18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/10

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 1009/2004 (2) (ďalej len „predbežné nariadenie“) Komisia 19. mája uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii do spoločenstva.

(2)

Po zverejnení podstatných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o zavedení dočasných antidumpingových opatrení, viaceré zainteresované strany písomne vyjadrili svoje názory na predbežné zistenia. Strany, ktoré o to požiadali, mali možnosť byť vypočuté.

(3)

Komisia pokračovala v hľadaní a overovaní informácií, ktoré považovala za nevyhnutné pre konečné zistenia.

(4)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporúčať uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii a konečný výber sumy získavanej prostredníctvom dočasného cla. Bolo im tiež poskytnuté obdobie, v rámci ktorého sa mohli vyjadriť k zverejneným podstatným skutočnostiam a úvahám.

(5)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade opodstatnenosti aj zohľadnili.

(6)

Keďže neboli predložené žiadne nové pripomienky týkajúce sa príslušného a podobného výrobku, odôvodnenia 11 až 15 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(7)

Dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia znovu vyslovili svoju pripomienku, že by sa mala umožniť úprava týkajúca sa refundácie cla na bežnú hodnotu v zmysle článku 2 ods. 10 písm. b) „dovozné prirážky a nepriame dane“ alebo podľa článku 2 ods. 10 písm. k) „iné faktory“ základného nariadenia pre výhody prijaté podľa schémy DEPB na povývoznej báze. V zmysle článku 2 ods. 10 písm. b) títo výrobcovia namietali, že prinajmenšom suma finančného zvýhodnenia DEPB, použitá na kompenzáciu dovozu surovín spotrebovaných pri výrobe vyvážaného výrobku, by mala byť priznaná ako úľava.

(8)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že žiadna úprava sa neumožní, pretože ako sa uvádza v úvodnom ustanovení 25 dočasného nariadenia, vyšetrovanie ukázalo, že neexistuje žiadna priama súvislosť medzi poskytnutou sumou finančného zvýhodnenia DEBP a nakúpenými surovinami, keďže suma finančného zvýhodnenia môže byť použitá na kompenzáciu ciel splatných na akýkoľvek dovezený tovar, s výnimkou investičného majetku a tovarov podliehajúcich dovozným obmedzeniam alebo zákazom. Dokonca aj keď suma finančného zvýhodnenia bola použitá na kompenzáciu dovozu surovín nevyhnutných na výrobu grafitových elektród, vyvážajúci výrobcovia nevedeli preukázať, že tieto suroviny boli použité na výrobu vyvážaného výrobku. Výhoda DEPB sa zaúčtovala ako príjem a nie ako záporná položka v systéme účtovania nákladov spoločností. Účtovné záznamy spoločností preto nepreukázali žiadnu súvislosť medzi oceňovaním vyvážaných tovarov a získaným príjmom DEBP. Žiadne nové argumenty odôvodňujúce uplatnenie článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia neboli predložené. Uvedené pripomienky preto nemohli byť akceptované a zistenia uvedené v odôvodneniach 25 a 26 dočasného nariadenia sa týmto potvrdili.

(9)

Obaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tiež znovu vyslovili svoje pripomienky v zmysle článku 2 ods. 10 písm. d) bod ii) základného nariadenia týkajúce sa rozdielov v úrovni obchodu. Žiadne nové argumenty však neboli predložené. Preto zistenia uvedené v odôvodneniach 27 a 28 dočasného nariadenia sa týmto potvrdili.

(10)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia spochybnili výmenné kurzy použité pre výpočet vývozných cien. Tvrdili, že by mali byť použité výmenné kurzy platné v deň uskutočnenia platby a nie v deň fakturácie. Ďalej namietali, že by bolo presnejšie použiť aktuálne výmenné kurzy pre daný deň namiesto priemerných výmenných kurzov za mesiac, v ktorom bola faktúra vystavená.

(11)

V tejto súvislosti treba uviesť, že je bežnou praxou Komisie používať výmenné kurzy viažuce sa ku dňu fakturácie, pretože pri určovaní ceny sa berú do úvahy výmenné kurzy v momente fakturácie. Pripomienka týkajúca sa použitia výmenných kurzov platných v deň uskutočnenia platby bola preto zamietnutá. Dohodlo sa však použitie aktuálnych výmenných kurzov platných v deň fakturácie namiesto priemerných mesačných výmenných kurzov viažucich sa k tomuto dátumu. V tomto zmysle boli dumpingové kalkulácie doplnené a zmenené.

(12)

Pri prešetrovaní tejto záležitosti bola zistená administratívna chyba v poskytnutých priemerných mesačných výmenných kurzoch. Keďže tieto výmenné kurzy boli nahradené dennými výmennými kurzami, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 11, táto chyba sa považuje za opravenú.

(13)

Po úpravách v súvislosti s použitými výmennými kurzami, popísaných v úvodných ustanoveniach 10 až 12, konečná výška dumpingu vyjadrená percentom z čistej ceny „vyplatené po hranicu spoločenstva“ (free at Community frontier – CIF) bola určená takto:

(14)

Keďže neboli predložené žiadne podstatne nové informácie alebo argumenty v tejto súvislosti, odôvodnenia 32 až 35 dočasného nariadenia sa týmto potvrdili.

(15)

Po zverejnení predbežných zistení indickí vývozcovia poukázali na nezrovnalosť medzi neodôvodnene zníženou maržou jedného konkrétneho druhu príslušného výrobku a neodôvodnene zníženými maržami podobných druhov. Tvrdenie bolo dôsledne prešetrené a zistilo sa, že nesúlad bol spôsobený chybou vo vykazovaní dobropisov a zliav jedného konkrétneho výrobcu spoločenstva. Pripomienka bola preto akceptovaná a neodôvodnene znížená marža tohto konkrétneho druhu a v prípade opodstatnenosti aj iných druhov bola podľa toho opravená.

(16)

Ďalej bolo zistené, že množstvo obchodných transakcií priemyselného odvetvia spoločenstva použité na výpočty zníženia bolo počítané dvojnásobne. S ohľadom na uvedené museli byť dvojmo počítané transakcie odstránené a výpočty náležite upravené. Toto dvojnásobné počítanie sa však neuskutočnilo pri stanovení čísiel určených na hodnotenie ukazovateľov poškodenia. Nevznikla preto potreba upraviť ukazovatele ujmy.

(17)

Následkom toho porovnanie ukázalo, že počas OV ceny príslušného výrobku s pôvodom v Indii predávaného v spoločenstve znížili ceny priemyselného odvetvia spoločenstva o 3 % až 11 %.

(18)

Keďže neboli predložené žiadne podstatne nové informácie alebo argumenty v tejto súvislosti, odôvodnenia 36 až 72 dočasného nariadenia sa týmto potvrdili, s výnimkou odôvodnenia 42 (pozri odôvodnenia 15 až 17).

(19)

Indickí vývozcovia zopakovali svoj argument, že určenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a poškodením priemyselného odvetvia spoločenstva sa zakladá na údajoch, ktoré sú nedôveryhodné pre existenciu kartelu až do začiatku roku 1998. Indickí vývozcovia však neposkytli žiadne nové informácie v termíne stanovenom na predloženie pripomienok v tomto smere.

(20)

Viaceré zainteresované strany navrhli, aby Komisia iniciovala toto konanie tiež proti dovozu podobného výrobku z Japonska. V čase začatia súčasného konania však Komisia nedisponovala dostatočným dôkazom o škodlivom dumpingu, ktorý by opodstatnil začatie konania proti dovozom pôvodom z Japonska v súlade s požiadavkami článku 5 základného nariadenia. Informácie poskytnuté niektorými stranami po začatí konania takýto dostatočný dôkaz nepredstavujú, bez ohľadu na to, či sú brané do úvahy samostatne alebo súčasne s ostatnými informáciami dostupnými Komisii v čase vyšetrovania, keďže z nich nevyplýva žiadny dôkaz o škodlivom dumpingu. Napríklad vyššie uvedený dôkaz poskytnutý stranami obsahoval iba informácie o priemerných domácich a vývozných cenách pre japonské grafitové elektródy bez uvedenia, či vôbec tieto grafitové elektródy spĺňali parametre definujúce príslušný výrobok tak, ako je uvedené v odôvodnení 13 dočasného nariadenia. V každom prípade však fakt, že dovozy s pôvodom v Japonsku nie sú predmetom konania, žiadnym spôsobom nemení závery vyšetrovania týkajúceho sa existencie príčinnej súvislosti.

(21)

Keďže neboli predložené žiadne podstatne nové informácie alebo argumenty v tejto súvislosti, odôvodnenia 73 až 93 dočasného nariadenia sú týmto potvrdené.

(22)

Združenie zastupujúce užívateľov a užívateľskú spoločnosť znovu vyjadrilo ich hlavnú obavu, že uloženie akéhokoľvek opatrenia zníži vylúčením indických dodávateľov z trhu spoločenstva celkovú konkurenciu na trhu spoločenstva pri tomto konkrétnom výrobku a nevyhnutne povedie k nárastu cien. V zmysle hodnotenia podľa odôvodnenia 103 dočasného nariadenia však vplyv akéhokoľvek zvýšenia ceny podobného výrobku na konečných spotrebiteľov bude pravdepodobne minimálny. Ďalej sa pripomína, že účelom akéhokoľvek antidumpingového opatrenia v žiadnom prípade nie je zastaviť prístup výrobkov z Indie do spoločenstva, ale znovu zaviesť pravidlá, ktoré boli zdeformované nekalými obchodnými praktikami. Na záver sa rozhodlo, že opatrenia nie sú také, že by vylučovali indických výrobcov z trhu spoločenstva.

(23)

Keďže neboli predložené žiadne podstatne nové informácie alebo argumenty v tejto súvislosti, odôvodnenia 94 až 107 dočasného nariadenia sú týmto potvrdené.

(24)

Niektoré zo zainteresovaných strán po zverejnení predbežných zistení tvrdili, že zisk na úrovni 9,4 %, o ktorom sa predpokladá, že zodpovedá finančnej situácii priemyselného odvetvia spoločenstva pri neexistencii poškodzujúceho dumpingu zo strany Indie, je príliš vysoký. Zainteresované strany tvrdili, že bežnou praxou je stanoviť mieru zisku na úrovni 5 % pre komodity ako sú oceľ, textílie a základné chemikálie. Tieto strany tiež požadovali úplné zverejnenie metodiky použitej na zistenie tohto údaju.

(25)

Ako sa uvádza v odôvodnení 110 dočasného nariadenia, zisk na úrovni 9,4 % sa určil na základe vyhodnotenia viacerých faktorov, okrem iného: i) zisku priemyselného odvetvia spoločenstva v roku 1999, keď trhový podiel dumpingových dovozov dosiahol najnižšiu úroveň; ii) trhových podmienok v tom čase a iii) objemu výroby získaného z databázy účtovníctva spoločností. Táto databáza pozostáva z účtovných údajov spoločností, ktoré najprv zbierajú národné centrálne banky najväčších priemyselných krajín, t. j. väčšiny členských krajín Európskej únie, USA a Japonska, a potom súhrnne odvetvia, Európsky výbor pre ústredné úrady súvahových dát a Európska komisia. Databáza bola medzi dočasným a konečným určením aktualizovaná. Analýza aktualizovaných dát týkajúcich sa členských štátov EÚ, USA a Japonska ukazuje, že priemerný zisk pred mimoriadnymi položkami pre spoločnosti patriace k najbližšie dostupnému podnikateľskému sektoru bol 7,5 % v roku 2002, ktorý je posledným dostupným rokom v databáze.

(26)

Pri určovaní zisku, ktorý mohol byť dosiahnutý v prípade neexistencie dumpingu, musia byť náležite zvážené všetky kvalitatívne i kvantitatívne faktory relevantné pre tento účel. Podobne, ako pri odôvodnení 110 dočasného nariadenia, bola náležite preskúmaná výška zisku priemyselného odvetvia spoločenstva v období, keď trhový podiel dumpingových dovozov dosahoval najnižšiu úroveň (t. j. 1999), ako aj akékoľvek ďalšie príčiny a okolnosti, ktoré mohli ovplyvniť reprezentatívnosť neskoršieho obdobia. Na záver treba poznamenať, že príslušný výrobok je používaný v náročných podmienkach a musí striktne spĺňať určité parametre, najmä vzhľadom na elektrický odpor. To vyžaduje kapitálovo náročný výrobný proces a nezanedbateľné náklady na výskum a vývoj. Túto technológiu ovláda iba obmedzený počet výrobcov na svete, a preto tento výrobok rozhodne nemožno považovať za základnú komoditu.

(27)

Po zvážení všetkých týchto okolností a faktorov sa s konečnou platnosťou rozhodlo, že marža zisku, o ktorej sa predpokladá, že zodpovedá finančnej situácii priemyselného odvetvia spoločenstva pri neexistencii poškodzujúceho dumpingu zo strany Indie, by mala byť na účely výpočtu marže poškodenia stanovená na úrovni 8 %.

(28)

V dôsledku uvedeného, ako aj zistení týkajúcich sa neodôvodneného zníženia ceny (pozri odôvodnenia 15 až 17) s prihliadnutím na úpravu výmenných kurzov (pozri odôvodnenie 11), marže poškodenia boli upravené takto:

(29)

So zreteľom na závery vyvodené vzhľadom na dumping, ujmu, kauzalitu a záujmy spoločenstva a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa malo zaviesť konečné antidumpingové clo na úrovni zistenej dumpingovej marže, nemalo by však byť vyššie ako vypočítaná marža ujmy.

(30)

Úprava dumpingovej marže a marže ujmy nemala žiadny účinok na uplatnenie pravidla menšieho cla. Preto sa týmto potvrdzuje metodika použitá na určenie úrovne antidumpingových ciel, zohľadňujúca paralelné zavedenie vyrovnávajúcich ciel na dovoz toho istého výrobku z Indie, ako je to uvedené v odôvodneniach 114 a 115 dočasného nariadenia. Konečné clá budú preto tieto:

(31)

Vzhľadom na výšku dumpingovej marže zistenej v prípade vyvážajúcich výrobcov v Indii a danú úroveň ujmy spôsobenú priemyselnému odvetviu spoločenstva je nevyhnutné, aby sa sumy získavané prostredníctvom dočasného antidumpingového cla zavedeného dočasným nariadením vyberali s konečnou platnosťou do výšky zavedených konečných ciel. Keďže konečné antidumpingové clá sú nižšie ako dočasné clá, sumy predbežne získané nad konečnú sadzbu antidumpingových ciel budú odpustené.

(32)

Individuálne sadzby antidumpingového cla uvedené v tomto nariadení boli určené na základe zistení súčasného vyšetrovania. Odrážajú preto situáciu týchto spoločností v čase vyšetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné“) sú preto výlučne uplatniteľné na dovozy výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétne spomenutými právnymi subjektami. Na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej meno a adresa nie je výslovne spomenutá v operatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov spriaznených s tými subjektami, ktoré sú výslovne spomenuté, sa nemôžu vzťahovať tieto sadzby a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej „na všetky ostatné“.

(33)

Akákoľvek požiadavka týkajúca sa uplatnenia týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb (napr. po zmene názvu právnickej osoby alebo po založení nových výrobných alebo predajných jednotiek) by mala byť ihneď zaslaná Komisii spolu s relevantnými informáciami, ako je akákoľvek zmena aktivít spoločnosti týkajúcich sa výroby, tržieb na domácom trhu a tržieb z vývozu spojenými napr. s touto zmenou názvu alebo zmenou výrobných alebo predajných subjektov. V prípade jej uznania sa nariadenie v tomto zmysle zmení a doplní aktualizáciou zoznamu spoločností využívajúcich výhody z týchto individuálnych sadzieb,