31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 77/148

1.1

V globalizovanom kontexte nového storočia by sme sa mali v otázke vzťahov medzi Európou a Afrikou poučiť z minulosti, dať im nový základ a zamerať sa na vytvorenie partnerstva založeného na rovnakých právach a povinnostiach. Po desaťročiach spolupráce a poskytovania rozvojovej pomoci sa totiž nesmierna chudoba v Afrike zhoršuje a prehlbuje – výsledky nesprávne zameraného hospodárskeho rastu, ktorý neprináša nové pracovné miesta, sú rozdelené nerovnomerne, čím sa rozdiely ešte zväčšujú. Viac než 55 % obyvateľstva subsaharskej Afriky má k dispozícii menej než 1 dolár na deň, vyše 70 % celkového počtu pracovných miest predstavuje neoficiálna práca, zabezpečujúca pokrytie základných potrieb, z toho je 57 % pracovných miest v poľnohospodárstve. Tento stav svedčí o vážnom nedostatku dôstojných a produktívnych pracovných miest.

1.2

Táto otázka je veľmi dôležitá, najmä pokiaľ ide o rozvoj a stabilizáciu Afriky, ale aj o bezpečnosť Európy a jej schopnosť vytvárať podmienky pre svoj trvalý rozvoj.

1.3

Rozvojové politiky, ktoré doteraz uplatňovala Európska únia v súlade s rôznymi dohodami, (Lomé, Yaoundé, Cotonou) ani vynaložené financie vždy nedosiahli želané výsledky, najmä pokiaľ ide o vytváranie dôstojných pracovných miest. Vzhľadom na túto skutočnosť a potrebu zmeny výbor víta úspech samitu EÚ – Afrika, ktorý sa konal 8. a 9. decembra 2007 v Lisabone.

1.3.1

Predovšetkým víta prierezové zohľadnenie problematiky zamestnanosti.

1.4

EHSV sa nazdáva, že rozvoj dôstojnej práce je základom pre odstraňovanie nerovností, chudoby, pre sociálne začlenenie a dôstojný život, ktoré sú nevyhnutné na predchádzanie extrémizmu a konfliktom, a teda aj dôležité pre stabilitu krajín.

1.5

Na rozvoj dôstojnej práce je podľa výboru potrebné rozvíjať aktivity prednostne zamerané na túto oblasť, vychádzajúc z nižšie rozvedených prvkov, ktoré sú rozličnej povahy, no navzájom spolu úzko súvisia, ovplyvňujú sa, a teda spoločne vytvárajú ucelenú politiku.

1.5.1

Rast založený predovšetkým na ťažbe prírodných zdrojov nevytvára mnoho pracovných miest. Preto by sa mal preorientovať na primárne spracované výrobky alebo na konečné výrobky. Tento cieľ by mali sledovať aj investície, ktoré by mali smerovať do odvetví s vysokou pridanou hodnotou.

1.5.2

Súkromný sektor je nesmierne dôležitý, a spolu s ním aj malé a stredné podniky. EÚ musí povýšiť rozvoj MSP na jednu z hlavných línií svojej politiky spolupráce.

1.5.3

Aktuálny rast cien surovín je ďalším dôvodom na to, aby sa z poľnohospodárstva stala strategická priorita rozvoja. Poľnohospodárstvo, ktoré využíva veľkú časť územia a zamestnáva značnú časť vidieckeho obyvateľstva, by malo prispievať k dosiahnutiu potravinovej sebestačnosti a k rozvoju spracovateľského priemyslu, a tak spomaliť odchod obyvateľov z vidieka.

Treba vytvoriť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé plány v oblasti poľnohospodárstva a predovšetkým sa zamerať na získanie rozpočtových prostriedkov na ich realizáciu. Takéto kroky by sa mali navrhovať v spolupráci s organizáciami poľnohospodárov.

1.5.4

Rozvoj ľudských zdrojov je neoddeliteľným faktorom akejkoľvek rozvojovej stratégie. Mali by sa uskutočniť analýzy požiadaviek v oblasti pracovných miest, trhu práce, vypracovať predpovede a predvídať hlavné problémy a výzvy súvisiace so vzťahom medzi vzdelaním a zamestnaním.

1.5.5

Hoci regionálna a intraregionálna hospodárska integrácia značne pokročila, hospodársky potenciál zatiaľ nie je využitý. Treba predovšetkým skoordinovať opatrenia na harmonizáciu colných postupov, rozvinúť infraštruktúru, zabezpečiť voľný pohyb občanov, atď. V tejto súvislosti výbor vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že doteraz neboli uzatvorené regionálne rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve, ktoré sa týkajú aj regionálnej integrácie.

1.5.6

Každú rozvojovú politiku musí sprevádzať a obohacovať sociálny dialóg, najmä prostredníctvom rokovaní o kolektívnych dohodách. Preto treba vytvárať alebo rozvíjať silné a nezávislé organizácie zamestnávateľov a pracovníkov.

1.5.7

Účasť neštátnych aktérov je nevyhnutným prvkom rozvoja zamestnanosti a musí sa stať aj neoddeliteľnou súčasťou spoločnej stratégie vzťahov medzi EÚ a Afrikou. Preto ich treba zapojiť do prípravy a realizácie národných a regionálnych orientačných programov.

1.5.8

Dobrá správa vecí verejných posilňuje dôveru investorov. Už len z tohto hľadiska je pre zamestnanosť dôležitá. Treba ju chápať globálne, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a práv pracujúcich, vrátane odborárskych slobôd, pracovných noriem a boja proti korupcii. V poslednej uvedenej oblasti musí EÚ aj členské štáty podmieniť svoju finančnú pomoc možnosťou sledovať jej využitie.

2.1

Listom z 11. júla 2007 požiadal Louis Michel, člen Komisie zodpovedný za rozvoj a humanitárnu pomoc, Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby vypracoval stanovisko k rozličným otázkam vyplývajúcim z oznámenia „Z Káhiry do Lisabonu – partnerstvo EÚ – Afrika“ a aby sa zameral najmä na tému ako napraviť nedostatok pracovných miest v Afrike.

2.2

EHSV víta túto žiadosť, ktorá zodpovedá rámcu rozvojovej politiky uplatňovanej v Afrike už niekoľko desaťročí a zároveň je zameraná do budúcnosti a vychádza predovšetkým z rozhodnutí zo summitu EÚ – Afrika, obsiahnutých vo vyhlásení s názvom Strategické partnerstvo, ako aj z Prvého akčného plánu na roky 2008-2010, pomocou ktorého sa majú závery realizovať.

2.3

Skutočnosť, že sa Komisia obrátila na výbor v otázke zamestnanosti, svedčí o jej rozhodnutí povýšiť túto tému na hlavný cieľ jej rozvojovej politiky, a zároveň naznačuje, že ekonomicko-sociálni aktéri môžu zohrať dôležitú úlohu v boji proti chudobe prostredníctvom vytvárania dôstojných pracovných miest. EHSV túto skutočnosť víta.

Stanovisko najprv poskytne krátky prehľad politík, ktoré sa uplatňovali v minulosti a ich výsledkov, načrtne súčasnú situáciu v Afrike a budúce politiky a následne sa zameria na hlavné oblasti, v ktorých by bolo podľa výboru potrebné konať, ak chceme prispieť k vytváraniu dôstojných pracovných miest. Tieto úvahy prihliadajú na usmernenia a akčný plán, ktoré boli prijaté na summite EÚ – Afrika, ktorý sa konal 8. a 9. decembra 2007 v Lisabone. Stanovisko takisto vychádza zo skorších prác EHSV venujúcich sa rozvoju Afriky (1).

3.1

Africký kontinent je veľmi rôznorodý. Zahŕňa štáty, ktoré sa navzájom odlišujú históriou, kultúrou, etnickým zložením, prírodným bohatstvom (minerály, ropa, diamanty …) či klímou a v ktorých prevláda rôzna situácia pokiaľ ide o demokratické pomery, správu vecí verejných alebo dodržiavanie ľudských práv… S tým súvisí aj rôzna hospodárska a sociálna úroveň krajín. Je preto ťažké pozerať sa na Afriku globálne a posudzovať ju ako jeden celok. Napriek tomu však existujú aj určité spoločné črty – v prvom rade vzťahy s Európou, či už minulé alebo budúce, alebo spoločná história, ktorá smeruje k spoločnej budúcnosti formovanej na základe dynamiky zmien, ktoré by mali vznikať takisto spoločne.

3.2

V globalizovanom kontexte nového storočia sa totiž v otázke vzťahov medzi Európou a Afrikou treba poučiť z minulosti a dať im nový základ. Musia vychádzať z uvedomenia si potreby vybudovať spoločnú budúcnosť zameranú oveľa väčšmi na spoločné silné stránky aj riziká, logiku spoločných záujmov než na chvíľkovo zdieľanú históriu, súcit alebo vernosť, v snahe zabrániť vzájomným rozporom medzi niektorými partnermi z obidvoch kontinentov.

3.3

Je to neľahký cieľ. Na africkom kontinente, vzdialenom pätnásť kilometrov od Európy, sa sústreďujú všetky „hlavné riziká“ súčasného sveta: nekontrolovaná migrácia, rozmáhajúce sa epidémie, katastrofy súvisiace s klímou a životným prostredím, hrozba terorizmu … Zároveň je to však svetadiel s najväčším potenciálom, či už ide o prírodné zdroje alebo očakávaný dopyt v oblasti spotreby a investícií.

3.4

Európska únia je nepochybne stále najdôležitejším hospodárskym partnerom afrického kontinentu a najvýznamnejším donorom. Tento historický monopol sa však začína rúcať pod tlakom prichádzajúcich nových veriteľov, akými sú predovšetkým Čína, ale aj India, veľké štáty Latinskej Ameriky a monarchie z Perzského zálivu (dokonca aj Irán) a napokon sa do tejto oblasti vrátili aj Spojené štáty, ktoré si chcú zaistiť bezpečnosť dodávok energie a zároveň odvrátiť teroristické hrozby, rozšíriť terén na šírenie kresťanských hodnôt a demokracie a zastaviť prenikanie Číny, ktoré ich znepokojuje (2).

3.5

Je však očividné, že odteraz bude bezpečnosť Európy, rovnako ako aj jej schopnosť pokračovať v trvalom hospodárskom raste, úzko a priamo závisieť od rozvoja a stabilizácie Afriky. Nie je možné, aby v strednodobej a dlhodobej perspektíve Európa existovala ako ostrovček prosperity, vzdialený len pätnásť kilometrov od svetadielu, ktorý sa vyznačuje biedou. Európska únia musí v rámci svojho trvalo udržateľného rozvoja vziať na vedomie, že Afrika je skutočne jej „susedom“.

3.6

„Pre európsku stratégiu vzťahov s Afrikou bol dlho typický asymetrický vzťah darcu a príjemcu, ku ktorému sa pridávalo aj falošne upokojované ideologické svedomie a jednostranná vízia našich záujmov. Táto archaická a nerealistická vízia spôsobila veľa zla. Teraz je na čase obrátiť list a vytvoriť novú partnerskú koncepciu, medzi partnermi, ktorí sú si rovní vo svojich právach aj povinnostiach, riadiacu sa logikou spoločných záujmov a charakterizovanú prvkami ako trvalo udržateľný rozvoj, dobré riadenie v hospodárskej, daňovej a sociálnej oblasti, prenos technológií, atď.“ (3).

3.6.1

Táto stratégia, ktorá je teda založená na asymetrickom vzťahu darca – príjemca alebo veriteľ – príjemca a ktorá je zakotvená predovšetkým v rôznych dohodách, ktorými sa riadili alebo sa stále riadia vzťahy medzi EÚ a Afrikou, dnes predstavuje s ohľadom na hospodársky a sociálny stav Afriky neúspech  (4). Súčasnú situáciu teda treba zmeniť.

Africké štáty sa dostali do závislosti, najmä finančnej, ktorá im nedovoľuje plne rozvinúť sily potrebné na rázny vstup na svetovú hospodársku scénu.

3.6.1.1

Po desaťročiach, počas ktorých Európska únia ako aj mnohé členské štáty (často bývalé koloniálne krajiny) či medzinárodné organizácie ako Svetová banka poskytovali Afrike rozvojovú pomoc, sa na tomto svetadiele chudoba stále zhoršuje a prehlbuje.

3.6.1.2

Napriek tomu, že z rozvojových krajín či regiónov ako Čína, India, juhovýchodná Ázia alebo Brazília sa stávajú hospodárske veľmoci, ktoré sa presadili na medzinárodnom obchodnom poli, Afrike sa až na zriedkavé výnimky nedarí.

3.6.1.3

Prečo sa krajina ako Južná Kórea, ktorá ešte pred pár rokmi žila „pre ryžu a z ryže“ dokázala stať jedným zo svetových lídrov v oblasti elektroniky a lodiarstva, informatických služieb a automobilového priemyslu a Afrika nie?

3.6.1.4

Európa je stále najväčším dovozcom výrobkov z Afriky. Avšak napriek vyše 25 rokom existencie asymetrických colných sadzieb sa objem vývozu z afrických krajín do EÚ znížil o viac než polovicu, pričom v pomere k svetovému obchodu poklesol z 8 % v roku 1975 na 2,8 % v roku 2000. Uvedené colné preferencie nestačili. Nízka konkurencieschopnosť afrických výrobkov podkopala kapacity exportu z Afriky smerom do Európy.

3.6.1.5

Výsledky hospodárskeho rastu, ktorý sa opiera predovšetkým o využívanie prírodných zdrojov, sú rozdelené veľmi nerovnomerne, čím sa len zväčšujú ekonomické rozdiely, chudobní sú stále chudobní či dokonca ešte chudobnejší a bohatí ďalej bohatnú. Všetko samozrejme prebieha bez ohľadu na zásady dobrého hospodárskeho riadenia a etiky. Túto situáciu kritizujú aj mnohí Afričania:

4.1

Politiky, ktoré sa uplatňovali doteraz, ani vynaložené financie, vždy nedosiahli želané výsledky, najmä pokiaľ ide o vytváranie dôstojných pracovných miest. Vzhľadom na túto skutočnosť a potrebu zmeny výbor vyjadruje potešenie nad úspechom Lisabonského samitu, ktorý sa konal 8. a 9. decembra 2007. Víta politickú vôľu, vďaka ktorej bolo možné doplniť, či dokonca od základu zmeniť a preorientovať spôsoby spolupráce, a tým aj obchodné a politické vzťahy medzi obidvomi svetadielmi.

4.2

Sedem rokov po samite v Káhire položil Lisabonský samit základy nového strategického partnerstva „rovného s rovným“ medzi Afrikou a Európskou úniou, založeného na spoločných hodnotách, zásadách a záujmoch uplatňovaných pri spoločnom riešení globálnych otázok medzinárodnej scény: mier a bezpečnosť, správa vecí verejných a ľudské práva, migrácia, energetika a klimatické zmeny, obchod, infraštruktúra a rozvoj.

4.3

Originalita a novátorstvo tejto stratégie spočíva okrem jej obsahu aj v tom, že popri vyhlásení operačnej fázy vzniká aj osem prioritných akčných plánov (pozri prílohu I k tomuto stanovisku), ktoré predstavujú určitý náčrt alebo plán práce. Pomocou nich by sa mali vypracovať konkrétne podmienky realizácie rozhodnutí a strategických priorít, ktoré stanovia obidva kontinenty. Pokrok v uplatňovaní týchto ôsmich plánov, ktoré sú mimoriadne náročné podľa vzoru dohôd z Cotonou, sa bude hodnotiť na nasledujúcom samite v roku 2012.

4.4

Výbor považuje za pozitívum, že okrem nepochybne dôležitých vyhlásení zásad sa stanovila aj štruktúra práce, ktorá umožní operatívne a konkrétne uplatnenie týchto zásad v praxi a predovšetkým hodnotenie ich realizácie už v roku 2010.

4.5

EHSV zdôrazňuje, že každé z uvedených ôsmich partnerstiev a s nimi súvisiace akčné plány, môžu prispieť k rozvoju dôstojných pracovných miest, ak bude v tejto otázke prijaté politické rozhodnutie a ak sa s nimi budú spájať konkrétne opatrenia v oblasti zamestnanosti (pozri 7. kapitolu).

4.6

Avšak odhliadnuc od písomných vyhlásení, treba podotknúť, že deklarovaná dobrá vôľa obidvoch strán zúčastnených na samite nemôže zakryť určité ťažkosti a úskalia, na ktoré poukazujú viacerí africkí činitelia. Tí naznačujú, že nech je nová stratégia akokoľvek progresívna a vytvára vyvážené partnerstvo, nemôže zrazu odstrániť vzťahy, ktoré sa ešte stále považujú za prístup ovládajúcich k ovládaným:

Zdá sa, že cesta k opätovnému nastoleniu skutočnej dôvery medzi obidvomi stranami je ešte dlhá a plná nástrah.

4.6.1

V tejto súvislosti sa EHSV nazdáva, že v rámci vyváženého partnerstva je predovšetkým úlohou samotných vlád afrických krajín, aby prevzali zodpovednosť za dobrú správu vecí verejných, za boj proti korupcii a využívanie priamych alebo zahraničných investícií na boj proti chudobe vo svojich krajinách. Takéto uvedomenie si zodpovednosti posilní suverenitu štátov a predstavuje nevyhnutnú fázu na ceste k obnovenému partnerstvu. Takisto je nevyhnutné zakotviť aj samotnú zásadu uplatňovania takéhoto vyváženého partnerstva medzi Európskou úniou a Afrikou, ktorá nadobúda svoj plný význam pri napredovaní k rozvoju a vytváraniu dôstojných pracovných miest.

4.7

EHSV si s uspokojením všíma priestor, ktorý zaujíma občianska spoločnosť či už vo svojej inštitucionálnej forme (vzťahy medzi EHSV Európskej únie a ECOSOC Africkej únie) (7) alebo v podobe mimovládnych subjektov, ktoré tvoria organizovanú občiansku spoločnosť (8). Na to, aby deklarovaná vôľa nadobudla konkrétny tvar a odrazila sa v skutkoch, bude v tejto súvislosti potrebné prihliadať na problémy, ktoré sa v tejto oblasti vyskytli pri realizácii Dohody z Cotonou, inak vzniká riziko, že tieto snahy stroskotajú.

Výbor celkovo súhlasí s pokrokovým smerovaním stratégie vzťahov medzi EÚ a Afrikou pre celý kontinent.

5.1

V článku 55 stratégie vzťahov EÚ a Afriky sa uvádza: „Otázky zamestnanosti a najmä sociálneho zabezpečenia, nedostatočných možností zamestnať sa a podpory dôstojnej práce v Afrike sa budú riešiť spoločne, pričom prednostne sa bude treba zamerať na vytváranie užitočných pracovných miest v oficiálnej ekonomike, zlepšenie zlých životných a pracovných podmienok, v súlade s programom OSN na podporu dôstojnej práce a na začlenenie neoficiálneho hospodárstva do oficiálnej ekonomiky …“.

5.2

Výbor víta skutočnosť, že sa v stratégii vzťahov EÚ a Afriky venuje oficiálne pozornosť otázke dôstojnej práce, nakoľko sa nazdáva, že jej kvantitatívny aj kvalitatívny rozvoj je základom pre odstraňovanie nerovnosti, chudoby a pre sociálne začlenenie, ktoré sú nevyhnutné na predchádzanie extrémizmu a konfliktom, a teda aj pre stabilitu krajín.

7.1.1

Rok 2006 bol v oblasti hospodárskeho rastu pre Afriku priaznivý, keďže jeho miera dosiahla v severnej časti kontinentu 6,3 % a v subsaharskej Afrike 4,8 %, pričom medzi jednotlivými krajinami prevládali obrovské rozdiely.

7.1.2

Tieto čísla sú pomerne vysoké, najmä v porovnaní s výsledkami Európskej únie, no kvôli stagnujúcej či dokonca klesajúcej produktivite, nesprávne orientovaným investíciám, nízkej pridanej hodnote pri väčšine priemyselných či poľnohospodárskych výrobkov, nárastu počtu obyvateľstva a obrovskému nedostatku dôstojných pracovných miest by bola potrebná dvojciferná miera hospodárskeho rastu, ktorá by umožnila kvantitatívne a zároveň aj kvalitatívne zlepšenie zamestnanosti. Podľa odhadov by na pozitívny vývoj v duchu miléniových cieľov, ktoré bohužiaľ nezahŕňajú ciele v oblasti zamestnanosti, bola potrebná prinajmenšom deväťpercentná miera hospodárskeho rastu.

7.1.3

Hospodársky rast Afriky sa nespája s vytváraním veľkého množstva pracovných miest, pretože má pôvod v nesprávnych zdrojoch. Hnacou silou rastu je často zvýšené využívanie prírodného bohatstva, pre ktoré sú často typické neskutočne obmedzujúce pracovné podmienky a ktorého rentabilita v poslednom čase obrovsky vzrástla, najmä v štátoch vyvážajúcich ropu, kvôli rastúcim cenám tejto suroviny. Okrem skutočnosti, že tento stav je veľmi neistý, keďže podlieha výkyvom cien, nevytvára ani ďalšie pracovné miesta. To isté platí o ostatných prírodných zdrojoch, ktoré sa väčšinou vyvážajú nespracované. Navyše, ak strednej triede plynie prospech z oživenia určitej činnosti, jej príslušníci vyhľadávajú väčšinou výrobky z dovozu. Takáto spotreba teda tiež neovplyvňuje miestnu zamestnanosť.

7.1.4

Príjmy z ťažby ropy, o ktorých sa stále nevie, kde a ako sa využívajú, by sa mali investovať do výroby spracovaných výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, ktoré podporia hospodársky rast spojený s vytváraním pracovných miest. To isté platí o ostatných prírodných či poľnohospodárskych zdrojoch, ktoré môžu napomôcť rozvoju potravinárskeho priemyslu v rámci štruktúrovanej, financovanej a prioritnej poľnohospodárskej politiky (pozri bod 7.4 a prílohu IV k tomuto dokumentu).

7.1.5

Rast spojený s vytváraním pracovných miest v optimálnom počte nie je možné dosiahnuť iba samotnou ťažbou surovín alebo tradičnou masovou poľnohospodárskou produkciou (cukrová trstina, bavlna, banány, podzemnica olejná, kakao…). Hospodársky rast spočíva aj v rozvoji spracovateľského priemyslu produkujúceho výrobky s vysokou pridanou hodnotou, ktorý je z dlhodobého hľadiska najlepším spôsobom ako zabrániť zhoršeniu podmienok obchodovania, zapojiť sa do intraregionálneho, regionálneho a nakoniec aj svetového hospodárstva a ich plody využiť pri napredovaní k novej etape rozvoja.

7.2.1.1

V prvom rade treba investovať do odvetví s vysokou pridanou hodnotou a (alebo) s vysokou produkčnou kapacitou, ktoré majú vysoký potenciál tvorby pracovných miest: infraštruktúra, poľnohospodárstvo a trvalo udržateľný rozvoj, ochrana životného prostredia, kultúrny priemysel, doprava, rybolov, lesníctvo, IKT, priemysel (spracovanie surovín a konečné výrobky). Takisto treba investovať do segmentov, ktoré prispejú k vytvoreniu vhodného rámca na prilákanie priamych zahraničných investícií (PZI), aby sa vytvoril priaznivý kruh: domáce investície – výroba – obchod – zisk … nové domáce investície …

7.2.1.2

Domáce investície ako aj mobilizácia vnútorných finančných zdrojov umožnia, na rozdiel od PZI, aby Afrika postupovala podľa priorít rozvoja, ktoré si sama stanoví.

7.2.1.3

Kde je možné nájsť prostriedky na domáce investície?

Všetky uvedené zlepšenia by mali prispieť ku kvantitatívnemu a kvalitatívnemu zvýšeniu verejných opatrení.

S takýmito perspektívami a s potrebnými reformami, najmä v oblasti financií a rozpočtu, by Afrika mohlo dokázať zmobilizovať oveľa viac vnútorných zdrojov na financovanie produktívnych investícií podľa vlastného výberu.

7.2.2.1

Priemerný ročný prílev PZI do Afriky sa v osemdesiatych rokoch 20. storočia v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím zdvojnásobil a dosiahol 2,2 miliardy USD, v deväťdesiatych rokoch sa značne zvýšil na 6,2 miliárd USD a v rokoch 2000 – 2003 dosiahol až 13,8 miliárd USD. Prílev investícií na tento svetadiel však napriek tomu predstavuje len 2 až 3 % celosvetových tokov (vrchol, t. j. 6 %, dosiahol v polovici sedemdesiatych rokov) a menej než 9 % tokov do rozvojových krajín v porovnaní s vrcholom, ktorý v roku 1976 dosiahol 28 %.

7.2.2.2

Jednou z hlavných charakteristík prílevu PZI do Afriky je, že smerujú najmä do oblasti prírodných zdrojov. To vysvetľuje aj nerovnomerné rozloženie PZI na kontinente. Za ostatné dve desaťročia smerovali do 24 afrických krajín označovaných ako závislých od ropy a minerálov, priemerne tri štvrtiny PZI.

7.2.2.3

PZI by sa mali presmerovať, najmä do výrobných odvetví, aby bolo možné diverzifikovať hospodárstvo a vytvoriť konkurencieschopnú výrobu podporovanú prenosom technológií. Na to, aby Afrika dokázala prilákať diverzifikované PZI a na to, aby sa tieto využívali efektívne, musí tento kontinent pokračovať v snahách o vytvorenie celkovo priaznivého a atraktívneho prostredia. PZI totiž prichádzajú a prispievajú k rozvoju, len ak je splnených viacero základných podmienok: kvalita hospodárskej štruktúry a infraštruktúry, rozsah koncentrovaného trhu (z čoho vyplýva význam regionálnej integrácie), vzdelávanie pracovníkov (pozri „Ľudské zdroje“), posilnenie a stabilita verejnej moci a riadna správa vecí verejných. Na efektívne využívanie PZI je okrem toho potrebné, aby tieto investície boli súčasťou vízie národného hospodárstva, ktorá nesmie opomínať ani intraregionálne, regionálne a svetové aspekty. V tejto súvislosti je potrebné vytvoriť skutočnú národnú stratégiu rozvoja, ako v juhovýchodnej Ázii v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch 20. storočia.

7.2.2.4

PZI však nie sú všeliekom a predovšetkým nedokážu vyriešiť otázky správy vecí verejných, demokracie, právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, korupcie a úniku kapitálu… Tu treba pripomenúť, že PZI pochádzajúce z Číny v posledných značne vzrástli, a to najmä v nadväznosti na rozsiahle diplomatické snahy, ktoré vyvrcholili samitom Čína – Afrika. Čína sa pri svojich PZI sa takmer výlučne zameriava na ťažobný priemysel, nakoľko sa usiluje zabezpečiť si suroviny potrebné na svoj hospodársky rozmach.

7.2.2.5

Objem obchodu medzi Čínou a Afrikou sa za desať rokov zvýšil dvadsaťnásobne, pričom vzrástol z 3 miliárd USD v roku 1998 na 55 miliárd USD v roku 2006. Avšak z hľadiska záujmov Afriky vyvoláva čínska metóda viaceré otázky. Podpora sa často poskytuje vládam, ktoré sa neuberajú k demokracii, neusilujú sa o rozvoj právneho štátu či boj s chudobou (13). V tejto súvislosti je veľavravným príkladom konflikt v Darfúre ako aj prístup Číny k otázke Zimbabwe. Čínska metóda okrem toho priaznivo nepôsobí ani na rozvoj (pozri prílohu III k tomuto stanovisku).

7.2.2.6

Členské štáty EÚ sa v oblasti investícií v Afrike značne angažujú. Ich pôsobenie by bolo možné rozšíriť napríklad nasledujúcimi krokmi:

—

podpora regionálnej integrácie (pozri bod 7.8) s cieľom prekonať obmedzenia miestnych trhov,

—

zníženie administratívnej záťaže, zvýšenie dôveryhodnosti súdov, prispôsobenie infraštruktúry vrátane nehmotnej infraštruktúry (komunikácia) potrebám MSP,

—

rozšírenie finančných možností MSP (pozri bod 7.2.1 – domáce investície) v oblasti ich vytvárania a financovania. Kvôli tomu by bolo predovšetkým potrebné zlepšiť podnikateľské prostredie (napr. vytvorením podpory trhu a predaju), pomôcť MSP splniť podmienky oficiálneho financovania a rozšíriť ponuku financovania častejším využívaním nefinančného súkromného sektora.

—

Európska únia musí povýšiť rozvoj MSP na jednu z hlavných línií svojej politiky spolupráce v Afrike. Mala by prostredníctvom členských štátov a ich podnikov podporovať a propagovať zakladanie MSP (podporou investícií cez daňové stimuly ako sú daňové úvery, zvýhodnené pôžičky, úloha EIB …) najmä:

—

systematickým prenosom technológií (know-how, informácie), ktorý by neskôr mohol iniciovať výskumné a rozvojové programy. Každý európsky podnik, ktorý uzavrie zmluvu na dodávku zariadení, priemyselných výrobkov, atď., by sa mal zaviazať, že odovzdá aj svoju technológiu. (Tento postup funguje s Čínou v jadrovej a leteckej oblasti – prečo by sa nemohol uplatňovať aj na Afriku pri menej zložitých výrobkoch, hoci pri nich ide o nižšie finančné prostriedky?),

—

zakladaním ďalších podnikov a podnikateľských inkubátorov – tento postup by sa mohol podporovať tým, že by sa do odbornej prípravy začlenila snaha o rozvoj podnikateľského ducha,

—

rozvojom spoločných podnikov spájajúcich africké a európske prvky (kapitál, pracovná sila, vedenie…).