3.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 326/9

1.

stratégiu Európa 2020, v ktorej sa stanovujú ambiciózne ciele pre zabezpečenie inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu, ktoré sa majú splniť v priebehu nasledujúcich desiatich rokov, a v ktorej sa zdôrazňuje najmä potreba opatrení na zlepšenie úrovne vzdelávania, zvýšenie zamestnanosti a podporu sociálneho začlenenia a identifikuje sa osobitný hlavný cieľ EÚ v súvislosti so vzdelávaním (1), ako aj ďalšie ciele týkajúce sa zamestnanosti (2), sociálneho začlenenia (3) a výskumu a inovácie (4);

2.

závery Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (5), ktorý je aj naďalej základom takejto spolupráce a dopĺňa stratégiu Európa 2020 zdôrazňovaním, že vzdelávanie a odborná príprava majú významným spôsobom prispievať k riešeniu mnohých sociálno-ekonomických, demografických, environmentálnych a technologických výziev, pred ktorými dnes Európa stojí, pričom sa v uvedených záveroch stanovujú štyri strategické ciele (6) zamerané na zabezpečenie udržateľnej ekonomickej prosperity a zamestnateľnosti, ako aj osobné, spoločenské a profesijné naplnenie všetkých občanov;

3.

uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (7), v ktorom sa uznáva, že podpora sociálnej a profesionálnej integrácie mladých žien a mužov je zásadným prvkom na dosiahnutie cieľov stratégie Európy pre rast a zamestnanosť zároveň s podporou osobného naplnenia, sociálnej súdržnosti a aktívneho občianstva. Je zásadne dôležité umožniť mladým ženám a mužom čo najlepšie využiť svoj potenciál. V uznesení sa preto žiada o špecifické iniciatívy v oblasti mládeže – t. j. politiky a činnosti zamerané osobitne na mladých ľudí v oblastiach, ako sú neformálne vzdelávanie, účasť, dobrovoľnícke činnosti, práca s mládežou, mobilita a informovanosť, sociálne začlenenie, kultúra a zdravie. Žiada sa tiež o iniciatívy na začlenenie – t. j. iniciatívy, ktoré majú umožniť medziodvetvový prístup medzi politikami zameranými na mládež a inými relevantnými oblasťami politík;

4.

v rámci stratégie Európa 2020 by členské štáty a Európska únia mali uskutočniť reformy zamerané na inteligentný a inkluzívny rast, t. j. rast založený na znalostiach a inovácii, ktorý umožňuje maximálnu účasť. Tieto reformy sa mali zamerať na zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy, posilnenie výskumu a podporu inovácie a prenosu znalostí v celej EÚ. Mali by podporovať podnikanie a pomáhať pri premene kreatívnych nápadov na inovačné produkty, služby a procesy, ktoré môžu byť zdrojom rastu, kvalitných a udržateľných pracovných miest a územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a mali by efektívnejším a účinnejším spôsobom reagovať na európske a celosvetové spoločenské výzvy.

1.

hoci prosperita Európy do veľkej miery závisí od jej mladých ľudí, priveľa z nich ešte stále čelí značným problémom pri napĺňaní svojho potenciálu a prispievaní k spoločnosti: priveľa z nich opúšťa školu bez kvalifikácie alebo dostatočných zručností, nedokáže si zaistiť zamestnanie a stojí pred rizikom sociálneho vylúčenia, čo so sebou prináša vysoké náklady pre jednotlivca ako aj pre spoločnosť ako celok. Náprava tejto situácie si vyžaduje jednotnejší medziodvetvový prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, mládeži, zamestnanosti a sociálnym politikám, ktorý vychádza zo súčasných silných stránok a v rámci ktorého sa vytvárajú účinné nové opatrenia;

2.

realizácia národných stratégií celoživotného vzdelávania a príslušných nástrojov, ktoré majú kľúčový význam pre to, aby sa nielen mladým ľuďom, ale aj dospelým umožnilo získavať, zachovávať si a rozvíjať znalosti, zručnosti a kompetencie počas celej ich kariéry, zostáva výzvou pre mnoho členských štátov. Potrebné sú najmä pružnejšie spôsoby vzdelávania, ktoré by ľuďom umožnili prechádzať v rôznych štádiách života medzi rôznymi systémami vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj medzi prostrediami formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, a ktoré by pritiahli aj nekonvenčných učiacich sa;

3.

v nadchádzajúcich rokoch si bude čoraz viac zamestnaní vyžadovať vysokú kvalifikáciu (9), a predsa má dnes EÚ menší podiel osôb s vysokoškolským alebo rovnocenným vzdelaním (10) a nižší podiel výskumných pracovníkov ako jej konkurenti. Európska schopnosť inovovať si bude okrem toho vyžadovať znalostné partnerstvá a silnejšie prepojenie medzi svetom vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a podnikania, aby sa tak posilnil vedomostný trojuholník. Takto sa tiež poskytne prostriedok na zabezpečenie toho, aby sa osoby vykonávajúce nízkokvalifikovanú prácu dokázali lepšie prispôsobiť meniacim sa požiadavkám na trhu práce;

4.

mobilita vo vzdelávaní môže okrem napĺňania osobných a sociálno-ekonomických cieľov poskytnúť užitočný spôsob ako zvyšovať zamestnateľnosť a získavať alebo zvyšovať profesijné, pedagogické, jazykové, medziľudské, ako aj medzikultúrne kompetencie. Môže tiež prispieť k zlepšeniu kvality vzdelávacích inštitúcií a spolupráce medzi nimi. Hoci sú programy EÚ a jej nástroje politík významným prínosom pre túto oblasť, potenciál mobility vo vzdelávaní sa stále nevyužíva dostatočným spôsobom a táto oblasť je naďalej príliš často výnimkou. Príležitosti mobility vo vzdelávaní v kontexte formálneho vzdelávania by sa mali aktívne podporovať pri skupinách, ako sú mladí dospelí učiaci sa, učitelia, školitelia a pedagogickí pracovníci. Mladí dospelí by mali tiež mali mať možnosť využívať takéto príležitosti v prostredí neformálneho vzdelávania a informálneho učenia. Okrem toho je potrebné preskúmať nové inovačné formy takejto mobility vrátane virtuálnej mobility, pričom by sa mal rozšíriť prístup k mobilite a osobitná pozornosť by sa mala venovať znevýhodneným skupinám a rodovým otázkam;

1.

pri napĺňaní cieľov iniciatívy Mládež v pohybe by Európska komisia a členské štáty mali spolupracovať v celkovom kontexte stratégie Európa 2020 a zabezpečiť pritom súlad s existujúcimi opatreniami, najmä opatreniami prijatými v súlade so strategickým rámcom pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy „ET 2020“, európskou stratégiou zamestnanosti a obnoveným rámcom pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže. Vykonávanie činností, monitorovanie a postupy podávania správ by sa mali uskutočňovať v týchto rámcoch a v súlade s ich príslušnými celkovými zásadami a cieľmi. Činnosti sa musia úzko koordinovať za účasti a spolupráce príslušných zainteresovaných strán na všetkých úrovniach, a to aj prostredníctvom štruktúrovaného dialógu;

2.

integrovanými usmerneniami stratégie Európa 2020  (11) sa poskytuje rámec pre koordinované politické činnosti, ktorých väčšina je zodpovednosťou členských štátov. Rada pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport by mala prostredníctvom vhodného monitorovania, učenia sa od partnerov a príprav na zasadnutie Európskej rady zohrávať kľúčovú úlohu vo vykonávaní iniciatívy Mládež v pohybe a širšej stratégie Európa 2020, a to vrátane osobitnej úlohy dosiahnuť hlavný ciel EÚ pre oblasť vzdelávania a odbornej prípravy;

3.

je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na pomoc mladým ľudom vyriešiť mnohé sociálno-ekonomické výzvy, ktorým čelia. V časoch rozpočtových obmedzení by sa však tieto činnosti mali zamerať na optimalizáciu a racionalizáciu politických cieľov a investícií, a to tak, že sa užšie prepoja s cieľmi stratégie Európa 2020 a s prioritami strategického rámca „ET 2020“;

4.

hoci rozsah pôsobnosti existujúcich programov EÚ, ako je napríklad program celoživotného vzdelávania, Erasmus Mundus či Mládež v akcii, presahuje rozsah iniciatívy Mládež v pohybe, tieto programy jednoznačne významným spôsobom prispievajú k dosiahnutiu jej cieľov, ako aj cieľov stratégie Európa 2020 všeobecne. Pri tvorbe novej generácie programov by sa mal zohľadniť široký rozsah programov a uznať ich prínos k iniciatíve;

5.

by sa malo nabádať na väčšiu mobilitu vrátane mobility s tretími krajinami a kandidátskymi krajinami a mali by sa pritom využívať vhodné programy a mechanizmy. Mobilita vo vzdelávaní by tiež mala mať kvalitatívny rozmer a mala by vychádzať z riadne rozvinutej spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a inštitúciami odbornej prípravy. V záujme zvýšenia kvality a rozmanitosti mobility by sa mal preskúmať potenciál iných existujúcich foriem spolupráce. Mobilita ako taká by sa však nemala považovať za cieľ, ale skôr by sa mala vnímať ako prostriedok na posilnenie nadobúdania znalostí, zručností a kompetencií a na vyriešenie osobných a sociálnych výziev;

S osobitným zameraním na oblasť vzdelávania a odbornej prípravy:

S osobitným zameraním na oblasť mládeže:

S osobitným zameraním na oblasť zamestnanosti:

1.

zabezpečiť úzku spoluprácu a koordináciu medzi všetkými súvisiacimi oblasťami politiky, najmä oblasťami vzdelávania, mládeže, sociálnych vecí, zamestnanosti, výskumu a inovácie, aby sa tak preskúmala možnosť spoločných cieľov;

2.

zabezpečiť, aby Rada pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport a iné relevantné zloženia Rady zohrávali v stratégii Európa 2020 plnohodnotnú úlohu, a to najmä prostredníctvom pravidelného informovania Európskej rady o pokroku v napĺňaní hlavných cieľov EÚ;

3.

zabezpečiť plné a efektívne využívanie programov a rozpočtov EÚ a zracionalizovať ho, napríklad aj ich prípadným prepojením na vnútroštátne a regionálne zdroje a zvážením využitia európskych štrukturálnych a kohéznych fondov a Európskej investičnej banky;

4.

vyvinúť snahu o maximalizáciu potenciálu iných zdrojov a možných nových zdrojov financovania na podporu mobility vo vzdelávaní a na trhu práce;

5.

zvážiť dôsledky týchto záverov pre ďalšiu generáciu programov EÚ a ďalší finančný rámec EÚ.