15.2.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 48/33

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Štruktúry financovania pre MSP v kontexte súčasnej finančnej situácie (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 48/07

Spravodajkyňa: pani DARMANIN

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Štruktúry financovania pre MSP v kontexte súčasnej finančnej situácie“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. júla 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 465. plenárnom zasadnutí 15. a 16. septembra 2010 (schôdza zo 16. septembra 2010) prijal 121 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV vyzýva Komisiu, aby nástroje financovania pre malé a stredné podniky (MSP) posilnila tým, že zabezpečí, aby sa systém záruk rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (PKI) uplatňoval aj po skončení súčasného obdobia financovania, aby mohli MSP získať jednoduchší prístup k štrukturálnym fondom a aby sa presne stanovili priority financovania. V súčasnom kontexte obmedzených vlastných zdrojov poskytujú záručné inštitúcie svojim bankovým partnerom užitočné služby na zmiernenie negatívnej situácie v súlade s dohodou Bazilej II. V tejto súvislosti si inštitúcie poskytujúce vzájomné záruky zaslúžia podporu.

1.2   EHSV odporúča zriadiť platformy pre obchodovanie pre mikropodniky a MSP. Na najvýznamnejších burzách cenných papierov sa uplatňuje príliš veľa požiadaviek na predkladanie správ a zdĺhavé postupy na to, aby MSP mohli vstúpiť na burzu. Náklady sú navyše zvyčajne príliš vysoké – platí to aj pre náklady na alternatívne a/alebo sekundárne možnosti vstupu na burzu. Vytvorením regionálnych miniplatforiem koordinovaných európskou sieťou by mohol vzniknúť nový nástroj, ktorý by sa mohol použiť na zvýšenie vlastného kapitálu pre malé podniky. Tým by sa podnietilo ďalšie financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (venture capital) a „podnikateľských anjelov“. Pomohlo by to aj tomu, aby malí investori do rizikového kapitálu podporovali malé podniky.

1.3   MSP, najmä mikropodniky, získavajú financie čoraz ťažšie. Okrem toho spoločnosť vo všeobecnosti nechápe, na aké ciele sa použili všetky prostriedky poskytnuté na záchranu bánk. Možno by nebolo vhodné, aby banky tieto údaje uverejnili, avšak na druhej strane sa EHSV domnieva, že by bolo primeranejšie, keby banky vyčlenili určité percento prostriedkov, ktoré im poskytli vlády na ich záchranu, (v tých krajinách, kde boli tieto prostriedky použité) na poskytovanie úverov malým podnikom a mikropodnikom, a najmä inovačným podnikom.

1.4   EHSV podporuje rozvoj rámca, ktorý by uľahčil vytvorenie participatívnych a etických inštitúcií v oblasti mikrofinancovania. Táto metóda financovania môže byť pre malé a stredné podniky určite prínosom, pretože je založená na spoločnom znášaní rizík a deľbe ziskov, stabilnom financovaní a predchádzaní špekuláciám. Komisia by sa mala vážne zaoberať javom, akým je napríklad participatívne bankovníctvo, ba dokonca ju výbor vyzýva, aby vypracovala zelenú knihu, na základe ktorej bude na európskej úrovni možné začať diskutovať o participatívnom bankovníctve. Jednotlivé iniciatívy, ktoré prijali krajiny ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Malta sú pozitívne, môžu však brániť ďalšej integrácii finančných služieb v rámci EÚ. Okrem toho vzniká riziko, že jednotlivými nekoordinovanými iniciatívami sa nedosiahne najúčinnejší výsledok, aký by mohol priniesť tento typ financovania, t.j. napríklad rozdelenie rizika, rozdelenie zisku a sociálny spôsob financovania. Podpora islamského mikrofinancovania by takisto mohla podnietiť rast nových podnikateľských aktivít a zároveň prispieť k boju proti chudobe v niektorých regiónoch. V tejto súvislosti by bolo potrebné vypracovať smernicu, ktorá by sa zaoberala otázkou alternatívnych metód financovania a ich podpory a ktorá by zabezpečila, aby sa tieto metódy mohli rozvíjať v rovnakých podmienkach ako ostatné metódy financovania (napr. konvenčné financovanie).

1.5   EHSV navrhuje členským štátom, aby poskytovali úvery priamo MSP, prípadne celkové či čiastočné ručenie finančným inštitúciám s cieľom podnietiť ich, aby poskytovali úvery MSP. V časoch finančnej krízy si tento postup zvolilo viacero členských štátov a ukázalo sa, že pomohol obmedziť problémy MSP so získavaním financovania.

1.6   EHSV sa domnieva, že Európsky investičný fond (EIF) by mal do MSP investovať priamo alebo prostredníctvom subfinancovania konkrétnej oblasti, napr. Fondu mladých podnikateľov, čo by podporilo aj kultúru podnikania. Finančné prostriedky EIB by sa mohli prideľovať aj sprostredkovateľom, ktorí v plnej miere podporujú MSP. EHSV takisto navrhuje, aby v snahe povzbudiť sprostredkovateľské banky, aby prostriedky EIB poskytovali malým a stredným podnikom, niesla časť rizika aj EIB.

1.7   EHSV odporúča rôzne formy financovania prostredníctvom bánk, vrátane participatívneho, inovačného a etického financovania. Spôsoby financovania podľa vzoru tých, ktoré poskytuje Grameen Bank v Bangladéši, môžu byť veľmi obmedzené kvôli dohode Bazilej II. Finančné inštitúcie nemajú možnosť začať problémom, a nie riešením: úverový systém musí byť založený na prieskume sociálneho prostredia, a nie na vopred stanovenom postupe banky. Preto je potrebné urýchlene zrevidovať dohodu Bazilej II alebo vypracovať dohodu zaoberajúcu sa financovaním, ktoré sa líši od konvenčného spôsobu financovania.

1.8   V EÚ vznikajú siete tzv. „podnikateľských anjelov“ (business angels). Takéto siete však nie sú bohužiaľ regulované a z tohto dôvodu môže dôjsť k ich zneužitiu, ktoré by mohlo odradiť podnikateľov od využívania tohto dôležitého spôsobu financovania rastu. Mal by sa podporiť právny rámec, ktorý by stimuloval činnosť siete „podnikateľských anjelov“ alebo podobné činnosti.

1.9   EHSV podporuje daňové stimuly v členských štátoch pre obchodných partnerov a ich siete vrátane rodinných investorov, ako sú napríklad rodičia. Mnohí mladí podnikatelia sa spoliehajú na rodinné prostriedky pretože iné prostriedky nemôžu získať. Títo investori by sa mali odmeňovať a podporovať prostredníctvom daňových odpisov.

2.   Úvod a východiská

2.1   Členské štáty EÚ sa museli vyrovnať s veľkou výzvou: ako podnietiť a rozvinúť podnikanie. Európska rada v Lisabone si túto výzvu stanovila za cieľ v marci 2000 so zámerom zvýšiť zamestnanosť a podnietiť hospodársku reformu a sociálnu súdržnosť. Európska komisia 21. januára 2003 uverejnila Zelenú knihu o podnikaní v Európe. Upozornila v nej na skutočnosť, že málo Európanov si zakladá vlastné podniky a na slabý trvalý rast existujúcich podnikov.

2.2   Rozvoj podnikania je veľkým prínosom, a to po hospodárskej ako aj sociálnej stránke. Podnikanie nie je len hnacou silou vytvárania pracovných miest, inovácie, konkurencieschopnosti a rastu, ale prispieva aj k osobnému naplneniu a plneniu sociálnych cieľov (1).

2.3   Vzájomný vzťah medzi podnikaním a produkciou národného hospodárstva možno pripísať životnosti podnikov, inovácii, vytváraniu pracovných miest, technologickému pokroku a zvyšovaniu produktivity a objemu vývozu. Z tohto dôvodu je podnikanie prínosom nielen pre samotných podnikateľov, ale z holistického hľadiska aj pre celú spoločnosť.

2.4   V prieskume, ktorý uskutočnilo Centrum pre výskum podnikania a hospodárskeho rozvoja, uviedli mladí podnikatelia ako jeden z najčastejších problémov, s ktorým sa stretávajú, získanie počiatočného kapitálu (spolu s administratívnymi regulačnými požiadavkami). Avšak len približne 40 % respondentov z odborných podporných organizácií sa domnievalo, že tieto problémy sú závažnejšie než finančné ťažkosti v ostatných malých podnikoch. Získanie záruk na zabezpečenie počiatočnej pôžičky je problémom pre mnohé nové podniky, hoci pre mladých podnikateľov môže predstavovať väčšiu prekážku, pretože majú obmedzenejšie príležitosti na získanie kapitálu, ktorý by mohli využiť na tento účel. Miera, do akej tento prvok spôsobuje praktické ťažkosti, sa jasne líši v závislosti od konkrétneho odvetvia alebo podnikateľských aktivít.

2.5   Súčasná hospodárska kríza je prekážkou pre rozvoj podnikania, najmä tým ako postihuje MSP. EHSV sa podrobne zaoberal vznikom a následkami finančnej krízy, ako aj kľúčovou úlohou, ktorú v tejto kríze zohrával bankový systém. Zostáva však skutočnosťou, že MSP sú touto krízou ešte stále vážne postihnuté a stále je pre ne zložité získať financovanie.

2.6   V súčasnej fáze však banky poskytujú úvery len veľmi zriedka (napriek rozsiahlemu zníženiu základných úrokových sadzieb), a to kvôli týmto dôvodom:

—	straty vyplývajúce z účtovných postupov na základe trhového oceňovania (banky upravujú hodnotu cenných papierov, ktoré vedú vo svojom účtovníctve, pretože v blízkej budúcnosti nebude možné umiestniť takéto cenné papiere na trhu);

—	zvýšenie objemu pochybných pohľadávok od zákazníkov zapríčinené spomínanou recesiou;

—	nedostatok medzibankového trhového financovania – situácia v tejto oblasti sa napriek zásahu mnohých vlád ešte nenapravila;

—	faktor pretrvávajúcich obáv – pracovníci bánk sa obávajú straty zamestnania, preto menej riskujú a váhajú pri rozhodnutiach o poskytnutí zdanlivo rizikových úverov.

2.7   Nedostatkový bankový kapitál sa preto prideľuje buď stálym zákazníkom, ktorých si banka nemôže dovoliť stratiť, alebo sa využíva na kvalitnejšie nástroje s pevným výnosom, ako sú štátne cenné papiere. Vlády si požičiavajú viac peňazí, aby mohli poskytnúť finančnú injekciu svojim hospodárstvam, čím sa zvýšila dostupnosť štátnych pohľadávok, čo zasa viedlo k tomu, že je k dispozícii menej finančných prostriedkov na pôžičky podnikom a spotrebiteľom.

3.   Stručná charakteristika MSP mimo oficiálnych štatistík

3.1   MSP sú výnimočné z mnohých dôvodov. Vymenovaním všetkých osobitných charakteristík by sa nevystihla dynamika MSP. Napriek tomu je potrebné stručne spomenúť niektoré z týchto charakteristík.

3.2   MSP sú vo všeobecnosti rodinnými a viacgeneračnými podnikmi, v rámci ktorých je rodina dôležitým, ale nie dostatočným investorom. MSP sú zvyčajne miestneho charakteru, čo má vplyv na spôsob ich outsourcingu a prijímanie nových pracovníkov (ktoré je často veľmi obozretné). Vedenie je často totožné s majiteľmi podniku, navyše v týchto podnikoch prevládajú úzke vzťahy medzi zamestnancami a vlastníkmi (čím sa zvyšuje lojalita na oboch stranách). MSP sú pružné, dynamické a dokážu rýchlo inovovať. MSP väčšinou neradi podstupujú riziko pri riadení svojho finančného toku – skôr, než sa obrátia na úverové inštitúcie, usilujú sa využiť svoje rezervy. Ak predsa len požiadajú o poskytnutie pôžičky, musia prejsť mnohými byrokratickými postupmi, kým ju získajú.

3.3   MSP sa pri posudzovaní žiadostí o pôžičky vnímajú ako rizikovejšie podniky, čo čiastočne vyplýva z ich charakteru, najmä pokiaľ ide o začínajúce spoločnosti, ktoré majú odpor voči zdĺhavým byrokratickým postupom finančných systémov a keďže sú pomerne malé, nemajú dostatočné záruky a vo všeobecnosti ani nástroje na riadenie rizika.

3.4   Je potrebné uviesť, že problémy, ktorým čelia MSP, sú v mikropodnikoch ešte pálčivejšie.

4.   Nástroje financovania

4.1   Verejný vstup na uznávanú burzu cenných papierov – vstup na burzu sa vo všeobecnosti spája so zavedenými spoločnosťami, ktoré chcú zvýšiť svoj dlhodobý kapitál vo forme akcií (podielov) alebo dlhopisov (cenných papierov) na oficiálnom zozname. Táto možnosť sa vo všeobecnosti využíva pred fázou expanzie, alebo vtedy keď vlastník podniku a/alebo investori do rizikového kapitálu hľadajú východisko z danej spoločnosti. Existujú aj druhoradé trhy, ktoré vo všeobecnosti nie sú vhodné pre mikropodniky a tento spôsob využívajú väčšinou len najväčšie z malých podnikov. Hoci vo všeobecnosti sú požiadavky na vstup na alternatívne burzy v porovnaní s primárnymi burzami menej náročné, na oba typy sa vzťahujú rovnaké požiadavky na sprístupňovanie údajov. Náklady na vstup na burzu môžu dosahovať sumu viac ako 500 000 EUR.

4.2   Nové zdroje financovania, participatívne bankovníctvo – v Európe vzniká nový jav, ktorý je známy ako participatívne a etické bankovníctvo alebo aj ako islamské financovanie. Spôsob jeho fungovania je v súčasnom kontexte zaujímavý a pravdepodobne aj vhodný pre MSP a ich požiadavky. Ponúka rôzne nástroje, z ktorých mnohé nie sú pre európske krajiny novinkou. Niektoré právne predpisy, konkrétne v oblasti daní, však bránia rozvoju tohto typu financovania. Žiaľ, rôzne krajiny EÚ (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Luxembursko, Nemecko, Malta a Taliansko) prijímajú individuálne opatrenia, ktoré vytvárajú riziko nepriechodnosti v rámci vnútorného trhu. Môže sa stať, že participatívne finančné inštitúcie sa budú snažiť nájsť alternatívne legislatívne nástroje, ktoré im umožnia vstup na trh EÚ (2).

4.2.1   Tento spôsob financovania môže byť pre MSP určite prínosom, pretože je založený na rozdelení rizika a zisku, stabilnom financovaní, predchádzaní špekulatívnemu podnikaniu a určitým typom investícií.

4.2.2   Osobitne novým a rozvíjajúcim sa javom je oblasť, ktorá je známa ako islamské mikrofinancovanie. Mikrofinancovanie ponúka množstvo finančných služieb pre ľudí, ktorým sa tradične banky zdráhajú poskytovať pôžičky, najmä preto, že nemôžu poskytnúť záruky, ktoré by chránili finančnú inštitúciu pred rizikom straty.

4.2.3   Skutočnou revolúciou v oblasti mikrofinancovania je, že poskytuje príležitosť ľuďom, ktorým bol zamietnutý prístup na finančný trh, otvára nové perspektívy a povzbudzuje ľudí, ktorí môžu konečne uskutočniť svoje projekty a nápady prostredníctvom vlastných zdrojov, a vyhnúť sa tak pomoci, dotáciám a závislosti. Skúsenosti s mikrofinancovaním na celom svete teraz definitívne preukázali, že ľudia bez finančných prostriedkov potrebujú množstvo finančných služieb, že sú ochotní znášať súvisiace náklady a že je absolútne prípustné, aby ich banka financovala. Cieľovú skupinu v oblasti mikrofinancovania predstavujú nemajetní ľudia, ktorí žijú na tzv. hranici chudoby, ktorí by mohli ľahšie dosiahnuť lepšiu kvalitu života a ktorí majú nápady v oblasti podnikania, avšak nemajú prístup k formálnemu financovaniu.

4.2.4   V tejto oblasti sa uskutočnilo niekoľko štúdií a skúsenosti sú ešte stále relatívne obmedzené, ale ukázalo sa, že je tu obrovský potenciál v oblasti boja proti chudobe, finančnému a sociálnemu vylúčeniu, ako aj v rámci rozširovania a obohacovania základne klientov finančných inštitúcií v rozvojových krajinách s islamskou kultúrou. Ukázalo sa teda, že participatívne bankovníctvo sa nezameriava iba na finančný úspech, ale aj na maximalizáciu spoločenského prínosu vytvorením zdravších finančných inštitúcií, ktoré môžu poskytovať účinné finančné služby aj pre každodenný život.

4.3   Programy financovania vládami a EÚ – vlády sa prostredníctvom svojich zástupcov zapojili do podpory podnikania prostredníctvom rôznych opatrení ako sú daňové stimuly a prostredníctvom programov financovania, ako sú dotácie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho investičného fondu.

4.3.1   Niektoré iniciatívy pokrývajúce fázu počiatočného a základného kapitálu sa nerealizovali na želanej úrovni.

4.4   Tzv. „podnikateľskí anjeli“, známi aj ako súkromní investori alebo neformálni investori do rizikového kapitálu, sú označovaní ako netradičné zdroje financovania a v prvom rade poskytujú rizikový kapitál podnikom od základnej fázy až po fázu počiatočného rastu.

5.   Akčný rámec, ktorý by sa mohol prijať na zmiernenie poklesu investícií a financovania a na uľahčenie prístupu MSP k úverom

5.1   V súčasnej hospodárskej situácii je nevyhnutné urýchlene zaviesť iniciatívu „Small Business Act“ (SBA). EHSV víta predloženie iniciatívy SBA Komisiou, pripomína však, že v súčasnosti je mimoriadne dôležité navrhované iniciatívy uskutočniť.

5.1.1   V čase, keď je likvidita pre MSP luxusom, žiadame zmeniť a doplniť smernicu o oneskorených platbách, s cieľom zabezpečiť, aby MSP dostávali platby za všetky obchodné transakcie načas a aby sa dodržiavala lehota splatnosti 30 dní. Vykonávanie tejto smernice však musí byť skutočne realizovateľné a musí sa vzťahovať aj na dodávateľov (súkromných aj verejných).

5.1.2   Urýchlene treba začať realizovať aj smernicu o zníženej sadzbe DPH na miestne poskytované služby a na služby náročné na ľudskú prácu, ktoré do veľkej miery poskytujú MSP. Aj keď táto smernica vyvolala určité spory, predpokladá sa, že by mohla zatraktívniť obchodné činnosti MSP pre koncových používateľov, a tak prispieť k ich stimulácii.

5.2   Podľa údajov, ktoré poskytli európske obchodné komory má 30 % MSP problémy s likviditou a štvrtina z nich následkom toho, že im banka odmietla poskytnúť úver. V čase, keď sú banky pod dôkladnou kontrolou a keď pristupujú k financovaniu mimoriadne konzervatívne, bude na úkor hospodárstva, ak sa obeťou takéhoto konzervatívneho režimu stanú MSP.

5.2.1   EÚ zvýšila prostriedky bánk vyčlenené pre MSP, keď v dôsledku plánu na oživenie hospodárstva zvýšila prostriedky pre EIB. Zo skúseností MSP však vyplýva, že získať bankový úver je stále veľmi zložité. Aj keď sa môže zdať, že boli vyčlenené prostriedky na pôžičky pre MSP, v skutočnosti sa k nim tieto podniky nemôžu dostať. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sa za sprostredkujúce banky, ktoré budú spravovať prostriedky EIB, zvolili banky, ktoré v plnej miere podporujú MSP. Ak sprostredkujúca banka sústavne odmieta poskytovať tieto prostriedky malým a stredným podnikom, EIB by namiesto nej mala vybrať novú banku. A napokon, v snahe podnietiť sprostredkovateľov, aby skutočne požičiavali prostriedky EIB malým a stredným podnikom, by riziko vyplývajúce z týchto pôžičiek nemali znášať len sprostredkovateľské inštitúcie, ale aj EIB.

5.3   Dôležitou otázkou, najmä pre nové podniky, je prístup k rizikovému kapitálu (venture capital). Trh financovania počiatočného rozvoja rizikovým kapitálom v Európe predstavuje približne len 2 miliardy EUR ročne, čo je približne len 25 % ekvivalentu USA. Len jeden z 50 MSP žiada o financovanie spoločnosť rizikového kapitálu. Informácie o financovaní rizikovým kapitálom sú ľahko dostupné, avšak tradičné MSP často nevedia, že by mohli získať prostriedky z rizikových fondov. Táto skutočnosť súvisí aj s konzervatívnym prístupom európskych podnikateľov k riziku, keďže využívajú skôr služby bánk než financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu.

5.4   Dôležitú možnosť pre MSP predstavuje aj verejné obstarávanie, hoci práve MSP sú na tejto úrovni menej konkurencieschopné, keďže nemajú toľko skúseností ako väčšie podniky pôsobiace na trhu a okrem toho je pre nich ťažšie splniť prísne predpisy v oblasti potvrdení o bankových zárukách a finančnom obrate. Vo verejnom obstarávaní by sa malo zaviesť viac iniciatív zameraných na MSP, napríklad nižšie požiadavky na kapitál viazaný na bankové záruky, čo by malo pozitívny vplyv na účasť MSP na verejných súťažiach ako aj na podporu klastrov MSP.

5.5   Prvoradou prioritou pre MSP je odstraňovanie byrokracie, pretože tieto podniky sú v porovnaní s väčšími podnikmi vystavené oveľa vyššej regulačnej a administratívnej záťaži. Je dokázané, že veľké spoločnosti vynakladajú na regulačné povinnosti v priemere 1 EUR na zamestnanca, pričom malým a stredným podnikom vznikajú náklady až do výšky 10 EUR. Komisia sa v rámci znižovania byrokracie uberá správnym smerom, hoci je potrebné uviesť, že sa ešte stále nachádzame ďaleko od hodnôt, ktoré by boli pre MSP účinnou pomocou.

5.6   Budúcnosťou nášho hospodárstva je udržateľná hospodárska súťaž. S financovaním by sa teda malo pomôcť MSP, ktoré podporujú zásady trvalej udržateľnosti a ktoré pôsobia v súlade so zásadami ekologického hospodárstva.

5.7   Financovanie zo strany EÚ je rozsiahlou a rozšírenou pomocou prospešnou pre MSP, ktoré využívajú nové technológie. Je však potrebné podporiť aj tradičnejších poskytovateľov výrobkov/služieb z radov MSP, aby v oblasti svojej činnosti zaujali inovačný prístup. Mali by sa skonsolidovať nástroje financovania, aby bolo možné podporiť aj tieto rozšírené činnosti MSP.

5.8   EHSV uznáva, že združenia, napríklad Európska asociácia vzájomných záručných spoločností (AECM), boli počas krízy veľkou pomocou. EHSV vyzýva Komisiu, aby pre takéto organizácie naďalej vytvárala vhodné prostredie, aby pokračovali v podpore MSP v oblasti záruk poskytovaných na financovanie MSP.

5.9   Pre MSP bol dôležitým nástrojom financovania aj CIP, a preto EHSV vyzýva Komisiu, aby v rámci tohto programu zachovala tento nástroj na poskytovanie záruk pre MSP aj po roku 2013.

---

(1)  Flash Eurobarometer, Analytická správa o prieskume podnikania v EÚ (25 členských štátov), Spojených štátoch, na Islande a v Nórsku (Entrepreneurship Survey of the EU (25 Member States), United States, Iceland and Norway Analytical Report).

(2)  Pozri správu „Islamic Finance in a European Union Jurisdiction Workshops' Report“, ktorú uverejnil Maltský inštitút manažmentu, Maltská asociácia zamestnávateľov a Maltská únia zamestnancov bánk.

---