This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52009AE1460
Opinion of the European Economic and Social Committee on the Green Paper: TEN-T: A policy review. Towards a better integrated trans-European transport network at the service of the common transport policy COM(2009) 44 final
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha – TEN-T: Preskúmanie politiky: Na ceste k lepšie integrovanej transeurópskej dopravnej sieti v záujme spoločnej dopravnej politiky [KOM(2009) 44 v konečnom znení]
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha – TEN-T: Preskúmanie politiky: Na ceste k lepšie integrovanej transeurópskej dopravnej sieti v záujme spoločnej dopravnej politiky [KOM(2009) 44 v konečnom znení]
Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, p. 101–105
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
23.12.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 318/101 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha – TEN-T: Preskúmanie politiky: Na ceste k lepšie integrovanej transeurópskej dopravnej sieti v záujme spoločnej dopravnej politiky“
[KOM(2009) 44 v konečnom znení]
2009/C 318/20
Spravodajca: pán SIMONS
Európska komisia sa 4. februára 2009 rozhodla podľa článku 262 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom
„Zelenú knihu – TEN-T Preskúmanie politiky: Na ceste k lepšie integrovanej transeurópskej dopravnej sieti v záujme spoločnej dopravnej politiky“
Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. septembra 2009. Spravodajcom bol pán Simons.
Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 30. septembra) prijal 167 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:
1. Závery a odporúčania
1.1 |
Výbor súhlasí s Komisiou, že zásadné preskúmanie usmernení v oblasti TEN-T je nevyhnutné vzhľadom na vysoký počet krajín, ktoré od roku 1996 pristúpili k EÚ. V súvislosti s rozšírením EÚ a posunom politických priorít smerom k zvýšenej pozornosti venovanej životnému prostrediu a klíme je nutné prepracovať sieť dopravnej infraštruktúry Spoločenstva. |
1.2 |
V súvislosti s problematikou rastúcich emisií CO2 a nedostatkami v infraštruktúre a organizácii výbor podporuje Komisiu v hľadaní integrovaných komodálnych riešení pre nákladnú dopravu s cieľom vytvoriť synergický efekt pre jej užívateľov. |
1.3 |
Výbor žiada, aby sa pri vytváraní novej siete TEN-T jednoznačne zohľadnila susedská politika a prepojenia EÚ smerom na východ a juh, pričom Komisia a členské štáty by sa mali predovšetkým zamerať na sieť a nie na jednotlivé infraštrukturálne práce. Zároveň sa tak posilní solidarita medzi členskými štátmi. |
1.4 |
Komisia navrhuje tri možné formy budúcej politiky v oblasti TEN-T. Výbor súhlasí s Radou, že by malo ísť o dvojvrstvovú štruktúru s rozsiahlou sieťou a základnou sieťou, v ktorej sa geograficky vymedzená prioritná sieť spája s koncepčným pilierom s cieľom integrovať rôzne aspekty dopravnej politiky a infraštruktúry. Výbor zastáva názor, že vďaka tomu bude možné investovať finančné prostriedky EÚ účinnejšie a efektívnejšie ako doteraz. Na koordináciou využívania finančných prostriedkov by bolo potrebné zriadiť riadiaci orgán. |
1.5 |
Výbor vyzýva Komisiu, aby pre vytváranie tzv. prioritných sietí a interoperabilných systémov riadenia dopravy vypracovala záväznejší realizačný rámec, vrátane zodpovedajúcich sankčných opatrení. |
1.6 |
Výbor schvaľuje prístup Komisie uvedený v jej zelenej knihe, ktorý spočíva v tom, že v komodálnom dopravnom reťazci sa každý druh dopravy využíva podľa svojich komparatívnych výhod a zohráva tak dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov Spoločenstva v oblasti potláčania klimatických zmien. Aj naďalej musí byť cieľom presun k dopravnému reťazcu, ktorý najmenej škodí životnému prostrediu. |
2. Úvod
2.1 |
Komisia 4. februára 2009 predstavila zelenú knihu „TEN-T: Preskúmanie politiky: Na ceste k lepšie integrovanej transeurópskej dopravnej sieti v záujme spoločnej dopravnej politiky“ týkajúcu sa revízie politiky v oblasti transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). |
2.2 |
Komisia má v úmysle zapojiť do preskúmania čo najviac zainteresovaných strán a využiť tak dostupné znalosti, skúsenosti a názory. Na tento účel otvorila verejnú konzultáciu, ktorá bola ukončená 30. apríla 2009. |
2.3 |
Komisia plánuje na základe analýzy výsledkov verejnej konzultácie vypracovať novú politiku v oblasti TEN-T. Očakáva sa, že zvyšok roka 2009 bude potrebný na spracovanie reakcií na zelenú knihu a realizáciu nevyhnutných prieskumov. Komisia plánuje začiatkom roka 2010 predstaviť metodológiu politiky a koncom toho istého roka predložiť legislatívne návrhy: preskúmanie usmernení týkajúcich sa TEN-T a prípadne aj nariadenie o TEN-T. |
2.4 |
V článkoch 154 – 156 Zmluvy o ES sa politika v oblasti TEN-T definuje ako prínos k dosahovaniu cieľov vnútorného trhu v oblasti rastu a tvorby zamestnanosti a k vytváraniu sociálnej, hospodárskej a geografickej súdržnosti v prospech všetkých občanov a podnikov. |
2.5 |
Aby bolo možné dosiahnuť udržateľný rozvoj, musia požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia získať v tejto politike popredné miesto. Politiku v oblasti TEN-T bude treba navrhnúť tak, aby významne prispela k dosiahnutiu cieľov Spoločenstva v oblasti potláčania klimatických zmien známych ako „20-20-20“. |
2.6 |
Európska politika v oblasti TEN-T vznikla v rokoch 1990 až 1995 a bola ustanovená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady v roku 1996. Odvtedy sa investovalo viac ako 400 miliárd eur do projektov spoločného záujmu v oblasti dopravnej infraštruktúry, pričom však treba poznamenať, že v prípade mnohých projektov sa ich ukončenie značne oneskorilo. Predovšetkým v prvom období TEN (1996 – 2003) členské štáty dokončili väčšinu cestných projektov z celkového počtu prioritných projektov. V jasných prípadoch treba v dohľadnom čase vybudovať ďalšiu infraštruktúru pre také druhy dopravy, ktoré menej škodia životnému prostrediu. |
2.7 |
Približne 30 % z investovaných 400 miliárd eur pochádza zo zdrojov Spoločenstva, ako sú rozpočet pre TEN-T, Kohézny fond, Európska banka pre obnovu a rozvoj a Európska investičná banka. Odhaduje sa, že bude potrebné investovať ďalších 500 miliárd eur. Celkovo 80 % finančných prostriedkov vyčlenených na prioritné projekty TEN-T sa plánuje použiť v odvetví železničnej dopravy. |
2.8 |
Skúsenosti ukazujú, že európski občania iba v obmedzenej miere vnímajú výsledky politiky TEN-T a jej prínos. Komisia sa prostredníctvom prístupu opísaného vo svojej zelenej knihe snaží tento nedostatok napraviť a v rámci budúcej politiky TEN-T dáva do popredia ciele v oblasti potláčania klimatických zmien. |
2.9 |
Komisia sama pripúšťa, že zásadné preskúmanie politiky TEN-T je nevyhnutné. Zámerom je vytvoriť stabilný základ pre účinný prínos k napĺňaniu cieľov Spoločenstva v oblasti potláčania klimatických zmien prostredníctvom procesu spájajúceho ciele v oblasti hospodárstva a životného prostredia, ktorý je jednoznačne zameraný na potrebu účinnej osobnej a nákladnej dopravy založenej na komodalite a využívaní inovatívnych techník. |
2.10 |
Keďže rozsah preskúmania je z politického, sociálno-ekonomického, environmentálneho, inštitucionálneho, geografického a technického hľadiska veľmi široký, Komisia sa rozhodla vydať zelenú knihu, v ktorej predstavuje svoje myšlienky a ponúka zainteresovaným stranám príležitosť aktívne sa zapojiť do konzultácie a podať návrhy na novú politiku v oblasti TEN-T. |
2.11 |
Európsky parlament vo svojom uznesení z 22. apríla 2009 o zelenej knihe o budúcej politike v oblasti TEN-T poznamenáva, že podporuje koncepčný pilier TEN-T, hoci je to zatiaľ len vágny pojem, avšak za riešenie považuje konkrétne projekty, pričom by sa väčšia časť prednostných projektov mala zamerať na druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu. |
2.12 |
Európska Rada ministrov na svojom zasadnutí 11. a 12. júna 2009 zaujala stanovisko, že všetky prebiehajúce prioritné projekty TEN-T by mali byť integrálnou súčasťou ucelenej prioritnej siete, do ktorej patrí tak už existujúca infraštruktúra, ako aj infraštruktúra vo výstavbe, a rovnako aj projekty spoločného záujmu. Tieto projekty by mali mať multimodálnu povahu a mali by byť zamerané na dopravné uzly a intermodálne spojenia. |
2.13 |
Rada ďalej uviedla, že politika v oblasti TEN-T by mala významne prispieť k dosiahnutiu cieľov zameraných na ochranu životného prostredia a potláčanie klimatických zmien. Optimálna integrácia a spolupráca všetkých druhov dopravy, a to tak fyzickej infraštruktúry, ako aj inteligentných dopravných systémov, by mali zaistiť poskytovanie účinných komodálnych dopravných služieb a vytvoriť tak pre odvetvie dopravy stabilnú základňu na znižovanie emisií CO2 a iných škodlivín. |
3. Všeobecné pripomienky
3.1 |
Komisia zistila, že vykonávanie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady z roku 1996 vytvoriť transeurópsku infraštruktúrnu sieť neprebehlo podľa stanoveného harmonogramu, čo uvádza aj vo svojom oznámení „Transeurópske siete: smerovanie k integrovanému prístupu“ [KOM(2007) 135 v konečnom znení]. Výbor schvaľuje opatrenia, ako napr. verejnú konzultáciu prostredníctvom zelenej knihy, ktoré Komisia následne prijala s cieľom vytvoriť základ zásadného preskúmania politiky v oblasti TEN-T. |
3.2 |
Podľa názoru výboru je zásadné preskúmanie usmernení v oblasti TEN-T potrebné aj z toho dôvodu, že od roku 1996 počet členov EÚ značne vzrástol. Preto je nevyhnuté prepracovať sieť dopravnej infraštruktúry Spoločenstva. |
3.3 |
Na základe politického hodnotenia usmernení v oblasti TEN-T Komisia konštatuje, že pôvodne plánovaná sieť, ktorej cieľom bolo zlúčiť veľké časti národných sietí rôznych druhov dopravy a prepojiť ich na národných hraniciach, stratila v dôsledku rozšírenia Únie na význame. |
3.4 |
Keďže na realizáciu novej politiky v oblasti TEN-T budú potrebné obrovské sumy peňažných prostriedkov, výbor zastáva názor, že je nutné zohľadniť čo najviac relevantných faktorov a prvkov, aby sa dospelo k správnemu a podloženému rozhodnutiu. Výbor odporúča, aby sa najprv stanovili ciele a od nich sa odvíjali finančné prostriedky a nie naopak. |
3.5 |
Právny základ budúcej politiky v oblasti TEN-T je zakotvený v Zmluve o ES. Články 154 – 156 stanovujú prvky, ktoré treba zohľadniť. V minulosti sa neprikladal dostatočný význam udržateľnému rozvoju a v nadväznosti naň cieľom v oblasti potláčania klimatických zmien, avšak výbor je s Komisiou zajedno v tom, že táto problematika musí tvoriť podstatný prvok dopravnej politiky vo všeobecnosti a preto musí byť aj súčasťou politiky v oblasti TEN-T. Výbor už na túto otázku poukázal vo svojom stanovisku z 13. marca 2008 (TEN/298 – CESE 488/2008), v ktorom zdôraznil aj význam integrovaného prístupu. |
3.6 |
Usmernenia týkajúce sa TEN-T, ktoré uvádzajú kritéria výberu projektov spoločného záujmu a ktoré členské štáty podporujú, boli sformulované s cieľom pomôcť pri vykonávaní ustanovení zmluvy. Konečným cieľom týchto usmernení je vytvoriť jednu multimodálnu sieť, ktorá inovatívnym spôsobom umožní bezpečnú a účinnú dopravu. |
3.7 |
Výbor podporuje Komisiu v myšlienke hľadať komodálne riešenia pre nákladnú dopravu, aby sa prekonávali problémy rastúcich emisií CO2 a nedostatky súvisiace s infraštruktúrou a organizáciou. Napríklad rozvoj námorných diaľnic má podľa názoru výboru a Komisie veľký význam pre ďalší rozvoj TEN-T. |
3.8 |
Komisia zastáva názor, že revidovaná politika v oblasti TEN-T by mala vychádzať z doterajších výsledkov a mala by zabezpečiť kontinuitu s predchádzajúcim prístupom. Výbor si však kladie otázku, či je takýto prístup v súlade so zásadným preskúmaním politiky v oblasti TEN-T. Zastáva názor, že hodnotenie súčasných prioritných projektov v prílohe 3 usmernení v oblasti TEN založené na objektívnych kritériách by malo viesť k pozmeneniu tejto prílohy, čo sa logicky môže odraziť na aj vypustení projektov z nej. |
3.9 |
Výbor je zajedno s Komisiou v tom, že vytvorenie novej politiky v oblasti TEN-T musí byť založené na dvojakom cieli, ktorý spája otázku hospodárstva a životného prostredia. Integrovaný prístup pomôže, podľa názoru výboru, dosiahnuť synergiu, najmä čo sa týka projektov spojených s rozšírením EÚ. Preto je pri voľbe siete dôležité vziať do úvahy aj dôsledky pre životné prostredie, vrátane dosahu na klímu. Je teda potrebné usilovať sa vytvoriť rovnováhu medzi hospodárskymi záujmami a ochranou životného prostredia prostredníctvom udržateľného a účinného dopravného systému založeného na zásade komodality. |
3.10 |
Za vhodný príklad výbor považuje integráciu leteckej a železničnej dopravy pre vzdialenosti do 500 km, ktorú podporuje trh. V tejto súvislosti hrajú v osobnej doprave veľmi dôležitú úlohu vysokorýchlostné železničné spojenia, avšak pre nákladnú dopravu je zaujímavou príležitosťou integrácia letísk do európskej železničnej siete. |
3.11 |
Výbor zastáva názor, že nová politika v oblasti TEN-T by sa mala predovšetkým zamerať na sieť, a to nielen fyzickú, pričom dôraz by sa mal klásť na tzv. susedstvo, čiže napr. infraštruktúru spájajúcu západnú časť Únie s východnou a severnú s južnou (Via Baltica, Helsinki – Atény). Podľa výboru je tzv. susedský prístup prínosom pre solidaritu národov v Únii. |
3.12 |
Komisia navrhuje, aby sa v záujme stanovenia prínosu Európy všetky vybrané projekty spoločného záujmu podrobili harmonizovanej analýze nákladov a výnosov, vďaka ktorej bude možné zohľadniť všetky faktory, bez ohľadu na to, či sa dajú vyjadriť v peniazoch. Takýmto spôsobom bude možné prideliť európske dotácie spravodlivo a objektívne projektom, ktoré sú pre EÚ skutočným prínosom. Výbor podporuje využite akejkoľvek metodiky, ktorá povedie k účinnejšiemu a efektívnejšiemu využívaniu finančnej podpory Spoločenstva. |
3.13 |
Podobný harmonizovaný postup by bol obzvlášť užitočný pri riešení cezhraničných infraštruktúrnych problematických miest, kde sa často vynárajú ťažkosti s rozdelením nákladov. Mohol by viesť k zjednodušeniu programu TEN-T, pričom pozornosť by sa vo väčšej miere presunula na kombináciu hospodárstva a životného prostredia. |
3.14 |
Vo svojej zelenej knihe Komisia žiada, aby si zainteresované strany zvolili jednu z nasledujúcich možností týkajúcich sa formy budúcej politiky TEN-T:
|
3.15 |
Výbor uprednostňuje poslednú z možností. Domnieva sa, že finančné prostriedky EÚ sa musia využívať účinnejšie ako doteraz a sústredenie prostriedkov do základnej siete je najlepšou možnosťou ako to dosiahnuť. Rozsiahla sieť, v rámci ktorej sa uplatňovanie časti spoločnej legislatívy v oblasti dopravy v priebehu rokov spojilo s rozsahom súčasnej siete TEN-T, nemôže byť vzhľadom na toto prepojenie odsunutá nabok a bude musieť byť zachovaná. Tieto projekty by už nemali mať možnosť získať dotácie z rozpočtu na TEN-T, mohli by však byť financované z Európskeho fond regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. |
3.16 |
V záujme účinnejšieho a efektívnejšieho využívania finančných prostriedkov EÚ je podľa názoru výboru potrebné zriadiť riadiaci orgán, ktorý by sa zaoberal koordináciou využívania finančných prostriedkov. |
3.17 |
Výbor sa domnieva, že geograficky vymedzenú prioritnú sieť by mali tvoriť skutočne multimodálne osi prepájajúce hospodársky a demograficky najdôležitejšie centrá, pričom by tieto centrá zároveň spájali s najvýznamnejšími uzlami, ako sú morské prístavy, prístavy vnútrozemskej vodnej dopravy a letiská. Táto sieť by musela spĺňať požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia a podpory sociálneho a udržateľného rozvoja. |
4. Konkrétne pripomienky
4.1 |
Zmena prístupu k transeurópskym sieťam je podľa Komisie potrebná v záujme zachovaniu udržateľného rozvoja, no najmä v záujme splnenia ambicióznych cieľov v oblasti potláčania klimatických zmien. Výbor je s Komisiou zajedno v tom, že problematika klimatických zmien je sama o sebe dostatočným dôvodom na preskúmanie sietí, avšak poukazuje na to, že aj neukončenie plánovaných projektov a rozšírenie EÚ sú podnetom na preskúmanie. |
4.2 |
Výbor v zásade súhlasí so žiadosťou Komisie, aby sa všetky projekty spoločenského významu podrobili analýze nákladov a výnosov, chcel by však poskytnúť väčší priestor iným metódam, pomocou ktorých sa dá dosiahnuť rovnaký cieľ. Poukazuje na potrebu jednotným spôsobom určiť a ohodnotiť externé vplyvy. |
4.3 |
Výbor podporuje postoj Komisie, že v rámci preskúmania TEN-T musí sieť vzájomne prepojených rozsiahlych infraštruktúrnych projektov dopĺňať koncepčná sieť tohto druhu projektov. Výbor by chcel pritom zdôrazniť, že Komisia bude musieť značnú časť svoj práce v oblasti koordinácie zamerať na realizáciu tohto druhu projektov. |
4.4 |
Výbor upozorňuje na to, že vďaka systematickým investíciám do európskeho výskumu a technologického vývoja vznikli nové možnosti, ako dosiahnuť ciele európskej dopravnej politiky aj inými prostriedkami ako investíciami do fyzickej infraštruktúry. |
4.5 |
Komisia predstavila tieto možnosti a politické plány vo viacerých oznámeniach, ako Akčný plán pre logistiku a Zavedenie inteligentných dopravných systémov (ITS). Pri zavádzaní týchto nových technológií je však v každom prípade potrebné predísť negatívnym vplyvom na pracovné podmienky a ochranu údajov. |
4.6 |
Ďalej možno spomenúť iniciatívu Ekologické auto, ktorá je súčasťou európskeho plánu hospodárskej obnovy a poskytuje návod, ako pomocou ekologickej technológie pohonu a inteligentnej logistiky zvýšiť účinnosť a efektivitu európskeho dopravného systému. V súvislosti s inováciou okrem toho nemožno vynechať európsky akčný program NAIADES, ktorý sa v širokom slova zmysle zameriava na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy. |
4.7 |
Akčný plán pre logistiku, ktorý sa spomína v bode 4.5, uvádza stručný opis koncepcie zelených koridorov. Výbor by privítal podrobnejšie objasnenie, keďže podľa jeho názoru do tejto koncepcie patrí aj poskytnutie alternatívnych spôsobov dopravy medzi jednotlivými uzlami, vďaka čomu je možné prijímať nákladovo účinné rozhodnutia. |
4.8 |
Vytváranie sietí TEN-T sa doposiaľ vnímalo ako povinnosť príslušných členských štátov. Hoci budovanie infraštruktúry patrí do právomoci vlád členských štátov, výbor žiada Komisiu, aby pre vytváranie tzv. prioritných sietí vypracovala záväznejší realizačný rámec, vrátane zodpovedajúcich sankčných opatrení. Tento prístup by sa mohol uplatniť aj pre interoperabilné systémy riadenia dopravy. |
4.9 |
Výbor zastáva názor, že námorné diaľnice by pri rozpracovávaní koncepcie prioritných sietí mali zohrávať dôležitú úlohu. Zároveň by sa mala venovať väčšia pozornosť širším logistickým sieťam, aby sa zabezpečil dobrý prístup k námorným prístavom v EÚ a vyhovujúce spojenie s vnútrozemím, pričom by však v žiadnom prípade nemala byť narušená hospodárska súťaž. |
4.10 |
Výbor napokon súhlasí s mnohými otázkami, ktorým sa Komisia venuje vo svojej zelenej knihe a ktoré bude treba zohľadniť pri plánovaní TEN-T v budúcnosti. Ide o problematiku odlišných potrieb osobnej a nákladnej dopravy, citlivosť letísk na ceny pohonných hmôt, bezpečnosť, hospodársky rozvoj a ochranu životného prostredia, otázku námorných prístavov spomenutú v bode 4.9 a logistiku nákladnej dopravy, ktorá je založená na zásade, že v účinnom komodálnom dopravnom reťazci sa každý druh dopravy využíva podľa svojich komparatívnych výhod a zohráva tak dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov Spoločenstva v oblasti potláčania klimatických zmien. Aj naďalej musí byť cieľom presun k dopravnému reťazcu, ktorý najmenej škodí životnému prostrediu. |
V Bruseli 30. septembra 2009.
predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Mario SEPI