2.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 319/92

(1)

Elektronickou notifikáciou z 26. júna 2009 Lotyšsko oznámilo podľa článku 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) opatrenie týkajúce sa verejného financovania výstavby prístavnej infraštruktúry v prístave Ventspils.

(2)

Listom z 15. decembra 2009 Komisia informovala Lotyšsko o svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania ustanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o časť uvedeného opatrenia.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(4)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od zainteresovaných strán. Lotyšské orgány listami zo 16. marca 2010, 7. apríla 2010, 12. apríla 2010 a 14. apríla 2010 predložili svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(5)

Komisia listami z 21. septembra 2010, 22. decembra 2010 a 18. marca 2011 požiadala o ďalšie informácie o uvedenom opatrení. Lotyšské orgány poskytli požadované informácie v listoch z 8. októbra 2010, 20. januára 2011, 22. marca 2011 a 31. marca 2011.

(6)

Okrem toho sa uskutočnilo niekoľko stretnutí medzi útvarmi Komisie a lotyšskými orgánmi. Pred týmito stretnutiami aj po nich lotyšské orgány predložili ďalšie informácie.

(7)

Cieľom projektu je modernizácia prístavnej infraštruktúry. Projekt sa skladá z týchto čiastkových projektov, ktoré sa majú realizovať počas obdobia rokov 2010 – 2014:

(8)

Komisia sa vo svojom rozhodnutí z 15. decembra 2009 (3) domnievala, že nie je potrebné rozhodnúť, či verejné financovanie vlnolamu, opevnenia pobrežia kanálu a renovácie prístavných miest používaných plavidlami prístavných orgánov zahŕňa štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ na úrovni prístavných orgánov, keďže takáto pomoc by bola zlučiteľná s vnútorným trhom.

(9)

Pokiaľ ide o verejné financovanie bagrovacích prác a výstavby príjazdových železničných tratí, Komisia sa domnievala, že zahŕňa štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a vyhlásila pomoc na úrovni prístavných orgánov za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(10)

Pokiaľ ide o verejné financovanie nového terminálu a dvoch kotvísk, Komisia sa domnievala, že v tomto prípade ide o pomoc na úrovni prístavných orgánov. Komisia dospela k záveru, že táto pomoc prístavným orgánom je zlučiteľná s vnútorným trhom.

(11)

Terminál na suchý hromadný voľne uložený tovar a dve kotviská budú prevádzkovať súkromné strany. Prístavné orgány na tento účel uzavrú koncesné zmluvy s poskytovateľmi prístavných služieb na obdobie 35 rokov. Na udelenie koncesných zmlúv sa neuskutoční verejné obstarávanie. Koncesný poplatok, ktorý majú zaplatiť príslušní poskytovatelia prístavných služieb, sa predtým stanovil na základné ocenenia nezávislého experta.

(12)

Komisia vo svojom rozhodnutí z 15. decembra 2009 vyjadrila pochybnosti, či cena za koncesiu nebude zahŕňať štátnu pomoc. Na základe informácii, ktoré boli v tejto fáze k dispozícii, Komisia nemohla zaujať stanovisko k tomu, do akej miery možno verejné financovanie považovať za pomoc na úrovni troch držiteľov koncesie na prístavnú infraštruktúru zameranú na používateľa.

(13)

Komisia okrem toho zistila, že koncoví používatelia budú mať prístup k novovybudovanej infraštruktúre za nediskriminačných podmienok.

(14)

Predmetom konania vo veci formálneho zisťovania bola preto iba potenciálna pomoc na úrovni držiteľov koncesie.

(15)

Prístavné orgány majú v úmysle udeliť koncesnú zmluvu na prevádzku novovybudovaného terminálu spoločnosti […] (4). Prevádzkovateľ v súčasnosti uskutočňuje manipuláciu s nákladom na pozemku, ktorý prístavné orgány prenajali spoločnosti […] na základe dohody o ďalšom prenájme uzavretej so spoločnosťou […].

(16)

Podľa lotyšských orgánov má spoločnosť […] v úmysle rozšíriť svoje činnosti a používať celý prenajatý pozemok na vlastné činnosti, a preto plánuje ukončiť dohodu o podnájme.

(17)

Prístavné orgány sa rozhodli vybudovať nový terminál a následne udeliť koncesiu spoločnosti […], aby spoločnosť […] mohla pokračovať vo svojich činnostiach v prístave.

(18)

Podľa lotyšských orgánov obnova kapacity kvapalných nákladov v prístave Ventspils súvisí s týmto konkrétnym miestom pre obmedzenia spojené s požadovanou hĺbkou na prijatie plavidiel s kvapalným nákladom primeranej tonáže.

(19)

Celý priľahlý pozemok má v súčasnosti v prenájme spoločnosť […]. Lotyšské orgány majú v úmysle udeliť koncesnú zmluvu na prevádzku nového kotviska spoločnosti […], keďže táto spoločnosť už manipulovala s kvapalným nákladom v prístave a vlastní požadované zariadenie na prekládku kvapalného nákladu vrátane hasiaceho zariadenia.

(20)

Jedným z používateľov kotviska bude dcérska spoločnosť spoločnosti […], ktorá má v úmysle na pozemku prístavu postaviť závod na výstavbu modulov na základe zmluvy o dlhodobom prenájme pozemku uzavretej s prístavnými orgánmi. Stavebné moduly sa budú na vývozné trhy prepravovať plavidlami typu ro-ro.

(21)

Preprava modulov zo závodu na kotvisko sa bude uskutočňovať po železnici a po ceste pozdĺž pozemku všeobecného terminálu č. 2, ktorý prevádzkuje spoločnosť […]. Na tento účel sa po výstavbe kotviska podpíše trojstranná dohoda medzi spoločnosťami […], […] a prístavnými orgánmi.

(22)

Podľa lotyšských orgánov sú spoločnosti […] a […] jedinými potenciálnymi prevádzkovateľmi kotviska č. 12. Prístavné orgány mali pôvodne v úmysle udeliť koncesiu spoločnosti […].

(23)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania zaujala predbežné stanovisko, podľa ktorého neboli úplne splnené kritériá potrebné na prijatie záveru, že prístavné orgány sa pri stanovovaní koncesných poplatkov, ktoré majú uhradiť budúci držitelia koncesie, správali ako súkromný investor.

(24)

Komisia vyjadrila pochybnosti o metodike používanej na stanovenie koncesného poplatku, ako aj o nezávislosti ocenenia, ktoré vykonal expert.

(25)

Nezávislý expert, ktorý ocenil koncesné poplatky, použil dve rôzne metodiky – referenčné porovnávanie a výnosy. V prípade kotviska na kvapalný náklad expert použil iba metodiku výnosov.

(26)

Pokiaľ ide o referenčné porovnávanie, Komisia zistila, že vychádzalo najmä z platných zmlúv v rovnakom prístave. Komisia preto vzniesla pochybnosti o spoľahlivosti tohto porovnávania. Komisia konštatovala, že takéto referenčné porovnávanie nemôže viesť k záverom, pretože neexistovali náznaky, že podľa zmlúv používaných na referenčné účely sa uhrádzala trhová cena. Komisia okrem toho konštatovala, že analýza bola vypracovaná pre tri rovnaké koncesné zmluvy pre terminál na suchý hromadný voľne uložený tovar aj pre kotvisko č. 12 na nešpecializovaný a hromadný voľne uložený tovar, a to napriek skutočnosti, že tieto terminály sa svojím charakterom navzájom podstatne líšia.

(27)

Pokiaľ ide o prístup na základe výnosov na účely ocenenia, Komisia zistila, že v prípade terminálu na suchý hromadný voľne uložený tovar a kotviska č. 12 táto metodika úplne neodzrkadľuje investičné náklady.

(28)

Komisia konštatovala, že rozhodnutie, ktoré správna rada prístavu prijala už v marci 2006, bolo prejavom záväzku prístavu udeliť koncesiu na prevádzku kotviska č. 35 spoločnosti […] po dokončení stavebných prác. Metodika výpočtu koncesného poplatku, ktorá vychádza z rovnakých zásad ako nezávislé ocenenie, je podrobne rozpísaná v uvedenom rozhodnutí. Komisia preto vzniesla pochybnosti o nezávislosti samotného ocenenia.

(29)

Komisia sa domnievala, že verejné financovanie výstavby terminálu a dvoch kotvísk poskytuje selektívnu hospodársku výhodu prevádzkovateľom danej infraštruktúry, a preto predstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(30)

Komisia zaujala predbežné stanovisko, že akákoľvek pomoc držiteľom koncesie bude predstavovať prevádzkovú pomoc, čím budú oslobodení od nákladov, ktoré by za normálnych okolností museli znášať. Podľa judikatúry Súdneho dvora je takáto prevádzková pomoc v zásade zlučiteľná s vnútorným trhom (5).

(31)

Lotyšské orgány tvrdia, že troch prevádzkovateľov vybrali prístavné orgány na základe objektívnych dôvodov a že predstavujú najvhodnejšiu alternatívu ako prevádzkovatelia novovybudovanej infraštruktúry.

(32)

Prístavné orgány majú v úmysle udeliť koncesiu na prevádzku terminálu na suchý hromadný voľne uložený tovar spoločnosti […], ktorá sa bude zaoberať najmä prekládkou dreva. Lotyšské orgány to odôvodňujú tým, že prítomnosť spoločnosti […] v prístave je zásadná vzhľadom na osobitnú dôležitosť vývozu dreva v regióne.

(33)

Ako sa už uviedlo, spoločnosť […] poskytuje v súčasnosti služby manipulácie s nákladom na pozemku prenajatom prístavnými orgánmi spoločnosti […] na základe dohody o podnájme uzavretej so spoločnosťou […]. Keďže spoločnosť […] má v úmysle rozšíriť svoje činnosti a využívať celý prenajatý pozemok, správna rada prístavu prijala v októbri 2005 uznesenie o výstavbe nového terminálu a následnom udelení koncesie na jeho prevádzku spoločnosti […] (pozri prílohu I).

(34)

Lotyšské orgány tvrdia, že rozhodnutie udeliť koncesnú zmluvu tomuto konkrétnemu prevádzkovateľovi sa zakladá výlučne na objektívnych obchodných dôvodoch. Lotyšské orgány v tejto súvislosti zdôrazňujú, že spoločnosť […] predstavuje najvhodnejšie riešenie na prevádzku terminálu, keďže už vlastní zariadenie potrebné na manipuláciu so suchým nákladom. Okrem toho o prevádzku terminálu na suchý hromadný voľne uložený tovar neprejavil záujem žiadny iný potenciálny koncesionár. Lotyšské orgány zdôrazňujú, že je v záujme prístavných orgánov začať rokovania so všetkými potenciálne zainteresovanými stranami, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že podstatná časť pozemku prístavu sa stále nevyužíva.

(35)

Spoločnosť […] už v prístave uskutočnila prekládku viac než […] tisíc m3 ročne, čím si založila spoľahlivú obchodnú sieť. Prístavné orgány sa domnievajú, že táto spoločnosť dokáže udržať tento obrat nákladu aj v budúcnosti a tak poskytuje požadované záruky, pokiaľ ide o návratnosť investícií, ktoré realizovali prístavné orgány.

(36)

Kotvisko nahradí prístavné miesto č. 1 na prekládku nebezpečných kvapalných nákladov. Prístavné miesto je v súčasnosti zastarané, a preto sa nemôže využívať na manipuláciu s nákladom. Ako sa už uviedlo, obnova kapacity kvapalných nákladov v prístave Ventspils súvisí s týmto konkrétnym miestom kvôli požiadavkám na bezpečnosť a obmedzeniam spojeným s požadovanou hĺbkou na prijatie plavidiel s kvapalným nákladom primeranej tonáže.

(37)

Lotyšské orgány uvádzajú, že udelenie koncesie na prevádzku kotviska č. 35 inej spoločnosti nie je prakticky možné pre konkrétnu polohu danej infraštruktúry v rámci prístavu. V súčasnosti má celý priľahlý pozemok prístavu v prenájme spoločnosť […] (pozri prílohu II).

(38)

Okrem toho sa argumentuje tým, že podobne ako spoločnosť […], keďže aj spoločnosť […] už v prístave Ventspils realizovala manipuláciu s kvapalným nákladom, tento prevádzkovateľ vlastní všetky potrebné zariadenia na prekládku kvapalného nákladu, čo je nevyhnutné na prevádzku kotviska.

(39)

Cieľom projektu je zvýšiť kapacitu vykládky nešpecializovaného nákladu. Lotyšské orgány to odôvodňujú tým, že rozhodnutie o výstavbe kotviska je spojené s uzavretím dohody o dlhodobom prenájme pozemku medzi prístavnými orgánmi a dcérskou spoločnosťou spoločnosti […]. Dcérska spoločnosť spoločnosti […] má v úmysle postaviť na pozemku prístavu závod na výstavbu modulov. Stavebné moduly sa na vývozné trhy môžu prepravovať iba plavidlami ro-ro.

(40)

Lotyšské orgány však zdôrazňujú, že pred uzavretím dohody o prenájme so spoločnosťou […] sa prístavné orgány zúčastnili na rôznych verejných obstarávaniach, ktoré organizovali nákladní dopravcovia a potenciálni koncesionári kotviska č. 12, napr. spoločnosť […], ale bez úspechu.

(41)

Podľa lotyšských orgánov je preprava modulov zo závodu možná iba po ceste a železnici, pozdĺž pozemku všeobecného terminálu č. 2, ktorý prevádzkuje spoločnosť […]. Na tento účel sa po výstavbe kotviska podpíše trojstranná dohoda medzi spoločnosťami […], […] a prístavnými orgánmi.

(42)

Lotyšské orgány okrem toho uvádzajú, že existujú iba dvaja potenciálni prevádzkovatelia kotviska, t. j. spoločnosti […] a […]. Pripomienkami predloženými v súvislosti s konaním vo veci formálneho zisťovania lotyšské orgány vysvetlili, že koncesná zmluva na prevádzku kotviska sa udelí spoločnosti […].

(43)

Keďže jediný spôsob, ako prepravovať stavebné moduly zo závodu do kotviska č. 12 vedie cez pozemok prenajatý spoločnosti […] (pozri prílohu III), prístavné orgány považujú spoločnosť […] za najrealistickejšiu alternatívu.

(44)

Lotyšské orgány okrem toho zdôrazňujú, že povrch pozemku, ktorý susedí s kotviskom, neumožňuje skladovanie nákladu. Je preto potrebné zabezpečiť spoľahlivé spojenie s inými časťami prístavu, v ktorých je skladovanie možné.

(45)

Okrem toho sa argumentuje tým, že vzhľadom na polohu kotviska, ako aj jeho technické parametre budú toto kotvisko využívať nákladní dopravcovia na rozlohe 12 ha bez ohľadu na druh nákladu, s ktorým sa manipuluje.

(46)

V súvislosti s každou koncesnou zmluvou na infraštruktúru zameranú na používateľa sa vykonali samostatné ocenenia. Lotyšské orgány tvrdia, že tieto ocenenia sa vykonali v súlade s lotyšskými štandardmi oceňovania a medzinárodnými štandardmi oceňovania.

(47)

Pokiaľ ide o použitú metodiku, lotyšské orgány zdôrazňujú, že vzhľadom na polohu a charakteristiku prístavov v mestách Riga a Liepaja je uplatnenie referenčného porovnávania (tzv. porovnávací prístup) úplne spoľahlivé. Koncesné poplatky uhrádzané poskytovateľmi služieb, ktorí pôsobia v týchto prístavoch, stanovili samotné prístavné orgány, a preto sa môžu považovať za dôveryhodné.

(48)

Podľa lotyšských orgánov by preskúmané ocenenia založené na analýze peňažného toku mali vyvrátiť pochybnosti Komisie o ich nezávislosti.

(49)

V ďalšej časti Komisia podrobne opíše metodiku, ktorú experti používajú na stanovenie koncesných poplatkov.

(50)

Posúdenie sa zakladá na týchto dvoch metódach:

(51)

Uplatnenie referenčného porovnávania sa realizuje v súvislosti s troma zmluvami, ktoré sa v prípade prístavu Ventspils považujú za porovnateľné. S cieľom stanoviť primeraný koncesný poplatok expert použil opravné koeficienty. Zohľadnili sa tieto faktory: čas a podmienky uzavretia zmluvy, poloha, opis kotvísk, prenajatá plocha, technické podmienky terminálov a prístup k verejnoprospešným službám.

(52)

Vypočítaný koncesný poplatok predstavuje […] EUR za meter štvorcový a rok. Odhadca stanovil koncesný poplatok na […] EUR za meter štvorcový a rok.

(53)

Prístup na základe výnosov sa používa na posúdenie, či diskontované hodnoty budúcich výnosov umožňujú plné pokrytie celkových investičných nákladov (vrátane nákladov na ložnú plochu, bagrovacie práce a príjazdové železničné trate) a či umožňujú finančné odhady na obdobie 25 rokov. Odhadované výnosy a náklady sa upravujú diskontnou sadzbou 7,5 %, ktorá vyjadruje úroveň investičného rizika.

(54)

V nezávislom posúdení sa zohľadňujú ročné výnosy z prístavných poplatkov a výnosy z využívania pozemkov a infraštruktúry prístavu. Zohľadňujú sa celkové investičné náklady.

(55)

Na účely koncesných poplatkov, ktoré sa pohybujú od […] EUR za meter štvorcový a rok do […] EUR za meter štvorcový a rok, sa podľa rôznych úrovní obratu nákladu predpovedajú ukazovatele, akým je čistá súčasná hodnota (NPV), vnútorná miera návratnosti (IRR) a pomer výnosov a nákladov (BCR). Na základe týchto finančných ukazovateľov je opodstatnený koncesný poplatok medzi najmenej […] EUR za meter štvorcový a rok pri priemernom obrate nákladu […] ton za rok a […] EUR za meter štvorcový a rok pri priemernom obrate nákladu […] ton za rok. V prípade, že priemerný obrat presiahne […] ton za rok, koncesný poplatok môže byť minimálny.

(56)

Keďže predpokladaný priemerný obrat nákladu predstavuje […] ton za rok, nezávislý odhadca dospel k záveru, že ročný koncesný poplatok medzi […] EUR a […] EUR za meter štvorcový a rok je odôvodnený.

(57)

Po zohľadnení oboch uvedených metód nezávislý odhadca stanovil koncesný poplatok na […] EUR za meter štvorcový a rok.

(58)

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú hodnoty finančných ukazovateľov projektu pri zohľadnení výsledného koncesného poplatku:

Obrat nákladu […] ton, koncesný poplatok […] EUR za meter štvorcový a rok, diskontná sadzba 7,5 %, miera rastu 2,28 %

(59)

Posúdenie nezávislým odhadcom preto potvrdilo primeranosť koncesného poplatku vypočítaného uvedeným spôsobom, t. j. […] EUR za meter štvorcový a rok.

(60)

Prístup na základe výnosov stanovuje finančné odhady na obdobie 25 rokov. Odhadované výnosy a náklady sa upravujú diskontnou sadzbou 7,5 %, ktorá vyjadruje úroveň investičného rizika.

(61)

V nezávislom posúdení sa zohľadňujú ročné výnosy z prístavných poplatkov a výnosy z využívania pozemkov a infraštruktúry prístavu. Zohľadňujú sa celkové investičné náklady.

(62)

Na účely koncesných poplatkov, ktoré sa pohybujú medzi […] EUR za rok a […] EUR za rok, sa na základe rôznych úrovní obratu nákladu predpovedajú ukazovatele, akým je čistá súčasná hodnota (NPV), vnútorná miera návratnosti (IRR) a pomer výnosov a nákladov (BCR). Na základe týchto finančných ukazovateľov je opodstatnený ročný koncesný poplatok viac než […] EUR za rok pri predpokladanom obrate nákladu […] ton za rok a nad […] EUR za meter štvorcový a rok pri predpokladanom obrate nákladu […] ton za rok. V prípade vyššieho obratu nákladu môže byť koncesný poplatok minimálny.

(63)

Vzhľadom na skutočnosť, že obdobie odpisovania pri kotviskách v hlbokých vodách predstavuje 30 rokov, nezávislý odhadca stanovil hodnotu koncesného poplatku na […] EUR za rok, t. j. 1/30 investičných nákladov na kotvisko okrem bagrovacích prác.

(64)

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú finančné výsledky projektu pri ročnom obrate nákladu […] ton a pri zohľadnení koncesného poplatku […] EUR za rok. Vo výpočte sa zohľadnili celkové investičné náklady vrátane bagrovacích prác.

Obrat nákladu […] ton, koncesný poplatok […] EUR za rok, diskontná sadzba 7,5 %, miera rastu 2,28 %

(65)

Odhadca preto stanovil koncesný poplatok na […] EUR za rok (namiesto pôvodne predpokladaných […] EUR za rok).

(66)

Ocenenie vychádza z dvoch metód, t. j. z prístupu porovnateľnej transakcie a prístupu na základe výnosov.

(67)

Koncesná zmluva sa najprv porovnáva s troma zmluvami, ktoré sa v prípade prístavu Ventspils považujú za porovnateľné. Pri zohľadnení konkrétnych vlastností a znakov infraštruktúry, ktorá je predmetom týchto troch zmlúv, expert použil opravné koeficienty, aby tak stanovil primeraný koncesný poplatok. Zohľadnili sa tieto faktory: čas a podmienky uzavretia zmluvy, poloha, opis kotvísk, prenajatá plocha, technické podmienky infraštruktúry a prístup k verejným službám.

(68)

Vypočítaný koncesný poplatok predstavuje […] EUR za meter štvorcový a rok. Koncesný poplatok bol stanovený na […] EUR za meter štvorcový a rok.

(69)

Prístupom na základe výnosov, ktorý sa používa na posúdenie, či diskontované hodnoty budúcich výnosov umožňujú plné pokrytie celkových investičných nákladov (vrátane nákladov na bagrovacie práce a príjazdové železničné trate), sa stanovujú finančné odhady na obdobie 25 rokov. Odhadované výnosy a náklady sa upravujú diskontnou sadzbou 7,5 %, ktorá vyjadruje úroveň investičného rizika.

(70)

V nezávislom posúdení sa zohľadňujú výnosy z prístavných poplatkov a výnosy z využívania pozemkov a infraštruktúry prístavu. Zohľadňujú sa celkové investičné náklady vrátane verejného financovania.

(71)

Na účely koncesných poplatkov, ktoré sa pohybujú medzi […] EUR za meter štvorcový a rok a […] EUR za meter štvorcový a rok, sa podľa rôznych úrovní obratu nákladu predpovedajú ukazovatele, akým je čistá súčasná hodnota (NPV), vnútorná miera návratnosti (IRR) a pomer výnosov a nákladov (BCR). Nezávislý odhadca dospel k záveru, že finančné ukazovatele sú dôvodom (NPV je kladná) pre ročný koncesný poplatok medzi […] EUR za meter štvorcový a rok pri očakávanom obrate nákladu […] ton za rok a […] EUR za meter štvorcový a rok pri očakávanom obrate nákladu […] ton za rok.

(72)

Vzhľadom na predpokladaný objem […] ton za rok odhadca dospel k záveru, že opodstatnený je ročný koncesný poplatok najmenej […] EUR za meter štvorcový a rok.

(73)

Po zohľadnení výsledkov oboch uvedených metód nezávislý odhadca stanovil koncesný poplatok na […] EUR za meter štvorcový a rok.

(74)

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú hodnoty finančných ukazovateľov projektu pri zohľadnení výsledného koncesného poplatku:

Obrat nákladu […] ton, koncesný poplatok […] EUR za meter štvorcový a rok, diskontná sadzba 7,5 %, miera rastu 2,28 %

(75)

Posúdenie nezávislými odhadcami preto potvrdilo primeranosť koncesného poplatku vypočítaného uvedeným spôsobom, t. j. […] EUR za meter štvorcový a rok.

(76)

Na základe ocenení realizovaných nezávislým odhadcom sa lotyšské orgány rozhodli stanoviť koncesné poplatky takto:

(77)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná v akejkoľvek podobe členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, ak nie je v ZFEÚ ustanovené inak.

(78)

Kritériá ustanovené v článku 107 ods. 1 sú kumulatívne. Preto s cieľom určiť, či oznámené opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byť splnené všetky uvedené podmienky. Konkrétne finančná podpora:

(79)

Podľa judikatúry (6) Súdneho dvora nemajú držitelia koncesie výhodu v prípade, že súkromný investor by za podobných okolností stanovil koncesný poplatok na rovnakej úrovni.

(80)

Komisia od začiatku konštatuje, že koncesné poplatky boli v tomto prípade ešte predtým stanovené prostredníctvom samostatných ocenení realizovaných externým expertom. Lotyšské orgány poskytli dôkazy potvrdzujúce, že tento expert má primerané vysokoškolské vzdelanie a skúsenosti.

(81)

Ako sa už podrobne uviedlo, nezávislý odhadca podrobil vypočítané koncesné poplatky referenčnému porovnávaniu s koncesnými poplatkami stanovenými v troch zmluvách, ktoré sa v prípade prístavu Ventspils považujú za porovnateľné. Pri zohľadnení konkrétnych vlastností a znakov infraštruktúry, ktorá je predmetom týchto troch zmlúv, nezávislý expert použil opravné koeficienty, aby tak stanovil primeraný koncesný poplatok.

(82)

Komisia však na základe dostupných informácií nemôže zistiť, či zmluvy považované za referenčné boli uzatvorené po verejnom obstarávaní, pričom v súčasnosti neexistuje náznak, že koncesné poplatky uhradené podľa týchto zmlúv možno považovať za zodpovedajúce trhovým cenám.

(83)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že uplatnenie referenčného porovnávania nie je dostatočne spoľahlivé, a preto nemôže stačiť na vylúčenie možnosti, že držitelia koncesie budú vo výhode.

(84)

Podľa druhej metódy použitej nezávislým odhadcom koncesné poplatky a iné príjmy prístavných orgánov by zabezpečili návratnosť investičných nákladov na infraštruktúru a určitú mieru návratnosti o 25 rokov. Prístavné orgány sa rozhodli stanoviť koncesný poplatok za terminál na suchý náklad ([…] EUR za meter štvorcový namiesto […] EUR za meter štvorcový a rok) a za kotvisko č. 35 ([…] EUR namiesto […] EUR za rok) podstatne na viac, než bola hodnota odporúčaná expertom. Skutočná návratnosť, ktorú prístavné orgány očakávajú, je preto výrazne vyššia než hodnota, ktorú vypočítal expert.

(85)

Komisia preto dospela k záveru, že koncesný poplatok a iné príjmy prístavných orgánov im umožňujú zabezpečiť si návratnosť všetkých investičných nákladov na infraštruktúru vrátane nákladov na bagrovacie práce a výstavbu príjazdových železničných tratí a zároveň získať výnosy zodpovedajúce výnosom, ktoré by požadoval súkromný investor.

(86)

Komisia okrem toho konštatuje, že v tomto prípade neexistuje náznak, že prístavné orgány stanovili koncesné poplatky na úrovni, ktorou by sa nedosiahli maximálne príjmy.

(87)

Zahrnutie doložky o preskúmaní okrem toho umožňuje pravidelné prehodnotenie koncesného poplatku.

(88)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že v tomto prípade možno dospieť k záveru, že koncesným poplatkom, ktorý sa stanovil uvedeným spôsobom, sa neudeľujú neprimerané výhody držiteľom koncesie na infraštruktúru zameranú na používateľa.

(89)

Toto rozhodnutie v žiadnom prípade neprejudikuje akúkoľvek ďalšiu možnú analýzu Komisie, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania alebo iných všeobecných zásad ZFEÚ.

(90)

Komisia sa domnieva, že verejné financovanie infraštruktúry zameranej na používateľa v prístave Ventspils nevedie k hospodárskej výhode na úrovni držiteľov koncesie, a preto opatrenie nemá za následok konkurenčnú výhodu v prospech vybraných poskytovateľov služieb v porovnaní s konkurenčnými podnikmi.

(91)

Podľa ustálenej judikatúry musia byť na to, aby sa opatrenie klasifikovalo ako štátna pomoc, splnené všetky podmienky ustanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ (7). Keďže opatrenie, ktoré majú v úmysle prijať lotyšské orgány, neznamená hospodársku výhodu pre budúcich držiteľov koncesie, nie sú preto kumulatívne splnené podmienky, aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(92)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že verejné financovanie výstavby infraštruktúry zameranej na používateľa v prístave Ventspils nepredstavuje pomoc na úrovni držiteľov koncesie.

(93)

Toto rozhodnutie sa týka iba aspektov štátnej pomoci a bez toho, aby ním bolo dotknuté uplatňovanie iných ustanovení ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o koncesie na služby,