27.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 252/16

—

zrušiť bod 4 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sa žaloba vo veci T-455/08 v zostávajúcej časti zamieta, ako aj príslušné rozhodnutie o trovách v bode 6,

—

rozhodnúť vo veci a vyhovieť žalobe vo veci T-455/08 aj pokiaľ sa požaduje zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v ňom Európska komisia konštatuje, že v prípade opatrenia na financovanie poskytnuté Nemeckom na účely výstavby novej odletovej a pristávacej dráhy a príslušných letiskových zariadení na letisku Leipzig/Halle ide o štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (predtým článok 87 ods. 1 ES),

—

zaviazať Európsku komisiu tak na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj — v doplnení bodu 7 napadnutého výroku rozsudku — na náhradu trov konania na prvom stupni vo veci T-455/08.

Napadnutý rozsudok porušuje článok 107 ods. 1 ZFEÚ. Na rozdiel od názoru súdu nejde v prípade Flughafen Leipzig/Halle GmbH vzhľadom na sporné opatrenia pre infraštruktúru a ich financovanie o projekt v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Výstavba infraštruktúry regionálneho letiska nepredstavuje ekonomickú činnosť. Z toho vyplýva, že predpisy o štátnej pomoci nie sú na predmetný prípad uplatniteľné.

Napadnutý rozsudok ďalej porušuje zásadu zákazu retroaktivity, zásadu právnej istoty a zásadu legitímnej dôvery. V napadnutom rozhodnutí Komisia retroaktívne uplatnila usmernenia Spoločenstva o financovaní letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk vydané 9. decembra 2005 na opatrenia pre infraštruktúru prijaté už 4. novembra 2004. Súd odmieta toto retroaktívne uplatnenie týchto uvedených usmernení z roku 2005, a tým trvá na protirečivom a vecne nesprávnom právnom stave, ktorý vytvorila Komisia porušením vyššie uvedených zásad. Ďalej nezohľadňuje naďalej platnú účinnosť takzvaných usmernení leteckej dopravy z roku 1994, podľa ktorých sa financovanie letiskovej infraštruktúry štátom považuje za všeobecné opatrenie a z tohto dôvodu nepodlieha kontrole štátnej pomoci.

Napadnutý rozsudok porušuje aj článok 1 písm. b) v), resp. články 17 a 18 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 ES (1), keďže súd na financovanie zo 4. novembra 2001, ktoré kvalifikoval ako štátnu pomoc, neuplatnil ustanovenia vyššie uvedeného nariadenia o existujúcej štátnej pomoci.

Napadnutý rozsudok napokon porušuje aj úpravu právomocí ZFEÚ. Súd svojím výkladom pojmu podnik v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ porušuje primárne právo tým, že kontrole štátnej pomoci podrobil opatrenia členských štátov, ktoré v skutočnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti práva štátnej pomoci.

Odvolateľky sa napokon domnievajú, že napadnutý rozsudok z dôvodu neúplnosti dôvodov rozsudku porušuje tiež povinnosť odôvodnenia rozsudku vyplývajúcu z článku 81 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.