Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 31998R2532

    Nariadenie Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998 týkajúce sa právomocí Európskej centrálnej banky ukladať sankcie

    Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, p. 4–7 (ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT, FI, SV)

    Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (CS, ET, LV, LT, HU, MT, PL, SK, SL, BG, RO, HR)

    Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 04/02/2015

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/1998/2532/oj

    31998R2532



    Úradný vestník L 318 , 27/11/1998 S. 0004 - 0007


    Nariadenie Rady (ES) č. 2532/98

    z 23. novembra 1998

    týkajúce sa právomocí Európskej centrálnej banky ukladať sankcie

    RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva (ďalej "zmluva") a najmä na jej článok 108a ods.3 a článok 343. protokolu (č. 3) o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej "štatút"),

    so zreteľom na odporúčanie Európskej centrálnej banky (ďalej "ECB") [1],

    so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

    so zreteľom na stanovisko Komisie [3],

    podľa postupu stanoveného v článku 106 ods.6 zmluvy a v článku 42 štatútu a podľa podmienok ustanovených v článku 109k ods.5 zmluvy a ods. 7 protokolu (č. 11) o určitých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,

    (1) keďže toto nariadenie podľa článku 34.3. štatútu v nadväznosti na článok 431. štatútu, odseku 8 protokolu č. 11 a odseku 2 protokolu (č. 12) o určitých ustanoveniach týkajúcich sa Dánska, neposkytuje žiadne práva ani neukladá žiadne povinnosti neúčastníckemu členskému štátu;

    (2) keďže článok 343 štatútu vyžaduje, aby Rada stanovila limity a podmienky, za ktorých je ECB oprávnená ukladať pokuty alebo periodické sankčné platby podnikateľským subjektom za nedodržanie povinností ustanovených v jej nariadeniach a rozhodnutiach;

    (3) keďže porušenie povinností vyplývajúcich z nariadení a rozhodnutí ECB môže nastať v rôznych oblastiach kompetencie ECB;

    (4) keďže na zabezpečenie jednotného prístupu k ukladaniu sankcií v rôznych oblastiach právomoci ECB je vhodné, aby sa všetky všeobecné a procedurálne ustanovenia týkajúce sa ukladania týchto sankcií nachádzali v jednom nariadení Rady; keďže v ďalších nariadeniach Rady sa ustanovujú konkrétne sankcie na konkrétne oblasti a tieto nariadenia sa odvolávajú na toto nariadenie vo vzťahu k princípom a postupom ukladania týchto sankcií;

    (5) keďže na zabezpečenie účinného režimu realizácie sankcií toto nariadenie musí umožniť ECB určitú slobodu v rozhodovaní, čo sa týka príslušných postupov, ako aj ich vykonávania v rámci limitov a v súlade s podmienkami ustanovenými v tomto nariadení,

    (6) keďže Európsky systém centrálnych bánk (ďalej "ESCB") a ECB boli poverené úlohou pripraviť sa na úplné fungovanie v tretej etape Hospodárskej a menovej únie (ďalej "tretia etapa"); keďže včasná príprava je dôležitá z hľadiska plnenia úloh ESCB v tretej etape; keďže dôležitým prvkom prípravy je prijatie ešte pred treťou etapou režimu ukladania sankcií podnikateľským subjektom, ktoré si nesplnili povinnosti uložené v nariadeniach a rozhodnutiach ECB; keďže je žiaduce čo najskôr informovať účastníkov trhu o podrobných opatreniach, ktoré ECB môže považovať za nevyhnutné prijať na uloženie sankcií; keďže preto treba poskytnúť ECB od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia právomoc vydávať nariadenia a smernice,

    (7) keďže podľa článku 5 zmluvy, ustanovenia tohto nariadenia možno účinne uplatniť len ak účastnícke členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie, aby ich príslušné orgány mali právomoc úplne pomáhať a spolupracovať s ECB pri vykonávaní postupu, spojeného s porušením, ktorý sa vyžaduje podľa tohto nariadenia,

    (8) keďže ECB sa musí obracať na národné centrálne banky, aby realizovali úlohy ESCB v rozsahu, ktorý sa považuje za možný a vhodný,

    (9) keďže podľa článku 192 zmluvy musia byť rozhodnutia prijaté na základe tohto nariadenia, ktorými sa ukladajú finančné povinnosti, vynútiteľné,

    PRIJALA TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    Definície

    Na účely tohto nariadenia:

    1. "účastnícky členský štát" znamená členský štát, ktorý prijal jednotnú menu v súlade so zmluvou,

    2. "národná centrálna banka" znamená centrálnu banku účastníckeho členského štátu,

    3. "podnikateľské subjekty" znamenajú tie fyzické alebo právnické osoby, súkromné alebo verejné, okrem verejných subjektov plniacich svoje verejné právomoci, v účastníckom členskom štáte, na ktoré sa vzťahujú povinnosti vyplývajúce z nariadení a rozhodnutí ECB a zahŕňajú pobočky alebo iné stále organizačné jednotky nachádzajúce sa v účastníckom členskom štáte, ktorých ústredie alebo úradné sídlo sa nachádza mimo účastníckeho členského štátu,

    4. "porušenie" znamená každé nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z nariadení alebo rozhodnutí ECB podnikateľským subjektom,

    5. "pokuta" znamená jednorazovú peňažnú sumu, ktorú je podnikateľský subjekt povinný zaplatiť ako sankciu,

    6. "periodické sankčné platby" znamenajú peňažné sumy, ktoré je podnikateľský subjekt povinný zaplatiť ako sankciu v prípade pokračujúceho porušovania. Počítajú sa za každý deň pokračujúceho porušovania od oznámenia informujúceho podnikateľský subjekt o rozhodnutí, ustanoveného v druhom odseku článku 3 ods.1, v ktorom sa vyžaduje ukončenie tohto porušovania,

    7. "sankcie" znamenajú pokuty a periodické sankčné platby ukladané v dôsledku porušenia.

    Článok 2

    Sankcie

    1. Limity, do ktorých ECB môže ukladať podnikateľským subjektom pokuty a periodické sankčné platby, ak sa neustanovuje inak v konkrétnych nariadeniach Rady, sú takéto:

    a) pokuty: horný limit je 500000 EUR; a

    b) periodické sankčné platby: horný limit je 10000 EUR za deň porušenia. Periodické sankčné platby sa môžu ukladať počas obdobia maximálne šesť mesiacov od zaslania oznámenia o rozhodnutí podnikateľskému subjektu podľa článku 3 ods.1.

    2. ECB sa pri rozhodovaní, či uložiť sankciu a pri určovaní vhodnej sankcie, riadi princípom úmernosti.

    3. ECB tam, kde je to relevantné, vezme do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu, ktorými sú:

    a) na jednej strane dobrá viera a stupeň otvorenosti podnikateľského subjektu pri interpretácii a plnení povinnosti vyplývajúcej z nariadenia alebo rozhodnutia ECB, ako aj úroveň starostlivosti a spolupráce, ktorú prejavil podnikateľský subjekt, alebo na druhej strane každý dôkaz o zámernom klamstve predstaviteľov podnikateľského subjektu,

    b) závažnosť vplyvu porušenia,

    c) opakovanie, početnosť alebo trvanie porušenia týmto podnikateľským subjektom,

    d) zisky dosiahnuté podnikateľským subjektom z dôvodu porušenia,

    e) ekonomická veľkosť podnikateľského subjektu a

    f) predchádzajúce sankcie uložené tomu istému podnikateľskému subjektu inými orgánmi na základe tých istých skutočností.

    4. Keď porušenie spočíva v nesplnení povinnosti, uplatnenie sankcie neoslobodzuje podnikateľský subjekt od jej splnenia, ak rozhodnutie prijaté podľa článku 3 ods.4 explicitne neustanovuje inak.

    Článok 3

    Procesné pravidlá

    1. Rozhodnutie začať alebo nezačať postup spojený s porušením prijíma výkonná Rada ECB, konajúca z vlastnej iniciatívy alebo na základe pokynu v tom smere, ktorý jej adresovala národná centrálna banka členského štátu, v jurisdikcii ktorého konštatované porušenie nastalo. To isté rozhodnutie môže takisto prijať národná centrálna banka členského štátu, v ktorej právomoci konštatované porušenie nastalo, z vlastnej iniciatívy alebo na základe pokynu v tom smere, ktorý jej adresovala ECB.

    Písomné oznámenie o rozhodnutí začať postup spojený s porušením treba zaslať príslušnému podnikateľskému subjektu, príslušnému orgánu dohľadu a národnej centrálnej banke členského štátu, v ktorého jurisdikcii konštatované porušenie nastalo, resp. Európskej centrálnej banke. V tomto oznámení treba uviesť podrobnosti obvinení proti podnikateľskému subjektu a dôkazy, na ktorých sa tieto obvinenia zakladajú. Tam, kde je to vhodné, toto rozhodnutie musí požadovať ukončenie konštatovaného porušenia a musí obsahovať oznámenie príslušnému podnikateľskému subjektu, že možno uložiť periodické sankčné platby.

    2. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 môže vyžadovať, aby sa podnikateľský subjekt podrobil postupu spojenému s porušením. ECB, resp. národná centrálna banka, majú pri výkone postupu spojeného s porušením právo:

    a) vyžadovať predloženie dokumentov,

    b) preskúmať účtovné knihy a doklady podnikateľského subjektu,

    c) robiť kópie alebo výpisy z týchto kníh a dokladov a

    d) dostať písomné alebo ústne vysvetlenie.

    Ak podnikateľský subjekt bráni výkonu postupu spojeného s porušením, účastnícky členský štát, v ktorom sa nachádzajú príslušné prevádzkové priestory, poskytne potrebnú pomoc vrátane zabezpečenia prístupu ECB alebo národnej centrálnej banky do prevádzkových priestorov tohto podnikateľského subjektu, aby sa uvedené práva mohli uplatniť.

    3. Príslušný podnikateľský subjekt má právo na vypočutie ECB, resp. národnou centrálnou bankou. Podnikateľskému subjektu treba poskytnúť najmenej tridsať dní na predloženie obhajoby.

    4. Výkonná Rada ECB prijme – čo najskôr po prijatí návrhu od národnej centrálnej banky, ktorý iniciuje postup spojený s porušením, alebo po konzultácii s národnou centrálnou bankou členského štátu, v jurisdikcii ktorého nastalo konštatované porušenie – zdôvodnené rozhodnutie o tom, či sa podnikateľský subjekt dopustil porušenia, spolu s eventuálnou sankciou, ktorú treba uložiť.

    5. Príslušnému podnikateľskému subjektu treba zaslať písomné oznámenie o rozhodnutí a treba ho informovať o jeho práve na preskúmanie. Oznámenie o rozhodnutí treba zaslať aj príslušným orgánom dohľadu a národnej centrálnej banke členského štátu, v jurisdikcii ktorého porušenie nastalo.

    6. Príslušný podnikateľský subjekt má právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia výkonnej rady Radou guvernérov ECB. Túto žiadosť treba podať do tridsiatich dní od prijatia oznámenia o rozhodnutí a musí obsahovať všetky podkladové informácie a obvinenia. Túto žiadosť treba písomne adresovať Rade guvernérov ECB.

    7. Rozhodnutie Rady guvernérov ECB v nadväznosti na žiadosť, podanú podľa odseku 6, musí obsahovať dôvody rozhodnutia a písomné oznámenie o ňom treba zaslať príslušnému podnikateľskému subjektu, príslušnému orgánu dohľadu tohto podnikateľského subjektu a národnej centrálnej banke členského štátu, v jurisdikcii ktorého porušenie nastalo. Toto oznámenie musí informovať podnikateľský subjekt o jeho práve na súdne preskúmanie. Ak Rada guvernérov ECB neprijme rozhodnutie do dvoch mesiacov od žiadosti, príslušný podnikateľský subjekt môže podľa zmluvy požiadať o súdne preskúmanie rozhodnutia výkonnej rady.

    8. Žiadna sankcia sa nevynucuje proti podnikateľskému subjektu, kým sa rozhodnutie nestane konečným buď:

    a) uplynutím tridsaťdňovej lehoty uvedenej v odseku 6 bez podania žiadosti o preskúmanie podnikateľským subjektom rade guvernérov ECB, alebo

    b) informovaním podnikateľského subjektu riadiacou radou o jej rozhodnutí, alebo uplynutím lehoty uvedenej v odseku 7 bez prijatia rozhodnutia radou guvernérov.

    9. Príjmy zo sankcií uložených Európskou centrálnou bankou prislúchajú ECB.

    10. Ak sa porušenie týka výlučne úlohy, ktorou je ESCB poverený na základe zmluvy a štatútu, postup spojený s porušením možno iniciovať len na základe tohto nariadenia, bez ohľadu na existenciu akéhokoľvek národného zákona alebo nariadenia, ktorým by sa ustanovoval osobitný postup. Ak sa porušenie týka tiež jednej alebo viacerých oblastí mimo kompetencie ESCB, právo iniciovať postup spojený s porušením na základe tohto nariadenia je nezávislé od akéhokoľvek práva príslušného národného orgánu iniciovať samostatné postupy vo vzťahu k týchto oblastiam mimo kompetencie ESCB. Toto ustanovenie sa nedotýka uplatňovania trestného práva a kompetencií dohľadu nad obozretnosťou podnikania v účastníckych členských štátoch.

    11. Náklady na postup spojený s porušením znáša podnikateľský subjekt, ak rozhodnutie znie, že sa dopustil porušenia.

    Článok 4

    Časové limity

    1. Právo prijať rozhodnutie iniciovať postup spojený s porušením, ktoré sa ustanovuje v tomto nariadení, uplynie rok po tom, čo sa o existencii konštatovaného porušenia prvýkrát dozvedela ECB alebo národná centrálna banka členského štátu, v ktorého jurisdikcii konštatované porušenie nastalo, a v každom prípade päť rokov po tom, čo porušenie nastalo, alebo, v prípade pokračujúceho porušovania, päť rokov po ukončení porušovania.

    2. Právo prijať rozhodnutie o uložení sankcie vo vzťahu k porušeniu, ktoré sa ustanovuje v tomto nariadení, vyprší rok po prijatí rozhodnutia iniciovať postup uvedený v článku 3 ods.1.

    3. Právo začať postup vykonania rozhodnutia končí šesť mesiacov po tom, ako sa toto rozhodnutie stalo vykonateľné podľa článku 3 ods.8.

    Článok 5

    Súdne preskúmanie

    Súdny dvor Európskych spoločenstiev má neobmedzenú jurisdikciu v zmysle článku 172 zmluvy vo vzťahu k preskúmaniu konečných rozhodnutí, ktorými sa ukladajú sankcie.

    Článok 6

    Všeobecné ustanovenia a právomoc vydávať nariadenia a smernice

    1. V prípade rozporu medzi ustanoveniami tohto nariadenia a ustanoveniami iných nariadení rady, ktoré umožňujú ECB ukladať sankcie, platia ustanovenia týchto iných nariadení rady.

    2. ECB môže prijímať, s výhradou limitov a podmienok ustanovených v tomto nariadení, nariadenia na ďalšiu špecifikáciu režimu, ktorým možno ukladať sankcie podľa tohto nariadenia, ako aj smernice na koordináciu a harmonizáciu postupov týkajúcich sa výkonu postupu spojeného s porušením.

    Článok 7

    Záverečné ustanovenia

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

    Článok 6 ods. 2 platí od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ostatné články platia od 1. januára 1999.

    Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Bruseli 23. novembra 1998

    Za Radu

    predseda

    R. Edlinger

    [1] Ú. v. ES C 246, 6. 8. 1998, s. 9.

    [2] Ú. v. ES C 328, 26. 10. 1998.

    [3] Stanovisko vydané 8. októbra 1998 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

    --------------------------------------------------

    Top