PRÍLOHA I

Poľnohospodárske výrobky určené na ľudskú spotrebu, uvedené v prílohe I k Zmluve:

Trieda 1.4:

Iné výrobky živočíšneho pôvodu: med

ŠPANIELSKO

„Miel de Galicia“ alebo „Mel de Galicia“ (CHZO)

PRÍLOHA II

ZHRNUTIE

Nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

„MIEL DE GALICIA“ alebo „MEL DE GALICIA“

ES č.: ES/PGI/005/0278/19.2.2003

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely

1.

   Príslušný orgán v členskom štáte

Názov	:	Subdirección General de Denominaciones de Calidad, Dirección General de Alimentación, Secretaria General de Alimentación del Ministerio de Agricultura, Pesca y Alimentación, España
Adresa	:	Paseo Infanta Isabel, 1 28071-Madrid
Tel.	:	(34) 913 475394
Fax	:	(34) 913 475410
E-mail	:	sgcaproagro@mapya.es

2.

   Skupina

Názov	:	Mieles Anta, SL
Adresa	:	C/Ermita, 34 Polígono de A Grela-Bens. A Coruña
Tel.	:	—
Fax	:	—
E-mail	:	—

Názov	:	Sociedad Cooperativa „A Quiroga“
Adresa	:	Avenida Doctor Sixto Mauriz, no 43, Fene. A Coruña
Tel.	:	—
Fax	:	—
E-mail	:	—
Zloženie	:	Výrobcovia/spracovatelia ( X ) Ostatní ( )

3.

   Druh výrobku

Kategória 1.4

:

Iné výrobky živočíšneho pôvodu: med

4.

   Špecifikácia [prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]

4.1.   Meno „Miel de Galicia“ alebo „Mel de Galicia“

4.2.   Opis Výrobok, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie (CHZO) „Miel de Galicia“ alebo „Mel de Galicia“, sa definuje ako med, ktorý má všetky charakteristické vlastnosti stanovené v špecifikácii výrobku, a počas jeho výroby, spracovania a balenia sa splnili všetky požiadavky špecifikácie, špecifické kvalitatívne kritériá a platné právne predpisy. Tento med sa produkuje v úľoch s pohyblivým dielom a získava sa dekantáciou a vytočením. Na trh sa uvádza v tekutej, kryštalickej alebo krémovej konzistencii. Môže sa uviesť na trh aj vo forme plástov.

Podľa rastlinného pôvodu sa med zaraďuje do týchto kategórií:

med kvetový viacdruhový,

med kvetový jednodruhový eukalyptový,

med kvetový jednodruhový gaštanový,

med kvetový jednodruhový ostružinový,

med kvetový jednodruhový vresovcový.

Okrem charakteristických vlastností uvedených v norme týkajúcej sa kvality medu musí mať med chránený CHZO tieto charakteristické vlastnosti:

Fyzikálno-chemické vlastnosti:

—	maximálna vlhkosť: 18,5 %,

—	minimálna diastatická aktivita: 9 podľa Schadovej stupnice. Medy s nízkym prirodzeným obsahom enzýmov musia podľa tejto stupnice dosahovať hodnotu najmenej 4, pokiaľ obsah hydroxymetylfurfuralu (HMF) nepresiahne 10 mg/kg,

—	maximálny obsah hydroxymetylfurfuralu: 28 mg/kg.

Vlastnosti peľových zŕn rastlín, z ktorých pochádza nektár:

Všeobecne musí peľové spektrum hodnotené vo svojej celistvosti zodpovedať peľovému spektru medov z Galície.

Kombinácia peľových zŕn Helianthus annuus-Olea europaea-Cistus ladanifer nesmie v žiadnom prípade presahovať 5 % celkového peľového spektra.

Okrem toho, podľa kvetového pôvodu rôznych uvedených druhov medu musia peľové spektrá spĺňať tieto požiadavky:

—	kvetový viacdruhový med: prevažujúce množstvo peľových zŕn musí pochádzať z druhov Castanea sativa, Eucalyptus sp., Ericaceae, Rubus sp., Rosaceae, Cytisus sp-Ulex sp., Trifolium sp., Lotus sp., Campanula, Centaurea, Quercus sp., Echium sp., Taraxacum sp. a Brassica sp.,

—

kvetový jednodruhový med: — „eukalyptový med“: minimálny percentuálny podiel peľových zŕn z eukalyptu (Eucaliptus sp.) musí byť 70 %, — „gaštanový med“: minimálny percentuálny podiel peľových zŕn z gaštanu (Castanea sp.) musí byť 70 %, — „ostružinový med“: minimálny percentuálny podiel peľových zŕn z maliny (Rubus sp.) musí byť 45 %, — „vresovcový med“: minimálny percentuálny podiel peľových zŕn z vresovca (Erica sp.) musí byť 45 %.

Organoleptické vlastnosti:

Spravidla sa medy musia vyznačovať organoleptickými vlastnosťami špecifickými pre príslušný kvetový zdroj, pokiaľ ide o farbu, vôňu a chuť. Podľa pôvodu sú najdôležitejšími organoleptickými vlastnosťami:

—	Kvetové viacdruhové medy: Majú jantárovo žltú až tmavú jantárovo žltú farbu. Vyznačujú sa kvetinovou alebo rastlinnou vôňou rôznej intenzity a stálosti. Môžu byť kyslasté a trpkasté.

—	Kvetové jednodruhové eukalyptové medy: majú jantárovo žltú farbu, kvetinovú vôňu so štipkou včelieho vosku. Intenzita vône je priemerná a málo stála. Sladká a jemne kyslá chuť.

—	Kvetové jednodruhové gaštanové medy: majú tmavú jantárovo žltú farbu, niekedy s červenkastým odtieňom. Ich vôňa má najčastejšie priemernú až malú intenzitu a je málo stála. Tieto medy sú mierne kyslasté a horkasté, niekedy trochu pikantné. Vyznačujú sa spravidla trpkastou príchuťou.

—	Kvetové jednodruhové ostružinové medy: majú tmavú jantárovo žltú farbu. Sú to aromatické medy, ktoré sa vyznačujú dlhotrvajúcou kvetinovou vôňou. Ich chuť je výrazne ovocná, mimoriadne sladká, strednej až veľkej intenzity a stálosti.

—	Kvetové jednodruhové vresovcové medy: majú tmavú jantárovo žltú farbu alebo tmavú jantárovo žltú farbu s červenkastým odtieňom, horkastú a trvácu chuť a trvácu kvetinovú vôňu. Intenzita vône je spravidla priemerná až nízka a jej stálosť je malá.

4.3.   Zemepisná oblasť Oblasť výroby, spracovania a balenia medov chránených zemepisným označením „Miel de Galicia“ sa rozprestiera na celom území autonómneho spoločenstva Galícia.

4.4.   Dôkaz o pôvode CHZO „Miel de Galicia“ sa môže chrániť iba med pochádzajúci zo zariadení zapísaných v Registroch kontrolného orgánu vyprodukovaný v súlade s normami stanovenými v špecifikácii a v príručke kvality a spĺňa podmienky, ktoré ho musia charakterizovať.

Kontrolný orgán vedie tieto registre:

register poľnohospodárskych podnikov, v ktorom sú zapísané podniky nachádzajúce sa v autonómnom spoločenstve Galícia, ktoré mali záujem zamerať svoju výrobu na získavanie medu chráneného zemepisným označením „Miel de Galicia“,

register extrakčných, skladovacích a/alebo baliarenských zariadení nachádzajúcich sa na území autonómneho spoločenstva Galícia, ktorých niektoré činnosti spočívajú v spracovaní medu, ktorý môže byť chránený zemepisným označením.

Všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi majetkov zapísaných v registroch, ako aj poľnohospodárske podniky, zariadenia a výrobky podliehajú inšpekciám a kontrolám, ktoré vykonáva kontrolný orgán na účely overenia, či výrobky, ktoré nesú chránené zemepisné označenie „Miel de Galicia“, spĺňajú požiadavky špecifikácie výrobku a ostatné osobitné uplatniteľné predpisy.

V priebehu každého hospodárskeho roka kontrolný orgán skontroluje množstvá medu certifikovaného chráneným zemepisným označením, ktoré uviedli na trh jednotlivé podniky zapísané v registri extrakčných, skladovacích a/alebo baliarenských zariadení, aby si overil, či zodpovedajú množstvám medu vyprodukovaného včelármi zapísanými v registri podnikov alebo kúpeného od týchto včelárov alebo od iných podnikov zapísaných v registri.

Kontroly spočívajú v inšpekciách v podnikoch a zariadeniach, v preskúmaní dokumentov a v analýze suroviny a hotového výrobku.

Ako sa už uviedlo, výroba a rovnako aj následné operácie extrakcie, skladovania a balenia sa musia uskutočňovať vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

Skutočnosť, že balenie sa takisto uskutočňuje v tejto oblasti zodpovedajúcej tradičnej oblasti, je v súlade s nutnosťou chrániť zvláštne charakteristické vlastnosti a kvalitu medu z Galície tak, aby kontrola podmienok prepravy, skladovania a balenia uskutočnená príslušným orgánom umožnila udržať kvalitu produktu.

Okrem toho, med sa môže baliť len do nádob, ktorých charakteristické vlastnosti sú spresnené v špecifikácii a to v zariadeniach určených výlučne na balenie medu pochádzajúceho z podnikov zapísaných v registroch chránených zemepisných označení, v ktorých sa uskutoční označenie a označenie na zadnej strane výrobku pod dohľadom kontrolného orgánu. Všetky tieto opatrenia zodpovedajú snahe udržať kvalitu a zaručiť identifikovateľnosť výrobku.

Postup certifikácie sa týka rovnorodých dávok a zakladá sa na inšpekciách a príslušných analytických a organoleptických testoch stanovených kontrolným orgánom. Na základe vydaných technických správ kontrolný a certifikačný orgán rozhodne o prijatí, zamietnutí alebo odložení kontrolovanej dávky medu.

Ak sa zistí akákoľvek zmena prejavujúca sa zhoršením kvality medu alebo sa nedodržia ustanovenia nariadenia o chránenom zemepisnom označení a ďalšie súvisiace právne predpisy, pokiaľ ide o výrobu, spracovanie a balenie, kontrolný orgán nebude medy certifikovať, následkom čoho stratia nárok na používanie chráneného zemepisného označenia.

4.5.   Spôsob výroby Postupy riadenia úľov majú za cieľ zabezpečiť lepšiu kvalitu medov chránených zemepisným označením. V každom prípade, počas obdobia zberu medu úle neprejdú žiadnou chemickou úpravou a včely nedostávajú žiadne krmivo.

Včely sa z plástov vyháňajú tradičnými metódami, pričom sa uprednostňuje vydurenie včiel (bee-escape) alebo vháňanie vzduchu do úľu bez toho, aby sa zneužívalo vykurovadlo a nikdy sa nepoužívajú ani odpudzujúce chemické výrobky.

Med sa extrahuje vytočením alebo dekantáciou, ale nikdy nie lisovaním.

Extrakcia medu sa vždy uskutočňuje s osobitnou starostlivosťou a v čo najlepších hygienických podmienkach a prebieha v uzavretej a čistej miestnosti vyhradenej na tento účel. Sušenie pomocou odvlhčovača alebo sušenie prevzdušňovaním sa začína týždeň vopred, až kým sa nedosiahne relatívna vlhkosť menšia ako 60 %.

Techniky odviečkovania medových plástov nesmú v žiadnom prípade zmeniť faktory kvality týchto medov. Nože na odviečkovanie musia byť veľmi čisté, suché a nikdy nesmú mať teplotu vyššiu ako 40 °C.

Hneď po extrakcii a prefiltrovaní dvojitým filtrom med prejde procesom dekantácie a pred tým, než sa uskladní a zabalí, sa z neho zozbiera pena.

Zber a preprava medu sa uskutočnia v hygienických podmienkach, pričom sa použijú nádoby na potravinárske účely schválené v príručke kvality a v platných právnych predpisoch, ktoré zaručia kvalitu výrobku.

Med sa pripravuje na predaj v zariadeniach zapísaných do príslušného registra kontrolného orgánu. Obsah nádob určených na priamu spotrebu je spravidla 500 až 1 000 gramov.

Nádoba musí byť hermeticky uzatvorená, aby sa zabránilo najmä strate prirodzených aromatických látok a absorpcii okolitých vôní a okolitej vlhkosti, ktoré by mohli výrobok znehodnotiť.

4.6.   Spojenie

Historické súvislosti

Včelárstvo dosiahlo v Galícii vrchol pred zavedením cukru, pričom med sa považoval za veľmi zaujímavú potravinu vďaka svojej sladiacej schopnosti a mimoriadnym liečivým vlastnostiam. Catastro de Ensenada z rokov 1752 – 1753 evidoval v Galícii celkovo 366 339 tradičných úľov nazývaných aj „trobos“ alebo „cortizos“, ktoré ešte stále nachádzame na mnohých miestach. Tento údaj jasne potvrdzuje význam včelárstva v Galícii od staroveku, a dokazuje to aj galícijská toponýmia.

Pod slovom „cortín“, „albar“, „abellariza“, „albiza“ alebo „albariza“ sa rozumie otvorená vidiecka stavba oválneho, kruhového alebo niekedy štvorstranného tvaru tvorená vysokými múrmi, ktoré majú chrániť úle a zabrániť vniknutiu zvierat (najmä medveďov). Tieto stavby, ktoré sú odkazom svojej doby, v súčasnosti stále existujú a niekedy sú použiteľné v mnohých horských oblastiach, najmä v pohoriach sierras orientales d'Ancares a Caurel a v sierra del Suido.

Prvým dielom o včelárstve uverejneným v Galícii je pravdepodobne príručka včelárstva, ktorú napísal špeciálne pre galícijských včelárov D. Ramón Pimentel Méndez (1893).

V roku 1880 farár z Argozónu (Chantada, Lugo) Don Benigno Ledo postavil prvý úľ s pohyblivým dielom a o niekoľko rokov neskôr postavil prvý úľ určený najmä na rozmnožovanie delením a chov včelích kráľovien, ktorý nazval liahňou včelstva. V knihe o včelárstve, ktorú napísal Roma Fábrega, sa uvádza, že prvý Španiel, ktorý vlastnil úle s pohyblivým dielom, bol galícijský „kňaz včiel“ Don Benigno Ledo, čo svedčí o jeho význame pre včelárstvo v Galícii, ale aj v Španielsku.

Galícijský med je opísaný v španielskom súpise tradičných produktov, ktorý uverejnilo španielske ministerstvo poľnohospodárstva, rybolovu a výživy v roku 1996 (strany 174 a 175). Počas jesenných slávností je tento výrobok jedným z najvýznamnejších komerčných lákadiel.

V roku 1988 ministerstvo poľnohospodárstva a rybolovu uskutočnilo prieskum obchodu s medom v Španielsku. Týmto prieskumom sa ukázalo, že severozápad krajiny (Galícia) sa vyznačuje vyššou spotrebou medu ako v ostatných španielskych spoločenstvách a okrem toho je tam vyššia cena medu. Galícijský spotrebiteľ už od staroveku oceňuje med vyprodukovaný v našom autonómnom spoločenstve, vďaka čomu si pripísal väčšiu trhovú hodnotu. Ide o jav, s ktorým sa v susedných autonómnych spoločenstvách nestretávame.

Prírodné spojenie

Galícia, ktorá sa nachádza na severozápadnom okraji Pyrenejského polostrova, je jedným z najstarších územných celkov Španielska, ktorý si od čias rímskej nadvlády zachoval svoj názov prakticky v nezmenenej podobe (Rimania túto oblasť nazývali „Gallaecia“), a ktorý má prakticky tie isté hranice už viac ako osem storočí. Správne hranice tohto regiónu sa prelínajú so zemepisnými hraniciam, ktoré ho od severu na juh a od východu na západ tradične udržali oddelený od susedných regiónov, čím sa dá vysvetliť, že si zachoval aj vlastný jazyk.

Toto zemepisné odlíšenie má vplyv na podnebie Galície. Prítomnosť zátok s ústím rieky a riečnych údolí, ktoré prenášajú do vnútrozemia oceánsky vplyv vďaka juho-západo-severo-východnej orientácii (jav, ktorý sa nevyskytuje nikde inde na španielskom pobreží) a pohorí „sierras“, ktoré obmedzujú prechod rôznych frontov, spôsobuje, že podnebie tohto regiónu má osobitné charakteristické vlastnosti z hľadiska teploty a zrážok.

Okrem toho väčšia časť galícijského územia sa z geomorfologického, litografického a pedologického hľadiska odlišuje od stredozemných regiónov tradičnej včelárskej výroby. Prevažujú tu kyslé pôdy, ktoré majú rozhodujúci vplyv na miestnu vegetáciu a teda aj na výrobu nektáru a charakteristické vlastnosti medov.

Je to teda prírodný región, ktorý sa dokonale odlišuje od ostatnej časti Pyrenejského polostrova. Táto odlišnosť vyplýva z geomorfologických, podnebných, biologických a pedologických aspektov, ktoré podmieňujú existenciu rastlinstva prispôsobeného prírodným podmienkam ovplyvneným všetkými týmito faktormi.

Galícijské územie je dosť homogénne z hľadiska rastlín, ktoré sú zdrojom nektáru na výrobu medu. Najväčšie rozdiely, ktorými sa vyznačuje výroba medu v Galícii, sú dôsledkom hojného výskytu hlavných rastlín, dôležitých z hľadiska svojej medonosnosti. Na príprave väčšiny medov vyprodukovaných v Galícii sa podieľa päť hlavných taxónov: Castanea sativa, Rubus, t. Cytisus, Erica a Eucalyptus. Pobrežná oblasť sa vyznačuje veľmi častým výskytom eukalyptu. Vo vnútrozemských oblastiach je výroba medu podmienená hojným výskytom troch rastlinných druhov: Castanea Sativa, Erica a Rubus.

Zemepisná poloha Galície a jej zvláštnosti sú príčinou osobitných charakteristických vlastností medov, ktorými sa odlišujú od medov vyprodukovaných na ostatných územiach.

Jedna z najužitočnejších analytických metód na stanovenie zemepisnej osobitosti medov spočíva v peľovej analýze. Na základe tejto analýzy sa osobitné charakteristiky galícijských medov v porovnaní s medmi iného pôvodu zakladajú na:

—	prítomnosti typických a výlučných peľových kombinácií, ktorými sa tieto medy odlišujú od iných medov vrátane medov vyprodukovaných v susedných regiónoch. Tieto kombinácie sa uvádzajú v prílohe 1,

—	neprítomnosti alebo prítomnosti v malej miere (nižšej ako 1 %) peľu z hluchavkovitých rastlín, ale aj rastlín ako Lavandula, Rosmarinus, Thymus, Mentha atď.,

—	neprítomnosti alebo prítomnosti v malej miere (nižšej ako 0,1 %) peľu Helianthus annuus, Citrus alebo Olea europaea,

—	neprítomnosti alebo prítomnosti v malej miere (nižšej ako 1 %) peľu Cistus ladanifer,

—	neprítomnosti peľu Hedysarum coronarium, Hypecoum procumbens a Diplotaxis erucoides.

Galícijský med má teda viaceré osobitné charakteristické vlastnosti, ktoré môžeme pripísať prírodnému prostrediu. Na účely bližšieho spresnenia týchto osobitných vlastností odkazujeme na príslušné odseky špecifikácie výrobku a na jej prílohy.

4.7.   Kontrolný orgán

Názov	:	Consejo regulador de la Indicación Geográfica Protegida „Miel de Galicia“
Adresa	:	Pazo de Quián s/n, Sergude. 15881-Boqueixón. A Coruña.
Tel.	:	981. 511913
Fax	:	981. 511913
E-mail	:	info@mieldegalicia.org

Kontrolný orgán spĺňa podmienky stanovené v norme EN 45011 v súlade s ustanoveniami článku 11 nariadenia (ES) č. 510/2006.

4.8.   Označenie Medy uvádzané na trh pod chráneným zemepisným označením „Miel de Galicia“ musia byť po svojej certifikácii označené etiketou zodpovedajúcou osobitnej značke každého prevádzkovateľa baliarne, používanou výlučne pre chránené medy, ako aj zadnou etiketou s abecedno-číslicovým kódom s korelatívnym číslovaním, povolenú a vydanú kontrolným orgánom, na ktorej je uvedený úradný logotyp zemepisného označenia. Chránené zemepisné označenie „Miel de Galicia“ alebo „Mel de Galicia“ musí byť uvedené na etikete aj na zadnej etikete.