30.4.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 100/22

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Boj proti podvodom a falšovaniu v oblasti bezhotovostných platobných prostriedkov“

2009/C 100/04

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 17. januára 2008 podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na nasledujúcu tému:

„Boj proti podvodom a falšovaniu v oblasti bezhotovostných platobných prostriedkov“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 1. októbra 2008. Spravodajcom bol pán IOZIA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 448. plenárnom zasadnutí 22. a 23. októbra 2008 (schôdza z 23. októbra) jednohlasne prijal nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.   Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz prijaté iniciatívy na predchádzanie a boj proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov sa neukázali ako dostatočné na zamedzenie šírenia tohto javu. Ako už zdôraznila Komisia v akčnom pláne na roky 2004 – 2007, aj keď sa zlepšil a posilnil právny rámec Spoločenstva, ešte sa naplno nerozvinula výmena informácii medzi súkromnými a verejnými subjektmi, ani efektívna spolupráca medzi príslušnými orgánmi členských štátov.

1.2.   Komisia zistila, že hlavnou prekážkou dosiahnutia účinného uplatnenia systému predchádzania podvodom sú ťažkosti pri výmene údajov v rámci EÚ o subjektoch dopúšťajúcich sa podvodov a o subjektoch považovaných za rizikové. Pre zabezpečenie účinného predchádzania týmto podvodom je zjavne potrebné posilniť formy výmeny informácií o subjektoch zodpovedných za podvody zlepšením kanálov spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov.

1.3.   Ďalšou prekážkou pre účinné zamedzenie podvodom páchaným v EÚ je nerovnorodosť právnych predpisov, ktorými sa riadi výkon vyšetrovacích právomocí príslušných orgánov členských štátov, ako aj rozdielna úroveň represívnych opatrení. Požiadavka efektívnej aproximácie národných predpisov sa preto javí ako hlavná cesta, ktorou sa treba vybrať, ak sa má účinne zamedziť podvodom v tejto oblasti, ktoré sú typické pre medzinárodnú kriminalitu.

1.4.   Európska únia preto musí množstvom opatrení zlepšiť stratégiu boja proti podvodom a falšovaniu platobných prostriedkov. Na to je potrebné:

—	rozvíjať výmenu informácií medzi verejnými a súkromnými aktérmi,

—	posilniť spoluprácu medzi zodpovednými orgánmi členských štátov,

—	zosúladiť právne predpisy jednotlivých štátov, a to z hľadiska preventívnych ako aj represívnych opatrení, pričom v prípade prevencie treba osobitný dôraz klásť na ustanovenia, ktorými sa riadi ochrana údajov v EÚ, aby sa umožnila cezhraničná výmena informácií,

—	zriadiť pri každom zodpovednom orgáne v členských štátoch digitálny archív obsahujúci informácie o typických znakoch rizika podvodov,

—	poveriť Europol monitorovaním opatrení v oblasti predchádzania podvodom a boja proti nim, ako aj koordinovaním dostupných informačných databáz,

—	organizovať rozsiahle cielené osvetové kampane v spolupráci so združeniami spotrebiteľov v snahe upriamiť pozornosť užívateľov na možné druhy rizika súvisiace s používaním bezhotovostných platobných prostriedkov s cieľom vedome ich zapojiť do účinnejšieho a včasného boja proti podvodom.

2.   Šírenie bezhotovostných platobných nástrojov a s tým súvisiacich podvodov

2.1.   Súčasná úroveň rozvoja svetového hospodárstva sa vyznačuje výrazným šírením bezhotovostných platobných nástrojov, ako sú kreditné a debetné karty a elektronické platby. Operácie vykonané elektronickými platobnými nástrojmi predstavujú tak objemom ako aj hodnotou stále väčšiu časť národných a cezhraničných platieb, ktorá sa bude ešte ďalej zväčšovať vzhľadom na neustály rozvoj trhov a technologický pokrok elektronických platobných systémov.

2.2.   Požiadavka zabezpečiť rozvoj alternatívnych platobných prostriedkov v rámci Európskej únie je spojená s procesom liberalizácie pohybu kapitálu a uskutočňovaním hospodárskej a menovej únie. Moderné hospodárstvo založené na technológii sa nezaobíde bez efektívneho platobného systému, pretože tento svojím priaznivým priamym účinkom na konkurencieschopnosť finančného sektora zvyšuje celkovú efektivitu hospodárskeho systému. Je overené, že elektronické platobné systémy podnecujú k vyšším spotrebným výdavkom a zvyšujú hospodársky rast, pretože uľahčujú nákup tovaru a služieb. Odhaduje sa, že v Európskej únii sa každoročne uskutoční 231 miliárd operácií (hotovostných a bezhotovostných) v celkovej hodnote 52 000 miliárd EUR.

2.2.1.   Okrem toho sa v posledných rokoch na celosvetovej úrovni zaznamenal nárast rozšírenia bezhotovostných platobných nástrojov. Konkrétne v roku 2004 dosiahol počet operácii na osobu vykonaných bezhotovostnými platobnými prostriedkami 142 (z toho 32,3 platobnými kartami) v Európskej únii (25 členských štátov), 150 (z toho 28,3 platobnými kartami) v európskych štátoch, ktoré prijali euro, a 298 (z toho 47,5 platobnými kartami) v USA. V roku 2006 tento údaj predstavuje 158 (z toho 55,2 platobnými kartami) v Európskej únii (25 členských štátov), 166 (z toho 50,5 platobnými kartami) v európskych štátoch, ktoré prijali euro, a 300 (z toho 145,1 platobnými kartami) v USA. V rámci Európskej únie krajiny, ktoré zaznamenali najviac operácii bezhotovostnými platobnými prostriedkami na osobu, sú Fínsko s 294 transakciami, z ktorých 153,9 platobnými kartami. Nasleduje Holandsko s 257 transakciami, z ktorých 103,2 platobnými kartami a Spojené kráľovstvo s 239 transakciami, z ktorých 111,4 platobnými kartami. (1)

2.2.2.   V roku 2006 bolo Španielsko krajinou s najvyšším počtom platobných POS terminálov, ktorých bolo 1 291 000, čo znamená, že na jeden terminál pripadalo 1 276 operácií s priemernou čiastkou 52 EUR na operáciu. Nasledovalo Francúzsko s 1 142 000 nainštalovanými terminálmi a 4 938 operáciami na terminál s priemernou hodnotou operácie 51 EUR a Taliansko s 1 117 000 terminálmi a 690 operáciami na terminál s priemernou hodnotou operácie 93 EUR. Európskou krajinou, v ktorej sa vykonalo najviac operácii na jeden POS terminál je Fínsko, kde ich počet dosiahol 7 799 s priemernou hodnotou operácie 35 EUR, aj keď nainštalovaných je len 105 000 terminálov. A Írsko je zasa krajinou s najvyššou priemernou hodnotou jednotlivých transakcií kreditnými alebo debetnými kartami (94 EUR), hoci nainštalovaných je 53 000 platobných POS terminálov (2).

2.2.3.   Harmonizovaný právny rámec v rámci Európskej únie umožní, aby poskytovatelia služieb zefektívnili platobnú infraštruktúru a platobné služby a užívatelia mali väčší výber a vyšší stupeň ochrany.

2.3.   Aby sa takéto platobné nástroje dali využívať kdekoľvek na svete, je potrebné, aby boli efektívne, ľahko použiteľné, plne akceptované, spoľahlivé a cenovo prístupné. Keďže úroveň efektívnosti závisí od ich bezpečnosti, je potrebné zaručiť maximálny stupeň technickej bezpečnosti, ktorý by bolo nákladovo reálny. Zvýšenie stupňa bezpečnosti treba merať na základe štatistiky podvodov a stanovením špecifických referenčných parametrov bezpečnosti.

2.3.1.   Šírenie sa podvodov môže mať negatívny vplyv na dôveru spotrebiteľov voči platobným systémom a je považované za jednu z hlavných prekážok stojacich v ceste rozmachu elektronického obchodu. Ďalším dôsledkom týchto podvodov je poškodenie dobrého mena operátorov a zo strany spotrebiteľov skreslené vnímanie úrovne bezpečnosti využívania týchto platobných nástrojov.

2.4.   Medzinárodné podvody sa vyskytujú častejšie než podvody v rámci jednotlivých krajín, pričom najčastejšie ide o platobné operácie na diaľku predovšetkým prostredníctvom internetu. Podľa údajov Komisie (3) dosiahla v roku 2000 suma podvodov týkajúcich sa platobných kariet 600 miliónov EUR, čo sa rovná približne 0,07 % obratu sektora platobných kariet v uvedenom období, pričom k väčšiemu nárastu došlo pri platbách na diaľku (telefónom, poštou alebo internetom). Najnovšie štúdie poukázali na to, že v roku 2006 sa v Európskej únii stalo 500 000 obchodov obeťou podvodov súvisiacich s bezhotovostnými platobnými prostriedkami pri 10 miliónoch podvodných transakcií, čím vznikla celková škoda v hodnote približne jednej miliardy EUR, čo predstavuje skoro dvojnásobok v porovnaní s rokom 2005. Krajiny, v ktorých najviac dochádza k podvodom, sú: Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Nemecko.

2.5.   Vzhľadom na rozšírenie a medzinárodný charakter týchto podvodov je potrebné vypracovať koherentnú celoeurópsku stratégiu prevencie, pretože jednotlivé opatrenia už prijaté členskými štátmi, hoci ide o účinné opatrenia, nie sú dostatočné na to, aby zastavili hrozbu, ktorú predstavujú podvody spojené s platobnými prostriedkami.

2.6.   Ako odpoveď na požiadavky trhu a aby sa zvýšila dôvera občanov v súvislosti s používaním nových technológií, je okrem toho potrebné zintenzívniť úsilie o vytvorenie bezpečného elektronického podpisu v rámci iniciatív, ktoré boli prijaté už v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999. Elektronický podpis je nevyhnutný aj na spustenie projektu elektronickej verejnej správy (e-government). Projekt STORK pod záštitou EÚ sa snaží vyriešiť problémy spojené s interoperabilitou systémov.

2.7.   Komisia zdôraznila, že podvody uskutočňované prostredníctvom kradnutých alebo falšovaných bezhotovostných platobných nástrojov páchajú hlavne zločinecké organizácie, ktoré často majú k dispozícii komplexnú štruktúru osôb a logistických podporných prostriedkov a pôsobia na cezhraničnom priestore alebo využívajú rafinované postupy na páchanie podvodov pri platbách cez internet alebo prostredníctvom falšovania platobných kariet. Takéto organizácie dokážu rýchlo zmeniť spôsob svojho konania s cieľom vyhnúť sa opatreniam, ktoré boli proti nim prijaté.

2.7.1.   Vďaka dôkazom z vyšetrovaní sa zistilo, že v prípadoch komplikovanejších podvodov tieto organizácie zvyčajne konajú podľa štandardných a overených postupov, ktoré možno zhrnúť do tejto operačnej schémy:

—

vytypovanie obchodov, do ktorých členovia organizácie nezákonne vniknú v noci, skryjú sa tam s cieľom nainštalovať do platobných POS terminálov napojených na pokladnice – všetko mimo otváracích hodín obchodu – dômyselné elektronické zariadenia schopné zachytiť kódy magnetických pásov platobných kariet a príslušné PIN kódy,

—	následne získanie údajov uložených v pamäti týchto elektronických zariadení buď priamo ich vyňatím z platobných systémov alebo elektronickým prenosom pomocou technológie GSM alebo BLUETOOTH s cieľom následne zhotoviť klonované plastické nosiče s kódmi a číslami PIN platobných kariet,

—	používanie týchto nezákonne vyhotovených kreditných a debetných kariet na nákup tovaru alebo výber hotovosti z bankových automatov aj v iných štátoch než tých, v ktorých sa uskutočnilo klonovanie.

3.   Právny rámec Spoločenstva

3.1.   Vzhľadom na to, že jedným zo základných cieľov Európskej únie je zabezpečiť plné fungovanie vnútorného trhu, ktorého podstatnou súčasťou sú platobné systémy, už dávno boli schválené špecifické opatrenia na prijatie spoločnej stratégie boja proti podvodom s platobnými kartami. Tieto tvoria dve základné skupiny:

—	harmonizácia zmluvných ustanovení o vzťahoch medzi emitentmi a držiteľmi platobných kariet a ustanovení o spôsoboch vykonávania platieb,

—	opatrenia členských štátov na zaradenie podvodov s platobnými kartami medzi trestné činy, za ktoré budú udeľované účinné a odstrašujúce tresty.

3.2.   Prvá skupina obsahuje:

—	odporúčanie Komisie 87/598/EHS z 8. decembra 1987 o vzťahoch medzi finančnými inštitúciami, poskytovateľmi služieb a spotrebiteľmi, ktoré obsahovalo európsky kódex zodpovedného konania v oblasti elektronických platieb zameraný na zabezpečenie prijatia systémov na ochranu spotrebiteľa,

—

odporúčanie Komisie 88/590/EHS zo 17. novembra 1988 o vzťahoch medzi držiteľom a emitentom platobnej karty, v ktorom Komisia dôrazne žiadala emitentov platobných nástrojov, aby prijali spoločné zmluvné podmienky týkajúce sa bezpečnosti platobného nástroja a príslušných údajov ako aj povinností držiteľa v prípade straty, krádeže alebo nezákonnej kópie platobného nástroja,

—

odporúčanie Komisie 97/489/ES z 30. júla 1997 zamerané na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov v oblasti elektronických platobných prostriedkov. Toto odporúčanie určuje, aké informácie musia byť obsiahnuté v zmluvných podmienkach, pokiaľ ide o emisiu a používanie elektronického platobného nástroja.

—

smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, z ktorej vychádza systém preventívnych opatrení zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí obsahujúci ustanovenia zmerané na obmedzenie používania hotovosti,

—

smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorá by mala zabezpečiť koordináciu vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa požiadaviek obozretného podnikania, prístupu na trh pre nových poskytovateľov platobných služieb, požiadaviek na poskytovanie informácií a zodpovedajúcich práv a povinností užívateľov a poskytovateľov platobných služieb.

3.3.   V druhej skupine sú dokumenty, ktoré boli vydané vzhľadom na nárast podvodov a na skutočnosť, že preventívne opatrenia boli uplatňované na národnej úrovni:

—	Oznámenie Komisie KOM(1998) 395 o akčnom rámci pre boj proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovaniu, ktorým Komisia navrhla niekoľko opatrení na podporu prostredia dostatočne bezpečného pre platobné nástroje a príslušné podporné nástroje;

—	Rozhodnutie Rady 2000/642/SVV) zo 17. októbra 2000 upravujúce spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými informačnými jednotkami členských štátov, ktoré stanovilo minimálne normy spolupráce medzi finančnými informačnými jednotkami krajín Spoločenstva;

—

Oznámenie Komisie KOM(2001) 11 z 9. februára 2001 o predchádzaní podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovaniu, ktorou Komisia vyhlásila akčný plán Európskej únie na roky 2001 – 2003 pre predchádzanie podvodom. V tomto pláne sa uvádza, že predchádzanie podvodom je založené na spolupráci medzi príslušnými úradmi verejnej moci a operátormi platobných systémov. V tejto súvislosti bolo zdôraznené, že najväčší význam majú také vylepšenia technických zariadení, ktoré zvyšujú bezpečnosť platieb. Patrí medzi ne napríklad zavedenie platobných kariet s mikroprocesorom, zariadení na rýchle oznámenie straty alebo krádeže platobných nástrojov alebo prijatie mechanizmov (ako PIN alebo iných kódov) na zabránenie alebo aspoň maximálne obmedzenie možnosti páchania takýchto podvodov;

—

Za základný prvok účinnej stratégie predchádzania podvodom sa považuje výmena informácii, ktorá je potrebná medzi bankami a úradmi verejnej správy tak v rámci členských štátov ako aj medzi nimi. Plán preto požadoval prijatie určitého systému na vytvorenie stáleho dialógu medzi všetkými subjektmi podieľajúcimi sa na boji proti podvodom (emitentmi kreditných kariet, bankovými združeniami, prevádzkovateľmi sietí, Europolom, vnútroštátnymi policajnými zložkami). Cieľom Komisie okrem toho bolo uskutočniť niekoľko medzinárodných stretnutí, na ktorých by sa zúčastnili vysoko postavení zástupcovia poriadkových síl a súdov s cieľom rozšíriť svoje poznatky o problematike podvodov pri platbách a ich dosahu na finančné systémy;

—

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovaniu. Toto rámcové rozhodnutie vyžadovalo, aby každý členský štát stanovil účinné primerané a odstrašujúce trestné sankcie (vrátane trestov odňatia slobody a možného vydania) za podvody s platobnými kartami zrealizované s využitím informatických, elektronických alebo iných špeciálne upravených zariadení, pri ktorých dochádza k: — krádeži alebo inému neoprávnenému prisvojeniu si platobného nástroja, — napodobovaniu alebo falšovaniu platobných nástrojov na účely podvodného konania, — prijatiu, získaniu, prenosu, predaju alebo postúpeniu, držbe a podvodnému používaniu neoprávnene získaných, napodobených alebo falšovaných platobných nástrojov, — neoprávnenému zavedeniu, zmene alebo odstráneniu elektronických údajov alebo neoprávnenému zásahu do činnosti elektronického programu alebo systému, — podvodnej výrobe, prijatiu, predaju alebo tvorbe nástrojov, programov a iných prostriedkov zámerne uspôsobených na vykonanie uvedených podvodov.

—

Rozhodnutie okrem toho vymedzilo špecifický rámec pre medzinárodnú spoluprácu, na základe ktorého si členské štáty majú poskytovať vzájomnú pomoc pri vyšetrovaní v konaniach týkajúcich sa trestných činov podľa tohto rámcového rozhodnutia. Na tento účel členské štáty určia operačné kontaktné miesta alebo môžu využiť existujúce operačné štruktúry na výmenu informácii a iné kontakty medzi členskými štátmi;

—

Oznámenie Komisie KOM(2004) 679 z 20. októbra 2004 o novom akčnom pláne EÚ na obdobie 2004 – 2007 na prevenciu podvodov pri bezhotovostných platobných prostriedkoch. Týmto akčným plánom na obdobie 2004 – 2007 Komisia chcela posilniť už prebiehajúce iniciatívy na predchádzanie podvodom s cieľom pomôcť udržať a zvýšiť dôveru voči platbám bezhotovostnými platobnými prostriedkami, vzhľadom na nárast prípadov nezákonného prístupu k údajom v informačných systémoch a krádeží identity. Prioritným cieľom Komisie je zaistenie bezpečnosti platobných produktov a systémov a väčšia spolupráca medzi orgánmi verejnej moci a súkromným sektorom, ktoré treba dosiahnuť: — posilnením a reorganizáciou fungovania skupiny expertov EÚ na predchádzanie podvodom, — prijatím stratégie koordinovanej medzi výrobcami platobných nástrojov, poskytovateľmi platobných služieb a orgánmi verejnej správy s cieľom zabezpečiť užívateľom maximálnu nákladovo prijateľnú úroveň bezpečnosti elektronických platieb, — výmenou informácií medzi zainteresovanými subjektmi, aby boli pokusy o podvod včas zistené a oznámené, — zintenzívnením spolupráce na európskej úrovni medzi správnymi orgánmi s cieľom predísť podvodom a posilnením vyšetrovacích kapacít národných orgánov činných v trestnom konaní v prípade podvodov, — zavedením nových spôsobov oznamovania straty alebo krádeže platobných kariet v rámci EÚ.

4.   Pripomienky a návrhy

4.1.   Aj keď sa právny rámec Spoločenstva zlepšil a posilnil, výmena informácií medzi súkromnými a verejnými subjektmi sa ešte naplno nerozvinula, ani účinná spolupráca medzi príslušnými orgánmi členských štátov. Na tento účel je aj vzhľadom na nedávny vstup nových členských štátov do EÚ potrebné, aby všetky členské štáty transponovali do svojich právnych predpisov podnety rámcového rozhodnutia a odporúčaní.

4.1.1.   Komisia zistila, že hlavnou prekážkou dosiahnutia účinného uplatnenia systému predchádzania podvodom sú ťažkosti pri výmene údajov v rámci EÚ o subjektoch dopúšťajúcich sa podvodov a o subjektoch považovaných za rizikové. Akčný plán na obdobie 2004 – 2007 preto zdôraznil potrebu harmonizácie ustanovení o ochrane údajov v rámci EÚ s cieľom umožniť cezhraničnú výmenu informácií aj aproximáciou právnych predpisov, ktoré v súčasnosti platia v Európskej únii v oblasti ochrany osobných údajov.

4.2.   Pre zabezpečenie účinného predchádzania týmto podvodom by bolo možné pri každom príslušnom orgáne na úrovni členských štátov uvažovať o zriadení digitálneho archívu, do ktorého by spoločnosti spravujúce platobné karty ukladali informácie o predajných miestach a rizikových transakciách ako aj identifikačné údaje o predajných miestach a právnych zástupcoch obchodných firiem, ktorých zmluvy oprávňujúce ich prijímať platby platobnými kartami boli ukončené z bezpečnostných dôvodov alebo kvôli podvodnému konaniu, ktoré bolo oznámené súdnemu orgánu, ako aj údaje o transakciách, ktoré držitelia platobných kariet alebo samotné obchodné firmy oznámili súdnemu orgánu, a údaje o bankových automatoch poškodených s cieľom dopúšťať sa podvodov. Tento archív by sa mohol využiť, pri dodržaní právnych predpisov daného členského štátu, aj na analýzu kriminálnych javov a pri spolupráci s políciou, aj na medzinárodnej úrovni, zameranej na predchádzanie alebo potláčanie trestných činov spáchaných pomocou kreditných kariet alebo iných platobných prostriedkov.

4.3.   Okrem výmeny informácií o subjektoch zodpovedných za podvody by bolo vhodné posilniť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov aj pomocou nových iniciatív zameraných na rozšírenie zberu a výmeny informácií medzi subjektmi podieľajúcimi sa na predchádzaní podvodom, so zameraním najmä na policajné zložky a spoločnosti vydávajúce platobné karty.

4.3.1.   Na tento účel by bolo možné racionalizovať existujúce formy spolupráce v oblasti boja proti falzifikácii eura tak, že príslušné orgány členských štátov by boli priamo zapojené aj do predchádzania podvodom páchaných bezhotovostnými platobnými prostriedkami.

4.3.2.   V tejto súvislosti by bolo možné uvažovať o tom, že Europol (ktorého úlohou je na základe rozhodnutia Rady z 29. apríla 1999 aj boj proti falšovaniu peňazí a iných platobných prostriedkov) by sa poveril špecifickou kontrolou opatrení na predchádzanie a potláčanie podvodov bezhotovostnými platobnými prostriedkami s cieľom:

—	koordinovať medzi jednotlivými členskými štátmi riadenie digitálnych archívov, ktoré by obsahovali informácie o eventuálnych prípadoch falšovania platobných kariet, s cieľom umožniť prístup k nim pre potreby efektívneho vyšetrovania aj príslušným orgánom iného členského štátu,

—	v reálnom čase oznamovať emitentovi alebo správcovi platobných kariet výskyt prípadov podvodov zistených v iných členských štátoch,

—	uľahčiť výmenu informácií na základe rámcového rozhodnutia 2001/413/SVV z 28. mája 2001 medzi policajnými zložkami a súdnymi orgánmi jednotlivých členských štátov.

4.4.   Tu by bolo dobré zvážiť, či by nebolo vhodné pospájať do siete policajné zložky a vyšetrujúce orgány jednotlivých členských štátov zapojené do boja proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov na účely priamej výmeny uvedených informácií pomocou systému certifikovanej elektronickej pošty ako aj na účely spoločného prístupu k špecifickým databázam.

4.4.1.   Takáto iniciatíva, ktorá si však vyžaduje predbežnú dohodu o obsahu údajov ukladaných do takýchto archívov/databáz a zlučiteľnosti s národnými predpismi v oblasti ochrany osobných údajov, by znamenala (v súlade s ustanoveniami článku 79 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007) výrazný krok vpred v boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami, pretože by vyšetrujúcim orgánom poskytla potrebné informácie priamo a v reálnom čase bez zbytočných byrokratických formalít. V tejto súvislosti je však potrebné pri dodržaní ustanovení smernice 1995/46/ES o ochrane osobných údajov stanoviť na európskej úrovni minimálne normy typológie údajov na výmenu s cieľom zaručiť spoločnú platformu informácií použiteľných na boj proti podvodom.

4.5.   Najväčšou prekážkou pre zamedzenie podvodom páchaným v EÚ je nerovnorodosť právnych predpisov, ktorými sa riadi výkon vyšetrovacích právomocí príslušných orgánov členských štátov, ako aj rozdielna úroveň represívnych opatrení. Znamená to, že k podvodom dochádza najčastejšie v krajinách, kde vyšetrovacie právomoci orgánov poverených kontrolou sú nedostatočné alebo kde uplatniteľné sankcie nie sú postačujúce na výkon odstrašujúcej funkcie. Požiadavka efektívnej aproximácie národných predpisov sa preto javí ako jediná stratégia, ktorú je potrebné uplatniť, ak sa má účinne zamedziť podvodom v tejto oblasti. Pritom je potrebné brať do úvahy, ako už zdôraznil akčný plán na obdobie rokov 2004 – 2007, že predchádzajúce iniciatívy sa neukázali dostatočnými na boj proti hrozbe, ktorú predstavujú podvody s platobnými prostriedkami.

4.5.1.   Z tohto hľadiska (4) je nutné overiť, či členské štáty skutočne transponovali do svojej trestnej legislatívy prípady trestných činov uvedené v článkoch 2, 3, 4 rámcového rozhodnutia Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 týkajúce sa porušení zákona pomocou platobných nástrojov, počítača alebo špeciálne uspôsobených zariadení. Pri zachovaní princípu suverenity členských štátov by bolo vhodné preveriť, či tresty uplatňované v prípade takýchto trestných činov sú naozaj odstrašujúce, a to aj pokiaľ ide o rozsah stanovených právnych sankcií. Zároveň by bolo vhodné v rámci EÚ harmonizovať sankcie za podvody obdobnej závažnosti, ako je tomu už napríklad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

4.6.   Prijatím navrhovaných iniciatív by sa umožnil účinný boj proti podvodom a uľahčilo by sa vytvorenie priestoru SEPA (jednotného priestoru platieb v eurách), kde by bolo možné platiť bezhotovostnými platobnými nástrojmi v celej eurozóne z jedného účtu za rovnakých základných podmienok bez ohľadu na miesto pobytu užívateľov, čím by sa odstránili súčasne rozdiely medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými platbami.

4.7.   Európska únia preto musí množstvom opatrení posilniť stratégiu boja proti podvodom a falšovaniu platobných prostriedkov. Kľúčovú úlohu tu zohráva informovanosť širokej verejnosti zameraná na ďalšie zvyšovanie povedomia užívateľov kreditných a debetných kariet o možných rizikách spojených s používaním bezhotovostných platobných nástrojov. Neinformovaní používatelia bezhotovostných prostriedkov sa môžu ľahko stať obeťami javov, akým je napríklad phishing. Európske inštitúcie musia podporovať šírenie príslušných informácií prostredníctvom európskych kampaní koordinovaných Komisiou.

4.8.   Kľúčovú úlohu tu musia zohrať spotrebiteľské a obchodné združenia. Úzka spolupráca medzi nimi by mohla iniciovať vytvorenie systému včasného varovania, zvýšiť povedomie o danej problematike a poskytnúť informácie o bežne používaných praktikách ako aj tých, ktoré boli odhalené len v poslednom čase. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné podporiť cielené informačné kampane zamerané na spotrebiteľov, aj v podobe praktických a ľahko uplatniteľných rád, s cieľom zvýšiť poznatky o fungovaní platobných kariet a opatreniach, ku ktorým treba pristúpiť v prípadoch, keď si myslia, že sa stali obeťou podvodu.

4.9.   Záväzok členských štátov by sa mal prejaviť aj v sprísnení postihov za trestné činy podvodu a v ich reálnej stíhateľnosti. V prípade trestných činov spáchaných v iných krajinách EÚ a (v prípade niektorých zvlášť závažných) aj v tretích krajinách by malo byť trestné právo uplatniteľné kdekoľvek, čím by sa rozšíril európsky právny priestor. Takáto prax sa začína udomácňovať a pribúdajú návrhy na stíhanie takýchto trestných činov a stanovenie príslušných sankcií. Vzhľadom na to, že podvody s platobnými prostriedkami páchajú vo všeobecnosti organizované skupiny pôsobiace vo viacerých krajinách, účinnými nástrojmi boja proti organizovanému medzinárodnému zločinu sú konvencia a protokoly OSN prijaté valným zhromaždením 15. novembra 2000 a 31. mája 2001, ktoré zavádzajú tresty odňatia slobody za trestné činy, ktoré možno kvalifikovať ako medzinárodné.

---

(1)  Zdroj údajov: Komisia Európskych spoločenstiev, KOM(2005) 603 v konečnom znení z 1.12.2005, návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, SEK(2005) 1535.

(2)  Zdroj údajov: ročná správa talianskej centrálnej banky Banca d’Italia za rok 2007 – príloha Informácie sú výsledkom spracovania údajov z ECB, BIS, Poste Italiane S.p.A. a Banca d’Italia.

(3)  Zdroje údajov: Komisia Európskych Spoločenstiev, KOM(2004) 679 v konečnom znení z 20.10.2004, oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Európskej centrálnej banke a Europolu – Nový akčný plán EÚ na obdobie 2004 – 2007 na prevenciu podvodov pri bezhotovostných platobných prostriedkoch, SEC(2004) 1264.

(4)  Komisia Európskych spoločenstiev, SEK(2008) 511 z 22.4.2008, pracovný dokument Komisie, správa o podvodoch bezhotovostnými platobnými prostriedkami v EÚ: uskutočňovanie akčného plánu na obdobie 2004 – 2007, zdôrazňuje potrebu účinných trestov vzhľadom na to, že tresty uplatňované v niektorých členských krajinách sú príliš mierne na to, aby pôsobili odstrašujúco, ako vyplýva z dvoch správ predložených Komisiou v apríli 2004 [KOM(2004) 356] a vo februári 2006 [KOM(2006) 65] o opatreniach prijatých členskými krajinami pri implementácii rámcového rozhodnutia Rady 2001/413/SVV z 28.5.2001.

---