PRÍLOHA I

Usmernenia na implementáciu programov zameraných na sledovanie vtáčej chrípky u hydiny

1.   Ciele programov sledovania

Cieľom programov zameraných na sledovanie vtáčej chrípky u hydiny je informovať príslušný orgán o cirkulácii vírusu vtáčej chrípky na účely kontrolovania choroby v súlade so smernicou 2005/94/ES každoročným zisťovaním prostredníctvom aktívneho sledovania týkajúceho sa:

a)	nízkopatogénnej vtáčej chrípky (LPAI) podtypov H5 a H7 u kurovitých vtákov (t. j. kurčatá, morky, perličky, bažanti, jarabice a prepelice) a vtákov nadradu bežce, čím sa doplnia iné existujúce systémy včasného zisťovania;

b)	nízkopatogénnej vtáčej chrípky (LPAI) podtypov H5 a H7 a vysokopatogénnej vtáčej chrípky (HPAI) u domáceho hydinového vtáctva žijúceho v blízkosti vôd (t. j. kačice, husi a divé kačice na zazverenie).

2.   Koncepcia sledovania

Vykonáva sa odber vzoriek a sérologické testovanie chovov hydiny, aby sa zistila prítomnosť protilátok proti vtáčej chrípke, ako je to vymedzené v smernici 2005/94/ES.

Uvedeným aktívnym sledovaním sa dopĺňajú systémy včasného zisťovania, ktoré sú už v členských štátoch zavedené podľa ustanovení rozhodnutia 2005/734/ES a kapitoly II diagnostickej príručky pre vtáčiu chrípku schválenej rozhodnutím Komisie 2006/437/ES (ďalej len „diagnostická príručka“); najmä systémy implementované v chovoch hydiny, ktoré sa považujú za chovy s vyšším rizikom zavlečenia vtáčej chrípky.

Existujú dve hlavné medzinárodne uznávané metódy na sledovanie chorôb zvierat: a) sledovanie na základe rizika a b) sledovanie na základe odberu reprezentatívnych vzoriek.

2.1.   Sledovanie na základe rizika

Sledovanie na základe rizika je uprednostňovanou metódou na vykonávanie sledovania vtáčej chrípky cieleným spôsobom, ktorý je efektívny z hľadiska zdrojov.

Členské štáty, ktoré si zvolia túto metódu, špecifikujú relevantné rizikové cesty nakazenia kŕdľov hydiny a rámec odberu vzoriek pre chovy hydiny identifikované ako chovy s vyšším rizikom nakazenia vtáčou chrípkou.

Kritériá a rizikové faktory uvedené v oddiele 4.1 nie sú úplným zoznamom, ale naznačujú, ako treba zameriavať odber vzoriek a testovanie pri druhoch hydiny a kategóriách produkcie hydiny v odlišných chovných systémoch. V závislosti od individuálnej situácie zvierat v príslušnom členskom štáte im možno treba pripisovať rozdielnu váhu.

2.2.   Sledovanie na základe odberu reprezentatívnych vzoriek

Ak členský štát nie je v pozícii, aby mohol vykonať posúdenie rizikových ciest nakazenia kŕdľov hydiny na svojom území na základe dostatočných dôkazov, implementuje sledovanie na základe systému odberu reprezentatívnych vzoriek. Počet chovov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať, musí zodpovedať počtom uvedeným v tabuľkách 1 a 2 v závislosti od druhov hydiny.

Odber vzoriek na sérologické testovanie na vtáčiu chrípku je rozmiestnený po celom území členského štátu, aby sa vzorky mohli pokladať za reprezentatívne vzorky za celý členský štát.

3.   Cieľové populácie

Do programu sledovania je zahrnutý odber vzoriek týchto druhov a kategórií produkcie hydiny:

a)

nosnice;

b)	nosnice chované vo voľnom výbehu;

c)	plemenné kurčatá;

d)	plemenné morky;

e)	plemenné kačice;

f)	plemenné husi;

g)	výkrmové morky;

h)	výkrmové kačice;

i)	výkrmové husi;

j)	chovaná pernatá zver (kurovitá) so zameraním na dospelé vtáctvo, ako sú plemenné vtáky;

k)	chovaná pernatá zver (vtáctvo žijúce v blízkosti vôd);

l)	vtáky nadradu bežce.

Za výnimočných okolností uvedených ďalej sa však môžu zahrnúť aj tieto kategórie hydiny:

m)	brojlery, ale iba: i) ak sú vo významných množstvách držané v produkcii s voľným výbehom a ii) ak sa považujú za brojlery predstavujúce vyššie riziko nakazenia vtáčou chrípkou;

n)

kŕdle chované na poľnohospodárskych dvoroch: vo všeobecnosti zohrávajú pri cirkulácii a šírení vírusu malú úlohu a odber ich vzoriek je náročný na zdroje; v niektorých členských štátoch však kŕdle chované na poľnohospodárskych dvoroch môžu predstavovať vyššie riziko vtáčej chrípky vzhľadom na to, že sú prítomné vo významných množstvách, blízko ku komerčným chovom hydiny, zapojené do miestneho/regionálneho obchodu, a na iné kritériá a rizikové faktory uvedené v oddiele 4.1, najmä pokiaľ ide o zloženie druhov.

Ak sa však poskytne dobre podložené odôvodnenie, pokiaľ ide o úroveň rizika v súvislosti s kategóriou produkcie hydiny (napríklad plemenné kurčatá držané v podmienkach vysokej biologickej bezpečnosti), môže sa upustiť od odberu vzoriek.

4.   Metóda sledovania na základe rizika

Výber metódy sledovania na základe rizika sa musí určiť posúdením na úrovni členského štátu, pri ktorom sa zvažujú najmenej tieto kritériá a rizikové faktory:

4.1.   Kritériá a rizikové faktory

4.1.1.   Kritériá a rizikové faktory zavlečenia vírusu do chovov hydiny z dôvodu priameho alebo nepriameho vystavenia voľne žijúcemu vtáctvu, najmä vtáctvu identifikovanému ako „cieľové druhy“

a)	Umiestnenie chovu hydiny v blízkosti mokrých oblastí, rybníkov, močiarov, jazier, riek alebo morského pobrežia, kde sa môže zhromažďovať voľne žijúce sťahovavé vtáctvo žijúce v blízkosti vôd.

b)	Umiestnenie chovu hydiny v oblastiach s vysokou hustotou voľne žijúceho sťahovavého vtáctva, najmä vtáctva, ktoré podľa charakterizácie patrí k „cieľovým druhom“ na účely zisťovania HPAI H5N1 a je uvedené v časti 2 prílohy II.

c)

Umiestnenie chovu hydiny v blízkosti miest odpočinku a rozmnožovania voľne žijúceho sťahovavého vtáctva žijúceho v blízkosti vôd, najmä ak sú tieto oblasti pohybmi sťahovavého vtáctva spojené s oblasťami, o ktorých je známe, že v nich u voľne žijúceho vtáctva alebo hydiny dochádza k výskytu HPAI H5N1.

d)	Chovy hydiny s produkciou vo voľnom výbehu alebo chovy hydiny, v ktorých hydina alebo iné v zajatí žijúce vtáctvo je držané vonku v akýchkoľvek priestoroch, kde sa v dostatočnej miere nedá predísť styku s voľne žijúcim vtáctvom.

e)	Nízka úroveň biologickej bezpečnosti v chove hydiny vrátane metódy skladovania krmiva a požívania povrchovej vody.

4.1.2.   Kritériá a rizikové faktory šírenia vírusu v rámci chovu hydiny a medzi chovmi hydiny, ako aj dôsledky (dosah) šírenia vtáčej chrípky z hydiny na hydinu a medzi chovmi hydiny

a)	Prítomnosť viac než jedného druhu hydiny v tom istom chove hydiny, najmä prítomnosť domácich kačíc a husí spolu s inými druhmi hydiny.

b)	Typ produkcie hydiny a druhy hydiny v chove, pri ktorých sa údajmi zo sledovania preukázala zvýšená miera zistenia nákazy vtáčou chrípkou v členskom štáte, ako sú napríklad chovy kačíc a hydina určená na zazverenie (najmä chované divé kačice).

c)	Umiestnenie chovu hydiny v oblastiach s vysokými hustotami chovov hydiny.

d)	Štruktúra obchodu vrátane dovozu a súvisiaca intenzita priamych aj nepriamych pohybov hydiny a iné faktory vrátane vozidiel, vybavenia a osôb.

e)	Prítomnosť kategórií dlho žijúcej hydiny a rôznych vekových skupín hydiny v chove (napríklad nosnice).

4.2.   Zameranie na rizikové populácie

Úroveň zamerania musí odrážať počet a miestne váženie rizikových faktorov prítomných v chove hydiny.

Príslušný orgán môže pri svojom posudzovaní zvažovať iné rizikové faktory vytvorením vlastnej koncepcie sledovania, čo musí byť v jeho programe sledovania riadne uvedené a odôvodnené.

4.3.   Zameranie na chovy hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať

Tabuľky 1 a 2 možno použiť ako základ na určenie počtu chovov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať za rizikovú populáciu.

5.   Metóda odberu reprezentatívnych vzoriek

Ak sa vykonáva odber reprezentatívnych vzoriek uvedený v oddiele 2.2, počet chovov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať, sa vypočítava na základe číselných údajov stanovených v tabuľke 1 a 2 podľa druhov hydiny prítomných v chove hydiny.

5.1.   Počet chovov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať na sérologické testovanie na vtáčiu chrípku

5.1.1.   Počet chovov hydiny (okrem chovov kačíc, husí a divých kačíc), ktorých vzorky sa majú odobrať

Za každú kategóriu produkcie hydiny okrem kategórií kačíc, husí a divých kačíc sa počet chovov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať, vymedzuje tak, aby sa zabezpečila identifikácia najmenej jedného nakazeného chovu hydiny, pričom prevalencia nakazených chovov hydiny je najmenej 5 % a interval spoľahlivosti 95 %.

Odber vzoriek sa vykonáva podľa tabuľky 1:

Tabuľka 1

Počet chovov hydiny (okrem chovov kačíc, husí a divých kačíc), ktorých vzorky sa majú odobrať v každej kategórii produkcie hydiny

Počet chovov za kategóriu produkcie hydiny v členskom štáte	Počet chovov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať
do 34	Všetky
35 – 50	35
51 – 80	42
81 – 250	53
> 250	60

5.1.2.   Počet chovov kačíc, husí a divých kačíc, ktorých vzorky sa majú odobrať  (1)

Počet chovov kačíc, husí a divých kačíc, ktorých vzorky sa majú odobrať, sa vymedzuje tak, aby sa zabezpečila identifikácia najmenej jedného nakazeného chovu hydiny, pričom prevalencia nakazených chovov hydiny je najmenej 5 % a interval spoľahlivosti 99 %.

Odber vzoriek sa vykonáva podľa tabuľky 2:

Tabuľka 2

Počet chovov kačíc, husí a divých kačíc, ktorých vzorky sa majú odobrať

Počet chovov kačíc, husí a divých kačíc v členskom štáte	Počet chovov kačíc, husí a divých kačíc, ktorých vzorky sa majú odobrať
do 46	Všetky
47 – 60	47
61 – 100	59
101 – 350	80
> 350	90

5.2.   Počet vtákov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať v chove hydiny

Číselné údaje uvedené v bodoch 5.2.1 a 5.2.2 sa uplatňujú na chovy hydiny, ktorých vzorky sa odoberajú tak na základe sledovania na základe rizika, ako aj na základe odberu reprezentatívnych vzoriek.

5.2.1.   Počet vtákov (okrem kačíc, husí a divých kačíc), ktorých vzorky sa majú odobrať v chove hydiny

Počet vtákov, ktorých vzorky sa majú odobrať v chove hydiny, sa vymedzuje tak, aby sa zabezpečila 95 % pravdepodobnosť identifikácie najmenej jedného vtáka, u ktorého sa testom na vtáčiu chrípku preukáže, že je séropozitívny, ak prevalencia séropozitívnych vtákov je ≥ 30 %.

Vzorky krvi na sérologické vyšetrenie sa odoberajú zo všetkých kategórií produkcie hydiny a druhov hydiny najmenej u 5 až 10 vtákov (okrem kačíc, husí a divých kačíc) za chov hydiny a z rôznych priestorov, ak sa v chove nachádza viac než jeden priestor.

V prípade viacerých priestorov sa vzorky odoberajú najmenej u piatich vtákov za priestor.

5.2.2.   Počet kačíc, husí a divých kačíc, ktorých vzorky sa majú odobrať v chove hydiny

Počet kačíc, husí a divých kačíc, ktorých vzorky sa majú odobrať v chove hydiny, sa vymedzuje tak, aby sa zabezpečila 95 % pravdepodobnosť identifikácie najmenej jedného vtáka, u ktorého sa testom na vtáčiu chrípku preukáže, že je séropozitívny, ak prevalencia séropozitívnych vtákov je ≥ 30 %.

Z každého vybraného chovu hydiny sa na sérologické testovanie odoberá dvadsať vzoriek krvi (2).

6.   Postupy odberu vzoriek na sérologické testovanie

Lehota na odber vzoriek v chove hydiny sa časovo zhoduje so sezónnou produkciou pri každej kategórii produkcie hydiny a odber vzoriek možno uskutočniť aj na bitúnku. Tento postup odberu vzoriek musí byť v súlade s prístupom zameraným na riziko podľa kritérií a rizikových faktorov uvedených v oddiele 4.1.

S cieľom dosiahnuť optimálnu efektívnosť a takisto predísť zbytočným vstupom osôb do chovov hydiny je odber vzoriek vždy, keď je to možné, spojený s odberom vzoriek na iné účely, napríklad v rámci kontroly mikroorganizmov Salmonella a Mycoplasma. Takéto spájanie však musí byť v súlade s požiadavkami na sledovanie na základe rizika.

7.   Odber vzoriek na virologické testovanie

Odber vzoriek na virologické testovanie na vtáčiu chrípku sa nepoužíva ako alternatíva k sérologickému testovaniu a musí sa uskutočňovať výlučne v rámci vyšetrovaní v nadväznosti na pozitívne výsledky sérologického testovania na vtáčiu chrípku.

8.   Frekvencia a obdobie testovania

Odber vzoriek chovov hydiny sa vykonáva raz za rok. Na základe posúdenia rizika však členský štát môže rozhodnúť o častejšom vykonávaní odberu vzoriek a testovania. V programe sledovania sa musí podrobne uviesť odôvodnenie takéhoto konania.

Odber vzoriek sa vykonáva v súlade so schváleným programom sledovania od 1. januára do 31. decembra roka implementácie uvedeného programu.

9.   Laboratórne testovanie

Testovanie vzoriek sa vykonáva v národných referenčných laboratóriách členských štátov pre vtáčiu chrípku alebo v iných laboratóriách, ktoré príslušné orgány povolili a ktoré spadajú pod kontrolu národných referenčných laboratórií.

Laboratórne testy sa vykonávajú v súlade s diagnostickou príručkou, v ktorej sú stanovené postupy na potvrdenie a diferenciálnu diagnostiku vtáčej chrípky.

Ak si však členský štát želá použiť laboratórne testy, ktoré nie sú stanovené v diagnostickej príručke ani opísané v Príručke diagnostických testov a vakcín pre suchozemské zvieratá Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE), referenčné laboratórium EÚ musí najskôr uvedené testy pred ich použitím uznať na základe validovaných údajov za vhodné na uvedený účel.

Všetky pozitívne sérologické nálezy potvrdzuje národné referenčné laboratórium hemaglutinačne inhibičným testom, pričom sa použijú určené kmene dodané referenčným laboratóriom EÚ:

a)	pre podtyp H5: i) úvodné testovanie s použitím teal/England/7894/06 (H5N3); ii) testovanie všetkých pozitívnych nálezov s použitím chicken/Scotland/59(H5N1) s cieľom vylúčiť protilátky s krížovou reakciou k N3;

b)	pre podtyp H7: i) úvodné testovanie s použitím turkey/England/647/77 (H7N7); ii) testovanie všetkých pozitívnych nálezov s použitím African starling/983/79 (H7N1) s cieľom vylúčiť protilátky s krížovou reakciou k N7.

Na všetky pozitívne sérologické nálezy musia v chove hydiny nadviazať epidemiologické vyšetrenia a ďalší odber vzoriek na účely testovania virologickými metódami, aby sa určilo, či je v chove hydiny prítomná aktívna nákaza vírusom vtáčej chrípky. O záveroch všetkých týchto vyšetrovaní sa Komisii podáva správa.

Všetky izoláty vírusu vtáčej chrípky sa predkladajú referenčnému laboratóriu EÚ v súlade s právnymi predpismi Únie a právomocami a úlohami národných referenčných laboratórií stanovenými v prílohe VIII k smernici 2005/94/ES, pokiaľ sa neudelila výnimka podľa kapitoly V bodu 4 písm. d) diagnostickej príručky. Vírusy podtypov H5/H7 sa predkladajú referenčnému laboratóriu EÚ bezodkladne a podliehajú štandardným testom charakterizácie (sledovanie sekvencie nukleotidov/IVPI) v súlade s diagnostickou príručkou.

Používajú sa špecifické protokoly dodané referenčným laboratóriom EÚ na predkladanie vzoriek a diagnostického materiálu. Príslušné orgány zabezpečujú dobrú výmenu informácií medzi referenčným laboratóriom EÚ a národným referenčným laboratóriom.

---

(1)  Príčinou uplatňovania vyššej úrovne spoľahlivosti pri zisťovaní pozitívnych chovov kačíc a husí sú dôkazy, že zistenie nakazených chovov systémami pasívneho sledovania alebo včasného zisťovania je menej pravdepodobné pri kačiciach a husiach než pri kurovitej hydine.

(2)  Zvýšenie veľkosti vzorky v porovnaní s bodom 5.2.1. je nevyhnutné vzhľadom na nižšiu citlivosť diagnostického testu, keď sa používa u vtákov žijúcich v blízkosti vôd.

PRÍLOHA II

ČASŤ 1

Usmernenia na implementáciu programov zameraných na sledovanie vtáčej chrípky u voľne žijúceho vtáctva

1.   Ciele sledovania

Cieľom programu zameraného na sledovanie vtáčej chrípky u voľne žijúceho vtáctva je včasné zistenie HPAI podtypu H5N1 u voľne žijúceho vtáctva s cieľom chrániť hydinu v chovoch hydiny a zabezpečiť veterinárne aspekty týkajúce sa verejného zdravia.

2.   Koncepcia sledovania

a)	Sledovanie na základe rizika sa implementuje ako „pasívny“ systém sledovania prostredníctvom laboratórneho vyšetrovania hynúceho voľne žijúceho vtáctva alebo nájdených uhynutých vtákov a osobitne sa upriamuje na druhy vtáctva žijúceho v blízkosti vôd.

b)	Zameriava sa osobitne na voľne žijúce vtáctvo, najmä sťahovavé vtáctvo žijúce v blízkosti vôd, u ktorého sa preukázalo vyššie riziko nakazenia vírusom HPAI H5N1 a jeho prenosu, t. j. „cieľové druhy“.

c)	Zameriava sa na oblasti v blízkosti mora, jazier a vodných ciest, kde boli nájdené uhynuté vtáky, a najmä ak sa tieto oblasti nachádzajú v bezprostrednej blízkosti chovov hydiny, hlavne v oblastiach s vysokou hustotou chovov hydiny.

d)	Zaisťuje sa úzka spolupráca s epidemiológmi a ornitológmi, ako aj s príslušným orgánom pre ochranu prírody na účely prípravy programu sledovania, pomoci pri identifikácii druhov a optimalizácie odberu vzoriek v závislosti od vnútroštátnej situácie.

e)

Ak si to epidemiologická situácia týkajúca sa vírusu HPAI H5N1 vyžaduje, činnosti sledovania sú posilnené o zvyšovanie povedomia a aktívne vyhľadávanie a monitorovanie uhynutých alebo hynúcich voľne žijúcich vtákov, najmä tých, ktoré patria k cieľovým druhom. Podnetom by mohlo byť zistenie vírusu HPAI H5N1 u hydiny a/alebo voľne žijúcich vtákov v susedných členských štátoch a tretích krajinách alebo v krajinách spojených pohybom sťahovavého voľne žijúceho vtáctva, najmä cieľových druhov, s daným členským štátom. V takom prípade sa zohľadňujú špecifické typy sťahovania a druhy voľne žijúceho vtáctva, ktoré sa môžu v rôznych členských štátoch líšiť.

3.   Postupy odberu vzoriek

a)	Postupy odberu vzoriek sa vykonávajú v súlade s diagnostickou príručkou.

b)	Na molekulárnu detekciu (PCR) a/alebo izoláciu vírusu sa odoberajú kloakálne a tracheálne/orofaryngeálne stery a/alebo tkanivá z nájdených uhynutých alebo hynúcich voľne žijúcich vtákov.

c)

S osobitnou starostlivosťou sa musí realizovať skladovanie a preprava vzoriek v súlade s odsekmi 5 a 6 kapitoly IV diagnostickej príručky. Všetky izoláty vírusu vtáčej chrípky v prípadoch voľne žijúcich vtákov sa predkladajú referenčnému laboratóriu EÚ, pokiaľ sa neudelila výnimka podľa kapitoly V bodu 4 písm. d) diagnostickej príručky. Vírusy podtypov H5/H7 sa predkladajú referenčnému laboratóriu EÚ bezodkladne a podliehajú štandardným testom charakterizácie (sledovanie sekvencie nukleotidov/IVPI) v súlade s diagnostickou príručkou.

d)	Vzorky sa nesmú odoberať po 31. decembri roka implementácie programu sledovania.

4.   Laboratórne testovanie

Laboratórne testy sa vykonávajú v súlade s diagnostickou príručkou.

Testovanie vzoriek sa vykonáva v národných referenčných laboratóriách členských štátov alebo v iných laboratóriách, ktoré príslušné orgány povolili a ktoré spadajú pod kontrolu národných referenčných laboratórií.

Ak si však členský štát želá použiť laboratórne testy, ktoré nie sú stanovené v diagnostickej príručke ani opísané v Príručke diagnostických testov a vakcín pre suchozemské zvieratá Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE), referenčné laboratórium EÚ musí najskôr uvedené testy pred ich použitím uznať na základe validovaných údajov za vhodné na uvedený účel.

Po vykonaní úvodného skríningu použitím M génu PCR nasleduje rýchle testovanie pozitívnych nálezov H5, ktoré sa vykonáva v lehote najviac dvoch týždňov. V prípade pozitívneho nálezu H5 sa čo najskôr pristúpi k analýze miesta štiepenia, aby sa určilo, či ide, alebo nejde o vysokopatogénny (HPAI) alebo nízkopatogénny (LPAI) motív vtáčej chrípky. Ak sa potvrdí H5 HPAI, musí sa rýchlo urobiť ďalšia analýza na určenie typu N, aj keď sa tým môžu poskytnúť iba dôkazy na vylúčenie N1.

5.   Ďalší postup

—

Ak sa potvrdia pozitívne prípady HPAI H5 (N1) (1), uplatňujú sa kontrolné opatrenia stanovené v rozhodnutí Komisie 2006/563/ES z 11. augusta 2006 o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s vysokopatogénnou vtáčou chrípkou podtypu H5N1 u voľne žijúceho vtáctva v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2006/115/ES (2).

—	V rámci epidemiologických vyšetrovaní je dôležité identifikovať oblasti spojené s týmito prípadmi, aby sa prípadne predvídali ďalšie vírusové preniknutia vtáčej chrípky, najmä v oblastiach dôležitých z hľadiska produkcie hydiny, ako sú napríklad oblasti s vysokou hustotou chovov hydiny.

ČASŤ 2

Zoznam druhov voľne žijúceho vtáctva, na ktoré sa odber vzoriek a testovanie týkajúce sa vtáčej chrípky majú zameriavať – „cieľové druhy“

Číslo	Vedecký názov	Bežný názov
1.	Accipiter gentilis	jastrab lesný
2.	Accipiter nisus	jastrab krahulec
3.	Anas acuta	kačica ostrochvostá
4.	Anas clypeata	kačica lyžičiarka
5.	Anas crecca	kačica chrapkavá
6.	Anas penelope	kačica hvízdavá
7.	Anas platyrhynchos	kačica divá
8.	Anas querquedula	kačica chrapľavá
9.	Anas strepera	kačica chripľavá
10.	Anser albifrons albifrons	hus bieločelá (európska)
11.	Anser anser	hus divá
12.	Anser brachyrhynchus	hus krátkozobá
13.	Anser erythropus	hus piskľavá (malá)
14.	Anser fabalis	hus siatinná
15.	Ardea cinerea	volavka popolavá
16.	Aythya ferina	chochlačka sivá
17.	Aythya fuligula	chochlačka vrkočatá
18.	Branta bernicla	bernikla tmavá
19.	Branta canadensis	bernikla bielobradá
20.	Branta leucopsis	bernikla bielolíca
21.	Branta ruficollis	bernikla červenokrká
22.	Bubo bubo	výr skalný
23.	Buteo buteo	myšiak hôrny (lesný)
24.	Buteo lagopus	myšiak severský
25.	Cairina moschata	pižmovka lesklá
26.	Ciconia ciconia	bocian biely
27.	Circus aeruginosus	kaňa močiarna
28.	Cygnus columbianus	labuť tundrová
29.	Cygnus cygnus	labuť spevavá
30.	Cygnus olor	labuť hrbozobá
31.	Falco peregrinus	sokol sťahovavý
32.	Falco tinnunculus	sokol myšiar
33.	Fulica atra	lyska čierna
34.	Larus canus	čajka sivá
35.	Larus ridibundus	čajka smejivá
36.	Limosa limosa	brehár čiernochvostý
37.	Marmaronetta angustirostris	kačica úzkozobá
38.	Mergus albellus	potápač biely
39.	Milvus migrans	haja tmavá
40.	Milvus milvus	haja červená
41.	Netta rufina	hrdzavka potápavá
42.	Phalacrocorax carbo	kormorán veľký
43.	Philomachus pugnax	pobrežník bojovný
44.	Pica pica	straka čiernozobá
45.	Pluvialis apricaria	kulík zlatý
46.	Podiceps cristatus	potápka chochlatá
47.	Podiceps nigricollis	potápka čiernokrká
48.	Porphyrio porphyrio	sultánka modrá
49.	Tachybaptus ruficollis	potápka hnedá
50.	Vanellus vanellus	cíbik chochlatý

---

(1)  Opatrenia na kontrolu choroby sa majú implementovať na základe potvrdenia HPAI H5 a podozrenia, že ide o N1.

(2)  Ú. v. EÚ L 222, 15.8.2006, s. 11.