16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/110

—

vhodný začiatok,

—

doplnkové programy zamerané na podnikanie v národných učebných osnovách od základných škôl až po vyššie formy vzdelávania,

—

pozitívna a efektívna spolupráca medzi školami/univerzitami a podnikmi,

—

zapojenie učiteľov má kladný účinok na ich osobný vývoj,

—

vypracovanie vzdelávacích programov zameraných na rozvoj podnikania musí zahŕňať zamestnávateľov i zamestnancov,

—

intenzívne zapojenie a účasť občianskej spoločnosti na vzdelávacom procese,

—

do úvahy je potrebné zobrať dôležitosť žien-podnikateliek na školách s cieľom posilniť priaznivý pomer žien a mužov,

—

podnikanie musí byť posilnené aj medzi osobami so zdravotným postihnutím,

—

výmena osvedčených postupov je dôležitá a pokroky možno monitorovať prostredníctvom každoročných konferencií zameraných na identifikáciu daného stavu a organizovaných Komisiou,

—

dôležité sú mediálne aktivity a skutočnosť, aký imidž podnikov sprostredkúvajú,

—

ako jeden z viacerých modelov možno v členských štátoch vyskúšať tzv. „podnikateľský rebríček“,

—

význam vytvorenia kontaktných miest na podporu zakladania podnikov,

—

zavedenie Európskeho roka súkromného podnikania na základe návrhu Komisie,

—

podnikateľské paradigmy pre vzdelávanie a odbornú prípravu môžu zohrávať úlohu pri sprostredkúvaní európskych záležitostí a približovaní EÚ k jej občanom.

1.1

Komisia vo februári 2005 navrhla nový začiatok Lisabonskej stratégie, na základe ktorej sa úsilie Európskej únie sústreďuje na dve základné úlohy – zabezpečenie výraznejšieho, trvalého rastu a väčšieho počtu a lepších pracovných miest. V novom partnerstve pre rast a pracovné miesta sa zdôrazňuje význam podpory kultúry priaznivejšej voči súkromnému podnikaniu a vytvorenie prostredia podporujúceho MSP.

1.2

Potreba vytvoriť priaznivejšiu spoločenskú klímu pre súkromné podnikanie je založená na jednotnej politike, s cieľom nielen zmeniť paradigmy, ale aj zlepšiť schopnosti Európanov a odstrániť prekážky, ktoré stoja v ceste začínajúcim podnikom a prenosu a rastu podnikov.

1.3

Súkromné podnikanie je najdôležitejšou schopnosťou pre rast, zamestnanosť a osobné naplnenie. Keďže sa uznáva, že podnikateľské schopnosti by sa mali nadobúdať v rámci celoživotného vzdelávania, toto oznámenie sa preto zameriava na vzdelávanie od základnej školy po univerzitu, vrátane stredoškolského odborného vzdelávania (počiatočná odborná príprava) a technických vysokých škôl.

1.4

Formálne vzdelávanie v Európe už tradične nenapomáha súkromnému podnikaniu a samozamestnávaniu a hoci sa pripravuje mnoho iniciatív zameraných na súkromné podnikanie, nie sú vždy súčasťou jednotného rámca. Cieľom návrhov Komisie je pomôcť na základe podkladov a osvedčených postupov sformulovať systematickejšie prístupy k vzdelávaniu v oblasti podnikania a posilniť úlohu vzdelávania pri vytváraní kultúry priaznivejšej voči súkromnému podnikaniu v európskych spoločnostiach. Väčšinu opatrení je potrebné prijať na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni.

1.5

Toto oznámenie bude slúžiť ako referenčný dokument na preskúmanie pokroku, ktorý sa dosiahol pri tvorbe politiky, najmä prostredníctvom lisabonských správ, ktoré budú členské štáty predkladať na základe jednotného usmernenia týkajúceho sa rastu a zamestnanosť.

2.1

Výbor víta návrh Komisie. Ak sa má dosiahnuť cieľ posilnenia hospodárskeho rastu potrebného pre úspešné udržanie európskeho sociálneho modelu a úspešnú realizáciu Lisabonskej stratégie, sú podnikateľské aktivity dôležité. Európa potrebuje viac podnikateľov s potrebnými schopnosťami, ktoré im umožnia úspešne konkurovať na trhoch. Komisia uznáva, že prínos vzdelávania v oblasti súkromného podnikania sa neobmedzuje iba na vznik ďalších nových podnikov, inovačných podnikov a vytvorenie nových pracovných miest. Podnikateľské paradigmy a podnikateľské myslenie treba vnímať ako základnú schopnosť a príležitosť pre profesionálny rast, a tiež ako podstatnú súčasť osobného rozvoja. Posilňuje kreativitu, inovatívnosť a sebadôveru, rozvíja ducha iniciatívy a pomáha jednotlivcom, aby sa naučili vysporiadať sa s neúspechom. Ide o trpezlivé rozvíjanie podnikateľského ducha, a nielen o to, ako sa stať ekonómom či manažérom. Podnikateľské vzdelanie umožňuje zamestnancom viac si uvedomovať ich pracovné prostredie a využiť šance. Podnikateľský duch sa týka schopnosti jednotlivca premeniť myšlienky na činy (1).

2.2

EHSV plne podporuje myšlienku, že zmena paradigmy, myslenia či postojov je kľúčová, ak chceme dosiahnuť nárast počtu podnikateľov, a musí sa začať už v prvej fáze vzdelávania. Podnikateľské myslenie treba vnímať ako proces celoživotného vzdelávania, ktorý sa začína už na základnej škole. Tu sa kladú základy špecifických podnikateľských zručností ako nadstavba všeobecného vzdelania a kultúry získanej formou vzdelávania – tvorivosť, aktívny vzťah k poznávaniu a učeniu sa. To môže poskytnúť vyššiu flexibilitu v rôznych fázach života jednotlivca a pomôcť pri dosahovaní rovnováhy medzi pracovným a osobným životom žien a mužov. Je potrebné zohľadniť úlohu rodín a ich postoje k súkromnému podnikaniu.

2.3

Výbor víta závery jarného zasadnutia Rady (2). Európska rada zdôrazňuje potrebu vytvoriť vo všeobecnosti pozitívnu podnikateľskú klímu a vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili príslušné opatrenia, vrátane vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti rozvoja podnikania. V národných reformných programoch, ako aj v správach by mali byť výslovne uvedené opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia pre MSP všetkých typov a veľkostí a na povzbudenie väčšieho počtu ľudí, najmä žien a mladých ľudí, aby sa stali podnikateľmi.

2.4

Výbor oceňuje návrh týkajúci sa vytvorenia kontaktných miest, ktoré podporia rýchle a jednoduché zakladanie podnikov. Toto je veľmi dôležité pre všeobecný rast a zvýšenie počtu pracovných miest. Ako výbor už konštatoval, sú však bariéry pri podnikaní pred procesom založenia podniku a po ňom oveľa komplikovanejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Prílišné zameranie sa na čo najrýchlejšiu registráciu podniku môže mať nezamýšľaný dôsledok, a to skrátenie potrebného času na dôležitý prieskum, plánovanie, vytvorenie kapacít a všeobecné zváženie zo strany podnikateľa, ktoré predchádzajú založeniu nového podniku (3). Výbor v tejto súvislosti opakuje, že je potrebné zohľadniť nielen založenie, ale aj prenos podniku.

2.5

Právne, fiškálne a finančné otázky a faktory, ktoré ovplyvňujú podnikanie, boli predmetom predošlých stanovísk výboru (4).

2.6

Hoci výbor podporuje a súhlasí s návrhmi a odporúčaniami v oznámení, chcel by zároveň predložiť tieto pripomienky:

3.1.1

Vytvorenie podnikateľských paradigiem a podnikateľského myslenia je procesom celoživotného učenia sa, ktorý sa musí začať už v prvých fázach a ktorý by sa mal vinúť ako „červená niť“ celým systémom vzdelávania. Základné a stredné školy, ako aj inštitúcie vyššieho vzdelávania by mali vytvárať lepší základ pre osvojenie si schopností a vlastností, ktoré umožňujú neskôr samostatnosť a podnikavosť. Dostatočne kvalitné a široké formálne vzdelanie potom umožní účinnejšiu špecificky zameranú prípravu na podnikanie. Nedávny prieskum (5) ukázal, že programy odbornej prípravy v oblasti podnikania zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri motivovaní mladých ľudí zvážiť samozamestnanie ako jednu z možností profesionálneho vývoja. Zistilo sa tiež, že tieto programy zlepšujú schopnosti študentov riešiť problémy, rozvíjajú sebadôveru a sprostredkúvajú hodnotu spolupráce a tímovej práce. Vzdelávanie v oblasti podnikania podporuje aktívnu účasť na vzdelávaní a oslabuje vnímanie vzdelávania ako pasívneho prijímania. Štúdia v univerzity v Lunde (6) preukázala, že ľudia nadobúdajú podnikateľské schopnosti praktickými skúsenosťami a praktickou činnosťou, a nielen formálnym vzdelávaním.

3.1.2

Rozvíjanie podnikateľských paradigiem a podnikateľského myslenia je dôležité, a to v rámci teoretického, ako aj odborného a vyššieho vzdelávania, a môže mať dodatočný pozitívny účinok pri zvyšovaní záujmu o rôzne formy vzdelávania. Výbor v tejto súvislosti konštatuje, že existujú rôzne druhy podnikateľskej kultúry, ktoré treba zobrať do úvahy pri vypracúvaní vzdelávacích programov.

3.1.3

Jedným z riešení je rozvíjať konkrétne a v primeranom čase kontakty medzi školami, podnikmi, vládou, relevantnými orgánmi a miestnou komunitou. Riadiace orgány vzdelávacích inštitúcií a podnikatelia by mali spolupracovať na rozvoji čo najlepšieho vzdelávania. Zamestnávatelia a zamestnanci by mali byť viditeľní a mali by sa vhodným spôsobom zapájať do vzdelávania. Výbor súhlasí s Komisiou, že je potrebné jasne poukázať na dôležitosť podnikania a podnikanie by sa malo stať organickou súčasťou učebných osnov. To všetko by mali sprevádzať príslušné implementačné opatrenia. Horizontálny charakter podnikania je výzvou na úzku spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými ministerstvami (školstva/priemyslu/hospodárstva) s cieľom zabezpečiť koordinovaný postup.

3.1.4

Je tiež potrebné podporiť rôzne národné a miestne iniciatívy, ako aj výmenu osvedčených postupov. Je dôležité zapájať do tejto práce aj organizovanú občiansku spoločnosť (vrátane sociálnych partnerov a iných organizácií).

3.1.5

V celom procese je potrebné vyjadrovať plnú podporu učiteľom. Učitelia si musia dostatočne uvedomovať kladné aspekty vzdelávania v oblasti podnikania a treba im ukázať cesty, ako možno implementovať takéto programy, a to už od základných škôl. Školy preto musia mať na jednej strane všetky potrebné ľudské a finančné zdroje, no na druhej strane aj dostatočnú nezávislosť, aby mohli splniť túto úlohu a iné projekty. Učitelia musia pochopiť, že komplexné vzdelávanie ich žiakov a študentov musí obsahovať aj prvky nezávislosti, zvedavosti a kritického prístupu, ktoré ich dokážu stimulovať a pomôžu im rozvíjať podnikateľské myslenie. Učitelia musia preto dostať podporu a pocítiť, že táto forma vzdelávania môže byť aj zdrojom obohatenia osobnosti.

3.1.6

Výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie sa nezaoberá podrobnejšie rodovým aspektom, hoci je tak uvedené v jeho úvode. Podiel dievčat, ktoré sa zúčastňujú aktivít minipodnikov na stredných školách je rovnaký ako podiel chlapcov, v niektorých krajinách je podiel dievčat dokonca vyšší. Napriek tomu prieskumy preukazujú, že je pravdepodobnejšie, že muži si založia a budú vlastniť podnik a že majú viac dôvery vo svoje podnikateľské schopnosti (7). Tento fenomén si zaslúži podrobnejšie preskúmanie a týka sa systému vzdelávania vo všeobecnosti.

3.1.7

Postihnuté i nepostihnuté osoby by mali mať rovnaké možnosti vstúpiť na podnikateľskú dráhu. Vzdelávanie a odborná príprava v oblasti súkromného podnikania by mala zohľadniť tieto skutočnosti a poskytnúť osobám, ktorých sa to týka, príslušnú podporu. Do tohto procesu by mali byť zapojené dôležité organizácie osôb so zdravotným postihnutím na európskej, národnej a miestnej úrovni.

3.2.1

Oznámenie Komisie identifikuje a predstavuje to, čo sa v tejto oblasti už dosiahlo, na základe osvedčených postupov. Hlavná pozornosť by sa teraz mala zameriavať na to, ako ďalej implementovať a rozširovať tieto poznatky, návrhy a odporúčania.

3.3.1

Výbor si je vedomý toho, že v členských štátoch existujú príklady rozširovania učebných osnov o témy a aktivity zamerané na vytváranie kompetencií žiaducich pre budúce podnikanie a chcel by pridať ďalší príklad k tým, ktoré sú uvedené v oznámení. Verejné orgány, ako aj súkromní aktéri sú zapojení do odbornej prípravy v oblasti súkromného podnikania. Je však potrebné overiť, či je možná širšia platnosť a účinnosť takýchto vzdelávacích experimentov, akým je napr. model nazvaný „podnikateľský rebríček“ (8). Tento model s rôznymi stupňami od vzdelávania na základných školách až po výskum sa už osvedčil ako úspešný spôsob výchovy k podnikateľským iniciatívam, ktorý začína v skorých štádiách vzdelávania a pokračuje na nasledujúcich stupňoch.

3.3.2

Dôležité je vytvorenie fóra osvedčených postupov. Ďalej je potrebné rozvíjať v členských štátoch iniciatívy, ktoré už boli realizované v praxi s cieľom identifikovať a zabezpečiť výmenu osvedčených postupov a koordinovať ich zo strany Komisie. Dôležitou súčasťou tohto procesu sú každoročné konferencie v rámci Európskej charty malých podnikov. Výbor sa tiež teší na konferenciu, ktorú Komisia zorganizuje na jeseň 2006 ako ďalšie podujatie v súvislosti s oznámením o posilňovaní podnikateľských paradigiem a podnikateľského myslenia. Výbor žiada, aby do tejto konferencie boli zapojení všetci dôležití verejní a súkromní aktéri, a navrhuje, aby rôzne modely, napr. „podnikateľský rebríček“, boli zavedené ako prípadové štúdie. Na tomto fóre je dôležité prediskutovať úspešné modely, ktoré už začínajú posilňovať podnikateľské myslenie na základných školách, a ktoré možno rozvinúť tak, aby vyhovovali národným kritériám a učebným osnovám iných členských štátov. Výbor tiež navrhuje, aby sa takáto konferencia zachytávajúca daný stav konala každoročne s cieľom vyhodnotiť realizáciu odporúčaní Komisie.

3.3.3

Komisia v oznámení uvádza porovnanie s USA, kde sú podnikateľské aktivity podporované viac ako v Európe. V predošlom stanovisku výboru bolo uvedené, že pri porovnaní s USA je podiel Európanov, zakladajúcich vlastné podniky, nižší a že Európania v oveľa vyššej miere uprednostňujú zamestnanecký pomer pred samozamestnaním. Veľa pozorovateľov zastáva názor, že európsky sociálny model je jedným z hlavných dôvodov, prečo väčší podiel ľudí v Európe uprednostňuje zamestnanecký pracovný pomer. Je potrebné zvážiť, a) či tieto údaje sú adekvátne na použitie benchmarkingu aktivity EÚ v členských štátoch a na porovnanie so situáciou vo zvyšku sveta, b) účinok tohto uprednostňovania zamestnaneckého pomeru pred samozamestnaním, c) či to priamo súvisí s nedostatkom podnikateľskej dynamiky v Európe, a d) či riešenia sú pre európsku spoločnosť akceptovateľné (9).

3.3.4

Súkromné podnikanie je dôležité pre spoločnosť ako celok. Na podporu a zvýšenie povedomia o kultúre podnikateľského myslenia, ako aj pochopenia významu súkromného podnikania pre celkový vývoj krajiny výbor navrhuje, aby bol rok 2009 vyhlásený za Európsky rok súkromného podnikania. Výbor v tejto súvislosti konštatuje, že v roku 2010 sa uskutoční predbežné vyhodnotenie viacerých relevantných programov Spoločenstva. Je potrebné vytvoriť pozitívny postoj verejnosti k súkromnému podnikaniu. Uvedený rok by tiež poskytol príležitosť skonsolidovať a posilniť existujúce osvedčené postupy. Európsky rok súkromného podnikania by mohol zohrávať úlohu pri sprostredkúvaní európskych záležitostí a približovaní EÚ k jej občanom.

3.3.5

Ako výbor už zdôraznil, média zohrávajú kľúčovú úlohu pri sprostredkúvaní ducha súkromného podnikania a chápania, ako podnikanie funguje. Existuje však trend klásť prílišný dôraz na veľké podniky a tiež na nadnárodné korporácie. Je potrebné definovať stratégie na zvýraznenie úlohy podnikateľa s cieľom posilniť imidž malých podnikov a mikropodnikov, špecializovaných firiem, služieb a tradičných a remeselných aktivít (10).

3.4.1

Keďže vzdelávanie a odborná príprava sú medzi oblasťami, za ktoré zodpovedajú členské štáty, má otázka následných opatrení a realizácie kľúčový význam. Výbor konštatuje, že predošlé hodnotiace správy v rámci Charty malých podnikov sú nahrádzané všeobecnými správami vytvorenými ako súčasť Lisabonskej stratégie (Jednotné usmernenia pre rast a pracovné miesta, usmernenie č. 15). Výbor však zastáva názor, že by mohli byť vytvorené aj národné tabuľky. Komisia musí definovať kvalitatívne a kvantitatívne tabuľky na vyhodnotenie pokroku efektívnym spôsobom a v dlhodobom rámci, pričom musí rešpektovať zásadu subsidiarity a špecifickú situáciu každej krajiny. Návrhy v záverečnej správe expertnej skupiny „Vzdelávanie pre súkromné podnikanie“ (11) sú platné.

3.4.2

Výbor konštatuje, že viaceré vzdelávacie programy Spoločenstva by mohli finančne prispieť k úsiliu posilniť podnikateľského ducha, predovšetkým programy Erasmus a Leonardo, štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond, a budúci Program konkurencieschopnosti a inovácií (Competitiveness and Innovation Programme – CIP). Zdá sa však, že tieto podporné možnosti nie sú skoordinované. Je preto potrebná stratégia zosúladená na úrovni Spoločenstva a zameraná na podporu podnikateľského ducha. Je nutné jasne identifikovať metódy a financovanie a informovať účastníkov procesu na všetkých úrovniach o rôznych možnostiach zabezpečenia financovania zo strany Spoločenstva.

3.4.3

Výbor zamýšľa pokračovať v následných opatreniach nadväzujúcich na prioritné aktivity fínskeho predsedníctva Rady s cieľom uvoľniť podnikateľský potenciál, na čo vyzvala Európska rada (12).