3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/26

1.1

Pani Margot Wallström, podpredsedníčka a členka Európskej komisie zodpovedná za medziinštitucionálne vzťahy a komunikačnú stratégiu a pán Günter Verheugen, podpredseda a člen Európskej komisie zodpovedný za podnikanie a priemysel požiadali EHSV, aby vypracoval prieskumné stanovisko na tému služieb podnikom tak, že nadviaže na svoje predchádzajúce stanovisko (1), ktoré sa zaoberalo službami výrobným podnikom a ďalej ho bude analyzovať.

1.1.1

Táto štúdia by mala brať do úvahy veľkú dôležitosť, ktorú Európska komisia pripisuje Lisabonskej stratégii pri zachovaní a zvyšovaní konkurencieschopnosti európskeho priemyslu usmerňovaním zmien v súlade s európskou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja a na sociálnej úrovni podporou zviditeľňovania reprezentatívnych sociálnych partnerov a ich rokovaní na príslušnej úrovni.

1.1.2

O dosiahnutie týchto cieľov sa treba usilovať súbežne so zjednodušovaním regulačného rámca pre priemysel, čo je jednou z hlavných priorít priemyselnej politiky Komisie.

1.1.3

Táto priemyselná politika sa okrem toho vyznačuje integrovaným prístupom, ktorý náležite zohľadňuje potreby jednotlivých odvetví.

—

Činnosť v oblasti služieb podnikom a skupina na vysokej úrovni. Odporúča sa vytvoriť skupinu na vysokej úrovni pre oblasť služieb podnikom, ktorá by urobila hlbšiu analýzu odvetvia, preverila jestvujúce opatrenia na určenie a vyhodnotenie tých efektívnejších a úspešnejších opatrení, pokiaľ ide o služby podnikom, a navrhla konkrétne politické činnosti na riešenie najväčších nedostatkov a potrieb. Osobitná pozornosť by sa mala venovať veľmi odlišnému charakteru rozličných pododvetví služieb podnikom, aby sa zistilo, ktoré si zasluhujú hlavnú politickú pozornosť a na akej úrovni by sa mali uskutočňovať opatrenia (regionálnej, národnej, EÚ).

—

Politika trhu práce v službách podnikom. Zo spoločenského hľadiska je na odvetvovej úrovni potrebné hĺbkové preskúmanie výziev, ktoré vyplývajú z nových druhov pracovných miest vytváraných spoločným pôsobením poskytovateľov služieb podnikom a výrobného priemyslu. Táto analýza musí zahŕňať vzdelávanie, odbornú prípravu a ďalšie celoživotné vzdelávanie, ako aj podmienky zamestnávania pracovníkov, vrátane pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú outsourcingu. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mal podporovať sociálny dialóg na odvetvovej úrovni. V tejto súvislosti by sa mal vypracovať program diskusie o špecifických zmenách pracovných podmienok a pracovných príležitostí vyplývajúcich zo štrukturálnych zmien, ktoré ovplyvňujú odvetvie služieb podnikom.

—

Služby podnikom v inovačných opatreniach. Výskumno-vývojové a inovačné programy a činnosti na inovovanie služieb by sa mali intenzívne podporovať. Viac pozornosti si zasluhujú také oblasti, ako služby podnikom intenzívne využívajúce znalosti (KIBS) a inovačné riadenie.

—

Vytváranie noriem pre služby podnikom. Podniky by mali byť povzbudzované k tomu, aby pomáhali pri vytváraní noriem samoreguláciou po dôkladnej konzultácii s užívateľmi služieb podnikom. Podpora Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) a pridružených inštitúcií (otvorená platforma) je dôležitá kvôli šíreniu výsledkov úspešnej inovácie, osobitne prostredníctvom rýchleho neformálneho vytvárania konsenzu.

—

Podpora vedy o službách ako novej disciplíny vo vzdelávaní a odbornej príprave.

—

Vnútorný trh a predpisy ovplyvňujúce služby podnikom. EHSV určil zoznam oblastí, v ktorých by sa malo pracovať, aby sa dosiahlo zjednodušenie, objasnenie a zmenšenie regulačných prekážok, samozrejme bez oslabenia jestvujúcich požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a povinností v oblasti zastúpenia pracovníkov. Okrem iného sa poukazuje na skutočnosť, že sa neurobilo hodnotenie vplyvu smernice o službách na služby podnikom a že by si to zasluhovalo hlavnú pozornosť, hlavne po transpozícii smernice do právnych predpisov členských štátov. Hodnotenie by malo zahŕňať určenie možných ďalších činností týkajúcich sa otvorenejšieho obchodu a konkurencie na rozšírenom vnútornom trhu EÚ.

—

Ďalšie zlepšenie štatistiky služieb podnikom. Členským štátom sa odporúča viacej spolupracovať, aby sa zlepšili štatistiky o službách podnikom a aby členské štáty mali viac informácií o výkonnosti a vplyve týchto služieb na hospodárstvo členských štátov, čo je nástroj, ktoré vlády potrebujú, ak majú odvetviu pomôcť rozvíjať jeho potenciál. Nedávne zmeny a doplnenia kapitoly 74 klasifikácie ekonomických činností NACE stále nebudú dostatočné na to, aby poskytovali podrobnosti potrebné na zber charakteristických údajov o službách podnikom.

3.1

Súvislosti. Stanovisko z vlastnej iniciatívy EHSV (CCMI/035) schválené v septembri 2006 navrhlo venovať väčšiu pozornosť službám podnikom vzhľadom na ich prínos k výkonnosti jednotlivých odvetví európskeho výrobného priemyslu. Stanovisko vysvetlilo vzájomné pôsobenie služieb a výrobných činností a vplyv na sociálnu a ekonomickú výkonnosť, pokiaľ ide o zamestnanosť, produktivitu a konkurencieschopnosť. Považujeme to za východiskový bod tejto nadväzujúcej práce a ďalšieho rozboru služieb podnikom. Súčasné stanovisko by bolo dobré začať vymedzením pojmu „služby podnikom“ ako sústavy služieb, ktoré vďaka tomu, že sú využívané ako sprostredkujúce vstupy, ovplyvňujú akosť a efektívnosť výrobných činností dopĺňaním alebo nahrádzaním vlastných podnikových služieb (Rubalcaba a Kox, 2007). Toto vymedzenie sa do istej miery zhoduje s klasifikáciou NACE rev. 1 (kódy 72 – 74) a s novou verziou NACE (kódy 69 – 74, 77 – 78, 80 – 82) a agregáciou rozličných kategórií služieb. V rámci služieb podnikom rozoznávame dve hlavné kategórie:

Cieľom tohto stanoviska je pomôcť tomuto odvetviu získať väčšie uznanie, umožniť mu rozvíjať sa bez prekážok a pomôcť európskemu hospodárstvu v snahách o väčšiu konkurencieschopnosť na svetovom trhu.

3.2

Dôležitosť služieb všeobecne a služieb pre podniky. Služby zaujímajú v postojoch občanov, odborníkov, spoločností, regiónov a krajín stále viac miesta a vo veľkom rozsahu dominujú nový dopyt a novú ponuku v sústavách hospodárstva a spoločnosti. Aj keď sú prítomné vo väčšine oblastí hospodárskeho a spoločenského života, mnohé činnosti nie sú zachytené v štatistikách. Tradičné členenie v rámci výrobných odvetví, aj keď nie je úplné a skrýva silné vzájomné väzby jednotlivých odvetví hospodárstva, nám umožňuje odhadovať dôležitosť hlavných hospodárskych činností. V Európe rastie dôležitosť služieb ako hospodárskeho odvetvia. Ich podiel na celkovej zamestnanosti (70 %) je nižší ako v Spojených štátoch amerických (80 %) a vyšší ako v Japonsku (67 %). Vo všetkých týchto troch oblastiach rástlo osobitné odvetvie služieb podnikom veľmi dynamickým tempom a spôsobilo podobný rast podielu na celkovej zamestnanosti. Podniky, ktorých hlavná činnosť je poskytovanie služieb iným podnikom predstavujú 10 – 12 % celkovej zamestnanosti a pridanej hodnoty. Ak zoberieme do úvahy služby podnikom poskytované v rámci druhoradej činnosti, percento zamestnanosti by bolo oveľa vyššie. V Európe mali v roku 2004 vedúce postavenie v odvetví služieb podnikom krajiny Beneluxu, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko. V období rokov 1995 až 2004 niektoré krajiny, okrem iných to bolo Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Lotyšsko a Malta, dosť podstatne rozšírili svoje odvetvie služieb podnikom. Napovedá to, že v niektorých krajinách EÚ dochádza k určitej konvergencii. Postavenie týchto krajín reprezentuje iba zamestnanosť v podnikoch, ktorých hlavnou činnosťou sú služby iným podnikom. Väčšina týchto spoločností sú malé a stredné podniky.

3.3

Hodnotenie vývoja. EHSV opätovne zhodnotil situáciu vzhľadom na vývoj od jeho posledného stanoviska v septembri 2006 (CCMI/035) a s uspokojením skonštatoval, ako v rozhodnutiach prijímaných Komisiou nadobudli väčšiu váhu služby podnikom vo výrobnej sfére.

3.4

Podporná činnosť v prospech služieb podnikom. Popri hlavných prebiehajúcich činnostiach EÚ v rámci priemyselnej a inovačnej politiky podporujúcich služby podnikom a potenciálnych ďalších účinkoch, ktoré prináša smernica o vnútornom trhu, sú aj iné činnosti Komisie, ktoré nepriamo podporujú úlohu služieb podnikom vo výrobnej sfére:

3.5

Hlavné potreby odvetvia služieb podnikom. Napriek súčasnému pokroku v činnostiach súvisiacich so službami sa musí uvažovať o hlavných nedostatkoch a potrebách. Súčasný európsky politický rámec veľmi uprednostňuje výrobný priemysel, aj keď služby predstavujú zďaleka najväčší segment hospodárstva a prispievajú k rastu vo všetkých oblastiach podnikania a spoločenského života.

3.5.1

Väčšina horizontálnych a odvetvových iniciatív v rámci priemyselnej politiky EÚ na národnej úrovni aj na úrovni EÚ sa zameriava na výrobný priemysel bez ohľadu na vnútornú podpornú úlohu, ktorú v ňom služby podnikom zohrávajú. Je preto naliehavo potrebné vypracovať vyváženú politiku EÚ, ktorá nepodceňuje dôležitosť služieb podnikom z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti samotnej európskej výrobnej sféry a hospodárstva ako celku. Horizontálne politické opatrenia zamerané na ktorékoľvek odvetvie hospodárstva musia byť skutočne horizontálne a v súlade s potrebami firiem a pracovníkov v novom hospodárstve založenom na službách, v ktorom sú priemyselné odvetvia a odvetvie služieb neoddeliteľne spojené a vytvárajú nové príležitosti pre európske hospodárstvo na svetových trhoch, čo je priamym výsledkom ich vzájomnej synergie. Mnohé politické iniciatívy EÚ, ktoré tvoria priemyselnú politiku, sa musia prispôsobiť službám a uplatňovať na služby. Týka sa to napríklad dokonale efektívneho vnútorného trhu so službami, medzinárodného obchodu, pravidiel štátnej pomoci, trhu práce, sociálnych opatrení, politiky odbornej prípravy a regionálnej politiky, výskumu a vývoja, inovácie, normalizácie, podnikania, lepšej štatistiky a informovanosti, pričom musia podľa potreby zohľadňovať špecifické potreby odvetvia služieb. To neznamená, že každá politika by mala byť vertikálne špecifická, pokiaľ ide o služby. Má to skôr znamenať, že dosah každej politiky na služby by sa mal overovať a pokiaľ je to potrebné, mali by sa podniknúť špecifické opatrenia.

3.5.2

Niektoré hlavné potreby vidíme v nasledujúcich oblastiach:

3.6

Vzájomné pôsobenie medzi činnosťou v oblasti služieb podnikom a cielenými politickými opatreniami. Skúsenosti ukazujú, ako by mohli pôsobiť predbežné komplexné kroky a do akej miery by mohli umožniť dynamický rozvoj služieb podnikom s cieľom čeliť budúcim výzvam. Je potrebné zohľadniť synergie a vzájomné pôsobenie rôznych druhov politických opatrení.

3.7

Pri definovaní konkrétnych politík EÚ zameraných na oživenie činností v oblasti služieb podnikom je potrebné ekonomické zdôvodnenie, ako nedávno uviedli Kox a Rubalcaba [Business Services in European Economic Growth (Služby podnikom verzus európsky hospodársky rast), 2007]. Na podporu svojich tvrdení najviac zdôrazňujú zlyhanie trhu a systémové nedostatky (napr. informačná asymetria a vonkajšie vplyvy).

3.8

Lisabonský program 2008 – 2010. Politické opatrenia súvisiace so službami podnikom by mohli byť užitočné v kontexte návrhov Lisabonského programu Spoločenstva na roky 2008 – 2010 [KOM(2007) 804 v konečnom znení]. Väčšina z desiatich hlavných cieľov, ktoré sa majú splniť do roku 2010, priamo alebo nepriamo ovplyvňuje oblasť služieb.

3.8.1

Komisia predloží do polovice roka 2008 obnovený sociálny program, ktorý pomôže vyriešiť problém nedostatkov v oblasti kvalifikácie. Závažné nedostatky a potreby sa vyskytujú vo väčšine služieb podnikom, ktoré sú veľmi náročné na pracovnú silu. Vo svojom stanovisku na tému „Pracovné príležitosti pre prioritné skupiny obyvateľstva (Lisabonská stratégia)“ (9) poukázal EHSV na to, že ambiciózne lisabonské ciele zamestnanosti boli z kvantitatívneho hľadiska dosiahnuté iba obmedzene a že nedávny nárast zamestnanosti, najmä u žien, pramení vo veľkej miere z nárastu pracovných miest na čiastočný úväzok. V prípade starších zamestnancov naďalej vládne zjavný nedostatok primeraných pracovných miest a najmä mladí ľudia si väčšinou nachádzajú netypické (neštandardné) typy zamestnania, z ktorých niektoré nie sú právne a sociálne dostatočne zabezpečené. Stanovisko EHSV zdôrazňuje, že v kontexte flexiistoty je potrebná vysoká miera sociálnej istoty, aktívna politika trhu práce, ako aj vzdelávanie a odborná príprava.

3.8.2

Komisia začiatkom tohto roku predložila návrhy na prijatie spoločnej prisťahovaleckej politiky. Tá môže ovplyvniť prisťahovalectvo vysokokvalifikovaných pracovníkov potrebných v oblastiach, ako sú služby podnikom intenzívne využívajúce znalosti, ako aj menej kvalifikovaných pracovníkov upratovacích či bezpečnostných služieb.

3.8.3

Spoločenstvo prijme zákon o malých podnikoch s cieľom uvoľniť rastový potenciál MSP počas ich celého životného cyklu. Služby podnikom sú odvetvím s najvyššou mierou vzniku a zániku spoločností, preto by sa osobitná pozornosť mala venovať novým MSP. Vo svojom stanovisku na tému „Podnikateľský potenciál, najmä malých a stredných podnikov“ (10) žiadal EHSV v rámci preskúmania integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť na obdobie rokov 2008 – 2010 o cielenejšie a efektívnejšie usmernenia pre MSP. MSP budú profitovať aj z 25-percentného zníženia administratívnej záťaže zo strany EÚ, ktoré by sa malo dosiahnuť do roku 2012.

3.8.4

Spoločenstvo posilní jednotný trh a zvýši hospodársku súťaž v oblasti služieb. Spomínané stanovisko EHSV (INT/324) vyjadruje nespokojnosť v súvislosti s neúplným jednotným trhom, príliš pomalou implementáciou smerníc členskými štátmi, administratívnymi prekážkami a nedostatočnou pracovnou mobilitou. Uvedené skutočnosti predstavujú pre MSP obrovské prekážky.

3.8.5

Spoločenstvo zavedie do praxe tzv. „piatu slobodu“ (voľný pohyb znalostí) a vytvorí skutočný európsky výskumný priestor. Pri realizácii tejto priority lisabonského programu budú možno zohrávať dôležitú úlohu služby podnikom intenzívne využívajúce znalosti.

3.8.6

Spoločenstvo zlepší rámcové podmienky pre inováciu. EHSV vypracoval aj stanovisko na tému „Investovanie do vedomostí a inovácií“ (11). Jeho hlavnou myšlienkou je, že Európa si musí aj v budúcnosti zachovať náskok vo výskume, technologickom vývoji a inováciách a že je potrebné zvýšiť financovanie z rozpočtu EÚ, zlepšiť kvalitu vzdelávacích inštitúcií a v prípade potreby pozdvihnúť celkovú úroveň. Ďalej je potrebná spoločenská klíma, ktorá by bola otvorená pokroku a inováciám, vytváranie podmienok a prijímanie rozhodnutí nevyhnutných na vybudovanie dostatočnej podnikateľskej dôvery a optimizmu pre investície do nových podnikov v Európe, zvyšovanie povedomia o zásadnom význame základného výskumu, vštepovanie inovatívneho podnikateľského ducha s ochotou riskovať, ako aj akceptovanie určitej miery neúspechu a strát, ktoré nevyhnutne patria k riziku. EHSV venoval pozornosť aj otázke právnych a spoločenských rámcových podmienok pre inovatívny podnikateľský sektor a trh naklonený inováciám.

3.8.7

Spoločenstvo bude podporovať priemyselnú politiku zameranú na udržateľnejšiu výrobu a spotrebu. Do tejto priority môže byť zaradená úloha environmentálnych služieb podnikom v priemyselnej politike.

3.8.8

Spoločenstvo bude viesť bilaterálne rokovania s hlavnými obchodnými partnermi s cieľom vytvoriť nové príležitosti pre medzinárodný obchod a investície, ako aj spoločný priestor pre regulačné ustanovenia a normy.

4.1

Priorita 1: Európska komisia by mala v kontexte podnikania a priemyselnej politiky vytvoriť skupinu na vysokej úrovni pre oblasť služieb podnikom, čím sa zabezpečí, že politické činnosti budú vo väčšej miere zohľadňovať vzájomné ovplyvňovanie sa odvetví služieb, priemyslu a hospodárskej činnosti ako celku. Hlavnými cieľmi tejto skupiny na vysokej úrovni by mohli byť:

4.2

Priorita 2: Je potrebné podnecovať sociálny dialóg venovaný špeciálne odvetviu služieb podnikom s cieľom prediskutovať a formulovať odporučenia týkajúce sa:

Uskutočniteľnosť a účinnosť takéhoto odvetvovo špecializovaného sociálneho dialógu (napr. uznanie dohôd, organizačná podpora) bude v skutočnosti závisieť od určenia a uznania zastupujúcich európskych organizácií zamestnávateľov a zamestnancov.

4.3

Priorita 3: Výskum, vývoj a inovácie v oblasti služieb:

4.4

Priorita 4: Vytváranie noriem. Rozvoj noriem v oblasti služieb prebiehal pomaly. Tie totiž vznikajú na základe dopytu. Na strane poskytovateľov služieb podnikom sa vyskytujú štrukturálne problémy. Vo väčšine prípadov ide o malé podniky, ktoré v ich domovskej krajine nezastrešuje žiadna zastupiteľská organizácia, čo sa odráža aj na európskej úrovni, kde táto kategória nie je primerane zastúpená v žiadnej z európskych organizácií. Aby mohli užívatelia vysloviť svoje požiadavky, musia sa zorganizovať, čo je jediný spôsob, ako zlepšiť situáciu. Trh v oblasti služieb podnikom je nesmierne zainteresovaný na stanovení jasných noriem v tejto sfére. Vypracovanie noriem môže byť užitočné vzhľadom na:

4.5

Priorita 5: Ďalšie zlepšenie štatistiky služieb podnikom. Politické opatrenia sa prijímajú na základe analýzy aktuálnych trendov, ktoré je možné posúdiť jedine pomocou jasných a zmysluplných štatistík. Zjavne nedostatočne uspokojivý rast produktivity v porovnaní s USA môže čiastočne vyplývať z nespoľahlivých štatistík vypracovaných na základe metodiky používanej na meranie výkonnosti výroby. Na ďalšie spresnenie štatistík o službách podnikom je potrebné nielen rozhodnutie Eurostatu, ale aj spolupráca zo strany vlád jednotlivých krajín, ktoré musia zmeniť svoje metódy získavania štatistických údajov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať posudzovaniu úlohy služieb podnikom v rámci ostatných odvetví priemyslu a služieb.

4.6

Priorita 6: Veda o službách

Veda o službách (alebo „veda o službách, ich riadení a vývoji“) je novovznikajúca disciplína, ktorá zahŕňa rozmanité a roztrieštené prístupy v oblasti služieb, o. i.: ekonomiku služieb, riadenie a marketing v oblasti služieb, či vývoj služieb. Podľa výskumných pracovníkov a podnikateľov v oblasti služieb je potrebná podpora a lepšia integrácia všetkých uvedených oblastí. V rámci vedy o službách môže byť vzorom vývoj služieb. Je to špecifická technická disciplína, ktorá sa zaoberá systematickým vývojom a tvorbou služieb využívaním vhodných modelov, metód a nástrojov. Hoci vývoj služieb zahŕňa aj aspekty riadenia služieb, jedným z jeho hlavných zameraní je vývoj nových produktov v oblasti služieb. Vývoj služieb sa súčasne zaoberá rozvíjaním vývojových systémov, t. j. otázkami všeobecného manažmentu výskumu, vývoja a inovácií súvisiaceho so službami. Komplexný prístup k spoločnému technickému plánovaniu tovarov, programového vybavenia a služieb sa stane bežným javom.

Základný výskum zameraný na vývoj nových modelov, metód a nástrojov podnikania poskytne vede o službách významný impulz. Čoraz väčšia harmonizácia noriem v oblasti služieb napokon podporí špecifikáciu a efektívny vývoj nových služieb (12).

Vývoj služieb je jednou z mála oblastí vo sfére služieb, ktoré podstatne spoluvytváral európsky výskum. Užšia integrácia do medzinárodných sietí a systematický vývoj nezávislého vedeckého spoločenstva v oblasti vývoja služieb sú nevyhnutné pre zachovanie vedúcej úlohy v tejto oblasti aj v budúcnosti (13).

4.7

Priorita 7: Vnútorný trh a predpisy v oblasti služieb podnikom

Zmenšenie a zjednodušenie regulačných prekážok. Existuje niekoľko obmedzujúcich faktorov, ktoré sťažujú činnosť spoločností v oblasti služieb podnikom a maria ich úsilie zamerané na zvýšenie produktivity a uplatnenie sa na podnikateľskom trhu v iných členských štátoch. To zahŕňa aj problémy s pracovnou mobilitou a uznávaním odborných kvalifikácií. V uplynulých rokoch vzrástlo množstvo predpisov, ktoré sú navyše čoraz zložitejšie, čo zvýšilo záťaž kladenú na malých poskytovateľov služieb. Najdôležitejšie body, ktorým je potrebné venovať pozornosť, sú: