This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62010CN0575
Case C-575/10: Action brought on 9 December 2010 — European Commission v Republic of Hungary
Vec C-575/10: Žaloba podaná 9. decembra 2010 — Európska komisia/Maďarská republika
Vec C-575/10: Žaloba podaná 9. decembra 2010 — Európska komisia/Maďarská republika
Ú. v. EÚ C 72, 5.3.2011, p. 6–7
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
5.3.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 72/6 |
Žaloba podaná 9. decembra 2010 — Európska komisia/Maďarská republika
(Vec C-575/10)
2011/C 72/09
Jazyk konania: maďarčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Kukovec a A. Sipos, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Maďarská republika
Návrhy žalobkyne
— |
určiť, že Maďarská republika si tým, že pri postupoch zadávania verejných zákaziek nezaručila hospodárskym subjektom možnosť využívať kapacity iných subjektov bez ohľadu na právnu povahu vzťahov medzi nimi a týmito subjektmi, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 47 ods. 2 a článku 48 ods. 3 smernice 2004/18/ES (1) a z článku 54 odsekov 5 a 6 smernice 2004/17/ES (2), |
— |
zaviazať Maďarskú republiku na náhradu trov konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Smernica 2004/17, ako aj smernica 2004/18 priznávajú uchádzačom pri postupoch zadávania verejných zákaziek možnosť preukázať svoje vlastné schopnosti a splnenie kritérií pre výber tým, že využijú kapacity iných subjektov, a to bez ohľadu na právnu povahu vzťahov medzi ním a týmito subjektmi.
Podľa Komisie maďarská právna úprava, ktorá v prípade určitých kvalitatívnych kritérií umožňuje uchádzačom využiť prostriedky iných subjektov, ktoré sa priamo nepodieľajú na vykonaní zákazky, iba v prípade, keď majú v týchto subjektoch väčšinový podiel, ktorý im umožňuje uplatňovať v týchto subjektoch svoj vplyv, nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedených smerníc. Napadnutá vnútroštátna úprava tak v prípade subjektov, ktoré sa nepodieľajú na vykonaní zákazky ako subdodávatelia, ukladá uchádzačom dodatočnú požiadavku na to, aby sa v rámci postupu zadávania mohli oprieť o kapacity takých subjektov.
Ustanovenia smerníc sú jasné: nevyžadujú, aby subjekty poskytujúce prostriedky boli priamo zapojené do plnenia zákazky, ale aby vnútroštátna právna úprava zabezpečovala možnosť využiť kapacity týchto subjektov bez ohľadu na právnu povahu vzťahov medzi uchádzačom a týmito subjektmi. Jedinou požiadavkou je, aby uchádzač bol schopný verejným obstarávateľom preukázať, že skutočne bude disponovať potrebnými prostriedkami na splnenie zákazky.
Podľa Komisie však maďarská právna úprava, ktorá je predmetom žaloby, z tohto hľadiska obmedzuje možnosti uchádzačov, ktorým prakticky nezostáva nič iné ako zapojiť subjekty, ktoré poskytujú uvedené prostriedky, do plnenia zákazky ako subdodávateľov, pokiaľ už od počiatku nemajú v uvedených subjektoch väčšinový podiel, ktorý im umožňuje uplatňovať svoj vplyv v týchto subjektoch.
Komisia tvrdí, že napadnutú vnútroštátnu právnu úpravu nemožno odôvodniť účelom predchádzania konaniu, ktorého cieľom je obchádzanie právnych predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania, pretože nie je možné odvolávať sa na taký účel na odôvodnenie ustanovenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa verejného obstarávania a ktoré neprimerane obmedzuje procesné práva a povinnosti vyplývajúce zo smerníc. Členské štáty môžu v rámci hraníc stanovených smernicami rozhodnúť o tom, v akej forme majú uchádzači preukázať, že skutočne budú disponovať prostriedkami iných subjektov, ale nesmú pri tom vzniknúť rozdiely na základe právnej povahy vzťahov s tými subjektami.
Komisia odmieta tvrdenie Maďarskej republiky, že subjekt, ktorý sa nepodieľa na vykonaní zákazky, nemôže preukázať, že spĺňa minimálne kritériá pre výber uchádzačov spočívajúci v tom, že v okamihu plnenia zákazky bude schopný skutočne poskytnúť potrebné prostriedky. Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že článok 48 ods. 3 smernice 2004/18/ES výslovne stanovuje, že uchádzač musí preukázať dostupnosť zdrojov iných subjektov „predložením prísľubu týchto subjektov, že potrebné zdroje dajú hospodárskemu subjektu k dispozícii“. Z uvedeného vyplýva, že subjekt poskytujúci svoje prostriedky môže preukázať, že disponuje prostriedkami, ktoré musí poskytnúť v okamihu vykonávania zákazky bez toho, aby sa na vykonávaní zákazky priamo podieľal.
Komisia napokon uvádza, že napadnutá vnútroštátna právna úprava môže mať diskriminujúce účinky voči zahraničným uchádzačom. Hoci sa maďarská právna úprava vzťahuje na všetkých uchádzačov, de facto obmedzuje možnosti najmä zahraničných uchádzačov zúčastniť sa verejného obstarávania, lebo spravidla nedisponujú v mieste vykonania zákazky všetkými prostriedkami potrebnými na jej splnenie, takže v postupoch zadávania verejných zákaziek musia častejšie ako maďarskí uchádzači využívať spôsobilosť miestnych hospodárskych subjektov, ktoré sú od nich nezávislé.
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007 s. 132).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, s. 1; Mim. vyd. 06/007 s. 19).