7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/131

—

so zreteľom na hlavu XVII Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 173 (pôvodný článok 157 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), ktorý sa týka priemyselnej politiky Európskej únie a hovorí sa v ňom okrem iného o konkurencieschopnosti priemyslu Únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (KOM(2010)0614),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 16. júna 2010 o EÚ 2020 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o inovačnej politiky Spoločenstva v meniacom sa svete (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. septembra 2009 s názvom Príprava na budúcnosť: vyvíjanie spoločnej stratégie pre základné podporné technológie v EÚ (KOM(2009)0512),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o strednodobom hodnotení priemyselnej politiky: príspevok k Stratégii Európskej únie pre rast a zamestnanosť (3),

—

so zreteľom na závery neformálneho zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť zo 14. – 15. júla 2010,

—

so zreteľom na závery z 2999. zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť z 1. a 2. marca 2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom Iniciatíva v oblasti surovín: zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (KOM(2008)0699),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Európa 2020, vlajková iniciatíva inovačnej únie (KOM(2010)0546),

—

so zreteľom na dokument Komisie z 26. apríla 2010, ktorý vypracovalo GR pre podnikanie a priemysel, s názvom výrobný priemysel EÚ: Aké sú výzvy a možnosti na nadchádzajúce roky,

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Správa o vykonávaní iniciatívy SBA (KOM(2009)0680),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2008 s názvom o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (KOM(2008)0397),

—

so zreteľom na správu z novembra 2008 s názvom Podpora inovatívnych obchodných modelov s environmentálnym prínosom (Promoting innovative Business Models with Environmental Benefits), realizovanú v mene Komisie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júla 2007 s názvom Strednodobé hodnotenie priemyselnej politiky: Príspevok k Stratégii EÚ pre rast a zamestnanosť (KOM(2007)0374),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0022/2011),

A.

keďže globálna hospodárska kríza zasiahla európsky priemysel, čím ďalej sťažila jeho adaptáciu na výzvy globalizácie, zmeny klímy, vyčerpania zdrojov, demografických zmien a prechodu k priemyslu založenému na poznatkoch a efektívnosti, ktoré významne vplývajú na priemyselný rozvoj, pracovný trh a vyhliadky do budúcnosti,

B.

keďže na to, aby EÚ bola schopná prekonať účinky krízy a čeliť týmto výzvam, potrebuje taký prístup k priemyselnej politike, ktorý bude spojením konkurencieschopnosti, udržateľnosti a dôstojnej práce a ktorý bude súčasne môcť stimulovať hospodárstvo, výrazne zvýšiť zamestnanosť, znížiť mieru zhoršovania životného prostredia a zlepšiť kvalitu života,

C.

keďže priemyselná politika v Európe môže byť úspešná iba vtedy, ak bude súčasťou novej architektúry finančného sektora, ktorá bude podporovať investície a zabráni špekuláciám, a zároveň bude súčasťou makroekonomickej politiky, ktorá nasmeruje daňovú, hospodársku a rozpočtovú politiku EÚ smerom k trvalo udržateľnému rastu a zamestnanosti,

D.

keďže rôzne európske priemyselné odvetvia trpia permanentnou krízou z dôvodu nečestnej konkurencie z tretích krajín, najmä v oblasti pracovných vzťahov, životného prostredia a ochrany duševného a priemyselného vlastníctva,

E.

keďže európsky priemysel čelí čoraz výraznejšej konkurencii zo strany priemyselných aj rozvíjajúcich sa krajín ako Čína, India a Brazília, a to v oblasti prístupu k zdrojom, technologickým inováciám a kvalifikovaným pracovníkom, ako aj v oblasti cielených a ambicióznych priemyselných a inovačných politík,

F.

keďže stratégia EÚ v oblasti podpory

je jediným spôsobom, ako zvýšiť udržateľnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a tým zachovať jeho vedúce postavenie v svetovom meradle,

G.

keďže rozširujúca sa priemyselná základňa v rozvíjajúcich sa krajinách je čoraz väčšou výzvou pre svetovo vedúce postavenie európskeho priemyslu a najväčší konkurenti, ako sú USA, Japonsko a Čína, uplatňujú aktívnu a silnú priemyselnú politiku, ktorá sa opiera o rozsiahle investície do špičkových produktov a služieb; preto je zachovanie a upevnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu veľmi dôležité pre to, aby si udržal svoju úlohu hnacej sily trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti v Európe,

H.

keďže je možné podporovať priemyselný pokrok prostredníctvom kombinácie vhodných rámcových podmienok, rozumnej, pokrokovej a cielenej regulácie a stimulácie trhu na základe presných očakávaní vývoja trhu a podpory globálnych trendov smerom k čistým, udržateľným a inovačným formám výroby a distribúcie a spotreby,

I.

keďže makroekonomickou prioritou EÚ musí byť všeobecná politika v prospech investícií do priemyslu a služieb, a to najmä v čase súčasnej krízy, keď investície (najmä do kapacity, už nie toľko do produktivity) predstavujú výdavky, ktoré sa obetujú najskôr; keďže členské štáty, EÚ a regionálne a miestne orgány by si mali stanoviť ciele v oblasti verejných investícií (teda podiel výdavkov na investície v rámci celkových verejných výdavkov), a to aj v rámci úsporných plánov,

J.

keďže akákoľvek ambiciózna európska priemyselná politika musí vychádzať zo silného vnútorného trhu, a to tak v rámci hraníc EÚ, ako aj v jeho vonkajšom rozmere; keďže je v tejto súvislosti nevyhnutné reagovať na možnosti a výzvy globalizácie kombináciou všetkých nástrojov priemyselnej politiky (napríklad politiky v oblasti výskumu a vývoja, regionálnej politiky, politiky v oblasti hospodárskej súťaže, regulačnej konvergencie a obchodnej politiky),

K.

keďže deindustrializácia je v Európe nepopierateľnou skutočnosťou, ktorá z dôvodu rastúcej globalizácie a tuhej konkurencie zo strany rýchlo sa rozvíjajúcich krajín ohrozuje našu technologickú a hospodársku pozíciu,

L.

keďže treba radikálne znížiť byrokraciu, ktorej čelia podniky, a zaistiť im zjednodušenie legislatívneho a regulačného prostredia v súlade so zásadou lepšej tvorby práva,

M.

keďže celosvetový dopyt po nerastných surovinách a zdrojoch trvalo rastie, čo vedie k obavám z možného prerušenia dodávok,

N.

keďže podľa nemeckého štatistického úradu predstavujú až 45 % jednotkových nákladov náklady na materiál, a preto je pre európsky priemysel rozhodujúce rozumné využívanie zdrojov a účinné využívanie energie,

O.

keďže napriek výkonnosti niektorých členských štátov EÚ stratila podiel na trhu; keďže EÚ v oblasti vyspelých technológií nemá pozíciu, ktorá by jej náležala, a to najmä v oblasti nových informačných a komunikačných technológií (13 % pridanej hodnoty v USA, 5 % v EÚ); keďže vo výrobnom sektore EÚ sa spomaľuje produktivita,

P.

keďže výrobný sektor je hlavným zdrojom zvyšovania produktivity – a to v rámci tohto sektora aj vo zvyšku hospodárstva –, pričom priemyselné inovácie sú jedným z hlavných podnetov na vytváranie nových služieb, a teda dlhodobého rastu, a to najmä so zreteľom na demografické vyhliadky EÚ,

Q.

keďže priemysel je základnou zložkou európskeho hospodárstva, pretože ak vezmeme do úvahy s ním spojené služby, predstavuje 37 % hrubého domáceho produktu EÚ, 80 % výdavkov na výskum a vývoj a 75 % vývozu,

R.

keďže treba vziať do úvahy význam tradičného európskeho priemyslu, ktorého znalosti sú pre hospodárstvo nevyhnutné a ktoré treba zhodnotiť,

S.

keďže naši svetoví konkurenti, ako USA a ázijská oblasť, prijali proaktívne priemyselné politiky založené na masívnych investíciách do výskumu a vývoja v prospech kľúčových odvetví,

1.

víta skutočnosť, že Komisia stratégiou Európa 2020 a oznámením o integrovanej priemyselnej politike EÚ konečne uznala význam prosperujúcej, a najmä výrobnej základne pre udržateľný rast a zamestnanosť v Európe a odhodlala sa prijať integrovanú priemyselnú politiku založenú na zásade sociálneho trhového hospodárstva;

2.

uznáva návrh integrovanej priemyselnej politiky predložený Komisiou a berie na vedomie jeho zameranie na obnovu konkurencieschopnosti priemyslu EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že so zreteľom na celosvetové výzvy je nevyhnutné, aby efektívne využívanie energie a zdrojov bolo základom obnovy európskeho priemyslu, ak si európsky priemysel chce do budúcnosti zachovať svoju konkurencieschopnosť;

3.

zdôrazňuje skutočnosť, že rôzne opatrenia presadzované Komisiou musia ostať pre spotrebiteľov dostupné, a to najmä v čase, keď sa európske hospodárstvo, predovšetkým v nových členských štátoch, stále zotavuje zo svojej najhoršej krízy za desaťročia;

4.

zdôrazňuje skutočnosť, že trvalo udržateľný rozvoj, ako ho vymedzila johannesburská konferencia v roku 2002, sa má zakladať na troch pilieroch: hospodárskom sociálnom a environmentálnom, a že v záujme čo najväčšej konkurencieschopnosti hospodárstva sa musí priemyselná politika opierať o vyváženú zmes týchto faktorov;

5.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili ambicióznu, ekologicky efektívnu a environmentálne orientovanú priemyselnú stratégiu EÚ s cieľom obnoviť výrobnú kapacitu na celom území EÚ a vytvoriť vysoko kvalifikované a dobre platené pracovné miesta v rámci EÚ;

6.

zdôrazňuje potrebu dlhodobej regulačnej predvídateľnosti a stability, ktoré sú pre priemysel z hľadiska plánovania investícií životne dôležité; vyzýva preto Komisiu, aby spolu s Európskym parlamentom a Radou vyvinula komplexnú víziu pre európsky priemysel pre rok 2020, ktorá má na zreteli konkurencieschopnosť a udržateľnosť priemyslu a stanovuje usmernenia napríklad pre efektívne využívanie energie a zdrojov, s cieľom podnietiť rast, zamestnanosť, a tým aj prosperitu v Európe; v tomto smere ľutuje, že oznámenie Komisie neobsahuje hmatateľné návrhy;

7.

žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci v súčasnosti plánovaných zmien zmlúv EÚ dbali o to, aby mala zamestnanosť medzi cieľmi Európskej centrálnej banky rovnaký význam ako boj proti inflácii;

8.

zdôrazňuje, že vývoj nemôže existovať bez pevného a silného priemyselného základu; uznáva, že vývoj môže prispievať k väčšej miere vytvárania pracovných miest a k udržaniu životného štandardu občanov;

9.

vyzýva verejné orgány, aby znížili byrokraciu, zabránili zdvojovaniu formalít a zvýšili transparentnosť v súvislosti s lehotami na uzavretie konaní;

10.

zdôrazňuje, že toto bude možné, iba pokiaľ bude priemysel založený na znalostiach a bude sa opierať o silnú priemyselnú základňu;

11.

zdôrazňuje, že úspech novej, udržateľnej priemyselnej politiky spočíva len v integrovanom prístupe naprieč odvetviami, ktorý podporujú praktické horizontálne a odvetvové iniciatívy založené na objektívnych ekonomických argumentoch, ktoré sa týkajú spoločných tém s výrazným vplyvom na množstvo odvetví a prinášajú hmatateľné výsledky na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

12.

upozorňuje na význam niektorých odvetví, ako je odvetvie energetiky a dopravy, v nákladovej štruktúre európskeho priemyslu; považuje za potrebné ďalej zlepšovať konkurencieschopnosť týchto odvetví prostredníctvom privatizácie; v tejto súvislosti je presvedčený, že je potrebné obmedziť úroveň verejného financovania v podnikoch, ktoré pôsobia na liberalizovaných trhoch, a zaviesť opatrenia zamerané na voľné poskytovanie služieb vo všetkých druhoch dopravy;

13.

domnieva sa, že je potrebné vymedziť makroekonomické rámcové podmienky, v ktorých môže európsky priemysel prosperovať, a to pri zohľadnení skutočnosti, že zdrojov je málo a vyčerpávajú sa; v tejto súvislosti sa domnieva, že Európa musí smerovať nielen k podpore dnešnej konkurencieschopnosti, ale predovšetkým k zabezpečeniu konkurencieschopnosti v budúcnosti;

14.

domnieva sa, že priemyselná stratégia EÚ by mala označiť strategické oblasti investícií, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto priority zohľadnili v rámci ďalšieho finančného výhľadu, ročných rozpočtov a politík EÚ;

15.

považuje za dôležité, aby sa prijala integrovaná priemyselná politika, v rámci ktorej európske iniciatívy vo všetkých oblastiach dopĺňajú spoločný cieľ rozvoja a nejdú proti nemu;

16.

naliehavo žiada Komisiu, aby sa poponáhľala s dokončením jednotného trhu EÚ, keďže to je nevyhnutná podmienka pre konkurencieschopný priemysel a inovácie;

17.

zdôrazňuje skutočnosť, že spravodlivá hospodárska súťaž spolu s otvorenými trhmi sú kľúčové pre vytvorenie nového a dynamického priemyslu;

18.

je presvedčený, že nielen verejný sektor, ale najmä súkromný sektor zohrajú zásadnú úlohu pri investovaní do reštrukturalizácie a rozvoja nových odvetví priemyslu, čím sa zabezpečí jednak vytvorenie pracovných miest, jednak prechod k hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje a má nízke uhlíkové emisie; považuje preto za zásadne dôležité, aby sa zaviedol vhodný rámec na stimulovanie týchto súkromných investícií;

19.

zdôrazňuje, že nový integrovaný prístup si vyžaduje veľmi dobre fungujúcu spoluprácu v rámci Komisie a súdržnosť jej rôznych politík; na tento účel vyzýva Komisiu, aby zriadila stálu pracovnú skupinu pre priemyselnú politiku, ktorej úlohou bude koordinácia a úprava smerovania a opatrení v rámci súčasnej novej a integrovanej európskej stratégie priemyselnej politiky a monitorovanie ich vykonávania;

20.

vyzýva Komisiu, aby sa v rámci procesu hodnotenia vplyvov (tzv. kontrola z hľadiska konkurencieschopnosti) a pri hodnotení ex ante/ex post (tzv. kontroly vhodnosti) viac zamerala na aspekty konkurencieschopnosti a aby túto zásadne dôležitú súčasť inteligentnej regulácie zaviedla čo najskôr vo všetkých útvaroch Komisie; zdôrazňuje skutočnosť, že udržateľnosť má zásadný význam pre zachovanie konkurencieschopnosti a pre ekonomiku efektívne využívajúcu zdroje s nízkymi emisiami CO2;

21.

zdôrazňuje, že EÚ by mohla vytvoriť najviac konkurencieschopný priemysel na svete, a to okrem iného pomocou:

22.

podporuje iniciatívu Komisie z bodu 3 jej oznámenia konzistentne preskúmať priemyselno-politické dôsledky budúcich právnych predpisov a zhodnotiť vykonávanie týchto predpisov a zdôrazňuje, že sa musí zaistiť spolupráca so sociálnymi partnermi a čo najväčšia transparentnosť;

23.

zdôrazňuje, že nová, udržateľná priemyselná politika EÚ môže fungovať len vtedy, keď sa vykonáva v úzkej koordinácii s priemyselnými politikami členských štátov, a žiada preto Komisiu, aby v roku 2011 využila iniciatívy možné vďaka článku 173 ods. 2 Lisabonskej zmluvy, ktorými sú usmernenia, ukazovatele, výmena a šírenie osvedčených postupov a technológií, monitorovacie a hodnotiace postupy;

24.

vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskym parlamentom a Radou pripravila nový rámec, ktorý podnikom z rôznych členských štátov umožní účinnejšie spolupracovať na určovaní a dosahovaní svojich priemyselných priorít a bude ich v tom podporovať; domnieva sa, že to posilní konkurencieschopnosť európskych produktov a zlepší reakcie na meniace sa podmienky na celosvetovom trhu;

25.

je presvedčený, že úspech novej udržateľnej priemyselnej politiky závisí od toho, že sú zapojené všetky zainteresované strany vrátane sociálnych partnerov, regionálnych a miestnych orgánov, zástupcov MSP a občianskej spoločnosti; konštatuje, že od Komisie sa žiada, aby zakotvila jasnú zásadu partnerstva vo všetkých oblastiach a opatreniach, k čomu patrí aj spoločné monitorovanie a hodnotenie očakávaných opatrení vrátanie posúdenia stratégii/opatrení/programov;

26.

domnieva sa, že priemyselná politika EÚ vo veku globalizácie môže svoje ciele dosiahnuť len vtedy, ak sa bude zaoberať tým, do akej miery sú politiky EÚ prispôsobené budúcim výzvam, ktorým čelia a v nadchádzajúcich rokoch budú čeliť európske regióny a ich miestny priemysel, a to len v prípade, že príslušné politiky EÚ prispejú k zlepšeniu efektivity a konkurencieschopnosti MSP, ktoré sú hlavnou hybnou silou európskeho priemyslu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vplyv ekonomických, demografických a klimatických zmien a zmien v oblasti energetiky je potrebné hlbšie analyzovať, pokiaľ ide o ich regionálny rozmer, pričom treba zohľadniť možné regionálne rozdiely, ktoré v dôsledku týchto výziev vzniknú, čo ovplyvní homogénny rast priemyslu EÚ; zdôrazňuje vedúcu úlohu regiónov pri presadzovaní ekologickej konverzie priemyslu a pri podpore vývoja obnoviteľných zdrojov energie;

27.

konštatuje, že priemyselná politika je do značnej miery závislá od ochrany priemyslu EÚ pred nečestnou konkurenciou tretích štátov;

28.

vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie vypracovala konkrétny časový plán na monitorovanie vykonávania tejto stratégie a každoročne predkladala správu o pokroku; domnieva sa tiež, že Komisia by mala každoročne prehodnotiť účinnosť týchto usmernení a týchto iniciatív, aby bolo možné odhaliť problémy, s ktorými sa ich vykonávanie stretáva, a vymedziť doplnkové ciele na zabezpečenie toho, aby priemyselná politika EÚ bola vždy na čele pokroku;

29.

pripomína, že internacionalizácia je kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti podnikov, a preto vyzýva Komisiu, aby zvýšila snahu o maximálne využitie znalostí zo všetkých sietí na podporu podnikov tak, aby mohli byť k dispozícii tým podnikom, ktoré sa nachádzajú vo fáze internacionalizácie;

30.

zdôrazňuje, že celoeurópske štruktúry a infraštruktúry, ktoré sa zameriavajú na spájanie zdrojov a prostriedkov, by mohli spustiť celoeurópsky priemyselný model, ktorý by dokázal konkurovať na celosvetovom trhu;

31.

požaduje ambiciózne financovanie priemyselnej politiky a infraštruktúry – najmä infraštruktúry v oblasti výskumu, energetiky, telekomunikácií a dopravy (TEN) – t. j. všetkých tzv. verejných statkov, ktoré vytvárajú prostredie pre podniky; považuje na tento účel za nevyhnutné, aby sa vydali dlhopisy EÚ (tzv. eurobondy alebo projektové dlhopisy), čo by EÚ umožnilo financovať inovácie, infraštruktúru a reindustrializáciu;

32.

zdôrazňuje, že inovácie sú hlavnou hybnou silou priemyselnej politiky aj rastu, a že všetky iniciatívy, ktoré podporujú inovácie:

33.

zdôrazňuje potrebu jednoznačnejšieho rozlíšenia medzi výskumom a inováciou ako činnosťami, ktoré – aj keď sú silne prepojené – sa vyznačujú odlišnými cieľmi, prostriedkami, intervenčnými nástrojmi a pracovnými metódami: výskum, ktorý vedú firmy s cieľom podpory vlastného rastu, by mal generovať nové znalosti a svojou povahou by mal byť bádateľský, samostatný a riskantný; naopak, cieľom inovácie je vývoj nových výrobkov, služieb a procesov, ktoré majú priamy vplyv na trh, spoločnosť a fungovanie podnikov;

34.

domnieva sa, že najmä vymedzenie hodnotiacich kritérií a noriem sa ukázalo byť silným podnetom na presadzovanie inovácií a udržateľnej konkurencieschopnosti v niekoľkých priemyselných odvetviach; žiada posilnenie európskeho normalizačného systému prostredníctvom opatrení na podporu zjednodušovania, transparentnosti, znižovania nákladov a zapojenia zainteresovaných subjektov;

35.

zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie medzi členskými štátmi a lepšej spolupráce medzi podnikmi, a to prostredníctvom zoskupení a sietí podnikov a centier excelentnosti;

36.

zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť EÚ do veľkej miery závisí od inovačných kapacít, od zariadení pre výskum a vývoj a od prepojenia medzi inováciami a výrobným procesom;

37.

žiada, aby sa výdavky na výskum v najbližšom programovom období po roku 2013 (8. program pre výskum a vývoj) prioritne zvýšili vo výraznej miere (cieľ EÚ: 3 % z HDP na výskum a vývoj, 1 % z HDP na verejné prostriedky), aby si tak európsky priemysel zachoval vedúcu pozíciu v oblasti technológií a udržal si konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni, a tak sa účinne použili súkromné investície; konštatuje, že popri silnom zameraní sa na výskum inovačných procesov, riadenia, organizácie a zapojenia pracovníkov v súvislosti s inováciami je potrebný výskum do základných generických technológií; navyše zdôrazňuje, že treba zjednodušiť administratívne postupy a postupy na prístup k finančným prostriedkom;

38.

zdôrazňuje, že zväčšovanie regionálnych rozdielov v oblasti výskumného a rozvojového potenciálu je problémom, ktorý treba riešiť nielen v rámci politiky súdržnosti, ale aj politiky výskumu a inovácií; v tejto súvislosti žiada ako doplnok finančnej podpory určenej na výskum prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci rovnakých operačných programov, aby sa podporili inovácie a posilnilo sa využívanie výsledkov výskumu v komerčných riešeniach v prospech celej spoločnosti;

39.

berie na vedomie, že výrazné zvýšenie objemu súkromných aj verejných investícií do výskumu a vývoja je nevyhnutne potrebné na to, aby priemysel EÚ zostal technologickým lídrom a zachoval si celosvetovú konkurencieschopnosť v oblastiach ako obnoviteľné zdroje energie a efektivita dopravy; berie na vedomie, že na podporu vyššieho objemu súkromných investícií do výskumu a vývoja sú potrebné fungujúce trhy pre inovatívne produkty a stabilné investičné prostredie; zastáva názor, že vyšší objem verejného financovania výskumu a vývoja je potrebný na zvýšenie objemu súkromných investícií a na podporu spolupráce, a že zjednodušenie postupov verejného financovania, najmä v rámci rámcových programov EÚ, je nevyhnutnou podmienkou vyššej miery zapojenia priemyslu;

40.

uznáva však, že aby Európa dosiahla takú úroveň investícií, ktorá je potrebná na to, aby sa inovácie stali hnacou silou hospodárskeho rastu, musí objem investícií do výskumu a vývoja zvýšiť súkromný sektor; preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala prekážky, ktoré bránia tomu, aby európske podniky investovali na rovnakej úrovni ako iné medzinárodné podniky, napr. v USA, a aby podľa potreby prijala vhodné legislatívne aj nelegislatívne opatrenia;

41.

domnieva sa, že spoločné technologické iniciatívy (napr. CleanSky) sú veľmi užitočné nástroje na mobilizáciu finančných prostriedkov štátov, Únie aj súkromného sektora pre inovačné projekty s výrazne motivačným účinkom; žiada, aby financovanie jestvujúcich projektov bolo zabezpečené tak, aby sa mohli realizovať do konca, a považuje za nevyhnutné, aby sa v sľubných odvetviach (biotechnológie, nanotechnológie, vesmírne technológie, obnoviteľné zdroje energie, spôsoby dopravy v budúcnosti, nové materiály atď.) pripravovali nové projekty;

42.

vyzýva na dôsledné využitie a posilnenie súčasných vedeckých a technologických právomocí v členských štátoch, predovšetkým v oblasti základných podporných technológií (KET);

43.

víta zriadenie expertnej skupiny na vysokej úrovni poverenej vytvorením spoločnej dlhodobejšej stratégie a akčného plánu v oblasti KET, aby sa plne využil ich potenciál;

44.

zdôrazňuje úspech finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF) ako dôležitej formy financovania výskumu, vývoja a inovácií prostredníctvom EIB; dôrazne povzbudzuje Komisiu k tomu, aby vyčlenila podstatne viac prostriedkov, a to aj prostredníctvom revolvingových fondov pre inováciu z prostriedkov fondu EFRR, a podporila priame súkromné investície a inovatívne finančné mechanizmy pre inovatívne vysokorizikové projekty a projekty za účasti vhodných MSP; zdôrazňuje tiež význam toho, aby sa inovatívne programy pre MSP sprístupnili znížením objemu byrokratickej záťaže;

45.

je znepokojený nedostatočným využívaním finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov podnikmi na financovanie ich inovatívnych projektov; zastáva názor, že správne orgány by sa mali zamerať na zvyšovanie informovanosti podnikov o operačných programoch a pomáhať im všetkými spôsobmi pri začatí projektov;

46.

vyzýva Komisiu na vytvorenie prehľadu najlepších postupov súčasných a plánovaných finančných mechanizmov, daňových opatrení a finančných impulzov na podporu inovácií a žiada o každoročnú aktualizáciu a kontrolu účinnosti týchto opatrení;

47.

žiada, aby sa zvážilo zavedenie nových, alternatívnych mechanizmov, ktoré umožňujú zmierniť nedostatok financií v európskych podnikoch, najmä v MSP; domnieva sa, že tieto mechanizmy musia:

a že ich musia tvoriť tieto nástroje:

48.

uznáva, že problémom EÚ je, že má menej mladých vedúcich osobností v oblasti inovácií v odvetviach, ktoré sú od výskumu a vývoja veľmi závislé, najmä v odvetviach biotechnológií a internetu; zdôrazňuje preto, že je potrebné podporovať ich rozvoj riešením konkrétnych prekážok, ktorým čelia v nových odvetviach, a podrobným monitorovaním nových inovatívnych trhov, pričom by sa ich osobitným potrebám mala prispôsobiť zmes politických nástrojov;

49.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila produktívne prostredie pre začínajúce a vedľajšie (spin-off) podniky, za pomoci špecializovaných služieb, ktoré umožnia mladým podnikateľom prekonať tradičné bariéry, ktoré bránia rozbehnutiu nových výrobných aktivít (nedostatočné infraštruktúry, prístup k informáciám, náklady na služby, správa duševného vlastníctva);

50.

žiada napokon, aby EÚ reagovala na fragmentáciu európskeho trhu s rizikovým kapitálom a navrhla režim Spoločenstva, ktorý by zabezpečoval tvorbu celoeurópskych fondov;

51.

zdôrazňuje skutočnosť, že investície do výskumu, vývoja a inovácií možno uskutočniť prostredníctvom vnútroštátnych daňových stimulov a prístupu k špecializovaným finančným prostriedkom, napríklad k rizikovému kapitálu;

52.

žiada o ďalšiu podporu technológií pre trvalo udržateľný rozvoj, ako sa už začalo v akčnom pláne ETAP prepojením stratégií výskumu, životného prostredia a hospodárstva, žiada o ambiciózny plán nadväzujúci na ETAP, v ktorom výskum, vzdelávanie, odborná príprava a priemysel budú vyvíjať spoločné úsilie, a o vyčlenenie primeraného množstva finančných prostriedkov na jeho plnenie; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť objem finančných prostriedkov pre strategický plán energetických technológií;

53.

žiada priemysel, aby sa zapojil do ekologických inovácií s cieľom podporiť svoj zamestnávateľský potenciál; v tejto súvislosti poznamenáva, že informovanie podnikateľov poukázaním na nové podnikateľské príležitosti bude základom úspešnosti stratégie zameranej na rozvoj zdrojovo-efektívnych hospodárstiev a udržateľných priemyselných odvetví;

54.

navrhuje zamyslieť sa aj nad inými formami financovania, ktoré podporujú vývoj inovatívnych technológií tým, že doň zapájajú rôznych aktérov na niekoľkých úrovniach – európskej, vnútroštátnej a miestnej, a súčasne uvažovať nad využitím viacerých nástrojov, ako napríklad partnerstiev verejného a súkromného sektora či rizikového kapitálu;

55.

žiada venovať mimoriadnu pozornosť podpore inovácií zameraných na účinné a trvalo udržateľné využívanie surovín;

56.

pripomína, že pri ročnej výške 17 % z HDP v EÚ má verejné obstarávanie pre jednotný európsky trh a podporu inovácií významnú úlohu; upozorňuje na to, že konkurenti ako Čína a USA si stanovili ambiciózne plány na obstarávanie inovatívnych a ekologických výrobkov; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podľa potreby zjednodušili a zlepšili pravidlá verejného obstarávania na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, a to v súlade s pravidlami transparentnosti, spravodlivosti a nediskriminácie; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o jestvujúcich možnostiach zapojenia inovatívnych a udržateľných kritérií do výberových konaní podľa súčasných pravidiel EÚ pre obstarávanie a v súlade o stratégiou Európa 2020 a aby podporila využívanie týchto možností; zdôrazňuje tiež, že je nevyhnutné zabezpečiť reciprocitu prístupu na vonkajšie trhy s verejným obstarávaním, aby podniky EÚ mali v medzinárodnej konkurencii rovnocenné podmienky;

57.

poznamenáva, že verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím môže predstavovať rozhodujúci počiatočný impulz pre nové trhy s inovatívnymi a ekologickými technológiami a súčasne môže viesť k vyššej kvalite a účinnosti verejných služieb; žiada Komisiu a členské štáty, aby lepšie informovali verejné orgány o možnostiach verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím;

58.

domnieva sa, že by sa nemal podceňovať význam verejného obstarávania pre podporu inovatívnej priemyselnej základne; v tejto súvislosti žiada členské štáty EÚ, aby plne využívali potenciál, ktorý ponúka verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím ako hnacia sila inovácií a ako nástroj zameraný na zvýšenie účasti MSP na verejnom obstarávaní, čo umožní určiť a účinne podporovať najdôležitejšie trhy pre európske podniky;

59.

vyzýva Komisiu na posilnenie opatrení proti transferu poznatkov z EÚ do celého sveta, predovšetkým do Číny, ktorý sa často uskutočňuje bez protihodnoty;

60.

domnieva sa, že je možné a potrebné oddeliť hospodársky rast od väčšieho využívania zdrojov;

61.

je presvedčený, že značné zvýšenie efektívnosti zdrojov pre suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky a materiály posilní pozíciu európskeho priemyslu v celosvetovej konkurencii, a vyzýva preto Komisiu, aby ako prioritu navrhla ambicióznu politiku EÚ v oblasti efektívnosti zdrojov prostredníctvom akčného plánu, alebo prípadne v smernici o efektívnosti zdrojov, pričom sa bude pridržiavať oznámenia Komisie o stratégii využívania zdrojov (KOM(2005)0670); domnieva sa, že to znamená:

62.

zdôrazňuje, že dostupnosť zdrojov, najmä strategických zdrojov a kovov vzácnych zemín, má zásadný význam pre možnosti rozvoja európskeho priemyslu, preto žiada Komisiu, aby ešte v roku 2011 predložila ambicióznu a rozsiahlu stratégiu zdrojov, ktorá by sa nemala obmedzovať len na kritické suroviny, ako ich vymedzila Komisia, a mala by okrem iného zahŕňať:

63.

domnieva sa, že priemyselná politika potrebuje predovšetkým vyváženie krokov v energetike v prospech politiky určovanej dopytom, čo by posilnilo postavenie spotrebiteľov a oddelilo hospodársky rast od spotreby energie; domnieva sa najmä, že v odvetviach dopravy a výstavby sa musí realizovať aktívna politika energetických úspor a diverzifikácie v prospech udržateľných, čistých a bezpečných zdrojov energie, a že priemyselná politika by mala pomôcť vytvoriť také podmienky na trhu, ktoré budú stimulovať výraznejšie úspory energie a investície do energetickej efektívnosti v záujme využívania širokého spektra obnoviteľných zdrojov energie, ako aj kľúčových technológií pre mobilitu skladovania energie (najmä verejnej dopravy);

64.

je presvedčený, že na zaistenie bezpečnosti investícií potrebuje priemysel ambicióznu, ale realistickú dlhodobú energetickú politiku, ktorá: zaručí konkurencieschopné ceny energií a bezpečnosť dodávok EÚ, zníži závislosť od fosílnych palív, bude podporovať energetickú efektívnosť a úspory energie pri výrobe a spotrebe, umožní výrobu s čo najmenším množstvom emisií a zabráni energetickej chudobe a unikaniu uhlíka; upozorňuje, že právna istota, stabilné rámcové podmienky, primerané investície a ďalšia harmonizácia vnútorného energetického trhu sú kľúčom k prechodu na výrobu a dodávky s nízkymi emisiami uhlíka a k zníženiu nákladov priemyslu; zdôrazňuje, že preto je potrebné včas a hospodárne obnoviť a rozšíriť transeurópsku energetickú sieťovú infraštruktúru, ktorá zahŕňa vykurovanie a využíva aj digitálne a dopravné sieťové infraštruktúry, a presadzovať inteligentné rozvodné siete a inteligentné meranie spotreby, najmä s pomocou prostriedkov od Európskej investičnej banky;

65.

zdôrazňuje, že pre automobilové odvetvie je dôležité, aby prevzalo iniciatívu v oblasti ďalšieho vývoja a výroby elektrických vozidiel; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby najneskôr do konca prvej polovice roka -2011 vytvorila rámcové podmienky pre vývoj elektrických vozidiel, konkrétne v oblasti stanovenia noriem pre infraštruktúru a technológie nabíjania, aby sa dala zaručiť interoperabilita a bezpečnosť infraštruktúry; ďalej vyzýva Komisiu aby stanovila jednotné podmienky pre schvaľovanie elektrických vozidiel s dôrazom na zdravie a bezpečnosť zamestnancov a konečných spotrebiteľov;

66.

pripomína obrovský potenciál zlepšení v oblasti energetickej efektívnosti pri tvorbe pracovných miest a znižovaní nákladov; domnieva sa, že iniciatívy vo všetkých priemyselných odvetviach musí sprevádzať prijímanie opatrení na zabezpečenie zlepšenia energetickej efektívnosti vrátane cieľov, noriem a hodnotiacich mechanizmov;

67.

požaduje inovácie v oblasti zdravotnej starostlivosti a v sociálnej oblasti, aby priemysel v ďalších desaťročiach nečelil nedostatku pracovnej sily a vyššej cene práce;

68.

poukazuje na potenciál zvýšenia úspor energie za pomoci inteligentných technológií;

69.

domnieva sa, že na zabezpečenie fungovania dodávateľských reťazcov s udržateľnejšími logistickými systémami a nižšími prevádzkovými nákladmi je potrebná politika zvyšovania udržateľnosti dopravných systémov a infraštruktúry prostredníctvom opatrení, ako efektívnejšie technológie, vzájomná kompatibilita, inovatívne riešenia v oblasti mobility, ale aj politika čerpania z miestnych zdrojov;

70.

domnieva sa, že moderné informačné a komunikačné technológie majú veľký potenciál inovácií podporujúcich udržateľnosť a ekologickú efektivitu, napr. integrácia technológií kladením ďalších inteligentných vrstiev na fyzické vrstvy s cieľom dosiahnuť efektívnejšie riadenie systémov (napríklad vodovody, dopravné systémy); zdôrazňuje, že pre takéto riešenia je potrebné mať k dispozícii otvorené štandardy IKT; preto naliehavo žiada Komisiu, aby vyžadovala otvorené štandardy, a zainteresované strany, aby podnecovali rozvoj vhodných otvorených štandardov podporujúcich efektívnosť zdrojov;

71.

upozorňuje, že je potrebné mať dostatok technického a kvalifikovaného personálu; domnieva sa preto, že oblasť vzdelávania a odbornej prípravy potrebuje viac investícií; trvá na tom, aby sa na všetkých úrovniach vyvíjalo maximálne úsilie na prekonávanie nedostatkov v oblasti kvalifikácie na podporu spôsobilostí pracovníkov a na zvýšenie hodnoty priemyslu pre mladých absolventov, čo zahŕňa:

72.

zdôrazňuje potrebu podporovať prístup mládeže na pracovný trh prostredníctvom primerane odmeňovaných praxí a kvalitného učňovského vzdelávania;

73.

domnieva sa, že pre hospodársku, sociálnu a ekologickú budúcnosť EÚ bude rozhodujúce, aby mladí ľudia boli informovaní o tom, akú vysokú úroveň špecializovaného a všeobecného vzdelania budú potrebovať na to, aby sa neskôr mohli v priemysle zamestnať;

74.

zdôrazňuje, že pomerne nízke odhodlanie na samostatné podnikanie sa dá prekonať pomocou vytvorenia priaznivého prostredia pre založenie vlastného podniku prostredníctvom vyššieho počtu integrovaných podporných systémov, napr. Entre: DI, a prostredníctvom konkrétnych programov, napr. Erasmus pre mladých podnikateľov;

75.

víta návrh Komisie na preskúmanie nových zdrojov financovania pre veľké európske projekty v oblasti infraštruktúry a podporuje vytvorenie projektu dlhopisov EÚ v spolupráci s Európskou investičnou bankou;

76.

je presvedčený o nutnosti dať európskej priemyselnej politike k dispozícii nástroje vnútorného trhu, a to s cieľom podporovať vytváranie veľkých európskych šampiónov, ktorí sú vo svojej oblasti činnosti svetovými pojmami, ako Galileo a SESAR; žiada, aby EÚ svoje podniky neobmedzovala príliš asymetricky v porovnaní s obmedzeniami platnými v tretích krajinách;

77.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ svojim podnikom garantovala recipročné otvorenie verejného obstarávania v rámci rokovaní o dvojstranných a mnohostranných dohodách s tretími krajinami a aby súčasne zefektívnila využívanie nástrojov MSP na ochranu obchodu proti praktikám peňažného, sociálneho a ekologického dampingu, pirátstva, falšovania a nelegálneho kopírovania;

78.

podľa vzoru Kanady, Spojených štátov, Číny alebo Japonska žiada zaviesť zo strany EÚ povinnosť uvádzať krajinu pôvodu niektorých výrobkov dovážaných z tretích krajín, aby na ne bolo možné uplatňovať rovnaké požiadavky na kvalitu a bezpečnosť, pokiaľ ide o sledovanie pôvodu, ako na výrobky s pôvodom v EÚ;

79.

domnieva sa, že na posilnenie európskeho priemyslu a najmä zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov v kontexte svetového hospodárstva je potrebný európsky rámec pre označovanie pôvodu (Made In); domnieva sa, že takáto značka umožní obyvateľom a spotrebiteľom vedomý výber produktov a zvýhodnila by výrobu v rámci Európskej únie, ktorá sa často spája s reputáciou kvality a vysokými výrobnými štandardmi;

80.

domnieva sa, že multilaterálna dohoda o klíme by bola najlepším nástrojom na zníženie negatívnych vplyvov CO2 na životné prostredie, ale hrozí, že sa ju nepodarí uzatvoriť v blízkej budúcnosti; domnieva sa preto, že by EÚ mala naďalej skúmať, či je možné zaviesť v priemyselných odvetviach, v ktorých skutočne dochádza k úniku uhlíka, vhodné environmentálne nástroje, ktoré by dopĺňali aukcie s kvótami na CO2 v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami v Spoločenstve (ETS), predovšetkým tzv. mechanizmus zahrnutia uhlíka, ktorý by bol v súlade s pravidlami WTO, keďže takýto mechanizmus by umožnil bojovať proti riziku presunu emisií CO2 do tretích krajín;

81.

trvá na tom, aby EÚ preskúmala hospodárske praktiky tretích krajín skôr, než vypracuje svoje vlastné politiky, a predovšetkým žiada Európsku komisiu, aby pri kontrole štátnej pomoci hodnotila ako kritérium situáciu európskych podnikov v oblasti hospodárskej súťaže na medzinárodnej úrovni;

82.

zdôrazňuje význam vytvorenia vhodného rámca, aby sa priemysel v Európe udržal a aby sa ďalej zlepšovala jeho celosvetová konkurencieschopnosť; domnieva sa preto, že politiky EÚ by mali vychádzať z dôkladných hodnotení vplyvu, ktoré zanalyzujú všetky aspekty hospodárskych, spoločenských a environmentálnych prínosov politík EÚ;

83.

požaduje iniciatívy EÚ, ktoré zistia, čo je hnacou silou rastu, inovácií a konkurencieschopnosti v rozličných odvetviach, a potom pre tieto odvetvia prinesú silnejšie, koordinované, technologicky neutrálne politické odpovede EÚ zamerané na trh, ktoré by sa mali v plnej miere využiť; domnieva sa, že nato je nutné ďalej hospodárnym spôsobom rozvíjať výrobné právne predpisy, napríklad smernicu o ekodizajne, v plnej miere zaviesť smernicu o označovaní energetickými štítkami a iniciatívy stimulujúce priemysel, napríklad iniciatívu za ekologické autá; v tejto súvislosti vyzýva na dlhodobú kampaň za udržateľnú spotrebu, zameranú na zvýšenie povedomia a zmeny správania a tým aj na podporu inovatívnych výrobkov a koncepcií;

84.

je presvedčený, že je potrebné zachovať a posilniť postavenie Európy na svetovej mape priemyslu najmä vzhľadom na nové priemyselné príležitosti, ktoré vznikajú v dôsledku investičného úsilia EÚ v oblastiach, akými sú zmena klímy a energetika, a v ktorých sa vytvoria pracovné príležitosti vo vysokokvalifikovaných odboroch;

85.

vyzýva Komisiu, aby túto politiku jasne začlenila do prípravy plánu pre hospodárstvo s nízkymi emisiami uhlíka do roku 2050, do priemyselných iniciatív v rámci strategického energetického technologického plánu a do vízie pre rok 2050 v rámci plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje;

86.

žiada zachovanie a rozšírenie inovačného financovania, ktoré je blízke trhu, akým je napríklad súčasný rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie;

87.

zdôrazňuje, že je potrebné systematicky kontrolovať kvalitu všetkých nových právnych predpisov prostredníctvom týchto kritérií:

88.

pripomína, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii sa stal životne dôležitým nástrojom na pomoc spoločenstvám pri transformácii z nekonkurencieschopných priemyselných odvetví na udržateľné priemyselné odvetvia; zdôrazňuje, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by mal pokračovať a v prípade potreby by sa mal rozšíriť;

89.

požaduje intenzívnejšie snahy o prekonanie súčasných ťažkostí a o urýchlené vytvorenie jednotného patentu Spoločenstva zaručujúceho nenákladnú, efektívnu a kvalitnú právnu ochranu, ako aj harmonizovaného európskeho systému riešenia sporov v oblasti patentov s cieľom zlepšiť rámcové podmienky práva priemyselného vlastníctva, posilniť právnu istotu a bojovať proti falšovaniu pri súčasnom udržaní byrokratických nákladov na najnižšej hranici, najmä v prípade MSP; víta širokú podporu, ktorú má v Rade rozhodnutie Komisie iniciovať v roku 2011 postup rozšírenej spolupráce v oblasti jednotného patentu EÚ; okrem toho žiada o reformu metód normalizácie (najmä v odvetví IKT), kde by mal byť proces normotvorby otvorený, transparentný, založený na zásadách interoperability a zabezpečujúci konkurencieschopnosť európskeho priemyslu; domnieva sa, že presadzovanie medzinárodnej normalizácie zabezpečí Európe vedúce postavenie v oblasti technológií;

90.

poznamenáva, že základným predpokladom konkurencieschopnosti a rastu európskeho priemyslu je dobudovanie vnútorného trhu; zdôrazňuje, že európske priemyselné odvetvia potrebujú primeraný rámec na produkovanie a vývoj tovaru a služieb na európskej úrovni, a v tomto kontexte víta návrhy obsiahnuté v Akte o jednotnom trhu; vyzýva Komisiu, aby v rámci Aktu o jednotnom trhu určila, aké sú možnosti harmonizácie s cieľom zvýšiť efektívnosť a možnosti lepšieho riadenia, najmä v oblasti DPH, práv duševného vlastníctva a patentu EÚ, celosvetovej normalizácie, označovania a noriem platných v jednotlivých odvetviach;

91.

vyzýva členské štáty, aby sa aktívnejšie zapájali do riadenia jednotného trhu zlepšením spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi a posilnením transpozície, uplatňovania a dodržiavania predpisov, ktoré upravujú jednotný trh, v praxi; žiada členské štáty, aby znížili náklady na transakcie prostredníctvom doplnkových opatrení zameraných napríklad na účinnejšiu elektronickú verejnú správu;

92.

zdôrazňuje, že verejné orgány musia podporovať rozvoj kľúčových technológií a že je nevyhnutné urýchliť vypracúvanie noriem, pretože majú zásadný význam pre zachovanie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ a stimuláciu nového rastu, čo sa týka predovšetkým noriem, ktoré podporujú inovácie ako prostriedok na riešenie vznikajúcich environmentálnych a spoločenských výziev;

93.

zdôrazňuje potrebu vziať do úvahy osobitnosti MSP a remeselných podnikov v európskom normalizačnom systéme, najmä pokiaľ ide o zníženie nákladov na prístup k normám, šírenie noriem (prostredníctvom zverejňovania ich zhrnutí) a poskytovanie finančnej podpory; zdôrazňuje, že vnútroštátne normalizačné orgány majú zohrávať kľúčovú úlohu v podpore a posilňovaní účasti MSP a remeselných podnikov na procese normalizácie pri zachovaní zásady vnútroštátneho delegovania;

94.

zdôrazňuje význam zohľadnenia situácií, ktoré súčasná európska právna úprava patentov nepokrýva, napríklad tzv. obchodného tajomstva, aby európsky priemysel mohol podľa vzoru USA alebo Japonska využívať skutočnú ochranu duševného vlastníctva výrobkov a postupov;

95.

v otázke posilnenia konkurencieschopnosti a technologického vedúceho postavenia európskeho priemyslu pripomína, že je vhodné:

96.

zdôrazňuje, že pri skutočnom uplatnení vnútorného trhu má európsky priemysel ešte veľký výkonnostný potenciál, a žiada Komisiu a členské štáty, aby čo najrýchlejšie odstránili súčasné prekážky a bariéry v rámci vnútorného trhu;

97.

napriek konštatovaniu, že reštrukturalizácia je v prvoradej zodpovednosti spoločností a sociálnych partnerov, vyzýva členské štáty, aby zriadili pracovné skupiny pre reštrukturalizačné operácie, ktoré budú dohliadať na proces reštrukturalizácie a zabezpečia hladkú hospodársku transformáciu, napríklad zlepšovaním mobility na trhu práce, preškoľovaním a inými opatreniami, ktoré by mohli zamestnancom aj firmám ponúknuť inovatívne a udržateľné alternatívy; žiada, aby sa zintenzívnila úloha európskych štrukturálnych fondov a výskumu a vývoja v rámci procesov prestavby;

98.

žiada, aby sa znovu investovalo do pracovnej sily v európskom priemyselnom odvetví a aby sa kládol veľký dôraz na odvetvový sociálny dialóg s cieľom zvládnuť štrukturálne zmeny spôsobené globalizáciou a na podporu hospodárstva, v ktorom sa efektívne využívajú zdroje a energia; nabáda sociálnych partnerov v odvetviach, v ktorých dochádza k poklesu zamestnanosti, aby problémy riešili včas a aby v prechodnej fáze podporovali ako jednotlivých pracovníkov, tak aj odvetvie; zdôrazňuje význam prechodného zabezpečenia prostredníctvom fungujúcich systémov sociálneho zabezpečenia, keďže môže jednotlivcom pomôcť prejsť do odvetví, v ktorých vznikajú nové pracovné miesta;

99.

vyzýva Komisiu, aby sa ujala iniciatívy a navrhla podporu pre zmenu profesionálneho zamerania, znižovala sociálne nerovnosti, presadzovala program Medzinárodnej organizácie práce týkajúci sa dôstojnej práce a aby využila usmernenia EÚ pre oblasť zamestnanosti na určenie sociálneho zabezpečenia, ktoré sa bude musieť poskytovať počas celej doby trvania každej zmeny profesionálneho zamerania;

100.

vyzýva Komisiu, aby sa výraznejšie zapojila do reštrukturalizácie podnikov s Európskou zamestnaneckou radou; domnieva sa, že Komisia musí byť pri tejto reštrukturalizácii včas informovaná o všetkých potrebných skutočnostiach, pretože iba tak môže vykonávať úlohu kontaktného partnera a koordinátora pre členské štáty EÚ v plnom rozsahu; domnieva sa, že Komisia tak bude môcť lepšie kontrolovať a vyhodnocovať prípadné využitie štátnej podpory pri reštrukturalizácii;

101.

žiada, aby sa činnosť Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii dôkladne vyhodnotila a zreformovala tak, aby bol rýchlejšie prístupný a aby sa jeho rozpočet v rámci budúcich finančných výhľadov zvýšil; okrem toho navrhuje vytvorenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa v oblasti životného prostredia;

102.

zdôrazňuje, že celosvetová hospodárska kríza vplýva na mieru nezamestnanosti v rámci celej Európy, čím sa zhoršujú sociálno-ekonomické vyhliadky EÚ a zväčšujú sa regionálne rozdiely; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že existencia konkurencieschopného, diverzifikovaného, spravodlivého a udržateľného priemyselného odvetvia, ktoré sa opiera najmä o dynamické a konkurencieschopné MSP, je základom budúcnosti pracujúcich v celej Európe; odporúča využiť skúsenosti a odborné znalosti starších pracovníkov s cieľom pripraviť pôdu pre mladú generáciu;

103.

uvedomuje si regionálne rozdiely v oblasti priemyselného rozvoja, predovšetkým čo sa týka procesu deindustrializácie v nových členských štátoch, a žiada, aby boli aj ony zapojené do novej trvalo udržateľnej priemyselnej politiky a do čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov, čím by sa posilnila územná súdržnosť;

104.

vyzdvihuje veľký význam MSP v priemyselnom prostredí, najmä pre zabezpečenie udržateľných pracovných miest na regionálnej úrovni, a pri udržiavaní hospodárskej a kreatívnej dynamiky a vysokej miery rastu a vyzýva Komisiu, aby:

105.

domnieva sa, že revízia európskej smernice o ponukách na prevzatie je potrebná na to, aby Európa mala k dispozícii prostriedky na obranu pred projektmi, ktoré by mohli priemyselne, hospodársky alebo sociálne poškodzovať sociálnu súdržnosť a stabilitu vnútorného trhu; domnieva sa, že EÚ musí mať možnosť brániť sa ponukám na prevzatie od podnikov, ktoré nie sú sociálne zodpovedné a/alebo nedodržiavajú kritériá dobrej správy, ako aj ponukám na prevzatie zasahujúcich do činností, ktoré členské štáty v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ považujú za strategické;

106.

požaduje zlepšenie rozvoja partnerstiev verejného a súkromného sektora;

107.

zastáva názor, že s cieľom dosiahnuť do roku 2020 ciele stratégie Európa 2020 a ciele v oblasti klímy a energetiky sa nemožno na politiku odvetvovej pomoci pozerať len z hľadiska práva hospodárskej súťaže, ale že sa musí v európskom záujme aktívne, transparentne a s jasnými pravidlami využívať na posilnenie inovácie, konkurencieschopnosti, uvádzania udržateľných výrobkov na trh a pri reštrukturalizácii priemyslu; stavia sa proti osobitným vnútroštátnym systémom štátnej podpory, ktoré nedodržiavajú pravidlá, a preto vytvárajú nerovnomernú hospodársku súťaž;

108.

domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže musí zodpovedať potrebám ambicióznej priemyselnej politiky a súčasne rešpektovať pravidlá vnútorného trhu;

109.

zdôrazňuje, že trvalý a uspokojivý rozvoj v priemyselnom odvetví môžu členské štáty lepšie dosiahnuť uplatňovaním zásady reciprocity v obchodných politikách; poznamenáva, že odlišné obchodné pravidlá a ustanovenia, ktoré ovplyvňujú najmä MSP, by nemali negatívne vplývať na regionálne sieťové štruktúry a konkurenčné zoskupenia;

110.

v súlade s mnohými štúdiami z nedávneho obdobia zdôrazňuje, že odvetvová pomoc podnecuje rast, ak je zlučiteľná so zachovaním hospodárskej súťaže v dotknutých odvetviach, a že jej zavedenie je spojené s mechanizmami, ktoré zabezpečujú, že projekty, ktoré sa ukážu byť neefektívne, nebudú uhradené; naliehavo žiada, aby priznanie takejto pomoci bolo systematicky podmienené zachovaním podporovaných činností na území Európy počas aspoň piatich rokov, pričom táto lehota by sa v prípade výskumu a vývoja mala predĺžiť na aspoň desať rokov;

111.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že európske podnikové sídla musia byť vo svetovej hospodárskej súťaži konkurencieschopné predovšetkým v oblasti kľúčových podporných technológií;

112.

domnieva sa, že voľný obchod ostáva základným kameňom hospodárskeho rastu Európy, a preto žiada, aby sa budúce obchodné zmluvy na mnohostrannej a dvojstrannej úrovni vypracovali takým spôsobom, aby boli súčasťou priemyselnej stratégie založenej na spravodlivej hospodárskej súťaži a reciprocite európskych obchodných partnerov; domnieva sa, že aby sa zohľadnila zásada trvalo udržateľného rozvoja, mali by sa v rámci dohôd o voľnom obchode zohľadňovať sociálne a environmentálne obavy a príslušné normy; domnieva sa, že je nutné postarať sa o to, aby európsky priemysel nebol ohrozený nekalými praktikami, čo sa momentálne deje v solárnom odvetví; pripomína, že regulačné dialógy s kľúčovými obchodnými partnermi je nutné posilniť, aby sa predišlo tvorbe prekážok obchodu a aby sa jestvujúce prekážky odstránili; vyzýva Komisiu, aby prísne monitorovala environmentálne právne predpisy, menové politiky, pravidlá v oblasti štátnej pomoci a iné podporné programy prijímané v tretích krajinách, ktoré EÚ konkurujú; žiada, aby sa zvážila stratégia EÚ v oblasti priamych zahraničných investícií na nových trhoch, ktorá by umožnila lepší prístup na nové trhy a zvýšenie objemu miestnej výroby;

113.

domnieva sa, že v mnohostrannom rámci WTO a v rámci transparentného a účinne regulovaného trhu potrebuje obchodná politika EÚ účinnú výrobnú základňu podporovanú primeranými odvetvovými politikami a zameranú na rast a udržateľný rozvoj;

114.

je presvedčený, že hospodárska obnova posilnená rozhodnutiami EÚ koordinovanými s členskými štátmi ponúkne nové príležitosti európskym podnikom, od ktorých sa čoraz viac požaduje presadiť sa na celosvetových, otvorených a transparentných trhoch;

115.

rovnako sa domnieva, že v usmerneniach pre oblasť priemyselnej politiky EÚ by sa mala dôkladne zvážiť homogénnosť colných kontrol ako významného nástroja v boji proti falšovaniu a pri ochrane európskeho spotrebiteľa; domnieva sa, že priemyselná politika by mala zároveň zabezpečiť, aby systémy na výber cla v krajinách, ktoré susedia s EÚ, boli harmonizované, čím by sa zabránilo nerovnostiam a poškodzovaniu záujmov dovozcov, ako aj poškodzovaniu rozvoja priemyselnej štruktúry EÚ;

116.

zdôrazňuje rozhodujúci význam, ktorý má voľný obchod pre rozvoj európskeho priemyslu;

117.

žiada Komisiu, aby usmernenia európskej priemyselnej politiky tvorili základ stanovenia konkrétnych legislatívnych nástrojov na podporu obchodu EÚ;

118.

žiada Komisiu, aby nielen zvýšila environmentálnu výkonnosť priemyslu EÚ vo svojich legislatívnych návrhoch, ale aj aby zabezpečila, že rovnaké environmentálne normy, aké platia pre výrobky vyrobené v EÚ, sa budú uplatňovať aj na výrobky dovezené na jednotný trh EÚ, a aby sa zamerala nielen na stanovenie týchto pravidiel, ale aj na ich dodržiavanie;

119.

žiada Komisiu, aby splnila ciele vymedzené v oznámení o globálnej Európe a v nadchádzajúcom oznámení o obchodnej politike, a to najmä ambicióznym prístupom na nové trhy v rámci kola rokovaní z Dauhy, vrátane odvetvových dohôd, napr. v oblasti chemikálií a strojov;

120.

žiada zachovanie efektívnych nástrojov na ochranu obchodu určených na boj proti nekalým obchodným praktikám, napríklad proti dvojakým cenám pri dodávkach surovín alebo proti dotovaniu domáceho priemyslu;

121.

zdôrazňuje, že sa musia využívať nápady a schopnosti zamestnancov pri obnove priemyslu a poukazuje v tejto súvislosti na potrebu čo najväčšieho zapojenia;

122.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila právny rámec na cezhraničné kolektívne vyjednávanie s cieľom prispieť k vymáhateľnosti cezhraničných dohôd a riešiť problémy týkajúce sa organizácie práce, odbornej prípravy, pracovných podmienok a podmienok zamestnávania;

123.

zdôrazňuje, že pri zostavovaní a realizácii priemyselnej politiky v EÚ je potrebné zabezpečiť, aby sa vzali do úvahy podmienky, za akých sa likviduje priemyselný odpad, najmä toxický odpad, a miesto jeho určenia, aby sa zaručilo, že priemyselný odpad sa nestane environmentálnou, hospodárskou ani sociálnou záťažou pre spoločenstvá žijúce v EÚ a v tretích krajinách;

124.

zdôrazňuje, že účinný dohľad nad vnútorným trhom má zásadný význam pre ochranu európskeho priemyslu pred nekalou hospodárskou súťažou; vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózne návrhy na reformu súčasného systému dohľadu nad trhom a posilnila úlohu EÚ v koordinácii vnútroštátnych orgánov poverených dohľadom nad trhom a colných orgánov a sprístupnila adekvátne prostriedky všetkým členským štátom;

125.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v stratégii lepšej tvorby práva a zlepšovaní riadenia jednotného trhu, napr. vytváraním jednotných kontaktných miest a podporou cezhraničných riešení elektronickej správy, a to s prihliadnutím na osobitné potreby MSP;

126.

zdôrazňuje, že nárast tieňovej ekonomiky a nepriznaných činností v období krízy je dôležitým faktorom, ktorý deformuje hospodársku súťaž; žiada príslušné orgány členských štátov, aby prijali nevyhnutné opatrenia na boj proti tomuto javu;

127.

zdôrazňuje dôležitosť prínosu pracovníkov pre zvyšovanie hospodárskeho rastu a pokroku;

128.

je presvedčený, že popri horizontálnom aspekte treba začať konkrétne odvetvové iniciatívy, aby sa tak ďalej podporovala modernizácia, posilňovala konkurencieschopnosť a udržateľnosť jednotlivých priemyselných odvetví, ich dodávateľských reťazcov a súvisiacich služieb prostredníctvom výmeny informácií o osvedčených postupoch, normotvorby, hodnotenia a podobných tzv. mäkkých nástrojov tvorby politiky; požaduje, aby:

129.

domnieva sa, že priemyselná politika EÚ musí vychádzať aj z konkrétnych projektov, ktoré európskym podnikom a občanom prinášajú hmatateľné výhody, ako sú napríklad projekty GMES, Galileo alebo ITER;

130.

poukazuje na to, že európsky priemysel je čoraz viac závislý od služieb podnikom a že z tohto hľadiska je potrebné venovať osobitnú pozornosť všetkým hlavným článkom výrobného reťazca; víta v tejto súvislosti prejavenú ochotu Komisie prikladať tejto vzájomnej závislosti väčší význam;

131.

opätovne zdôrazňuje potrebu rýchleho napredovania v oblasti vzájomného prepojenia európskeho registra podnikov s cieľom zabezpečiť transparentnosť a dôveryhodnosť informácií pre výrobcov i pre spotrebiteľov;

132.

zdôrazňuje význam cestovného ruchu v EÚ, ktorá je najdôležitejšou turistickou cieľovou oblasťou na svete, a v niektorých regiónoch, kde predstavuje základný pilier hospodárstva; podporuje stratégiu Komisie na zlepšenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu prostredníctvom opatrení týkajúcich sa kvality, udržateľnosti a posilnenia obrazu Európy ako turistickej cieľovej oblasti;

133.

vyzýva Komisiu, aby rešpektovala plány a závery vytvorené v odvetvových prístupoch; domnieva sa, že tieto plány poskytujú priemyslu dlhodobú plánovaciu istotu a sú hodnotným nástrojom na udržanie konkurencieschopnosti;

134.

domnieva sa, že európske priemyselné odvetvia a zainteresované strany by mali zintenzívniť svoje investície, podnikové, sociálne a environmentálne záväzky a úzko spolupracovať na tvorbe dobrých rámcových podmienok; je presvedčený, že priemysel by mal zachovať investície a výrobu v Európe, zachovať svoje výskumné úsilie a usilovať sa o udržateľný rast, inovácie a dobre platené pracovné miesta; domnieva sa, že priemysel má významnú úlohu pri tvorbe novej kultúry kvalifikácií, ktorá ponúka dobré príležitosti na kvalitnú odbornú prípravu a ešte inovatívnejších udržateľných výrobkov a procesov a mal by v Európe nadväzovať čo najviac strategických partnerstiev;

135.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali nové koncepcie sprostredkovania na monitorovanie a uplatňovanie novej infraštruktúry a realizovali ich na posilnenie zapojenia občanov, aby sa čo najrýchlejšie mohli vytvoriť nové infraštruktúry pre udržateľnú obnovu priemyselnej základne (napr. inteligentné siete, veterné elektrárne, nové železničné trasy);

136.

je presvedčený, že celosvetová hospodárska kríza poukázala na to, že podniky musia konať s náležitou starostlivosťou pri plnom rešpektovaní zásad sociálnej zodpovednosti podnikov, a to so zreteľom na dobré podnikové riadenie, ako aj na rešpektovanie životného prostredia a sociálnej excelentnosti;

137.

zdôrazňuje, že regionálne štruktúry prispievajú dôležitou mierou k posilneniu priemyslu v Európe; domnieva sa, že konkurenčné zoskupenia a inovačné siete (podniky, univerzity, výskumné centrá, technologické služby, vzdelávacie inštitúcie atď.), ako aj prepojenia medzi podnikmi navzájom (reťazce tvorby hodnôt, synergie) a s ostatnými aktérmi sú rozhodujúce pre rozhodnutia týkajúce sa investícií; z tohto dôvodu zastáva názor, že:

138.

uznáva príspevok priemyslu v EÚ k sociálno-ekonomickej a územnej súdržnosti a domnieva sa, že prosperujúci priemysel je nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a sociálnej stability regiónov v EÚ;

139.

požaduje preto jednotné využívanie a rozvoj vedeckých a technologických znalostí, ktoré sú už dostupné v regiónoch, najmä v oblasti kľúčových technológií, a väčšiu podporu opatrení zameraných na tvorbu zoskupení;

140.

poukazuje na to, že postupné zavádzanie vhodnej digitálnej infraštruktúry a primeraných inovatívnych technológií je strategickým prvkom zvýšenia konkurencieschopnosti regiónov a priemyslu EÚ; že odvetvie IKT zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní produktivity iných priemyselných odvetví; že moderné komunikačné infraštruktúry s vysokou prenosovou kapacitou by mali byť nainštalované najmä v regiónoch s nedostatočným pokrytím; a že toto opatrenie by mohlo pomôcť vytvoriť prostredie priaznivé pre verejné i súkromné investície a tiež, čo je dôležité, pomáhať pri zvyšovaní kvality počítačovej gramotnosti podnikov;

141.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.