajúca z regionálnej spolupráce a pragmatického partnerstva slúži ako úspešný model stability, spoločnej zodpovednosti a angažovanosti, do ktorého sa zapája EÚ, Island, Nórsko a Rusko;

30.

v tejto súvislosti poukazuje na význam priorít pre Arktídu, ako sú dobre fungujúca infraštruktúra a logistika, rozvoj arktického regiónu, podpora investícií do expertízy v oblasti studenej klímy a príslušných ekologických technológií a podpora podnikania v regióne a na vidieku, a najmä malých a stredných podnikov; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila úsilie o zahrnutie týchto priorít pre oblasť Arktídy do svojej stratégie Európa 2020 pre rast, ako aj do programov, ako sú Horizont 2020 a Inovácia v Únii, a do ďalších programov Únie v oblasti výskumu;

31.

opätovne potvrdzuje svoju podporu vytvoreniu informačného strediska EÚ pre Arktídu ako siete so stálou kanceláriou v Rovaniemi, so zreteľom na prípravnú akciu s názvom Strategické hodnotenie vplyvu rozvoja Arktídy na životné prostredie, ako ho podporila Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vo svojom spoločnom oznámení z roku 2012 a implementovalo Arktické stredisko Laponskej univerzity spolu so sieťou európskych centier excelentnosti v oblasti Arktídy, s cieľom zabezpečiť účinný prístup k informáciám o Arktíde, dialógy na všetkých úrovniach a komunikáciu s cieľom zozbierať informácie a vedomosti v záujme zabezpečenia udržateľnosti Arktídy, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby prikročila k zriadeniu tohto strediska;

32.

v tejto súvislosti očakáva, že výsledky 18-mesačného projektu prípravnej akcie pre strategické hodnotenie vplyvu rozvoja európskej časti Arktídy na životné prostredie budú zverejnené na jar tohto roka; vyzýva EÚ, aby potom urýchlene prikročila k zriadeniu informačného strediska EÚ pre Arktídu;

33.

zdôrazňuje potrebu udržiavať osobitné kontaktné miesto pre Arktídu s cieľom zabezpečiť otvorenú platformu v Bruseli pre všetky politické sily a všetky otázky, ktorá bude podporovať porozumenie širokej škály relevantných aktérov v Arktíde a EÚ a slúžiť na prepojenie oblasti politiky, vedy, občianskej spoločnosti a podnikania;

34.

odporúča posilnenie pravidelných výmen a konzultácie o témach týkajúcich sa Arktídy s aktérmi z arktických oblastí Európy zastupujúcimi regionálnu a miestnu úroveň a pôvodné obyvateľstvo s cieľom uľahčiť vzájomné porozumenie, najmä počas procesu tvorby politiky EÚ pre Arktídu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby takéto konzultácie čerpali zo skúseností a odborných znalostí tohto regiónu a jeho obyvateľov a aby bola zaručená základná legitimita ďalšej angažovanosti EÚ ako arktického aktéra;

35.

navrhuje, aby sa zintenzívnila koordinácia v rámci inštitúcií EÚ, konkrétne medzi Komisiou a ESVČ, berúc do úvahy najmä medziodvetvový charakter arktických záležitostí;

36.

uznáva, že vody okolo severného pólu sú zväčša medzinárodnými vodami;

37.

upozorňuje na skutočnosť, že energetická bezpečnosť úzko súvisí so zmenou klímy; domnieva sa, že treba zvýšiť energetickú bezpečnosť znížením závislosti EÚ od fosílnych palív; zdôrazňuje skutočnosť, že premena Arktídy predstavuje jeden z hlavných účinkov zmeny klímy na bezpečnosť EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa týmto násobiacim faktorom rizika prostredníctvom posilnenej stratégie EÚ pre Arktídu a rozšírenej politiky energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v EÚ, ako aj prostredníctvom energetickej účinnosti, ktorou sa významne znižuje závislosť Únie od vonkajších zdrojov, a tým zlepšuje jej postavenie z hľadiska bezpečnosti;

38.

podporuje iniciatívu piatich pobrežných štátov Arktídy týkajúcu sa dohody o dočasných preventívnych opatreniach s cieľom zabrániť akémukoľvek budúcemu rybolovu na voľnom mori Arktídy bez predchádzajúceho zavedenia vhodných regulačných mechanizmov a podporuje rozvoj siete chránených oblastí v Arktíde, najmä ochranu medzinárodnej morskej oblasti okolo severného pólu mimo hospodárskych zón pobrežných štátov;

39.

vyzýva členské štáty a štáty EHP, aby podporili medzinárodný záväzok v rámci Dohovoru o biologickej diverzite chrániť 10 % z každého pobrežného a morského regiónu;

40.

žiada EÚ, aby sa v záujme zabezpečenia dobrých životných podmienok v Arktíde všemožne usilovala o zabezpečenie udržateľného súladu medzi hospodárskou činnosťou a schodnou sociálno-ekologickou a environmentálnou ochranou a rozvojom;

41.

zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité zachovať rozvinuté a udržateľné spoločenstvá v Arktíde s vysokou úrovňou kvality života a že EÚ môže v tejto oblasti zohrávať zásadnú úlohu; v tejto súvislosti žiada EÚ, aby vystupňovala svoju činnosť v oblasti riadenia na základe ekosystémov, ako aj v oblasti viacstrannej spolupráce, rozhodovania na základe znalostí a úzkej spolupráce s miestnymi obyvateľmi a pôvodnými národmi;

42.

uznáva želanie obyvateľov a vlád arktickej oblasti so zvrchovanými právami a zodpovednosťami pokračovať v udržateľnom hospodárskom rozvoji a zároveň chrániť tradičné zdroje živobytia pôvodného obyvateľstva a mimoriadne citlivý charakter arktických ekosystémov;

43.

uznáva zásadný význam usmernení pre regionálnu pomoc, ktoré umožňujú oblastiam na ďalekom severe s osobitnými charakteristikami a výzvami pokračovať vo využívaní vhodných mechanizmov na podporu inovácií a udržateľného rastu;

44.

potvrdzuje svoje vyjadrenia o právach domorodých obyvateľov vo všeobecnosti, a konkrétne Sámov, ktorí sú jediní domorodí obyvatelia EÚ;

45.

podporuje stretnutia Komisie so šiestimi združeniami pôvodných obyvateľov žijúcich za polárnym kruhom, ktoré sú uznané za stálych členov Arktickej rady; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť zabezpečiť, aby sa ich názory zohľadňovali v rámci diskusií EÚ, a to prostredníctvom poskytnutia finančných prostriedkov týmto združeniam, a poskytnutia politickej podpory ich ašpirácie týkajúcej sa účasti na ďalších medzinárodných fórach, na ktorých sa riešia otázky týkajúce sa pôvodných obyvateľov;

46.

uznáva, že politiky EÚ na podporu vyššieho vzdelávania a zariadení pre výskum v tejto oblasti majú zásadný význam pre posilnenie inovačného prostredia a mechanizmov prevodu technológií; vyzdvihuje význam podpory rozvoja sietí spolupráce medzi inštitútmi vyššieho vzdelávania v regióne aj mimo neho a poskytovania príležitostí na financovanie výskumu, najmä v oblastiach, v ktorých región tradične dosahuje dobré výsledky, s cieľom realizovať udržateľný hospodársky rozvoj v oblastiach Arktídy;

47.

zdôrazňuje, že je veľmi dôležité ochraňovať a zabezpečiť nové svetové dopravné trasy vedúce morom v Arktíde, najmä pre hospodárstvo EÚ a jej členských štátov, pretože tieto krajiny kontrolujú 40 % svetovej obchodnej lodnej dopravy;

48.

víta činnosť, ktorú Medzinárodná námorná organizácia (IMO) vyvíja v oblasti finalizácie záväzného polárneho kódexu pre lodnú dopravu; nabáda na spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja s cieľom vytvorenia pevnej a bezpečnej infraštruktúry pre námorné trasy v Arktíde a zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali aktívne dodržiavať zásady slobody plavby a práva na nerušenú plavbu;

49.

zdôrazňuje, že Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) musí mať dostatočné prostriedky na monitorovanie a prevenciu znečistenia z námornej dopravy, ako aj zo zariadení na ťažbu ropy a zemného plynu v oblasti Arktídy;

50.

vyzýva štáty v regióne, aby zabezpečili, že všetky súčasné i prípadné budúce dopravné trasy budú otvorené pre medzinárodnú lodnú dopravu, a aby sa vyhli zavádzaniu akýchkoľvek svojvoľných jednostranných prekážok, či už finančných alebo administratívnych, ktoré by mohli brániť lodnej doprave v Arktíde a ktoré sú iné než medzinárodne dohodnuté opatrenia zamerané na zvýšenie bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia;

51.

berie na vedomie význam rozvoja prepojení infraštruktúry spájajúcej arktický región so zvyškom Európy;

52.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na dopravné koridory, napríklad cesty, železnice a námornú dopravu, s cieľom udržiavať a presadzovať cezhraničné spojenia v arktickom regióne Európy a prepravovať tovar z Arktídy na európske trhy; zastáva názor, že v rámci ďalšieho rozvoja dopravnej infraštruktúry EÚ (Nástroj na prepájanie Európy, transeurópska dopravná sieť) treba zlepšiť spojenia s európskou časťou Arktídy a v rámci nej;

53.

opätovne zdôrazňuje právo národov žijúcich v Arktíde určiť si spôsob svojho živobytia a uznáva ich túžbu po udržateľnom rozvoji tohto regiónu; žiada Komisiu, aby poskytla správu o tom, ktoré programy EÚ by sa dali využiť na podporu takéhoto dlhodobého a vyrovnaného udržateľného rozvoja, a vypracovala opatrenia s cieľom konkrétnejšie prispieť k realizácii tejto túžby;

54.

berie na vedomie nedávne činnosti v oblasti ťažby v európskej arktickej oblasti a v Barentsovom mori a vyzdvihuje dvojstrannú spoluprácu medzi Nórskom a Ruskom, ktorá je zameraná na uplatňovanie čo najvyšších dostupných technických noriem v oblasti ochrany životného prostredia a zároveň na hľadanie možností ťažby ropy a zemného plynu v Barentsovom mori; zdôrazňuje najmä význam nepretržitého rozvoja nových technológií vyvinutých osobitne pre prostredie Arktídy, ako napríklad ponornú inštalačnú technológiu pre morské dno;

55.

pripomína pozíciu EÚ ako hlavného spotrebiteľa arktického zemného plynu a vyzdvihuje úlohu zemného plynu pochádzajúceho z bezpečných a zaistených dodávok a vyrobeného v súlade s najvyššími možnými normami ako dôležitého premosťovacieho prvku pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo v budúcnosti; podporuje postupný obozretný prístup vo vývoji energetických zdrojov v Arktíde, pričom uznáva, že jednotlivé regióny Arktídy sa výrazne líšia;

56.

zdôrazňuje blízke vzťahy EÚ s Grónskom a geostrategický význam tohto územia; berie na vedomie priority vlády Grónska, ktorá opätovne kladie dôraz na hospodársky rozvoj a ťažbu surovín; žiada Komisiu a ESVČ, aby preskúmali, ako EÚ a subjekty EÚ z oblasti vedy, technológie a podnikania môžu prispieť k udržateľnému rozvoju Grónska a ako mu v tom môžu pomôcť, tak aby boli zohľadnené obavy týkajúce sa životného prostredia, ako aj potreba hospodárskeho rozvoja; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad obmedzenými výsledkami vyhlásenia o zámere, ktorý s Grónskom podpísal podpredseda Komisie;

57.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj vládam a parlamentom štátov oblasti Arktídy.