8.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 131/66

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, článok 67, hlavu 4 (články 82 - 86) a hlavu 5 (články 87 - 89) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Štokholmský program v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (1), oznámenie Európskej komisie s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov: Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (KOM(2010)0171)) a na oznámenie Komisie s názvom Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe (KOM(2010)0673),

—

so zreteľom na závery Rady SVV z 8. a 9. novembra 2010 o vytvorení a uskutočňovaní politického cyklu EÚ zameraného na boj proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti,

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanej trestnej činnosti (2),

—

so zreteľom na dohovor OSN proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti, ktorý prijalo Valné zhromaždenie 15. novembra 2000 (rezolúcia 55/25) a súvisiace protokoly, najmä na Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky a Protokol proti nedovolenej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom,

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii, na rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 (3) o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti a na rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 (4) o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou a so zreteľom na správu Komisie KOM(2011)0176 na základe článku 8 uvedeného rozhodnutia,

—

so zreteľom na závery Rady (7769/3/10) o konfiškácii a vyhľadávaní majetku,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy č. 198 o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu,

—

so zreteľom na štúdiu vypracovanú na žiadosť Európskej komisie s názvom Posúdenie účinnosti metód členských štátov pri zisťovaní, vypátraní, zmrazení a zhabaní majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti (2009),

—

so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu s názvom Úloha EÚ v boji proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti (5),

—

so zreteľom na správy OCTA (European Organised Crime Threat Assessment – Hodnotenie hrozby európskej organizovanej trestnej činnosti), ktoré každoročne pripravuje Europol (6), a najmä na správu z roku 2011,

—

so zreteľom na spoločnú správu Europolu, Eurojustu a Frontexu o stave vnútornej bezpečnosti v Európskej únii (2010),

—

so zreteľom na výročné správy Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť o stave drogovej problematiky v Európe,

—

so zreteľom na výročné správy talianskeho národného riaditeľstva pre boj proti mafii (Direzione Nazionale Antimafia), so zreteľom na správy Bundeskriminalamt (BKA, odbor vyšetrovania trestnej činnosti nemeckej spolkovej polície) o prítomnosti 'Ndranghety v Nemecku, a najmä na poslednú z nich s názvom Analýza aktivít klanu zo San Luca v Nemecku,

—

so zreteľom na správu ROCTA (Russian Organised Crime Threat Assessment – Hodnotenie hrozby ruskej organizovanej trestnej činnosti), ktorú vypracoval Europol v roku 2008,

—

so zreteľom na súhrnnú správu o činnosti Europolu (2009),

—

so zreteľom na štúdiu vypracovanú na žiadosť Európskeho parlamentu s názvom Štúdia o optimalizácii koordinácie medzi príslušnými orgánmi EÚ v oblasti policajnej a súdnej spolupráce: na ceste k európskemu verejnému žalobcovi,

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (7),

—

so zreteľom na výročné správy o činnosti organizácie Eurojust (2002 – 2010) (8),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o úlohe Eurojustu a Európskej justičnej siete v rámci boja proti organizovanému zločinu a terorizmu v Európskej únii (KOM(2007)0644)),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009, ktorým sa zriaďuje Európsky policajný úrad (Europol) (10),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov používaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (11),

—

so zreteľom na Dohovor z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (12), akt Rady zo 16. októbra 2001 ustanovujúci protokol k tomuto dohovoru a na Dohovor z 18. decembra 1997 o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (Neapol II) (13),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi a na následné pozmeňujúce a doplňujúce akty (14),

—

so zreteľom na oznámenia Komisie na základe článku 34 rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a postupoch vydávania medzi členskými štátmi (KOM(2005)0063 a KOM(2006)0008)),

—

so zreteľom na správu o vykonávaní európskeho zatykača, ktorú Komisia zverejnila 11. júla 2007, a na informačnú poznámku generálneho tajomníka Rady z 11. júna 2008 s názvom Odpovede na dotazníky zamerané na zhromažďovanie kvantitatívnych informácií o fungovaní európskeho zatýkacieho rozkazu – rok 2007 (15),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade o hodnotení európskeho zatýkacieho rozkazu (16),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (17) a na správu Komisie o transpozícii rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (KOM(2004)0858),

—

so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu z roku 2009 s názvom Využívanie európskeho zatýkacieho rozkazu a spoločných vyšetrovacích tímov na vnútroštátnej a európskej úrovni (18),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 (19) o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV,

—

so zreteľom na 40 odporúčaní Finančnej akčnej skupiny (FATF) na boj proti praniu špinavých peňazí,

—

so zreteľom na smernicu 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (20),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1889/2005 z 26. októbra 2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva (21),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (22),

—

o zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (23) a správu Komisie pre Radu na základe článku 9 rámcového rozhodnutia 2003/568/SVV (KOM(2007)0328),

—

so zreteľom na Dohovor OSN proti korupcii (známy ako dohovor z Meridy),

—

so zreteľom na trestnoprávne a občianskoprávne dohovory Rady Európy týkajúce sa korupcie, so zreteľom na európsky dohovor o boji proti korupcii, do ktorej sú zapojení úradníci Európskych spoločenstiev alebo členských štátov Európskej únie, a na dohovor OBSE o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 (24) o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby v znení zmien a doplnení,

—

so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu s názvom Finančné inštitúcie a implementácia štrukturálnych fondov v južnom Taliansku (2009),

—

so zreteľom na protidrogovú stratégiu Európskej únie na roky 2005 – 2012 a na akčný plán EÚ na boj proti drogám (2009 – 2012),

—

so zreteľom na svetovú správu o drogách za rok 2010 Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC),

—

so zreteľom na výročnú správu Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť o stave drogovej problematiky v Európe za rok 2010,

—

so zreteľom na analýzu Centra pre štúdium demokracie s názvom Preskúmanie vzťahov medzi organizovanou trestnou činnosťou a korupciou (2010), ktorú dala vypracovať Európska komisia,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi a odporúčanie Komisie z 13. júna 2007 (25), ktorým sa určuje súbor opatrení na presadzovanie uplatňovania tohto nariadenia,

—

so zreteľom na Štúdiu o organizovanom vydieračstve: potreba nástroja na boj proti organizovanej trestnej činnosti vypracovanú centrom Transcrime v roku 2008 a financovanú Európskou komisiou,

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 25. septembra 2008 o všeobecnom európskom pláne pre boj proti falšovaniu a autorskému pirátstvu a uznesenie Rady z 23. októbra 2009 o posilnenej stratégii pre colnú spoluprácu,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (26),

—

so zreteľom na písomné vyhlásenie Európskeho parlamentu č. 2/2010 o úsilí Európskej únie v boji proti korupcii,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 20. novembra 2008 s názvom Príjmy z organizovanej trestnej činnosti: zabezpečiť, aby sa „trestný čin nevyplatil“ (KOM(2008)0766),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0333/2011),

A.

keďže jedným z hlavných cieľov Európskej únie je vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom sa predchádza trestnej činnosti a bojuje sa proti nej (článok 3 Zmluvy o EÚ), a zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti prostredníctvom opatrení na predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej prostredníctvom opatrení na koordináciu a spoluprácu medzi policajnými a justičnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi, ako aj vzájomným uznávaním rozsudkov v trestných veciach a v prípade potreby aj aproximáciou trestnoprávnych predpisov (článok 67 Zmluvy o fungovaní EÚ);

B.

keďže organizovaná trestná činnosť má za následok vysoké sociálne náklady, a to tým, že pri nej dochádza k porušovaniu ľudských práv, oslabovaniu demokratických zásad, pôsobí rušivo a spôsobuje plytvanie finančnými, ľudskými a inými zdrojmi, narúša voľný vnútorný trh, zamoruje podniky a legálne hospodárske činnosti, podporuje korupciu, znečisťuje a ničí životné prostredie;

C.

keďže znepokojujúce dôkazy súdov, vyšetrovacích orgánov a novinárov ukazujú, ako v niektorých členských štátoch organizovaná trestná činnosť prenikla hlboko a pevne do sveta politiky, verejného sektora a legálnej ekonomiky; keďže je možné, že podobným spôsobom sa tieto prieniky šíria aj do zvyšku Európskej únie, čím sa posilňuje organizovaná trestná činnosť;

D.

keďže pôsobenie organizovanej trestnej činnosti má určitý cieľ a je založené na dosiahnutí ekonomického zisku, a preto by sa účinná stratégia prevencie a boja proti týmto javom mala zamerať na zisťovanie, zmrazenie, zadržanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti; keďže súčasný regulačný rámec na úrovni EÚ sa javí ako nedostatočný na zabezpečenie účinného presadzovania práva a keďže je potrebné prijať právne predpisy, ktoré by umožňovali napríklad rozšírené právomoci na konfiškáciu majetku a opatrenia zamerané na majetok zaregistrovaný na nastrčené osoby a organizácie; keďže okrem toho opätovné použitie skonfiškovaného majetku v prospech spoločnosti umožňuje pozitívny prístup k stratégiám na boj proti organizovanej trestnej činnosti, pretože skonfiškovaný majetok už nie je chápaný len ako zdroj odobratý zločineckej organizácii, ale predstavuje dvojnásobne konštruktívny faktor, a to preto, že pomáha predchádzať organizovanej trestnej činnosti, ako aj pre jeho účinok podpory hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

E.

keďže zločinecké organizácie zameriavajú svoju činnosť na početné a stále širšie oblasti, ako je medzinárodný obchod s drogami, obchodovanie s ľuďmi a ich zneužívanie, finančná trestná činnosť, medzinárodný obchod so zbraňami, falšovanie, počítačová kriminalita, environmentálna trestná činnosť, zneužívanie verejných prostriedkov, podvody, vydieranie a vymáhanie peňazí, pričom väčšina z týchto aktivít má nadnárodný a celoeurópsky charakter; keďže veľká časť výnosov z tejto trestnej činnosti je predmetom prania špinavých peňazí;

F.

keďže ženy a dievčatá, ktoré sú nelegálnymi prisťahovalkyňami, sú organizovanou trestnou činnosťou, napríklad prostitúciou a obchodovaním s ľuďmi, ohrozené viac, ako ženy a dievčatá, ktoré sú občiankami EÚ;

G.

keďže napriek chýbajúcej komplexnej štúdii obrat mafiánskych zločineckých organizácií, ktoré pôsobia v Európe, je pôsobivý, najmä pokiaľ ide o talianske organizácie, ktorých príjmy, ako o tom svedčí rad štúdií (vrátane štúdie Eurispes) a ako potvrdzuje spoločná správa Eurojustu, Europolu a Frontexu z roku 2010, sa odhadujú do výšky minimálne okolo 135 miliárd EUR, čo je číslo vyššie ako celkový hrubý domáci produkt šiestich členských štátov EÚ, symbolickým je v tomto ohľade prípad 'Ndranghety, mafie najviac zakorenenej v krajinách EÚ a vo svete, ktorej odhadovaný ročný obrat je minimálne 44 miliárd EUR;

H.

keďže hrozba organizovanej trestnej činnosti v Európskej únii presahuje jej hranice, a preto by sa mala riešiť s ohľadom na potrebu globálneho a medzinárodného prístupu vyžadujúceho úzku spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako napríklad Interpol a Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC);

I.

keďže korupcia je bežným prostriedkom, pomocou ktorého predstavitelia organizovanej trestnej činnosti využívajú vydieranie alebo odmeňovanie s cieľom presmerovať verejné prostriedky a infiltrovať sa do miestnej politiky, verejnej správy, ako aj do súkromného sektora;

J.

keďže pranie špinavých peňazí je jedným z najzákernejších spôsobov kontaminácie zákonných aktivít nezákonnými činnosťami a nevyhnutným prechodným procesom, bez ktorého by kúpna sila získaná trestnou činnosťou bola iba potenciálna a mohla by sa využívať len v rámci ilegálnych kruhov, ale nebola by schopná premeniť sa na skutočnú hospodársku silu; keďže kooperácia a medzinárodná spolupráca sú základnými prvkami účinného boja proti praniu špinavých peňazí;

K.

keďže medzinárodný obchod s drogami je hlavným zdrojom príjmov pre organizovanú trestnú činnosť a mafie, ktorý vytvára podmienky pre ich hospodársky a spoločenský úspech; keďže Európska únia je jedným z najväčších cieľových trhov obchodu s drogami (heroínom, kokaínom a marihuanou), ako aj producentom (najmä v oblasti syntetických drog); keďže do týchto obchodov je zapojených veľa dobre identifikovateľných mimoeurópskych krajín výroby a tranzitu, najmä v Latinskej Amerike, západnej Afrike a Ázii;

L.

keďže vymáhanie peňazí, vydieranie a úžerníctvo sú spôsoby, prostredníctvom ktorých sa organizovaná trestná činnosť infiltruje do legálnej ekonomiky, pričom zásadným spôsobom narúša akúkoľvek formu voľného trhu a obmedzuje práva občanov, podnikateľov, zamestnancov a kvalifikovaných pracovníkov; keďže - ako preukazuje štúdia centra Transcrime z roku 2008 financovaná Komisiou s názvom Štúdia o organizovanom vydieračstve: potreba nástroja na boj proti organizovanej trestnej činnosti - tento jav aspoň v polovici členských štátov EÚ nadobúda znepokojujúce rozmery a v zostávajúcej polovici je stále vo významnej miere prítomný; keďže existuje priamy vzťah medzi rozšírením vydieračstva a kontrolou nad územím a jeho ekonomicko-podnikateľskými a politickými aktivitami zo strany organizovanej trestnej činnosti; keďže účinný boj proti vydieraniu sa musí začať najprv povzbudením obetí, aby začali vydieranie oznamovať, a zabezpečením, že oficiálne orgány si zachovajú svoje silné postavenie;

1.

víta iniciatívy na boj proti organizovanej trestnej činnosti navrhnuté v Štokholmskom programe, v príslušnom akčnom pláne a v stratégii vnútornej bezpečnosti a dúfa, že počas nasledujúcich troch predsedníctiev bude boj proti organizovanej trestnej činnosti patriť medzi politické priority a že budú dosiahnuté hmatateľné výsledky;

2.

vyjadruje presvedčenie, že organizovaná trestná činnosť - či už mafiánskeho alebo iného typu - je jednou z najväčších hrozieb vnútornej bezpečnosti EÚ a slobody jej občanov; domnieva sa, že aj keď existuje riziko, že zločinecké organizácie budú čoraz častejšie spolupracovať s teroristickými organizáciami, treba organizovanú trestnú činnosť riešiť oddelene od terorizmu, a požaduje pre túto problematiku osobitnú horizontálnu stratégiu EÚ vrátane legislatívnych a operačných opatrení, pridelenia prostriedkov a prísneho časového rozvrhu jej plnenia; podporuje závery Rady z 8. a 9. novembra 2010 o cykle politík EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti a vyzýva Radu, aby preskúmala toto rozhodnutie a zabezpečila zapojenie Európskeho parlamentu do stanovenia priorít, prerokovania strategických cieľov a vyhodnocovania výsledkov realizácie politického cyklu;

3.

podporuje členské štáty v ich boji proti organizovanej trestnej činnosti a nabáda ich, aby posilňovali súdne a policajné orgány na základe súčasných najlepších skúseností vrátane vzájomného porovnávania právnych predpisov a prostriedkov určených na podporu ich činností a aby na tento účel vyčlenili primerané ľudské a finančné zdroje; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali iniciatívny prístup v súvislosti s vyšetrovaním, vypracovali akčné plány boja proti organizovanej trestnej činnosti a zabezpečili centrálnu koordináciu činností prostredníctvom vhodných osobitných štruktúr s využitím najlepších skúseností niektorých členských štátov; vyzýva stály výbor COSI, aby zorganizoval výročné zasadnutie za účasti prinajmenšom členských štátov, Komisie, Rady, Európskeho parlamentu, Europolu a Eurojustu, na ktorom budú predstavené dosiahnuté výsledky a budúce plány boja proti organizovanej trestnej činnosti na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni;

4.

zdôrazňuje, že všetky opatrenia na boj proti organizovanej trestnej činnosti musia v plnej miere rešpektovať základné práva a musia byť primerané dosahovaným cieľom a že tieto ciele musia byť v demokratickej spoločnosti nevyhnutne v súlade s článkom 52 Charty základných práv bez toho, aby neprimerane obmedzovali slobodu jednotlivcov, ako sa stanovuje v Európskom dohovore o ľudských právach, Charte základných práv Európskej únie a v ústavných zásadách spoločných pre členské štáty;

5.

poukazuje na článok 222 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa stanovuje právna povinnosť Európskej únie a jej členských štátov vykonávať doložku o solidarite, vyjadruje vážne obavy z pokusov organizovanej trestnej činnosti preniknúť do politického a správneho systému a do hospodárstva a financií; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby svoje odrádzajúce opatrenia zamerali na napadnutie majetku získaného trestnou činnosťou vrátane takého, ktorý sa často ukrýva za sieť nastrčených osôb, podporovateľov, politických inštitúcií a lobistických skupín; zdôrazňuje, že v boji proti organizovanej trestnej činnosti je potrebné brať plne do úvahy trestnú činnosť tzv. „bielych golierov“;

6.

so zreteľom na skutočnosť, že medzinárodné zločinecké siete sú vysoko aktívne a že organizovaná trestná činnosť rastie a je čoraz prepracovanejšia, vyzýva členské štáty, aby zlepšili spoluprácu a koordináciu a aby zblížili svoje právne predpisy, najmä čo sa týka vypracovania spoločných štandardných postupov a druhov trestných činov, a aby pri tom vychádzali z osvedčených postupov takých právnych systémov, ktoré sú v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti najvyspelejšie; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili včasnú a účinnú ratifikáciu a/alebo transpozíciu všetkých európskych a medzinárodných právnych nástrojov, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú boja proti organizovanej trestnej činnosti;

7.

vzhľadom na mimoriadne obmedzený vplyv na legislatívne systémy členských štátov rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV o organizovanej trestnej činnosti, ktoré neprinieslo žiadne významné skvalitnenie vnútroštátnych zákonov ani operatívnej spolupráce zameranej na boj proti organizovanej trestnej činnosti, žiada Komisiu, aby do konca roka 2013 predložila návrh smernice, ktorý bude obsahovať konkrétnejšie vymedzenie organizovanej trestnej činnosti, lepšiu identifikáciu hlavných čŕt tohto javu so zameraním pozornosti najmä na kľúčový pojem organizácie a v ktorom sa zohľadnia aj nové druhy organizovanej trestnej činnosti; žiada, aby sa v súvislosti s trestným činom členstva v zločineckej organizácii a pri náležitom zohľadnení odlišných a špecifických charakteristík rôznych vnútroštátnych právnych systémov vyhotovila štúdia týkajúca sa možnosti zrušenia súčasného dvojakého prístupu (ktorý považuje za trestný čin tak účasť, ako aj sprisahanie) a vymedzenia škály typických trestných činov, ktoré by sa bez ohľadu na maximálny trest stanovený právnymi systémami členských štátov mohli pokladať za takýto trestný čin; žiada tiež, aby sa väčšia pozornosť venovala otázke kriminalizácie akejkoľvek formy pomoci zločineckým organizáciám;

8.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila rámcový návrh smernice o postupe pri zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti, ako to predpokladá jej pracovný program na rok 2011, a žiada preto Komisiu, aby so zreteľom na požiadavku rešpektovania základných práv - ako sa stanovuje v Charte základných práv a v Európskom dohovore o ľudských právach -:

9.

vyzýva Komisiu, aby prijala a podporila naliehavú potrebu európskych právnych predpisov o opätovnom použití príjmov z trestnej činnosti v prospech spoločnosti vrátane ochrany svedkov, aby sa kapitál zločineckých organizácií alebo s nimi spojených subjektov mohol znovu dostať do legálnych, čistých, transparentných a poctivých hospodárskych kruhov;

10.

podporuje užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi pri uznávaní a plnom vykonávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu majetku; považuje úrady pre vyhľadávanie majetku za základný nástroj v boji proti organizovanej trestnej činnosti, a preto by im mali byť čo najskôr poskytnuté potrebné zdroje, odborné poznatky a právomoci; schvaľuje analýzu Komisie o hlavných ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú existujúce úrady pre vyhľadávanie majetku; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu a právomoci úradov pre vyhľadávanie majetku a aby im zabezpečila flexibilnejší a jednotný prístup k informáciám pri súčasnom dodržiavaní základných práv a noriem na ochranu údajov EÚ;

11.

vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2013 vypracovala štúdiu o vyšetrovacích postupoch používaných v členských štátoch na boj proti organizovanej trestnej činnosti, najmä s ohľadom na používanie nástrojov, ako je odpočúvanie telefónov a priestorov, pátracie postupy, dodatočné zatknutie, dodatočná konfiškácia, tajné operácie, kontrolované a sledované zásielky; vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 87 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie do konca roka 2014 predložila návrh smernice o spoločných technikách vyšetrovania pre boj proti organizovanej trestnej činnosti;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť primeranú ochranu primárnym aj sekundárnym obetiam organizovanej trestnej činnosti, svedkom, osobám spolupracujúcim so súdnymi orgánmi, informátorom a ich rodinám; v tejto súvislosti víta návrh smernice Komisie o stanovení minimálnych štandardov týkajúcich sa práv, podpory a ochrany obetí trestnej činnosti, ale vyzýva na prijatie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa aj svedkov, osôb spolupracujúcich so súdnymi orgánmi, informátorov a ich rodín; žiada, aby mali všetky kategórie obetí (najmä obete organizovanej trestnej činnosti a terorizmu a tí, ktorí utrpeli zranenia v dôsledku výkonu povinnosti) rovnocenné postavenie a aby ochrana svedkov, osôb spolupracujúcich so súdnymi orgánmi, informátorov a ich rodín presahovala trvanie súdneho konania; zdôrazňuje, že deti a mladistvé osoby, ak sa stanú obeťami organizovanej trestnej činnosti, potrebujú osobitnú pozornosť, zaobchádzanie, ochranu, pomoc a poradenstvo; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné pravidlá na pomoc svedkom, osobám spolupracujúcim so súdnymi orgánmi, informátorom a ich rodinám a aby im priznala nadnárodné európske právne postavenie a rozšírila ich ochranu, ktorú im poskytujú členské štáty, ak o to požiada príslušný členský štát pôvodu osôb spolupracujúcich so súdnymi orgánmi, svedkov alebo informátorov; navrhuje vytvoriť európsky fond na ochranu obetí organizovanej trestnej činnosti a svedkov a na pomoc, ktorá im je určená, vrátane podpory mimovládnych organizácií zameraných proti mafii a proti vydieraniu uznaných členskými štátmi; víta prijatie legislatívnych opatrení v niektorých členských štátoch, ktoré majú zlepšiť ochranu svedkov a osôb spolupracujúcich so súdnymi orgánmi v prípadoch súvisiacich s organizovanou trestnou činnosťou (napríklad prostredníctvom zavedenia súdneho výsluchu na diaľku);

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úlohu organizácií združujúcich rodiny obetí, dialóg medzi týmito organizáciami a inštitúciami a zriadenie fóra organizácií združujúcich rodiny obetí na úrovni EÚ;

14.

naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala návrh smernice, ktorý by vo všetkých členských štátoch nariadil potrestanie trestného činu združovania v organizáciách mafiánskeho typu alebo iných zločineckých zoskupeniach, aby mohli byť potrestané tie zločinecké organizácie, ktoré ťažia zo svojej samotnej existencie už svojou schopnosťou zastrašovania i bez konkrétnych činov násilia či hrozieb s cieľom páchať trestnú činnosť, ovplyvňovať systém riadenia hospodárstva, verejnú správu, verejné služby a volebný systém;

15.

má v úmysle vytvoriť v lehote troch mesiacov od prijatia tohto uznesenia osobitný výbor, ktorý by sa zaoberal rozšírením zločineckých organizácií a organizácií mafiánskeho typu s nadnárodnou činnosťou a ktorého cieľom by bolo okrem iného preskúmať rozsah tohto javu a jeho negatívne spoločenské a hospodárske dôsledky na úrovni EÚ vrátane otázky sprenevery verejných financií zo strany zločineckých organizácií a organizácií mafiánskeho typu a ich prenikania do verejného sektora, ako aj kontaminácie legálnej ekonomiky a finančného systému, a takisto určiť súbor legislatívnych opatrení, pomocou ktorých by bolo možné čeliť tejto hmatateľnej a uvedomovanej hrozbe pre Európsku úniu a jej občanov; vyzýva preto Konferenciu predsedov, aby predložila návrh v súlade s článkom 184 rokovacieho poriadku;

16.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Europolom a Eurojustom vykonala do konca júna 2013 analýzu s cieľom posúdiť negatívny vplyv nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti v Európskej únii; vyzýva Europol, aby využil tematické hodnotenie hrozieb organizovanej trestnej činnosti (OCTA) týkajúce sa hrozby, ktorú predstavuje prítomnosť zločineckých organizácií mafiánskeho typu v EÚ do roku 2012;

17.

zdôrazňuje, že podľa správy OCTA (hodnotenie vykonané Európskou úniou o hrozbe organizovanej trestnej činnosti) publikovanej Europolom v roku 2011 kriminálne organizácie preukazujú prirodzené schopnosti prispôsobiť sa a rýchlo nájsť a preskúmať nové ilegálne trhy; považuje preto za potrebné nielen bojovať proti tradičným oblastiam organizovanej trestnej činnosti, ale aj venovať osobitnú pozornosť zameranú novým formám organizovanej trestnej činnosti;

18.

vyzýva členské štáty na transponovanie a okamžité vykonanie rozhodnutia Rady 2009/426/SVV o posilnení Eurojustu a prijatie všetkých jej odporúčaní; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich národní členovia Eurojustu budú bezodkladne informovaní v prípade trestných činov týkajúcich sa aspoň dvoch členských štátov, pri ktorých existujú jasné náznaky, že sa na nich podieľa zločinecká organizácia; vyzdvihuje význam posilnenia agentúry Eurojust v záujme väčšej účinnosti boja proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti s ohľadom na jej právomoci iniciatívy, najmä na právomoc začať vyšetrovanie, a právomoci, ktoré mu boli prisúdené podľa článku 85 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; vyzýva európske inštitúcie, aby presadili svoju politickú váhu na medzinárodnej úrovni s cieľom začať preskúmanie možností výmeny niektorých skúseností z EÚ vrátane skúseností agentúry Eurojust aj na medzinárodnej úrovni a prípadne možnosti sprístupnenia súčasného know-how na úrovni EÚ;

19.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr pripravila hodnotenie vplyvu týkajúce sa pridanej hodnoty Európskej prokuratúry vrátane možnosti rozšírenia jej pôsobnosti na boj proti závažnej nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti a korupcii v súlade s článkom 86 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s prihliadnutím na vplyv na základné práva, a najmä na práva na obhajobu, a potrebu predchádzajúcej harmonizácie procesnoprávnych a hmotnoprávnych predpisov trestného práva a trestnej jurisdikcie; vyzýva Komisiu, aby začala konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami vrátane Agentúry pre základné práva, európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, Rady Európy, Európskeho parlamentu, národných parlamentov a občianskej spoločnosti a aby s nimi diskutovala o dôsledkoch možného vytvorenia Európskej prokuratúry;

20.

podporuje päťročnú stratégiu rozvoja agentúry Europol načrtnutú v roku 2009; žiada agentúru Europol o zintenzívnenie stretnutí a posilnenie vzťahov s Európskym parlamentom s cieľom spoločne a v pravidelných intervaloch vyhodnocovať pokrok v rámci tejto stratégie a prípadné problémy; vyzýva agentúru Europol, aby sa začala účinnejšie zaoberať organizovanou trestnou činnosťou a trestnou činnosťou mafiánskeho typu, a to vytvorením a posilnením osobitnej sekcie v rámci svojej organizačnej štruktúry a lepším využívaním finančných prostriedkov pridelených pre túto oblasť; vyzýva agentúru Europol, aby ešte užšie spolupracovala s agentúrou Interpol v záujme boja proti zločineckým organizáciám na medzinárodnej úrovni, a aby pritom osobitne prihliadala na vzájomnú výmenu informácií; žiada agentúru Europol, aby nadviazala užšie vzťahy a uzavrela strategické a operačné dohody s príslušnými orgánmi tretích krajín;

21.

vyzýva členské štáty a Komisiu na zlepšenie spolupráce medzi národnými policajnými službami, a to odstránením formálnych prekážok v čo najväčšej možnej miere;

22.

opätovne zdôrazňuje význam zlepšenia praktickej spolupráce medzi policajnými a súdnymi orgánmi členských štátov s cieľom výmeny údajov o zločineckých organizáciách a koordinácie vyšetrovaní; vyzýva Komisiu a agentúru Eurojust, aby na tento účel vytvorili účinnejšiu sieť národných kontaktných miest; ďalej vyzýva Komisiu, aby predkladala výročné správy o pokroku, pokiaľ ide o intenzívnejšiu spoluprácu medzi policajnými a súdnymi orgánmi v oblasti organizovanej trestnej činnosti;

23.

uznáva, že napriek protokolom a dvojstranným dohodám uzavretým medzi agentúrou Europol, agentúrou Eurojust a úradom OLAF existuje aj naďalej značný priestor na zlepšenie ich vzájomnej spolupráce; vyzýva preto Europol, Eurojust, OLAF, ako aj koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, aby sa konkrétnymi a spoločnými krokmi usilovali o hodnotenie a neustálu aktualizáciu dohôd o spolupráci a o ich plnenie a aby pritom kládli osobitný dôraz na výmenu súhrnných správ o prípadoch, informácií týkajúcich sa jednotlivých prípadov a strategických informácií a údajov; domnieva sa, že na to, aby bola spolupráca medzi agentúrou Europol, agentúrou Eurojust a úradom OLAF plne účinná, je potrebné jednoznačne rozdeliť právomoci, aby sa zabránilo akémukoľvek zdvojovaniu úsilia; vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu s cieľom odhadnúť účinnosť agentúr Európskej únie a členských štátov zaoberajúcich sa bojom proti trestnej činnosti;

24.

je si vedomý, že na prekonanie praktických prekážok justičnej spolupráce treba osobitnú pozornosť venovať informovanosti a zvyšovaniu povedomia medzi súdnymi a policajnými orgánmi a vyzýva členské štáty, aby považovali odbornú prípravu v súdnej a policajnej oblasti za politickú prioritu; zároveň vyzýva Komisiu, aby mobilizovala vhodné zdroje, vrátane finančných, na podporu činnosti členských štátov;

25.

uznáva, že justičná spolupráca medzi členskými štátmi je jedným z pilierov boja proti medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti a vytvárania spoločného priestoru bezpečnosti a spravodlivosti, a žiada členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky a okamžite transponovali všetky existujúce nástroje justičnej spolupráce na úrovni EÚ, predovšetkým dohovor z roku 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach a jeho protokol z roku 2001, ako aj rámcové rozhodnutie o spoločných vyšetrovací tímoch; je si vedomý, že na prekonanie praktických prekážok justičnej spolupráce treba značnú pozornosť venovať informovanosti a zvyšovaniu povedomia medzi súdnymi a policajnými orgánmi a obhajcami, a vyzýva členské štáty, aby považovali odbornú prípravu v súdnej a policajnej oblasti spolu s právom na obhajobu za politickú prioritu; zároveň vyzýva Komisiu, aby pridelila vhodné zdroje, vrátane finančných, na podporu činnosti členských štátov;

26.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pokračovali vo svojom úsilí, pokiaľ ide o účinné zavedenie európskeho zatykača; vyzýva Komisiu, aby zvážila, či by sa dôvody pre nepovinné nevykonanie európskeho zatykača podľa článku 4 rámcového rozhodnutia mohli prepracovať tak, aby boli splnené záväzky Únie v oblasti základných práv, a tiež z hľadiska získaných skúseností s následnými nástrojmi vzájomného uznávania vo vzťahu k trestným činom typicky spojeným s organizovanou trestnou činnosťou, vrátane trestného činu mafiánskeho združovania; vyzýva súdne orgány členských štátov, aby vyvinuli maximálne úsilie na to, aby boli nimi vydané európske zatykače vždy doručené aj agentúre Interpol;

27.

uznáva zásadný význam spoločných vyšetrovacích tímov v boji proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti, a vyjadruje obavy zo skutočnosti, že nedostatočná transpozícia príslušného rámcového rozhodnutia a neochota niektorých vnútroštátnych súdnych orgánov neumožňujú využívať tento vyšetrovací nástroj najlepšie ako sa dá; vyzýva Komisiu a Radu, aby poskytli nový impulz pre činnosť spoločných vyšetrovacích tímov tým, že zaručia vykonanie rámcového rozhodnutia 2002/465/SVV v plnej miere vo všetkých členských štátoch, a tiež poskytnutím primeranej finančnej podpory; zdôrazňuje, že výsledky dosiahnuté spoločnými vyšetrovacími tímami môžu byť posudzované na európskej úrovni (napr. prostredníctvom hodnoty skonfiškovaného majetku), ako aj na vnútroštátnej úrovni (napr. na základe efektívnosti rôznych členov tímu), a vyzýva Komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala v spolupráci s agentúrami Eurojust a Europol;

28.

pripomína, že hranice nie sú prekážkou pre organizovanú trestnú činnosť; považuje preto za nevyhnutné, aby bol vonkajší rozmer organizovanej trestnej činnosti začlenený do rámca úsilia Európy bojovať proti tomuto javu; konštatuje, že je preto dôležité, aby bola do tejto oblasti vo väčšej miere zapojená Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Spoločné situačné centrum (SitCen); žiada Komisiu, aby neustála zvyšovala účinnosť dohôd o justičnej spolupráci a o spolupráci pri vyšetrovaní trestnej činnosti s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, ktoré sú zamerané na boj proti medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti, a aby ich pravidelne aktualizovala; žiada tiež, aby bol pri vypracúvaní takejto dohody použitý prístup, ktorý zohľadňuje osobitné hrozby organizovanej trestnej činnosti v jednotlivých krajinách pre vnútornú aj vonkajšiu bezpečnosť Európskej únie; vyzýva agentúru Europol, aby prinášala častejšie a podrobnejšie analýzy mimoeurópskych zločineckých organizácií, ktorých činnosť má priamy alebo nepriamy vplyv na Európsku úniu; považuje za prioritu pokračovať v úsilí Európskej únie a medzinárodných inštitúcií v oblasti Balkánu, predovšetkým v súvislosti s opatreniami boja proti organizovanej trestnej činnosti, a toto úsilie ešte zvyšovať; žiada Komisiu, aby v spolupráci s agentúrou Europol vypracovala spoločný projekt s agentúrou Interpol na podporu zriadenia a vykonávania regionálneho systému pre výmenu informácií polície a súdov so západnou Afrikou, pričom by Hospodárskemu spoločenstvu západoafrických štátov poskytla potrebné know-how a prostriedky, a to aj na úrovni školení a nadväzujúcich opatrení;

29.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať kultúru zákonnosti a zvyšovať povedomie a informovanosť o tejto otázke medzi občanmi a všeobecne vo verejnej mienke; v tomto zmysle vyzdvihuje zásadnú úlohu slobodnej a ničím neovplyvňovanej tlače, ktorá môže skúmať a zverejňovať prepojenia medzi organizovanou trestnou činnosťou a rôznymi záujmami; nazdáva sa, že vykonávanie týchto činností musí byť zabezpečené s náležitým ohľadom na základné práva na osobnú dôstojnosť, česť a súkromie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétne akčné plány pre rozvoj kultúry zákonnosti, a to aj prostredníctvom vyčlenenia určitých častí rozpočtu na tieto účely;

30.

zdôrazňuje, že európske inštitúcie a členské štáty musia k obchodovaniu s deťmi zvoliť komplexný prístup, v rámci ktorého sa uskutočňujú kroky v rozličných oblastiach na ochranu práv detí, ktoré sa stali obeťami obchodovania, a detí, ktorým to hrozí; trvá na tom, aby sa členské štáty aktívne zapojili do boja proti nezákonnej adopcii a aby vypracovali rámec na zabezpečenie transparentnosti a účinného sledovania vývoja opustených a adoptovaných detí;

31.

zdôrazňuje, že v boji proti organizovanej trestnej činnosti má zásadný význam transparentnosť verejného sektora, a žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na stanovenie potrebných predpisov a zabezpečenie úplnej sledovateľnosti a dokonalej kontroly prideľovania a využívania finančných prostriedkov EÚ tak zo strany príslušných orgánov, ako aj občanov a tlače; požaduje, aby boli takéto informácie bezodkladne k dispozícii na príslušnej internetovej stránke v čitateľnom, porovnateľnom a otvorenom dátovom formáte a aspoň v jednom z pracovných jazykov EÚ tak, aby informácie boli ľahko prístupné a opakovane použiteľné a spracovateľné občianskou spoločnosťou; žiada členské štáty, a najmä orgány miestnej samosprávy, ktoré sú najviac vystavené vplyvu organizovanej trestnej činnosti, aby prijali podobné opatrenia na podporu transparentnosti všetkých postupov spojených s využívaním verejných financií a aby pritom brali do úvahy prirodzene utajovaný spôsob boja proti organizovanému zločinu;

32.

pod podmienkou rešpektovania všetkých ľudských práv požaduje zavedenie zodpovedajúceho systému trestov a ustanovení o väzbe pre trestné činy spojené s organizovanou trestnou činnosťou s cieľom odradiť od páchania takýchto trestných činov, ako aj zabrániť tomu, aby bol páchateľ počas väzby naďalej schopný viesť zločinecké organizácie alebo napomáhať dosahovanie ich cieľov páchaním ďalších trestných činov;

33.

je presvedčený, že medzi organizovanou trestnou činnosťou a korupciou existuje vnútorné prepojenie, a dôrazne opakuje požiadavku, ktorú vyjadril už pri prijímaní písomného vyhlásenia 02/2010 a ktorá sa týka jednak vytvorenia mechanizmu objektívnej a merateľnej povahy na hodnotenie a kontrolu politík 27 členských štátov v oblasti boja proti organizovanému zločinu, ako aj vypracovania komplexnej protikorupčnej politiky inštitúcií EÚ; zdôrazňuje nutnosť proaktívneho prístupu v boji proti korupcii a vyzýva Európsku komisiu, aby kládla dôraz na opatrenia zamerané na boj proti korupcii vo verejnej i súkromnej správe; považuje okrem toho za prvoradé vypracovanie účinných opatrení na boj proti korupcii v rámci susedskej politiky, v predvstupovej oblasti a v oblasti využívania prostriedkov rozvojovej pomoci, najmä zo strany Európskej investičnej banky a nových orgánov vznikajúcich pod záštitou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť; vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament a aby zaviedla účinné sledovanie prijatých opatrení a dosiahnutých výsledkov;

34.

žiada členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali medzinárodné nástroje boja proti korupcii, predovšetkým Dohovor OSN proti korupcii a trestnoprávny a občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii (1999);

35.

zaväzuje sa prijať právne normy, ktorými sa zabezpečí, že osoby obvinené z trestného činu za členstvo v zločineckých organizáciách rozsudkom s platnosťou res judicata, alebo ktoré spáchali trestný čin typický pre tieto organizácie (obchodovanie s ľuďmi, medzinárodný obchod s drogami, pranie špinavých peňazí, podvody, korupcia a vydieranie), nesmú kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu; vyzýva členské štáty, aby prijali podobné pravidlá pre svoje parlamentné a komunálne voľby;

36.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné usmernenia a príslušný legislatívny návrh s cieľom zabrániť účasti podnikov spojených s organizovanou trestnou činnosťou a mafiami na verejnom obstarávaní a zadávaní verejných zákaziek; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili sledovateľnosť finančných tokov v súvislosti s verejnými prácami, službami a dodávateľskými zmluvami a aby posúdili zavedenie pravidiel, na základe ktorých budú potrestané verejné orgány, ak vytvárajú prekážky v administratívnych výberových konaniach na udelenie verejnej zákazky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že ustanovenia článku 45 smernice 2004/18/ES sa budú plne a správne vykonávať, a to tým, že sa v zásade vylúči mechanizmus „samočistenia“, takže bude jasné, že uznanie právnických i fyzických osôb za vinné bude znamenať vylúčenie, ako aj tým, že sa zabezpečí, aby tieto dôvody na vylúčenie boli trvalé alebo trvali primeranú dobu a aby neboli obmedzené na obdobie odsúdenia; žiada Komisiu, aby predložila návrhy na stanovenie dôvodov na vylúčenie z verejného obstarávania a osobitné opatrenia v súvislosti s osobami, ktoré sú aktuálne vyšetrované alebo súdne stíhané; žiada rozšírenie rozsahu trestných činov, ktoré sú dôvodom na vylúčenie, na všetky trestné činy, ktoré sa typicky páchajú v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou, ako aj prijatie opatrení, ktoré zabránia obchádzaniu príslušných právnych predpisov využívaním nastrčených osôb a pomocníkov; vyzýva členské štáty, aby prijali podobné opatrenia v súvislosti so všetkými typmi zmlúv, koncesií, licencií a štátnej pomoci, aj keď sa na ne nevzťahujú právne predpisy EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala príslušné právne predpisy a operatívne nástroje na výmenu informácií medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami a agentúrami, ako aj na zostavenie „čiernych listín“ zameraných na zabránenie zneužitia verejných prostriedkov v EÚ;

37.

víta prijatie smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu, čo je jav, ktorý často súvisí s organizovanou trestnou činnosťou a má formu vykorisťovania na účely prostitúcie a nútenej práce, odoberania orgánov a zotročenia; zdôrazňuje mimoriadny význam rýchleho a účinného vykonávania tejto smernice;

38.

vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby náležite zvážili skutočnosť, že organizovaná trestná činnosť stále rozširuje svoje aktivity a záujmy, a to aj prostredníctvom obchodu s drogami, pričom sa snaží rozšíriť globálny trh s nelegálnymi drogami na nové trhy a nové látky;

39.

vyzýva Európsku investičnú banku a všetky európske rozvojové finančné inštitúcie z členských krajín, aby zlepšili svoje politiky v oblasti daňových rajov a nespolupracujúcich jurisdikcií, najmä prijatím zoznamu jurisdikcií, ktoré treba sledovať prísnejšie prostredníctvom kontroly na čiernej a šedej listine OECD, a vykonania hĺbkovej kontroly v každej krajine, kde je to potrebné, a zároveň zákazom akejkoľvek podpory pre finančných sprostredkovateľov v jurisdikciách považovaných za vysoko rizikové, ako aj vyžadovaním premiestnenia registrovaných spoločností, ktoré sa nachádzajú v nespolupracujúcich jurisdikciách a daňových rajoch, čo je základný predpoklad pre finančnú podporu na konkrétne činnosti; vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby sa aktívne zaviazali zabezpečiť riadne vykonávanie všetkých štyridsiatich odporúčaní Finančnej akčnej skupiny prijatím špecifických politík pre každú inštitúciu vrátane zlepšenia hĺbkovej analýzy, a to najmä v prípade politicky citlivých prípadov;

40.

zdôrazňuje, že organizovaná trestná činnosť využíva na nelegálne účely komunikačné a informačné technológie s cieľom páchať trestnú činnosť vrátane krádeže identity, počítačovej kriminality, podvodov, nezákonných hazardných hier a manipulácie športových podujatí; očakáva v tejto súvislosti vytvorenie súdržného európskeho právneho rámca; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vyzvali čo najviac medzinárodných partnerov na podpísanie a ratifikáciu Dohovoru o počítačovej kriminalite z roku 2001; zdôrazňuje trend, v rámci ktorého sa zločinecké organizácie čoraz viac zameriavajú na možnosti prania špinavých peňazí alebo na finančnú kriminalitu, čo by mohlo viesť k zvýšenému rastu internetovej kriminality;

41.

vyzýva európske inštitúcie, aby vyslali jasný signál na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom zamedziť všetkým formám prania špinavých peňazí cez finančné trhy, a to najmä tým, že: zvážia možné opatrenia na kontrolu kapitálu, ako napokon nedávno navrhol aj Medzinárodný menový fond; budú nabádať k zníženiu všadeprítomnosti finančných trhov v súvislosti s krátkodobými operáciami; presadia zvýšenie transparentnosti využívania verejných prostriedkov, predovšetkým v prípade prostriedkov na podporu rozvoja súkromného sektora, a účinne zakročia proti daňovým rajom tým, že zavedú povinnosť podávania finančných správ o všetkých nadnárodných hospodárskych subjektoch za každú krajinu; budú sa zasadzovať o viacstrannú dohodu o výmene informácií v oblastí daní a zrevidujú definíciu „daňového raja” a zoznam týchto tajných jurisdikcií; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné pokyny v oblasti sledovateľnosti finančných prostriedkov s cieľom uľahčiť identifikáciu prípadov súvisiacich s praním špinavých peňazí, ktoré pochádzajú z nezákonnej činnosti; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s legislatívnym návrhom aktualizovať smernicu o praní špinavých peňazí čo najviac rozšírila kriminalizáciu prania príjmov z trestnej činnosti a aby ustanovila právny základ pre čo najširší rozsah vyšetrovacích právomocí v tejto oblasti; v tejto súvislosti žiada, aby všetky členské štáty povinne zaviedli trestný čin takzvaného „samoprania“, čiže prania špinavých peňazí nelegálneho pôvodu, ktorého sa dopúšťa tá istá osoba, ktorá prostriedky nelegálnym spôsobom získala; vyzýva tiež Komisiu, aby vo svojom návrhu zvážila možnosť rozšíriť kriminalizáciu prípadov prania špinavých peňazí na prípady, v ktorých mal páchateľ vedieť, že tieto príjmy pochádzajú z trestnej činnosti;

42.

žiada Komisiu, aby pozorne, bezodkladne a efektívne sledovala, ako členské štáty transponujú smernicu EÚ o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva; vyzýva Komisiu, aby vytvorila inovatívne nástroje na stíhanie tých, ktorí porušujú zákony v súvislosti so životným prostredím, kde hrá úlohu organizovaná trestná činnosť, napríklad tým, že predloží návrh, aby sa na celú EÚ rozšírila pozitívna skúsenosť z Talianska, kde sa trestný čin „organizované nelegálne obchodovanie s odpadom“ klasifikuje od roku 2011 ako trestný čin s veľkým spoločenským dosahom (a teda patrí do právomoci okresného riaditeľstva na boj proti mafii); žiada zvýšenie činnosti úradov CITES a ich užšiu koordináciu na európskej úrovni v oblasti boja proti nelegálnemu obchodu s chránenými a ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín;

43.

vyzýva členské štáty, aby používali aktívny prístup pri vyšetrovaní prípadov vydierania, napríklad prostredníctvom podnetov a finančnej podpory, ktorá umožní pokračovať v podnikaní tým, ktorí podajú oznámenie, a otvorenia vyšetrovania na základe spravodajskej činnosti; domnieva sa, že je dôležité posilňovať a podporovať úlohu občianskej spoločnosti a partnerstvo medzi občianskou spoločnosťou, justičným systémom a políciou; vyzýva členské štáty, aby podporovali podpísanie memoránd o porozumení medzi verejnosťou, obchodníkmi a podnikateľmi, ktorí sa sťažujú na vydieranie, s cieľom umožniť im pracovať napriek problémom, ktoré s tým súvisia; vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu smernice o konfiškácii príjmov z organizovanej trestnej činnosti prijala rozšírenie opatrení, v súčasnosti ustanovených v článku 3 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2005/212/SVV, o trestný čin vydieračstva;

44.

vyzýva Komisiu, aby zahrnula konkrétne ustanovenia o úlohe organizovanej trestnej činnosti do legislatívneho rámca pre boj proti falšovaniu; podporuje rozhodnutia ustanovené v uznesení Rady z 23. októbra 2009 o posilnenej stratégii pre colnú spoluprácu, s osobitným zreteľom na rozvoj nových foriem spolupráce a nových techník vyšetrovania, na prijatie inštitucionálneho prístupu založeného na spolupráci medzi colnými správami, políciou a ďalšími príslušnými orgánmi a na zlepšenie procesu existujúcej spolupráce s cieľom dosiahnuť efektívny prístup v boji proti cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti a umožniť konfiškáciu nelegálneho tovaru v rámci celej Európskej únie; domnieva sa, že najväčší dôraz by sa mal klásť na tieto aspekty v súvislosti s prijatím a vykonávaním piateho akčného plánu pre spoluprácu colných orgánov;

45.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, národným parlamentom, Europolu, Eurojustu, Európskej investičnej banke, Interpolu a UNODC.