1.   Za bezpečnosť dodávky plynu nesú spoločne zodpovednosť plynárenské podniky, členské štáty, konkrétne prostredníctvom svojich zodpovedných orgánov, a Komisia v príslušných oblastiach svojich činností a kompetencií. Táto spoločná zodpovednosť si vyžaduje vysokú úroveň ich vzájomnej spolupráce.

2.   Každý členský štát určí čo najskôr, najneskôr však do 3. decembra 2011 zodpovedný orgán, ktorý zaručí realizáciu opatrení stanovených v tomto nariadení. Kým nebude zodpovedný orgán oficiálne určený, vnútroštátne subjekty, ktoré sú v súčasnosti zodpovedné za bezpečnosť dodávky plynu, vykonávajú opatrenia, ktoré má podľa tohto nariadenia realizovať zodpovedný orgán. Tieto opatrenia zahŕňajú vykonanie posúdenia rizík uvedené v článku 9 a na základe tohto posúdenia rizík vypracovanie preventívneho akčného plánu a núdzového plánu a pravidelné monitorovanie bezpečnosti dodávky plynu na vnútroštátnej úrovni. Zodpovedné orgány spolupracujú navzájom v snahe predísť prerušeniu dodávky a obmedziť škody v takýchto prípadoch. Členským štátom nemôže nič zabrániť v tom, aby v prípade potreby prijali vykonávacie právne predpisy, ak si to vyžaduje splnenie požiadaviek tohto nariadenia.

3.   Každý členský štát bezodkladne oznámi Komisii názov zodpovedného orgánu po tom, ako ho určil, a v prípade potreby aj názvy vnútroštátnych subjektov zodpovedných za bezpečnosť dodávky plynu, ktoré vystupujú ako dočasný zodpovedný orgán v súlade s odsekom 2. Každý členský štát zverejní určenie týchto subjektov.

4.   Pri vykonávaní opatrení ustanovených v tomto nariadení zodpovedný orgán stanoví úlohy a povinnosti jednotlivých zúčastnených subjektov takým spôsobom, aby sa zabezpečilo dodržiavanie trojúrovňového prístupu, ktorý najprv zahrnie príslušné plynárenské podniky a priemysel, potom členské štáty na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni a nakoniec Úniu.

5.   Komisia v prípade potreby koordinuje činnosti zodpovedných orgánov na regionálnej úrovni a na úrovni Únie, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, okrem iného prostredníctvom Koordinačnej skupiny pre plyn uvedenej v článku 12 alebo Skupiny pre krízový manažment uvedenej v článku 11 ods. 4, najmä v prípade stavu núdze v Únii alebo v regióne podľa článku 11 ods. 1.

6.   Opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávky, ktoré sa nachádzajú v preventívnych akčných plánoch a v núdzových plánoch, musia byť presne definované, transparentné, proporčné, nediskriminačné a overiteľné, nesmú neprimerane deformovať hospodársku súťaž a narúšať efektívne fungovanie vnútorného trhu s plynom, ani nesmú ohrozovať bezpečnosť dodávky plynu iných členských štátov ani Únie ako celku.

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, zodpovedný organ každého členského štátu po porade s plynárenskými podnikmi, príslušnými organizáciami zatupujúcimi záujmy domácností a priemyselných odberateľov plynu a národným regulačným orgánom, ak ním nie je zodpovedný orgán, vypracuje na vnútroštátnej úrovni:

2.   Zodpovedné orgány si pred prijatím preventívneho akčného plánu a núdzového plánu na vnútroštátnej úrovni vymenia do 3. júna 2012 návrhy svojich preventívnych akčných plánov a núdzových plánov a poradia sa medzi sebou na príslušnej regionálnej úrovni a s Komisiou s cieľom zabezpečiť, aby návrhy ich plánov a opatrení neboli v rozpore s preventívnym akčným plánom a núdzovým plánom iného členského štátu a aby boli v súlade s týmto nariadením a ustanoveniami iných právnych predpisov Únie. Tieto konzultácie sa vykonávajú najmä medzi susediacimi členskými štátmi, konkrétne medzi systémami tvoriacimi izolované trhy a ich susednými členskými štátmi, a zahŕňajú napríklad tie členské štáty, ktoré sú určené v orientačnom zozname prílohy IV.

3.   Na základe konzultácií uvedených v odseku 2 a eventuálnych odporúčaní Komisie môžu dotknuté zodpovedné orgány rozhodnúť, že popri plánoch vypracovaných na vnútroštátnej úrovni vypracujú spoločné preventívne akčné plány na regionálnej úrovni (ďalej len „spoločné preventívne akčné plány“) a spoločné núdzové plány na regionálnej úrovni (ďalej len „spoločné núdzové plány“). V prípade spoločných plánov sa dotknuté zodpovedné orgány v prípade potreby usilujú o uzavretie dohôd s cieľom spolupracovať na regionálnej úrovni. Ak je to potrebné, členské štáty tieto dohody formálne potvrdia.

4.   Pri vypracúvaní a vykonávaní preventívneho akčného plánu a núdzového plánu na vnútroštátnej a/alebo regionálnej úrovni zodpovedný orgán náležite zohľadní nepretržitú bezpečnú prevádzku plynárenskej siete a v týchto plánoch rieši a stanoví technické prekážky narúšajúce prevádzku siete vrátane technických a bezpečnostných príčin, ktoré môžu spôsobiť obmedzenie tokov počas stavu núdze.

5.   Najneskôr do 3. decembra 2012 sa prijmú a zverejnia preventívne akčné plány a núdzové plány vrátane spoločných plánov v náležitých prípadoch. Tieto plány sa bezodkladne oznámia Komisii. Komisia informuje Koordinačnú skupinu pre plyn. Zodpovedné orgány zaručia pravidelné monitorovanie vykonávania týchto plánov.

6.   Do troch mesiacov od oznámenia plánov uvedených v odseku 5 zodpovedným orgánom:

7.   Dotknutý zodpovedný orgán zmení a doplní svoj preventívny akčný plán alebo núdzový plán do štyroch mesiacov od oznámenia požiadavky Komisie uvedenej v odseku 6 písm. b) bode ii) a oznámi zmenený a doplnený plán Komisii alebo oznámi Komisii dôvody, prečo s touto požiadavkou nesúhlasí. V prípade nesúhlasu môže Komisia svoju požiadavku do dvoch mesiacov od odpovede zodpovedného orgánu stiahnuť alebo zvolať stretnutie s dotknutými zodpovednými orgánmi, a ak to považuje za potrebné, aj s Koordinačnou skupinou pre plyn, aby s nimi záležitosť prediskutovala. Komisia predloží podrobné zdôvodnenie žiadosti o akékoľvek zmeny a doplnenia plánov. Zodpovedný orgán v plnej miere zohľadní stanovisko Komisie. Ak sa konečné rozhodnutie zodpovedného orgánu odlišuje od stanoviska Komisie, zodpovedný orgán spolu s týmto rozhodnutím a stanoviskom Komisie predloží a zverejní dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie založené, a to do dvoch mesiacov od doručenia stanoviska Komisie. V náležitých prípadoch zodpovedný orgán bezodkladne uverejní zmenený a doplnený plán.

8.   Dotknutý zodpovedný orgán zmení a doplní svoj preventívny akčný plán do troch mesiacov od oznámenia rozhodnutia Komisie uvedeného v odseku 6 písm. b) bode iii) a oznámi svoj zmenený a doplnený preventívny akčný plán Komisii alebo oznámi Komisii dôvody, prečo s týmto rozhodnutím nesúhlasí. V prípade nesúhlasu môže Komisia do dvoch mesiacov od odpovede zodpovedného orgánu rozhodnúť, že svoju požiadavku zmení a doplní alebo že ju stiahne. Ak Komisia trvá na svojej požiadavke, dotknutý zodpovedný orgán zmení a doplní plán do dvoch mesiacov po oznámení rozhodnutia Komisie, pričom čo najviac zohľadní odporúčania Komisie uvedené v odseku 6 písm. b) bode iii), a oznámi ho Komisii.

Komisia informuje Koordinačnú skupinu pre plyn a náležite zohľadní jej odporúčania pri vypracúvaní svojho stanoviska k zmenenému a doplnenému plánu, ktorý má byť predložený do dvoch mesiacov od oznámenia zodpovedného orgánu. Dotknutý zodpovedný orgán čo najviac zohľadní stanovisko Komisie a do dvoch mesiacov od doručenia stanoviska Komisie prijme a uverejní výsledný zmenený a doplnený plán.

9.   Zachová sa dôvernosť citlivých obchodných informácií.

1.   Národné a spoločné preventívne akčné plány obsahujú:

2.   Národné a spoločné preventívne akčné plány, najmä opatrenia na splnenie štandardu infraštruktúry uvedeného v článku 6, zohľadňujú desaťročný plán rozvoja siete v celej Únii, ktorý vypracuje ENTSO pre plyn podľa článku 8 ods. 10 nariadenia (ES) č. 715/2009.

3.   Národné a spoločné preventívne akčné plány vychádzajú v prvom rade z trhových opatrení a zohľadňujú hospodárske dôsledky, efektívnosť a účinnosť opatrení, vplyv na fungovanie vnútorného trhu s energiou a dosah na životné prostredie a spotrebiteľov, nezaťažujú príliš plynárenské podniky ani nemajú negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu s plynom.

4.   Národné a spoločné preventívne akčné plány sa aktualizujú každé dva roky, pokiaľ si to okolnosti nevyžadujú častejšie, a zohľadňujú aktualizované posúdenie rizika. Konzultácie stanovené medzi zodpovednými orgánmi podľa článku 4 ods. 2 sa uskutočnia pred prijatím aktualizovaného plánu.

1.   Členský štát alebo, ak tak určitý členský štát stanoví, zodpovedný orgán zabezpečí, aby sa prijali potrebné opatrenia tak, aby najneskôr do 3. decembra 2014 kapacita ostatnej infraštruktúry, stanovená podľa vzorca N-1 uvedeného v bode 2 prílohy I, dokázala v prípade prerušenia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, uspokojiť celkový dopyt po plyne vo výpočtovej oblasti počas dňa s výnimočne vysokou spotrebou plynu, ktorý sa vyskytuje so štatistickou pravdepodobnosťou raz za 20 rokov. Kde je to vhodné a potrebné, tento postup nemá vplyv na zodpovednosť prevádzkovateľov sietí vynaložiť zodpovedajúce investície a na povinnosti prevádzkovateľov prepravných sietí, ako je stanovené v smernici 2009/73/ES a nariadení (ES) č. 715/2009.

2.   Povinnosť zabezpečiť, aby ostatná infraštruktúra mala kapacitu na uspokojenie celkového dopytu po plyne, ako sa uvádza v odseku 1, sa považuje za splnenú, ak zodpovedný orgán preukáže v preventívnom akčnom pláne, že prerušenie dodávky bude možné dostatočne a včas kompenzovať prostredníctvom vhodných trhových opatrení na strane spotreby. Na tento účel sa použije vzorec uvedený v bode 4 prílohy I.

3.   Ak je to vhodné, na základe posúdenia rizika uvedeného v článku 9 sa môžu dotknuté zodpovedné orgány rozhodnúť, že povinnosť stanovená v odseku 1 tohto článku sa nesplní na vnútroštátnej, ale na regionálnej úrovni. V takom prípade sa vypracujú spoločné preventívne akčné plány podľa článku 4 ods. 3. Uplatňuje sa bod 5 prílohy I.

4.   Každý zodpovedný orgán po konzultácii s relevantnými plynárenskými podnikmi bezodkladne informuje Komisiu o akomkoľvek nedodržiavaní povinnosti stanovenej v odseku 1 a informuje Komisiu o jeho príčinách.

5.   Prevádzkovatelia prepravných sietí umožnia čo najskôr, najneskôr však do 3. decembra 2013, stálu obojsmernú kapacitu na všetkých cezhraničných prepojeniach medzi členskými štátmi, okrem prípadov:

Prevádzkovatelia prepravných sietí do 3. decembra 2013 prispôsobia fungovanie celých prepravných sietí alebo ich častí tak, aby umožňovali fyzický tok plynu v oboch smeroch cez cezhraničné prepojenia.

6.   Ak už obojsmerná kapacita existuje alebo sa buduje pre konkrétne cezhraničné prepojenie, povinnosť uvedená v odseku 5 prvom pododseku sa v prípade tohto prepojenia považuje za splnenú, okrem prípadov, ak jeden alebo viacero členských štátov požaduje posilnenie kapacity z bezpečnostných dôvodov. V prípade takejto požiadavky na posilnenie bezpečnosti sa uplatňuje postup uvedený v článku 7.

7.   Členský štát, alebo ak tak určitý členský štát stanoví, zodpovedný orgán zabezpečí, aby prvým krokom bolo vždy transparentné, podrobné a nediskriminačné testovanie trhu s plynom s cieľom posúdiť, či si trh vyžaduje investície do infraštruktúry, ktoré sú potrebné na splnenie povinností stanovených v odsekoch 1 a 5.

8.   Národné regulačné orgány v súlade s článkom 41 ods. 8 smernice 2009/73/ES a článkom 13 nariadenia (ES) č. 715/2009 zohľadňujú skutočne vynaložené náklady na plnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 a náklady na umožnenie stálej obojsmernej kapacity s cieľom poskytnúť primerané stimuly pri transparentnom a podrobnom stanovovaní alebo schvaľovaní sadzieb alebo metodík. Ak si trh nevyžaduje investície na umožnenie obojsmernej kapacity a ak v dôsledku týchto investícií vznikajú náklady viac ako jednému členskému štátu, prípadne jednému členskému štátu v prospech jedného alebo viacerých členských štátov, národné regulačné orgány všetkých dotknutých členských štátov rozhodnú spoločne o ich rozdelení pred prijatím akéhokoľvek investičného rozhodnutia. Pri deľbe nákladov sa zohľadní najmä miera prospešnosti investícií do infraštruktúry z hľadiska zvýšenia bezpečnosti dodávky dotknutých členských štátov. Uplatňuje sa článok 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 713/2009.

9.   Zodpovedný orgán zabezpečí, aby každá nová prepravná infraštruktúra prispievala k bezpečnosti dodávky prostredníctvom rozvoja dobre prepojenej siete, v prípade potreby aj prostredníctvom dostatočného množstva cezhraničných vstupných a výstupných miest v súlade s dopytom trhu a zistenými rizikami. Ak je to vhodné, zodpovedný orgán v posúdení rizika stanoví, kde existujú vnútorné prekážky a kde môže vnútroštátna vstupná kapacita a infraštruktúra, najmä prepravné siete, prispôsobiť toky plynu na vnútroštátnej úrovni možnosti narušenia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry uvedenej v posúdení rizika.

10.   Luxembursko, Slovinsko a Švédsko na základe výnimky nie sú viazané povinnosťou, ale naďalej sa usilujú plniť povinnosť stanovenú v odseku 1 tohto článku a súčasne zabezpečovať dodávky plynu chráneným odberateľom v súlade s článkom 8. Táto výnimka sa uplatňuje:

Tieto tri členské štáty zabezpečia transparentným, podrobným a nediskriminačným spôsobom pravidelné testovanie trhu z hľadiska investícií do infraštruktúry a výsledky týchto testov zverejnia.

Členské štáty uvedené v prvom pododseku informujú Komisiu o každej zmene týkajúcej sa podmienok stanovených v uvedenom pododseku. Výnimka stanovená v prvom pododseku sa prestane uplatňovať, ak už nie je splnená aspoň jedna z uvedených podmienok.

Každý z členských štátov uvedených v prvom pododseku predloží do 3. decembra 2018 Komisii správu, v ktorej opíše situáciu týkajúcu sa príslušných podmienok stanovených v uvedenom pododseku a vyhliadok na dodržanie povinnosti podľa odseku 1, pričom zohľadnia hospodársky dosah dodržania štandardov infraštruktúry, výsledky testovania trhu, vývoj na trhu s plynom a projekty v oblasti plynárenskej infraštruktúry v regióne. Na základe tejto správy, a ak sú naďalej splnené príslušné podmienky stanovené v prvom pododseku tohto odseku, Komisia môže rozhodnúť, že výnimka stanovená v prvom pododseku sa môže uplatňovať aj ďalšie štyri roky. V prípade pozitívneho rozhodnutia sa postup stanovený v tomto pododseku opakuje po štyroch rokoch.

1.   V prípade každého cezhraničného prepojenia medzi členskými štátmi okrem tých, ktoré sú vyňaté podľa článku 6 ods. 5 písm. a), a okrem prípadov, keď obojsmerná kapacita už existuje alebo sa buduje a jeden alebo viaceré členské štáty ešte nepožiadali o posilnenie z dôvodov bezpečnosti dodávky, prevádzkovatelia prepravných sietí najneskôr do 3. marca 2012 predložia svojim členským štátom, alebo ak tak členský štát určí, svojim zodpovedným orgánom alebo regulačným orgánom (spolu uvedené v tomto článku ako „dotknuté orgány“) po konzultácii so všetkými ďalšími dotknutými prevádzkovateľmi prepravných sietí:

2.   Návrh kapacity spätného toku alebo žiadosť o výnimku uvedená v odseku 1 vychádza z posúdenia dopytu trhu, odhadov spotreby a dodávky, technickej uskutočniteľnosti, nákladov na kapacitu spätného toku vrátane následného posilnenia prepravnej siete a výhod pre bezpečnosť dodávky a prípadne, spolu s ďalšími možnými opatreniami, zohľadňuje možný prínos kapacity spätného toku k plneniu štandardu infraštruktúry stanovenému v článku 6 v prípade členských štátov, ktoré využívajú kapacitu spätného toku.

3.   Dotknutý orgán, ktorému je adresovaný návrh alebo žiadosť o výnimku, bezodkladne oboznámi s týmto návrhom alebo žiadosťou dotknuté orgány iných členských štátov, ktoré by na základe posúdenia rizika mohli využívať kapacitu spätného toku, a Komisiu. Tento dotknutý orgán umožní uvedeným dotknutým orgánom a Komisii vydať stanovisko v priebehu štvormesačnej lehoty, ktorá začína dňom prijatia daného oznámenia.

4.   Do dvoch mesiacov od skončenia lehoty uvedenej v odseku 3 dotknutý orgán na základe kritérií uvedených v odseku 2 a posúdenia rizika vykonaného v súlade s článkom 9, pri čo najväčšom zohľadnení stanovísk prijatých v súlade s odsekom 3 tohto článku a prihliadnutí na aspekty, ktoré nemajú výlučne hospodársky charakter, napríklad bezpečnosť dodávky plynu a prínos k vnútornému trhu s plynom:

Dotknutý orgán bezodkladne oznámi Komisii svoje rozhodnutie spolu s ďalšími relevantnými informáciami, v ktorých uvedie dôvody tohto rozhodnutia, vrátane stanovísk prijatých v súlade s odsekom 3 tohto článku. Dotknuté orgány sa usilujú zabezpečiť, aby si vzájomne závislé rozhodnutia týkajúce sa rovnakých prepojení či prepojených plynovodov navzájom neodporovali.

5.   Do dvoch mesiacov od prijatia tohto oznámenia a v prípade, že existujú nezrovnalosti medzi rozhodnutím dotknutého orgánu a stanoviskami ďalších dotknutých orgánov, môže Komisia požiadať, aby dotknutý orgán zmenil svoje rozhodnutie. Toto obdobie môže byť predĺžené o ďalší jeden mesiac, pokiaľ Komisia požaduje dodatočné informácie. Každý návrh Komisie, v ktorom sa vyžaduje zmena rozhodnutia dotknutého orgánu, sa vykoná na základe prvkov a kritérií stanovených v odseku 2 a odseku 4 písm. a), s prihliadnutím na dôvody rozhodnutia dotknutého orgánu. Dotknutý orgán vyhovie žiadosti tým, že zmení svoje rozhodnutie v priebehu štyroch týždňov. Ak Komisia v uvedenej dvojmesačnej lehote nekoná, považuje sa to za nevznesenie námietok proti rozhodnutiu dotknutého orgánu.

6.   V prípade, že je potrebná dodatočná kapacita spätného toku v súlade s výsledkami posúdenia rizika vykonaného v súlade s článkom 9, postup stanovený v odsekoch 1 až 5 tohto článku sa opakuje na žiadosť prevádzkovateľa prepravnej siete, dotknutého orgánu alebo Komisie.

7.   Komisia a dotknutý orgán za každých okolností zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.

1.   Zodpovedný orgán od ním určených plynárenských podnikov vyžaduje, aby prijali opatrenia na zabezpečenie dodávky plynu chráneným odberateľom členského štátu v týchto prípadoch:

Zodpovedný orgán určí plynárenské podniky uvedené v prvom pododseku najneskôr do 3. júna 2012.

2.   Každý zvýšený štandard dodávky, ktorý prekročí rámec aspoň 30-dňových období uvedených v odseku 1 písm. b) a c), alebo každá dodatočná povinnosť uložená z dôvodu bezpečnosti dodávky plynu vychádza z posúdenia rizika uvedeného v článku 9, sa premietne do preventívneho akčného plánu a:

V duchu solidarity zodpovedný orgán v preventívnom akčnom pláne a v núdzovom pláne určí, ako možno akýkoľvek zvýšený štandard dodávky alebo dodatočnú povinnosť plynárenských podnikov dočasne znížiť v prípade stavu núdze na úrovni Únie alebo regiónu.

3.   Po skončení období vymedzených zodpovedným orgánom v súlade s odsekmi 1 a 2 alebo podľa prísnejších podmienok, ako sú podmienky vymedzené v odseku 1, sa zodpovedný orgán a plynárenské podniky snažia zachovať dodávky plynu čo najdlhšie, najmä dodávky pre chránených odberateľov.

4.   Povinnosti plynárenských podnikov týkajúce sa plnenia štandardov dodávky uvedených v tomto článku nie sú diskriminačné a nezaťažujú príliš tieto podniky.

5.   Plynárenské podniky môžu tieto povinnosti plniť podľa potreby na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie. Zodpovedný orgán nevyžaduje, aby boli štandardy ustanovené v tomto článku splnené len v rámci infraštruktúry, ktorá sa nachádza na jeho území.

6.   Zodpovedný orgán zabezpečí, aby sa podmienky týkajúce sa dodávok chráneným odberateľom stanovili bez toho, aby tým bolo dotknuté riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom a za cenu rešpektujúcu trhovú hodnotu dodávok.

1.   Do 3. decembra 2011 každý zodpovedný organ posúdi v celom rozsahu na základe ďalej uvedených spoločných prvkov riziká, ktoré majú vplyv na bezpečnosť dodávky plynu v jeho členskom štáte, prostredníctvom:

2.   Ak sa uplatňuje článok 4 ods. 3, dotknuté zodpovedné orgány vykonajú aj spoločné posúdenie rizík na regionálnej úrovni.

3.   Plynárenské podniky, priemyselní odberatelia plynu, príslušné organizácie zastupujúce záujmy domácností a priemyselných odberateľov plynu, ako aj členské štáty a národný regulačný orgán, ak ním nie je zodpovedný orgán, spolupracujú so zodpovedným orgánom a na požiadanie poskytujú všetky potrebné informácie na posúdenie rizika.

4.   Posúdenie rizika sa aktualizuje prvýkrát najneskôr 18 mesiacov po schválení preventívnych akčných plánov a núdzových plánov uvedených v článku 4 a potom každé dva roky pred 30. septembrom daného roka, pokiaľ si to okolnosti nevyžadujú častejšie. Posúdenie rizika zohľadňuje pokrok dosiahnutý v oblasti investícií, ktoré sú potrebné na plnenie štandardu infraštruktúry stanoveného v článku 6, ako aj problémy s uplatňovaním nových alternatívnych riešení v danej krajine.

5.   Posúdenie rizika vrátane jeho aktualizovaných verzií sa bezodkladne poskytne Komisii.

1.   Národné a spoločné núdzové plány:

2.   Národné a spoločné núdzové plány sa aktualizujú každé dva roky, pokiaľ si to okolnosti nevyžadujú častejšie, a zohľadňujú aktualizované posúdenie rizika. Plánované konzultácie medzi zodpovednými orgánmi podľa článku 4 ods. 2 sa uskutočnia pred prijatím aktualizovaných plánov.

3.   Tri hlavné úrovne krízovej situácie sú:

4.   Národné a spoločné núdzové plány zabezpečujú zachovanie cezhraničného prístupu k infraštruktúre v prípade stavu núdze, a to v súlade s nariadením (ES) č. 715/2009, pokiaľ je to technicky a bezpečnostne možné. Plány musia byť v súlade s článkom 3 ods. 6 tohto nariadenia a nemôžu obsahovať opatrenia na nadmerné obmedzenie cezhraničného toku plynu.

5.   V prípade, že zodpovedný orgán vyhlási ktorúkoľvek z úrovní krízovej situácie uvedených v odseku 3, informuje o tom bezodkladne Komisiu a poskytne jej všetky potrebné informácie, najmä informácie o opatreniach, ktoré zamýšľa prijať. V prípade stavu núdze, ktorý môže mať za následok žiadosť o poskytnutie pomoci od Únie a jej členských štátov, zodpovedný orgán daného členského štátu o tom bezodkladne informuje Monitorovacie a informačné centrum Komisie pre civilnú ochranu.

6.   V prípade, že zodpovedný orgán vyhlási stav núdze, prijme vopred stanovené opatrenia uvedené vo svojom núdzovom pláne a bezodkladne o tom informuje Komisiu, najmä o opatreniach, ktoré hodlá prijať v súlade s odsekom 1. Za náležite odôvodnených výnimočných okolností môže zodpovedný orgán podniknúť kroky, ktoré sa od núdzového plánu odkláňajú. Zodpovedný orgán bezodkladne informuje Komisiu o každom takomto opatrení a poskytne jeho zdôvodnenie.

7.   Členské štáty, a najmä zodpovedné orgány, zabezpečia, aby:

8.   Komisia čo najskôr, avšak v každom prípade do piatich dní od obdržania informácie od zodpovedného orgánu uvedenej v odseku 5 preskúma, či je vyhlásenie stavu núdze opodstatnené v súlade s odsekom 3 písm. c), či sú prijaté kroky v súlade s opatreniami uvedenými v núdzovom pláne, nezaťažujú neprimerane plynárenské podniky a či sú v súlade s odsekom 7. Komisia môže na žiadosť zodpovedného orgánu, plynárenských podnikov alebo z vlastnej iniciatívy požiadať zodpovedný orgán, aby zmenil opatrenia, ak sú v rozpore s podmienkami uvedenými v odseku 7 a v prvej vete tohto odseku. Komisia môže tiež požiadať zodpovedný orgán, aby zrušil vyhlásenie stavu núdze, ak takéto vyhlásenie už nie je opodstatnené podľa odseku 3 písm. c).

Zodpovedný orgán zmení svoje opatrenia do troch dní od oznámenia požiadavky Komisie a oznámi to Komisii alebo ju informuje o dôvodoch, pre ktoré s touto žiadosťou nesúhlasí. V tomto prípade môže Komisia svoju žiadosť do troch dní zmeniť alebo stiahnuť, alebo zvolať stretnutie so zodpovedným orgánom, alebo v prípade potreby s dotknutými zodpovednými orgánmi, a ak to považuje za potrebné, aj s Koordinačnou skupinou pre plyn, aby s nimi záležitosť prediskutovala. Komisia predloží podrobné zdôvodnenie žiadosti o akúkoľvek zmenu opatrenia. Zodpovedný orgán v plnej miere zohľadní stanovisko Komisie. Ak sa konečné rozhodnutie zodpovedného orgánu odlišuje od stanoviska Komisie, zodpovedný orgán predloží dôvody, ktoré ho k rozhodnutiu viedli.

1.   Na žiadosť zodpovedného orgánu, ktorý vyhlásil stav núdze, a po overení v súlade s článkom 10 ods. 8 môže Komisia vyhlásiť stav núdze v Únii alebo regionálny stav núdze pre osobitne postihnutý geografický región. Na žiadosť aspoň dvoch zodpovedných orgánov, ktoré vyhlásili stav núdze, a po overení v súlade s článkom 10 ods. 8 a v prípade, že sú dôvody stavu núdze prepojené, Komisia vyhlási, podľa situácie, stav núdze v Únii alebo regionálny stav núdze. Vo všetkých prípadoch Komisia zhromaždí stanoviská, pričom využije komunikačné prostriedky najvhodnejšie pre danú situáciu, a riadne zohľadní relevantné informácie od iných zodpovedných orgánov. Keď usúdi, že hlavný dôvod stavu núdze v Únii alebo regionálneho stavu núdze pominul a stav núdze už nie je opodstatnený, Komisia vyhlási koniec stavu núdze v Únii alebo regionálneho stavu núdze. V každom prípade Komisia svoje rozhodnutie odôvodní a informuje o ňom Radu.

2.   Komisia zvolá stretnutie Koordinačnej skupiny pre plyn, hneď ako vyhlási stav núdze v Únii alebo regionálny stav núdze. Počas stavu núdze v Únii alebo regionálneho stavu núdze môže Komisia na žiadosť aspoň troch členských štátov obmedziť účasť zástupcov členských štátov a zodpovedných orgánov v Koordinačnej skupine pre plyn na celé stretnutie alebo jeho časť.

3.   V prípade stavu núdze v Únii alebo regionálneho stavu núdze podľa odseku 1 koordinuje Komisia činnosť zodpovedných orgánov, pričom v plnej miere zohľadňuje relevantné informácie a výsledky konzultácií s Koordinačnou skupinou pre plyn. Komisia najmä:

4.   Komisia môže zvolať skupinu pre krízový manažment zloženú z krízových manažérov uvedených v článku 10 ods. 1 písm. g) z členských štátov, ktorých sa stav núdze týka. Po dohode s krízovými manažérmi môže Komisia prizvať iné relevantné zainteresované strany. Komisia zabezpečí, aby bola Koordinačná skupina pre plyn pravidelne informovaná o činnosti skupiny pre krízový manažment.

5.   Členské štáty, a najmä zodpovedné orgány, zabezpečia, aby:

6.   Ak sa na žiadosť zodpovedného orgánu alebo plynárenského podniku alebo z vlastnej iniciatívy Komisia domnieva, že v čase stavu núdze v Únii alebo regionálneho stavu núdze je opatrenie prijaté členským štátom alebo zodpovedným orgánom respektíve konanie plynárenského podniku v rozpore s odsekom 5, Komisia požiada členský štát alebo zodpovedný orgán, aby svoje opatrenie zmenil alebo aby konal s cieľom dosiahnuť súlad s odsekom 5 a aby ju zároveň informoval o dôvodoch tohto opatrenia alebo konania. Riadne sa zohľadňuje potreba bezpečnej prevádzky plynárenských sietí za každých okolností.

Členský štát alebo zodpovedný orgán zmení svoje opatrenia do troch dní od oznámenia požiadavky Komisie a oznámi ich Komisii alebo vysvetlí Komisii dôvody, pre ktoré s touto žiadosťou nesúhlasí. V tomto prípade môže Komisia svoju žiadosť do troch dní zmeniť alebo stiahnuť, alebo zvolať stretnutie s členským štátom alebo zodpovedným orgánom, a ak to považuje za potrebné, aj s Koordinačnou skupinou pre plyn, aby s nimi záležitosť prediskutovala. Komisia predloží podrobné zdôvodnenie žiadosti o akúkoľvek zmenu opatrenia. Členský štát alebo zodpovedný orgán v plnej miere zohľadní stanovisko Komisie. Ak sa konečné rozhodnutie zodpovedného orgánu alebo členského štátu odlišuje od stanoviska Komisie, zodpovedný orgán alebo členský štát predloží dôvody, ktoré ho k rozhodnutiu viedli.

7.   Komisia po konzultácii s Koordinačnou skupinou pre plyn vytvorí stály rezervný zoznam osobitnej skupiny pre monitorovanie, ktorú tvoria odborníci v oblasti priemyslu a zástupcovia Komisie. Táto osobitná skupina pre monitorovanie môže byť rozmiestnená mimo Únie a v spolupráci s dodávateľskými a tranzitnými tretími krajinami monitoruje toky plynu do Únie a podáva o nich správy.

8.   Zodpovedný orgán poskytuje informácie o akejkoľvek potrebe pomôcť Monitorovaciemu a informačnému centru Komisie pre civilnú ochranu. Monitorovacie a informačné centrum pre civilnú ochranu vyhodnocuje celkový stav a vydáva odporúčania týkajúce sa pomoci, ktorá by mala byť poskytnutá najpostihnutejším členským štátom a v prípade potreby tretím krajinám.

1.   Úlohou Koordinačnej skupiny pre plyn je uľahčovať koordináciu opatrení v oblasti bezpečnosti dodávky plynu. Táto skupina sa skladá zo zástupcov členských štátov, najmä ich zodpovedných orgánov, ako aj agentúry, ENTSO pre plyn a zastupiteľských orgánov príslušného odvetvia priemyslu a príslušných odberateľov. Komisia v konzultácii s členskými štátmi rozhodne o zložení skupiny, pričom zabezpečí jej úplnú reprezentatívnosť. Skupine predsedá Komisia. Skupina vypracuje svoj rokovací poriadok.

2.   V súlade s týmto nariadením Komisia konzultuje s Koordinačnou skupinou pre plyn, ktorá jej pomáha, najmä pokiaľ ide o tieto otázky:

3.   Komisia zvoláva stretnutia Koordinačnej skupiny pre plyn v pravidelných intervaloch a poskytuje informácie, ktoré získala od zodpovedných orgánov, pričom zachováva dôvernosť citlivých obchodných informácií.

1.   V prípade, že v členských štátoch existujú povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sa týkajú bezpečnosti dodávky plynu, uverejnia ich členské štáty do 3. januára 2011. Všetky ďalšie aktualizácie alebo dodatočné povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sa týkajú bezpečnosti dodávky plynu, budú tiež uverejnené, hneď ako ich členské štáty prijmú.

2.   Počas stavu núdze dotknuté plynárenské podniky sprístupnia zodpovednému orgánu každý deň k dispozícii najmä tieto informácie:

3.   Komisia má v prípade stavu núdze v Únii alebo regionálneho stavu núdze právo požiadať zodpovedný orgán o bezodkladné poskytnutie prinajmenšom:

4.   Zodpovedné orgány a Komisia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.

5.   Po skončení stavu núdze zodpovedný orgán čo najskôr, najneskôr však šesť týždňov po zrušení stavu núdze poskytne Komisii podrobné vyhodnotenie stavu núdze a účinnosti prijatých opatrení vrátane posúdenia hospodárskeho vplyvu stavu núdze, vplyvu na sektor elektroenergetiky a pomoci, ktorá bola poskytnutá Únii alebo jej členským štátom a/alebo ktorú poskytla Únia alebo jej členské štáty. Toto hodnotenie sa sprístupní Koordinačnej skupine pre plyn a zohľadní sa v aktualizáciách preventívnych akčných plánov a núdzových plánov.

Komisia vykoná analýzu hodnotení zodpovedných orgánov a predloží výsledky svojej analýzy v súhrnnej podobe členským štátom, Európskemu parlamentu a Koordinačnej skupine pre plyn.

6.   Aby Komisia mohla posúdiť situáciu v oblasti bezpečnosti dodávky na úrovni Únie:

Zodpovedný orgán oznámi tieto údaje v súhrnnej forme Komisii. V prípade uzatvorenia nových zmlúv alebo vykonania zmien v existujúcich zmluvách sa celý súbor údajov pravidelne znovu oznamuje v súhrnnej forme. Zodpovedný orgán a Komisia zachovávajú dôvernosť týchto informácií.