27.5.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/1

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 492/2011

z 5. apríla 2011

o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie

(kodifikované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 46,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva (3) bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené a doplnené (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo toto nariadenie kodifikovať.

(2)

Mala by sa zabezpečiť sloboda pohybu pracovníkov v rámci Únie. Dosiahnutie tohto cieľa predpokladá odstránenie akejkoľvek diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti medzi pracovníkmi členských štátov, pokiaľ ide o zamestnávanie, odmeňovanie a ostatné pracovné podmienky, ako aj práva týchto pracovníkov voľne sa pohybovať v rámci Únie na účely výkonu zamestnania s výhradou akýchkoľvek obmedzení opodstatnených z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

(3)	Mali by sa prijať ustanovenia, ktoré by umožnili dosiahnuť ciele ustanovené v článkoch 45 a 46 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v oblasti slobody pohybu.

(4)

Sloboda pohybu je základným právom pracovníkov a ich rodín. Mobilita pracovných síl v rámci Únie musí byť jedným zo spôsobov, ktorými sa pracovníkom zaručuje možnosť zlepšiť si svoje životné a pracovné podmienky a podporiť spoločenský postup, pričom zároveň pomáha uspokojiť požiadavky ekonomík členských štátov. Malo by sa potvrdiť právo všetkých pracovníkov v členských štátoch vykonávať činnosť podľa vlastnej voľby v rámci Únie.

(5)	Toto právo by mali požívať bez diskriminácie stáli pracovníci, sezónni pracovníci, cezhraniční pracovníci a tí, ktorí vykonávajú činnosť s cieľom poskytovať služby.

(6)

Právo na slobodu pohybu, ak sa má uplatňovať objektívne, slobodne a dôstojne, si vyžaduje, aby sa skutočne aj právne zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie vo všetkých otázkach súvisiacich so samotným výkonom zamestnania a v možnosti prístupu k ubytovaniu a tiež aby sa odstránili prekážky mobility pracovníkov, najmä pokiaľ ide o podmienky integrácie rodiny pracovníka v hostiteľskej krajine.

(7)	Zásada zákazu diskriminácie pracovníkov Únie si vyžaduje, aby všetci štátni príslušníci členských štátov mali rovnakú prednosť, pokiaľ ide o zamestnanie, akú majú vlastní pracovníci daného členského štátu.

(8)

Mechanizmus obsadzovania voľných miest predovšetkým pomocou priamej spolupráce medzi centrálnymi službami zamestnanosti a tiež medzi regionálnymi službami, ako aj koordináciou výmeny informácií zabezpečuje vo všeobecnosti presnejšiu predstavu o trhu práce. Pracovníci, ktorí sa chcú presťahovať, by mali byť takisto pravidelne informovaní o životných a pracovných podmienkach.

(9)

Medzi slobodou pohybu pracovníkov, zamestnaním a odbornou prípravou je úzka nadväznosť, najmä ak odborná príprava má za cieľ umožniť pracovníkom uchádzať sa o ponúkané zamestnanie v iných regiónoch Únie. Táto nadväznosť nabáda na to, aby sa problémy vznikajúce v tejto súvislosti neposudzovali oddelene, ale považovali sa za vzájomne závislé, aj s prihliadnutím na problémy zamestnanosti na regionálnej úrovni. Preto je potrebné usmerňovať snahy členských štátov ku koordinácii ich politík zamestnanosti,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ZAMESTNANIE, ROVNAKÉ ZAOBCHÁDZANIE A RODINY PRACOVNÍKOV

ODDIEL 1

Prístup k zamestnaniu

Článok 1

1.   Každý štátny príslušník členského štátu, bez ohľadu na jeho bydlisko, má právo na prístup k zamestnaniu a jeho výkon na území iného členského štátu v súlade s ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení o zamestnávaní štátnych príslušníkov tohto štátu.

2.   Štátny príslušník členského štátu má predovšetkým právo na prístup k voľným pracovným miestam na území iného členského štátu s rovnakou prednosťou ako štátni príslušníci tohto štátu.

Článok 2

Ktorýkoľvek štátny príslušník členského štátu si môže s ktorýmkoľvek zamestnávateľom vykonávajúcim činnosť na území členského štátu vymeniť žiadosť o zamestnanie a ponuku zamestnania a spoločne môžu uzavrieť a plniť pracovnú zmluvu v súlade s platnými ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení bez toho, aby z nich vyplývala akákoľvek diskriminácia.

Článok 3

1.   V súlade s týmto nariadením sa nepoužijú ustanovenia zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, prípadne správne postupy členského štátu:

a)	ak obmedzujú žiadosť o zamestnanie a ponuku zamestnania alebo právo prístupu štátnych príslušníkov iného členského štátu k zamestnaniu a jeho výkonu, prípadne ak s tým spájajú podmienky, ktoré neuplatňujú na vlastných štátnych príslušníkov, alebo

b)	ak ich výlučným alebo zásadným cieľom alebo účinkom je zabrániť štátnym príslušníkom iných členských štátov získať ponúkané zamestnanie, aj keď sa ich uplatňovanie neviaže na štátnu príslušnosť.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na podmienky, ktoré sa týkajú jazykových znalostí požadovaných z dôvodu charakteru miesta, ktoré má byť obsadené.

2.   Ustanovenia alebo postupy členského štátu uvedené v odseku 1 prvom pododseku zahŕňajú najmä tie, ktoré:

a)	predpisujú osobitný postup pri prijímaní cudzincov do zamestnania;

b)	obmedzujú inzerciu voľných pracovných miest v tlači alebo inom médiu alebo ju podmieňujú inými požiadavkami, ako sú tie, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zamestnávateľom vykonávajúcim svoju činnosť na území tohto členského štátu;

c)	podmieňujú prístup k zamestnaniu zaevidovaním sa na úradoch práce alebo bránia prijatiu jednotlivých pracovníkov, ak ide o osoby, ktoré nemajú bydlisko na území daného štátu.

Článok 4

1.   Ustanovenia zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov, ktoré číselne alebo percentuálne obmedzujú zamestnávanie cudzincov v ktoromkoľvek podniku, odvetví alebo regióne, prípadne na celoštátnej úrovni, sa nepoužijú na štátnych príslušníkov ostatných členských štátov.

2.   Ak sa v členskom štáte poskytnutie akejkoľvek výhody podniku podmieňuje minimálnym percentom zamestnávaných vlastných štátnych príslušníkov, štátni príslušníci iných členských štátov sa na tieto účely považujú za vlastných štátnych príslušníkov, pokiaľ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (5) neustanovuje inak.

Článok 5

Štátnemu príslušníkovi členského štátu, ktorý sa uchádza o zamestnanie na území iného členského štátu, poskytnú úrady práce v tomto štáte rovnakú pomoc, akú poskytujú vlastným štátnym príslušníkom, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie.

Článok 6

1.   Zamestnanie a pridelenie miesta štátnemu príslušníkovi jedného členského štátu v inom členskom štáte nie je závislé od zdravotných, odborných ani iných kritérií, ktoré sú diskriminačné z dôvodu štátnej príslušnosti v porovnaní s kritériami uplatňovanými na štátnych príslušníkov iného členského štátu, ktorí chcú vykonávať rovnakú činnosť.

2.   Štátny príslušník, ktorý dostal menovitú ponuku od zamestnávateľa v inom členskom štáte, ako je štát, ktorého je štátnym príslušníkom, môže byť podrobený testu odborných schopností, ak to zamestnávateľ vo svojej ponuke zamestnania výslovne požaduje.

ODDIEL 2

Zamestnanie a rovnosť zaobchádzania

Článok 7

1.   S pracovníkom, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, sa na území iného členského štátu nesmie z dôvodu jeho štátnej príslušnosti zaobchádzať inak ako s vlastnými pracovníkmi, pokiaľ ide o podmienky zamestnania a pracovné podmienky, najmä odmeňovanie, prepustenie, a ak by sa stal nezamestnaným, opätovné začlenenie do práce alebo zamestnania.

2.   Takýto pracovník požíva rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pracovníci.

3.   Taktiež má na základe rovnakého práva a za rovnakých podmienok ako vlastní pracovníci prístup k príprave v odborných školách a rekvalifikačných strediskách.

4.   Každá klauzula kolektívnej alebo individuálnej zmluvy alebo akejkoľvek inej kolektívnej úpravy týkajúcej sa prístupu k zamestnaniu, výkonu zamestnania, odmeňovania a ďalších pracovných podmienok alebo prepustenia je neplatná, ak ustanovuje alebo povoľuje diskriminačné podmienky vo vzťahu k pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov.

Článok 8

Pracovník, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu a ktorý je zamestnaný na území iného členského štátu, požíva rovnosť v zaobchádzaní, pokiaľ ide o členstvo v odboroch a výkon s ním súvisiacich práv vrátane hlasovacieho práva a prístupu k správnym alebo riadiacim postom v odborovej organizácii. Môže byť vylúčený z účasti na riadení inštitúcií upravených verejným právom a z vykonávania funkcie upravenej verejným právom. Ďalej má právo stať sa členom orgánov zastupujúcich pracovníkov v podniku.

Prvý odsek tohto článku nemá vplyv na zákony ani iné právne predpisy v niektorých členských štátoch, ktoré pracovníkom pochádzajúcim z iných členských štátov poskytujú širšie práva.

Článok 9

1.   Pracovníkovi, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu a je zamestnaný na území iného členského štátu, patria všetky práva a výhody poskytované vlastným pracovníkom vo veciach ubytovania vrátane prístupu k vlastníctvu ubytovania, ktoré potrebuje.

2.   Pracovník uvedený v odseku 1 má rovnaké právo ako vlastní štátni príslušníci zapísať sa do zoznamu žiadateľov o ubytovanie v regióne, kde je zamestnaný, pokiaľ takéto zoznamy existujú, a požíva z toho vyplývajúce výhody a práva.

Ak jeho rodina zostala v štáte, z ktorého pochádza, považuje sa jeho rodina na uvedený účel za rodinu žijúcu v tomto regióne, ak sa podobný predpoklad vzťahuje na vlastných pracovníkov.

ODDIEL 3

Rodiny pracovníkov

Článok 10

Deti štátneho príslušníka členského štátu, ktorý je alebo bol zamestnaný na území iného členského štátu, sa prijímajú na všeobecnovzdelávacie, učňovské a odborné štúdium v tomto štáte za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu, ak tieto deti majú bydlisko na jeho území.

Členské štáty podporia všetky snahy, aby týmto deťom umožnili navštevovať uvedené štúdium za čo najlepších podmienok.

KAPITOLA II

OBSADZOVANIE VOĽNÝCH PRACOVNÝCH MIEST A VYBAVOVANIE ŽIADOSTÍ O ZAMESTNANIE

ODDIEL 1

Spolupráca medzi členskými štátmi a s komisiou

Článok 11

1.   Členské štáty alebo Komisia podnietia alebo spoločne vypracujú štúdie o zamestnanosti alebo nezamestnanosti, ktoré pokladajú za potrebné pre slobodu pohybu pracovníkov v rámci Únie.

Centrálne služby zamestnanosti členských štátov navzájom medzi sebou a s Komisiou úzko spolupracujú s cieľom spoločne postupovať pri obsadzovaní voľných pracovných miest a vybavovaní žiadostí o zamestnanie v rámci Únie a následnom umiestňovaní pracovníkov do zamestnania.

2.   Členské štáty na tento účel ustanovia špecializované služby, ktoré poveria úlohou organizovať prácu v oblastiach spoločného postupu uvedených v odseku 1 druhom pododseku a spolupracovať navzájom medzi sebou, ako aj s útvarmi Komisie.

Členské štáty oznámia Komisii každú zmenu v ustanovení týchto služieb; Komisia uverejní príslušné údaje pre informáciu v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 12

1.   Členské štáty predložia Komisii informácie o problémoch vznikajúcich v súvislosti so slobodou pohybu a zamestnávaním pracovníkov a podrobný opis stavu a vývoja zamestnanosti.

2.   S prihliadnutím v najvyššej možnej miere na stanovisko technického výboru uvedeného v článku 29 (ďalej len „technický výbor“) Komisia určí spôsob, akým sa majú vypracovať informácie uvedené v odseku 1 tohto článku.

3.   V súlade s postupom ustanoveným Komisiou, s prihliadnutím v najvyššej možnej miere na stanovisko technického výboru, špecializovaná služba každého členského štátu zašle špecializovaným službám ostatných členských štátov a Európskemu úradu pre koordináciu uvedenému v článku 18 informácie o životných a pracovných podmienkach a stave trhu práce, ktoré by mohli usmerniť pracovníkov z ostatných členských štátov. Tieto informácie sa budú pravidelne aktualizovať.

Špecializované služby ostatných členských štátov zabezpečia rozšírenie týchto informácií predovšetkým ich rozposlaním príslušným službám zamestnanosti a všetkými vhodnými komunikačnými prostriedkami na informovanie dotknutých pracovníkov.

ODDIEL 2

Spôsob obsadzovania voľných pracovných miest

Článok 13

1.   Špecializovaná služba každého členského štátu bude pravidelne zasielať špecializovaným službám ostatných členských štátov a Európskemu úradu pre koordináciu uvedenému v článku 18:

a)	podrobnosti o voľných pracovných miestach, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov;

b)	podrobnosti o voľných pracovných miestach oznámených tretím krajinám;

c)	podrobnosti o žiadostiach o zamestnanie predložených tými, ktorí formálne vyjadrili želanie pracovať v inom členskom štáte;

d)	informácie o uchádzačoch, ktorí prejavili ochotu prijať zamestnanie v inej krajine, roztriedené podľa regiónov a odborov činnosti.

Špecializovaná služba každého členského štátu zašle tieto informácie bez zbytočného odkladu príslušným službám zamestnanosti a fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania.

2.   Podrobnosti o voľných pracovných miestach a žiadostiach uvedených v odseku 1 sa rozošlú podľa jednotného systému, ktorý určí Európsky úrad pre koordináciu uvedený v článku 18 v spolupráci s technickým výborom.

V prípade potreby je možné tento systém upraviť.

Článok 14

1.   Všetky údaje o voľných pracovných miestach uvedené v článku 13 oznámené službám zamestnanosti členského štátu sa oznámia príslušným službám zamestnanosti ostatných dotknutých členských štátov, ktoré ich spracujú.

Takéto služby zamestnanosti zašlú službám zamestnanosti prvého členského štátu podrobnosti o vhodných žiadostiach o zamestnanie.

2.   Na žiadosti o zamestnanie uvedené v článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. c) odpovie príslušná služba zamestnanosti členského štátu v primeranej lehote neprevyšujúcej jeden mesiac.

3.   Služby zamestnanosti priznajú pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov, rovnakú prioritu, akú príslušné právne predpisy priznávajú vlastným štátnym príslušníkom pred pracovníkmi z tretích krajín.

Článok 15

1.   Ustanovenia článku 14 vykonávajú špecializované služby. Pokiaľ ich však splnomocnili centrálne služby a pokiaľ to umožňuje organizácia služieb zamestnanosti členského štátu a používané techniky umiestňovania pracovníkov:

a)

regionálne služby zamestnanosti členských štátov: i) priamo sprostredkúvajú a obsadzujú voľné pracovné miesta žiadosťami o zamestnanie na základe informácií uvedených v článku 13, ktoré sú východiskom pre primerané opatrenia; ii) nadväzujú priame vzťahy na obsadenie voľných pracovných miest: — ak ide o voľné pracovné miesto ponúknuté konkrétnemu pracovníkovi, — pri jednotlivých žiadostiach o zamestnanie zaslaných buď konkrétnej službe zamestnanosti, alebo zamestnávateľovi, ktorý vykonáva svoju činnosť v regióne patriacom pod pôsobnosť tejto služby, — ak sa obsadzovanie voľných pracovných miest týka sezónnych pracovníkov, ktorých treba prijať v čo najkratšom čase;

b)

služby dvoch alebo viacerých členských štátov, ktoré sú miestne príslušné pre pohraničné regióny, si pravidelne vymieňajú údaje týkajúce sa voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie v ich regióne a v súlade s úpravou platnou pre vzťahy s ostatnými službami zamestnanosti svojich krajín priamo sprostredkúvajú a obsadzujú voľné pracovné miesta žiadosťami o zamestnanie. Služby zamestnanosti miestne príslušné pre pohraničné regióny v prípade potreby nadviažu spoluprácu a vytvoria štruktúry služieb poskytujúce: — užívateľom čo najviac praktických informácií o rôznych aspektoch mobility a — sociálnym a hospodárskym partnerom, sociálnym službám (najmä verejným, súkromným a verejnoprospešným službám) a všetkým dotknutým inštitúciám rámec koordinovaných opatrení vzťahujúcich sa na mobilitu;

c)	oficiálne služby zamestnanosti, ktoré sa zameriavajú na určité povolania alebo osobitné kategórie osôb, navzájom priamo spolupracujú.

2.   Príslušné členské štáty poskytnú Komisii zoznam vypracovaný na základe vzájomnej súčinnosti služieb uvedených v odseku 1; Komisia tento zoznam a všetky jeho zmeny uverejní pre informáciu v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 16

Prijatie postupov pri prijímaní do zamestnania uplatňovaných vykonávajúcimi orgánmi ustanovenými podľa zmlúv uzavretých medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi nie je povinné.

ODDIEL 3

Opatrenia na kontrolu rovnováhy trhu práce

Článok 17

1.   Na základe správy Komisie vypracovanej na základe informácií poskytnutých členskými štátmi členské štáty spolu s Komisiou najmenej raz za rok spoločne analyzujú výsledky právnej úpravy Únie, pokiaľ ide o voľné pracovné miesta a žiadosti o zamestnanie.

2.   Členské štáty spolu s Komisiou preskúmajú všetky možnosti, ako pri obsadzovaní voľných pracovných miest zabezpečiť prednosť štátnym príslušníkom členských štátov tak, aby sa v rámci Únie dosiahla rovnováha medzi voľnými pracovnými miestami a žiadosťami o zamestnanie. Na tento účel prijmú všetky potrebné opatrenia.

3.   Komisia každé dva roky predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní kapitoly II, v ktorej zhrnie požadované informácie a údaje získané z pripravených štúdií a prieskumov a zdôrazní užitočné otázky týkajúce sa vývoja trhu práce Únie.

ODDIEL 4

Európsky úrad pre koordináciu

Článok 18

Hlavnou úlohou Európskeho úradu pre koordináciu voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie (ďalej len „Európsky úrad pre koordináciu“) zriadeného v rámci Komisie je podporovať obsadzovanie voľných pracovných miest na úrovni Únie. Úrad je zodpovedný predovšetkým za všetky technické úlohy, ktoré na základe ustanovení tohto nariadenia pripadajú v tejto oblasti Komisii, najmä za pomoc vnútroštátnym službám zamestnanosti.

Európsky úrad pre koordináciu zhromažďuje informácie uvedené v článkoch 12 a 13 a údaje vyplývajúce zo štúdií a prieskumov vykonaných v súlade s článkom 11, aby sa zverejnili všetky užitočné fakty týkajúce sa predvídateľného vývoja na trhu práce Únie; tieto fakty oznamuje špecializovaným službám členských štátov, ako aj poradnému výboru uvedenému v článku 21 a technickému výboru.

Článok 19

1.   Európsky úrad pre koordináciu zodpovedá predovšetkým za:

a)	koordináciu praktických opatrení potrebných na sprostredkovanie a obsadzovanie voľných pracovných miest žiadosťami o zamestnanie na úrovni Únie a za analýzu z toho vyplývajúceho pohybu pracovníkov;

b)	prispievanie k dosiahnutiu týchto cieľov tým, že v spolupráci s technickým výborom uplatňuje spoločné postupy na správnej a technickej úrovni;

c)	to, že v prípade osobitnej potreby a po dohode so špecializovanými službami skoordinuje ponuky voľných pracovných miest so žiadosťami o zamestnanie a požiada špecializované služby o ich vybavenie.

2.   Európsky úrad pre koordináciu postupuje špecializovaným službám informácie o voľných pracovných miestach a žiadosti o zamestnanie, ktoré boli zaslané priamo Komisii; špecializované služby ho informujú o ich ďalšom spracovaní.

Článok 20

Komisia môže po dohode s príslušným úradom každého členského štátu a v súlade s podmienkami a postupmi, ktoré určí na základe stanoviska technického výboru, organizovať návštevy a služobné pobyty pracovníkov úradov ostatných členských štátov a zabezpečovať odborné programy pre špecializovaných pracovníkov.

KAPITOLA III

VÝBORY NA ZABEZPEČENIE ÚZKEJ SPOLUPRÁCE MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI VO VECIACH SÚVISIACICH SO SLOBODOU POHYBU PRACOVNÍKOV A ICH ZAMESTNÁVANIA

ODDIEL 1

Poradný výbor

Článok 21

Poradný výbor zodpovedá za pomoc Komisii pri posudzovaní všetkých otázok vyplývajúcich z uplatňovania Zmluvy o fungovaní Európskej únie a za opatrenia prijaté na jej vykonanie vo veciach súvisiacich so slobodou pohybu pracovníkov a ich zamestnávaním.

Článok 22

Poradný výbor zodpovedá najmä za:

a)	posudzovanie problémov súvisiacich so slobodou pohybu a zamestnávaním v rámci vnútroštátnej politiky pracovných síl s cieľom koordinovať politiku zamestnanosti členských štátov na úrovni Únie, a tým prispievať k rozvoju hospodárstva a zlepšeniu rovnováhy na trhu práce;

b)	všeobecné hodnotenie účinkov vykonávania tohto nariadenia a všetkých doplňujúcich opatrení;

c)	predkladanie zdôvodnených návrhov na zmenu a doplnenie tohto nariadenia Komisii;

d)

vypracúvanie zdôvodnených stanovísk o všeobecných alebo zásadných otázkach, a to na žiadosť Komisie alebo z vlastnej iniciatívy, najmä o výmene informácií týkajúcich sa vývoja na trhu práce, o pohybe pracovníkov medzi členskými štátmi, o programoch alebo opatreniach na rozvoj poradenstva pri voľbe povolania a odbornej príprave, ktoré môžu rozšíriť možnosti slobody pohybu a zamestnávania, a o všetkých formách pomoci pracovníkom a ich rodinám vrátane sociálnej pomoci a ubytovania pracovníkov.

Článok 23

1.   Poradný výbor tvorí po šesť členov z každého členského štátu, z ktorých dvaja zastupujú vládu, dvaja odborové organizácie a dvaja združenia zamestnávateľov.

2.   Pre každú kategóriu uvedenú v odseku 1 vymenuje každý členský štát jedného náhradníka.

3.   Funkčné obdobie členov a ich náhradníkov je dva roky. Ich vymenovanie možno predĺžiť.

Po uplynutí funkčného obdobia zostávajú členovia a ich náhradníci vo funkcii, kým nie sú nahradení alebo kým nie sú znovu vymenovaní.

Článok 24

Členov poradného výboru a ich náhradníkov vymenuje Rada, ktorá sa pri výbere zástupcov odborov a združení zamestnávateľov usiluje o dosiahnutie primeraného zastúpenia jednotlivých dotknutých hospodárskych odvetví vo výbore.

Zoznam členov a ich náhradníkov uverejní Rada pre informáciu v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 25

Poradnému výboru predsedá člen Komisie alebo jeho zástupca. Predseda nemá hlasovacie právo. Výbor sa schádza najmenej dvakrát ročne. Zvoláva ho predseda z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť najmenej jednej tretiny členov.

Sekretariát výboru zabezpečuje Komisia.

Článok 26

Predseda môže pozvať jednotlivcov alebo zástupcov orgánov, ktorí majú rozsiahle skúsenosti v oblasti zamestnávania alebo pohybu pracovníkov, aby sa zúčastnili na zasadaniach výboru ako pozorovatelia alebo experti. Predsedovi môžu pomáhať odborní poradcovia.

Článok 27

1.   Stanovisko poradného výboru je platné, len ak sú prítomné dve tretiny členov.

2.   Stanoviská musia byť odôvodnené. Prijímajú sa absolútnou väčšinou platných hlasov; na žiadosť menšiny sa k nim pripojí písomné vyhlásenie o ňou vyjadrených názoroch.

Článok 28

Poradný výbor ustanoví svoje pracovné metódy v rokovacom poriadku, ktorý nadobudne platnosť po tom, ako ho po získaní stanoviska Komisie schváli Rada. Na základe rovnakého postupu nadobudne platnosť každá zmena rokovacieho poriadku, ktorú výbor prijme.

ODDIEL 2

Technický výbor

Článok 29

Technický výbor zodpovedá za pomoc Komisii pri príprave, podpore a následnom zabezpečovaní technických prác a opatrení na vykonávanie tohto nariadenia a všetkých doplňujúcich opatrení.

Článok 30

Technický výbor zodpovedá najmä:

a)	za podporu a rozvoj spolupráce medzi príslušnými orgánmi verejnej správy členských štátov vo všetkých technických otázkach súvisiacich so slobodou pohybu pracovníkov a ich zamestnávaním;

b)	za vypracúvanie postupov pri organizovaní spoločných činností príslušných štátnych orgánov;

c)	za uľahčovanie zhromažďovania informácií, ktoré by mohli byť užitočné pre Komisiu a pre štúdie a prieskumy, ktoré predpokladá toto nariadenie, a za podporu výmeny informácií a skúseností medzi príslušnými správnymi orgánmi;

d)	za skúmanie zbližovania kritérií, prostredníctvom ktorých členské štáty hodnotia stav na svojom trhu práce, z technického hľadiska.

Článok 31

1.   Technický výbor sa skladá zo zástupcov vlád členských štátov. Každá vláda vymenuje za člena technického výboru jedného z členov, ktorí ju zastupujú v poradnom výbore.

2.   Každá vláda vymenuje náhradníka spomedzi svojich ostatných zástupcov v poradnom výbore, z členov alebo náhradníkov.

Článok 32

Technickému výboru predsedá člen Komisie alebo jeho zástupca. Predseda nemá hlasovacie právo. Predsedovi a členom výboru môžu pomáhať odborní poradcovia.

Sekretariát výboru zabezpečuje Komisia.

Článok 33

Návrhy a stanoviská, ktoré prijme technický výbor, sa predkladajú Komisii a je o nich informovaný poradný výbor. K všetkým návrhom a stanoviskám sa pripojí písomné vyhlásenie o názoroch, ktoré vyjadrili jednotliví členovia technického výboru, ak o to požiadajú.

Článok 34

Technický výbor určuje svoje pracovné metódy v rokovacom poriadku, ktorý nadobudne platnosť po tom, ako ho po získaní stanoviska Komisie schváli Rada. Na základe rovnakého postupu nadobudne platnosť každá zmena rokovacieho poriadku, ktorú výbor prijme.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 35

Rokovacie poriadky poradného výboru a technického výboru, ktoré sú v platnosti od 8. novembra 1968, zostávajú naďalej v platnosti.

Článok 36

1.   Týmto nariadením nie sú dotknuté ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktoré sa týkajú prístupu ku kvalifikovaným povolaniam v oblasti jadrovej energie, ani ďalšie opatrenia prijaté na vykonanie uvedenej zmluvy.

Toto nariadenie sa však vzťahuje na kategóriu pracovníkov uvedenú v prvom pododseku a na ich rodinných príslušníkov, pokiaľ ich právne postavenie neupravuje uvedená zmluva alebo opatrenia.

2.   Týmto nariadením nie sú dotknuté opatrenia prijaté v súlade s článkom 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.   Týmto nariadením nie sú dotknuté ani povinnosti členských štátov, ktoré im vyplývajú z osobitných vzťahov alebo budúcich dohôd s niektorými mimoeurópskymi štátmi alebo územiami založených na inštitucionálnych prepojeniach existujúcich k 8. novembru 1968, alebo z dohôd, ktoré existovali k 8. novembru 1968 s niektorými mimoeurópskymi štátmi alebo územiami, založených na inštitucionálnych prepojeniach medzi nimi.

Pracovníci z takýchto štátov alebo území, ktorí v súlade s týmto ustanovením vykonávajú zamestnanie na území jedného z týchto členských štátov, sa na území ostatných členských štátov nemôžu dovolávať výhod vyplývajúcich z ustanovení tohto nariadenia.

Článok 37

Členské štáty oznámia Komisii pre informáciu znenie vzájomných dohôd, dohovorov alebo dohodnutých postupov v oblasti pracovných síl v čase medzi ich podpisom a nadobudnutím ich platnosti.

Článok 38

Komisia prijme v súlade s týmto nariadením opatrenia na jeho vykonanie. Na tento účel koná v úzkej spolupráci s ústrednými orgánmi verejnej správy členských štátov.

Článok 39

Správne výdavky poradného výboru a technického výboru sú zahrnuté do všeobecného rozpočtu Európskej únie v časti, ktorá sa vzťahuje na Komisiu.

Článok 40

Toto nariadenie sa vzťahuje na členské štáty a ich štátnych príslušníkov bez toho, aby boli dotknuté články 2 a 3.

Článok 41

Nariadenie (EHS) č. 1612/68 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 42

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 170.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 21. marca 2011.

(3)  Ú. v. ES L 257, 19.10.1968, s. 2.

(4)  Pozri prílohu I.

(5)  Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

---

PRÍLOHA I

ZRUŠENÉ NARIADENIE SO ZOZNAMOM NESKORŠÍCH ZMIEN A DOPLNENÍ

Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 (Ú. v. ES L 257, 19.10.1968, s. 2).
Nariadenie Rady (EHS) č. 312/76 (Ú. v. ES L 39, 14.2.1976, s. 2).
Nariadenie Rady (EHS) č. 2434/92 (Ú. v. ES L 245, 26.8.1992, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).	Iba článok 38 ods. 1.

---

PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

Nariadenie (EHS) č. 1612/68	Toto nariadenie
časť I	kapitola I
hlava I	oddiel 1
článok 1	článok 1
článok 2	článok 2
článok 3 ods. 1 prvý pododsek	článok 3 ods. 1 prvý pododsek
článok 3 ods. 1 prvý pododsek prvá zarážka	článok 3 ods. 1 prvý pododsek písm. a)
článok 3 ods. 1 prvý pododsek druhá zarážka	článok 3 ods. 1 prvý pododsek písm. b)
článok 3 ods. 1 druhý pododsek	článok 3 ods. 1 druhý pododsek
článok 3 ods. 2	článok 3 ods. 2
článok 4	článok 4
článok 5	článok 5
článok 6	článok 6
hlava II	oddiel 2
článok 7	článok 7
článok 8 ods. 1	článok 8
článok 9	článok 9
hlava III	oddiel 3
článok 12	článok 10
časť II	kapitola II
hlava I	oddiel 1
článok 13	článok 11
článok 14	článok 12
hlava II	oddiel 2
článok 15	článok 13
článok 16	článok 14
článok 17	článok 15
článok 18	článok 16
hlava III	oddiel 3
článok 19	článok 17
hlava IV	oddiel 4
článok 21	článok 18
článok 22	článok 19
článok 23	článok 20
časť III	kapitola III
hlava I	oddiel 1
článok 24	článok 21
článok 25	článok 22
článok 26	článok 23
článok 27	článok 24
článok 28	článok 25
článok 29	článok 26
článok 30	článok 27
článok 31	článok 28
hlava II	oddiel 2
článok 32	článok 29
článok 33	článok 30
článok 34	článok 31
článok 35	článok 32
článok 36	článok 33
článok 37	článok 34
časť IV	kapitola IV
hlava I	—
článok 38	—
článok 39	článok 35
článok 40	—
článok 41	—
hlava II	—
článok 42 ods. 1	článok 36 ods. 1
článok 42 ods. 2	článok 36 ods. 2
článok 42 ods. 3 prvý pododsek prvá a druhá zarážka	článok 36 ods. 3 prvý pododsek
článok 42 ods. 3 druhý pododsek	článok 36 ods. 3 druhý pododsek
článok 43	článok 37
článok 44	článok 38
článok 45	—
článok 46	článok 39
článok 47	článok 40
—	článok 41
článok 48	článok 42
—	príloha I
—	príloha II

---