29.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/1

(1)

Znečistenie ovzdušia sa vyskytuje predovšetkým v mestských aglomeráciách a preto majú najmä mestá veľký záujem vyjadriť sa k „Tematickej stratégii o znečistení ovzdušia“, ktorú predložila Komisia.

(2)

To isté sa týka aj návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom vzduchu pre Európu, a to o to viac, že je v tomto dokumente o. i. navrhované prepracovanie noriem merania a hodnotenia výskytu jemného prachu v ovzduší.

(3)

Mestá preto môžu vďaka svojim praktickým skúsenostiam výrazne prispieť k zlepšeniu uskutočniteľnosti a tým aj úspechu tejto stratégie čistoty ovzdušia,

1.1

súhlasí s Komisiou v tom, že je aj napriek dosiahnutým pokrokom, na ktoré poukazuje aj „Tematická stratégia“, potrebné ďalej znižovať znečisťovanie ovzdušia zdraviu a životnému prostrediu škodlivými plynnými alebo pevnými látkami, a že – keďže politika čistoty ovzdušia zahŕňa miestny aj cezhraničný rozmer – je tieto ciele možné dosiahnuť len spoločným úsilím všetkých aktérov na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni; pripomína, že miestne orgány prostredníctvom opatrení týkajúcich sa výstavby miest (rozčlenenie na obytné a podnikateľské zóny, odklon dopravy, opatrenia na spomalenie jazdy, voľné plochy a vysadenie zelene na sídliskách, zohľadnenie mikroklimatických daností v záujme lepšieho prevzdušnenia sídlisk), sledujú pre nich prioritný cieľ, ktorým je zdravie občanov;

1.2

víta dokument Komisie „Tematická stratégia o znečistení ovzdušia“, ako aj návrh smernice, ktorý bol uverejnený súčasne, pretože umožňujú strategickú diskusiu a aktualizáciu cieľov za súčasného zohľadnenia novších poznatkov vedeckého výskumu;

1.3

konštatuje, že z hľadiska miest sú potrebné najmä zmeny na zlepšenie uskutočniteľnosti opatrení pre čistotu ovzdušia na miestnej úrovni;

1.4

pripomína, že mestá musia na svojom území vytvoriť rovnováhu medzi najrozličnejšími funkciami, z čoho prípadne nutne vyplynú obmedzenia pri dosahovaní cieľov v jednotlivých oblastiach;

1.5

nástojí preto na tom, aby európske právne predpisy brali do úvahy aj možnosť flexibilných riešení; domnieva sa, že by miestne a regionálne orgány mali mať možnosť pri uplatňovaní príslušných opatrení dať prednosť tým územiam, v ktorých sú mnohí ľudia vystavení nadmernému znečisteniu vzduchu (napr. obytné územia);

1.6

dôrazne pripomína, že aj v oblasti čistoty ovzdušia je nevyhnutne nutné, aby na prvom mieste stálo obmedzovanie emisií, a že odstraňovanie imisií teda vždy môže byť len núdzovým riešením, a poukazuje najmä na tieto konkrétne body:

2.1.1

vidí úžitok „Tematickej stratégie“ najmä v tom, že je referenčným dokumentom pre tvorbu politiky v oblasti čistoty ovzdušia a žiada, aby boli vzhľadom na realizáciu cieľov a ich prepojenie so skutočnosťou boli vzorové prepočty vykonané nielen na „základe výsledkov epidemiologických štúdií“ a „za plného využitia technologických možností“, ale aj na základe predpokladov praktickej uskutočniteľnosti týchto noriem v mestskom prostredí;

2.1.2

požaduje preto, aby sa výskumné úsilie v rámci rámcového výskumného programu zaoberalo aj možnosťami a obmedzeniami aktívnej politiky čistoty ovzdušia v lokálnych a územných súvislostiach (napríklad miestnymi prípadovými štúdiami a štúdiami realizovateľnosti), a žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby dokument rozšírila o tento aspekt;

2.1.3

ľutuje, že podľa jeho názoru Komisia doteraz nezapojila v dostatočnej miere do vypracovania tematických stratégií zástupcov združení miestnych a regionálnych orgánov, ktorí predsa patria medzi hlavných aktérov politiky čistoty ovzdušia, a považuje za nevyhnutne nutné zabezpečiť ich účasť o. i. v rámci štruktúrovaného dialógu Komisie so združeniami miestnych a regionálnych orgánov;

2.1.4

vidí nebezpečenstvo v možnosti, že argumentácia „Tematickej stratégie“ je priveľmi určovaná zameraním politiky čistoty ovzdušia na odstraňovanie imisií a žiada preto Komisiu, aby pokračovala v ďalšom rozvíjaní „Tematickej stratégie“ a dala prednosť politike zameranej na prevenciu s cieľom zabrániť zvyšovaniu znečisťovania ovzdušia, namiesto toho, aby sa sústredila na odstraňovanie imisií;

2.1.5

konštatuje, že v podstate s nadšením privítané zapojenie iných oblastí politiky sa z časti spomína len ako vyjadrením zámeru a požaduje preto aj v tejto oblasti ďalšie vysvetlenia a ustanovenia;

2.1.6

považuje preto za potrebné, aby bola „Tematická stratégia“ aj naďalej rozvíjaná a doplnená resp. rozšírená najmä o tieto body:

Okrem toho je potrebné rozšíriť stratégiu o vysvetlenie finančnej podpory orgánom miestnej samosprávy, ktoré do veľkej miery politiku prevencie a čistoty ovzdušia realizujú;

2.1.7

odporúča Komisii a členským štátom, aby viedli aktívnejšiu politiku zameranú na podporu diaľkového kúrenia a kogenerácie. Tak bude tiež možné zabrániť znečisťovaniu ovzdušia spôsobenému spaľovaním biomasy v malých vykurovacích zariadeniach. V rámci úsilia vynakladaného na zlepšenie kvality ovzdušia na miestnej úrovni je potrebné odstrániť na úrovni štátov prekážky pre diaľkové vykurovanie, napr. tie, ktoré vyplývajú z právnych predpisov upravujúcich hospodársku súťaž. Spôsoby vykurovania nových obytných a pracovných priestorov by mali byť stanovené už vo fáze plánovania využitia pozemkov. Miestna úroveň je často najvhodnejšia na vykonanie takýchto krokov;

2.2.1

konštatuje, že Komisiou navrhovaná aktualizácia európskych právnych predpisov vychádza v ústrety podmienkam a požiadavkám politiky čistoty ovzdušia v praxi a prosí preto grémiá na národnej a európskej úrovni, ktoré boli zapojené do konzultácií, aby sa pripojili k jeho hodnoteniu, a aby sa v tejto súvislosti najmä zapojili do procesu flexibilizácie ustanovení a tým aj posilnenia prepojenia s praxou;

2.2.2

víta najmä, že boli prijaté ustanovenia, ktoré umožňujú zohľadniť miestne podmienky a vyzýva Európsky parlament a Radu, aby aj napriek odmietavým stanoviskám trvali:

ako aj na návrhu o stanovení možnosti predĺženia termínov uvádzaných v článku 20 až o desať rokov, keď bolo predtým preukázané, že boli prijaté všetky primerané opatrenia na zníženie imisií;

2.2.3

navrhuje okrem toho, aby bola v rámci smernice vytvorená právna možnosť, podľa ktorej – pokiaľ existujú mimoriadne okolnosti (napr. topografia), ktoré by na dlhú dobu alebo na trvalo prakticky znemožňovali dodržiavanie týchto ustanovení a pokiaľ bolo preukázané, že boli prijaté všetky primerané opatrenia na zníženie imisií – je možné pre takéto oblasti dohodnúť osobitné dohovory v zmysle tripartitných dohôd (t. j. dohôd, ktoré budú dohodnuté medzi EÚ, príslušným členským štátom a jednou alebo viacerými samosprávami, aby sa na pozadí špecifických lokálnych daností uplatnili integračné politické opatrenia);

2.2.4

odôvodňuje tento návrh jednak snahou predísť právnej neistote samosprávnych orgánov a jednak snahou o umožnenie dosiahnutia takejto dohody o znížení škodlivín realizovateľnom za daných okolností a na podporu tohto návrhu pripomína, že časť zástupcov vedy a odborných orgánov vychádza z predpokladu, že stanovené limity nebude možné v praxi dosiahnuť ani s vynaložením maximálneho úsilia;

2.2.5

konštatuje, že smernica v oblasti jemného prachu ustanovuje tri maximálne hodnoty a cieľ redukcie. Komisia dopĺňa doterajšie normy kvality ovzdušia pre jemný prach (PM10) o ďalšie hodnoty, zamerané na najjemnejšie čiastočky (PM2,5), a zdôvodňuje tento krok výsledkami epidemiologického výskumu (program CAFE, Svetová zdravotná organizácia, prax v USA a Japonsku), podľa ktorých sú najjemnejšie čiastočky nebezpečnejšie, pretože sa dostanú až do najmenších záhybov pľúc a preto, že relatívne vysoké, trvalé vystavenie PM2,5 ovplyvňuje zdravie viac, než príležitostná expozícia najvyššími hodnotami;

2.2.6

konštatuje preto následne, že podľa návrhu smernice majú pribudnúť k limitom platným pre PM10 (v oblasti merania nesmie byť prekročený ročný priemer 40 μg/m3 a denný limit 50 μg/m3 počas viac ako 35 dní ročne) ďalšie limity na základe PM2,5 (dodržanie ročného horného limitu koncentrácie 25 μg/m3 a do roku 2020 nezáväzný cieľ redukcie mestského vedľajšieho výskytu PM2,5 o 20 %), a konštatuje preto, že vzhľadom na jemný prach sa počíta s troma hraničnými hodnotami a jedným cieľom redukcie;

2.2.7

obáva sa, že takáto súčasná existencia ustanovení pre politiku čistoty ovzdušia v oblasti redukcie výskytu jemného prachu vyvolá v praxi aj v oblasti právnych predpisov príliš veľa problémov, a požaduje na základe presvedčivosti výsledkov výskumu vplyvu jemného prachu uvádzaných v „Tematickej stratégii“ zameranie merania a kontroly znečistenia ovzdušia jemným prachom výlučne na PM2,5 a na realistické hraničné hodnoty a cieľ redukcie;

2.2.8

poukazuje okrem iného v tejto súvislosti na skutočnosť, že namerané hodnoty PM10 a PM2,5 (prirodzene) silne korelujú (čím jedna metóda nahrádza do veľkej miery druhú), a aj preto je logické používať len jednu metódu merania, pričom je zmysluplné uprednostniť ciele kvality ovzdušia PM2,5, ktoré sú pre politiku čistotu ovzdušia dôležitejšie. Bude treba zohľadniť revidovanú smernicu 2004/107/ES, aby kovy, ktorými sa zaoberá, boli merané hodnotami PM2,5;

2.2.9

zdôvodňuje prechod na normu založenú na PM2,5 v spojitosti s cieľom redukcie jemného prachu aj z hľadiska požiadaviek hygieny miest a praxe výstavby miest takto:

2.2.10

požaduje, aby v prípade, že budú zachované hodnoty PM10, boli s ohľadom na tieto postoje odstránené denné limity a stanovené limity, ktoré budú do popredia politiky čistoty ovzdušia stavať ako miestne, tak aj celoplošné odstránenie emisií;

2.2.11

považuje v súlade s návrhom za správne, aby v súlade s článkom 4 stanovovali jednotlivé územia členské štáty. Toto rozdelenie území by nemalo byť príliš podrobné, ale malo by mať skôr presahujúci charakter; žiada v tejto súvislosti, aby sa jednotnými kritériami na zodpovedajúce priestorové usporiadanie meracích staníc (prípadne pri už jestvujúcich meracích staniciach priradením váhy jednotlivým nameraným hodnotám na vyrovnanie vplyvu zvláštností podmienených výlučne umiestnením stanovišťa) zabezpečila porovnateľnosť nameraných údajov na území Únie. Pre priestorové a kvantitatívne usporiadanie meracích staníc je potrebné stanoviť pravidlá pomocou jednotných kritérií tak na národnej ako aj na miestnej úrovni;

2.2.12

vyjadruje v tejto súvislosti znepokojenie, že opatrenia, ktoré sa vzťahujú len na najbližšiu oblasť okolo meracej stanice, napr. presmerovanie dopravy, môžu viesť k tomu, že sa obmedzením dopravy zvýši výskyt škodlivín v iných štvrtiach a – v krajnom prípade – bude zmarená snaha miest znížiť obmedzením premávky v obytných štvrtiach nebezpečenstvá dopravných nehôd, hluk a výskyt škodlivín. Pri opatreniach na zníženie znečistenia vzduchu by sa smernica mala prednostne zaoberať znížením počtu ľudí, ktorí sú mu vystavení;

2.2.13

žiada finančnú pomoc pre členské štáty a ich samosprávne orgány, ktoré musia znášať hlavné zaťaženie opatrení čistoty ovzdušia;

2.2.14

s obavami konštatuje, že názory vedcov týkajúce sa čo možno najefektívnejšej a finančne najvýhodnejšej politiky čistoty ovzdušia sa rôznia, a požaduje preto ďalšie výskumné projekty, pri ktorých je potrebné nevyhnute posilniť odhady vplyvu a dosahu vzhľadom na praktickú realizáciu;

2.2.15

dôrazne žiada, aby boli do vypracovania politiky čistoty ovzdušia bezprostredne zapojení aj odborníci združení zastupujúcich záujmy miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov.

29.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/5

1.1

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v minulých rokoch došlo k výraznému zhoršeniu stavu morského prostredia a jeho ekosystémov, pretože zásahy človeka a nadmerné využívanie zanechávajú na stave nášho morského prostredia vážne následky;

1.2

podotýka, že 6. environmentálny akčný program vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala tematickú stratégiu o ochrane a zachovaní morského prostredia s jasným cieľom podporovať a dosiahnuť udržateľné využívanie a zachovanie morských ekosystémov;

1.3

očakáva prezentáciu Zelenej knihy o rozvoji novej námornej politiky EÚ, naplánovanej na prvý polrok 2006, ktorá by mala zohľadniť hospodársku, sociálnu a environmentálnu dôležitosť námorného rozmeru v Európe;

1.4

poznamenáva, že stratégia je pozitívnym a vítaným krokom vpred z hľadiska uznania významu ochrany a zachovania morského prostredia a rôznorodosti jeho ekosystémov;

1.5

považuje stratégiu za nevyhnutný environmentálny pilier novej námornej politiky EÚ;

1.6

zdôrazňuje skutočnosť, že morské prostredie, jeho ochrana a zachovanie majú významný vplyv na miestnu a regionálnu ekonomiku a že miestne a regionálne orgány majú zohrávať kľúčovú úlohu pri realizácii cieľov vytýčených v stratégii.

2.1

si uvedomuje, že morské prostredie je nesmierne dôležité pre udržateľnosť života a nesmiernu biologickú diverzitu, ktorú podporuje;

2.2

si uvedomuje zhoršujúci sa stav európskeho morského prostredia, ktorý spôsobili predovšetkým faktory spôsobené ľudskou činnosťou, vrátane, medziiným, znečistenia a kontaminácie morí a vplyvu neudržateľného komerčného rybolovu;

2.3

zdôrazňuje dôležitosť podpory trvalo udržateľného prístupu na využívanie dostupných morských zdrojov v záujme ako súčasných, tak aj budúcich generácií;

2.4

si uvedomuje vysoké riziko spôsobenia možných nezvratných zmien v európskych morských ekosystémoch, ak sa pri najbližšej príležitosti nepodniknú adekvátne nápravné kroky;

2.5

zdôrazňuje dôležitosť potreby prijatia nevyhnutných opatrení na zastavenie a zvrátenie procesu úpadku;

2.6

podotýka, že takýto prístup je nevyhnutný ako čisto z hľadiska životného prostredia, tak aj z hospodárskeho a sociálneho hľadiska.

3.1

konštatuje, že morské prostredie nezodpovedá existujúcim geopolitickým hraniciam;

3.2

si uvedomuje prítomnosť potenciálnych inštitucionálnych prekážok na zlepšenie ochrany európskeho morského prostredia, či už na globálnej, európskej alebo národnej úrovni, a tiež skutočnosť, že zvolené mechanizmy na presadzovanie sú často slabé a nedostatočné;

3.3

súhlasí s názorom, že je potrebné vypracovať jasnú preklenujúcu víziu pre morské prostredie a sprievodné politiky, aby bolo možné budovať na pokroku, ktorý sa dosiahol prostredníctvom existujúcich inštitúcií, politík a dohovorov, a aby sa prijali opatrenia na dosiahnutie ďalšieho pokroku;

3.4

zdôrazňuje dôležitosť vypracovania silnej politiky EÚ pre oblasť riadenia námorných záležitostí, ktorej cieľom by tiež bolo zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie dostupných morských zdrojov, čím by sa zintenzívnilo úsilie na podporu ochrany morí.

4.1

konštatuje, že dobrá politika závisí od vysokokvalitných informácií;

4.2

si je vedomý, že súčasné monitorovacie a hodnotiace programy v rámci európskeho priestoru nie sú ani jednotné, ani úplné a že existujú značné medzery v informáciách o stave európskeho morského prostredia;

4.3

víta výzvu na nový prístup k monitorovaniu a hodnoteniu morského prostredia, zameraný na dosiahnutie vyššieho stupňa harmonizácie a rozsiahlejšieho šírenia a využívania údajov, ako aj výmeny informácií dostupných na národnej úrovni, čím by sa dosiahla vyššia účinnosť.

5.1

súhlasí s názorom, že na účinné zabránenie ďalšej strate biologickej diverzity a zhoršovania morského prostredia a obnovenie morskej biodiverzity je potrebný integrovaný prístup politiky k ochrane a obnoveniu morského prostredia;

5.2

je presvedčený, že aby bol takýto integrovaný prístup politiky úspešný, musí zohľadniť všetky záujmy a stanoviť si jasné ciele.

6.1

s uspokojením konštatuje, že deklarovaným cieľom stratégie je chrániť a obnovovať oceány a moria Európy a zabezpečiť, aby v budúcnosti človek vykonával svoje aktivity trvalo udržateľným spôsobom;

6.2

potvrdzuje, že súčasné a budúce generácie majú právo na biologicky rôznorodé a dynamické morské prostredie, ktoré je bezpečné, čisté, zdravé a produktívne;

6.3

si uvedomuje, že to je ambiciózny cieľ, ktorý v skutočnosti nebude ľahké dosiahnuť, a že výsledky sa ukážu až po dlhom čase;

6.4

potvrdzuje, že táto stratégia môže dosiahnuť stanovené ciele len vtedy, ak sa zohľadnia všetky zainteresované strany;

6.5

upozorňuje, že ciele by sa mali definovať na nadnárodnej úrovni, pričom víta zámer – v súlade s princípom subsidiarity – zabezpečiť, aby samotné plánovanie a uplatňovanie opatrení zostalo aj naďalej v kompetencii morských regiónov, čím by sa zohľadnili ich osobité podmienky, problémy a potreby;

6.6

avšak je znepokojený skutočnosťou, že v niektorých prípadoch, najmä tam, kde morské regióny hraničia so značným počtom tretích krajín, môže samotnému uplatňovaniu opatrení brániť nedostatočná koordinácia a angažovanosť zo strany niektorej zo zúčastnených strán.

7.1

súhlasí s názorom, že ak má Európa chrániť a zachovať svoje morské prostredie, je potrebné zvýšiť úsilie v tomto smere;

7.2

podporuje rámec pre posilnenú spoluprácu stanovený v stratégii, ktorého cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany európskeho morského prostredia prostredníctvom zlepšenej vedomostnej základne, jednotnej a nákladovo efektívnej činnosti a účinných systémov monitorovania a hodnotenia;

7.3

víta prijatie flexibilného prístupu, založeného na princípe subsidiarity, ktorý, napriek tomu, že je svojím rozsahom ambiciózny, nepoužíva príliš direktívne nástroje a zohľadňuje tak situáciu jednotlivých regiónov.

8.1

je presvedčený, že vzhľadom na súčasné dôkazy rapídneho zhoršovania stavu európskeho morského prostredia je potrebné rýchle konať, aby sa zabezpečilo, že stanovený cieľ dosiahnuť dobrý environmentálny stav európskeho morského prostredia sa podarí splniť oveľa skôr pred cieľovým rokom 2021;

8.2

domnieva sa, že ak bude dobrá vôľa, bude možné dosiahnuť dobrý stav životného prostredia za oveľa kratší čas;

8.3

víta myšlienku založenia európskych morských regiónov a subregiónov s cieľom zabezpečiť skutočné uplatňovanie opatrení politiky;

8.4

avšak zastáva názor, že Čierne more ako dôležitý morský región hraničiaci s dvomi pristupujúcimi krajinami (Rumunskom a Bulharskom) a s Tureckom, s ktorým prístupové rokovania práve prebiehajú, by malo byť odteraz zahrnuté do stratégie;

8.5

je presvedčený, že rozličné ostrovy a územia tvoriace súčasť geografickej oblasti Európskej únie, ktoré sa nachádzajú mimo ustanovených morských regiónov a subregiónov, by mali tiež spadať pod rámec tejto politiky;

8.6

podotýka, že pre úspešné dosiahnutie vytýčených cieľov je nevyhnutné, aby členské štáty a jednotlivé regióny úzko spolupracovali nielen navzájom, ale aj s Európskou komisiou;

8.7

konštatuje, že v prípadoch, keď otázky stanovené členskými štátmi alebo regiónmi spadajú do kompetencie Spoločenstva, je potrebné Európsku komisiu nielen informovať a konzultovať, ale Komisia by sama mala byť najdôležitejším účastníkom diania, ktorý koordinuje realizáciu politických opatrení;

8.8

domnieva sa, že poskytovanie informácií a dôkazov, ktorými členský štát zdôvodňuje Európskej komisii tvrdenie, že istá otázka sa nedá vyriešiť opatreniami prijatými na národnej úrovni, nie je dostatočné;

8.9

odporúča, aby sa v takýchto prípadoch Európska komisia zaoberala danou otázkou tým, že by prevzala zodpovednosť za realizáciu programov hodnotenia, monitorovania a uskutočňovania. Komisia tiež musí objasniť, aké dôsledky budú vyvodené v prípade, ak ciele a opatrenia členského štátu nebudú spĺňať smernicu, a preto ich Komisia neschváli;

8.10

okrem toho považuje za nevyhnutné, aby si Európska komisia udržala svoju pomocnú úlohu pri monitorovaní skutočnej realizácie a tam, kde je to potrebné, by mala svojimi zásahmi koordinovať a uľahčovať spoločnú realizáciu medzi rozličnými štátmi a subjektami v rámci ktoréhokoľvek morského regiónu;

8.11

žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú pri tvorbe stratégií brať do úvahy prítomnosť iných biologických spoločenstiev, ako sú riasy alebo morské korytnačky, vo svojich morských regiónoch;

8.12

vyzýva Európsku komisiu, aby uznala možný dosah nasadenia geneticky modifikovaných morských organizmov na morské prostredie a jeho nepredvídateľné dôsledky;

8.13

vyzýva členské štáty, aby striktne dodržiavali požiadavky článku 4 smernice pri vypracovávaní posudkov, stanovovaní environmentálnych cieľov a navrhovaní programov monitorovania;

8.14

domnieva sa, že miestne a regionálne samosprávy jednotlivých morských regiónov by v tejto súvislosti mali byť tiež priamo zapojené do vypracovávania týchto posudkov, cieľov a programov monitorovania;

8.15

má pochybnosti o časových horizontoch stanovených v článku 4 smernice, najmä o tých, ktoré sa týkajú programov opatrení, ktoré majú byť prijaté;

8.16

vzhľadom na skutočnosť, že náležité výsledky je možné reálne dosiahnuť len v dlhodobom časovom horizonte, podporuje myšlienku opakujúceho sa a prispôsobivého procesu realizácie, ktorý zohľadňuje nové údaje získané prostredníctvom programov monitorovania, nové skutočnosti a vplyv zavedených opatrení. Týmto spôsobom by v prípade potreby bolo možné prijať bezprostredné krátkodobé a strednodobé nápravné opatrenia určené na zvládnutie negatívnych dôsledkov, ktoré by sa odrazili na stave morského prostredia;

8.17

podotýka, že hoci z krátkodobého až strednodobého hľadiska môžu byť sociálne a ekonomické náklady značné, očakáva sa, že dlhodobé environmentálne, sociálne a ekonomické prínosy ich výrazne prevážia;

8.18

domnieva sa však, že zodpovednosť za takého krátkodobé až strednodobé náklady by nemali niesť výlučne národné vlády alebo regionálne samosprávy alebo, ešte horšie, samotní jednotlivci a obce.

9.1

si uvedomuje rastúcu potrebu komplexného prístupu, aby bolo možné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi environmentálnymi a ekonomickými záujmami, ktoré si navzájom často konkurujú;

9.2

si uvedomuje význam rozvoja novej európskej námornej politiky, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele stanovené v Lisabonskej a Göteborskej stratégii;

9.3

konštatuje, že otázkou celkového rámca riadenia, prostredníctvom ktorého bude možné regulovať užívateľov a využívanie oceánov a morí, sa bude zaoberať zelená kniha o novej európskej námornej politike Je dôležité, aby Komisia zaistila, že sa európska námorná politika bude zaoberať otázkami životného prostredia a aby dohliadla na prijateľnú úpravu celkového rámca riadenia, ktorý sa týka užívateľov a využívania oceánov a morí;

9.4

konštatuje tiež, že stratégia je vypracovaná tak, aby podporila existujúce opatrenia a iniciatívy a stavala na nich. Napriek tomu, že tieto iniciatívy a opatrenia nie sú určené konkrétne na ochranu morského prostredia, do určitej miery k nej prispievajú;

9.5

víta rozvoj komplexnej rámcovej stratégie, ktorá by mala slúžiť ako environmentálny pilier budúcej európskej námornej politiky;

9.6

podotýka, že pokiaľ ide o ochranu morského prostredia, táto stratégia ďalej umožní Spoločenstvu a členským štátom plniť svoje povinnosti a záväzky vyplývajúce z rôznych medzinárodných dohôd;

9.7

žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty pri vypracúvaní stratégií do svojich programov opatrení zahrnú aspekty týkajúce sa riadenia pobrežných oblastí, pretože väčšina faktorov ovplyvňujúcich morské prostredie pochádza práve z týchto oblastí;

10.1

odporúča, aby cieľovým termínom pre dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu európskeho morského prostredia bol najneskôr rok 2018;

10.2

odporúča ďalej, aby konečnými termínmi pre vypracovanie a realizáciu programu opatrení boli roky 2013 a 2015;

10.3

vyzýva Európsku komisiu, aby medzi morské regióny zahrnula Čierne more;

10.4

očakáva od Komisie, že zadefinuje kritéria pre „dobrý stav životného prostredia“, ktoré budú ambiciózne, jasné, konzistentné a porovnateľné a ktoré vyústia do rovnako vysokej úrovne „dobrého stavu životného prostredia“ v celej EÚ a v rovnakom čase;

10.5

domnieva sa, že je nevyhnutné nepretržite monitorovať opatrenia pre uplatňovanie a pravidelne uverejňovať získané výsledky a údaje;

10.6

vyzýva Európsku komisiu, aby monitorovala skutočné uplatňovanie politík v rôznych morských regiónoch a prevzala úlohu účinného koordinátora a asistenta, čím by pôsobila ako prostredník medzi rôznymi subjektami v týchto regiónoch;

10.7

verí, že Európska komisia bude pravidelne predkladať hodnotiace správy o realizácii stratégie a vplyve smernice a že bude uvádzať príklady osvedčených postupov;

10.8

verí, že všetky správy Európskej komisie mu budú predložené, rovnako ako Európskemu parlamentu a Rade;

10.9

okrem toho verí, že akékoľvek pripomienky výboru a následné odpovede na ne budú tiež zahrnuté do správ Európskej komisie;

10.10

je presvedčený, že pri náležitom poskytovaní informácií je možné dosiahnuť aktívnu účasť a podporu širokej verejnosti;

10.11

si uvedomuje, že krátkodobé a strednodobé náklady môžu ovplyvniť socio-ekonomický blahobyt obcí a jednotlivcov a že by to mohlo následne ovplyvniť mieru účasti a podpory zo strany verejnosti, ktorá je nevyhnutná; preto nalieha, aby boli na európskej úrovni vypracované programy podpory, určené na pomoc priamo postihnutým osobám a obciam pri zmierňovaní nepriaznivých účinkov;

10.12

vyzýva všetky politické subjekty, vrátane členských štátov, Európskej komisie a súkromného sektora, aby prijali dlhodobý plán s cieľom podporiť výrazné navýšenie prostriedkov určených na financovanie výskumu morského prostredia, čím by zabezpečili dostatok prostriedkov na prieskum morského prostredia;

10.13

je presvedčený, že miestne a regionálne samosprávy, keďže sú k občanom najbližšie, môžu dosiahnuť významné výsledky pri poskytovaní informácií a získavaní podpory širokej verejnosti;

10.14

v tejto súvislosti ponúka, že bude zohrávať dôležitú úlohu ako partner Európskej komisie a členských štátov a odporúča zorganizovať dlhodobú informačnú kampaň financovanú z rozpočtu EÚ, do ktorej by boli zapojené miestne a regionálne orgány.

29.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/9

(1)

Prírodné katastrofy, lesné požiare, záplavy a suchá predstavujú narastajúce nebezpečenstvo pre ľudský život ako taký, podstatne ovplyvňujú vyvážený rozvoj regiónov, ohrozujú ich finančné prostriedky, prírodné a kultúrne dedičstvo, zapríčiňujú sťahovanie obyvateľstva, oslabujú ekonomické aktivity i samotnú kvalitu života v postihnutých oblastiach.

(2)

Prírodné katastrofy nepoznajú hranice a preto je nevyhnutná spolupráca medzi oblasťami, ktoré sú vystavené rovnakým rizikám.

(3)

Dôsledky klimatických zmien, ako sú premena krajiny na púšť, erózna činnosť, salinizácia postihujú všetky členské štáty, i keď v rôznej miere, a Európska únia by mala považovať zmiernenie následkov prírodných katastrof za základný prvok trvalo udržateľného rozvoja.

(4)

Princíp hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti musí byť prítomný v rôznych etapách plánovania, programovania a uplatňovania politík Spoločenstva s cieľom prevencie a zvládania prírodných katastrof a zmiernenia ich dôsledkov v postihnutých regiónoch a mestách Európskej únie.

(5)

Treba prijať ochranné opatrenia proti prírodným katastrofám vo všetkých príslušných politikách Spoločenstva, predovšetkým v tých, ktoré sa týkajú vidieckych oblastí a životného prostredia, infraštruktúry a politiky výskumu a vývoja.

(6)

Fond solidarity EÚ sa ukázal ako nedostatočný v prípadoch prírodných katastrof a táto situácia sa ešte zhoršila kvôli nedostatočnej koordinácii medzi mechanizmami existujúcimi na národnej a regionálnej úrovni v jednotlivých členských štátoch,

1.

so znepokojením konštatuje podstatný nárast výskytu, závažnosti a intenzity prírodných katastrof, ktoré sa udiali v regiónoch Európskej únie v posledných rokoch;

2.

sa teší pozornosti, akú venuje Európsky parlament problematike prírodných katastrof;

3.

upozorňuje na dôležitosť ďalších typov prírodných katastrof, ako sú zemetrasenia, podmorské zemetrasenia, tsunami, sopečné výbuchy a iné geologické javy a fenomény súvisiace s klimatickými zmenami a globálnym otepľovaním, ktoré spôsobujú stúpanie hladiny morí pri pobrežiach a zánik pláží, záplavy obývaných oblastí, stratu infraštruktúry a zariadení; pripomína tiež nebezpečenstvo súvisiace s extrémnymi snehovými podmienkami a chladným počasím.

4.

poznamenáva, že miestne a regionálne orgány, ako inštitúcie najbližšie občanom, sú v prípadoch prírodných katastrof zainteresované a zapojené do diania ako prvé a ich aktívna účasť pri príprave, implementácii a kontrole politík a aktivít zvládania prírodných katastrof je preto veľmi dôležitá. Preto by sa každý členský štát mal postarať o to, aby mali regióny a mestá k dispozícii racionálne, dobre fungujúce nástroje právneho, materiálneho a finančného charakteru, ktoré potrebujú na plnenie svojich úloh.

5.

pripomína, že činnosť Spoločenstva by mala dopĺňať aktivity národných, regionálnych a miestnych orgánov a žiada Komisiu, aby aktivity Spoločenstva orientovala na rôzne úrovne vlád;

6.

považuje za nevyhnutné, aby sa v plnom rozsahu uplatňovali princípy solidarity, spolupráce, koordinácie a pomoci medzi štátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi v členských štátoch s cieľom varovať a predchádzať prírodným katastrofám, ako aj zmierňovať a pomáhať riešiť ich dôsledky;

7.

vyzdvihuje potrebu veľkej angažovanosti verejnej správy i občanov, aby sa obmedzili príčiny spôsobujúce katastrofy alebo zhoršujúce ich dôsledky a účinky;

8.

podporuje výzvu Európskeho parlamentu na vypracovanie Európskej stratégie boja proti prírodným katastrofám (požiarom, záplavám a suchám) a odkazuje na rôzne finančné nástroje na jej implementáciu, ktoré zaručujú pridelenie zdrojov EÚ do oblasti civilnej ochrany, pričom mimoriadnu pozornosť treba venovať izolovaným a najodľahlejším regiónom, regiónom s nízkou hustotou obyvateľstva, ako aj regiónom, ktoré sú kvôli daným štrukturálnym príčinám veľmi postihnuté týmito procesmi;

9.

žiada inštitúcie Spoločenstva, aby zvážili, či nie je vhodné začleniť do spomínanej stratégie aj zemetrasenia a s nimi súvisiace javy, ako aj sopečné výbuchy, a to z dôvodu ich katastrofických dôsledkov;

10.

vyzýva, aby táto stratégia pristupovala k prírodným katastrofám komplexne, aby obsahovala preventívne opatrenia (analýzy a riešenia rizík), plánovacie opatrenia a opatrenia na realizáciu (funkčné usporiadanie, mobilizácia zdrojov, atď.) a rehabilitačné a kontrolné opatrenia;

11.

upozorňuje na to, že je dôležité, aby spomínaná stratégia zahŕňala vo všetkých etapách informačné a vzdelávacie opatrenia a opatrenia na zaangažovanie občanov do problematiky rizika prírodných katastrof a plán činností, pričom mimoriadnu pozornosť treba venovať deťom a mládeži a ďalším ohrozeným skupinám v prípade mimoriadnych udalostí, ako sú napríklad staršie osoby a osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu;

12.

podčiarkuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú komunikačné prostriedky v tom, aby bola verejnosť správne informovaná a schopná konať. Tvoria účinnú súčasť pri prevencii a znižovaní dôsledkov škôd spôsobených katastrofami;

13.

odporúča vynaložiť úsilie na spustenie informačných systémov potrebných na zlepšenie predvídania, monitorovania a hodnotenia všetkých prírodných katastrof, s pomocou využívania nových technológií, podporuje hlavne návrhy Európskeho parlamentu posilniť systém GALILEO a rozšíriť oblasť pôsobenia Monitorovacieho strediska pre bezpečnosť a životné prostredie na všetky prírodné katastrofy;

14.

si myslí, že iedmy rámcový program pre výskum a vývoj by mal zintenzívniť výskum v oblasti prevencie katastrof pomocou financovania činností, ktoré smerujú k vývoju modelov predvídania ako aj k vylepšeniu systémov včasného varovania;

15.

odporúča, aby sa v národných a regionálnych plánoch rozvoja vidieka uprednostnili opatrenia zamerané na eliminovanie príčin vzniku katastrof (boj proti erózii, zalesňovanie vhodnými druhmi, diela na vodných tokoch, čistenie a ochrana lesov, agro-environmentálne opatrenia šetrenia vodou, a ďalšie);

16.

pripomína, že s cieľom znížiť častý výskyt požiarov by sa aktivity Európskej únie mali sústrediť na boj proti príčinám požiarov a mali by sa stanoviť adekvátne preventívne opatrenia a opatrenia na ochranu lesov, vyzýva Komisiu, aby dohliadala na správne uplatňovanie existujúcej európskej legislatívy súvisiacej s touto problematikou;

17.

ľutuje, že opatrenia programu Forest Focus Programme na prevenciu požiarov nie sú začlenené do základnej osnovy nového programu LIFE Plus;

18.

oznamuje častejší výskyt sucha, ktorého intenzita a trvanie sa v mnohých regiónoch Európskej únie postupne zväčšovala. V poslednom období sa v nich drasticky znížili vodné zdroje, čo má vážne sociálne a ekonomické dôsledky a dôsledky na životné prostredie;

19.

teší sa iniciatíve, ktorú prezentovali niektoré členské štáty na zasadnutí Rady ministrov životného prostredia a ktorá sa týka riadenia rizík súvisiacich s fenoménom sucha a dôrazne žiada Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na zlepšenie úrovne ochrany pred suchom a znížila potenciálne nebezpečenstvo vyplývajúce pre obyvateľstvo, hospodárstvo a životné prostredie;

20.

odporúča vytvorenie Európskeho monitorovacieho strediska pre suchá a dezertifikáciu (premena krajiny na púšť), jeho zaradenie do aktivít 7. rámcového programu pre výskum a vývoj a prijatie opatrení na zvýšenie povedomia o trvalo udržateľnom využívaní vody;

21.

domnieva sa, že vzhľadom na rozsah a intenzitu prírodných katastrof v posledných rokoch treba posilniť opatrenia v oblasti územného plánovania a venovať väčšiu pozornosť komplexným územným aktivitám vo vidieckych oblastiach;

22.

priaznivo hodnotí návrh nariadenia týkajúci sa zhodnotenia povodní a protipovodňového manažmentu a podotýka, že sa nesmie zabúdať na veľké povodne, ktoré vznikajú v stredomorskej oblasti a súvisia s prudkými dažďami a náhlymi povodňami. Súčasne treba brať do úvahy skutočnosť, že v niektorých členských štátoch je situácia týkajúca sa povodní úplne odlišná a vyžaduje si náležite prispôsobené riešenia;

23.

požaduje zabezpečenie dobrej koordinácie medzi existujúcimi a budúcimi smernicami o manažovaní prírodných zdrojov a/alebo prírodných javov na základe špecifických daností jednotlivých krajín;

24.

žiada, aby bol posilnený mechanizmus civilnej ochrany v Spoločenstve a v tomto zmysle podporuje návrh Európskeho parlamentu posilniť Monitorovacie a informačné centrum v rámci mechanizmu Spoločenstva. Odporúča, aby sa vypracovali kompatibilné modely postupov a boja proti všetkým druhom katastrof, ktoré by umožnili lepšiu koordináciu národných a regionálnych mechanizmov pri zvládaní katastrof;

25.

domnieva sa, že treba oceniť existenciu Európskej jednotky civilnej ochrany a upozorňuje, že by bolo prospešné, aby členské štáty hľadali spôsoby ako zabezpečiť adekvátnu vzájomnú spoluprácu medzi civilnými a vojenskými jednotkami, pričom odporúča začlenenie vojenských pohotovostných jednotiek do systému civilnej ochrany Spoločenstva;

26.

vo všeobecnosti víta návrh týkajúci sa nového Fondu solidarity a začlenenie vážnych krízových situácií zapríčinených priemyselnými a technologickými katastrofami, hrozieb, ktorým je vystavené zdravie občanov a teroristických činov, avšak žiada Komisiu, aby znovu prehodnotila stanovený strop 1 miliardy EUR alebo 0,5 % hrubého národného produktu (HNP), aby zabezpečila dostatočnú flexibilitu, transparentnosť a jednoduchosť procesov a aby reagovala na špecifické potreby postihnutých oblastí a regionálnu dimenziu niektorých prírodných javov;

27.

žiada o výslovné zaradenie sucha medzi fenomény, ktoré majú nárok na podporu z Fondu solidarity, pričom si je vedomý, že ide o pretrvávajúci štrukturálny problém, ktorý sa ťažko zosúlaďuje so stanovenými termínmi na registráciu a ktorý má vážne dôsledky na sociálny a hospodársky rozvoj postihnutých oblastí;

28.

poukazuje na to, že štrukturálne fondy sú hlavným nástrojom na financovanie preventívnych opatrení a manažovania katastrof. V tejto súvislosti považuje za dôležité, aby sa napravila nedostatočná súčinnosť medzi štrukturálnymi fondmi a Fondom solidarity za pomoci zavedenia do praxe teoretického prístupu „od rekonštrukcie k rozvoju“, čo znamená účasť miestnych a regionálnych orgánov pri manažovaní prírodných katastrof;

29.

žiada, aby bola vo finančnom výhľade na roky 2007-2013 zaručená potrebná flexibilita a prerozdelenie zdrojov medzi fondmi, ako aj možné opätovné využitie zdrojov uvoľnených na základe pravidla n+2 zo štrukturálnych fondov, aby mohli regióny, pokiaľ to budú považovať za vhodné, navýšiť disponibilné zdroje v prípade katastrof;

30.

znovu opakuje, že žiadna skutočná stratégia proti katastrofám v poľnohospodárstve sa nemôže obmedziť len na krátkodobé núdzové opatrenia a preto by takáto stratégia mala zahŕňať osvetové, informačné a preventívne aktivity, financované programom Forest Focus, politiku rozvoja vidieka, Európsky sociálny fond, ako aj vytvorenie verejného poistenia financovaného Európskou úniou;

31.

sa domnieva, že iniciatíva INTERREG sa ukázala byť veľmi účinnou pri výmene osvedčených postupov z oblasti prevencie prírodných katastrof a v tejto súvislosti odkazuje na príklady, ktoré sú uvedené v prílohe a víta navýšenie rozpočtu určeného pre územnú spoluprácu a schváleného v rámci dohody o novom finančnom rámci na obdobie rokov 2007 – 2013;

32.

poukazuje na to, že zriadenie Európskych zoskupení pre cezhraničnú spoluprácu (EGCC) ako jednotiek s právnou subjektivitou môže zlepšiť uplatňovanie politiky civilnej ochrany;

33.

podporuje žiadosť Európskeho parlamentu o využitie štátnej pomoci alebo úveru z Európskej investičnej banky v prípadoch prírodných katastrof;

34.

žiada Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu, aby pri plánovaní akejkoľvek iniciatívy súvisiacej s bojom proti prírodným katastrofám zvážili postoje miestnych a regionálnych orgánov a tak zaručili účinný proces konzultácií s tými subjektami, ktoré sú priamo zodpovedné za manažovanie katastrof.

29.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/17

1.1

úvodom pripomína skutočnosť, že 78 % obyvateľov Európskej únie žije v mestách, mestských aglomeráciách alebo oblastiach. Viac ako 60 % obyvateľstva žije v mestských oblastiach s viac ako 50 000 obyvateľmi. V mestských oblastiach sa sústreďuje veľký potenciál, ale aj komplexné problémy;

1.2

v tejto súvislosti pripomína zámer Európskej komisie posunúť viac do popredia problematiku miest jej úplným začlenením do regionálnych programov, ktorý zverejnila v Tretej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti: Nové partnerstvo pre súdržnosť, konvergenciu, konkurencieschopnosť a spoluprácu (2);

1.3

zdôrazňuje rozhodujúci význam mestského rozmeru vo všetkých politikách spoločenstva, nielen v kohéznej politike EÚ. Európskej únii sa podarí (znovu) získať dostatočnú mieru politickej prijateľnosti, nevyhnutnú na ďalšie úspešné rozvíjanie našich spoločných plánov iba vtedy, ak budú kladné účinky politiky pre mestské obyvateľstvo konkrétne viditeľné a bude ich môcť pocítiť;

1.4

podporuje iniciatívu Európskeho parlamentu na posilnenie mestského rozmeru všetkých politík Spoločenstva a v politikách členských štátov, o ktorej hovorí v správe o mestskom rozmere v súvislosti s rozšírením (3), a požiadavky tejto správy;

1.5

zdôrazňuje rozhodujúci príspevok miest k uskutočňovaniu Lisabonskej stratégie revidovanej v roku 2005. Rast však nie je samoúčelný. Je naopak prostriedkom na zvýšenie zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a ekologickej udržateľnosti. Tým, že prispieva k udržaniu európskeho sociálneho modelu, zabezpečuje kvalitu života občanov Európy. Najdôležitejšou témou pre občanov EÚ je zamestnanosť. Novým sústreďovaním sa na hospodársky rast a rast produktivity nesmieme zo zreteľa strácať ostatné aspekty Lisabonskej stratégie;

1.6

upozorňuje na to, že mestá vždy predstavovali akési laboratóriá pre všetky druhy vývoja. Väčšina prvkov sociálneho a technologického rozvoja má svoj pôvod v mestách. S týmito pre mestá charakteristickými štrukturálnymi premenami sú spojené príležitosti i riziká. Pre jednotlivca aj pre celú spoločnosť. Mestá sa naučili zvládať tieto štrukturálne premeny a reagovať na ne. Sú tiež zvyknuté vyrovnávať zlyhania trhu, ktoré čiastočne vyplývajú zo štrukturálnych premien. Mestá zohrávajú ústrednú úlohu práve preto, že na dosiahnutie lisabonských cieľov sa v mnohých odvetviach musia štruktúry prispôsobiť novým výzvam;

1.7

preto kriticky poznamenáva, že kvôli ‚prístupu zhora nadol‘ pri rozvíjaní a uplatňovaní Lisabonskej stratégie väčšina európskych miest nebola zapojená do zostavovania reformných programov členských štátov. Čiastočne síce mestá formálne zapojené boli, nie však reálne. Prieskum ukázal, že vo všeobecnosti boli mestá zapojené skôr vtedy, keď má príslušný členský štát ministerstvo konkrétne určené pre mestá (napr. Holandsko), alebo keď sú mestá súčasne regiónmi (Berlín, Hamburg, Viedeň atď.). Nezapájanie mestskej úrovne má za následok, že zostáva čiastočne nevyužitý potenciál miest a ich veľká kapacita využitia spoločného úsilia v spolupráci medzi verejnými a súkromnými aktérmi a sociálnymi činiteľmi. Štúdia ‚Uplatňovanie lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť – príspevok regiónov a miest‘ (4), ktorú uskutočnil Výbor regiónov, dospela v podstate k rovnakému výsledku. Podľa nej je iba 17 % miest a regiónov spokojných so svojou účasťou na vypracovávaní národných reformných programov;

1.8

konštatuje, že mestá boli vo všeobecnosti väčšmi zapojené do vypracovávania národných strategických rámcových plánov podľa článku 25 a 26 návrhu všeobecných ustanovení o štrukturálnych fondoch (5). Avšak ešte stále nie je samozrejmosťou výslovné zohľadňovanie mestského rozmeru v strategických rámcových plánoch a od nich odvodených operačných programoch;

1.9

kriticky poukazuje na to, že v predkladanom návrhu strategických usmernení pre kohéznu politiku na roky 2007 – 2013 (6) zostáva mestský rozmer kohéznej politiky z veľkej časti nezohľadnený. Mestský rozmer sa spomína iba v rámci územných osobitostí. Na tento nedostatok poukázali aj výsledky konzultačného procesu k strategickým usmerneniam pre kohéznu politiku na roky 2007 – 2013. Mnohokrát bolo požadované väčšie zdôraznenie rozhodujúcej úlohy miest v oblasti rastu a zamestnanosti. Takisto by usmernenia mali aj formálne uznať životne dôležitú úlohu miest. Bez jasných predpisov EÚ, ktoré záväzne stanovujú zapájanie miest, hrozí nebezpečenstvo, že v období rokov 2007 – 2013 nedôjde k posilneniu, ale k oslabeniu mestského rozmeru kohéznej politiky;

1.10

preto víta iniciatívu, o ktorej sa hovorí v predloženom pracovnom dokumente ‚Kohézna politika a mestá: príspevok k rastu a zamestnanosti v regiónoch‘ (7) a ktorou chce Európska komisia zohľadniť túto kritiku a posilniť tak mestský rozmer v budúcej kohéznej politike. Dokument vynikajúcim spôsobom názorne vysvetľuje ústredný význam miest pre ďalší vývoj Európy, členských štátov a regiónov. Jasne vyjadruje, ako môžu mestá rozhodujúcim spôsobom prispieť k rastu a zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a trvalo udržateľnému rozvoju;

1.11

oceňuje predovšetkým skutočnosť, že Európska komisia v dokumente popísala mestský rozmer v celej jeho komplexnosti. Tento celistvý prístup je rozhodujúcim kladom dokumentu, ktorý v každom prípade treba zachovať. Komplexnosť opísanú pomocou konkrétnych príkladov a údajov možno zohľadniť iba prístupom zahŕňajúcim všetky politické oblasti. Mestský rozmer nemožno obmedziť iba na kohéznu politiku, ale musí sa explicitne zohľadňovať v každej politike Spoločenstva;

1.12

osobitne vyzdvihuje, že v dokumente bol príspevok miest rozpísaný na 50 konkrétnych usmernení pre činnosť, ktoré sú teraz mestám k dispozícii ako návody pre budúce smerovanie konkrétnych opatrení;

1.13

podporuje konzultačný proces k pracovnému dokumentu, ktorý Európska komisia otvorila, ako aj zámer Európskej komisie zaradiť najdôležitejšie výsledky tohto procesu do konečnej verzie strategických usmernení pre kohéznu politiku a zverejniť prepracovaný pracovný dokument formou oznámenia;

1.14

bude spolupôsobiť na ďalšom posilňovaní mestského rozmeru usporiadaním stretnutia miest 26. apríla 2006 spolu s Európskou komisiou a Výborom Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj;

1.15

víta, že návrh nariadenia Rady o zriadení Kohézneho fondu umožňuje podporovanie ekologickej mestskej dopravy z Kohézneho fondu.

2.1

blahoželá Európskej komisii k presnému a podrobne vypracovanému výkladu k jednotlivým témam: trvalo udržateľný rozvoj miest v Európskej regionálnej politike, úloha miest: prečo sú mestá dôležité, atraktívne mestá, podpora inovácie, podnikateľské inovácie a hospodárstvo založené na vedomostiach, väčší počet lepších pracovných miest, rozdiely medzi mestami, riadenie a financovanie obnovy miest;

2.2

víta, že usmernenia pre činnosť vyzývajú členské štáty na podporu opatrení týkajúcich sa miest;

2.3

žiada, aby v strategických usmerneniach Komisie bola uvedená štvrtá priorita, a to priorita zameraná na mestá a mestské regióny s cieľom vytvoriť bezpečné, súdržné a trvalo udržateľné (z hospodárskeho, spoločenského, environmentálneho a obchodného hľadiska) spoločenstvá, a to aj v najzanedbanejších mestských oblastiach;

2.4

poukazuje na rozdielne situácie miest, predovšetkým v závislosti na ich veľkosti a zemepisnej polohe (napríklad okrajové oblasti), príslušnom vnútroštátnom rozdelení kompetencií a vzhľadom na skutočnosť, či ide o mestá v starých alebo nových členských štátoch. Ďalej navrhuje zohľadniť také dôležité kritérium, akým sú rozdiely medzi mestami jednotlivých členských štátov vyplývajúce z odlišnej úrovne urbanizácie a hospodárstva týchto krajín;

2.5

zdieľa názor Komisie, že všeobecné posilnenie výkonnej kompetencie miest predstavuje predpoklad ich úspešného rozvoja a takto podstatným spôsobom prispieva k regionálnemu rozvoju. Na to musia byť mestá vybavené sústavami a nástrojmi, ktoré im umožnia reagovať na hospodárske a sociálne zmeny, ako aj potrebným množstvom finančných prostriedkov, ktoré by im mohli byť poskytnuté formou globálnej subvencie a ďalším delegovaním príslušných riadiacich funkcií, ako to určuje nové nariadenie Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (články 36, 41 a 42);

2.6

zdôrazňuje, že na dosiahnutie Lisabonskej stratégie s výrazným zvýšením rastu a produktivity je veľmi dôležité uznať dôležitosť príspevku miest a mestských aglomerácií, a to vzhľadom na ich vysokú hustotu obyvateľstva, špičkové vzdelávacie a vedecké inštitúcie a schopnosť aplikovať nové objavy v priemyselnom meradle. Výbor preto požaduje mestskú dimenziu politiky súdržnosti uznávajúcej potenciál, ktorý mestá ako hnací motor inovácie a hospodárstva založeného na vedomostiach majú;

2.7

osobitne v súvislosti so zlepšovaním rámcových podmienok podnikateľského prostredia a podmienok pre inovácie poukazuje na to, že mestá môžu svoje dôležité riadiace funkcie plniť iba vtedy, ak disponujú potrebnými finančnými zdrojmi. To prirodzene platí pre všetky spomenuté oblasti činnosti;

2.8

podčiarkuje význam koordinovaného postupu na dosiahnutie trvalých zlepšení prostredníctvom uvedených usmernení pre činnosť, ktorý bude zohľadňovať realitu ‚funkčných regiónov‘. Až z partnerskej spolupráce za administratívnymi hranicami vznikajú možnosti riešení a príležitosti na využitie potenciálu. Túto v praxi nie vždy jednoduchú spoluprácu by mala politika EÚ podporovať osobitnými podnetmi akými je podpora projektov strategického rozvoja rozsiahlych oblastí. Je obzvlášť dôležité, aby medzi mestskými aglomeráciami a mestami boli zriadené nové siete spolupráce a existujúce siete aby boli posilnené. Osobitne treba spomenúť spoluprácu začatú počas súčasného plánovacieho obdobia v rámci iniciatívy Interreg III, ktorá sa uplatní v období rokov 2007 – 2013 prostredníctvom cieľa územnej spolupráce;

2.9

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú mestá zohrávajú v boji proti klimatickým zmenám z dôvodu veľkosti ich obyvateľstva a schopnosti zaviesť do praxe zmeny vo veľkom rozsahu, napríklad v oblasti služieb verejnej dopravy a inovatívneho využívania energie v budovách, a preto navrhuje, aby do programov štrukturálnych fondov bolo zavedené splnenie environmentálnych požiadaviek;

2.10

zdôrazňuje dôležitosť sanácií a urbánneho rozvoja bývalých priemyselných území a verejných priestranstiev, ktoré sú príspevkom k obnove rozvinutých miest a redukujú výstavbu v extraviláne. Mestá na to potrebujú podporu na národnej a európskej úrovni. Aglomerácie a mestá teda potrebujú na riešenie svojich špecifických problémov finančnú podporu od Spoločenstva, spočívajúcu v zriadení ad hoc programov na obnovu mestských oblastí, ktoré sú v úpadku a na posilnenie iniciatív, ktoré pokračujú v rámci iniciatívy URBAN;

2.11

si je vedomý významu politiky rozmanitosti, ktorá zahŕňa všetky oblasti verejnej správy. Politika rozmanitosti je neodmysliteľným predpokladom úplného využitia osobitného potenciálu osôb s migračným pozadím, ktoré v súčasnosti ešte často predstavujú nevyužité zdroje;

2.12

osobitne upozorňuje, že pre atraktívnosť miest a efektívnosť mestských systémov majú veľký význam služby všeobecného záujmu. Pritom treba obzvlášť pamätať na právo slobodnej voľby regionálnych a obecných orgánov pokiaľ ide o formu poskytovania služieb všeobecného (hospodárskeho) záujmu, ktoré je vyjadrením princípu subsidiarity; požaduje, aby bol európsky právny rámec pritom aj naďalej otvorený možnosti vlastnej produkcie, resp. bezprostredného využívania vlastných podnikov na poskytovanie služieb. V právnych predpisoch o obstarávaní a pomoci je pre mestá a regióny potrebná väčšia flexibilita;

2.13

odporúča, aby sa vo všetkých oblastiach činnosti osobitne zohľadňovali potreby žien, mládeže, starších osôb a osôb so zvláštnymi potrebami;

2.14

zastáva názor, že mestá majú presadzovať ústretovejší prístup voči ženám, a to prostredníctvom podpory žien-podnikateliek, opatrení na podporu a motiváciu žien v riadiacich a manažérskych pozíciách v hospodárskej a verejnej sfére miest prostredníctvom zodpovedajúcich služieb v blízkosti bydliska a sociálnych služieb;

2.15

navrhuje doplniť dokument o samostatný odsek týkajúci sa témy zdravia. Tejto téme sa síce dokument venuje v troch ústredných témach: dostupnosť a mobilita, prístup k službám a zariadeniam, prirodzené a fyzické prostredie, kvôli jej významu by sa však téma zdravia mala zohľadňovať aj v explicitných usmerneniach pre činnosť;

2.16

zdôrazňuje osobitný význam zabezpečenia ponuky celoplošných a dostupných predškolských a mimoškolských zariadení pre deti s vhodnými otváracími časmi. Takáto ponuka umožňuje osobám, ktoré majú deti vo výchove zamestnať sa, vytvára dôležitý základ pre ďalšie vzdelávanie detí, veľkou mierou prispieva k integrácii rozličných kultúr a detí s osobitnými potrebami;

2.17

ohľadom usmernení pre činnosť v oblasti malých a stredných podnikov a mikropodnikov kriticky poznamenáva, že zjednodušenie prístupu k financovaniu prevzatím rizík by malo prebiehať veľmi reštriktívne a podľa prísnych kritérií a zdôrazňuje potrebu zvyšovať finančnú podporu mikropodnikov;

2.18

upozorňuje na to, že vzdelávanie a politika vzdelávania v celom svojom rozsahu, vrátane celoživotného vzdelávania, by sa mali brať do úvahy nielen pokiaľ ide o ich účinok na rast a zamestnanosť, ale aj z pohľadu sociálneho a solidárneho spoločenstva, ktoré do popredia stavia predovšetkým účasť všetkých ľudí na celospoločenských a nielen hospodárskych procesoch;

2.19

si je vedomý toho, že kvôli zväčšujúcemu sa podielu starších ľudí získajú na význame oblasti, ako je ošetrovanie a ostatná starostlivosť, ako aj sociálne služby. V týchto posunoch vo vekovom zložení obyvateľstva sa pre mestá skrývajú veľké budúce výzvy. Predstavujú však aj príležitosti pre rast a zamestnanosť, napr. v ošetrovateľských povolaniach;

2.20

zdôrazňuje, že veľký počet prisťahovalcov žijúcich v európskych mestských aglomeráciách a mestách znamená pre tieto oblasti značnú výzvu, ale aj nové zdroje, v ktorých by tieto oblasti mali hľadať nové príležitosti rastu. Rôzne verejné správy by mali využívanie týchto príležitostí podporovať;

2.21

podčiarkuje rastúci význam sociálneho hospodárstva ako rozrastajúceho sa trhu práce popri súkromnom (prvom) a štátnom (druhom) sektore, predovšetkým pre mestá a žiada explicitné zohľadňovanie nevyhnutnosti podpory trhových príležitostí podnikov sociálneho hospodárstva (tretieho sektora) v usmerneniach pre činnosť, napr. pri dostupnosti úverov alebo štátnymi zárukami;

2.22

osobitne vyzdvihuje, že vytváranie udržateľných pracovných miest a boj proti nezamestnanosti majú ústredný význam pre ďalší rozvoj celej EÚ. Iba na základe viditeľných úspechov v tejto oblasti môže Európska únia (opätovne) získať uznanie obyvateľstva. Miest ako centier štrukturálnych zmien sa problematika nezamestnanosti mimoriadne dotýka;

2.23

žiada, aby politika zamestnanosti členských štátov brala väčší ohľad na potreby mestských regiónov a aby sa na tento účel spolu s funkčnými mestskými regiónmi trhu práce vypracovávali prispôsobené koncepcie. Ako základ môžu slúžiť formálne dohody a dohovory na zosúladenie národnej, regionálnej a miestnej politiky zamestnanosti, akými sú územné dohody o zamestnanosti. Tieto dohovory posilňujú prepojenie hospodárskej politiky, regionálnej politiky a politiky zamestnanosti na úrovni miest. Mali by sa ďalej rozširovať a podporovať prostriedkami EÚ;

2.24

súhlasí s Európskou komisiou, že veľký počet cudzincov žijúcich v mestách vytvára nové príležitosti a že na dosiahnutie konkurencieschopnosti musia mestá pritiahnuť a podporiť ľudí so širokým spektrom schopností, a migranti často užitočne vypĺňajú existujúce medzery, podporuje preto odporúčanie, ktoré predložila Európska komisia v aktuálnej správe o pôsobení prechodných regulácií slobody pohybu osôb, t. j. ‚odporúča, aby členské štáty starostlivo zvážili, či je potrebné pokračovanie týchto obmedzení vzhľadom na situáciu na ich trhoch práce a vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto správe‘;

2.25

kriticky poukazuje na to, že rozhodujúci význam má kvalita vytvorených pracovných miest. Posledné prírastky zamestnanosti vyplynuli prevažne zo zvýšenia počtu miest so skráteným pracovným úväzkom a nových foriem zárobkovej činnosti. V jednotlivých odvetviach klesá kvalita ponúkaných pracovných miest a/alebo sa neponúkajú pracovné pomery zodpovedajúce právnym normám. Z týchto foriem zamestnanosti, ktoré mnohokrát nezabezpečujú ekonomickú stabilitu pracovníkov, vyplývajú nové sociálne posuny. Súkromný sektor a podniky musia vytvárať pracovné miesta, ktoré umožňujú trvalo udržateľné zamestnávanie. Flexibilizácia trhu práce na úkor zdravia a bezpečnosti pri práci a na úkor sociálneho zabezpečenia nie je trvalo udržateľná koncepcia, a preto rôzne verejné správy musia zaistiť, aby k tomu nedochádzalo;

2.26

vyzdvihuje, že základným predpokladom vytvorenia kvalitného mestského života je zamedzenie sociálneho vylučovania a z neho vznikajúcich problémov, od izolovaného bývania až po kriminalitu. Verejné správy musia venovať zvláštnu pozornosť týmto skupinám, ktoré sú vystavené najväčšiemu riziku sociálneho vylúčenia, najmä prisťahovalcom;

2.27

zdôrazňuje, že začlenenie iniciatív Spoločenstva, ako Urban a Equal do národných a regionálnych operačných programov nesmie spôsobiť zníženie vplyvu inovácie programov a iniciatív EÚ. Práve naopak, je potrebné podporovať inovačný charakter mestských iniciatív v rámci novej politiky súdržnosti a podporovať prepojenie myšlienok a ich praktické uplatnenie;

2.28

na tento účel žiada Komisiu, aby iniciatívy v oblasti mestského prostredia, nakoľko sú výrazom hlavných smerov EÚ a majú príznačný a prenosný charakter, ktorý by si mali zachovať aj pri budúcom plánovaní, boli navzájom porovnateľné a aby účinnosť opatrení bola merateľná z hľadiska kvality i množstva.

3.1

vyzýva Európsku komisiu, aby vo všetkých politikách Spoločenstva zohľadňovala mestský rozmer. Na to sú potrebné prístupy, v rámci ktorých sa zistia, rozoberú a zohľadnia konkrétne problémy miest a vyhodnotia účinky politík Spoločenstva na mestá. Zdá sa, že na dosiahnutie toho je nevyhnuté zapojiť mestské orgány vo všetkých fázach vypracovávania politiky a programov, ale aj pri ich uplatňovaní a vyhodnocovaní;

3.2

poukazuje na nevyhnutnosť zlepšenej koordinácie problematiky mestského rozmeru medzi jednotlivými pracoviskami Európskej komisie, predovšetkým GR pre regionálnu politiku, GR pre životné prostredie, GR pre dopravu, GR pre zamestnanosť a GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľov. Vo všetkých programoch EÚ treba mestskému rozmeru venovať väčšiu pozornosť vo finančnom a územnom ohľade;

3.3

zdôrazňuje nevyhnutnosť väčšieho zosúladenia medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou, aby bolo možné dopracovať sa k jasnejšiemu programu opatrení EÚ pre mestá;

3.4

odporúča Európskej komisii, aby svoju stálu pracovnú skupinu posilnila pribratím expertov z miest a vytvorila zvláštnu pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov viacerých pracovísk podobnú medzifrakčnej pracovnej skupine Európskeho parlamentu pre mestské bývanie. Odporúča aj vytvorenie fór na pravidelný dialóg s mestami o politikách EÚ, ktoré sa ich týkajú, ako sa to už praktizuje v oblasti životného prostredia;

3.5

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podobne ako pri sociálnom a občianskom dialógu vyhlásili územný dialóg, ktorý rozličným regionálnym a mestským orgánom a ich národným a európskym združeniam umožní vyjadriť ich názor pri príprave, prerokovávaní a schvaľovaní politík a opatrení, ktoré sa týkajú miest a regiónov, a podieľať sa na tvorbe týchto opatrení. Dialóg so združeniami územných orgánov (8), ktorý v spolupráci s Výborom regiónov Európska komisia otvorila v roku 2003, je iba prvým krokom v tomto smere;

3.6

sa vyslovuje za to, aby Rada a členské štáty pred každým jarným zasadnutím usporiadali stretnutie na vysokej úrovni. Tohto stretnutia by sa okrem účastníkov územného dialógu mali obzvlášť zúčastniť Európska komisia, Európsky parlament, Výbor regiónov a združenia miest. Takisto navrhuje každoročné zasadnutie ministrov členských štátov, ktorí sú zodpovední za politiku týkajúcu sa miest, ktorému by malo predchádzať stretnutie so zástupcami združení miest a európskych komunálnych a národných združení, akým je Rada regiónov a obcí Európy. Stála pracovná skupina Európskej komisie by na týchto zasadnutiach mala pravidelne informovať o stave prác;

3.7

vyzýva vlády členských štátov, aby v národných politikách viacej zohľadňovali mestský rozmer. Predovšetkým treba zabezpečiť, aby mestá boli vybavené finančnými zdrojmi potrebnými na plnenie ich úloh. Aj dialóg s mestami a ich združeniami by sa mal prehĺbiť a mala by sa mu dať pevná forma formalizovanej konzultácie;

3.8

upozorňuje na ústredný význam výskumu a vývoja pre dosiahnutie lisabonských cieľov a žiada, aby sa významná úloha miest odrazila vo výskumnej politike v 7. rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností formou zahrnutia urbanistických aspektov. Mestský rozmer sa doteraz rozhodujúcim spôsobom zohľadňuje iba v témach životné prostredie a doprava. Urbanistické výskumné aspekty je však potrebné zahrnúť do všetkých tém a špecifických programov. Je dôležité výraznejšie podporiť v tejto súvislosti prepojenie miest s ich vysokými školami a výskumnými inštitúciami pomocou vhodných opatrení. Tým sa dosiahne synergia v prospech rozvoja miest a výraznejšie vnímanie výskumu a vývoja na verejnosti. Takýmto opatrením by mohla byť napr. súťaž o titul ‚Európske mesto vedy‘;

3.9

Siedmy rámcový program pre výskum a technologický vývoj by mal potvrdiť úlohu miest ako platforiem na výmenu informácií a poznatkov, dbať o rozdelenie prostriedkov a stanovenie politických opatrení v oblasti inovácie tak, aby to vo všeobecnosti zodpovedalo potrebám spoločnosti a osobitne potrebám občanov, a zabezpečiť podporu nadnárodného výskumu v oblasti rozvoja miest.

3.10

zdôrazňuje dôležitosť subsidiarity a význam zapojenia regionálnej a miestnej úrovne do plánovania a uplatňovania kohéznej politiky. Decentralizácia v riadení štrukturálnych fondov nesmie viesť k centralizácii kohéznej politiky na úrovni členských štátov;

3.11

žiada Európsku komisiu, aby uplatňovala princíp proporcionality vzhľadom na riadenie a kontrolné systémy pre opatrenia, ktoré vypracovali magistráty;

3.12

žiada väčšie a transparentnejšie zapojenie miestnych orgánov do prípravy, vypracovávania a uplatňovania národných reformných programov. Taktiež by členské štáty mali začleniť do svojich výročných správ pre Európsku komisiu osobitnú kapitolu, ktorá by obsahovala výkonné opatrenia týchto programov na miestnej úrovni;

3.13

víta zohľadňovanie mestského rozmeru v návrhoch nariadení Európskej komisie na roky 2007 – 2013 týkajúcich sa štrukturálnych fondov a kohézneho fondu;

3.14

žiada posilnenie mestského rozmeru v strategických usmerneniach pre kohéznu politiku na obdobie rokov 2007 – 2013. Skutočné zohľadnenie mestského rozmeru musí zabezpečiť Európska komisia, napríklad jednoznačným stanovením mestského rozmeru v správach členských štátoch o realizácii a vo výročnej správe Európskej komisie, s ktorými sa počíta v článku 27 a 28 návrhu nariadenia o všeobecných štrukturálnych fondoch (9);

3.15

vyzdvihuje dôležitú úlohu pokrokových a strategických aktivít na boj proti problémom spojených s nezamestnanosťou, ktoré zaviedli miestne orgány, a to najmä prostredníctvom návrhov na vytvorenie alternatívnych pracovných miest v tzv. ‚nových zdrojoch zamestnanosti‘. Z tohto dôvodu žiada, aby sa miestny rozmer vzal do úvahy nielen pri vypracovávaní a rozvoji programov zamestnanosti, ale aby mestám boli udelené potrebné kompetencie, nástroje na riadenie a rozpočtové prostriedky;

3.16

víta spoločné iniciatívy Európskej komisie a iniciatívy JEREMIE, JASPERS and JESSICA v rámci programu pre podnikanie a inovácie. Rovnoprávny prístup všetkých štátnych úrovní k týmto systémom financovania je podstatným predpokladom ich úspechu;

3.17

odporúča vypracovanie, pravidelné aktualizovanie a šírenie údajov a analýz, ktoré odzrkadľujú komplexnú realitu miest a dovoľujú lepší odhad situácie v mestách. Obzvlášť sa budú podporovať iniciatívy ako je sieť ESPON alebo Mestský audit;

3.18

podporuje ďalší rozvoj združovania miest za účelom výmeny skúseností a osvedčených postupov. Pritom by sa malo stavať na jestvujúcich sieťach, ako je URBACT s pilotným projektom ‚European Urban Knowledge Network‘, medziregionálnych ťažiskách mestskej spolupráce, EUROCITIES atď. Majú sa pritom zohľadňovať aj iniciatívy národných a európskych zväzov, ktoré zastupujú záujmy miest.

3.19

odporúča Európskej komisii, aby v prípade krajín oprávnených na využívanie tejto podpory vyžadovala vyčlenenie významnej časti prostriedkov z Kohézneho fondu na projekty týkajúce sa ekologickej mestskej dopravy.

29.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/23

(1)

Občianskej spoločnosti v kandidátskych krajinách pripadá dôležitá úloha sprostredkovať občanom európsky integračný proces a podporovať národné, regionálne a miestne orgány pri potrebných hospodárskych, spoločenských a politických snahách, aby prístupový proces viedol k úspechu.

(2)

Dialóg s občianskou spoločnosťou medzi EÚ a kandidátskymi krajinami je potrebný, aby sa prehĺbilo vzájomné spoločenské a politické porozumenie a posilnila vzájomná tolerancia medzi kultúrami.

(3)

Zriadenie sietí, ktoré by boli založené na jednotlivých občianskych spoločnostiach a slúžili vzájomnému spoznávaniu ako aj informovaniu o európskom integračnom procese poskytuje výhodu zabezpečenia decentralizovaného prístupu,

1.1.1

víta oznámenie Komisie o uplatňovaní „tretieho piliera“ jej stratégie, ktorý je založený na dialógu s občianskou spoločnosťou a zameriava sa na Turecko, Chorvátsko a ďalšie kandidátske krajiny na vstup do EÚ;

1.1.2

je rovnakého názoru, že sa inštitúcie Spoločenstva musia viac zamerať na občanov kandidátskych krajín, keďže práve oni zjavne neboli pri doterajších rozšíreniach dostatočne zapojení, najmä s ohľadom na súvisiace rozhodnutia, dôsledky a možnosti, čím bol integračný proces často pociťovaný ako „nanútený“ a nie „spolurozhodovaný“;

1.1.3

zastáva, v nadväznosti na rozhodnutie Rady z 3. októbra 2005, ktoré zdôrazňuje nutnosť zabezpečiť súhlas občanov s prístupovým procesom, názor, že sprostredkovanie dôsledkov pokračujúceho rozširovania Spoločenstva sa nesmie obmedzovať na občanov kandidátskych krajín, ale musí sa týkať aj aktérov občianskej spoločnosti členských štátov. Schopnosť Spoločenstva prijímať nových členov ako základné prístupové kritérium bude merané podľa stupňa akceptovania, s akým budú občania Únie pristupovať k budúcemu rozširovaniu.

1.1.4

súhlasí s rozhodnutím Komisie zapojiť miestne a regionálne samosprávne orgány do politického dialógu, ktorý sa bude viesť so všetkými kandidátskymi krajinami počas procesu ich prístupu k EÚ; považuje sa preto za privilegovaného partnera rozhovorov v rámci tretieho piliera stratégie Komisie, keďže je priamo vyzvaný ujať sa úlohy posilniť dialóg s občianskou spoločnosťou; požaduje preto, aby bol priamo zapojený do budúcich opatrení Komisie v rámci dialógu s občianskou spoločnosťou, pričom zvlášť venuje pozornosť opatreniam v oblasti informácií a komunikácie;

1.1.5

poukazuje na nevyváženosť oznámenia Európskej komisie, v tom zmysle, že takmer celý dokument je venovaný Turecku; zastáva názor, že by bolo vhodnejšie sformulovať oznámenie o treťom pilieri horizontálnejšie, aby si mohlo nárokovať platnosť aj v prípade iných kandidátskych krajín než len Turecka a Chorvátska;

1.1.6

všíma si v oznámení predovšetkým nezrovnalosť finančného návrhu, ktorý je síce iba provizórny, v ktorom je však stanovený minimálny referenčný rámec pre aktivity týkajúce sa Turecka, kým takýto rámec pre opatrenia v prospech Chorvátska chýba;

1.1.7

považuje však za potrebné, prenechať členským štátom Európskej únie výber podrobných pravidiel plánovania komunikačnej a integračnej politiky, ktorá je zameraná na občanov pochádzajúcich z kandidátskych krajín a žijúcich na ich výsostnom území. Naopak, úlohou Európskej komisie je vytvorenie spoločného prístupu, ktorý by poukazoval na dôvody, význam a potenciál európskeho integračného procesu, platil pre súčasné i budúce kandidátske krajiny a ktorý by bol realizovaný prostredníctvom komunikačného plánu zameraného na občanov všetkých kandidátskych krajín a uplatňovaného regionálnymi a miestnymi samosprávami;

1.1.8

zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu poveriť príslušnými finančnými prostriedkami vybavenú „európsku sieť občianskych spoločností“, ktorá by bola aktívna v občianskej spoločnosti a na školách a univerzitách kandidátskych krajín, úlohou sprostredkovať občanom jednotlivých kandidátskych krajín históriu, inštitúcie, dôvody a perspektívy európskeho integračného procesu a pritom sa zamerať najmä na význam európskeho občianstva, ktoré po ukončení prístupového procesu pribudne k národnej štátnej príslušnosti;

1.1.9

navrhuje ďalej, naplánovať a inštitucionalizovať v súlade s prvými návrhmi asociačnej a stabilizačnej dohody stretnutia medzi držiteľmi miestnych a regionálnych mandátov z členských štátov EÚ a držiteľmi mandátov zo všetkých kandidátskych krajín, čo v súčasnosti nie je ustanovené ani pre Chorvátsko, ani pre krajiny západného Balkánu (potenciálne kandidátske krajiny);

1.2.1

zdôrazňuje svoje presvedčenie, že zapojenie zmiešaného poradného výboru (ZPV) s tureckými miestnymi samosprávami je prínosom, zároveň si však s obavami všíma, že turecké národné orgány ešte stále neuplatnili úplne opatrenia potrebné pre efektívne využitie ZPV VR-Turecko;

1.2.2

berie na vedomie návrh Komisie, zapojiť do procesu integrácie tureckých občanov v členských štátoch EÚ aj neštátne organizácie, zdôrazňuje však, že pre hladký priebeh tohto procesu je nevyhnutný decentralizovaný prístup so zapojením miestnych samospráv;

1.2.3

zdôrazňuje prínos zvláštnej výročnej správy Komisie o dodržiavaní práv menšín v Turecku a vyslovuje sa za vyčlenenie pevne stanovenej časti prostriedkov určených na predvstupovú pomoc pre neštátne organizácie a miestne zastupiteľské združenia, ktoré sa venujú ochrane práv menšín a podpore regionálnych jazykov a jazykov menšín;

1.2.4

súhlasí s prístupom Komisie v prospech organizácií, ktoré sa zasadzujú za práva žien a rovnosť príležitostí a zdôrazňuje potrebu podpory a sledovania skutočného aktívneho zapojenia žien v aktívnom politickom dianí na miestnej úrovni;

1.2.5

víta účasť tureckých študentov na programoch Jean Monnet Spoločenstva, považuje však decentralizáciu a rozšírenie týchto počiatočných krokov (aj prostredníctvom nových technológií) za nevyhnutne nutné, aby sa ich mohli zúčastniť taktiež univerzity ležiace v okrajových oblastiach, ako aj študenti, ktorí nechcú pokračovať v štúdiu na vysokej škole;

1.2.6

víta rozvoj interkultúrnych výmenných programov, ktoré môžu slúžiť ako základný prvok dialógu s EÚ a vyzýva Európsku komisiu a najmä jej delegáciu v Ankare, aby uplatňovali decentralizovaný prístup a venovali patričnú pozornosť MVO v okrajových oblastiach a regiónoch, kde žijú menšiny, ktorých ochrana má byť podporovaná aj prostredníctvom programov Spoločenstva „Kultúra“ a „Médiá“;

1.2.7

je toho istého názoru, že je potrebné usilovať sa o dialóg medzi náboženskými komunitami a očakáva, že o tom bude v nasledujúcich oznámeniach týkajúcich sa dialógu s občianskou spoločnosťou primerane informovaný;

1.2.8

považuje za vhodné, aby bol aktívne zapojený do podpory verejných diskusií v sieti a zúčastňoval sa tematických aktivít, ktoré Komisia organizuje na internetovej stránke s informáciami o Turecku;

1.3.1

ľutuje, že Stabilizačná a asociačná dohoda uzatvorená s Chorvátskom nestanovuje podmienky pre vytvorenie zmiešaného poradného výboru VR a chorvátskych regionálnych a miestnych samospráv a dôrazne upozorňuje Komisiu na to, že musí byť konzultovaný, aby v prípade ďalších potenciálnych kandidátov z krajín západného Balkánu nedošlo opäť k podobným chybám;

1.3.2

berie na vedomie, že sa Chorvátsko čoraz viac zapája do programov Spoločenstva a vyslovuje sa za posilnenie partnerstiev miest medzi Chorvátskom a EÚ (za pomoci programu „Občania pre Európu“) a medzi chorvátskymi vyššími územnými celkami a európskymi regiónmi, najmä oblasťami nových členských štátov spadajúcimi pod cieľ 1 (aj za pomoci programu Leonardo da Vinci);

1.3.3

upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že je potrebné venovať pozornosť podpore rešpektovania menej používaných jazykov ako aj dvojjazyčnosti a práv menšín v chorvátskej občianskej spoločnosti;

1.3.4

víta skutočnosť, že Komisia zahŕňa televízne programy, ktoré majú za cieľ informovať širokú verejnosť o Európskej únii, k financovateľným projektom a zohľadňuje pritom aj programy, ktoré uskutočňujú európske médiá na miestnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že pre úspech takýchto opatrení je dôležité, aby využívali regionálne jazyky a oslovovali aj národnostné menšiny;

1.3.5

považuje za nevyhnutné podporovať v rámci nových aktivít, ktoré majú byť vytvorené za aktívnej účasti chorvátskej občianskej spoločnosti, cezhraničnú spoluprácu, najmä podporou Euroregiónov a dialógu medzi náboženstvami;

1.3.6

berie na vedomie, že chorvátska vláda chce vypracovať „národnú stratégiu pre rozvoj občianskej spoločnosti“ a vytvoriť Radu pre rozvoj občianskej spoločnosti, ktorá by mala v súvislosti s prideľovaním verejných finančných prostriedkov pre aktivity chorvátskej občianskej spoločnosti zabezpečiť potrebnú transparentnosť;

2.1.1

sa vyslovuje za to, aby Komisia od roku 2006 pripravila každoročne obsiahly dokument o stave dialógu medzi občianskymi spoločnosťami, ktorý by zohľadnil podmienky všetkých kandidátskych krajín rovnako a obsahoval aj osobitnú správu o dialógu medzi náboženskými obcami a zväzmi;

2.1.2

sa vyslovuje za to, aby bol k budúcim oznámeniam o dialógu medzi občianskymi spoločnosťami vždy priložený aj finančný rámec ročného financovania aktivít slúžiacich na rozvoj dialógu občianskej spoločnosti;

2.1.3

navrhuje Komisii zvážiť možnosť vytvorenia „európskej siete občianskej spoločnosti“ na vzájomné spoznávanie histórie, kultúry a európskeho integračného procesu, ktorá by zohľadňovala kultúrnu, národnú, regionálnu a miestnu rozmanitosť EÚ a ktorá by s pomocou škôl a univerzít zabezpečila, aby sa tieto informácie dostali k občanom EÚ a kandidátskych krajín;

2.1.4

zdôrazňuje, že dialóg by sa mal zamerať na pozitívne aspekty európskej integrácie

2.1.5

vyzýva dôrazne Komisiu, aby využívala sieť CIRCOM a súkromné televízne stanice existujúce v regiónoch a mestách EÚ a kandidátskych krajín, aby mohla uskutočňovať programy zamerané na široké publikum, ktoré slúžia na posilnenie dialógu medzi občianskou spoločnosťou EÚ a kandidátskych krajín; ďalej vyzýva Komisiu, aby podporovala účasť žurnalistov tureckej a chorvátskej tlače na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj tlače menšín na jeho plenárnych zasadnutiach;

2.1.6

je toho názoru, že je potrebné venovať zvláštnu pozornosť zachovaniu rovnosti príležitostí a úlohe ženských zväzov, a vyslovuje sa preto za to, aby Komisia považovala za prioritné tie projekty predložené neštátnymi organizáciami, ktoré sú zamerané na zachovanie rovnosti príležitostí a silnejšie zastúpenie žien v spoločenskom a politickom dianí; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby vypracovala pre kandidátske krajiny špecifické programy na boj proti priamej i nepriamej diskriminácii ako v hospodárskom, spoločenskom a politickom živote, tak aj v oblasti vzdelávania a médií;

2.1.7

poukazuje na skutočnosť, že Chorvátsko je v súčasnosti vylúčené z využívania akčného programu Spoločenstva na podporu organizácií, ktoré sú aktívne v oblasti občianstva Únie (občianska účasť);

2.2.1

berie na vedomie, že Európska komisia odhadla sumu potrebnú na financovanie dialógu organizovanej občianskej spoločnosti v roku 2006 na 40 miliónov EUR; sa v tejto súvislosti vyslovuje za priebežné prehodnotenie použitých prostriedkov a považuje prístup, ktorý zohľadňuje konkrétne potreby za vhodnejší než v oznámení Komisie navrhované stanovenie pevného percentuálneho podielu, s výnimkou vopred stanovenej, na viac rokov rozloženej sumy na podporu práce neštátnych organizácií a miestnych zastupiteľských združení, ktoré sa zasadzujú za ochranu práv menšín a používanie ich materinského jazyka;

2.2.2

nástojí na tom, aby turecké orgány podnikli kroky potrebné pre vytvorenie zmiešaného poradného výboru medzi tureckými územnými samosprávami a VR;

2.2.3

vyzýva Komisiu, aby program Jean Monnet a akciu programu Jean Monnet „Semináre a prednášky k európskej integrácii na vysokých školách“ financovala aj mimo veľkomiest a veľkých vysokých škôl v Turecku; považuje v tejto súvislosti vypracovanie podobných programov, zameraných na žiakov, za užitočné;

2.2.4

odporúča – s cieľom zapojiť aj neštátne organizácie, ktoré pôsobia v okrajových oblastiach Turecka – prehĺbenie vzťahov so zastupiteľskými zväzmi miestnych samospráv a regionálnymi a miestnymi médiami;

2.2.5

vyzýva dôrazne Európsku komisiu, aby posilnila svoje výzvy adresované tureckým orgánom na zabezpečenie primeraného zastúpenia žien v politických orgánoch na miestnej úrovni; sa v tejto súvislosti vyslovuje za vytvorenie európskeho ocenenia, ktoré by sa každoročne udeľovalo za angažovanosť žien v komunálnej politike;

2.2.6

navrhuje Komisii, aby – s cieľom podporovať partnerstvá miest medzi Tureckom a EÚ – využila členov VR, ktorí každoročne „adoptujú“ určitý počet tureckých mestských orgánov a sprostredkujú partnerstvo so zodpovedajúcim počtom miestnych úradov v EÚ, napríklad pri príležitosti výročnej konferencie organizovanej Komisiou v spolupráci s VR;

2.2.7

vyzýva Európsku komisiu, aby ho zapájala do tematických opatrení súvisiacich so zverejňovaním online diskusií, ako aj do prípravy a realizácie internetovej stránky s informáciami o rozšírení a opatreniami v rámci dialógu občianskej spoločnosti v Turecku;

2.3.1

vyzýva Európsku komisiu, aby stanovila financovanie aktivít súvisiacich a dialógom občianskej spoločnosti od rozpočtového roku 2006 a vyčlenila konkrétnu ročnú sumu, ktorá bude k dispozícii v rámci programov predvstupovej pomoci;

2.3.2

zdôrazňuje svoj záujem o dialóg s miestnymi a regionálnymi samosprávami Chorvátska a žiada, aby v stabilizačných a asociačných dohodách uzatvorených s ostatnými krajinami západného Balkánu bolo výslovne zakotvené vytvorenie zmiešaného poradného výboru s VR;

2.3.3

navrhuje, aby bol vytvorené špeciálne programy partnerstva medzi verejnými orgánmi chorvátskych vyšších územných celkov a európskymi regiónmi spadajúcimi pod cieľ 1 (od roku 2007 „cieľ konvergencie“), s cieľom výmeny osvedčených postupov pri využívaní prostriedkov predvstupovej pomoci, a najmä plánovať regionálne partnerstvá prostredníctvom vzdelávacieho programu Leonardo da Vinci;

2.3.4

navrhuje vytvorenie informačného programu s cieľom vzájomného spoznávania a sprostredkovania európskeho posolstva na miestnej úrovni aj v jazykoch národnostných menšín, a to za pomoci chorvátskych regionálnych médií reprezentujúcich tieto národnostné menšiny;

2.3.5

vyzýva Komisiu, aby bdela nad prácou občianskej spoločnosti, ktorá v Chorvátsku tieto národnostné menšiny zastupuje, a aby vypracovala výročnú správu o rešpektovaní práv národnostných menšín a prípadne sa zamerala viac na otázku dvojjazyčnosti v miestnych a regionálnych orgánoch;

2.3.6

navrhuje, aby Chorvátsko mohlo od roku 2007 využívať akčný program Spoločenstva na podporu organizácií, ktoré sú aktívne v oblasti občianstva Únie (občianska účasť);

2.3.7

navrhuje Európskej komisii, aby sa zasadzovala za to, aby sa zástupca európskej občianskej spoločnosti mohol zúčastňovať ako pozorovateľ práce Rady pre rozvoj občianskej spoločnosti, ustanovenej chorvátskou vládou.

29.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/27

—

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Spoločný program pre zahrnutie: Rámec pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie“

—

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Súvislosti medzi migráciou a rozvojom: Niekoľko konkrétnych smerov pre partnerstvo medzi EÚ a rozvojovými krajinami“

—

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt

1.1

víta skutočnosť, že Komisia plní požiadavku Európskej rady, predložiť návrhy na koherentný európsky rámec pre integrácie príslušníkov tretích štátov;

1.2

konštatuje, že Komisia sa v prvej odpovedi zameriava predovšetkým na návrhy konkrétnych opatrení pre dôsledné presadzovanie spoločných základných princípov pre integráciu, ako aj na podporné mechanizmy EÚ (nové akčné možnosti na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, nové cesty na zabezpečenie koherencie medzi opatreniami EÚ a jednotlivých štátov);

1.3

uznáva, že v oznámení zahrnutá tabuľka s názornými opatreniami tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, k Spoločným základným princípom pre integráciu (schváleným Európskou radou v novembri 2004) sa zakladá na integračnej príručke, pripravovaných opatreniach INTI a prípravách na zriadenie Európskeho integračného fondu;

1.4

s poľutovaním zisťuje, že poradie návrhov predložených Komisiou nestanovuje žiadne priority; tie majú podľa želania Komisie určiť samotné členské štáty;

1.5

víta názor Komisie, že integrácia je obojstranný proces;

1.6

považuje za dôležité, aby boli zavedené opatrenia na posilnenie adaptačnej schopnosti obyvateľstva hostiteľskej krajiny (v zmysle medzikultúrnej senzibilizácie a sprostredkovania vedomostí, akceptovania migrácie), ako aj posilnená úloha súkromných organizácií v oblasti riadenia rozmanitosti a spolupráca s médiami (podpora dobrovoľných kódexov správania);

1.7

víta skutočnosť, že začlenenie má byť uskutočnené na základe rešpektovania základných hodnôt EÚ. Tu je potrebné vyzdvihnúť predovšetkým občianske prvky úvodných programov;

1.8

víta pozornosť, ktorá je v tejto súvislosti venovaná vzdelávaniu a zdôrazňuje potrebu využitia špecifických prostriedkov a nástrojov v oblasti vzdelávania na dosiahnutie úplnej integrácie migrantov do vzdelávacieho systému hostiteľskej krajiny a tým aj celkovo do spoločnosti;

1.9

zdôrazňuje, že zamestnanosť je potrebné chápať ako podstatnú zložku procesu začlenenia. Dôležité sú predovšetkým inovatívne koncepty na zamedzenie diskriminácie, uznávanie vzdelania a pracovných skúseností prostredníctvom zavedenia spoločných postupov ich uznávania vo všetkých členských štátoch, účasť sociálnych partnerov a partneriek na opatreniach, podpora vzdelávacích kapacít malých podnikateľov a podnikateliek, zamestnaneckých zväzov a odborov a pozitívne opatrenia na podporu prijatia prisťahovalcov do zamestnania; prízvukuje, že pre hodnotenie vzdelávacích systémov jednotlivých krajín a pracovných skúseností občanov členských štátov by sa mali stanoviť jednotné, jasné a nediskriminujúce kritériá, ktoré by platili v celej EÚ;

1.10

zdôrazňuje, že začlenenie je dynamický proces vzájomného vychádzania si v ústrety prebiehajúci oboma smermi. Uvítacie iniciatívy a mentorstvo na podporu dôvery sú pritom najdôležitejšími nástrojmi;

1.11

zdôrazňuje dôležitosť toho, aby ako prisťahovalci, tak aj domáce obyvateľstvo boli vnímaví voči základným hodnotám EÚ;

1.12

vyzdvihuje skutočnosť, že podpora prístupu na trh práce a k možnostiam vzdelávania, ako aj uznávanie ukončeného vzdelania a pracovných skúseností sú podstatnými súčasťami procesu začleňovania;

1.13

víta skutočnosť, že má byť podporované posilnenie kapacity verejných a súkromných poskytovateľov služieb na interakciu s príslušníkmi tretích štátov (prekladateľské služby, interkultúrna kompetencia, riadenie integrácie a riadenie rôznorodosti, mentorské programy);

1.14

súhlasí s názorom, že majú byť posilnené časté stretnutia medzi prisťahovalcami a domácimi, spoločné fóra, medzikultúrny dialóg, osveta o prisťahovalcoch a ich kultúre, priaznivé integračné podmienky v mestách;

1.15

vyzdvihuje skutočnosť, že Európska charta základných práv garantuje rešpektovanie rozmanitosti kultúr a právo na slobodné vyznávanie náboženstva, pokiaľ tomu nebránia iné nedotknuteľné európske práva, všeobecný dohovor o ľudských právach, alebo právo jednotlivého štátu;

1.16

zdôrazňuje dôležitosť účasti prisťahovalcov a prisťahovalkýň na demokratickom procese a na koncipovaní integračno-politických opatrení, najmä na miestnej úrovni;

1.17

víta skutočnosť, že zoznam názorných opatrení je rozsiahly a vzťahuje sa na všetky podstatné oblasti integrácie. V tomto zmysle môže byť cenným východiskovým bodom pre harmonizáciu integračných politík v členských štátoch;

1.18

zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť jasné ciele. Tieto majú byť skúmané prostredníctvom indikátorov a hodnotiacich mechanizmov, aby sa prispôsobila politika, vyhodnotil pokrok v integrácii a zefektívnila výmena informácií;

1.19

považuje spoluprácu a výmenu informácií za veľmi dôležité (národné kontaktné miesto pre integráciu – NKPI, príručka integrácie, internetová stránka týkajúca sa problematiky integrácie).

2.1

zdôrazňuje, že výber, druh a spôsob ich zavádzania by mohol vychádzať z kontextu vlastnej vnútroštátnej situácie a tradícií, avšak návrhy sú považované za kľúčové prvky všetkých integračných politík členských štátov;

2.2

zdôrazňuje skutočnosť, že má byť dôraz kladený na aspekt pohlavia, ako aj na situáciu mladých prisťahovalcov a detí z prisťahovaleckých rodín;

2.3

podporuje názor, že základné znalosti jazyka, dejín a inštitúcií hostiteľskej spoločnosti sú nevyhnutným predpokladom pre začlenenie;

2.4

požaduje, aby bolo podniknuté úsilie v školstve na umožnenie úspešnej a aktívnej účasti prisťahovalcov a prisťahovalkýň v spoločnosti, ako napr. školské plány s dimenziou diverzity (napr. princíp výučby „medzikultúrneho učenia“), obzvlášť podpora mladých prisťahovalcov v oblasti školstva. Navyše by mala byť vyzdvihnutá dôležitosť predškolského vzdelávania a potreba projektov na uľahčenie prechodu medzi školou a pracovným životom, a v tejto súvislosti by mali byť aj podporované vhodné programy v členských štátoch;

2.5

zdôrazňuje, že okrem potreby „účinných opatrení proti kriminalite u mladých prisťahovalcov“, ako to uvádza Komisia, je potrebné presadzovať aj účinnú prevenciu a osvetu už vopred;

2.6

vyzdvihuje skutočnosť, že prístup migrantov k verejným a súkromným tovarom a službám by mal byť podporovaný ako jeden z rozhodujúcich predpokladov pre integráciu;

2.7

zdôrazňuje však, že akceptovanie iného spôsobu života a iných názorov má hranicu, ktorú nemožno prekročiť: rešpektovanie ľudských práv a zákonmi EÚ a medzinárodnými zákonmi stanovený boj proti akejkoľvek forme diskriminácie, najmä na základe pohlavia. Preto musia byť najmä ženy-migrantky zvlášť ochraňované, a to prostredníctvom zabezpečenia neobmedzeného, rovnoprávneho prístupu k práci a vzdelávaniu, ako aj k politickému životu demokratickej európskej spoločnosti a prostredníctvom ochrany ich práva na sebaurčenie napríklad vzhľadom na zabránenie núteným manželstvám, boj proti domácemu násiliu, zaručenie ich sexuálnych a reproduktívnych práv alebo zákaz ponižujúcich praktík, ako napr. obriezky žien. Ľudské práva sú nediskutovateľné a ich nerešpektovanie nemožno odôvodniť žiadnymi tradíciami alebo kultúrou. Preto je potrebné vytvoriť a zaviesť špecifické opatrenia zamerané informovanosť, prevenciu, podporu a senzibilizáciu, s cieľom bojovať proti všetkým diskriminačným a ponižujúcim praktikám alebo zvykom a dosiahnuť tak pokrok v oblasti rovnosti príležitostí pre imigrantov a imigrantky;

2.8

poukazuje na skutočnosť, že oznámenie má tendenciu byť nezáväzné a analyticky neostré. Je preto celkovo nápadné, že „mäkké opatrenia“ (ako dialóg, fóra, sprostredkovanie informácií atď.) stoja v oznámení v popredí, pričom sa však nesmie podceňovať význam týchto opatrení. Štrukturálne, pre integráciu nevyhnutné opatrenia, ako politická účasť prisťahovalcov, sa nachádzajú skôr iba na okraji (princíp 9);

2.9

požaduje jasné rozdelenie a zoradenie podľa príslušných politických, právnych, štrukturálnych a inštitucionálnych zodpovedností a aktérov hostiteľskej spoločnosti, ako aj podľa dôležitosti opatrení. V tomto zmysle by mali byť ďalej rozvíjané a ako nástroj tým posilňované aj spoločné základné princípy;

2.10

podporuje kroky pre koherentný postup na úrovni EÚ. Právny rámec pre povolenie a pobyt, vrátane práv a povinností, by mal byť konsolidovaný;

2.11

konštatuje, že oznámenie vyzdvihuje problematiku pohlaví ako jeden z dôležitých aspektov. Preto by príslušný dokument mal byť aj napísaný tak, aby jeho jazyková stránka zohľadňovala túto problematiku;

2.12

požaduje, aby v právnom rámci pre povolenie a pobyt každý budúci nástroj migrácie zohľadňovať otázky rovnakého zaobchádzania a práv prisťahovalcov;

2.13

zdôrazňuje dôležitosť účasti záujmových skupín – predovšetkým v kontexte participácie - a myšlienku zriadenia Európskeho integračného fóra zastrešujúcich organizácií EÚ (konzultácie, odporúčania, úzky kontakt s NKPI). Európsky parlament (EP), Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Výbor regiónov by mali byť taktiež prizvané. Európske integračné fórum by malo byť zapojené do prípravnej konferencie pre vypracovanie budúcich ďalších „integračných príručiek“. Malo by sa ďalej pokračovať vo výročnej správe o migrácii a integrácii, ktorá by sa mala ďalej rozvinúť;

2.14

zdôrazňuje, že mnohé z uvedených opatrení (uvítacie iniciatívy, mentorstvo, podporovanie vedomostí občanov hostiteľskej krajiny, ponuky kurzov,...) majú byť realizované miestnou úrovňou. Je preto potrebné vybaviť ju príslušnými potrebnými zdrojmi. Rovnaká požiadavka sa týka aj regionálnej úrovne (zriadenie informačných nástrojov, uvádzacích programov, kultúrnych programov,...);

2.15

požaduje preto na uplatňovanie týchto integračných opatrení vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov pre komúny a regióny;

2.16

navrhuje zriadenie databázy (napr. pre informácie o uznávaní odbornej prípravy a ukončeného vzdelania, pre informácie o potrebách migrantov,...);

2.17

zdôrazňuje, že regionálne a miestne úrovne sú veľkým a podstatným prínosom v oblasti integrácie a môžu prispieť svojim rozsiahlym „know-how“. Preto by mali byť do rozvoja stratégií a celého procesu zapojené v čo najskoršom štádiu a čo najrozsiahlejšie;

2.18

požaduje opatrenia a podnety pre migrantov, aby títo skutočne navrhované koncepty aj využívali;

2.19

zdôrazňuje potrebu lepších postupov na stanovenie počtu migrantov, aby sa dali zodpovedajúco prispôsobiť a vytvoriť integračné opatrenia, ktoré majú byť uskutočňované.

1.1

konštatuje, že oznámenie obsahuje kroky na zlepšenie vplyvu migrácie na rozvoj. Základ tvorí oznámenie z decembra 2002. Ťažiskom je migrácia v smere sever – juh;

1.2

konštatuje, že je dôležité okrem vplyvu emigrácie na krajiny pôvodu preskúmať aj vplyv rozvojovej pomoci na emigráciu, keďže táto je jej základom. Len pokiaľ budú krajiny pôvodu migrantov podporované v tom, aby svojim občanom poskytli primerané príležitosti, môžu byť migračné toky dlhodobo kontrolované;

1.3

uznáva, že oznámenie kladie veľký dôraz na podporu dočasného a potenciálneho návratu za účelom transferu vedomostí a skúseností na úžitok krajín pôvodu a ich rozvoja (brain-circulation namiesto brain-drain);

1.4

víta skutočnosť, že sa včlenenie migračnej politiky do rozvojovej politiky, prínos vracajúcich sa prisťahovalcov pre rozvoj, uľahčenie transferu kapitálu a spätných prevodov, spolufinancovanie projektov, ktoré sa zakladajú na peniazoch zo spätných prevodov, považujú za obzvlášť dôležité;

1.5

súhlasí s tým, že oznámenie odporúča celkom všeobecne zachovávanie kontaktu medzi štátmi pôvodu a prisťahovalcami. (To sa odráža aj vo väčšej miere v politike štátneho občianstva jednotlivých členských štátov);

1.6

vyzdvihuje dôležitosť silnejšej perspektívy v smere prisťahovalcov ako „bridgebuilders“ k štátom pôvodu. Tento prístup má slúžiť ako argument pre doplnenie školského vzdelávania v jazyku hostiteľskej krajiny o dodatočnú alfabetizáciu a vyučovanie v materinskom jazyku;

1.7

konštatuje, že z diskusií k Zelenej knihe o legálnom prisťahovalectve je jasné, že v budúcnosti pôjde primárne o forsírovanie dočasnej zamestnanosti a prisťahovania vysoko kvalifikovaných pracovných síl.

2.1

konštatuje, že finančné toky môžu len prispieť k uskutočňovaniu rozvojových cieľov. Majú však čisto súkromný charakter, a preto nemôžu nahradiť štátnu rozvojovú pomoc. Tento fakt by sa mal primerane zohľadňovať;

2.2

zdôrazňuje, že poplatky a podmienky prevodov nie sú uspokojujúce. Vyžadujú sa opatrenia na zníženie poplatkov, pre väčšiu bezpečnosť a pre urýchlenie realizácie transakcií. Tie sú krátkodobo realizovateľné. Účinky na rozvoj je však potrebné definovať ako dlhodobejší cieľ;

2.3

navrhuje, aby sa stanovili nasledujúce opatrenia:

2.4

víta skutočnosť, že rozvojové krajiny majú byť podporované pri lokalizácii svojej diaspóry a budovaní kontaktov. Elity týchto diaspór majú byť využité prostredníctvom vybudovania databáz informácií vlád krajín pôvodu. V prípade potreby by tak bolo možné pozvať elitu k návratu. Je však potrebné jasne stanoviť, že takýto zápis elity do databázy smie prebehnúť len na úplne dobrovoľnom základe;

2.5

uznáva, že časovo ohraničenou migráciou má byť pozdvihnutý potenciál v domovskej krajine. Toto však nemá slúžiť ako všeobecný rámec pre sezónne pracovné sily;

2.6

zdôrazňuje, že spomenutá spätná migrácia a časovo ohraničený alebo potenciálny návrat nie je podľa platného právneho stavu (Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom) možný, pretože aj prisťahovalci s neobmedzeným právom pobytu strácajú tento status, keď sa dlhší čas nezdržiavajú v hostiteľskej krajine. Víta preto v oznámení Komisie prisľúbené preskúmanie možnosti, ako dosiahnuť, aby štátni príslušníci tretích krajín nestratili právo pobytu, aj keď sa v rámci programu návratu dočasne vrátia do svojej vlasti;

2.7

navrhuje spoločné ustanovenie, ktoré by umožnilo migrantom s neobmedzeným právom na pobyt alebo s nárokom naň vycestovať do krajiny ich pôvodu na dobu, ktorú sami považujú za potrebnú bez toho, aby stratili svoje postavenie ako príslušníci tretích krajín s dlhodobým alebo neobmedzeným pobytom;

2.8

uznáva, že toto oznámenie odráža medzinárodne sa rozširujúcu diskusiu o vnímaní prisťahovalcov ako aktérov rozvoja (spätné prevody, transfer vedomostí,...). Z tohto pohľadu je dočasná migrácia pozitívna, najprv by však mali byť preskúmané možnosti založené na dobrovoľnosti návratu, príp. motivačnom systéme;

2.9

požaduje preto, aby sa v tomto kontexte nanovo uvažovalo o tom, čo by mala znamenať transnacionalita pre integračnú politiku;

2.10

oceňuje, že oznámenie vychádza zo zaujímavého pohľadu, ktorý chápe vysielajúce krajiny ako spoluúčastníkov v procese riadenia migrácie. Tieto pozitívne aspekty dočasnej migrácie a dočasného návratu by však vyžadovali neobmedzené právo na opätovné pricestovanie pre dlho- alebo dlhšie usadených prisťahovalcov (diametrálny rozdiel v porovnaní so smernicou Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, ktorá ustanovuje automatické odobratie už priznaného povolenia na dlhodobý pobyt pri opustení územia EÚ);

2.11

víta skutočnosť, že sa oznámenie zameriava na forsírovanie dočasnej migrácie, pokiaľ sú tieto opatrenia založené na dobrovoľnosti alebo na motivačnom systéme. Dočasná migrácia môže v treťom svete predstavovať užitočný nástroj rozvoja;

2.12

domnieva sa, že dočasná migrácia môže efektívne fungovať len vtedy, ak migranti budú mať povolený opätovný vstup do hostiteľskej krajiny po dočasnom návrate do svojej krajiny pôvodu. Vyzýva preto členské štáty, ktoré v súčasnosti bránia viacnásobnému vstupu, aby prehodnotili tento zákaz;

2.13

uznáva, že sezónna zamestnanosť predstavuje pre príslušné osoby krátkodobý prínos, keďže im krátkodobo umožňuje získať peniaze a zbierať pracovné skúsenosti. Príslušné osoby sa však vracajú do svojich krajín pôvodu bez nádeje na zlepšenie ich ekonomickej a sociálnej situácie. Preto je podľa názoru Výboru regiónov vhodnejšie uprednostniť dlhodobejšiu perspektívu;

2.14

víta podporu programov návratu. Tieto však môžu fungovať len vtedy, pokiaľ bude realizovaná efektívna rozvojová politika, ktorá zahŕňa posilnenie koordinovaných opatrení decentralizovanej spolupráce;

2.15

požaduje preto dostatočné investície do opatrení v oblasti infraštruktúry a vzdelávania, ako aj kontrolu využitia prostriedkov na mieste určenia;

2.16

odporúča, aby sezónni robotníci, prisťahovalci, ktorí znášajú potenciálne väčšie riziko vykorisťovania, boli chránení proti takému riziku prostredníctvom vhodných opatrení;

2.17

vidí, že návrhy predmetného oznámenia obsahujú na jednej strane vyjadrenia vedúce k cieľu a ukazujúce do budúcnosti, na vyriešení už spomínaných rozporov by sa však muselo popracovať;

2.18

zdôrazňuje, že by bolo potrebné zabezpečiť, aby v EÚ nezískali prevahu reštriktívne ustanovenia;

2.19

zdôrazňuje, že sa nesmie uskutočniť negatívny scenár toho, že rozsiahle opatrenia k nútenému návratu budú s argumentom podpory rozvoja legitimované bez toho, aby existoval systém širokých, na všetky úrovne kvalifikácie orientovaných legálnych možností prisťahovania (viď návrh smernice o spoločných normách a mechanizme v členských štátoch k navráteniu ilegálne sa zdržujúcich príslušníkov tretích štátov, KOM(2005) 391);

2.20

zdôrazňuje, že rozvojová pomoc pre krajiny pôvodu migrantov musí mať najvyššiu prioritu a je potrebné rozvíjať pomocou dohôd a špecifických programov spoluprácu s nimi vo všetkých oblastiach;

2.21

zdôrazňuje, že regionálne a miestne úrovne sú veľkým a podstatným prínosom v oblasti integrácie a môžu prispieť svojim rozsiahlym „know-how“. Preto by mali byť do rozvoja stratégií a celého procesu zapojené v čo najskoršom štádiu a čo najrozsiahlejšie.

1.1

zdôrazňuje, že efektívna politika návratu osôb je potrebným prvkom dobre spravovanej a spoľahlivej politiky migrácie;

1.2

vyzdvihuje skutočnosť, že smernica má zaručiť čestný a transparentný proces;

1.3

konštatuje, že harmonizovaným dvojstupňovým postupom (rozhodnutie o návrate do vlasti - vydanie a uplatnenie príkazu na vyhostenie) má byť uskutočnená zásada dobrovoľného návratu (stimulov);

1.4

víta skutočnosť, že vytvorenie zákazov opätovného pricestovania platných v celej EÚ poskytuje aj základ pre spoločné prepojenie údajov (SIS II).

2.1

trvá na tom, že princípy právneho štátu a nároku na „fair trial“ nesmú byť obetované v prospech xenofóbie a zamerania iba na hospodárnosť;

2.2

zdôrazňuje požiadavku na proporcionalitu donucovacích opatrení pri zavádzaní minimálnych trestno-právnych záruk, na ktorú je treba brať zvlášť ohľad. Nakoľko sa prisťahovalci pri návrate do svojej vlasti stretávajú s ťažkými represáliami, je potrebné prijať opatrenia na rešpektovanie ľudských práv, pričom ich ochrana má mať absolútnu prioritu pred výkonom návratu;

2.3

ľutuje, že sa nemyslelo na žiadne zvláštne ochranné normy pre ženy, dievčatá, neplnoletých a osoby s postihnutím;

2.4

žiada, aby aj obete a svedkyne a svedkovia obchodu s ľuďmi a iných trestných činov spáchaných v súvislosti s migráciou boli pod ochranou EÚ;

2.5

zdôrazňuje, že by ľudské práva tak, ako sú definované v právnych predpisoch Spoločenstva a najmä Dohovore o ochrane základných ľudských práv a slobôd a Charte základných práv Európskej únie, tvorili základ pre vytváranie nových noriem. Výslovným a záväzným odkazom na konkrétne články Dohovoru o ochrane ľudských práv a Charty, by malo byť zabezpečené jeho zohľadnenie pri uplatňovaní smernice členskými štátmi. Jemné formulácie (príslušným spôsobom, v súlade s) v sebe skrývajú nebezpečenstvo, že budú interpretované ako príliš široký priestor na výklad;

2.6

žiada, aby nemohol byť už len samotný nepovolený pobyt na výsostnom území niektorého z členských štátov považovaný za dostatočný náznak pre existenciu nebezpečenstva úteku. Tento postup by predstavoval neprípustné odsúdenie vopred, ktoré odporuje článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv (právo na spravodlivé pojednanie);

2.7

zdôrazňuje dôležitosť ochrany obetí a svedkov a svedkýň obchodu s ľuďmi. Obete a svedkyne a svedkovia obchodu s ľuďmi by nemali byť len nástrojmi v trestných konaniach. Pred ich návratom by sa mala zohľadniť situácia, ktorá vládne v ich vlasti, aby sa predišlo vydieraniu a nebezpečným hrozbám zo strany páchateľov trestných činov;

2.8

zasadzuje sa za to, aby sa pod frázou „ohrozenie verejnej bezpečnosti a poriadku“ rozumeli len porušenia centrálnych záujmov členských štátov, ktoré prekračujú hranicu závažnosti, a ktoré sú tak legitímnym dôvodom pre udelenie zákazu opätovného vstupu na územie. Priestupky s malým vplyvom na verejné blaho, ako napríklad nekvalifikovaný ilegálny pobyt, by sa takouto sankciou trestať nemali;

2.9

odporúča povoliť osobám, ktoré nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami pomoc na pokrytie nákladov trestného konania bez ohľadu na prognózu potreby. Potrebu takejto finančnej podpory nie je totiž počas dlhých procesov možné presne vopred odhadnúť. Preto by mala byť skutočnosť, že príslušná osoby je bez prostriedkov tou skutočnosťou, ktorá rozhoduje o priznaní procesnej pomoci;

2.10

požaduje primeranosť donucovacích opatrení (zaistenie), keďže sa prisťahovalci pri návrate do svojej vlasti stretávajú s ťažkými represáliami. Jednotlivé osoby majú sklon k extrémnym spôsobom správania, práve tu sa nesmie napriek tomu prestať brať ohľad na ľudské práva;

2.11

objasňuje, že členské štáty by mali byť povinné zabezpečiť počas zaistenia primeranú lekársku starostlivosť;

2.12

vyslovuje sa za plné obsahové uplatnenie Dohovoru o právach dieťaťa z 20. november 1989; Obzvlášť je potrebné vyzdvihnúť právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Ochrana súkromia, ochrana pred použitím násilia, zlým zaobchádzaním a zanedbávaním, právo na zdravotnú starostlivosť, právo na vzdelanie, školskú dochádzku a odborné vzdelanie, ako aj ochrana menšín;

2.13

vyzdvihuje, že pre fungovanie systematiky tejto smernice je potrebné zabezpečiť, aby bolo uznané a umožnené doručovanie písomností iných členských štátov na suverénnom území jednotlivých členských štátov. Toto má byť zabezpečené prostredníctvom uzatvorenia dvoj a viacstranných dohôd, ktoré musia zahŕňať aj potrebnú úradnú pomoc;

2.14

Vyslovuje sa za zriadenie centrálneho IT systému uchovávania osobných údajov. Výkonné orgány jednotlivých členských štátov by mali mať k tomuto systému prístup a byť povinné vykonávať potrebnú výmenu informácií.

1.

Členské štáty uchovávajú a aktualizujú v centrálnom IT systéme EÚ osobné údaje, vzťahujúce sa k postupu navrátenia, príslušníkov tretích krajín ktorí majú nelegálny pobyt a ktorých členské štáty navracajú alebo navrátia.

2.

Výkonné orgány jednotlivých členských štátov majú k tomuto systému prístup a sú povinné vykonávať výmenu informácií stanovenú v odseku 1.

29.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/40

1.1

Berie na vedomie, že Európa v rámci lisabonskej stratégie stanovila celoživotné vzdelávanie ako základný prvok ľudského a odborného rastu. Vzdelávanie a odborná príprava budú mať nielen v rámci prípravy na zamestnanie, ale počas celého pracovného života rozhodný význam pre technologickú inováciu a konkurenčné prostredie, pre vytváranie pracovných miest, ako aj prípravu pracovníkov na tieto miesta.

1.2

Zdôrazňuje, že učenie bude oveľa efektívnejšie, ak sa bude plánovať a realizovať ako proces aktívneho hľadania, a nie pasívneho prijímania obsahu. Vzdelávacie aktivity zamerané na dospelých sú ešte aj dnes oveľa efektívnejšie, ak z nich vyplývajúce zmeny umožnia rozvoj schopností a zručností, ktoré súčasná spoločnosť vyžaduje, aby tieto osoby mohli zodpovedne plniť svoju úlohu a ovplyvňovať svoju profesionálnu budúcnosť ako jednotlivci a občania. Účasť na vzdelávacích aktivitách nadobúda svoju hodnotu vtedy, keď jednotlivec aktívne plánuje svoju profesionálnu a osobnú budúcnosť tak, aby rástol ako jednotlivec, ale aj prispieval k napredovaniu spoločnosti.

1.3

Zdôrazňuje, že skúsenosti získané v inej krajine počas vzdelávania sa, odbornej prípravy a zamestnania predstavujú nástroj, ktorý tým, že umožňuje zamerať sa na vlastné schopnosti a prispôsobiť ich súvislostiam, pomáha prehodnotiť vlastné poznávacie postupy a stratégie, zdokonaľuje stratégie riadenia vlastných intelektuálnych zdrojov, zhodnocuje a posilňuje vlastnú samostatnosť a komunikačné schopnosti.

1.4

Súhlasí s tým, že skúsenosti v oblasti odbornej prípravy alebo zo zamestnania získané v inej krajine majú v prípade vhodnej prípravy, usmernenia a podpory z hľadiska odbornej prípravy význam, ktorý je oveľa väčší než len úspešné ukončenie vlastnej odbornej prípravy, a teda zahŕňa oveľa širšie spektrum. Ak pod kultúrou nechápeme len množstvo vedomostí, ale celý súbor spôsobov správania, hodnôt, praktických znalostí určitej skupiny osôb, môže byť niečo lepšie základom pre vytvorenie skutočnej autentickej kultúry Európskej únie než skúsenosť získaná v zahraničí?

1.5

Berie na vedomie, že predpokladom interkultúrneho prístupu k iným skutočnostiam je postoj, pre ktorý je charakteristická výmena a schopnosť vcítiť sa, a že privilegovanými oblasťami pre porovnávanie rozmanitostí a spoznávanie komplexnosti každej kultúry sú práca a odborná príprava. Význam, ktorý sa im pripisuje, rôznorodosť a flexibilita organizačných foriem a povaha medziľudských vzťahov pomáhajú pri prekonávaní predsudkov a zovšeobecnení.

1.6

Zastáva názor, že zvyšovaním kvality skúseností v oblasti mobility sa vytvárajú podmienky pre plné uznanie úlohy jednotlivcov pri zvyšovaní úrovne vedomostí a kvalifikácie v krajine pôvodu a v prínose nových vedomostí, kultúrnych, jazykových podnetov a tradícií do hostiteľskej krajiny.

1.7

Oceňuje návrh Komisie, pretože v zmysle uvedenej logiky pomáha zvyšovať celkovú úroveň kvality európskeho vzdelávania, keďže navrhuje model, ktorý je vzhľadom na uznanie centrálneho postavenia daného jednotlivca zárukou toho, že sa lepšie využije daná príležitosť na vzdelávanie a zlepší sa jej dosah tak na jednotlivca ako aj spoločnosť.

1.8

Zdôrazňuje, že hodnota, ktorú jednotlivci pripisujú skúsenosti získanej pri výmenách, by mala zodpovedať hodnote, ktorú krajina pôvodu a hostiteľské krajiny pripisujú individuálnym skúsenostiam a programom mobility ako celku. Odporúčania obsiahnuté v Európskej charte kvality mobility predstavujú v tomto smere základný predpoklad toho, aby skúsenosť účastníkov tak v hostiteľskej krajine počas pobytu ako aj v krajine pôvodu po ich návrate bola pozitívna. Tento model môže byť akceptovaný skôr tam, kde úloha riadiť a koordinovať skúsenosti získané v rámci mobility pripadá miestnym a regionálnym územným celkom.

1.9

Nazdáva sa, že práve na úrovni miestnych a regionálnych územných celkov a orgánov je možné zabezpečiť presné a všeobecne dostupné informácie, motivovať jednotlivcov, aby využívali ponuku vzdelávacích pobytov v zahraničí a zaradili ich do vlastných projektov odborného rastu a výsledky získanej skúsenosti interpretovali ako nadobudnuté zručnosti, ktoré je možné uplatniť v rámci zamestnania vo vlastnej krajine pôvodu. Miestne samosprávy môžu teda zohrať veľmi dôležitú úlohu pri rozhodovaní o kvalite a účinnosti programov mobility.

1.10

Konštatuje, že regionálne a miestne orgány môžu lepšie zabezpečiť kroky, zamerané na zvýšenie povedomia širokej verejnosti vo všeobecnosti a mládeže osobitne, prostredníctvom príležitostí, ktoré ponúka mobilita pre kultúrny a profesionálny rast. Tieto opatrenia umožnia prekonať nielen ekonomické prekážky, ktoré jednotlivcovi bránia plne sa realizovať v zamestnaní, ale aj kultúrne prekážky.

1.11

Okrem toho sa Výbor regiónov nazdáva, že jednotlivým účastníkom je potrebné poskytnúť nielen zodpovedajúcu jazykovú, pedagogickú a praktickú prípravu, ale aj poradenskú pomoc zameranú na vypracovanie vlastného projektu kultúrneho a odborného rozvoja. Programy európskej mobility pracovníkov by dnes viac než kedykoľvek predtým mali mať výrazne individuálny charakter a mali by sa dať využiť vo svete práce. Po návrate domov z pobytu by preto bolo potrebné uľahčiť prehodnotenie skúseností získaných v oblasti zručností, ktoré by bolo možné uplatniť vo vlastnom pracovnom prostredí, a to aj tak, že sa využijú jestvujúce nástroje na uznávanie a vyhodnocovanie získaných zručností (akým ja napríklad nástroj Europas Mobilita).

1.12

Súhlasí s tým, že okrem úlohy koordinácie a kontaktu s organizáciami hostiteľských krajín zameranej na dohľad nad kvalitou logistickej podpory a tútorstva je dôležitá aj celková pomoc pri monitorovaní a posudzovaní dosahu skúseností v oblasti mobility ako celku na obyvateľstvo, na vzdelávacie systémy a na výrobný systém. V tomto zmysle sa javí dôležité vytvoriť synergie, ktoré by zahŕňali podniky, zariadenia odbornej prípravy, školy a univerzity, aby tieto v príslušných oblastiach využívali nadobudnuté formálne a neformálne vzdelanie účastníkov.

1.13

Zdôrazňuje, že sa nesmie podceniť skutočnosť, že pri uplatňovaní Európskej charty kvality mobility dochádza k výmene vedomostí a informácií medzi miestnymi orgánmi a špecializovanými službami rôznych členských krajín, čo umožňuje stanoviť spoločný a dohodnutý pracovný postup. Výsledkom týchto procesov budú určite početné projekty v najrôznejších oblastiach, od územného hospodárskeho rozvoja až po odbornú prípravu a výmenu pracovníkov, čím dôjde k nastoleniu nových vzťahov dôvery a spolupráce, na ktorých bude založené vzájomné uznávanie.

29.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/44

1.1

znova potvrdzuje, že sila Európy spočíva v jej rozmanitosti a zachovanie kultúrnej, jazykovej, etnickej a náboženskej rôznorodosti je jednou z hlavných zásad európskeho integračného procesu, ktorého cieľom nie je vyrovnávanie rozdielov alebo vytváranie jednotných identít, ale podpora väčšej spolupráce a lepšieho porozumenia medzi národmi Európy;

1.2

konštatuje, že v súčastnosti je fenomén migrácie v Európskej únii veľmi významný. Orgány verejnej správy musia využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby sa prisťahovalci mohli stať zdrojom výmen medzi kultúrami a aby sa mohli úplne integrovať do našej spoločnosti;

1.3

konštatuje, že zmiešaným účinkom postupného rozšírenia Európskej únie, zvýšenej mobility vyplývajúcej z jednotného trhu, dávnych a nových migračných tokov, významnejších výmen s inými krajinami prostredníctvom obchodu, vzdelávania, rekreačných aktivít a globalizácie vo všeobecnosti vzrastajú interakcie medzi občanmi Európy;

1.4

víta iniciatívu Európskej komisie stanoviť Európsky rok dialógu medzi kultúrami (2008). Schvaľuje jeho hlavný cieľ, ktorým je zvýšiť povedomie európskych občanov a všetkých ľudí žijúcich v Európskej únii o spoločných kultúrnych hodnôt v Európe, o význame rozvoja aktívneho európskeho občianstva, ktoré je otvorené svetu a uznáva rôznorodosť vo všetkých formách, pričom je založené na rešpektovaní spoločných hodnôt v Európskej únii. Európsky rok venovaný dialógu medzi kultúrami predstavuje jedinečný nástroj na zvyšovanie povedomia, ktorým možno podnietiť občanov k účasti; pričom pod pojmom „dialóg medzi kultúrami“ treba chápať dialóg, ktorý umožňuje zapojenie všetkých oblastí a všetkých častí spoločnosti;

1.5

víta, že kandidátske krajiny majú byť popri ďalších iniciatívach na podporu dialógu medzi kultúrami úzko zapojené do projektu európskeho roku. Vyjadruje uznanie, že sa dbá na ucelenosť a vzájomné dopĺňanie sa Európskeho roku dialógu medzi kultúrami a všetkých ostatných iniciatív na podporu dialógu medzi kultúrami, ktoré vznikli v rámci spolupráce s krajinami združenia EFTA, so západobalkánskymi krajinami a s partnerskými krajinami zapojenými do európskej susedskej politiky;

1.6

zdôrazňuje fakt, že miestne a regionálne orgány:

2.1

zdôrazňuje, že základným princípom, na ktorom je založená európska integrácia, je dodržiavanie a podporovanie kultúrnej rôznorodosti. Kultúrna rôznorodosť je zdrojom bohatstva, ktoré musí byť zachované a ktorého hodnoty musia byť vyzdvihnuté ako jedna z hlavných čŕt európskej identity. V tomto zmysle dialóg medzi kultúrami predstavuje kľúčový nástroj na zviditeľnenie kultúrnej rôznorodosti;

2.2

zdôrazňuje, že dialóg medzi kultúrami môže podporiť lepšie porozumenie, osobitne čo sa týka kultúrnych tradícií, vierovyznania a histórie. Tento dialóg môže slúžiť na predchádzanie rizík spojených s kultúrnou vlažnosťou a znevažujúcich postojov, akými sú nárast rasizmu a xenofóbnych postojov spôsobujúcich protispoločenské a násilné správanie. VR zdôrazňuje potrebu zintenzívniť kultúrnu spoluprácu na to, aby sa kultúrne rozdiely premenili na nástroj na podporu a zjednotenie národov do viacjazyčnej a multikultúrnej Európy (1);

2.3

zdôrazňuje, že medzikultúrny dialóg okrem toho pomáha brzdiť radikalizáciu určitých sociálnych skupín;

2.4

zdôrazňuje, že si želá osobitne podporiť účinnejšiu integráciu imigrantov;

2.5

vyzdvihuje fakt, že dialóg medzi kultúrami môže pomôcť k výchove k základným hodnotám súkromného, spoločenského a občianskeho života, ako sú solidarita, tolerancia, demokracia a pochopenie kultúrnej rôznorodosti. Dialóg medzi kultúrami môže podporiť schopnosť komunikovať medzi jednotlivými kultúrnymi skupinami a umožní im byť súčasťou občianskej spoločnosti. Tento dialóg má životný význam pri pohľade na nárast rasizmu, xenofóbie a konfrontácie. Právo byť odlišní nemôže viesť k rozdielom v právnych nárokoch;

2.6

poukazuje na to, že dialóg medzi kultúrami môže prispieť k zníženiu spoločenskej exklúzie, izolácie a marginalizácie znevýhodnených sociálnych skupín, osobitne imigrantov. Kultúra a účasť na kultúrnych podujatiach im môže poskytnúť nové možnosti na podporu identity a sebadôvery, ako aj pomôcť im pri dosiahnutí novej pozície v spoločnosti;

2.7

požaduje vytvorenie stáleho podporného nástroja pre dialóg medzi kultúrami a aktivity, ktoré by mali byť uskutočnené na miestnej úrovni so zámerom podporiť už prebiehajúce iniciatívy. Taktiež by sa využil na podporu kultúrnych výmen medzi občanmi prostredníctvom rôznych aktivít spojených s kultúrou, športom, mládežou, atď.;

2.8

navrhuje, aby sa viac ocenila horizontálna integrácia kultúry do všetkých oblastí politiky, najmä do pracovnej, sociálnej alebo do oblasti vzdelávania a športu.

3.1

vyzýva k podpore najmenej rozšírených a regionálnych jazykov v Európe, vrátane jazykov niektorých menších členských štátov

3.2

zdôrazňuje, že vďaka tomu, že miestne a regionálne orgány sú v blízkosti občanov, majú strategicky najlepšiu pozíciu na to, aby mohli reagovať na osobitné potreby a požiadavky rôznych kultúrnych skupín v EÚ a účinne mobilizovať miestne a regionálne komunity v prospech podpory lepšieho dialógu medzi kultúrami;

3.3

žiada miestne a regionálne orgány, aby sa predovšetkým zapojili do osláv tohto európskeho roku a osobitne ich vyzýva, aby rozvinuli informačné kampane na miestnej a regionálnej úrovni. Vzhľadom na privilegované vzťahy medzi nimi a miestnymi komunitami a taktiež preto, že sú ich zástupcami, sú miestne orgány tie najpovolanejšie na to, aby občanom a najmä znevýhodneným skupinám zabezpečili čo najlepšie využitie týchto aktivít.

3.4

zdôrazňuje, že je možno zložitejšie, a preto možno aj dôležitejšie, aby sa na miestnej a regionálnej úrovni vypracovali určité predpisy a programy určené na boj proti sociálnej a kultúrnej exklúzii;

3.5

upozorňuje na to, že pre účinnú podporu dialógu medzi kultúrami je nutné, aby bola zavedená spolupráca na miestnej a regionálnej úrovni združujúca príslušných aktérov (sociálny partneri, vzdelávacie inštitúcie, organizácie mládeže, športové, kultúrne a náboženské organizácie);

3.6

zdôrazňuje vzrastajúcu dôležitosť dialógu medzi kultúrami na medzinárodnej úrovni;

3.7

v tejto súvislosti vyzdvihuje význam Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rôznorodosti kultúrneho prejavu z 20. októbra 2005. Týmto dohovorom sa po prvý raz dosiahol konsenzus v oblasti početných usmernení a koncepcií kultúrnej rôznorodosti, osobitne v súvislosti s rezolúciami v oblasti obchodnej politiky, a vytvoril sa základ nového globálneho piliera riadenia v oblasti kultúry;

3.8

rovnako oceňuje prínos európsko-stredomorskej nadácie Anna-Lindh k dialógu medzi kultúrami a vyjadruje nádej, že do práce nadácie budú zapojené aj miestne a regionálne orgány;

3.9

zdôrazňuje význam prínosu súčasných programov spolupráce alebo partnerstva medzi regiónmi alebo mestami k obohateniu kultúrnej spolupráce medzi mestami;

3.10

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu prispieť k podpore dialógu medzi kultúrami, ktorý bol nadviazaný v iných politických oblastiach, ako sú vzdelávanie, odborná príprava a stratégie podporujúce podnikanie a vytváranie pracovných miest.

3.11

zdôrazňuje, že v spojitosti so všetkými týmito opatreniami na podporu kultúrnych výmen sa Európska únia opiera o kultúrne prvky, ktoré sú spoločné pre všetkých Európanov a ktoré pochádzajú z ich vlastných tradícií. Uvedené je ako celok možné nazvať „európskou kultúrou“.

4.1

vyzýva k tomu, aby akcie plánované v rámci Európskeho roku dialógu medzi kultúrami boli uskutočnené takým spôsobom, ktorý umožní využitie poznatkov a skúsenosti z tohto roku na rozsiahlu analýzu so zámerom vytvoriť nástroj pre komunikáciu a výmenu pre miestne a regionálne orgány;

4.2

doporučuje, aby boli zintenzívnené interakcie a zahájila sa otvorená diskusia medzi všetkými občanmi Únie v rámci tohto európskeho roku a došlo tak k zvýšeniu povedomia o európskej integrácii a hodnotách, ktoré šíri. Taktiež zdôrazňuje, že nestačí vyzdvihnúť iba niekoľko úspešných prípadov a doporučuje, aby sa vypracoval koncept, ktorý by v stredne dlhom období umožnil využitie úspešných vzorov v oblasti výmen;

4.3

vyzýva Európsku komisiu, aby vzala do úvahy skúsenosti z európskeho roka, vrátane programu trvalo udržateľných aktivít, akými sú program Kultúra 2007, ktorý sa osobitne zaoberá dialógom medzi kultúrami.

4.4

žiada členské štáty, aby do legislatívnych prác jednotlivých národných a regionálnych parlamentov zaradili otázku kultúrneho dialógu a jeho programu, osobitne v oblasti právnych predpisov v oblasti verejného vzdelávania, kultúry a občianskej iniciatívy;

4.5

žiada Európsku komisiu, aby upresnila obsahovú formu aktivít na úrovni Spoločenstva (akcie A a B). Zároveň ju vyzýva, aby poskytla podrobné informácie o použiteľných nástrojoch.

4.6

zdôrazňuje, že čo sa týka rozdeľovania prostriedkov, ktoré je uvedené v prílohe návrhu, veľká časť rozpočtu pre aktivity v rámci tohto roku je určená na uskutočnenie symbolických akcií s veľkým rozsahom na úrovni Spoločenstva (8 plánovaných akcií – akcie B). VR vyzýva na to, aby pozornosť bola zameraná na aktivity na miestnej a regionálnej úrovni, na akcie skromnejšieho rozsahu, ktoré majú trvalý účinok a multiplikačný efekt v komunitách a ktoré môžu byť významným prínosom pre kultúrne aktivity EÚ. Početné menšie tvorivé iniciatívy na miestnej úrovni nie je možné zrealizovať, pretože chýbajú prostriedky. VR preto odporúča, aby sa európsky rok zameral na menšie iniciatívy na miestnej úrovni, a žiada, aby sa pre ne zabezpečil primeraný finančný rámec;

4.7

žiada, aby boli podporované aktivity európskej migračnej siete, diskusnej platformy na európskej úrovni, v oblasti problematiky imigrácie a marginalizácie skupín migrantov, ktoré musia zápasiť s kultúrnymi nedorozumeniami a oboznámiť o tom vedúcich politických činiteľov a verejnú mienku;

4.8

žiada, aby bola uznaná pozitívna činnosť sociálnych sietí miestnych komunít ako veľmi dôležitých sprostredkovateľov, hnacej sily a katalyzátorov dialógu medzi rôznymi kultúrami;

4.9

zdôrazňuje, že zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do realizácie aktivít v rámci európskeho roku je najúčinnejší prostriedok, aby bolo zaručené, že tento európsky rok bude mať vplyv na európskych občanov. Na dosiahnutie úspešného európskeho roku je dôležité zapojiť miestnu a regionálnu úroveň;

4.10

vyzýva Európsku komisiu, aby zapojila miestne a regionálne orgány do realizácie aktivít spojených s Európskym rokom dialógu medzi kultúrami, osobitne do informačných aktivít na miestnej a regionálnej úrovni;

4.11

žiada osobitnú podporu pre programy, ktoré vychádzajú z globálneho umeleckého prístupu, v ktorom vedľa seba existujú rôzne umelecké disciplíny (prípadne sú spojené v rámci spoločnej koncepcie);

4.12

žiada Európsku komisiu, aby dala európskemu roku 2008 krátke logo alebo hlavnú myšlienku, vďaka ktorej by všetci európski občania pochopili heslo „jednota v rozmanitosti“. Ďalej žiada osobitnú podporu pre projekty, ktoré majú za cieľ pátrať po spoločných európskych kultúrnych tradíciách alebo obsahujú myšlienky zamerané na budúcnosť.

4.13

žiada, aby opatrenia na medzikultúrnu integráciu, ktoré budú realizované jednotlivými inštitúciami Spoločenstva v rámci Európskeho roka dialógu medzi kultúrami, boli vyhodnotené s cieľom zistiť, do akej miery je možné prostredníctvom kultúry prispieť k sociálnej integrácii prisťahovalcov tak, aby sa títo stali pre Európu skôr prínosom než problémom.